Sociálna politika – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 27 May 2019 12:49:17 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Sociálna politika – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Kollár a Le Penová v Bratislave spečatili spojenectvo, ich programy sa vylučujú https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kollar-a-le-penova-v-bratislave-specatili-spojenectvo-ich-programy-sa-vylucuju/ Mon, 13 May 2019 18:15:46 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122207 Členovia krajne pravicového Hnutia pre Európu národov a slobody si protirečia v téme sociálnych dávok a Schengenu. Kým francúzski nacionalisti chcú znovunastoliť kontroly na hraniciach vo vnútri EÚ, Sme rodina bráni voľný pohyb osôb.

„Ďakujem našim priateľom za ich privítanie a prajem Sme rodina veľa šťastia v týchto európskych voľbách. Spolu vytvoríme na konci mája super skupinu v Európskom parlamente,“ vyhlásila francúzska krajne pravicová politička Marine Le Penová pri príležitosti návštevy Slovenska.

Strana Borisa Kollára ju do Bratislavy pozvala na zasadnutie Hnutia pre Európu národov a slobody (MENL), ktorého sú Sme rodina a Le Penovej Národné združenie členmi. Pripojili sa aj zástupcovia ďalších krajne pravicových európskych strán – Slobodná strana Rakúska (FPÖ) a Nová pravica z Grécka. Videoodkaz poslal líder Ligy a taliansky minister vnútra Matteo Salvini. Spojiť sa chcú v Európskom parlamente po májových eurovoľbách.

Na konferencii sa ozvali výzvy na spoločný boj proti migrácii, oligarchom a Európskej komisii. Prítomní politici sa zároveň zasadzovali za ochranu hraníc, zdravý rozum a národnú suverenitu.

Členovia spoločného hnutia sa však sa nezhodnú v téme sociálnych dávok, ani slobodného pohybu pracovnej sily. Kým Národné združenie chce podľa svojho programu znovunastoliť kontroly na hraniciach vo vnútri EÚ, Sme rodina bránilo voľný pohyb osôb.

„Veľký priateľ“

Le Penová sa vo svojom príhovore snažila slovenskému publiku lichotiť.

Povedala, že na Slovensko, „do srdca našej Európy drahej nášmu srdcu,“ prišla podporiť „nášho slovenského spojenca Sme rodina a jej predsedu, môjho veľkého priateľa Borisa Kollára“.

Le Penová ponúka spojenectvo Orbánovi aj Kaczyńskému

Šéfka extrémne pravicovej francúzskej strany Národné združenie (RN) Marine Le Penová ponúka strane Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána a poľskej vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) spojenectvo na pôde Európskeho parlamentu (EP).

„Cítime obdiv k vášmu záväzku k slobode, ako aj k vašej schopnosti zachovať si národné povedomie pod jarmom nadvlády,“ prihovorila sa Le Penová k prítomným.

„Váš národ, ten, ktorý nikdy neprestal bojovať za svoju existenciu a uznanie, vie, čo toto znamená,“ povedala politička, ktorá za svojho spojenca považuje aj ruského prezidenta Vladimira Putina a v programe žiada „ukončenie studenej vojny“ s Ruskom.

„Slovenským priateľom“ zablahoželala, že sú „ušetrení (…) nezvrátiteľnej pasce“ migrácie. „Tí, ktorí poznáte Francúzsko, viete, že niektoré štvrte sú na nerozpoznanie, stali sa zónou bezprávia a nefrancúzskosti,“ povedala Le Penová bez toho, aby uviedla konkrétny príklad.

Hospodárska vojna

Čo sa týka programu MENL, Le Penová sa obmedzila na všeobecné vyjadrenia.

„Vietor, ktorý v Európe fúka, je vetrom slobody,“ povedala. Chválila „európsku rôznorodosť“, ktorú odrážajú „farby našich vlajok, farby života a budúcnosti“.

V Európskej únii sú však podľa nej národy považované za „prosté obyvateľstvo, ktoré treba spravovať“. Úniu podľa Le Penovej ovláda „ideológia globalizmu, ktorá si (ju) nepredstavuje ako civilizačný spolok, ale ako veľký trh, teda obchodnú zónu s poslaním rozširovať sa donekonečna.“

„V kontexte totálnej hospodárskej vojny… vedie koncepcia globalizmu k miznutiu národov,“ skonštatovala Le Penová.

„Sme na pokraji veľkého zemetrasenia v Európe. Koncepciu Európy, ktorá popiera národom právo na existenciu, autoritársku vízia väzenskej EÚ, národy hromadne odmietajú,“ myslí si Le Penová.

Výhodnejší Východoeurópania

Konkrétne opatrenia, ku ktorým sa francúzska poslankyňa nedostala v Bratislave, rozpracovalo Národné združenie vo svojom programe pre májové eurovoľby.

