Trh s energiami – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Trh s energiami – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Zelená elektrina si vyžiada modernizáciu sietí https://euractiv.sk/section/energetika/news/zelena-elektrina-si-vyziada-modernizaciu-sieti/ Tue, 28 May 2019 17:34:48 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122709 Podiel obnoviteľných energií na výrobe elektriny narastie do roku 2030 na 50 percent. Výzva nie je iba v budovaní väčšieho počtu solárnych panelov a veterných turbín, ale aj v štruktúre európskej rozvodnej siete.

V roku 2020 budú musieť obnoviteľné zdroje v Európskej únii dosiahnuť podiel 20 percent na výrobe energie, v roku 2030 až 32 percent. Nové európske pravidlá pre ďalšiu dekádu tiež stanovili špecifický podiel pre dopravný sektor: 14 percent.

To znamená, že z obnoviteľných zdrojov bude v roku 2030 pochádzať aspoň 50 percent elektriny.

Napriek spomaleniu investícií do zelených technológií je naplnenie tohto cieľu reálne. Problémom je európska rozvodná sieť, ktorá vo svojej súčasnej forme neunesie predpokladanú záťaž. Ak chce Únia svoje ciele naplniť, rozvodná sieť bude musieť v nasledujúcich rokoch prejsť významnými štrukturálnymi aj administratívnymi zmenami.

Na tieto výzvy sa zameriava napríklad projekt EU-SysFlex financovaný z programu Horizont 2020. Výskumný projekt s rozpočtom 26,5 milióna eur by mal identifikovať potreby energetického systému budúcnosti pomocou siedmich demonštratívnych (testovacích) projektov naprieč Európou. Šéfovia ďalších podobných projektov financovaných z Horizontu 2020 sa 13. mája stretli na podujatí v Bruseli, aby sa podelili o doterajšie skúsenosti.

Najlepšia a najmodernejšia sieť

Rozvodná sieť v Nemecku by už dnes mala zvládnuť podiel obnoviteľných zdrojov približne na úrovni 40 percent. Do konca nasledujúcej dekády by tento podiel mohol narásť na 65 percent.

Ale v testovacom projekte v rámci EU-SysFlex môžu dodávky z obnoviteľných zdrojov prekročiť 100 percent dopytu po elektrine v dôsledku vysokej dostupnosti veternej energie na severovýchode krajiny. Už v roku 2017 dosiahli náklady Nemecka na riešenie preťaženia a prevenciu voči štrukturálnym škodám na rozvodných sieťach 1,4 miliardy eur.

Viac ako polovica elektriny z obnoviteľných zdrojov? Výskum ukáže, ako na to

Francúzski a írski energetici vedú projekt, ktorý získal 20 miliónov eur z Horizontu 2020. Bude prebiehať v 15 krajinách.

Nemci sa stále trápia v snahe dostať čistú energiu do oblastí, kde je potrebná najviac – najmä na silno industrializovaný juh. Nedostatok infraštruktúry medzi severovýchodom a juhom je považovaný za jednu z najväčších prekážok v naplnení nemeckých klimatických ašpirácií.

Nemecký minister financií a energií Peter Altmaier v nedávnom rozhovore pre EURACTIV.com pripustil, že „rozvoj elektrického vedenia je pomalý“. Zo situácie obvinil svojich predchodcov.

Nemecký Bundestag už prijal potrebné zákony, vďaka ktorým by sa podľa Atlmaiera mala situácia vyriešiť v horizonte šiestich až siedmich rokov. „Budeme mať najlepšiu a najmodernejšiu rozvodnú sieť v Európe,“ vyhlásil.

Zvyšovanie flexibility v sieti

Aj keď problém môže Bundesrepublik riešiť budovaním elektrických stožiarov a zvyšovaním množstva dostupných skladovacích kapacít, zdokonaľovanie riadenia preťaženia siete môže byť tiež efektívne.

Innogy, dcérska spoločnosť RWE, ktorá je súčasťou EU-SysFlex, sa preto sústredí na „koordináciu flexibilných kapacít pripojených do distribučnej siete“ a na odstránenie konfliktov medzi prevádzkovateľmi prenosových a distribučných sústav.

Ako bude vyzerať elektrický systém budúcnosti? Bude prepojenejší a flexibilnejší

Prepojenia a flexibilita systému sú kľúčové pre integráciu veľkého podielu obnoviteľných zdrojov do energetického systému v Európe.

„Pri súčasnom trende dekarbonizácie, decentralizácie a digitalizácie je zrejmé, že tieto dve strany musia užšie spolupracovať,“ povedal pre EURACTIV zástupca sekcie energetiky Európskej komisie.

EU-SysFlex je celoeurópskym projektom vedeným francúzskou EDF a írskym EirGrid. Projekt trvá od novembra 2017 do októbra 2021.

Prepojenie Francúzska a Írska

Začiatkom mája dostali EDF a EirGrid dobrú správu.

Regulátori vo Francúzsku a v Írsku súhlasili so stavbou 500-kilometrového 700-megawattového podmorského káblu pod Keltským morom. Keltský interkonektor, ktorého súčasťou je aj vysokorýchlostný optický kábel, bude schopný elektrinou zásobovať pol milióna domácností. Pôjde o prvé prepojenie medzi Írskom a Francúzskom a prvý interkonektor, ktorý Írsko nespája s Veľkou Britániou.

Únia podporí inteligentné siete v česko-slovenskom pohraničí

Západoslovenská distribučná a E.ON Distribuce získali z Nástroja na prepájanie Európy 91 miliónov eur na modernizáciu distribučných sietí. Chcú ich pripraviť na nástup novej energetiky.

Európska komisia zaradila Keltský interkonektor do zoznamu projektov spoločného záujmu. Stáť bude okolo 900 miliónov eur a dokončený by mal byť do roku 2026.

EirGrid vo vyhlásení napísal, že „z projektu bude benefitovať Írsko, Francúzsko aj celá Európa.“

Ekosystém pre najlepšiu prax

Jedným demonštračným projektom EU-SysFlex relevantným pre interkonektor je estónska iniciatíva.

Sústredí sa na cezhraničný manažment výmeny dát a informácií.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

„Potrebujeme okolo týchto projektov vybudovať ekosystém, aby sme vydolovali najlepšiu možnú prax,“ povedala na podujatí Mathilde Lallemandová, expertka na spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových a distribučných sústav.

V závere projektu EU-SysFlex chcú jeho koordinátori vytvoriť cestovnú mapu, ktorá umožní do budúcnosti jeho zistenia aplikovať na väčšej škále.

Portál EURACTIV.sk je komunikačným partnerom projektu EU-SysFlex.

]]>
Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov https://euractiv.sk/section/klima/news/uspesni-europski-zeleni-ziadaju-uhlikove-clo-a-koniec-investicii-do-plynovodov/ Mon, 27 May 2019 11:10:04 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122647 Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

Európski zelení dosiahli vo voľbách do Európskeho parlamentu historicky najlepší výsledok.

So 69 mandátmi by mali byť po ľudovcoch (EPP), socialistoch (S&D) a liberáloch (ALDE-R) štvrtou najväčšou frakciou, ukazoval odhad spoločnosti Kantar pre Európsky parlament v pondelok 27. mája na obed.

Doteraz sa k nim hlásilo 52 europoslancov a spolu s krajnou ľavicou boli v europarlamente piati najväčší. V minulotýždňových eurovoľbách predbehli zelení Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) aj krajnú ľavicu (GUE/NGL).

