Rozširovanie – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Tue, 25 Jun 2019 13:28:57 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=5.2.2 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Rozširovanie – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Tisíce Gruzíncov žiada vylúčenie oligarchov z politiky https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/tisice-gruzincov-ziada-vylucenie-oligarchov-z-politiky/ Tue, 25 Jun 2019 10:52:09 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123545 Tisíce protivládnych demonštrantov sa v pondelok (24. júna) zhromaždilo v gruzínskom hlavnom meste. Je to už piaty deň po sebe, čo protestujúci reagujú na stále nepopulárnejšie vládne reformy a vplyv bohatých v správe krajiny.

Po štyroch dňoch protestov gruzínsky oligarcha a šéf vládnej strany Gruzínsky Sen Bidzina Ivanišvili oznámil „rozsiahlu politickú reformu“. Parlamentné voľby, plánované na budúci rok, by sa po novom mali konať v rámci proporcionálneho hlasovacieho systému, tak, ako to požadovali demonštranti.

„Budeme mať parlament, v ktorom budú zastúpení všetci existujúci politickí aktéri,“ povedal Ivanišvili.

Protesty vypukli vo štvrtok (20. júna) a do ulíc hlavného mesta Tbilisi vyhnali tisíce demonštrantov. Pri stretoch s políciou, ktorá na ľudí použila slzotvorný plyn a gumové projektily, boli zranené desiatky Gruzíncov.

Požiadavky neboli naplnené úplne

Ivanišviliho rozhodnutie zatiaľ demonštrantov nepresvedčilo. Naďalej požadujú predčasné voľby a  rezignáciu ministra vnútra Giorgiho Gakhariu.

V pondelok večer sa tisíce demonštrantov zhromaždilo už piaty deň po sebe pred budovou gruzínskeho parlamentu a blokovali dopravu na hlavnej dopravnej tepne Tbilisi, na ulici Rustaveli.

Mnohí privítali iniciatívu Ivanišviliho. Označili ju za predbežný úspech, no sľúbili, že budú na vládu tlačiť dovtedy, kým nebudú splnené aj ďalšie požiadavky, vrátane prepustenia zadržaných demonštrantov.

„Z Ivanišviliho rúk sme dostali prvé ústupky, no toto je len začiatok jeho konca,“ povedala 45-ročná knihovníčka Shota Nodia. „Naším hlavným cieľom je de-oligarchizácia Gruzínska.“

„Minister vnútra, ktorý nariadil bez varovania vypáliť gumové projektily na pokojných demonštrantov a tínedžerov, musí rezignovať a čeliť spravodlivosti,“ uviedol ďalší demonštrant, 59-ročný Anton Aladašvili.

„Čiastočné víťazstvo“

Hlavná opozičná sila v krajine, bývalý prezident Zjednoteného národného hnutia (UNM) Mikheil Saakašvili tvrdí, že ústupky Ivanišviliho sú „len čiastočné víťazstvo“.

Jeho strana bude trvať na tom, aby sa po ukončení volebných reforiem, konali predčasné parlamentné voľby, povedal novinárom jeden z predstaviteľov opozície, Grigol Vashadze.

Vashadze uviedol, že masové zhromaždenia budú pokračovať, až kým Gakharia neodstúpi a viac ako sto zadržaných demonštrantov – ktorých označoval ako „politických väzňov“ – neprepustia.

Gruzínsky tajomník pre európsku integráciu: Integračný proces si užívame

ARCHIL KARAULASHVILI verí, že pri súčasnom pokroku v reformovaní krajiny, bude ochota zo strany EÚ prijať Gruzínsko do svojich štruktúr ešte narastať.

Protesty vypukli po tom, čo ruský zákonodarca vystúpil minulý týždeň v gruzínskom parlamente priamo z miesta, ktoré je vyhradené pre predsedu parlamentu. Tento krok vyprovokoval mnohých, nakoľko rusko-gruzínske vzťahy sú napäté od roku 2008 kvôli vojne v Abcházku a Južnom Osetsku.

Zhromaždenia sa rozrástli na širšie hnutie, namierené proti Ivanišvilimu, miliardárovi s rusko-gruzínskym občianstvom (153. najbohatší človek na svete podľa magazínu Forbes) , ktorý vo veľkej miere ťahá v Gruzínsku za nitky.

Stanú sa Ukrajina a Gruzínsko členmi NATO?

Na summite NATO v Bruseli sa lídri členských krajín stretli aj s prezidentmi Ukrajiny a Gruzínska. Pripomínajú si desať rokov, odkedy NATO obom prisľúbilo členstvo. Za dekádu sa mnohé zmenilo, no ich členstvo ostáva takmer rovnako vzdialené, píše MICHAL ČUBRÍK.

V prvý deň protestov došlo k násilnému zásahu polície. Vyše 160 demonštrantov a 80 policajtov bolo zranených. Viac ako 300 ľudí zatkli.

Ivanišvili, ktorý hrozí zatýkaním opozičných politikov, povedal, že tí, ktorí vyprovokovali násilie a tí, ktorí použili nadmernú silu, „musia byť potrestaní“. Opozičných lídrov obvinil z podnecovania demonštrantov, čo druhá strana odmieta.

Rusko sprísňuje kontroly vína

Slogany zhromaždení sa zamerali nielen na Ivanišviliho, ale aj na ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý v reakcii na protesty nariadil prerušiť letecké spojenia medzi oboma krajinami.

V pondelok tiež ruská agentúra na kontrolu potravín Rospotrebnadzor uviedla, že si všimla „zhoršenie“ kvality gruzínskeho vína a „sprísňuje kontrolu“ všetkých gruzínskych alkoholických nápojov, vstupujúcich do Ruska. Rusko je pre vývoz gruzínskeho vína najdôležitejším trhom.

Rusko využilo v konflikte s Ukrajinou lekcie z Gruzínska

Zajtra (7. augusta) uplynie desať rokov od vtedy, čo medzi Ruskom a Gruzínskom vypukla vojna kvôli malému separatistickému regiónu Južné Osetsko. Moskva ho neskôr uznala za nezávislý, čím si vyslúžila medzinárodnú kritiku.

Vzťahy medzi Gruzínskom a Ruskom sa zhoršujú od čias, čo Tbilisi indikovalo svoj záujem vstúpiť do EÚ aj NATO.  Konflikt vyvrcholil vojnou o gruzínske regióny Abcházsko a Južné Osetsko v auguste 2008. Po konflikte, ktorý si vyžiadal životy stoviek vojakov a civilistov na oboch stranách, Moskva uznala Južné Osetsko a ďalšiu separatistickú enklávu, Abcházsko, za nezávislé štáty. Na ich územiach potom umiestnila stále vojenské základne.

Tbilisi a jeho západní spojenci odsúdili tento krok ako „nelegálnu vojenskú okupáciu“ a trvajú na tom, že musí skončiť.

]]>
Čína láka Balkán na jednoduchšie pôžičky, podľa Bruselu to ohrozuje ich európsku integráciu https://euractiv.sk/section/rozsirovanie/news/cina-laka-balkan-na-jednoduchsie-pozicky-podla-bruselu-to-ohrozuje-ich-europsku-integraciu/ Mon, 17 Jun 2019 10:34:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123301 Peking ponúka Balkánu chýbajúce peniaze v doprave aj energetike, vrátane výstavby uhoľných elektrární. Podmienkou sú napríklad aj čínski robotníci, či arbitráž podľa čínskeho práva v prípade sporu. Brusel sa obáva štátnych dlhov aj vplyvu Číny.

Oblasť západného Balkánu je v dnešnej dobe územím, kde sa stretávajú záujmy Európskej únie, Ruska, Spojených štátov a relatívne najnovšie aj Číny. Tá pôsobí v regióne výraznejšie od roku 2012, kedy bola založená platforma 16 + 1, ktorá sľubuje významné investície.

Sú to však čínske pôžičky, ktoré Európsku komisiu znepokojujú, pretože vedú k dlhovej závislosti, a tým komplikujú prístupový proces do EÚ. Európska únia musí na novú situáciu rýchlo reagovať, no zatiaľ nie je jasné, akú pozíciu zaujme nový Európsky parlament po májových voľbách.

Krajiny západného Balkánu disponujú malou ekonomickou silou, nie sú súčasťou žiadnych väčších štruktúr, akými sú NATO alebo práve EÚ. Preto sú tieto krajiny zraniteľnejšie voči čínskym aktivitám.

„Platforma 16 + 1 je vstupnou bránou na európsky trh. Má prepojiť grécky prístav Pireus a západoeurópske trhy skrz západný Balkán,“ hovorí Alexander Lagazzi z pražského inštitútu EUROPEUM. Má pritom ísť o priame napojenie na rozsiahly čínsky projekt Novej hodvábnej cesty, ktorá má za cieľ vybudovať ekonomické väzby v participujúcich regiónoch.

Čínsky šéf diplomacie presviedča európskych predstaviteľov o férovosti Pekingu

Wang Yi je na európskom turné a chystá aprílový summit EÚ-Čína. Európski predstavitelia napriek prívetivej rétorike plánujú pre čínske firmy obmedzenia v prístupe k verejným zákazkám.

Úroveň dopravnej infraštruktúry na západnom Balkáne je v kritickom stave a tamojšie ekonomiky bojujú s nedostatkom finančných prostriedkov. Čína sa preto významne angažuje v budovaní komunikácií, čo jasne súvisí s úmyslom vybudovať z regiónu tranzitné územie.

