Voda – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Voda – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Slovensko má štvrtú najhoršiu kvalitu vody na kúpanie v Únii https://euractiv.sk/section/voda/news/slovensko-ma-stvrtu-najhorsiu-kvalitu-vody-na-kupanie-v-unii/ Fri, 07 Jun 2019 09:22:50 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123031 Európska environmentálna agentúra zaznamenala najviac vody na kúpanie s výbornou kvalitou na Cypre – 99 percent. Na Slovensku má podiel 56 percent, európsky priemer je 85 percent.

Cyprus, Grécko, Malta a Rakúsko majú najčistejšiu vodu na kúpanie v Európe. Vo štvrtok (6. júna) to oznámila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA), kontrolný orgán EÚ so sídlom v dánskej metropole Kodaň.

Tieto štyri krajiny dostali „výbornú“ známku za najmenej 95 percent ich vody na kúpanie, uviedla Európska komisia a EEA.

Slovensko skončilo medzi krajinami EÚ na štvrtom mieste od konca s 56 percentami „výbornej“ vody na kúpanie.

Celková kvalita rastie

Na Cypre zaznamenali najvyššiu kvalitu vody až na 99,1 percentách všetkých tamojších miest určených kúpanie.

Kvalitu vody testovali v roku 2018 na vyše 22 tisíc plážach, riekach a jazerách v celej Európe, teda v 28 členských krajinách EÚ, ale aj v nečlenských štátoch ako Švajčiarsko a Albánsko.

Kvalita vody na kúpanie.

V 28 skúmaných členských krajinách EÚ dosiahlo „výbornú“ známku 85 percent miest na kúpanie. V porovnaní s rokom 2017 ide o mierny nárast, uviedla tlačová agentúra DPA.

Faktorom, ktorý sa o to pričinil, je vylepšenie čistenia odpadových vôd za posledné štyri desaťročia, oznámil šéf EEA Hans Bruyninckx. Ďalšie výzvy však zostávajú a je ich celá škála, od „odstránenia znečistenia plastami až po ochranu morského života“, dodal Belgičan Bruyninckx.

Slovensko na chvoste

Slovensko sa spomedzi 30 testovaných krajín umiestnilo na 27. mieste. Má štvrtý najhorší podiel „výbornej“ kvality vody, konkrétne 56,3 percenta.

Vody s „dobrou“ kvalitou majú podiel 28,1 percenta, „s dostatočnou“ a so „zlou“ kvalitou po 3,1 percenta. Z celkového množstva 32 bodov na kúpanie neboli 3 (9,4 percenta) kvalifikované.

Čo sa týka „výbornej“ kvality vody, horšie v Únii skončili len Rumunsko, Bulharsko a na poslednom mieste Poľsko.

Aj zvyšné dve krajiny Vyšehradskej skupiny sú však pod priemerom EÚ. Česko skončilo s 81,7 percenta na 17. mieste, Maďarsko s 72,3 percenta na 23. mieste.

Znečistenie odpadovou vodou

Testy z 30 krajín ukázali, že približne 1,3 percenta vody na kúpanie – celkovo 301 lokalít – dosahuje hodnotenie „zlá kvalita vody“, čo predstavuje riziko takých ochorení, ako je napríklad hnačka. To je mierny pokles oproti roku 2017.

Znečistenie odpadovou vodou, splaškami či výlučkami hospodárskych zvierat boli v roku 2018 hlavnými zdrojmi zlej kvality vody.

Únia chce viac odpadovej vody v poľnohospodárstve, Slovensku skôr chýba kvalitná závlaha

Európska komisia chce kvôli suchám zjednodušiť využitie vody z čističiek odpadových vôd na zavlažovanie pôdy. Na Slovensku poľnohospodárstvo ale nevytvára taký tlak na podzemné a povrchové vody ako na juhu Európy. Agrosektor viac trápi zastaraná závlahová sústava. 

Záplavy či husté lejaky môžu priniesť ďalšie znečistenie, ak ich odnesie do riek, jazier a morí, uvádza sa v správe.