Najväčšie národné delegácie budú v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii (ENF) tvoriť Nemci (22 členov) a Francúzi (12). Dobré volebné výsledky mali zelení ďalej v Spojenom kráľovstve, Írsku, Holandsku, Belgicku, Rakúsku, Dánsku, Švédsku a vo Fínsku. Z východu posilnia frakciu zelených europoslanci z Litvy a Lotyšska.

Svojich spojencov budú mať zároveň v iných frakciách. Medzi strany so silným zeleným akcentom patria v južnej Európe víťazní španielski a holandskí socialisti, ako aj strana francúzskeho prezidenta Republika vpred!. Vo Vyšehradskej skupine sú to zase českí Piráti, poľská Jar a Progresívne Slovensko.

Európska „zelená vlna“

Európski zelení v eurovoľbách ponúkali dvoch kandidátov na predsedu Európskej komisie (Spitzenkandidátov) – Nemku Ska Kellerovú a Holanďana Basa Eickhouta.

Kellerová podľa TASR vyhlásila, že celou Európou sa prehnala „zelená vlna“. „Chceme poďakovať všetkým, ktorí hlasovali za zmenu a opatrenia v oblasti klímy,“ uviedla Kellerová, ktorá bola doteraz šéfkou frakcie zelených v Európskom parlamente.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Podpredseda frakcie Bas Eickhout zase povedal, že európski voliči zaviazali zelených k presadeniu zmien.

„Nová Európska komisia by to mala vziať do úvahy, pretože práve náš program ochrany klímy, sociálnej spravodlivosti, obrany právneho štátu a demokracie zaistil zeleným toto dôležité víťazstvo,“ zdôraznil Eickhout.

Spolupredseda EFA a belgický europoslanec Philippe Lamberts podľa TASR vyhlásil, že zelení budú „hlasným a jasným“ protipólom všetkých nacionalistických a krajne pravicových síl v europarlamente. Vyzvú aj ďalšie pokrokové sily, aby sa postavili proti tým, ktorí sa snažia šíriť strach a rozdeľovať Európanov.

Uhlíkové clo na hraniciach

Európski zelení žiadajú, aby sa Únia zaviazala k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, teda celkovo nulovým emisiám, do roku 2050. Európska komisia to navrhla, šéfovia vlád a štátov sú však zdržanliví. Klimatická zmena a príspevok Európskej únie k naplneniu Parížskej dohody budú témou júnového zasadnutia Európskej rady.

Spitzenkandidát zelených Bas Eickhout sa v kampani zasadzoval za novú reformu Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) tak, aby viedol k dekarbonizácii v roku 2050. V aprílovom rozhovore pre EURACTIV.sk sa Eickhout vyslovil za ukončenie prideľovania bezplatných emisných povoleniek, ktorých cieľom je zabrániť premiestneniu výroby do iných ekonomík (carbon leakage). Z tých sa dnes teší aj slovenský priemysel.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Na druhej strane by Eickhout súhlasil so zavedením uhlíkového cla na hraniciach Únie pre výrobky z ekonomík s nižšími emisnými štandardami. Ale to iba za podmienky, ak sa nebudú prideľovať bezplatné povolenky. Modernizáciu priemyslu žiada Eickhout financovať z Nového zeleného údelu (Green New Deal).

V rozhovore pre EURACTIV.com spomenul holandský europoslanec ďalšie tri priority pre najbližších desať rokov: útlm uhlia a zastavenie verejných investícií do infraštruktúry pre zemný plyn; adekvátne zdanenie emisií z letectva (zo spaľovania kerosénu) v rámci kontinentálnych aj medzikontinentálnych letov; a zvýšenie ekologických štandardov Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Francúzi, Nemci, Briti

V Nemecku skončili Zelení na prekvapivom druhom mieste s 21 percentami hlasov. Predbehli tak socialistov so 16 percentami.

TASR s odvolaním sa na denník Die Welt upozorňuje, že výsledky medzi spolkovými krajinami na západe a východe Nemecka boli veľmi rozdielne. Zatiaľ čo vo východonemeckých štátoch mala silnú podporu voličov krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko, v mestských štátoch ako Berlín a Hamburg, či v metropolách západného Nemecka ako Mníchov a Kolín nad Rýnom zvíťazili Zelení. Nemecký zelený europoslanec Sven Giegold označil výsledky volieb za „Nedeľu za budúcnosť“. Narážal na študentské demonštrácie za ochranu klímy – Piatky za budúcnosť.

Europarlament chce radikálnejšie znižovanie emisií, slovenskí europoslanci sú rozdelení

Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej žiada znížiť emisie medzi rokmi 1990 a 2030 o 55 percent. Do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.

Vo Francúzsku Zelení nečakane obsadili tretiu priečku s 13 percentami. Nechali za sebou umiernenú pravicu a celú ľavicu.

Po Nemcoch a Francúzoch budú tretiu najväčšiu národnú delegáciu vo frakcii tvoriť – len do momentu brexitu – Briti. Green Party tam skončila v eurovoľbách na štvrtom mieste s 11 percentami hlasov. Vládnych konzervatívcov nechala za sebou. Celkovo posilnia britské strany európskych zelených o 11 europoslancov, uvádza The Guardian.

Holandsko vyšle do Bruselu troch zelených europoslancov. Írsko, Belgicko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko budú mať po dvoch zelených členov Európskeho parlamentu.

Spojenci na východe a juhu

Z východoeurópskych krajín skončili zelení najlepšie v Litve. Litovská únia farmárov a zelených získala 13 percent a dvoch europoslancov. Lotyšsko vyšle do Bruselu jedného zeleného.

Vo Vyšehradskej skupine sa zeleným stranám nedarilo. Bodovali však strany so silným zeleným akcentom. V Poľsku je to Jar so 6 percentami a 2 europoslancami u socialistov. Jar žiada zatvorenie všetkých uhoľných baní do roku 2035 a nahradenie uhlia obnoviteľnými zdrojmi.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Českí Piráti zase sľubovali udržateľnejšiu európsku poľnohospodársku politiku. Dvojka na ich kandidátke Markéta Gregorová pred eurovoľbami napísala, že v Európskom parlamente si ich europoslanci budú vyberať medzi frakciami zelených a liberálov.

Slovensko vyšle do Európskeho parlamentu dvoch ekológov z kandidátky víťaznej koalície Progresívne Slovensko/Spolu-občianska demokracia. Prvú stranu bude zastupovať Martin Hojsík vo frakcii liberálov, druhú Michal Wiezik u ľudovcov.

Darilo sa aj západoeurópskym spojencom zelených. V Portugalsku a Španielsku zvíťazili vládnuci socialisti. Španielska vláda podľa The Guardian plánuje do roku 2050 vyrábať 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vo Francúzsku sľubovala vládna Republika vpred!, ktorá skončila v eurovoľbách tesne druhá, Európsku klimatickú banku a súkromno-verejnú investíciu jeden bilión eur do zelených technológií. Dvojkou na jej kandidátke bol bývalý šéf WWF vo Francúzsku, Pascal Canfin.

Koalícia pre klímu?

Socialisti sa na prvej priečke umiestnili v Holandsku. Viedol ich Spitzenkandidát európskych socialistov Frans Timmermans.

Ten v predvolebnej debate navrhol zeleným a krajnej ľavici (GUE/NGL) širokú koalíciu pre klímu. Povedal, že boj proti klimatickej zmene sa musí stať absolútnou prioritou novej Komisie.

Timmermans naznačil v poslednej predvolebnej debate koalíciu s ľavicou a zelenými

Posledná televízna debata kandidátov na šéfa alebo šéfku Európske komisie sa niesla v znamení sporov o budúcnosť pracovných miest a témy klimatickej zmeny.