Okrem dopravy sa ázijská veľmoc angažuje aj v ďalších strategických odvetviach, ako je energetika. Okrem iného požičiava potrebné financie na výstavbu nových uhoľných elektrární, či ich modernizáciu. Čínske pološtátne a štátne firmy tak v regióne získavajú nezanedbateľný vplyv v kľúčových priemyselných odvetviach.

Únia stále ako najdôležitejší obchodný partner

Pôsobenie EÚ na západnom Balkáne sa oproti Číne prejavuje inak, čo vychádza aj z toho, že firmy v Únii nie sú natoľko previazané s politickými cieľmi daných krajín. V rámci Nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) asistuje EÚ krajinám západného Balkánu s prevedením potrebných reforiem a projektov na posilnenie súťaživosti, rozvoja vidieka alebo cezhraničnej spolupráce.

„Európska únia sa snaží štrukturálne podporiť celú ekonomiku krajín na západnom Balkáne, teda štáty ako také. Jedna vec je stavba diaľnice, ktorú každý vidí, a druhá je podpora vzdelávania učiteľov, ktorá nie je viditeľná hneď,“ vysvetľuje Lagazzi.

Európska únia je najvýznamnejším obchodným partnerom krajín západného Balkánu, zodpovedá za 73 percent vzájomného obchodu v porovnaní s čínskymi 5,7 percentami. Je tiež najvýznamnejším investorom v oblasti – viac ako 60 percent všetkých priamych investícií pochádza z EÚ.

Európski oceliari sa aj po ochranných opatreniach boja nadmerného dovozu

Brusel zaviedol trvalé ochranné opatrenia na dovoz ocele zo zahraničia v reakcii na americké clá.

Čína v tomto smere opäť významne zaostáva s trojpercentným podielom. Množstvo investovaných prostriedkov do dopravných projektov je aj napriek zásadnej disproporcii v celkových investíciách porovnateľné. To dokazuje veľký záujem Číny o budovanie komunikácií na západnom Balkáne. V otázke čínskych ekonomických aktivít v regióne je však potrebné sústrediť sa na pôžičky, ktoré predstavujú dôležitejší a väčší fenomén než investície.

Jednoduchšie pôžičky sú lákavé

Práve čínske pôžičky krajinám na západnom Balkáne sú tým, čo Európsku komisiu znepokojuje. Prostriedky z krajín EÚ (napríklad z Európskej banky pre obnovu a rozvoj) sú všeobecne bezpečnejšie, avšak sprevádzané radom byrokratických pravidiel pre ich získanie. „Z približovania sa k európskym štandardom transparentnosti sú krajiny západného Balkánu už unavené. Cesta k európskym peniazom je dlhšia a trochu zložitejšia,“ hovorí Lagazzi.

Práve komplexné pravidlá majú zabrániť neobmedzenému čerpaniu peňazí, ktoré by mohli spôsobiť kolaps ekonomiky, či vytvorenie dlhovej závislosti, neustále pripomína Únia.

Vyšehrad je v podpore členstva krajín západného Balkánu v Únii jednotný, no nestačí to

Krajiny Vyšehradskej štvorky sa zjednotili pri rozšírení Únie aj NATO o západný Balkán, hoci sa  celkový konsenzus rozpadá pri Kosove. Deklarácie, ktoré sa zaväzujú k politike otvorených dverí, však nie sú nasledované konkrétnymi a rozhodnými krokmi.

V kontraste s týmto zložitým, ale bezpečným spôsobom požičiavania sa pôžičky z Číny prezentujú ako jednoduchý spôsob získania finančných prostriedkov bez „zbytočných podmienok“. Veľakrát sú tiež úrokové sadzby výhodnejšie ako u európskych pôžičiek, a preto sú aj lukratívnejšie.

Financie z čínskych zdrojov však často prichádzajú so špecifickými podmienkami. „Zvyčajne si čínske firmy privezú vlastných robotníkov, v prípade sporu má arbitráž prebiehať v Číne podľa čínskeho práva. To je pre krajiny veľkosti Čiernej Hory veľký záväzok,“ zdôrazňuje Lagazzi.

Rozsiahle infraštruktúrne projekty, financované z čínskych zdrojov, majú preto pre krajiny západného Balkánu často negatívne dôsledky. Ukážkovým príkladom je stavba diaľnice medzi prístavom Bar v Čiernej Hore a Belehradom v Srbsku, kvôli ktorej sa Čierna Hora už teraz ocitá v sieti čínskych dlhov.

Čínsky vplyv môže ohroziť skorší prístup do EÚ Srbska aj Čiernej Hory

Európska únia sa v priestore západného Balkánu angažuje dlhodobo. Aj napriek tomu sú však Turecko, Rusko alebo práve Čína schopné posilňovať svoj vplyv v regióne.

Únia chce vytvoriť bezpečné a stabilné susedstvo, prípadne pripraviť okolité krajiny na členstvo v EÚ. Vplyv Číny na západnom Balkáne vytvára nové bezpečnostné dilemy a hrozbu prenášania čínskeho vplyvu aj do EÚ.

Čína podporuje výstavbu nových uhoľných elektrární v čase, keď EÚ tlačí na energetickú transformáciu a obrat k obnoviteľným zdrojom. Okrem toho niektoré krajiny regiónu postupne upadajú do ekonomickej závislosti práve kvôli čínskym pôžičkám. Aj to vytvára nové prekážky pre potenciálnych vstup týchto štátov do Únie.

Podľa dokumentov Európskej komisie sa k členstvu v EÚ najviac blíži Čierna Hora a Srbsko, pre ktoré bol stanovený najbližší termín pristúpenia na rok 2025. Avšak v aktuálnej situácii, keď je Srbsko príjemcom najvýraznejších čínskych pôžičiek v regióne a Čierna Hora sa borí s čínskymi dlhmi, sa zdá, že pravdepodobnosť skorého prijatia klesá.

]]>
Ukrajinský prezident žiada Úniu o posilnenie sankcií voči Rusku https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/ukrajinsky-prezident-ziada-uniu-o-posilnenie-sankcii-voci-rusku/ Thu, 06 Jun 2019 11:59:46 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122972 Na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu odišiel Volodymyr Zelenskyj do Bruselu. Prihováral sa za ďalšie európske sankcie voči Moskve, ktoré podľa neho pomáhajú pri dosahovaní mieru na Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu Európsku úniu na zosilnenie sankcií voči Rusku v čase pokračujúceho napätia v Donbase na východe Ukrajiny. Nový ukrajinský prezident Zelenskyj to povedal po rokovaní s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, ktoré mal v rámci svojej prvej zahraničnej návštevy po nástupe do úradu v sídle Európskej únie a Severoatlantickej aliancie v Bruseli, píše agentúra AP.

Zelenskyj sa poďakoval eurobloku za jeho „neochvejnú podporu“ a vyzval na „posilnenie sankcií na dosiahnutie mieru na Ukrajine“.

Tusk uviedol, že tým, že si Zelenskyj za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty vo funkcii prezidenta Ukrajiny zvolil sídlo EÚ a NATO, vysiela „silný a dôležitý signál“. Dodal, že EÚ je naďalej odhodlaná podporovať nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny.

Prvá cesta nového ukrajinského prezidenta povedie do Bruselu

Kroky Volodymyra Zelenského na prvej zahraničnej návšteve povedú do centra Európskej rady a Severoatlantickej aliancii. Medzitým doma hľadá prezident členov do svojej novej strany na internete. Hlásiť sa nemajú skúsení politici.

Severoatlantická ambícia

Zelenskyj absolvoval v utorok v Bruseli stretnutia s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom i poľským prezidentom Andrzejom Dudom.

Zelenskiy okrem iného potvrdil, že Ukrajina sa stále zaujíma o plnohodnotné členstvo v Severoatlantickej aliancii. Krajina o členstvo požiadala ešte v roku 2008.

Jens Stoltenberg privítal ukrajinské odhodlanie a potvrdil, že NATO má záujem v užšej spolupráci s Kyjevom. Ukrajina sa už teraz aktívne podieľa na operáciách NATO v Kosove a Afganistane.

Ako uviedol, v júli plánuje Aliancia zorganizovať v Čiernom mori vojenské manévre a ukrajinské jednotky sa majú na tomto cvičení rovnako zúčastniť.

Aliancia posilňuje svoje aktivity v regióne najmä v súvislosti s incidentom z minulého roka, kedy vo vodách Azovnského mora zadržali ruské jednotky tri ukrajinské lode, plaviace sa z Čierneho mora. 24 členov posádky bolo zadržaných.

Medzinárodného tribunálu pre morské právo v Hamburgu pred mesiacom vyhlásil, že od Moskvy žiada prepustenie zadržaných Ukrajincov. Rusko verdikt súdu neuznáva.

Mathernová: Zelenskyj už pred prevzatím funkcie naznačuje príklon k Európe

Budúci ukrajinský prezident už pred svojou inauguráciou dáva Bruselu najavo, že má záujem pokračovať v úzkych kontaktoch s Európskou úniou, uviedla Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa riaditeľstva Európskej komisie pre susedskú politiku a rozširovanie.

Zelenskyj ešte počas prezidentskej kampane sľuboval, že jeho najväčšou prioritou počas vlády bude ukončenie konfliktu na východe krajiny, ktorý si už vyžiadal podľa OSN viac ako 13 tisíc obetí.

Aj nový ukrajinský prezident, aj ruská hlava štátu Vladimír Putin už avizovali, že nebudú mať problém stretnúť a komunikovať. Podľa hovorcu Kremľa Dimitriho Peskova by sa stretnutie mohlo uskutočniť v Normandskom formáte, teda aj za prítomnosti Francúzska a Nemecka.