Manifest kritizuje „veľké dogmy zapísané v (európskych) zmluvách“ vrátane „voľného pohybu kapitálu, tovarov a osôb“. Francúzsku ekonomiku totiž „oslabujú“ a „robia menej konkurencieschopnou“.

Macron sa spája s európskymi liberálmi, partnera má aj v Maďarsku

Strana francúzskeho prezidenta našla pred eurovoľbami spojencov v západnej, južnej aj východnej časti Európskej únie. Víťazstvo doma nemá isté.

Európska komisia chce podľa programu „zrušiť hranice a ochranné opatrenia najskôr vo vnútri Európskej únie a potom navonok“.

„Smernica o vysielaní pracovníkov prijatá v roku 1998 vedie vskutku k uprednostňovaniu cudzincov na našom území, pretože pre firmu je finančne výhodnejšie zamestnať zamestnanca z východnej Európy (ak počítame nižšie odvody v krajine jeho pôvodu) ako francúzskeho zamestnanca,“ píše sa v programe.

Európska únia pritom vlani reformovala smernicu o vysielaní pracovníkov tak, aby mali platy porovnateľné s pracovníkmi v danom sektore v krajine vyslania. Rozhodujúci bol aj kompromis, ktorý francúzsky prezident Emmanuel Macron dosiahol s premiérmi Slovenska a Česka.

Kontroly na hraniciach

Le Penovej strana v programe zdôrazňuje, že „postupné rozšírenia Európsku úniu oslabili“.

„Bezpečnosť národov“ chce dosiahnuť „posilnenou spoluprácou medzi našimi (európskymi) krajinami“.

„Ale táto politika nebude dostatočná, ak znovu nenastolíme kontroly na národných hraniciach pri rešpektovaní vôle národov a zavrhnutí logiky voľného pohybu v Schengene,“ varuje Národné združenie pred eurovoľbami.

V rámci „odstrašovania imigrácie“ sľubujú francúzski nacionalisti „zastaviť legálnu migráciu“ či „rezervovať sociálne dávky pre našich spoluobčanov“. Aj francúzske firmy by mali byť „uprednostňované pri verejných zákazkách“. Štát by podľa programu mal zodpovedať za „odmietanie presídľovania“ výroby.

V praxi je takým napríklad aj fabrika francúzskeho koncernu PSA Peugeot Citroën v Trnave.

Sme rodina nesúhlasí

Program Národného združenia je však v príkrom rozpore s prioritami Ľudovíta Gogu, dvojky na eurokandidátke Sme rodina.

Sediac vedľa Le Penovej v bratislavskom hoteli, Goga zdôraznil, že chce „brániť právo občanov SR na sociálne dávky v iných štátoch“. Podľa vlastných slov je za „udržanie voľného pohybu osôb, služieb, tovaru, kapitálu a pracovných síl“.

Pčolinský: Anexia Krymu? Vnútorná záležitosť dvoch krajín mimo Únie

„Otázkou je, či by mala Únia reagovať na všetko, čo sa vo svete udeje,“ hovorí na margo anexie kandidát na europoslanca PETER PČOLINSKÝ z hnutia Sme rodina. Sankcie voči Rusku sú podľa neho prázdne gesto, ktoré Slovensku nič neprinieslo.

„Táto oblasť je pre slovenskú ekonomiku primárnym predpokladom hospodárskeho rozvoja a tvorby pracovných miest,“ dôvodil Goga, ktorý je poslancom Národnej rady SR.

Goga má pritom v strane na starosti zahraničnú politiku.

„Je našim hlavným vyjednávačom pri komunikácii s európskymi stranami s podobným videním a s podobnými názormi na riešenie európskych problémov, napríklad pri spolupráci v rámci politickej skupiny Európa národov a slobody,“ píše Sme rodina v tlačovej správe z februára 2019.

Zostať v Únii

Goga na konferencii povedal, že je „za zachovanie EÚ“. Na tom sa zhodne aj s Le Penovou.

Jej strana po prehratých prezidentských voľbách v roku 2017 otočila a už nežiada vystúpenie Francúzska z Európskej únie, ani z eurozóny.

Európa národov a slobody, ktorej členmi sú dnes francúzske Národné združenie, talianska Liga či rakúske FPÖ, je dnes s 37 europoslancami najmenšou frakciou. Najnovší, májový odhad výsledku eurovolieb z dielne Európskeho parlamentu jej predpovedá 62 členov v Európskom parlamente.

Le Penovej strana si za svoj cieľ vytýčila 100 europoslancov. To by bolo viac, ako analytici Parlamentu odhadujú na základe národných volebných prieskumov pre európskych liberálov či krajnú ľavicu.