Líder európskych socialistov Udo Bullman po eurovoľbách zdôraznil, že S&D je pripravená splniť si svoje záväzky v oblasti boja proti globálnemu otepľovaniu. „Ľudia očakávajú, že EÚ splní svoje sľuby, a chcú, aby sme urobili niečo zásadné proti zmenám klímy,“ vyhlásil Bullmann. „Potrebujeme novú koalíciu pre reformu“.

Európska ľudová strana, doteraz najsilnejšia politická skupina v Európskom parlamente, podľa Bullmana už nemá potrebnú silu zakročiť proti klimatickým zmenám. Cituje ho TASR s odkazom na server Politico.

Krajne ľavicová frakcia GUE/NGL tiež zahŕňa niektoré národné zelené strany, napríklad Stranu zvierat v Holandsku. Celá frakcia si však eurovoľbách pohoršila. Kým doteraz mala 52 europoslancov, po novom ich bude mať len 38. Minimálne do brexitu bude najmenšou frakciou.

]]>
Končiaci europarlament bránil demokraciu a životné prostredie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/special_report/konciaci-europarlament-branil-demokraciu-a-zivotne-prostredie/ Fri, 05 Apr 2019 16:21:43 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=special_report&p=121312 Na marcovom plenárnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo súbežne s rozbiehajúcou sa kampaňou pred eurovoľbami, sa europoslanci venovali ochrane právneho štátu a životného prostredia.

V dňoch 25. až 28. marca sa uskutočnilo predposledné plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu venované novej legislatíve. Hneď v úvode debatovali europoslanci o ochrane právneho štátu na Slovensku a Malte po vražde dvoch tamojších novinárov. Potom sa venovali viacerým environmentálnym legislatívnym návrhom. Schválili novú legislatívu o trhu s elektrinou, ktorá okliešťuje úlohu uhlia, ale zachováva regulované ceny. Odobrili politickú dohodu s členskými štátmi na prísnych emisných štandardoch osobných a ľahkých úžitkových áut. Zelenú dali aj novej smernici o obmedzení jednorazových plastov. Mnohé z opatrení – počnúc dohľadom nad právnym štátom a končiac znižovaním emsiií z áut – sa špecificky týkajú Vyšehradskej skupiny a sú dôležitými témami v kampani pred májovými eurovoľbami.

]]>
Neriadený brexit: Briti budú mať dosť energií, Francúzom môže chýbať plyn https://euractiv.sk/section/energetika/news/neriadeny-brexit-briti-budu-mat-dost-energii-francuzom-moze-chybat-plyn/ Wed, 27 Mar 2019 16:19:09 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120986 National Grid upokojuje britskú verejnosť pred odchodom z EÚ bez dohody. Oxfordský think-tank však tvrdí, že takýto scenár ohrozuje až 40 percent spotreby zemného plynu vo Francúzsku.

Spoločnosť National Grid, ktorá prevádzkuje britské energetické systémy, ubezpečila, že tok plynu a elektriny z kontinentálnej Európy bude pokračovať bez problémov aj v prípade nekoordinovaného odchodu Británie z Európskej únie. Uviedla, že už zrealizovala potrebné kroky a na akýkoľvek scenár je pripravená.

Analytici z The Oxford Institute for Energy studies však varujú, že brexit ohrozuje až 40 percent spotreby zemného plynu vo Francúzsku.

Bez dopadu na Britániu

„Neočakávame, že v dôsledku odchodu Británie z EÚ by malo v najbližších mesiacoch dôjsť k prevádzkovým komplikáciám,“ uviedol National Grid vo svojom výhľade Summer Outlook, ktorý pokrýva obdobie od apríla do októbra.

Brexit oslabí v Európe jadro, môže spomaliť ratifikáciu klimatickej dohody

Výsledok britského referenda o členstve v EÚ je jednoznačným víťazstvom pre klimatoskeptikov.

Británia dováža z kontinentálnej Európy zhruba 5 až 6 percent elektrickej energie.

Okrem toho dováža aj zemný plyn, a to prostredníctvom plynovodov z Európskej únie a Nórska a formou skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska, USA a Kataru. Dovoz plynu sa na celkovej ročnej spotrebe Británie podieľa viac než polovicou.

Podľa pravidiel WTO

Po takmer troch rokoch od referenda, v ktorom Briti rozhodli o odchode svojej krajiny z EÚ a len tri dni pred oficiálne stanoveným odchodom stále nie jasné, kedy a dokonca či sa brexit uskutoční. National Grid v tom však nevidí problém.

„Ak Británia vystúpi z EÚ bez dohody, cezhraničný obchod s energiami sa začne realizovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO),“ uviedla firma. V rámci týchto pravidiel sa medzi EÚ a ostatnými členskými štátmi WTO žiadne clá na dodávky elektriny a plynu neuplatňujú.

National Grid očakáva, že dopyt po plyne dosiahne v letnej sezóne 36,1 miliardy kubických metrov. Oproti letnej sezóne minulého roka to predstavuje rast približne o 6 percent.

Ohrozenie pre Francúzsko

Britský think-tank The Oxford Institute for Energy Studies (OIES) však vo februárovej analýze tvrdí, že „brexit bez dohody môže mať veľmi vážne a okamžité dôsledku pre francúzske hospodárstvo Francúzska s priamym dopadom na životy (francúzskych) občanov“.

Komisia chce dieru v rozpočte po brexite zaplátať príjmami z environmentálnych daní

Európska komisia plánuje predložiť lídrom členských štátov návrh na presmerovanie časti národných výnosov z aukcií z pridelených emisných kvót do spoločného rozpočtu Únie po brexite.

Francúzska legislatíva totiž umožňuje dodávať zemný plyn do krajiny len firmám registrovaným v EÚ. Jej cieľom je umožniť štátu lepšie kontrolovať trh s plynom a zvýšiť tak energetickú bezpečnosť. To platí nielen pre potrubný plyn, ale aj LNG, keďže ten musia firmy vstrekovať do francúzskej siete. Problému podľa analýzy čelí asi desať firiem registrovaných v Británii.

OIES odhadol, že toto riziko ohrozuje 30 percent francúzskej spotreby plynu. Pri započítaní LNG je to až 40 percent. Francúzski zákazníci môžu podľa analýzy utrpieť priamo chýbajúcimi dodávkami a nepriamo vyššími cenami plynu.

]]>
Európa má nový trh s elektrinou, Slovensko so všetkým nesúhlasilo https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europa-ma-novy-trh-s-elektrinou-slovensko-so-vsetkym-nesuhlasilo/ Tue, 26 Mar 2019 18:44:56 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120949 Europoslanci odhlasovali konečnú dohodu na európskej legislatíve o dizajne trhu s elektrinou. Obmedzuje využívanie uhlia pre záložné zdroje a ponecháva štátom možnosť regulovať ceny prúdu.

Európsky parlament v utorok (25. marca) v Štrasburgu prijal legislatívu, ktorej cieľom je ekologickejší, konkurencieschopnejší a na riziká pripravenejší trh Európskej únie s elektrickou energiou.

Odhlasoval dohodu na končenom znení legislatívy, ktorú dosiahol v decembri 2018 v rokovaniach s európskou exekutívou a členskými štátmi.

Slovensko so všetkým nesúhlasilo

Poslanci schválili štyri legislatívne texty týkajúce sa trhu EÚ s elektrickou energiou. Ide o poslednú súčasť balíka opatrení s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý navrhla Európska komisia. Nové pravidlá sú výsledkom dohody parlamentných vyjednávačov so zástupcami Rady EÚ.