Krajinami s najväčším počtom lokalít s vodou na kúpanie, ktorá vlani nespĺňala normy EÚ, boli Taliansko (89), Francúzsko (54) a Španielsko (50).

]]>
Matečná: Pomoc pre farmárov postihnutých suchom musí ešte odobriť Komisia https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/matecna-pomoc-pre-farmarov-postihnutych-suchom-musi-este-odobrit-komisia/ Thu, 09 May 2019 08:03:56 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122092 Slovenskí farmári čakajú na odškodenenie výpadkov úrody v roku 2017. Agrosektor vtedy utrpel škody za 30 miliónov eur.

Štátnu pomoc pre farmárov postihnutých predvlaňajším suchom na Slovensku musí ešte v najbližších týždňoch odobriť Európska komisia (EK). Uviedla to šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (SNS).

„Peniaze na sucho sú alokované, poľnohospodári musia byť však ešte trpezliví, pretože sme museli túto schému štátnej pomoci odsúhlasiť na Protimonopolnom úrade (PMÚ) SR, z ktorého išla požiadavka na Komisiu. Takže už čakáme len na záverečné stanovisko Komisie. Nič nebráni tomu, aby sme následne odškodnili poľnohospodárov,“ priblížila.

Polovičná úroda

Matečná nevedela, ako dlho bude európska exekutíva rozhodovať o odškodnení pre farmárov. „Nevieme odhadnúť, ako dlho bude Komisia rozhodovať. Predpokladáme však, že počas mesiaca by nám mala dať vedieť. Protimonopolný úrad však dal k tejto záležitosti kladné stanovisko, čiže nič nebude brániť tomu, aby aj eurokomisia dala kladné stanovisko, a následne budeme vyplácať finančné prostriedky,“ dodala Matečná.

Horúčavy a sucho sa odrazili aj na úrode zeleniny

Extrémne sucho v Európe spôsobilo pestovateľom zeleniny najväčšie problémy za posledných 40 rokov, uviedlo Európske združenie spracovateľov ovocia a zeleniny.

Štátny tajomník agrorezortu Gabriel Csicsai v pondelok (6. mája) informoval o tom, že Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR uzavrel proces kontroly a odsúhlasil oprávnenosť schémy pomoci farmárom pre výpadok úrody, ktorý spôsobilo veľké sucho v roku 2017. Juhozápadné Slovensko vtedy trpelo nedostatkom zrážok počas celého vegetačného obdobia.

„Následkom toho boli miestami výpadky úrody väčšie ako 50 percent v porovnaní s mnohoročným priemerom poľných plodín, najmä obilnín, olejnín a krmovín pre živočíšnu výrobu,“ konštatoval štátny tajomník s tým, že agrárny sektor utrpel straty viac ako 30 miliónov eur.

Farmárom hrozia existenčné problémy

Rozhodnutím NKÚ SR sa podľa Csicsaia otvorila cesta k realizácii finančnej pomoci. Nasledovať bude odsúhlasenie schémy pomoci zo strany Európskej únie za asistencie ministerstva a potom už Pôdohospodárska platobná agentúra môže vyplácať peniaze.

„Popri pomoci v núdzi urýchlene musíme začať riešiť technologické predpoklady boja so suchom na celom Slovensku, ktoré, ako sa zdá, bude pravidelným problémom nášho agrosektora už v blízkej budúcnosti,“ uviedol. Zadržanie nárazovej zrážkovej vody v regióne a jej následné použitie s cieľom zavlažovania je podľa neho jedinou cestou boja proti spustnutiu dnes ešte úrodnej krajiny.

Poľnohospodári trpia suchom. Komisia chce pomôcť

Sucho v Európe ohrozuje nielen úrodu, ale aj príjmy farmárov. Komisia rozhodla, že poľnohospodári budú dostávať priame platby vopred a môžu použiť peniaze na rozvoj vidieka.

Situáciu súvisiacu so suchom v roku 2017 vyhodnotili sekcia poľnohospodárstva na ministerstve v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Agrárnou komorou Slovenska.