V Európe preto hľadajú Francúzi ďalších spojencov. Do Bratislavy pricestovala líderka Národného združenia z Viedne. Zo Slovenska pokračuje podľa France Inter do Rigy, Tallinnu a Frankfurtu.

]]>
O Európsky úrad práce sa okrem Bratislavy uchádzajú ďalšie tri mestá https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/o-europsky-urad-prace-sa-okrem-bratislavy-uchadzaju-dalsie-tri-mesta/ Mon, 13 May 2019 11:30:06 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122187 O novú agentúru EÚ, ktorá má zlepšiť implementáciu práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinovať sociálne zabezpečenie, zabojuje ešte Riga, Nikózia a Sofia.

Rada EÚ zverejnila v pondelok zoznam členských krajín Únie, ktoré sa oficiálne uchádzajú o sídlo budúceho Európskeho úradu práce (ELA). Bratislava má v tejto súťaži troch ďalších protikandidátov.

Mestá, ktoré oficiálne ponúkli svoju kandidatúru na sídlo ELA, sú Bratislava, Nikózia, Riga a Sofia. Ešte začiatkom tohto roka sa hovorilo i o možnosti, že sa do súťaže zapoja aj Chorvátsko a Rumunsko.

Ponuky kandidátskych miest boli doručené do 6. mája 2019 v súlade s výberovým konaním na budúce sídlo ELA, na ktorom sa dohodli a odsúhlasili ho zástupcovia členských štátov EÚ.

Pellegrini u Merkelovej loboval za umiestnenie unijnej agentúry do Bratislavy

Slovenská vláda argumentuje hlavne tým, že na území Slovenska zatiaľ nie je ani jedna európska inštitúcia. Pripomína aj svoj konštruktívny prístup v otázke vyslaných pracovníkov a jej snahu o prehlbovanie sociálnej dimenzie EÚ.

Ďalšou fázou bude vyhodnotenie kvality všetkých štyroch ponúk. O víťazovi rozhodnú ministri na Rade EÚ pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti 13. júna tohto roka.

Keďže ide o novú agentúru EÚ, šancu by mali dostať tie členské krajiny, ktoré zatiaľ žiadnu inštitúciu EÚ na svojej pôde nehostia. Ide o päť krajín – Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Rumunsko a Slovensko.

Vláda Slovenskej republiky navrhuje na sídlo ELA budovu Landererova 12 v centre Bratislavy, ktorá podľa vyhlásenia rezortu práce spĺňa prísne technické požiadavky definované Európskou komisiou a je k dispozícii už od októbra 2019.

Nad vyslanými pracovníkmi bude bdieť Európsky úrad práce

Úprava pravidiel o vysielaní pracovníkov sa v marci posunula od ďalšieho štádia. Európska komisia medzičasom prirpavuje aj novú agentúru, ktorá má podporiť správne zavádzanie aj tejto legislatívy v členských štátoch.

Hlavným poslaním ELA má byť zlepšenie implementácie práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinácia sociálneho zabezpečenia.

Inštitúcia by mala poskytovať napríklad informácie občanom a podnikom o ich právach a povinnostiach pri mobilite. Má koordinovať spoluprácu medzi členskými štátmi, predovšetkým pri spoločných inšpekciách.

Zároveň by mala pôsobiť ako mediátor v cezhraničných sporoch medzi členskými štátmi.

Na zriadení Európskeho orgánu práce sa definitívne dohodli Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia 14. februára 2019. O krajine, v ktorej bude nová inštitúcia sídliť, rozhodnú 13. júna 2019 ministri na Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti.

Pozitívne odozvy

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter za umiestnenie sídla ELA do Bratislavy už lobuje u rezortných kolegov na bilaterálnych rokovaniach. O podporu slovenskej kandidatúry sa bude v utorok (13. mája) bude uchádzať aj u španielskej štátnej tajomníčky pre oblasť zamestnanosti Yolandy Valdeolivasovej a francúzskej ministerky práce Muriel Penicaudovej.

„Považujem za dôležité oboznámiť svojich partnerov s našou ponukou aj osobne, aby som im následne mohol zodpovedať aj ich otázky. Pre Slovensko je získanie sídla Európskeho orgánu práce prioritou a pre podporu našej kandidatúry som pripravený urobiť maximum,“ hovorí pred rokovaním Richter.

Na stretnutí preto predstaví kolegyniam ponuku Slovenska, ktorú ministerstvo oficiálne predložilo Európskej komisii 6. mája 2019, oveľa detailnejšie. Tá v sebe zahŕňa už aj návrh budovy na sídlo. „Som presvedčený, že spĺňame všetky kritériá pre zriadenie sídla takejto agentúry, či už je to geografická poloha Slovenska, technická pripravenosť a prístupnosť budovy, vzdelávanie, prístup na trh práce a sociálne zabezpečenie pre rodinných príslušníkov, ale aj kultúra alebo relax. Bratislava jednoducho má čo ponúknuť,“ vyzdvihuje minister.