„Dnešné hlasovanie nového dizajnu trhu s elektrinou urobí energetické trhy flexibilnejšími a uľahčí integráciu väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov,“ tešil sa eurokomisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete. Integrovaný trh s elektrinou je podľa neho nákladovo najefektívnejším spôsobom ako zaručiť bezpečné a cenovo dostupné dodávky pre všetkých občanov EÚ. Cañete zvlášť vyzdvihol, že nové pravidlá pre kapacitné mechanizmy sú v súlade s klimatickými cieľmi Únie.

Europoslanec zodpovedný za obchod s elektrinou: Verím vo voľný trh

Cesta k vyššiemu podielu obnoviteľných zdrojov a nižšej závislosti od dovozu energie vedie cez neregulované ceny, hovorí vplyvný lotyšský politik KRIŠJĀNIS KARIŅŠ.

Keď o svojej pozícii hlasovali v januári 2019 členské štáty, Slovensko „podporilo konečnú dohodu k smernici, ktorá obsahuje aj politicky citlivú otázku regulácie cien elektriny pre konečných zákazníkov,“ uvádza vládou schválená správa výročná správa o členstve krajiny v EÚ.

V prípade nariadenia o trhu s elektrinou sa však zdržalo hlasovania, „a to aj v nadväznosti na negatívne stanovisko k všeobecnému prístupu Rady“ z konca roku 2018. Je to práve nariadenie, ktoré podľa Komisie prináša prísnejšie pravidlá pre kapacitné mechanizmy, zmierňuje ciele zvyšovania bezpečnosti dodávok a znižovania emisií a zlepšuje spoluprácu jednotlivých štátov. Výročná správa nespresňuje, prečo sa Slovensko zdržalo.

Boj proti energetickej chudobe

Spotrebitelia by na základe novej legislatívy mali získať garantovaný prístup k inteligentným elektromerom, dynamickej tvorbe cien a možnosti bezplatne zmeniť dodávateľa v rámci trojtýždňovej lehoty od podania žiadosti o zmenu. Od roku 2026 by sa lehota na zmenu dodávateľa mala skrátiť na 24 hodín od momentu, keď spotrebiteľ o zmenu požiada.

Členské štáty budú mať aj naďalej možnosť na základe prísnych pravidiel dočasne regulovať ceny elektriny s cieľom pomôcť domácnostiam, ktoré trpia energetickou chudobou. Hlavným nástrojom boja proti energetickej chudobe by však mali byť vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia.

Ceny elektriny zostanú v Európe regulované aj vďaka žltým vestám

Členské štáty sa s europoslancami dohodli na novej legislatíve o trhu s elektrinou. Ponechajú si právomoc upravovať ceny, Poľsko môže ďalej dotovať uhoľné elektrárne.

Jedným z hlavných cieľov nových pravidiel je dosiahnuť, aby aspoň 70 percent obchodnej kapacity mohlo voľne prúdiť cez hranice v rámci EÚ.

Odstránenie prekážok cezhraničného obchodu s elektrickou energiou uľahčí v rámci Únie aj obchod s energiou z obnoviteľných zdrojov, ktorá by na základe cieľov EÚ mala do roku 2030 tvoriť aspoň 32 percent hrubej konečnej energetickej spotreby.

Obmedzenie uhoľných elektrární

Poslanci podporili novú legislatívu s prísnejšími obmedzeniami pre členské štáty, ktoré by mali zabrániť poskytovaniu štátnej pomoci najznečisťujúcejším elektrárňam využívajúcim fosílne palivá, čiže aj uhoľným elektrárňam.

Pravidlá EÚ v súčasnosti umožňujú členským štátom poskytovať uhoľným elektrárňam štátnu pomoc s cieľom ich dočasného udržania v zálohe pre prípad výrazného nárastu dopytu po elektrickej energii. Nové opatrenia sa budú vzťahovať na všetky nové elektrárne, ktoré vzniknú po vstupe nariadenia do platnosti.

Europoslanci nechcú záložné zdroje, ktoré spaľujú uhlie

Parlamentný výbor pre energetiku žiada prísne pravidlá pre dotácie na výrobu energie z uhlia a prioritný dispečing pre menších výrobcov obnoviteľnej energie. O svojom ambicióznom pláne musí presvedčiť aj členské štáty.

Existujúcich elektrární sa budú týkať od roku 2025. Zmlúv o využívaní kapacít, ktoré budú uzavreté ešte pred 31. decembrom 2019, sa nové pravidlá nedotknú.

Parlament schválil aj nariadenie týkajúce sa pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, čo by malo zlepšiť ochranu občanov pred nečakanými výpadkami dodávok elektrickej energie. Vnútroštátnym orgánom vznikne povinnosť vypracovať na jej základe národné plány, ktoré sa zamerajú na riziká nedostatku elektrickej energie, a zlepšiť spoluprácu na regionálnej úrovni. Členské štáty, ktorým bude poskytnutá asistencia zo strany iných krajín EÚ, by mali niesť primerané náklady.

]]>
Gazprom mení postoj, očakáva konkurenciu Američanov https://euractiv.sk/section/energetika/news/gazprom-meni-postoj-ocakava-konkurenciu-americanov/ Fri, 22 Mar 2019 10:16:56 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120858 Podiel Gazpromu na európskom trhu s plynom bol minulý rok najvyšší v histórii. Ruský plynárenský gigant vidí najväčšiu konkurenciu v americkom skvapalnenom zemnom plyne. 

Export skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA do Európy bude pre ruský plynárenský koncern Gazprom v tomto roku najväčšou konkurenciou. Uviedla to tento týždeň ruská spoločnosť, ktorá tak výrazne zmenila svoje pôvodné názory na vplyv dodávok plynu z USA.

„Je evidentné, že LNG bude najväčším konkurentom v súboji o európskeho zákazníka,“ uviedol Sergej Komlev, ktorý má v Gazprome na starosti štruktúru zmlúv. To je zmena oproti predchádzajúcemu postoju ruskej spoločnosti, ktorá doteraz odmietala tvrdenia, že by vývoz LNG z USA do Európy mohol mať vplyv na biznis Gazpromu.

Americký skvapalnený plyn sa vo zvýšenej miere začal do Európy dovážať od októbra minulého roka. Medziročne sa jeho dodávky počas zimných mesiacov zvýšili takmer päťnásobne. Za celý rok 2018 si však Gazprom aj napriek vyšším dodávkam z USA udržal na európskom trhu s plynom dobré postavenie a dokonca ho ešte posilnil.

Dovoz amerického zemného plynu do Európy stúpa, ale zostáva zlomkovým

Spojené štáty a Európska únia vydali optimistické vyhlásenie o rastúcom podiele LNG na európskom trhu. Tomu naďalej jednoznačne dominuje ruský potrubný plyn.

Podľa údajov z predchádzajúceho mesiaca sa podiel Gazpromu na európskom trhu s plynom zvýšil vlani na rekordných 36,7 percent z 34,7 percent v roku 2017. Podiel Gazpromu tak vzrástol napriek výzvam Európskej komisie členským štátom Únie, aby diverzifikovali dovoz energií s cieľom znížiť závislosť od Ruska. Gazprom chce svoj podiel ešte zvýšiť a ak by sa to aj nemalo podariť, v nasledujúcich rokoch ho chce udržať na úrovni minimálne 35 percent.

S cieľom udržať si silnú pozíciu na európskom trhu Rusko investuje aj do skvapalneného zemného plynu. Podľa údajov zo začiatku marca dodalo Rusko do Európy minulý mesiac rekordný objem LNG a prvýkrát sa tak stalo najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu do Európy.