]]>
Eurokomisia navrhuje otvoriť rokovania o vstupe Albánska a Severného Macedónska do Únie https://euractiv.sk/section/rozsirovanie/news/eurokomisia-navrhuje-otvorit-rokovania-o-vstupe-albanska-a-severneho-macedonska-do-unie/ Thu, 30 May 2019 12:47:22 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122772 Každoročné správy o pokroku šestice krajín západného Balkánu a Turecka na ceste k európskej integrácii priniesli tentokrát zásadnejšie návrhy. Šéfka európskej diplomacie prízvukuje, že reformy v krajinách je treba oceňovať, nedostatočné uznanie totiž môže región frustrovať a odkloniť od európskej cesty.

Európska komisia, ktorá každý rok pripravuje správy o siedmich krajinách, zverejnila svoje najnovšie zistenia včera (29. mája).

Frustrácii krajín západného Balkánu z toho, že Brusel pod vedením Junckerovej komisie neocenil zjavný rozvoj regiónu konkrétnymi opatreniami, sa venovala aj šéfka európskej diplomacie. Tá správy pre západný Balkán a Turecko včera (29. mája) v Bruseli predstavila.

Únia podľa nej musí dodržiavať svoje záväzky a „uznať (rozvoj) tých, ktorí si to zaslúžia“. V opačnom prípade „stratí EÚ v celom regióne svoju kredibilitu“.

„Neodmeňovanie historických úspechov a zásadných reforiem by ohrozilo stabilitu a odrádzalo by to od ďalších reforiem,“ prízvukovala nutnosť hlbšieho zapojenia celej Únie Federica Mogheriniová.

Ministerka obrany Severného Macedónska: Dohodu zachránila perspektíva vstupu do NATO, nie do EÚ

Zatiaľ čo NATO okamžite po ratifikácii dohody z Prespa prizvalo Severné Macedónsko k vstupu do aliancie, Únia so začatím prístupových rokovaní pod tlakom starých členských štátov váha.

Najviac sa po zverejnení správ môžu tešiť Albánci a obyvatelia Severného Macedónska, nakoľko Komisia ich úsilie ocenila do takej miery, že odporučila členským štátom začať s oboma krajinami rokovania o vstupe.

Severné Macedónsko si pozitívne hodnotenie Komisie zaslúžilo najmä vďaka dlho pripravovanej dohode s Gréckom. Po zmene názvu, či referende o potvrdení ambície krajiny na vstup do EÚ a NATO Komisia tvrdí, že Skopje „pokračovalo v zásadných zmenách v inkluzívnej a otvorenej politickej atmosfére“. Naďalej pritom „dosahuje hmatateľné výsledky“. Formálne je krajina kandidátom na vstup do EÚ or roku 2005.

Progres dosiahlo Severné Macedónsko takmer vo všetkých pozorovaných oblastiach, vrátane reformy verejnej správy, súdneho systému, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, či dodržiavaní základných práv.

Albánsko, najmladší kandidát na vstup do EÚ, si odporúčanie Komisie na naštartovanie rokovaní rovnako vyslúžilo miernym napredovaním v reformách, ktoré krajina stále bezpodmienečne potrebuje. Progres však spomaľujú pretrvávajúce nezhody na domáce politickej scéne, vrátane bojkotu opozičných strán, ktoré ochromili fungovanie parlamentu po voľbách a odmietajú sa zapojiť do komunálnych volieb, ktoré Albánsko čakajú o mesiac (30. júna).

„Opozičné strany by sa mali znovu konštruktívne zapojiť do demokratických inštitúcií,“ radí eurokomisia.

Problematická oblasť právneho štátu

Čierna Hora a Srbsko, s ktorými o vstupe Únia vyjednáva už od roku 2012, respektíve 2014, sa rovnako v reformách posunuli. V prípade Čiernej Hory sa obom stranám rokovacieho stola podarilo otvoriť už 32 z 35 prístupových kapitol. Belehrad je o čosi pomalší, otvorených je len 16 kapitol. V oboch prípadoch by krajiny mali posilniť predovšetkým oblasť právneho štátu.

Kosovo a Bosna na svoj kandidátsky status v Únii stále čakajú. Priština, ktorej Európska komisia v júli minulého roka a neskôr, v marci, aj Európsky parlament potvrdili pripravenosť pre liberalizáciu vízového režimu s Úniou, čaká na vyjadrenie členských štátov. Komisia označuje liberalizáciu za „urgentnú záležitosť“. Vzhľadom na to, že až päť krajín EÚ, medzi nimi aj Slovensko, doteraz nezávislosť Kosova neuznali, môžu celý proces brzdiť najmä vnútroštátne diskusie v týchto štátoch.

Pomerne kritická bola Komisia voči Kosovu najmä v súvislosti s tarifami, udelenými na srbské výrobky, či kvôli nedostatočnému rozvoju legislatívy v oblasti právneho štátu a verejnej administratívy. Komisia napríklad upozorňuje na rozsiahly vládny kabinet, ktorý vďaka ďalším štátnym tajomníkom ešte narástol, čo Brusel považuje za „nedôveryhodné a neefektívne“.

Bosna a Srbi nenechali Kosovo vstúpiť do Interpolu, Priština zaviedla clá

Kosovo uvalilo 100-percentné dovozné clo na všetky produkty zo Srbska a z Bosny a Hercegoviny. Urobilo tak, deň potom, ako Valné zhromaždenie Interpolu odmietlo žiadosť Kosova o vstup do tejto medzinárodnej policajnej organizácie.

V správe pre Bosnu a Hercegovinu ponúka Európska komisia aj konkrétne kroky a reformy na to, aby sa mohla federácia dostať na cestu aktívnej kandidatúry. Brusel zdôrazňuje 14 priorít v oblasti demokratizácie, právneho štátu, či reformy verejnej správy. Bosne však stále chýba moderný ústavný rámec, dôležitá reforma volebného systému, či súdnictva.

Brusel napriek tomu oceňuje zlepšenie makroekonomickej stability. Obyvatelia Bosny a Hercegoviny na rozdiel od Kosovčanov už liberalizovaný vízový systém využívajú od roku 2010. Od vtedy je aj kandidátskou krajinou na vstup do NATO.

Turci sa od Únie vzďaľujú

Okrem krajín západného Balkánu dostala včera svoje „vysvedčenie“ aj Ankara. Turecko sa podľa Komisie od Únie stále viac vzďaľuje. Vzhľadom na stav, ktorý v krajine nastal po pokuse o prevrat v roku 2016 a v značnej miere pretrváva doteraz, nemôžu európske inštitúcie v rokovaniach s Ankarou pokračovať.

Správa konštatuje, že neprávosti, ktoré boli spôsobené počas takmer dvojročného výnimočného stavu, kedy prezident a jeho vládna strana konsolidovali vo svojich rukách moc nad každou súčasťou štátnej a verejnej správy a potlačili najrozličnejšie formy opozície, sa stále nevyriešili.

Napriek rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva, hlavný predstavitelia opozície, aktivisti, či novinári ostávajú za mrežami bez toho, aby boli právoplatne odsúdení. Európsky súd v súčasnosti eviduje viac ako 7 100 prípadov sťažností tureckých občanov.

Po výhre opozície sa v Istanbule uskutočnia voľby ešte raz

Turecká volebná komisia vyhovela pripomienkam vládnej strany prezidenta Erdoğana a 16 miliónov Istanbulčanov si v júni voľby zopakuje. EÚ považuje rozhodnutie za spolitizované a očakáva, že Turci pri opakovaných voľbách zabezpečia prístup medzinárodných pozorovateľov.

Rokovania o vstupe Turecka do Európskej únie boli zmrazené ešte v júni 2018 vzhľadom na rozhodnutie členských štátov. „Opakovaný záväzok tureckej vlády s cieľom vstúpiť do EÚ nebol zodpovedne adresovaný príslušnými opatreniami a reformami. EÚ má preto vážne obavy z pokračujúceho negatívneho vývoja v oblasti právneho štátu, základných práv a súdnictva, ktoré (Turecko) nerieši,“ tvrdí správa.

Brusel karhá Turkov aj za marcové komunálne voľby. Eurokomisia upozorňuje na nezrovnalosti vo viacerých mestách na juhovýchode krajiny, kde bola víťazom odobraná možnosť vykonávať svoj mandát a kreslo starostu bolo pridelené kandidátom, ktorí skončili druhí v poradí. „Zdrojom vážnych pochybností“ je pre EÚ aj rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie zrušiť voľby v Istanbule, kde len tesnou väčšinou vyhral opozičný kandidát. Nové voľby budú 23. júna.

Eurokomisia však Ankaru chváli za pomoc pri riešení migračnej krízy. S viac ako 3,6 miliónmi utečencov prevažne zo Sýrie, ktorých krajina hostí, je Turecko štátom s najvyšším počtom utečencov na svete. Zo šiestich miliárd eur, ktoré Únia na pomoc utečencom v Turecku vyčlenila, bolo do týchto dní alokovaných 2,2 miliardy eur, pričom 80 percent projektov už odštartovalo.

Komisia správou o stave Turecka posunula loptičku aktivity na stranu členských krajín. Tie majú podľa nej rozhodnúť, aké ďalšie kroky Únia voči Turecku podnikne. O zrušenie kandidátskeho statusu môže požiadať buď samotná kandidátska krajina alebo Európska rada, a to jednohlasne. Turci však majú v Únii stále aktívnych podporovateľov, a preto sa definitívne zrušenie negociácii zatiaľ neočakáva.

Hoci minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu na viacerých fórach deklaroval pripravenosť jeho krajiny opätovne sa do aktívneho procesu vyjednávania o vstupe zapojiť, Brusel ostáva skeptický a reálnu pozitívnu agendu zatiaľ v krajine, ktorá je oficiálnym kandidátom na vstup do EÚ už 14 rokov, nezaznamenáva.