Bratislava sa uchádza o ďalšiu agentúru EÚ. Argumentuje zmierením

Umiestnenie Európskej agentúry práce v Bratislave by bolo symbolickým gestom zmiernenia po politickom spore o vyslaných pracovníkoch, píše rezort práce.

Dodáva, že pre zamestnancov agentúry vláda pripravuje asistenčnú službu, ktorá im pomôže s vybavovaním rôznych úradných záležitostí.

Predošlé rokovania s ministerkami hodnotí veľmi pozitívne. Španielsko považuje vznik Európskeho orgánu práce za veľmi dôležitý a plánuje podporiť kandidáta, ktorý bude schopný naplniť ambície novej agentúry v zložitom celoeurópskom kontexte pracovnej mobility. Francúzsko zase vysoko oceňuje postoj Slovenska pri rokovaniach o smernici o vysielaní pracovníkov, kde sa aj vďaka nášmu prístupu podarilo nájsť kompromisné riešenie.

„Pri týchto rokovaniach hrozilo rozdelenie EÚ na staré a nové členské štáty. Slovensko však pristupovalo k rokovaniam nanajvýš konštruktívne a jasne preukázalo schopnosť a záujem spájať. Myslím, že táto schopnosť je dôležitá, keď ide o inštitúciu akou je Európsky orgán práce,“ približuje

]]>
Rozdiely v platoch mužov a žien https://euractiv.sk/section/socialna-politika/infographic/rozdiely-v-platoch-muzov-a-zien/ Thu, 09 May 2019 08:00:27 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=122090 Priemerný zárobok žien na Slovensku je o 19 percent nižší, než priemerný zárobok mužov. Priemer EÚ je 16,2 percenta.

Najväčší rozdiel je medzi vysokoškolsky vzdelanými mužmi a ženami v súkromnej sfére.Platové rozdiely poukazujú na pretrvávajúcu rodovú nerovnosť.

Infografika bola spracovaná v rámci projektu #dataEU, realizovaného v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

 

]]>
Zamestnanosť žien https://euractiv.sk/section/rodova-rovnost/infographic/zamestnanost-zien/ Thu, 02 May 2019 13:46:16 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=121877 Miera zamestnanosti žien na Slovensku rastie, no pomalšie, ako v krajinách EÚ-15.

V roku 2018 bola na úrovni 70,4%, čo je pod priemerom európskej pätnástky a omnoho menej, než v najúspešnejších krajinách, ako Dánsko. Tam sa zamestnanosť žien blíži k 80 percentám.

Infografika bola spracovaná v rámci projektu #dataEU, realizovaného v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

]]>
Slováci pracujú v noci najviac z celej Únie https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/slovaci-pracuju-v-noci-najviac-z-celej-unie/ Tue, 30 Apr 2019 14:41:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121840 Podľa údajov Eurostatu má Slovensko jednoznačne najväčší podiel zamestnancov, ktorí pracujú pravidelne v noci. V sobotu pracuje každý piaty Slovák, v nedeľu každý šiesty.

Netradičný pracovný čas sa týka pomerne veľkého počtu zamestnaných Slovákov, a teda aj zamestnávateľov. V sobotu pracuje pravidelne každý piaty Slovák, 15 percent zamestnaných ľudí pracuje v noci a 16,3 percenta v nedeľu.

Vyplýva to z najnovšej analýzy Slovenského farmárskeho družstva (SFD) na základe údajov Eurostatu za minulý rok.

Situácia sa nemení

V noci na Slovensku zvyčajne pracuje až 15 percent zamestnaných Slovákov, čo je zároveň najvyšší podiel v rámci Európskej únie. „Najviac sa to týka mladých mužov a najmenej starších žien. Až 17,5 percenta zamestnaných mužov pracuje zvyčajne v noci. V prípade žien je podiel nižší a v roku 2018 bol vykázaný na úrovni 11,9 percenta,“ priblížila analytička SFD Eva Sadovská.

Z pohľadu veku je práca v noci najčastejšie realitou u mladých zamestnaných vo veku 15 až 24 rokov, nakoľko až 19,3 percenta z nich pracuje zvyčajne v noci.

Podiel zamestnancov vo veku 25 až 49 rokov pracujúcich v noci je 14,9 percenta, v prípade seniorov je podiel na úrovni 14,1 percenta.

„Podľa údajov Eurostatu tak má Slovensko jednoznačne najväčší podiel zamestnancov, ktorí pracujú pravidelne v noci. Za nami nasledujú s podielom vyšším ako 8 percent Holandsko, Malta, Taliansko a Slovinsko,“ doplnila Sadovská.