]]>
Regulácia slovenských cien elektriny nebola nezávislá. Komisia situáciu „sleduje” https://euractiv.sk/section/energetika/news/regulacia-slovenskych-cien-elektriny-nebola-nezavisla-komisia-situaciu-na-sleduje/ Wed, 06 Feb 2019 14:33:07 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119548 Najvyšší kontrolný úrad SR skonštatoval porušenie princípov nezávislosti a transparentnosti v rozhodovaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Európska komisia zatiaľ právne konanie proti Slovensku nevedie.

Nezávislosť slovenského Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a transparentnosť v jeho rozhodovaní sú kľúčové pre neutralitu regulačných rozhodnutí. Európska komisia situáciu na Slovensku sleduje.

Pre EURACTIV.sk to uviedla tlačová tajomníčka Európskej komisie Lynn Rietdorfová v reakcii na porušenie princípov nezávislosti a transparentnosti v regulácii cien elektriny pre rok 2017.

Európska komisia je garantom dodržiavania európskeho práva, z ktorého vychádzaj aj nezávislosť národných orgánov pre reguláciu cien v energetike.

Najvyšší kontrolný úrad SR minulý týždeň skonštatoval, že práca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) „javí znaky narušenia princípu transparentnosti a nezávislej činnosti“. Dôvodom je proces cenového konania na prelome rokov 2016 a 2017. Po vyjadreniach predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) vtedajší predseda ÚRSO Jozef Holnejčík zmenil pôvodné rozhodnutie o zvýšení maximálnych cien elektriny pre regulovaných zákazníkov pre rok 2017 a vrátil ich na úroveň roku 2016.

Nezávislosť regulačných orgánov

„Nezávislosť národných energetických regulačných orgánov ako slovenský ÚRSO a transparentnosť v ich rozhodovaní sú kľúčové pre zabezpečenie neutrálnych regulačných rozhodnutí, zvlášť s ohľadom na štátnom vlastnené spoločnosti, s cieľom zabrániť konfliktu záujmov,“ vysvetlila Rietdorfová z Komisie.

„Nezávislosť národných regulačných orgánov je predpokladom pre reguláciu energetických sietí (ako prirodzených monopolov) a zvlášť pre zabezpečenie nediskriminačného prístupu k energetickým sieťam,“ doplnila tlačová tajomníčka.

SaS sa bude na Jahnátka sťažovať Európskej komisii

Kandidát na šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nebude nezávislý, tvrdia opoziční poslanci

V polovici januára 2017 premiér Fico oznámil, že jeho vláda vyslovila „zásadný politický nesúhlas“ s regulačným rámcom v energetike na rok 2017. Avizoval, že ÚRSO sa opravou vlastného rozhodnutia vráti k distribučným poplatkom za elektrinu a plyn na úroveň roku 2016.

Elektrinu na Slovensku distribuujú tri spoločnosti s regionálnym monopolom, plyn distribuuje len SPP Distribúcia. Štát má vo všetkých štyroch firmách 51-percentný podiel.

Prvým krokom je dialóg

Rietdorfová tiež uviedla, že „Európska komisia monitoruje implementáciu tretieho energetického balíčka vrátane klauzúl o nezávislosti národného regulačného orgánu.“ Zatiaľ však nezačala proti Slovensku konanie pre porušenie európskej legislatívy.

„Ak Európska komisia identifikuje vo svojom skúmaní možné problémy v prvom kroku sa ich snaží vyriešiť v dvojstranných kontaktoch s dotknutým členským štátom alebo, ak je to nevyhnutné, prijatím právnych opatrení,“ vysvetlila tlačová tajomníčka.

Parlament schválil tretí energetický balíček

S oneskorením viac ako 16 mesiacov poslanci NR SR schválili energetické zákony, ktorými sa do národnej legislatívy implementujú smernice o plyne a elektrine z 3. energetického balíčka EÚ.

Jedným z cieľov európskej legislatívy obsiahnutej v treťom energetickom balíčku bolo posilnenie nezávislosti regulačných orgánov. Slovensko balíček transponovalo do národnej legislatívy v roku 2012. V roku 2017 však parlament po konflikte vlády s ÚRSO schválil nový zákon. Podľa neho už predsedu úradu nevymenúva prezident, ale vláda, ktorá ho aj navrhuje. Po novom môžu ministerstvá tiež vstupovať do cenových konaní.

Keď sa na nezávislosť ÚRSO pýtal v marci 2018 predseda SaS Richard Sulík eurokomisára pre energetiku Miguela Ariasa Cañeteho, odpovedal mu, že „Komisia vedie so slovenskými úradmi dialóg,“ ktorého detaily však nemôže poskytnúť.

Problematické cenové konanie

Zistenia z auditu rokov 2016 a 2017 zverejnil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na prelome januára a februára tohto roku.

„Najväčšie problémy zistili kontrolóri pri procese cenového konania, ktorého súčasťou je aj proces objektivizácie hodnoty majetku regulovaných subjektov, ktorý vstupuje do procesu stanovenia koncovej ceny energie,“ konštatuje tlačová správa NKÚ. Spresňuje, že ÚRSO v čase kontroly chýbal interný predpis upravujúci cenové konanie.

Ceny elektriny zostanú v Európe regulované aj vďaka žltým vestám

Členské štáty sa s europoslancami dohodli na novej legislatíve o trhu s elektrinou. Ponechajú si právomoc upravovať ceny, Poľsko môže ďalej dotovať uhoľné elektrárne.

„Výsledkom procesu cenotvorby založenej na celom rade problémov a nedostatkov bolo zvýšenie cien elektrickej energie, ktoré vyvolalo množstvo negatívnych reakcií,“ uvádza tlačová správa. Poznamenáva, že na stanovenie vyšších cien sa použil odhad majetku distribučných spoločností z roku 2010, ktorý však už v roku 2016 nebol aktuálny.

To „bolo v rozpore s princípmi regulačnej politiky i spôsobom tvorby cien.“

Spochybnená transparentnosť

NKÚ podľa záverečnej správy nepovažuje zvrátenie cenových rozhodnutí za „najvhodnejšie  hľadiska stability regulačného obdobia, ani ako signál účastníkom trhu a rešpektovania princípov právneho štátu.“

„Skutočnosť, že sa novourčené ceny dostali na pôvodnú úroveň z roka 2016 nie legitímnym spôsobom, ale na základe spoločenského tlaku obyvateľstva a celkovej politickej situácie javí znaky narušenia princípu transparentnosti a nezávislej činnosti úradu,“ kritizujú kontrolóri.

SaS sa chce v Bruseli sťažovať na kompetencie šéfa regulačného úradu

Opozičná SaS sa chce obrátiť na Európsku komisiu s otázkami o šéfovi slovenského Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefovi Holjenčíkovi.

Regulátor je podľa NKÚ nezávislý do takej miery, do akej vykonáva svoju pôsobnosť bez vplyvu verejnej moci. „Viaceré kroky vlády SR a ÚRSO vyvolali v tomto prípade otázky o skutočnej nezávislosti slovenského regulátora,“ sťažujú sa kontrolóri v záverečnej správe.

NKÚ tiež zistil, že vynakladanie prostriedkov v súvislosti s kontrolou majetku v distribučných spoločnostiach bolo v niektorých prípadoch neefektívne. ÚRSO porušil zákony o rozpočtových pravidlách, o verejnom obstarávaní o finančnej kontrole a audite. NKÚ dal preto podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, ako aj na orgány činné v trestnom konaní. ÚRSO prijal podľa záverečnej správy kontrolu „bez námietok“ a zaviazal sa prijať nápravu.