]]>
Prvá cesta nového ukrajinského prezidenta povedie do Bruselu https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/prva-cesta-noveho-ukrajinskeho-prezidenta-povedie-do-bruselu/ Wed, 29 May 2019 13:25:23 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122738 Kroky Volodymyra Zelenského na prvej zahraničnej návšteve povedú do centra Európskej rady a Severoatlantickej aliancii. Medzitým doma hľadá prezident členov do svojej novej strany na internete. Hlásiť sa nemajú skúsení politici.

Cieľom prvej zahraničnej návštevy nového ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského bude Brusel, kde 4. a 5. júna zavíta do sídiel Európskej únie a NATO. Podľa agentúry Ukrinform o tom v stredu (29. mája) informovala prezidentská kancelária.

V jej vyhlásení sa uvádza, že Zelenskyj sa v Bruseli plánuje stretnúť s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ako aj ďalšími predstaviteľmi európskych a euroatlantických štruktúr.

Ukrajina zažíva búrlivú prezidentskú kampaň. Nový prieskum naznačuje víťazstvo antisystémového komika

Týždeň pred druhým kolom má pred sebou viac práce Petro Porošenko. Do kampane vstúpil aj Emmanuel Macron, ktorý favorita volieb pozval na návštevu do Elyzejského paláca. So Zeleňskijm sa stretne tri hodiny pred oficiálnym stretnutím s Porošenkom.

Počas týchto stretnutí chce Zelenskyj s najvyššími predstaviteľmi EÚ a NATO diskutovať o ďalších kľúčových reformách na Ukrajine a o spôsoboch, ako zintenzívniť medzinárodné snahy zamerané na ukončenie vojnového konfliktu na východe Ukrajiny.

Príprava na parlamentné voľby

Minulý týždeň Zelenskyj vo svojom inauguračnom prejave vyhlásil, že jeho prioritou je vyriešenie ozbrojeného konfliktu v Donbase.

Boje v dvoch najvýchodnejších regiónoch Ukrajiny v blízkosti jej hraníc s Ruskom si za uplynulých päť rokov vyžiadali viac ako 13 tisíc obetí na životoch, mnoho zranených i utečencov.

Nový ukrajinský prezident navštívil Luhanský región po prvýkrát od zvolenia v pondelok (27. mája, pričom si prišiel pozrieť vojenské pozície armády.

Zelenského poradcovia navštívili Brusel ešte začiatkom mája, pričom predstaviteľov EÚ a jej členských krajín informovali aj o tom, že nový prezident má jednoznačný záujem na napĺňaní Asociačnej dohody s EÚ, na smerovaní Ukrajiny do Európy a euroatlantických štruktúr.

Mathernová: Zelenskyj už pred prevzatím funkcie naznačuje príklon k Európe

Budúci ukrajinský prezident už pred svojou inauguráciou dáva Bruselu najavo, že má záujem pokračovať v úzkych kontaktoch s Európskou úniou, uviedla Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa riaditeľstva Európskej komisie pre susedskú politiku a rozširovanie.

Ukrajina sa teraz pripravuje na parlamentné voľby, ktoré boli naplánované na jeseň. Vzhľadom na to  Zelenský rozpustil parlament, nové voľby sú naplánované na júl.

Prezident sa medzičasom obrátil na ľud, ktorý vyzval, aby sa aktívne zapojil do jeho novej strany. Tú nazval rovnako, ako televízny seriál, v ktorom obsadil úlohu učiteľa, z ktorého sa stane prezident, Služobník ľudu. Potenciálni kandidáti by nemali mať predchádzajúce politické skúsenosti a do svojej internetovej prihlášky by mali vložiť aj návrhy nových zákonov a opatrení. Úprimnosť kandidátov by v poslednej fáze výberu mal preveriť aj detektor lži.

Prieskumy už teraz novej strane predpovedajú jednoznačné víťazstvo.

]]>
Policajný zásah na Srbmi obývanom severe Kosova ohrozuje riešenie sporu medzi Prištinou a Belehradom https://euractiv.sk/section/rozsirovanie/news/policajny-zasah-na-srbmi-obyvanom-severe-kosova-ohrozuje-riesenie-sporu-medzi-pristinou-a-belehradom/ Wed, 29 May 2019 12:50:06 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122729 Kosovské policajné zložky na Srbmi obývanom severe zasiahli proti organizovanému zločinu. Belehrad a Moskva hovoria o útoku na etnických Srbov a Bosniakov. Srbsko uviedlo armádu do stavu pohotovosti.

Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa po včerajšej razii kosovských policajných zložiek opäť stupňuje. Razia viedla k zatknutiu minimálne 19 ľudí. Jedným z nich je aj ruský pracovník OSN. Podľa zdroja z kosovskej štátnej správy sa pri potýčkach, ktoré zásah sprevádzali zranilo šesť srbských civilistov a päť policajtov.

Belehrad obviňuje Prištinu z cieleného zásahu na Srbov a Bosniakov v severnom Kosove a z pokusu získať kontrolu nad touto oblasťou. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok (28. mája) Kosovo obvinilo zo stupňovania etnického napätia a podkopávania pokroku, ktorý sa v zmierení medzi Srbskom a Kosovom podarilo dosiahnuť.

Oficiálna verzia hovorí, že  razia bola odpoveďou na vyšetrovanie pašeráctva, úplatkárstva a zneužívanie postavenia a nebola mierená proti nijakému konkrétnemu regiónu ani národnosti. Na tlačovej besede túto verziu potvrdila Miradije Kelmendiová, zástupkyňa kosovského policajného inšpektorátu. Polícia zasiahla na dvanástich miestach.

Bojová pohotovosť

Srbský prezident Aleksandar Vučič v reakcii uviedol srbskú armádu do bojovej pohotovosti. „Urobím všetko preto, aby som zachoval mier a stabilitu, ale v prípade ďalších provokácii sme pripravení konať,“ vyhlásil Vučič v parlamente.

„Ako najvyšší veliteľ  som naše armádne zložky uviedol do plnej bojovej pohotovosti. Pri ohrození stability a obyvateľov severného Kosova budú našich ľudí chrániť,“ pokračoval v prejave k poslancom. Vyhlásenie bojovej pohotovosti na srbskej strane nie je nezvyčajné. Dochádza k nej pravidelne v časoch rastúceho napätia medzi dvomi stranami.

Vízová (ne-)liberalizácia, clá aj armáda: Kosovo má za sebou turbulentný rok

Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok Únie, v ostatnom období stráca balkánska krajina trpezlivosť. Brusel zatiaľ nedaroval Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, no ich najnovšie politické ťahy môžu krajinu skôr zdiskreditovať ako posilniť.

Kosovo srbskú verziu udalostí odmieta. Prezident Hashim Thaci reakciu Vučiča označil za populizmus. Policajné zložky si podľa neho iba robili svoju rutinnú prácu. Kosovský minister zahraničných vecí Behgjet Pacolli poznamenal, že sa pravdepodobne nejednalo o poslednú policajnú operáciu na severe Kosova. „Boj s organizovaným zločinom bude pokračovať,“ povedal reportérom v Bratislave na summite V4 a západný Balkán.

Srbskú menšinu, ktorá žije v severnej časti krajiny Thaci vyzval na zachovanie pokoja a všetkých obyvateľov požiadal, aby podporili boj s organizovaným zločinom a netolerovali kriminalitu. Rovnaký slovník použili zástupcovia misie KFOR, vedenej severoatlantickou alianciou. Stanovisko KFOR jednanie Kosova podporuje a tvrdí, že vyšetrovanie aj raziu pozorne sledovalo. Členovia KFOR sú v prípade vyostrenia napätia pripravení zasiahnuť.

Pobúrení Rusi

Rusov kosovský zásah pobúril. Oficiálne stanovisko ruského ministerstva zahraničných vecí raziu označilo za „ďalšiu provokáciu s cieľom zastrašiť nealbánske obyvateľstvo a získať kontrolu nad severom krajiny silou“. Už aj tak napätú situáciu ešte vyostril fakt, že jedným zo zadržaných bol aj občan Ruskej federácie.

Šéf kosovského policajného zboru Rashit Qalaj tvrdí, že ruský spolupracovník OSN bol zadržaný, pretože pomáhal stavať barikádu na cestnej komunikácii, ktorá mala postup policajných zložiek spomaliť. Spoliehal sa pritom na svoju diplomatickú imunitu.

Kosovský premiér Ramush Haradinaj zadržaného Rusa nazval „diplomatom v úvodzovkách“. „Kosovo aj ďalšie krajiny regiónu sú dobre oboznámené s ruskou snahou destabilizovať Balkán,“ napísal na sociálnej sieti Twitter. Dvoch pracovníkov OSN kosovské zložky už medzičasom prepustili.

Kosovo sa od Srbska odtrhlo po intervencii NATO v roku 1999. Formálne vyhlásilo nezávislosť o deväť rokov neskôr. Belehrad však do dnešného dňa Kosovo považuje za súčasť svojho územia. Nový štát neuznalo ani Rusko, Španielsko, Grécko či Slovensko. Priština má stále nad severom svojho územia iba obmedzenú kontrolu.