Najnižší podiel zamestnancov pracujúcich v noci majú v Chorvátsku, a to iba 1,9 percenta zo všetkých zamestnaných. Priemer v eurozóne a v Únii sa pohybuje v rozpätí piatich až šiestich percent .

„Situácia na Slovensku sa pritom zmenila za posledných 10 rokov iba minimálne, nakoľko v roku 2009 bol podiel pracujúcich v noci evidovaný na úrovni 14,5 percenta. Len pre zaujímavosť, v roku 2018 pracovalo občas v noci ďalších 6,5 percenta zamestnaných Slovákov,“ priblížila Sadovská.

Realitou aj pracovná nedeľa

V sobotu pravidelne pracuje každý piaty Slovák (20,9 percenta). „V tomto prípade Slovensko rekordy neláme a dokonca v rámci eurozóny či EÚ sa nachádza pod priemerom,“ priblížila Sadovská. Práca v sobotu je v rámci krajín EÚ najtypickejšia pre Grécko, kde v tento deň zvyčajne pracujú štyria z 10 zamestnaných. Vyšší ako 30-percentný podiel zamestnancov pracujúcich v sobotu ale evidovali počas vlaňajška taktiež v Holandsku, v Taliansku, v Španielsku, v Írsku a na Cypre.

Naopak, najmenší podiel zamestnancov pracujúcich v sobotu evidujú v Maďarsku a v Portugalsku. Práca v sobotu sa týka v slovenskej ekonomike opäť viac mužov (22,2 percenta) ako žien (19,3 percenta).

„Aj v tomto prípade platí, že podiel pracujúcich v sobotu s rastúcim vekom klesá. Podiel Slovákov pracujúcich v sobotu za posledné desaťročie klesol, nakoľko v roku 2009 bol tento údaj evidovaný na úrovni 24,3 percenta. Len pre zaujímavosť, v roku 2018 zažilo pracovnú sobotu občas, resp. niekedy, ďalších 27 percent zamestnaných Slovákov,“ vyčíslila Sadovská.

Pracovná nedeľa je realitou v prípade každého šiesteho Slováka (16,3 percenta). V rámci eurozóny či EÚ tak ide o nadpriemerný podiel pracujúcich v nedeľu. Najvyšší podiel zamestnancov pracujúcich v nedeľu evidujú Íri a Holanďania. Naopak, Portugalcov a Poliakov sa práca v nedeľu týka iba v prípade piatich až šiestich zamestnancov zo 100.

„Ani v prípade práce počas nedele tomu nie je inak a na Slovensku sa týka viac mužov ako žien. Zároveň platí, že s rastúcim vekom klesá podiel zamestnancov pravidelne pracujúcich v nedeľu,“ doplnila Sadovská s tým, že pred desiatimi rokmi bol pritom podiel zvyčajne pracujúcich v nedeľu o niečo vyšší. „Vlani sa občas podarilo stráviť nedeľu pracovne ďalším 15 percent zamestnaných,“ dodala analytička.

]]>
Aké sociálne dávky a za akých podmienok? EÚ odkladá nové pravidlá https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/ake-socialne-davky-a-za-akych-podmienok-eu-odklada-nove-pravidla/ Tue, 23 Apr 2019 10:13:58 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121633 O lepšej koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v Únii rozhodnú až noví europoslanci. Úprava je kontroverzná aj v tieni rakúskej indexácie príspevku na deti.

Europoslanci na svojom poslednom zasadnutí v Štrasburgu pred voľbami tesnou väčšinou (291 za k 284 proti) odhlasovali odsunutie rozhodnutia o zmene smernice o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Rozhodnutie tak ostane na novozvolených europoslancoch, ktorí mandát dostanú v eurovoľbách, 25. mája.

Voľný pohyb za prácou, základný princíp jednotného trhu v Únii, často v praxi komplikujú otázky ohľadom cezhraničných sociálnych práv pracovníkov. Aktuálne platná legislatíva, ktorá rieši otázky, ktorý sociálny systém sa na pracovníka uplatňuje, ako sú prenositeľné tieto práva, ako sa vyhnúť zneužívaniu, je stará už 15 rokov. Podľa mnohých už nereaguje dobre na dnešnú realitu, umožňuje podvody a v niektorých prípadoch je nevymáhateľná.

Problémy v Parlamente aj v Rade

Európsky parlament nakoniec o správe nehlasoval a nepodarilo sa tak dosiahnuť pozíciu pre prvé čítanie.

„Správa nie je vôbec pripravená na hlasovanie v pléne“, povedala europoslankyňa Helga Stevens (Belgicko, ECR). Spravodajca, francúzsky poslanec Guillaume Balas (Francúzsko, S&D) tvrdí, že konzervatívci, liberáli a niektoré členské štáty týmto zablokovali zlepšenie situácie pre cezhraničných pracovníkov.