]]>
Obnoviteľné zdroje vytláčajú z Európy uhlie https://euractiv.sk/section/energetika/news/obnovitelne-zdroje-vytlacaju-z-europy-uhlie/ Mon, 04 Feb 2019 10:27:40 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119361 Výrobu elektriny z čierneho uhlia nenahrádzajú veľké európske krajiny zemným plynom, ale obnoviteľnými energiami. Hnedé uhlie zostáva stále silné.

Obnoviteľné zdroje energií pokračujú v raste. Minulý rok dosiahli 32,3-percentný podiel na výrobe elektrickej energie v Európskej únii. Medziročne sa jedná o nárast o dva percentuálne body. Ukazuje to štúdia think-tankov Sandbag a Agora Energiewende.

Výroba elektrickej energie z uhlia v roku 2018 predstavovala 19,2 percenta. Čierne uhlie malo podiel 10 percent, lignit 9,2 percenta.

Výroba elektriny v EÚ [Eurostat]

V roku 2018 klesla výroba elektriny z uhlie medziročne o 6 percent, oproti roku 2012 o 30 percent. Analýza tak potvrdila rapídny útlm uhlia v produkcii elektriny naprieč európskymi krajinami.

„Spôsobil to nárast podielu obnoviteľných zdrojov v Nemecku a v Spojenom kráľovstve a návrat vodnej energie v Taliansku a v Španielsku.

Celkovo sa emisie CO2 v energetickom sektore v roku 2018 znížili o päť percent. Tento proces poháňalo postupné utlmovania uhlia, primárne v Nemecku a Spojenom kráľovstve. V Británii podiel elektriny produkovanej z čierneho uhlia klesol zo 40-tich percent v roku 2012 na päť percent v roku 2018. V Nemecku sa za rovnaké obdobie znížil z 19 na 13 percent.

Ekonomika praje obnoviteľným zdrojom

Štúdia ďalej hovorí, že na strane obnoviteľných zdrojov je aj ekonomika. „Vietor a slnko sú po prvýkrát na jednej úrovni s uhlím a plynom, čo sa týka nákladov.“

Posledné aukcie na výrobu elektriny zo solárnej a veternej energie sa v Nemecku umiestnili v rozpätí 45 až 60 eur za megawatthodinu. „To znamená, že cena za elektrinu z obnoviteľných zdrojov je rovnaká alebo dokonca nižšia ako veľkoobchodné ceny elektriny v mnohých krajinách,“ hovorí Matthias Buck, šéf oddelenia európskej energetickej politiky v Agora Energiewende.

Výroba elektriny v EÚ v terrawatthodinách [Eurostat]

Naopak cena uhlia minulý rok vzrástla o 15 percent, cena plynu o 30 percent.

Práve krajiny s najväčším sektorom obnoviteľných zdrojov sú tie, ktoré zaznamenali najväčší prepad vo využívaní uhlia. To odporuje tradičnej predstave, že za alternatívu uhlia považujú krajiny v krátkodobom horizonte plyn.

Uhlie nenahrádzajú plynom

„Počas šiestich rokov, od roku 2012 do roku 2018, európske ročné emisie CO2 z uhoľných elektrární spadli o 250 miliónov ton bez toho, aby sa zároveň zvýšili emisie z výroby elektrickej energie zo zemného plynu,“ povedal Dave Jones, autor štúdie a analytik Sandbag.

Štúdia poznamenala, že krajiny, ktoré plánujú vyradenie čierneho uhlia majú zvyčajne vypracované plány na rozšírenie produkcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Príkladom môže byť Dánsko alebo Spojené kráľovstvo.

„Je upokojujúce, že Európa postupne vyraďuje uhlie bez toho, aby ho nahradzovala plynom,“ píše sa v štúdii.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?

Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.

Napriek tomu môže podiel uhlia môže klesnúť ešte výraznejšie, ak sa potvrdia predpovede ekonómov o vývoji trhovej ceny plynu. „Agentúra Platts za súčasných cien predpokladá prechod od uhlia k plynu v objeme menej ako jeden gigawatt. Ak sa naplnia predpovede o poklese ceny plynu, bude to desať gigawattov,“ uviedol Jones v emailových odpovediach pre EURACTIV.com.

Stále silný lignit

Think-tanky v štúdii predpovedajú, že úpadok uhlia „bude pokračovať, keďže tri štvrtiny produkcie elektrickej energie z čierneho uhlia je situovaných v krajinách Európskej únie, ktoré už vypracovali plány na jeho vyradenie“.

Zostávajúcu štvrtinu predstavuje takmer celú Poľsko, ktoré plán vyradenia uhlia zatiaľ nespracovalo. Produkcia elektrickej energie z čierneho uhlia v Poľsku od roku 2012 podľa správy neklesla.

Nemecko má utlmiť uhlie do roku 2038. Čo ešte navrhuje špeciálna komisia?

Správa nemeckej uhoľnej komisie predpokladá ukončenie spaľovania uhlia najneskôr v roku 2038, masívnu finančnú pomoc pre zasiahnuté regióny, reguláciu cien elektriny aj rekvalifikačné kurzy a dodatočné vzdelávania pre zamestnancov.

Iná je situácia s lignitom. Polovica produkcie elektriny z lignitu sa v roku 2018 sústreďovala do krajín bez plánov na jeho útlm. Menovite to boli Bulharsko, Česká republika, Grécko, Slovinsko, Poľsko a Rumunsko. Množstvo produkcie elektriny z lignitu sa od začiatku dekády v zásade nezmenilo. Neexistujú ani plány, ktoré by to mali zmeniť.

„Je to príbeh dvoch typov uhlia. Dôvodom ,prečo podiel uhlia na trhu padol je čierne uhlie. Nie špinavší lignit. Vyraďovanie čierneho uhlia naberá na sile, ale vyraďovanie lignitu sa iba začína,“ dodal Jones.

Nové solárne kapacity

Pozitívne vidí štúdia šance solárnej energie. Minulý rok solárna energia predstavovala iba štyri percentá z celkového energetického mixu Únie. Novovybudovaná solárna infraštruktúra však podľa štúdie zvýšila kapacitu solárnej výroby elektrickej energie o viac ako 60 percent, na takmer 10 gigawattov. Štúdia predpokladá, že do roku 2022 sa toto číslo môže strojnásobiť.

Rast kapacít bude poháňaný aj klesajúcou cenou solárnych modulov. Tie v roku 2018 klesli o 29 percent.

„Európska únia zatiaľ nevyužila príležitosť profitovať z veľmi priaznivých cien solárnych modulov,“ povedal Buck. „To by sa však malo čoskoro zmeniť, keďže Francúzsko, Španielsko či Taliansko mieria na produkciu 45 gigawattov a viac,“ pokračoval.

„Potenciál solárnej energie je veľký a tieto krajiny budú nepochybne určovať smer,“ dodal Buck. Produkcia elektriny zo solárnej energie je dnes častokrát lacnejšia ako výroba elektriny z konvenčných elektrární.

]]>
Nový zákon: V budúcom desaťročí môže Slovensko dať na klímu až miliardu eur https://euractiv.sk/section/energetika/news/novy-zakon-v-buducom-desatroci-moze-slovensko-dat-na-klimu-az-miliardu-eur/ Fri, 25 Jan 2019 16:30:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119062 Návrh ministerstva životného prostredia počíta s tým, že do Envirofondu poputuje aspoň 50 percent príjmov z predaja emisií namiesto dnešných 20 percent. A časť výnosov sa do slovenskej energetiky vráti v podobe financií pre zelené projekty vrátane transformácie hornej Nitry.