Nevhodný čas

V poslednom roku sa v Srbsku aj Kosove začalo hovoriť o možnej výmene územia ako o riešení dlhoročného srbsko-kosovského sporu. Srbsko by v rámci výmeny získalo práve územie na severe, obývané prevažne etnickými Srbmi, výmenou za pás územia v južnom Srbsku obývaného prevažne etnickými Albáncami. Dohode však zatiaľ bráni verejná mienka aj opozícia zo zahraničia, ktorá sa stavia kriticky k akýmkoľvek územným zmenám na Balkáne. Thaci aj Vučič dohodu podporujú a snažia sa pre ňu získať podporu v domácich parlamentoch. Razia preto prichádza v nevhodnom čase a hlavne Vučičovi môže snahu o normalizáciu vzťahov skomplikovať.

„Srbi si musia vybrať medzi sladkými klamstvami a trpkou pravdou,“ povedal Vučič nedávno v parlamente s odkazom na situáciu v Kosove.

Kosovo sa Srbsko snažilo pritlačiť aj 100 percentnými clami na všetok tovar, ktorý krajina zaviedla v novembri minulého roku. Výsledkom však bolo zastavenie dialógu zo strany Srbska. V konečnom dôsledku mohli vysoké clá prispieť k nárastu organizovaného zločinu, proti ktorému teraz kosovské policajné zložky zasiahli. Silnejúce pašeráctvo ešte viac umocňuje slabá miera kontroly, ktorú Kosovo nad severným regiónom má.

V apríli Thaci vyhlásil, že dohoda so Srbskom po vzore historického urovnania medzi dnešným Severným Macedónskom a Gréckom je možná už tento rok. Posledný vývoj tomu však zatiaľ nepomáha.

]]>
Ukrajinský analytik: Proruské postoje českých a maďarských politikov bolia viac ako talianske alebo rakúske https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/ukrajinsky-analytik-proruske-postoje-ceskych-a-madarskych-politikov-bolia-viac-ako-talianske-alebo-rakuske/ Mon, 20 May 2019 07:00:55 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122365 Boli časy, kedy sa Kyjev spoliehal na Vyšehrad ako na advokátov Ukrajiny v Únii. Dnes sa snaží rokovať skôr na bilaterálnej úrovni, hovorí JURIJ PANČENKO, expert ukrajinského portálu Európska pravda.

Považuje Kyjev Vyšehradskú štvorku za jednoliateho partnera alebo sa snaží s členskými štátmi rokovať skôr bilaterálne?

Po dlhý čas Ukrajina považovala V4 za jednu z platforiem európskej integrácie a za „advokáta“ Ukrajiny v Európskej únii. Kvôli signifikantným rozdielom medzi Ukrajinou a niektorými štátmi V4 však dnes skôr uprednostňuje bilaterálne rokovania. Štáty Vyšehradu okrem toho o Ukrajine nerozprávajú jedným hlasom a niektoré sú v konflikte so západoeurópskymi členskými štátmi. Kyjev sa nechce stať súčasťou interných sporov v Únii, pretože by to mohlo ohroziť vzťahy s Berlínom alebo Bruselom. Diskutovanou témou na Ukrajine je Iniciatíva troch morí, na ktorej by rada participovala, ale nebola prizvaná.

Aké sú najvýznamnejšie rozdiely vo vnímaní jednotlivých štátov V4 Ukrajinou? Je to história, potenciál pre rozvoj ekonomických vzťahov alebo energetiky? Prípadne ide niečo iné?

Na všetkých spomenutých veciach záleží, ale treba spomenúť aj ďalšiu dimenziu vnímania. Pre Ukrajinu je rozdelenie jednoduché, vyplýva z geografie. Poľsko je vnímané rozdielne ako iné štáty, pretože nás s ním toho spája najviac.

Mathernová: Zelenskyj už pred prevzatím funkcie naznačuje príklon k Európe

Budúci ukrajinský prezident už pred svojou inauguráciou dáva Bruselu najavo, že má záujem pokračovať v úzkych kontaktoch s Európskou úniou, uviedla Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa riaditeľstva Európskej komisie pre susedskú politiku a rozširovanie.

Krajiny V4 vnímajú integráciu Ukrajiny do Európskej únie rozdielne. Poľsko v nej vidí príležitosť, Maďarsko naopak varuje, že kvôli sporom o maďarskej menšine na Ukrajine bude akúkoľvek zmluvu blokovať. Ako dôležité sú pre Kyjev podobné reakcie?

Určite sú dôležité. Krajiny V4 zvykli byť advokátom ukrajinského prípadu v Únii. V súčasnosti sú ale vzťahy s Maďarskom a Poľskom (v druhom prípade vinou histórie) vnímané ako veľké chyby Porošenkovho úradovania, prevažne jeho oponentmi. Jeho stúpenci to naopak chápu ako objektívne dôsledky ukrajinskej snahy o väčšiu úroveň suverenity v medzinárodnej aréne.

Aké sú možné scenáre spolupráce medzi Ukrajinou a V4. Existujú vôbec?

V prvom rade musíme vyriešiť problémy vo vzťahoch s Poľskom a Maďarskom. Nádej na pozitívny vývoj existuje, ale nie je vysoká, preto bude Kyjev preferovať skôr bilaterálnu spoluprácu.

Záleží Ukrajine na vzťahu štátov Vyšehradu s Ruskom? Poľsko je voči Moskve veľmi kritické, Maďarsko naopak proruské, v Česku spoločne existujú dva naratívy, proruský prezident a proeurópsky premiér.

Blízke väzby politických elít v krajinách V4 s Moskvou sú pre Ukrajinu nanajvýš bolestivou skúsenosťou. Napriek tomu, že v dôležitých otázkach akou sú sankcie záleží viac na postoji Berlínu, proruské postoje lídrov krajín V4 bolia viac ako tie, ktoré prichádzajú od rakúskych alebo talianskych lídrov.

Kto sa bojí „zlého“ Ruska? Každý piaty Slovák, Čech alebo Maďar vníma Rusko pozitívne

Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách bežných občanov Slovenska, Česka a Maďarska na sociálnych sieťach experti tvrdia, že politiku Kremľa pozitívne vníma 21 percent príspevkov. Najnegatívnejšie ovplyvnila ruský imidž v strednej Európe ovplyvnila anexia Krymu.

Môže nový ukrajinský prezident priniesť zmenu do vzťahov s V4?

Očakávame od neho, že sa pokúsi vyriešiť problémy, ktoré sa objavili počas Porošenkovho úradovania. Niektoré kroky Poľska alebo Maďarska však Ukrajina nemusí privítať. So štipkou skepticizmu očakávam istý druh zmeny.

V akých oblastiach by sa spolupráca medzi Ukrajinou a V4 mohla najviac prejaviť?

Nádejný je hlavne energetický sektor, pretože napriek politickým nezhodám tu spolupráca funguje relatívne hladko a je skutočne intenzívna. V dôsledku spolupráce už Ukrajina nemusí plyn nakupovať priamo z Ruska. Nanešťastie, napriek zvýšenému bilaterálnemu obchodu ostávajú vzájomné investície nízke.

]]>
Vyšehrad je v podpore členstva krajín západného Balkánu v Únii jednotný, no nestačí to https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/vysehrad-je-v-podpore-clenstva-krajin-zapadneho-balkanu-v-unii-jednotny-no-nestaci-to/ Thu, 16 May 2019 10:17:22 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122286 Krajiny Vyšehradskej štvorky sa zjednotili pri rozšírení Únie aj NATO o západný Balkán, hoci sa  celkový konsenzus rozpadá pri Kosove. Deklarácie, ktoré sa zaväzujú k politike otvorených dverí, však nie sú nasledované konkrétnymi a rozhodnými krokmi.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na nedávnom stretnutí s moldavským ministrom zahraničných vecí Tudorom Uljanovskim povedal, že „čím viac členov Únia má, tým je silnejšia“. Vyhlásenia podobného charakteru jasne vystihujú aj postoj ďalších krajín Vyšehradu k rozširovaniu Únie: deklarácie, ktoré sa zaväzujú k politike otvorených dverí nie sú nasledované konkrétnymi a rozhodnými krokmi, čo sa často odôvodňuje mimoriadne komplikovaným prístupovým procesom.

Pre všetkých šesť štátov západného Balkánu je vstup do Únie zahranično-politickým cieľom číslo jeden. Integrácia je pre demokratický a ekonomický rozvoj regiónu nevyhnutnou podmienkou. Rozšírenie Únie na západný Balkán bude takisto najlepšou poistkou proti aktivitám veľkých hráčov ako sú Rusko, Čína, Turecko či Spojené arabské emiráty, ktoré sa môžu snažiť o posilnenie vplyvu v Európe cez balkánske zadné vráta. Šesť krajín západného Balkánu je domovom pre približne 18 miliónov ľudí a spoločné HDP sa približne rovná tomu slovenskému. V teórii by tak ich asimilácia do 500 miliónovej Európy nemala byť problémom.

Rozširovanie by malo ostať prioritou aj pre Úniu, pokiaľ chce dať zadosť slovám Jeana-Claudeau Junckera o „exporte stability“ a chce byť zároveň „architektom sveta zajtrajška“.

Únia je v otázke rozširovania o západný Balkán nejednotná

Ministri zahraničných vecí Európskej únie sa včera (15. februára) na pravidelnom neformálnom zasadnutí, ktoré organizuje predsednícka krajina v Rade Európskej únie, nezhodli v otázke rozširovania o západný Balkán.

Jednotný Vyšehrad

Vyšehradská štvorka ako skupina hlasno vyzývala na prechod od slov k skutkom, čo sa týka rozšírenia Únie smerom na juh. Prvým dôvodom je solidarita, druhým ekonomická a bezpečnostná stratégia. „Chceme zdieľa našu skúsenosť so systémovou a ekonomickou transformáciou, ktoré umožnili vstup do Európskej únie aj nám,“  komentoval poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz.