„Od prvej chvíle, keď sa objavili nenávratné škody na porastoch a zároveň predpovede o pretrvávajúcom suchu, sme spolu s agrárnou samosprávou upozorňovali na to, že mnohým, predovšetkým malým a stredným farmárom z dôvodu poklesu príjmov budú hroziť – a, žiaľ, dodnes hrozia, existenčné problémy,“ uviedol štátny tajomník. Zároveň ocenil, že hlasy pôdohospodárov boli vypočuté a vláda s agrorezortom našli spôsob a vôľu im pomôcť.

]]>
Je Bratislava pripravená na ďalšie prívalové dažde? Cestu jej ukazuje zahraničie https://euractiv.sk/section/voda/news/je-bratislava-pripravena-na-dalsie-privalove-dazde-zahranicie-ukazuje-ako-sa-chranit/ Mon, 29 Apr 2019 16:36:39 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121812 Viac zelene, menej betónu, vegetačné strechy či viacúčelové protipovodňové opatrenia. A hlavne zapojenie všetkých obyvateľov. Holandské mestá ukazujú metropole Slovenska, ako sa brániť pred prívalovými dažďami.

Keď v roku 2014 Amsterdam zasiahli silné prívalové dažde, ktoré zaplavili ulice a domy, Daniel Geodbloed to považoval za požehnanie. Mestský vodohospodárky podniky Waternet, v ktorom pôsobí, v spolupráci s niekoľkými miestnymi občianskymi združeniami len pár mesiacov predtým totiž založil platformu Rainproof Amsterdam (Amsterdam odolný voči dažďu).

Vedenie mesta po záplavách začalo viac počúvať pripomienky združenia, ktoré ku svoju vzniku priviedlo práve nepripravenosť mesta na dôsledky klimatických zmien. „Pre mestskú radu to bol potrebný budíček,“ hovorí Goedbloed, ktorý je manažérom projektu.

„Našou hlavnou výzvou bolo šíriť povedomie o tomto probléme. Nie iba medzi bežnými občanmi, ale tiež medzi bytovými združeniami a samosprávami,“ vysvetľuje. Výsledkom jeho snahy je, že investori, úradníci, či bežní občania pri zásahoch do fyzickej podoby mesta čoraz viac berú ohľad na zmenu klímy.

Hlavne prevencia

Zaplavené podchody a kolabujúca doprava vplyvom nárazových búrok sú čoraz častejším javom aj v hlavnom meste Slovenska. Kvôli postupujúcej zmene klímy sa situácia podľa klimatológov bude ešte zhoršovať. Bratislava, ako sa minulé leto ukázalo hneď dvakrát, na to zatiaľ nie je úplne pripravená.

Otázne je, či sa na takéto intenzívne lejaky dá vôbec pripraviť. Ako hovorí riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner, povrchové záplavy na rozdiel od tých riečnych nie sú viazané na tok riek, môžu sa objaviť kdekoľvek v meste, čo sa len veľmi ťažko predpovedá.

Bratislava zažila aj dve veľké potopy spôsobené vyliatím Dunaja v rokoch 1965 a 2013. Odvtedy si hlavné mesto podľa Šteinera Bratislava vybudovalo pomerne dobrú technickú ochranu pred riečnymi záplavami vrátane mechanizmu včasného varovania.

„Čo sa týka prívalových zrážok a následných povodní sú mestá – vrátane Bratislavy – nedostatočne pripravené a práve ich frekvencia a intenzita bude, vplyvom zmeny klímy, narastať,“ hovorí pre EURACTIV Šteiner.

S vodou treba vedieť žiť, nie bojovať. Ako sa Slovensko chráni pred povodňami?

Slovensko sa v protipovodňových plánoch spolieha predovšetkým na technické opatrenia ako budovanie hrádzí a vodných nádrží. Skúsenosti zo zahraničia ale ukazujú, že na znižovanie rizika záplav existujú aj menej nákladné a k prírode šetrnejšie opatrenia. 