Doplnené 31. januára 2019 o vyjadrenie experta ministerstva životného prostredia.

Od roku 2021 by mala aspoň polovica slovenských príjmov z predaja emisných povoleniek financovať klimatickú politiku.

Slovenské prevádzky, ktoré musia povolenky nakupovať, sa budú môcť zároveň uchádzať o dotácie na zelené projekty z Modernizačného fondu. Ten bude rokoch 2021 – 2030 posilnený o hodnotu bezodplatne pridelených kvót výmenou za zelené investície, čím sa jeho desaťročný objem dostane pravdepodobne nad hranicu jednej miliardy eur.

Nové pravidlá financovania sú zakotvené v novele zákona o emisných kvótach, ktorú na medzirezortné pripomienkové konanie predložilo vo štvrtok 24. januára ministerstvo životného prostredia.

Rastúce ceny povoleniek

Novela je transpozíciou európskej smernice o Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), na ktorej sa európske inštitúcie dohodli vlani.

Cena emisných povoleniek útočí na historický rekord, dvíha cenu elektriny

Poľsko chcelo zabrániť rastu koncových cien energií kompenzáciami pre ich dodávateľov. Teraz mu hrozí právne konanie pre nepovolenú štátnu pomoc.

Hlavným cieľom európskej legislatívy pre štvrté obchodovateľného obdobia v rokoch 2021 – 2030 bolo povzbudiť trh s emisnými povolenkami, ktorý od ekonomickej krízy trpel nadbytkom a teda nízkymi cenami. Inak by tento federalizovaný nástroj na znižovanie európskych emisií nemusel dosiahnuť svoj cieľ pre rok 2030, teda obmedziť emisie medzi rokmi 2005 a 2030 o 43 percent.

Reforma sa už prejavila. Kým na začiatku roku 2018 stála jedna tona CO2 osem eur, v týchto dňoch je to okolo 23 eur. Analytici agentúry Reuters nedávno prognózovali pre rok 2019 priemernú cenu 27 eur a pre rok 2020 až 33 eur.

Viac príjmov pre Envirofond

Slovenské príjmy z dražby povoleniek putujú do Environmentálneho fondu pod kontrolou ministerstva životného prostredia. Podľa nového zákona by minimálne 50 percent týchto príjmov malo smerovať na klímu. Zákon tak transponuje povinnosť vyplývajúcu z európskej smernice.

Na presnej výške týchto prostriedkov sa musí každoročne dohodnúť envirorezort s ministerstvom financií.

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov žiadala v predbežnom pripomienkovom konaní o vypustenie 50-percentného minima. Ministerstvo životného prostredia však v doložke vplyvov odpísalo, že v tejto fáze „pripomienka nie je relevantná“.

Na množstve výnosov z dražby kvót, ktoré pôjdu do Envirofondu, sa aj v súčasnosti každoročne dohadujú ministerstvá životného prostredia a financií. V praxi to však bolo len 20 percent, uviedol na vlaňajšej konferencii EURACTIV.sk štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla (nom. Most-Híd).

Návrat peňazí do energetiky

O vyšší podiel príjmov z predaja povoleniek v Envirofonde žiadali najmä energetické a priemyselné firmy, ktoré musia povolenky nakupovať. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov a viceprezident U.S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga na konferencii EURACTIV.sk povedal, že prevádzky by mali mať možnosť uchádzať sa o 100 percent príjmov z predaja emisií.

Slovenský priemysel so znižovaním emisií súhlasí, žiada však verejnú podporu

Zamestnávatelia chcú, aby sa 100 percent príjmov z predaja emisných kvót vrátilo späť do systému. Ochranári však upozorňujú, že ide o verejné zdroje. Pripomínajú princíp znečisťovateľ platí.

S tým naopak nesúhlasili ochranári, podľa ktorých ide o verejné prostriedky odvedené v súlade s princípom znečisťovateľ platí.

Štátny tajomník Kurilla na decembrovom fóre povedal, že keby to bolo len na envirorezorte, na boj proti klimatickým zmenám by išlo 100 percent príjmov z predaja kvót.

Pri cene 25 eur za tonu CO2 môže Slovensko v budúcom desaťročí získať z predaja približne 83 miliónov ton emisií 2,1 miliardy eur. Na seminári, ktorý vlani v septembri zorganizovala Európska komisia, to odhadol Róbert Jambrich zo Slovenských elektrární.

Financie aj pre hornú Nitru

Novela zákona zavádza pre slovenských nákupcov povoleniek možnosť uchádzať sa o prostriedky na zelené projekty z Modernizačného fondu určeného desiatim najchudobnejším štátom Európskej únie.

Modernizačný fond bude financovaný z dvoch percent všetkých vydražených povoleniek v EÚ ETS. Slovensko bude mať nárok na šesť percent prostriedkov v Modernizačnom fonde. Konzultant spoločnosti Elacreaon Eclareon Boris Valach odhadol na septembrovom seminári Komisie, že Slovensko bude mať v rokoch 2021 – 2027 pri cene 25 eur za tonu CO2 prístup k 475 miliónom eur.

Sedemdesiat percent čerpaných prostriedkov musia podľa európskej legislatívy predstavovať „prioritné investície“. Takéto projekty môžu byť zároveň financované až do výšky 100 percent svojich nákladov.

Za prioritné sú považované investície do modernizácie energetiky (obnoviteľné zdroje, inteligentné siete, prepojenia, skladovanie energie), energetickej efektívnosti (výroba energie okrem uhlia, doprava, budovy, poľnohospodárstvo a odpady) a do transformácie uhoľných regiónov (presun a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, vzdelávanie a podpora pri hľadaní zamestnania, podpora startupov). V poslednej oblasti sa môže Slovensko zamerať na uhoľný región hornej Nitry.

Vyše miliardy eur pre investície

Z nového zákona vyplýva, že do Modernizačného fondu potečú aj prostriedky v sa presunie aj hodnota bezodplatne pridelených kvót výmenou za investície prevádzok do zelených projektov. Mechanizmus nazývaný aj derogačný doteraz Slovensko nevyužívalo.

V novele zákona sa priamo o derogácii nehovorí. „Je to z toho dôvodu, že ak by sme chceli uplatňovať túto výnimku na Slovensku, museli by sme transponovať ustanovenia týkajúce sa článku 10c (samostatný derogačný mechanizmus) priamo do zákona. Keďže to však novela netransponuje, Slovensko nebude využívať túto výnimku,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk Miloš Grajcar, riaditeľ odboru obchodovania s emisnými kvótami na ministerstve životného prostredia.

Elektrina, vykurovanie, priemysel. Znečisťovatelia žiadajú viac peňazí na zelené projekty

V budúcom desaťročí bude mať Slovensko prístup k miliardám eur z predaja emisných povoleniek. Už teraz sa rozhoduje, akým spôsobom ich bude rozdeľovať.

„Podobne nie je v novele uvedený ani presun kvót z 10c (derogačný mechanizmus) do 10d (Modernizačný fond), pretože toto je na rozhodnutí členského štátu a toto ustanovenie nie je potrebné priamo transponovať do zákona,“ doplnil Grajcar.

Bezodplatne môže Slovensko prideliť maximálne 40 percent kvót. Tento objem bude v budúcom desaťročí predstavovať asi 33 miliónov ton CO2. Pri cene 25 eur za tonu majú bezodplatné kvóty hodnotu asi 830 miliónov eur. Modernizačný fond, v ktorom bude pre Slovensko podľa odhadov 475 miliónov eur, by sa tak nafúkol na 1,3 miliardy eur. O objeme približne jedna miliarda eur hovoril na decembrovej konferencii EURACTIV.sk aj štátny tajomník Kurilla.