České, maďarské aj poľské predsedníctvo Rady Európskej únie mali rozširovanie na západný Balkán vysoko v rebríčku svojich priorít, podporovali dokončenie prístupových rozhovorov s Chorvátskom aj začiatok rokovaní so Srbskom.

Slovenské predsedníctvo v roku 2016 (už po vstupe Chorvátska a počas prebiehajúcich rozhovorov so Srbskom) hovorilo najmä o všeobecnej podpore rozširovaniu. Na začiatku roku 2018, kedy Brusel pripravoval Stratégiu o perspektívach rozširovania na západný Balkán, sa ale Bratislava pridala k najambicióznejším štátom Únie. Dokonca navrhovala, aby Únia do niektorých rozhodovacích procesov, ktoré vstupu predchádzajú, prizvala aj Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko.

Vyšehradská skupina v EÚ: Neprichádza s agendou, ale ani neblokuje

Obavy Nemecka, že vyšehradská štvorka bude blokovať ďalšie európske politiky sa zmiernili. Nemecko sa namiesto toho snaží nájsť s V4 spoločnú reč pri zohľadňovaní rozdielov medzi krajinami, píše ANNA-LENA KIRCH z Hertie School of Governance.

Ani zvyšné krajiny V4 v ambíciách za Bratislavou nezaostávajú. Český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček nedávno Úniu vyzval na otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. „Obe krajiny urobili pokrok a mali by dostať možnosť spraviť ďalší krok,“ skonštatoval Petříček. Na aprílovom stretnutí so srbskými zástupcami Petříček zase vyhlásil, že Srbsko je „kľúčovou súčasťou európskeho integračného procesu na Balkáne.“ Srbom ponúkol české skúsenosti s prístupovým procesom.

Poľsko, ako jediná krajina z V4 participuje v takzvanom Berlínskom procese. Medzivládna platforma, ktorá združuje desať krajín s cieľom podpory regionálnej spolupráce medzi krajinami západného Balkánu, dopĺňa európsku politiku rozširovania. Varšava tento rok skupine predsedá a hostiť bude aj júlový summit v Poznani.

Okrem konštruktívnej podpory rôznych iniciatív a návrhov, V4 veľmi hlasno kritizovala postoj Únie k západnému Balkánu. Slovenská diplomacia na čele s Miroslavom Lajčákom označila dátumy vstupu balkánskych krajín, navrhnuté Junckerom, za nešťastné a politicky škodlivé vyjadrenia. Súhlasí s tým aj aj slovenský europoslanec a predseda Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ-Srbsko, Eduard Kukan. „Pokiaľ vyhlásenie dátumov nebude nasledované konkrétnymi krokmi a projektami, pre krajiny to bude mať negatívne dôsledky,“ povedal Kukan.

Západný Balkán je ako Slovensko, obhajoval rozširovanie bulharský premiér

Bojko Borisov na sofijskom summite povedal, že šesť krajín ašpirujúcich na členstvo v Európskej únii neprináša žiadne riziko. Francúzsky prezident im odkázal, že Únia sa musí pred ďalším rozšírením najskôr sama reformovať.

Neurčité sľuby kritizovali taktiež Maďari, ktorí západný Balkán vidia ako politickú aj ekonomickú prioritu. „Otvorenie jednej alebo dvoch kapitol ročne sa dá nazvať všelijako, ale určite nie povzbudením. Musíme krajiny motivovať, ukázať im, že snaha o členstvo v Únii sa vyplatí, pretože v inom prípade iba posilňujeme protieurópsky sentiment, čomu sa všetci chceme vyhnúť,“ povedal Szijjártó začiatkom roku 2019.

Poľská expertka Marta Szpalová, z Centra pre východné štúdiá, zdôraznila, že pokiaľ bude Brusel s rozširovaním naďalej váhať, veľké mocnosti spoza hraníc Únie situáciu využijú.

Rovnaký cieľ, rozličné motivácie

V ceste rýchlemu vstupu krajín západného Balkánu však stojí viac než len nerozhodný Brusel. Korupcia, organizovaný zločin, obchod s ľuďmi, ilegálna migrácia a medzištátne škriepky sú témy, ktoré krajiny pred vstupom musia vyriešiť. „Región má napriek tomu pre Úniu veľký strategický význam, hlavne kvôli jeho využitiu ako nástroja zahraničnej politiky,“ vysvetľuje Anna Oroszová, výskumníčka v Maďarskom inštitúte zahraničných vecí a obchodu. Únia pre západný Balkán naopak znamená efektívny demokratizačný prostriedok.

Z dôvodu geografickej blízkosti je Vyšehradská štvorka v téme rozširovania na západný Balkán najhlasnejšia. V4 rozširovanie na juh vníma strategicky. Napriek jednotnému cieľu sa však  motivácie jednotlivých krajín pre rozširovanie líšia. Kým Poľsko zdôrazňuje bezpečnostnú a stabilizačnú dimenziu, Slovensko, Česká republika a Maďarsko vnímajú predovšetkým ekonomické výhody, ktoré prístup nových krajín do Únie prinesie. Krajiny V4 podporujú rozširovanie spoločne, ale dodávajú mu tiež bilaterálnu rovinu.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v strategických dokumentoch tvrdí, že rozširovanie Únie, cez splnenie stanovených kritérií, je strategickou investíciou do bezpečnej, stabilnej a jednotnej Európskej únie, hlavne čo sa týka jej hodnôt. „Bezpečnosť a stabilita na Balkáne je priamo spojená s bezpečnosťou a stabilitou Európy ako celku. Slovensko preto podporuje integračné snahy krajín západného Balkánu do NATO,“ píše Ministerstvo zahraničných vecí.

Slovensko ostáva spomedzi krajín V4 jedinou, ktorá stále neuznáva Kosovo. Okrem neho krajinu neuznáva ešte ďalších päť európskych krajín. To však Slovensku nebráni pri každej možnej príležitosti podporovať dialóg medzi Prištinou a Belehradom, ktorý je kľúčom k čo najrýchlejšiemu vstupu Srbska do Únie. „Čím viac domácich úloh si Kosovo spraví, tým rýchlejšie sa mu podarí presvedčiť skeptické krajiny,“ povedal Henrik Markuš, vedúci zastupiteľského úradu Slovenska v Skopje. Od Bratislavy sa však v otázke uznania Kosova v blízkej budúcnosti zmeny neočakávajú.

Vízová (ne-)liberalizácia, clá aj armáda: Kosovo má za sebou turbulentný rok

Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok Únie, v ostatnom období stráca balkánska krajina trpezlivosť. Brusel zatiaľ nedaroval Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, no ich najnovšie politické ťahy môžu krajinu skôr zdiskreditovať ako posilniť.

Pre Poľsko má rozširovanie smerom na Balkán dve dimenzie – politickú a technickú. Cieľom Varšavy je balkánskym krajinám ponúknuť svoju vlastnú skúsenosť s transformáciou. Okrem politickej podpory Poľsko ponúka asistenciu v oblastiach, ktoré považuje za kľúčové pre integračné proces. Za týmto účelom v roku 2015 ministerstvo zahraničných vecí zriadilo program „Akadémia rozširovania“, ktorý má slúžiť ako tréningový program pre krajiny západného Balkánu. V súlade s odporúčaniami Európskej komisie, zahrnutými v rozširovacom balíčku, ponúka program podporu v zahranično-politických otázkach, európskej integrácii, bezpečnosti, poľnohospodárstve, ekonomike a justícii.

„Priame know-how v oblasti transformácie a integrácie ponúka aj Slovensko,“ podotýka Tomáš Strážay, analytik Slovenskej asociácie pre zahraničnú politiku. Podľa Kukana je výhodou Bratislavy, že s regiónom nemá nijaké problematické historické väzby, ani skryté záujmy či agendu. Slovenskí diplomati sa tak môžu postaviť do pozície dôveryhodných sprostredkovateľov.

Diplomatická bitka na západnom Balkáne.

Štáty V4, rovnako aj ostatné členské štáty Únie, nepochybne veľmi jasne chápu, že západný Balkán sa stal šachovnicou pre globálne veľmoci, so silnou prítomnosťou Číny, Ruska, Turecka, Saudskej Arábie a iných.

Věra Stojarová z Masarykovej Univerzity v Brne tvrdí, že „pokiaľ balkánsky polostrov nebude súčasťou Únie, ostane pod kontrolou vonkajších mocností“. České hranice sú od regiónu vzdialené iba 600 kilometrov.

Potrebná je diplomatická moc, takzvaná mäkká sila, ale taktiež strategické investície. „Preto je v regióne dôležité šíriť európske hodnoty, ktoré by napokon mali viesť k účasti krajín na európskom projekte, aby neboli pod kontrolou iných veľkých krajín,“ povedal Radek Vondráček, poslanec Poslaneckej snemovne za ANO.

Stojarová vidí rôzne prístupy krajín so záujmom v regióne, ktoré bojujú o vplyv. Napriek faktu, že Európska únia je najväčším obchodným partnerom balkánskych štátov, dominantným investorom je Čína. Najatraktívnejšou krajinou z pohľadu mäkkej sily je naopak Rusko. Stojarová si myslí, že Únia by v oboch zápasoch mohla robiť viac. „Únia sa musí zamerať na presadzovanie liberálnej demokracie, príťažlivosť európskeho projektu a jeho hodnôt. V opačnom prípade bude nad celým socio-politickým diskurzom dominovať ruská propaganda,“ hovorí expertka.