Problémy s úpravou malo aj veľa členských štátov – Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. Malta, Maďarsko a Poľsko sa v Rade zdržali, čím vytvorili priestor pre vznik blokujúcej menšiny.

Niektorým sa nepáčia podmienky, za ktorých by mal po novom dostávať zahraničný pracovník podporu v nezamestnanosti od prijímajúceho štátu. Tvrdia, že znižujú motivácia hľadať si prácu.

Európska komisia tvrdí, že legislatíva myslela na boj proti zneužívaniu systému aj proti podvodom.

Niektoré členské štáty chceli do legislatívy prepašovať indexáciu rodinných dávok. To je podľa súčasných európskych pravidiel nelegálne, keďže ide o diskrimináciu občanov na základe štátnej príslušnosti. Európska komisia začala proti Rakúsku, ktoré upravilo výšku detských prídavkov pre zahraničných pracovníkov jednostranne, procedúru pre porušenie (infringement), ktorá môže vyústiť do žaloby na Súdnom dvore EÚ. Proti úprave silno protestovalo aj Slovensko.

„Druhoradé deti“ EÚ nepozná. Komisia pre prídavky začala právne konanie voči Rakúsku

Ak mobilní pracovníci prispievajú do systému sociálneho zabezpečenia rovnako ako miestni pracovníci, mali by dostávať tie isté dávky aj vtedy, ak ich deti žijú v inom členskom štáte, tvrdí Európska komisia.

„Paradoxom je, že máme trh ktorý umožňuje voľný pohyb, ale máme veľmi odlišné systémy sociálneho zabezpečenia. Pracovníci sú zraniteľní pokiaľ ide o prenositeľnosť ich práv a ochrany. Toto je cieľom revízie“, hovorí spravodajca Balas.

Smernica je súčasťou modernizácie európskych pravidiel v sociálnej oblasti v rámci tzv. Európskeho piliera sociálnych práv. EÚ nemá veľké kompetencie v sociálnej oblasti ako takej, môže a musí ale prijímať pravidlá, ktoré sa týkajú voľného pohybu pracovníkov alebo bezpečnosti pri práci.

Europoslanci schválili počas rovnakej plenárnej schôdze vytvorenie Európskej agentúry práce (ELA), inštitúcie, ktorá by mala dohliadať na správne uplatňovanie európskej pracovnej legislatívy. O jej sídlo sa momentálne uchádza aj Slovensko.

Na poslednej plenárnej schôdzi sa hlasovalo aj o ďalšej smernici o pracovných podmienkach. Úprava definuje minimálny súbor práv pre osoby v príležitostnom alebo krátkodobom pracovnom pomere, osoby pracujúce na vyžiadanie, mimo pracovného pomeru, za poukážky, pre platformy ako Uber či Bolt, ako aj pre platených stážistov a učňov, pokiaľ pracujú minimálne tri hodiny týždenne a v priemere dvanásť hodín za štyri týždne.

„Všetci pracovníci, ktorí sa doteraz nachádzali v právnom vákuu, dostanú vďaka tejto smernici a rozhodnutiam Európskeho súdneho dvora minimálne práva. Žiaden zamestnávateľ odteraz nebude môcť zneužívať flexibilitu trhu práce,“ vyhlásil spravodajca smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach Enrique Cvalvet Chambon (Španielsko, ALDE).

„V parlamentnej histórii Európy sa ešte nikdy neurobil taký progres v oblasti sociálnych vecí“, povedal europoslancom predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

]]>
Neschopnosť čeliť nečakaným výdavkom https://euractiv.sk/section/socialna-politika/infographic/neschopnost-celit-necakanym-vydavkom/ Tue, 23 Apr 2019 09:12:38 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=121626 Podiel Slovákov, neschopných čeliť nečakaným finančným výdavkom, klesol od roku 2005 takmer na polovicu – zo 60 na 35%. Dnes je porovnateľný s priemerom EÚ-15.

Schopnosť čeliť nečakaným výdavkom je jedným z ukazovateľov materiálnej chudoby. Ilustruje počet ľudí, ktorí by sa v prípade pokazenia auta, alebo vážnejšej choroby, dostali do finančnej tiesne.

Infografika bola spracovaná v rámci projektu #dataEU, realizovaného v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

 

]]>
Únia zavedie minimálne štandardy ochrany whistleblowerov https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/unia-zavedie-minimalne-standardy-ochrany-whistleblowerov/ Tue, 16 Apr 2019 14:55:52 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121533 Európsky parlament v utorok (16. apríla) zadefinoval úniové štandardy ochrany osôb, ktoré sa pri výkone povolania dozvedia o nezákonných aktivitách alebo aktivitách poškodzujúcich verejný záujem a rozhodnú sa ich oznámiť.

