Generálny riaditeľ spoločnosti AstraZeneca Pascal Soriot v utorok vyhlásil, že firma nepredáva vakcíny objednané Európskou úniou iným krajinám kvôli zisku. Soriot tak reagoval na hnev lídrov EÚ, ktorý vyvolalo meškanie dodávok vakcíny.
Certifikáty po očkovaní sa ako návrh objavujú v európskej vakcinačnej stratégii, predstavenej začiatkom decembra. Najmä juhoeurópske krajiny sa na ne spoliehajú v súvislosti s letnou turistickou sezónou. Odporcovia však hovoria o delení obyvateľstva na základe zdravotného stavu.
Poslanci Európskeho parlamentu sa môžu tento týždeň prvýkrát oboznámiť s podrobnosťami jednej zo zmlúv o dodávke vakcíny proti ochoreniu na COVID-19. Väčšia transparentnosť podľa nich posilní dôveru v očkovanie a zabráni „vakcinačnému nacionalizmu“.
Európska zelená dohoda si vyžaduje nielen technologické, ale aj spoločenské zmeny. Oddeliť ekonomický rast od spotreby zdrojov však nebude v plnej miere možné, uvádza nová správa Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA).
27. december 2020 mal byť dňom V, teda vakcín a víťazstva Európskej komisie. Niektoré krajiny, vrátane Slovenska, začali však o deň skôr a v pláne sa objavila prvá trhlina. Bola stratégia Európskej únie nesprávna? Počúvajte prvý tohtoročný Európsky týždeň.
Hoci eurokomisia potvrdzuje, že vývoj očkovania naprieč Úniou sleduje, podľa Európskeho strediska pre kontrolu chorôb zatiaľ žiadny oficiálny systém monitorovania zaočkovaných neexistuje.
Ministri zahraničných vecí 13 členských krajín EÚ vrátane Slovenska vyzvali v liste Európsku komisiu (EK), aby pomohla krajinám Východného partnerstva dostať sa včas a za priaznivých cenových podmienok k vakcínam proti ochoreniu COVID-19.
Európska agentúra pre lieky (EMA), ktorá v stredu schválila v poradí už druhú vakcínu proti ochoreniu COVID-19 - vakcínu od spoločnosti Moderna -, v správe pre médiá uviedla, že ide o kvalitnú, bezpečnú a účinnú očkovaciu látku.
Európska agentúra pre lieky v pondelok (4. januára) oznámila, že ešte nerozhodla, či schváli vakcínu od spoločnosti Moderna. V EÚ stúpa vlna kritiky kvôli pomalej dodávke vakcín a postupu očkovania.
Európska komisia rokuje s americkou spoločnosťou Pfizer a nemeckou firmou BioNTech o možnosti objednať si dodatočné dávky ich vakcíny proti ochoreniu COVID-19, okrem doteraz zazmluvnených 300 miliónov dávok. Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra Reuters.
Európska komisia pripravila akčný plán, ktorý by mal európskym médiám pomôcť s financovaním. S podporou audiovizuálneho sektoru počíta program Kreatívna Európa, ktorého rozpočet na ďalších sedem rokov bude 2,4 miliardy eur.
Vakcinácia proti COVID-19 mala v EÚ začať symbolicky a spoločne, presne 27. decembra. Kým o deň skôr očkovali v Maďarsku, Nemecku aj na Slovensku, Belgičania a Íri budú očkovať až tento týždeň. Holanďania začnú až v januári.
Väčšina štátov EÚ nezhromažďuje informácie o rase, či etnickom pôvode obyvateľov ani v prípade, že sa osoba stretne s diskrimináciou. Počet rasovo motivovaných incidentov ale rastie. O špecifických skúsenostiach so štrukturálnym rasizmom európskych černochov sa rozhodli písať tri reportérky.
Európska agentúra pre lieky (EMA) v pondelok schválila vakcínu vyvinutú nemeckou firmou BioNTech a americkou farmaceutickou spoločnosťou Pfizer na podmienečné použitie v EÚ. Informovala o tom na tlačovej konferencii riaditeľka EMA Emer Cookeová.
Na Slovensku ju čiastočne riešia kraje v rámci financovania sociálnych služieb. Väčšina má alebo pracuje na Regionálnych akčných plánoch prevencie a eliminácie násilia na ženách.
Podľa líderky bieloruskej opozície patrí ocenenie všetkým Bielorusom, ktorí sa nebáli a neboja postaviť sa režimu. Slovenskí europoslanci hovoria o silnom politickom odkaze, ale aj dôležitom symbole, keďže sa na čelo boja za slobodu postavili v krajine predovšetkým ženy.
Slovensko má vážne výhrady ku kľúčovým aspektom nového migračného paktu EÚ. Odmieta napríklad nechať Komisiu rozhodnúť, čo prestavuje krízovú migračnú situáciu, ktorá spúšťa solidaritu.
Posilnený mandát Europolu, prísnejšie preverovanie osôb na Schengenských hraniciach aj lepšie postupy na predchádzanie radikalizácie. Únia chce po novom ešte viac posilniť svoju odolnosť voči teroristickým hrozbám.
Až deväť z desiatich ľudí v chudobných krajinách sa možno nebude môcť zaočkovať proti COVID-19, keďže bohaté krajiny nakúpili oveľa viac vakcín, ako reálne potrebujú, tvrdia aktivisti.
Kríza spôsobená pandémiou zosilnila trend vytrácajúcej sa dôvery vo verejné inštitúcie, ale aj vedu, hovoria v diskusii Ladislav Miko a Michal Vašečka. Práve spoločenskú dôveru a vedu však potrebujeme, ak chceme prekonať omnoho vážnejšie krízy.