Príprava na povodne z prívalových zrážok spočíva podľa neho hlavne v prevencii. To znamená, že je potrebné vedieť, kadiaľ bude voda tiecť, kde sa bude zhromažďovať a vyhodnotiť zraniteľnosť a riziká najviac ohrozených miest. Na základe toho by sa potom mali prijať opatrenia, ktoré riziká znížia.

Na tomto prístupe je založený základ úspechu iniciatívy Amsterdam Rainproof. Spolu s odborníkmi na urbanizmus a hydrológiu vypracovali mapu mesta, ktorá obsahuje 97 najzraniteľnejších miest, pričom vymedzuje oblasti, ktoré si vyžadujú okamžité protipovodňové zásahy. V mape sú zároveň nakreslené miesta, na ktorých je možné betón nahradiť zeleňou schopnou zadržiavať dažďovú vodu.

„Pomáha nám to získať väčší prehľad o situácii. Je to zároveň veľmi užitočné pri plánovaní verejných prác v meste – od údržby kanalizácie po rekonštrukciu verejných priestranstiev,“ vysvetľuje Goedbloed.

Pre úspech iniciatívy je ale podľa neho najdôležitejšie to, že celé mesto ťahá za jeden povraz – experti, vedenia mesta, občianske združenia, neziskové organizácie a aj bežní obyvatelia.

Metropole Holandska jej prístup prináša ovocie. V rebríčku udržateľných miest sveta, ktorý berie do úvahy predovšetkým mestský vodný manažment, vrátane odolnosti voči záplavám, sa Amsterdam umiestnil na tretej priečke.

Detailné hodnotenie zraniteľnosti územia, ako tvrdí riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu, je pre úspešnú ochranu pred prívalovými povodňami úplne kľúčové. Na Slovensko je tento prístup zatiaľ veľmi ojedinelý.

„Napríklad Bratislava, podľa našich vedomostí to má len na úrovni mestských častí, čo je absolútne nedostačujúce a bolo by potrebné ísť na omnoho väčší detail,“ dodáva Šteiner.

Kanalizácia nie je hlavným problémom

Populácia hlavného mesta Slovenska neustále rastie. S tým sa pochopiteľne čoraz viac zväčšuje zastavaná plocha. Pribúdanie nových ciest a stavieb spôsobuje, že v čase veľkých prívalových dažďov nemá voda kam odtekať.

Ďalším problémom Bratislavy je kanalizácia. Mesto nemá oddelený systém kanalizácie pre dažďovú a splaškovú vodu, ktorý je v iných veľkých mestách bežný. Zberače vody sú navyše desiatky rokov staré, mnohokrát upchaté a tak nestíhajú prijímať vody počas mohutných dažďov.

Rekonštrukcia kanalizácie si ale vyžaduje veľké investície. Jej kapacita pritom pri prívalových dažďoch podľa Šteinera hrá len malú úlohu. Tvrdí, že opatrenia na zmiernenie dopadov by sa mali prednostne zamerať na zadržanie vody predtým, ako vnikne do obývaného prostredia či zaplaví komunikácie.

V Bratislave sa už niekoľko rokov hovorí o potrebe zvyšovania prírodných plôch. Stromy a trávniky dokážu zachytiť veľkú časť zrážok.

Bratislava má od roku 2014 vlastnú Stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. O tri roky neskôr mestské zastupiteľstvo schválilo aj Akčný plán pre roky 2017 až 2021, ktorý na ňu nadväzuje. Obidva dokumenty počítajú s postupným zvyšovaním zelených plôch v meste.

Ako sa môžu mestá prispôsobiť klimatickým zmenám? Bratislava si hľadá partnerov

Dortmund, ktorý pravidelne zasahujú veľké búrky, záplavy a vlny horúčav. Benátky, ktoré ohrozuje stúpajúca hladina mora. A Vác, ktorý trpí protizáplavovými opatreniami vyššie na Dunaji.