Smernica, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 591 (za): 29 (proti): 33 (zdržalo sa hlasovania), zavádza historicky prvé minimálne štandardy ochrany oznamovateľov na úrovni EÚ. Do pôsobnosti nových pravidiel patrí oznamovanie porušenia predpisov EÚ napríklad v oblasti verejného obstarávania, finančných služieb, prania špinavých peňazí, bezpečnosti výrobkov a dopravy, jadrovej bezpečnosti, verejného zdravia či ochrany spotrebiteľov a údajov.

Európski audítori: Whistlebloweri potrebujú silnejšie práva

Európsky dvor audítorov privítal návrh Európskej komisie na zlepšenie postavenia oznamovateľov korupcie. Obáva sa však, že súčasný návrh vzbudí neistotu ohľadom ich ochrany.

„Musíme chrániť tých, ktorí bránia záujmy Únie – whistleblowerov,“ uviedla spravodajkyňa návrhu, francúzska sociálna demokratka Virginie Rozierová.

„Oni bránia nás, bránia európsku demokraciu a verejný záujem,“ podotkla.

Nové spôsoby oznamovania

Smernica v snahe chrániť zdroje a zachovať dôvernosť informácií umožňuje oznamovateľom využiť pri nahlasovaní interné alebo externé kanály.

Oznamovatelia si teda budú môcť vybrať, či nahlásia nezákonnú činnosť alebo aktivitu poškodzujúcu verejný záujem najprv zodpovednej osobe v rámci spoločnosti či organizácie, ktorej sa informácie týkajú, alebo budú okamžite informovať príslušný vnútroštátny orgán či inštitúciu alebo agentúru EÚ.

Oznamovateľom v súčasnosti poskytuje komplexnú právnu ochranu iba desať členských štátov EÚ – okrem Slovenska je to aj Francúzsko, Holandsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Malta, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko. V ostatných krajinách Únie sa na oznamovateľov vzťahuje iba čiastočná ochrana, prípadne sú chránení iba v konkrétnych sektoroch alebo sú chránené iba isté skupiny zamestnancov.

Whistlebloweri: Ochrana oznamovateľov pred pomstou dostane európsku nadstavbu

EÚ chystá smernicu o ochrane informátorov v celej únii, argumentuje jednotným trhom. Slovensko už dnes špeciálny zákon má, v procese je jeho novela.

V štúdii pre Európsku komisiu z roku 2017 bol odhad straty možných výhod v dôsledku chýbajúcej ochrany oznamovateľov vyčíslený na 5,8 až 9,6 miliardy eur ročne v celej EÚ, a to len v rámci sektora verejného obstarávania.

Znenie smernice schválené europoslancami, na ktorom sa vyjednávači Európskeho parlamentu vopred dohodli so zástupcami Rady EÚ, musia ešte formálne odobriť aj ministri členských štátov. Smernica by mala nadobudnúť účinnosť do dvoch rokov od svojho schválenia.

]]>
Index ľudského rozvoja na Slovensku rastie https://euractiv.sk/section/socialna-politika/infographic/index-ludskeho-rozvoja-na-slovensku-rastie/ Tue, 16 Apr 2019 06:59:54 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=121494 Index ľudského rozvoja (HDI), ktorý hodnotí dlhodobý vývoj krajiny v troch základných aspektoch – dlhý a zdravý život, prístup k vzdelaniu a životná úroveň – na Slovensku dlhodobo rastie.

Zatiaľ čo v rokoch 1990-2000 sa rozdiel medzi HDI Slovenska a priemeru EÚ-15 zvyšoval, po vstupe sa postupne približuje. Od roku 2015 sa HDI Slovenska stabilizoval na úrovni okolo 0,85 bodu.

Infografika bola spracovaná v rámci projektu #dataEU, realizovaného v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

]]>
Ženy vo vládnych útvaroch pracujú hlavne v administratíve, na vrcholných pozíciách je ich stále málo https://euractiv.sk/section/rodova-rovnost/news/zeny-vo-vladnych-utvaroch-pracuju-hlavne-v-administrative-na-vrcholnych-poziciach-je-ich-stale-malo/ Wed, 13 Mar 2019 10:57:37 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120535 Podiel žien v analytických útvaroch orgánov štátnej správy je vyšší ako v súkromnom sektore. Pracujú však hlavne na administratívnych a asistentských pozíciách, zatiaľ čo analytikmi a riadiacimi pracovníkmi sú prevažne muži.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien publikoval Inštitút pre stratégie a analýzy pod Úradom vlády analýzu „Girl Power: Ženy na analytických útvaroch“. Inštitút hľadal odpoveď na otázku, ako sa analytických útvaroch ministerstiev a orgánoch štátnej správy darí ženám, či je podiel mužov a žien vyrovnaný alebo či sa líši zastúpenie žien v závislosti na type útvaru.

