Gruzínsko sa pred kľúčovými voľbami ešte viac vzdialilo proeurópskej orientácii, keď k zákonu o zahraničných agentoch najnovšie obmedzilo práva LGBTI+ ľudí.
Brusel varoval, že zákon o zahraničných agentoch, ktorý schválila gruzínska vláda, je nezlučiteľný s členstvom štátu v Únii. Gruzínsku bol pritom len v decembri minulého roka udelený kandidátsky štatút.
Po schválení kontroverzného zákona o „zahraničných agentoch“ je prístupový proces Gruzínska do EÚ „de facto“ zablokovaný, vyhlásili lídri na včerajšom summite.
Holandský parlament schválil rokovacie rámce pre Ukrajinu a Moldavsko, čím odstránil poslednú prekážku k prístupovým rozhovorom. Tie tak budú môcť s týmito krajinami začať už budúci týždeň.
Eurokomisár Olivér Várhelyi sa bráni, že sa len pokúšal varovať premiéra Irakliho Kobachidzeho, aby nerozdúchaval už beztak krehkú situáciu v Gruzínsku prijatím zákona, ktorý by mohol viesť k ďalšej polarizácii a nekontrolovaným situáciám v uliciach Tbilisi.
Bulharsko aj Grécko pobúril priebeh inaugurácie novej prezidentky Severného Macedónska, pričom „provokáciám“ nemusí byť koniec. Názory nacionalistickej strany, s ktorou je prezidentka spojená, môžu štát vzdialiť od EÚ v čase, keď sa k nej po dlhom čase blížil.
Slovensko vstúpilo do Európskej únie pred dvadsiatimi rokmi. Za ten čas musela Únia reagovať na zmeny v členských krajinách aj na vonkajšie krízy. Zmenila sa, aby dokázala prežiť.
Gruzínska polícia použila slzotvorný plyn a vodné delá na rozohnanie 40-tisícovému davu, ktorý v Tbilisi znova protestoval proti zákonu o transparentnosti zahraničného vplyvu. Demonštranti a Západ zákon ostro kritizujú a vinia vládu, že ním nasleduje ruský príklad.
Európska komisia pripraví rámec na rokovania so Sarajevom v momente, keď splní všetky jej odporúčania v reforme súdnictva a v boji proti korupcii. Slovensko uviedlo, že je pripravené s balkánskou krajinou zdieľať skúsenosti z prístupového procesu.
Nemecko a Francúzsko by boli radšej, keby sa pred eurovoľbami neprijímali žiadne dôležité rozhodnutia. Začiatok formálnych prístupových rozhovorov by bol pre slabú vládu v Sarajeve veľkým víťazstvom.
Poslanci neuznanej Podnesterskej republiky Moskvu požiadali o „ochranu". Odštiepenecký región Moldavska sa nachádza pri hraniciach s Ukrajinou a už od začiatku invázie visia vo vzduchu obavy, že by ho Kremeľ mohol využiť na vytvorenie ďalšieho frontu.
Supervolebný rok privedie k voľbám polovicu svetovej populácie. Únia sa na to musí pripraviť, no aj na svoje rozširovanie. Pribudnú debaty o vplyve na politiky a fungovanie inštitúcií, v obrane o prechode od záväzkov k podpisovaniu zmlúv.
V prvý deň nového roka vstúpil do platnosti systém liberalizácie vízového režimu Európskej únie, ktorý umožňuje občanom Kosova cestovať v rámci schengenu bez víz. Bez povolenia môžu prísť aj do krajín, ktoré samostatnosť Kosova stále neuznávajú, teda aj na Slovensko.
Srbská pokroková strana prezidenta Aleksandra Vučića podľa volebných výsledkov v predčasných parlamentných a komunálnych voľbách zvíťazila v mnohých mestách a tesne aj v Belehrade. Práve toto tesné víťazstvo bolo podľa srbskej opozície možné jedine v dôsledku rozsiahlym podvodom.
Európski lídri schválili prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom, Gruzínsko dostane kandidátsky status. Dohodu o revízii rozpočtu a pomoci Ukrajine však Orbán vetoval, v januári sa k nej vráti mimoriadny summit.
Ukrajinskí, bieloruskí a gruzínski novinári vysvetľujú, že musia svoje vlády presviedčať, aby blogerov z Telegramu nepozývali na tlačové konferencie. Cez anonymné kanály sa šíria dezinformácie, EÚ pritom platformu nijako nereguluje.
Nová štúdia z Balkánu poukazuje na problémy s dezinformáciami v Srbsku a Bulharsku. Portály uverejňovali prokremeľské dezinformácie vrátane tej, že ukrajinské ozbrojené sily úmyselne zabíjajú civilistov. Niektoré firmy už na správu reagovali zastavením spolupráce s problematickými webmi.
Maďarský premiér povedal, že rokovania o budúcom členstve Kyjeva by ani len nemali byť na programe najbližšieho summitu EÚ. Ostatné krajiny pritom chceli nájsť dohodu aj o ďalšej pomoci pre Kyjev vo výške 50 miliónov eur.
Podpredsedníčka eurokomisie Věra Jourová po návšteve Kyjeva konštatovala, že bola ukrajinským bojom proti korupcii „ohromená“. Dodala však, že v krajine, ktorá dúfa vo vstup do Európskej únie, treba urobiť v tomto smere ešte viac.
Európsky parlament chce rozhodnutím uľahčiť kontakt s ukrajinským parlamentom a prepojiť ho s „príslušnými výbormi“ v europarlamente. Zároveň verí, že sa vďaka novej kancelárii zjednodušia rôzne administratívne práce.
Európska komisia odporučila začať predvstupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom. Gruzínsku a Bosne a Hercegovine odporučila udeliť status kandidátskej krajiny, obe však ešte musia splniť sériu podmienok.