Cena 25 eur za tonu CO2 je pritom relatívne konzervatívna. Ak má Únia plniť Parížsku dohodu, mala by sa cena do roku 2030 podľa analytikov Carbon Tracker vyšplhať až na 55 eur za tonu.

Projekty financované z Modernizačného fondu vyberú členské štáty, vyhodnotí ich Európska investičná banka (EIB). Prioritné projekty sa potom môžu realizovať, o neprioritných projektoch bude musieť ešte rozhodovať investičný výbor zložený zo zástupcov štátov, Komisie a EIB.

Zľavy z ceny elektriny

Slovenské prevádzky v EÚ ETS sa navyše budú môcť spoľahnúť na dotácie, ktoré im majú pomôcť znížiť náklady. Nový zákon počíta s tým, že 25 percent príjmov Envirofondu z predaja kvót sa použije na „financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam (…), v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie“.

Správa Európskej komisie o cenách a nákladoch v energetike z januára 2019 uvádza, že slovenský priemysel platil v roku 2017 ôsme najvyššie ceny elektriny v Európskej únii. Ostatné krajiny Vyšehradskej skupiny sa umiestnili v lacnejšej polovici európskej dvadsaťosmičky.

Slovenská vláda prišla aj s ďalšou úľavou pre veľké priemyselné podniky. Chce im udeliť zľavu z tarify za prevádzkovanie systému, konkrétne z položky za obnoviteľné zdroje, ktorá je súčasťou poplatkov za elektrinu. Zľavu umožňuje nový zákon o obnoviteľných zdrojoch účinný od tohto roka.

Ministerstvo hospodárstva vo štvrtok 24. januára predložilo predbežnú informáciu o vyhláške, ktorá určí zoznam oprávnených priemyselných odvetví a spôsob poskytovania kompenzácie. Vyhlášku predloží na medzirezortné pripomienkovanie vo februári.

]]>
Cena emisných povoleniek útočí na historický rekord, dvíha cenu elektriny https://euractiv.sk/section/klima/news/cena-emisnych-povoleniek-utoci-na-historicky-rekord-dviha-cenu-elektriny/ Mon, 21 Jan 2019 12:56:26 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=118923 Poľsko chcelo zabrániť rastu koncových cien energií kompenzáciami pre ich dodávateľov. Teraz mu hrozí právne konanie pre nepovolenú štátnu pomoc.

Cena jednej tony CO2 v Systéme Európskej únie pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) môže v tomto roku dosiahnuť až 27 eur. V roku 2020 to môže byť takmer 33 eur. Prognózu urobila minulý týždeň agentúra Reuters na základe vyjadrení viacerých analytikov.

Rastúce ceny emisií zvyšujú náklady elektrárňam a priemyselným prevádzkam, ktoré vypúšťajú CO2. To sa prejavuje vo zvyšujúcich sa veľkoobchodných aj maloobchodných cenách energií.

Niektoré európske vlády to vedie k politicky motivovaným snahám obmedziť rast cien, pričom sa však môžu dostať do sporu s Európskou komisiou ohľadom nepovolenej štátnej pomoci. To je prípad Poľska.

Nový rekord v budúcom roku?

Pred dvoma rokmi stála emisná povolenka len päť eur, pred rokom už osem eur. Vo štvrtok 17. januára bola jej cena podľa portálu Markets Insider 23,55 eur.

EÚ v roku 2019: Ukáže sa cena boja proti plastom a emisiám

Na základe novej európskej legislatívy sa členské štáty vrátane Slovenska púšťajú do zápasu s plastovým odpadom, špinavým ovzduším a emisiami. Ten budú sprevádzať vyššie ceny výrobkov a energií, ale aj väčší dôraz na elektromobilitu.

Ak sa cena dostane nad 31 eur, dosiahne nový historický rekord. Od spustenia EÚ ETS v roku 2005 dosiahla hranicu 30 eur dvakrát: v apríli 2006 a v júli 2008.

Analytici oslovení Reuters odhadujú, že najbližšie sa to môže zopakovať v priebehu roka 2020. Nie je však nepravdepodobné, že sa to stane aj skôr. Analytici svoje prognózy pravidelne prehodnocujú. Predpovede pre budúce roky z januára 2019 boli o približne 20 percent vyššie ako tie z októbra 2019.

Faktory: nová legislatíva a brexit

Nárast cien povoleniek pripisujú analytici reforme EÚ ETS z minulého roka. V snahe zefektívniť svoj hlavný nástroj pre znižovanie emisií sa Únia dohodla na stiahnutí časti povoleniek z trhu. Tento mechanizmus – trhová stabilizačná rezerva – je účinný od tohto roka.

V rámci prípravy na vyššie ceny však prevádzky povolenky nakupovali vopred, zvýšený dopyt sa však už začal premietať do vyšších cien. K tomu treba pripočítať špekulantov, ktorí chceli zarobiť na rastúcej cene.

Opačný, hoci len krátkodobý efekt môže mať na trh neriadený brexit. „Ak Spojené kráľovstvo napokon opustí EÚ bez dohody, zastaví sa tým jeho účasť na EÚ ETS,“ povedali pre Reuters analytici z Refinitiv. Britské prevádzky by potom mohli chcieť nakúpené povolenky rýchlo predať, čím by sa zvýšila ponuka a klesli ceny v Únii.

Ceny elektriny v Európe rastú

Zvyšujúce sa ceny CO2 boli vlani hlavným faktorom rastu cien elektriny na kľúčových trhoch s elektrinou – nemeckom, francúzskom, talianskom a španielskom, napísala v decembri agentúra Platts. V roku 2018 stála jedna megawatthodina priemerne 54 eur. V roku 2016 to bolo len 37 eur.

Ceny elektriny zostanú v Európe regulované aj vďaka žltým vestám

Členské štáty sa s europoslancami dohodli na novej legislatíve o trhu s elektrinou. Ponechajú si právomoc upravovať ceny, Poľsko môže ďalej dotovať uhoľné elektrárne.

Keď v decembri slovenský Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určoval maximálne regulované ceny elektriny, plynu a tepla na tento rok, aj on sa odvolal na rastúce ceny komodít na burzách. V prípade elektriny to bolo 27,44 percenta, plynu 24,18 percent a v prípade emisných povoleniek 222 percent.

Pre tento rok Platts odhaduje na štyroch trhoch priemernú cenu 58 eur. Rast cien môžu tento rok brzdiť lacnejšie suroviny – v Európe sa očakáva mierny pokles ceny zemného plynu a uhlia.

Politické tlaky na ceny v Poľsku

Kým na Slovensku či v Nemecku sa maloobchodné ceny elektriny v tomto roku zvýšia, v Poľsku môžu zostať stabilné. Dolná komora parlamentu na konci decembra schválila zákon, ktorý by kompenzoval distribučné spoločnosti. V roku, kedy si Poliaci budú voliť europoslancov a poslancov chce vládna väčšina zabrániť rastu cien elektriny.

Poľskí dodávatelia ich na tento rok navrhli zvýšiť až o 30 percent. Dôvodom je nárast cien emisných povoleniek a uhlia. Poľsko čerpá viac ako 80 spotrebovanej elektriny z uhoľných elektrární.

Európska komisia sa však už podľa Reuters vyjadrila, že bude musieť preveriť, či poľský zákon nie je nepovolenou štátnou pomocou. Krajiny si musia od Komisie vypýtať povolenie na štátnu pomoc vopred. Inak čelia hrozbe právneho konania, ktorého výsledkom môže byť vrátenie pomoci štátu.

]]>