Kukan: Primitívna zaťatosť nás v zahraničí iba zhadzuje

Slovenský europoslanec má o budúcej zastúpenie Slovenska v Európskom parlamente obavy. Sám by opäť kandidoval, ak by to slovenská legislatíva umožňovala nezávislým kandidátom. Za eurofederalistu sa stále nepovažuje.

Anna Oroszová tvrdí, že Rusko okrem rozdúchavania konfliktov medzi niektorými etnickými skupinami neponúka regiónu nijakú skutočnú alternatívu, čo je v priamom rozpore so záujmami Únie. Čína a ďalší hráči zase svojimi investíciami oslabujú vynútiteľnosť Úniou požadovaných reforiem, pretože oni sami ich v investičných projektoch nevyžadujú. Vyriešenie tejto otázky by posilnilo predpoklady lokálnych reforiem a môže v konečnom dôsledku znamenať aj efektívnejšiu súťaž investorov zo strany európskych spoločností, ktoré v investíciách zavádzajú podmienenosť reformami a dodržiavaním hodnôt.

Výhody budú vzájomné a uvedomuje si ich aj Varšava. Tomasz Zornaczuk vidí v tejto otázke viac ako iba profit z jednotlivých investícií. Ekonomické výhody budú plynúť zo samotnej účasti krajín na jednotnom trhu, zlepšia sa tiež možnosti boja proti medzinárodnému zločinu. Poľsko aktívne buduje obchodné väzby s krajinami regiónu a rok čo rok doňho prúdi čoraz väčšie množstvo poľských turistov. Varšava na oplátku očakáva, že z regiónu pritiahne vysokokvalifikovanú pracovnú silu a špecialistov, ktorí jej na trhu chýbajú.  Kultúrna blízkosť by mala umožniť jednoduchšiu asimiláciu.

Poľsko aj ostatné stredoeurópske krajiny majú s odlivom mozgov vlastné, nepekné skúsenosti. Veľmi dobre si uvedomujú, že s rýchlou integráciou prichádza masívna emigrácia, čo nastoľuje otázku efektivity práce. To ale dáva viac priestoru profesionálom, ktorí sa zo zahraničia rozhodnú vrátiť do svojej rodnej krajiny.

Macedónci a Albánci si musia na otvorenie prístupových rokovaní počkať ďalší rok

Hoci bruselský summit mal byť vyvrcholením nielen úsilia kandidátskych krajín, ale aj balkánskej agendy bulharského predsedníctva v Rade Európskej únie, členským krajinám sa dohodnúť nepodarilo.

Z krajín západného Balkánu je pre stredoeurópske štáty najdôležitejšie Srbsko. Maďarsko je najväčším srbským obchodným partnerom, zatiaľ čo Poľsko je druhé. Maďarskí experti podčiarkujú aj ďalšie výhody, ktoré by vstup Srbska do Únie priniesol. Orozsová tvrdí, že vstup Srbska by bol v súlade s národne-orientovanou politikou maďarskej vlády. Priepustnosť hraníc a regionálne infraštruktúrne projekty by podľa expertky otvorili priestor pre silnejšiu väzbu Maďarska s Maďarmi v srbskej Vojvodine. Vzhľadom na Orbánovu politiku vydávania pasov pre Maďarov v zahraničí, môže takáto väzba priniesť strane Fidesz nových voličov. Uplynulé maďarské voľby ukázali, že väčšina Maďarov v zahraničí volila práve stranu súčasného maďarského premiéra. Rozšírenie by tiež pomohlo maďarskej ekonomickej expanzii.

Okrem tovarov a služieb Viktor Orbán do regiónu exportuje aj svoj pohľad na svet. Jeho hlavným nástrojom sú investičné akvizície maďarských pro-vládnych podnikoch v Severnom Macedónsku či Slovinsku. V Severnom Macedónsku napríklad maďarská firma kúpila periodikum, ktoré podporuje bývalého premiéra Nikolu Gruevskeho. Maďari z obchodu iba ťažko môžu očakávať zisk, ale nepochybne to vysiela silný politický signál o šírení regionálneho vplyvu maďarského premiéra. Okrem podpory regionálnych spojencov, Orbán týmto spôsobom šíri svoje antiimigračné, neliberálne a euroskeptické hodnoty a vytvára pôdu pre sociálnu manipuláciu.

Rovnako môžeme chápať udelenie azylu Nikolovi Gruevskemu, ktorý bol v Severnom Macedónsku odsúdený na dva roky väzenia za korupciu. Orbán vysiela odkaz západným krajinám, že je suverénnym aktérom, ktorý svoje rozhodnutia nebude podriaďovať záujmami Bruselu či Washingtonu. Anti-sorošovská konšpirácia, ktorú Orbán šíri už roky, je mimochodom čiastočne dovozom z Balkánu. Gruevskeho vláda ešte v bývalom Macedónsku vyhlásila „desorošizáciu“ krajiny a hnutie „Zastavme Soroša“ začalo práve tu.

Bulharský politológ: Únii hrozí, že na západnom Balkáne príde o dôveru

Summit v Sofii nepriniesol prielom, ale priniesol pozitívnu dynamiku, ktorá môže pokračovať s ďalšími predsedníctvami, hovorí pre euractiv.sk DANIEL SMILOV.

Dôležitosť zahraničných aktivít rastie

Integrácia Balkánu do Európskej únie je dlhodobým európskym záujmom. Pod vplyvom vlastných problémov ako brexit, polarizácia spoločnosti a nárast sily pravicového extrémizmu sa však Brusel vzdal väčších ambícií v regióne. „Dôležitosť iniciatív ako je Berlínsky proces alebo podpora V4 rastie,“ podčiarkla Marta Szpalová.

V čase kedy protieurópsky sentiment donútil jedného z najdôležitejších členov Únie k odchodu, je ďalšia integrácia pre EÚ mimoriadne dôležitým a pozitívnym symbolom. Situácia si ale vyžaduje viac než len symboly a deklarácie. Únia Potrebuje konkrétny akčný plán doplnený dátumami.

„Otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom, ktoré je naplánované na jún je minimom v snahe zachovať kredibilitu Únie v regióne,“ dodáva slovenský expert Tomáš Strážay.

 

]]>
Po výhre opozície sa v Istanbule uskutočnia voľby ešte raz https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/po-vyhre-opozicie-sa-v-istanbule-uskutocnia-volby-este-raz/ Tue, 07 May 2019 14:20:02 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122041 Turecká volebná komisia vyhovela pripomienkam vládnej strany prezidenta Erdoğana a 16 miliónov Istanbulčanov si v júni voľby zopakuje. EÚ považuje rozhodnutie za spolitizované a očakáva, že Turci pri opakovaných voľbách zabezpečia prístup medzinárodných pozorovateľov.

Napriek tomu, že opozičný politik Ekrem İmamoğlu prebral po sérii prepočítavaní hlasov v polovici apríla úrad starostu Istanbulu, vládna strana napadla rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie. Včera (6. mája) napokon oznámila, že voľby v Istanbule si jeho obyvatelia zopakujú 23. júna.

„Odôvodnenie tohto ďalekosiahleho rozhodnutia, prijaté vo výrazne spolitizovanom kontexte, by sa malo bezodkladne sprístupniť verejnosti,“ komentovali v tlačovej správe rozhodnutie tureckej komisie aj šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová a eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn. Brusel žiada, aby Ankara pri opakovaných voľbách v Istanbule umožnila prístup rozsiahlejšiemu počtu zahraničných pozorovateľov.

V Istanbule môžu opakovať voľby, Erdoğan neuznal porážku

Kandidát opozície má aj po opätovnom prerátaní hlasov vo vyše 16-miliónovej priemyselnej metropole Turecka väčší počet hlasov. Vláda na čele s prezidentom tvrdí, že ide o spiknutie a podvod.

V neskorých večerných hodinách reagoval na rozhodnutie volebnej komisie aj nateraz stále úradujúci starosta Istanbulu. Opozičný politik vyzval tých, ktorí doteraz mlčali, aby sa nebáli a „hovorili“. Jeho motto „Všetko bude dobré“ (#HerŞeyÇokGüzelOlacak) sa stalo hitom internetov, zdieľali ho akademici, umelci, ale aj podnikatelia a obchodníci.

Jeho zapálený prejav sledovali na sociálnych sieťach desiatky tisícok Turkov, nakoľko štátom ovládané média opozičné vyhlásenia odignorovali. „Sme lační po demokracii, sme mladí a nikto nemôže zastaviť to, čo ľudia chcú. Nikdy sa nevzdáme! Budem pracovať so 16 miliónmi istanbulských obyvateľov, s 82 miliónmi Turkov z každého kúta krajiny,“ hovoril v zapálenom prejave İmamoğlu.

Do ulíc Istanbulu následne vyšlo aj niekoľko stoviek demonštrantov a mestom sa ozývalo a známe „rinčanie panvíc a tanierov“, tradičná protestná melódia sekulárnych tureckých domácností.

Turecká mena reagovala na večerné rozhodnutie volebnej komisie o opakovaní volieb až ráno a opäť výrazne oslabila.

Relatívna výhra

Komunálne voľby sa v Turecku konali v posledný marcový deň a hoci zabezpečili celkové víťazstvo vládnej strane AKP a jej koaličnému partnerovi, nacionalistom zo strany MHP, porážku utrpeli najmä vo veľkých mestách. Opozícia si kreslá starostov zabezpečila v hlavnom meste Ankara, tradične v Izmire, ale aj v Antalyi, Adane, Mardine, či Eskişehire.