Výsledky analýzy nepreukázali diskrimináciu na základe pohlavia. Upozornili však na istú mieru rodovej segregácie a na pretrvávajúcu dominanciu mužov na riadiacich pozíciách a to napriek faktu, že na ministerstvách a v ďalších ústredných orgánoch štátnej správy ženy tvoria až 68 percent celkovej pracovnej sily. Na vládnych analytických útvaroch majú ženy podiel 44 percent z celkového počtu 187 zamestnancov. Dominujú na administratívnych a asistentských pozíciách.

Z výsledkov vyplýva, že podiel žien závisí od pozície aj od zamerania jednotky. Najvyšší podiel majú ženy v útvaroch Úradu vlády. Najmenej v jednotkách ministerstva financií.

S rastúcou senioritou pozície podiel žien klesá

V orgánoch ústrednej štátnej správy, teda na ministerstvách a ďalších orgánoch tvoria ženy až 68 percent všetkých zamestnancov. Iba v dvoch krajinách OECD je tento podiel vyšší. Horšou správou je, že s rastúcou senioritou pozície podiel žien klesá. Väčšina ich pracuje na administratívnych a asistentských pozíciách. V strednom manažmente tvoria ženy 55 percent zamestnancov. Na top pozíciách už len 35 percent.

Davos: Na Slovensku sa zhoršila účasť žien vo verejnom živote a v ekonomike

Pri súčasnom tempe dosiahneme globálne ekonomickú rodovú rovnosť o dve storočia, politickú o 107 rokov, konštatuje správa o rovnosti pohlaví od Svetového ekonomického fóra ktorá, vrhá svetlo na postavenie žien vo svete.

V administratíve ženy dominujú. Na týchto postoch tvoria 64 percent z celkového počtu zamestnancov. V prípade analytikov je pomer opačný. Dominujú tu muži a ženy tvoria iba necelých 40 percent zamestnancov. Tento pomer poukazuje na horizontálnu rodovú segregáciu. Z dostupných dát však nie je možné určiť či ide o preferenciu žien alebo o diskrimináciu.

Vôbec najvyššie zastúpenie majú ženy v nadrezortných analytických útvaroch Úradu vlády. Na Inštitúte pre stratégie a analýzy, ktorá analýzu vypracovala, zastúpenie žien prevyšuje 80 percent. Najnižšie zastúpenie majú ženy v najväčších útvaroch, na Inštitúte finančnej politiky a na Útvare hodnoty za peniaze.

Analýza zistila, že zastúpenie žien v riadiacich pozíciách na vládnych analytických útvaroch je približne o šesť percent nižšie oproti verejnému sektoru vo všeobecnosti. Je však výrazne vyššie ako v súkromnom sektore.

Rodové stereotypy v školách ovplyvňujú budúce platy aj voľbu povolania

Analýza pripomína, že rodové rozloženie organizácií je výsledkom viacerých súbežných faktorov. Na úrovni jednotlivca zavážia osobné preferencie. Viaceré výskumy preukázali, že ženy sú menej súťaživé, menej často žiadajú o povýšenie a sú ochotné ukončiť kariéru, aby sa mohli venovať rodine. Odborníci zároveň upozorňujú, že tieto vlastnosti a správanie nie sú ženám vrodené. Ženy ich získavajú v rodine, v škole a v širšom okolí ako výsledok stereotypov, s ktorými sa počas dospievania aj v dospelosti stretávajú.

Investícia do vzdelania sa ženám opláca menej, firmy to môžu zmeniť

Najvyššie rodové mzdové rozdiely sú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v súkromnej sfére. Firmy dnes môžu prejsť špeciálnym auditom, ktorý ukáže, kde robia v odmeňovaní chyby. 

Analýza cituje výskum talianskej výskumníčky Michele Carlanovej, ktorá skúmala ako rodové stereotypy v školskom prostredí ovplyvňujú výber budúceho povolania. Z výskumu vyplýva, že dievčatám, ktorých učiteľ trpí silnými predsudkami klesá sebavedomie, dosahujú horšie výsledky a vyberajú si menej náročné študijné obory. Sexizmus na školách teda nepriamo ovplyvňuje výšku mzdy a možnosti kariérneho postupu aj po tom ako dievčatá z tohto prostredia odídu.

Pri vstupe na pracovný trh majú ženy problém nájsť si mentora. Pokiaľ ho nájdu, dostáva sa im menej pomoci než mužom. Mentor pritom razantne zvyšuje šancu na zotrvanie v profesii aj na povýšenie. Súvisiacim problémom je neformálny networking, ktorý zvyšuje šance na povýšenie viac ako formálne procedúry.

 

 

 

 

]]>