V 16-miliónovom priemyselnom a kultúrnom centre Turecka, v Istanbule, čakali na oficiálne vyhlásenie víťaza vyše dvoch týždňov. Po sérii prepočítavaní, ktoré iniciovala porazená strana, napokon 17. apríla volebná komisia potvrdila, že Ekrem İmamoğlu, kandidát sekulárnej a najväčšej opozičnej strany CHP, získal o necelých 14 tisíc hlasov viac ako je protivník.

İmamoğlu si oficiálne poverenie prebral 17. apríla a v pomerne rýchlom čase prebral úrad a začal s dôležitými zmenami. Okrem iného zmenil tarify cestovného v meste, čím pre mnohých Istanbulčanov zlacnela doprava. Rovnako sa dohodol s mestskými podnikmi na znížení cien vodného a stočného. Vzhľadom na to, že sa v krajine prehlbuje finančná kríza a kúpyschopnosť obyvateľstva padá na historické minimá, obyvatelia najväčšieho tureckého mesta zmeny okamžite privítali.

Turci reagujú na zlú ekonomickú situáciu: Erdoğan prišiel vo voľbách o veľké mestá

Po štvrťstoročí sa novým primátorom Ankary stane sekulárny kandidát a zdá sa, že rovnaký osud čaká aj Istanbul. Napriek nerovnému boju v Turecku si opozícia zaistila v lokálnych voľbách významné víťazstvá. Miestni hovoria o tureckej jari.

Vládna strana prezidenta Erdoğana hovorí o „korupcii a podvode“ pri voľbách. „Boli sme svedkami nezákonných praktík, ktoré súviseli so zoznamami voličov a úradníkmi, ktorí prepočítavali hlasy,“ hovoril prezident Recep Tayyip Erdoğan na tlačovej konferencii.

Strana CHP obvinenia odmieta pripomína prípad referenda z roku 2017, kedy sama podala sťažnosť s rovnakým podozrením, pričom volebná komisia vtedy napriek nespokojnosti mnohých zarátala k platným aj 2,5 milióna neopečiatkovaných obálok s voličskými hlasmi.

Opätovné voľby už podľa predsedu najväčšej opozičnej strany Kemala  Kılıçdaroğlua nie sú len „o víťazstve v jednom meste, ale je to aj „otázka demokracie a spoločenského svedomia“.

Poučenie z minulosti

V júnových voľbách sa o kreslo starostu bude opäť uchádzať Binali Yildirim, bývalý premiér, súčasný predseda Národného zhromaždenia a jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Erdoğana.

Opozícia dnes vyvrátila špekulácie o tom, že by opakovanie volieb odbojkotovala a verí, že jej kandidát jednoznačne zvíťazí opäť.

Médiá už priniesli informáciu, že úrad starostu až do volieb povedie člen vládnej strany, dokonca priamo príbuzný prezidenta Erdoğana.

Na Turecko netreba zabúdať. Cez víkend čakajú krajinu ďalšie voľby

V Turecku sa budú konať lokálne voľby, zahraničie si však viac všíma údajné špekulácie na finančných trhoch, ktoré držia miestnu menu nad hladinou. Ceny potravín v priebehu roka narástli o tretinu a ekonómovia očakávajú ďalší prudký prepad hospodárstva.

Pri volebnej účasti v meste, ktorá v marci presiahla 75 percent, sa očakáva výrazná politická mobilizácia aj pri opakovaní v júni. Podľa prieskumov si ale opozičný kandidát už týchto dňoch zabezpečil jasnejšiu prevahu.

Analytici však pripomínajú parlamentné voľby z roku 2015, kedy vládna strana AKP prišla o výraznú časť kresiel v národnom zhromaždení. Nasledovala jedna z najrozsiahlejších politických kampaní, krajina dokonca v období medzi voľbami čelila mnohým teroristickým útokom. Po opätovnej voľbe v novembri AKP konsolidovala moc a kandidátov opozície, najmä kurdskej strany HDP, zadržala, či dokonca uväznila.

]]>
Prezidentské voľby v Severnom Macedónsku vyhral prozápadný kandidát https://euractiv.sk/section/rozsirovanie/news/prezidentske-volby-v-severnom-macedonsku-vyhral-prozapadny-kandidat/ Mon, 06 May 2019 10:43:59 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121969 Kandidát vládnej koalície Stevo Pendarovski vyhral voľby po tvrdej kampani, v ktorej dominovali rozdielne názory na zmenu názvu krajiny, ktorú Skopje odsúhlasilo v snahe uspokojiť Grécko a otvoriť tak cestu členstvu bývalej juhoslovanskej republiky v EÚ a NATO.

Pri prepočítaní 99,5 percentách hlasov Štátna volebná komisia oznámila, že väčšinu, 51,7 percenta, si v druhom kole prezidentských volieb zabezpečil Stevo Pendarovský, kandidát vládnej koalície, dlhoročný štátny úradník a akademik.

Jeho súperkou bola kandidátka nacionalistického VMRO-DPMNE Gordana Siljanovska-Davková. Tú podporilo 44,7 percent voličov.

Obaja kandidáti dominovali v prvom kole volieb, ktoré sa konalo pred dvomi týždňami, no rozdiel v počte hlasov vtedy nebol jednoznačný.

Víťazstvo Pendarovského je pozitívnou správou pre vládnu koalíciu, ktorá očakáva, že už v júni zistí  dátum začatia prístupových rokovaní o vstupe do Európskej únie a na budúci rok sa stane 30. členským štátom NATO.

Napriek masovým demonštráciám schválil grécky parlament dohodu s Macedónskom

Grécki zákonodarcovia schválili dohodu z Prespa o zmene názvu svojho suseda na Severné Macedónsko. Premiérovi Tsiprasovi sa s menšinovou vládou podarilo vďaka ôsmim opozičným hlasom pretlačiť dokument, ktorý má ukončiť 27-ročný spor medzi dvoma krajinami.

„Víťazstvo tohto konceptu dáva Severnému Macedónsku budúcnosť a je tiež našou vstupenkou do Európy,“ povedal Pendarovski novinárom po vyhlásení výsledkov volieb.

Premiér Zoran Zaev zablahoželal Pendarovskému a povedal, že „v súčasnosti nikto nemôže stáť v ceste pokroku. Ukázali sme, že sme na Európu pripravení. “

Pozitívne zhodnotil voľby aj komisár Európskej únie Johannes Hahn zodpovedný za rozširovanie. „Severné Macedónsko sa môže spoľahnúť na pokračujúcu podporu EÚ v súvislosti s jeho perspektívou pristúpenia k Únii, čím reaguje aj na silné európske ambície svojich občanov,“ uviedol Hahn.

Zosnované voľby

Grécko už celé desaťročia požadovalo, aby malá bývalá juhoslovanská republika zmenila svoj názov a tvrdilo, že spolu s ním si jeho sused robí nárok na severogrécku provinciu Macedónsko. Nový názov bol formálne ratifikovaný začiatkom tohto roka.

Dohoda však naďalej rozdeľuje Severných Macedóncov a aj v prezidentskej kampani zatienila všetky ostatné otázky.

Na rozdiel od Pendarovského je Siljanovska-Davková, univerzitná profesorka, proti zmene názvu, hoci európsku ambíciu krajiny podporila. Neúspešná kandidátka obviňovala vládu z toho, že sa obmedzuje na hospodárske reformy.

VMRO-DPMNE obvinila vládu zo „zosnovania volieb“ a dodala, že má informácie o tom, že vládna koalícia uplácala a vydierala voličov.

Europoslanci nominovali gréckeho a macedónskeho premiéra na Nobelovu cenu mieru

Podľa 33 europoslankýň a europoslancov, ktorí Alexisa Tsiprasa a Zorana Zaeva na prestížne ocenenie nominovali, musí byť „priekoppnícka dohoda“ a „odvaha presahujúca hranice štátov“ odmenená.

Prezident v Severnom Macedónsku zastáva prevažne ceremoniálnu funkciu, ale je najvyšším veliteľom ozbrojených síl a podpisuje parlamentnú legislatívu.

Odchádzajúci nacionalistický prezident Gjorge Ivanov odmietal podpísať niektoré zákony, ktoré parlamentom prešli, čo častokrát odďaľovalo implementáciu kľúčových zákonov, vrátane zákona o širšom používaní albánskeho jazyka.

Ivanov však nemal žiadnu právomoc blokovať ústavné dodatky, ktoré tento rok schválila dvojtretinová väčšina parlamentu, a umožnila tak zmenu názvu na Severné Macedónsko.

Macedónsky parlament odobril zmenu názvu krajiny

Macedónsky parlament schválil návrh zmeny názvu krajiny na Severné Macedónsko a priniesol desať rokov starý spor s Gréckom opäť o krok bližšie k tomu, aby bol vyriešený.

Volebná účasť v nedeľu (5. mája) predstavovala 46,6 percenta, čo je nad hranicou potrebných 40 percent na to, aby boli výsledky platné. Celkovú nízku účasť analytici pripisujú sklamaniu voličov s tempom reforiem.

Odborník na Balkán na univerzite v Grazi, Florian Bieber povedal, že výsledok volieb potvrdil záväzok o názve krajiny a dohodu s Gréckom.

„Práve teraz je správny čas na to, aby krajina pokročila v presadzovaní právneho štátu a aby Únia dala zelenú začiatkom prístupových rokovaní,“ dodal Bieber.

Krajina sa ako bývalá súčasť Juhoslávie pokojne od zväzku štátov oddelila v roku 1991, no v roku 2001 sa ocitla na sklonku občianskej vojny. Etnickí Albánci vtedy začali ozbrojené povstanie, ktorým chceli dosiahnuť väčšiu autonómiu. Diplomati NATO a EÚ vtedy zasiahli a hrozbu občianskeho konfliktu sa im podarilo odvrátiť.

]]>