Ako ale minulý rok pre Denník N uviedla krajinná architektka Zuzana Hudeková, ktoré sa na ich tvorbe podieľala, v meste k tomu stále nedochádza. „Napriek tomu, že opatrenia máme, vieme, aké klimatické zmeny nám hrozia, a mesto má aj plán adaptácie, asfaltuje sa ďalej bez rozumu,“ uviedla Hudeková.

Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že pri rekonštrukciách či bežných opravách sa v uliciach hlavného mesta stále využívajú hlavne nepriepustné materiály, ako práve asfalt alebo betón.

Opačný prístup od nového roku zvolila Bratislavská Karlova Ves. Pri výmene povrchu chodníkov a verejných priestranstiev chce využívať priepustné ekologické povrchy. Okrem toho, že sú schopné absorbovať časť zrážok, majú dlhšiu životnosť. Lepšie odrážajú slnečné žiarenie a mesto sa vďaka tomu až tak neprehrieva.

Kvalita zelene

Bratislavský magistrát priznáva, že sa mesto kvôli hustej zástavbe a spevneným plochám prehrieva. Za problém považuje miznutie zelene vo vnútrodvoroch najmä stavbou podzemných garáží alebo parkovacích státí. „S týmto bojujú všetky mestá,“  hovorí hovorca hlavného mesta Peter Bubla.

Spomínané strategické dokumenty sú podľa neho veľkým prínosom pre posudzovanie investičných zámerov na území hlavného mesta – od zachovávania prírodných plôch zelene, ktoré prirodzeným spôsobom zachytávajú zrážky, až po riešenie parkovacích plôch z priepustných materiálov. Na základe nich mohlo mesto napríklad využiť eurofondy na vznik nových parkov, revitalizáciu zelene, stromoradí a alejí.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

Bubla hovorí, že Bratislava má veľký podiel zelene na obyvateľa. Problémom však zostáva jej kvalita. Prítomnosť zelenej plochy ešte neznamená, že je schopná zadržať zrážkovú vodu v mieste, kde dopadne.

Trávnaté povrchy sa často nachádzajú pri cestných komunikáciách. Tie sa v lete rozohrejú aj na 50 stupňov Celzia. Teplo potom z ciest prechádza aj do zelene. „Miesto toho, aby zmierňovala teplotný dopad rozhorúčených spevnených plôch, naopak, nie je schopná prijať zrážkovú vodu a táto je odvádzaná do kanalizácie a riek.“

Tým mesto prichádza o vodu „zadarmo“, ktorá môže slúžiť na zavlažovanie. V apríli tohto roku preto magistrát vyhlásil výzvu pre podávanie žiadostí o finančný príspevok na podporu malých projektov udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou. Typickými príkladmi takýchto projektov sú vodozádržné opatrenia na vsakovanie zrážkovej vody na pozemkoch súkromných vlastníkov, ako rigoly, vsakovacie pásy a dažďové záhradky.

Mesto preto podľa Bublu zároveň pri investičných zámeroch, ktoré posudzuje, dbá na to, aby investor vybudoval v rámci svojich projektov vodopriepustné plochy a dostatok zelene, ktoré vedia zadržať zrážkovú vodu.

A ktoré sú to? Podľa Hudekovej štúdie napríklad ukazujú, že sú efektívnejšie v zachytávaní zrážok ihličnaté stromy ako listnaté. Mohutné stromy sú schopné zachytiť 80 percent zrážok, zatiaľ čo mladé iba štvrtinu. „Aj vyššia tráva dokáže zachytiť a vsiaknuť veľa vody – aj preto treba v suchých letných mesiacoch obmedziť kosenie,“ popísala pre Denník N.

Z dažďovej vody pivo

V husto zastavanom mestskom prostredí je ale často ťažké nájsť miesto na výsadbu stromov či trávnika. V Holandsku si aj s týmto problémom poradili.

Skupina miestnych sociálnych podnikateľov, ktorí si hovoria Doktori striech (De Dakdokters), úspešne rozširujú koncept takzvaných zelených striech. Len v Amsterdame od roku 2016 vzniklo viac ako 4 000 m2 zelených striech, ktoré plnia hneď niekoľko funkcií. V letných horúčavách ochladzujú budovy a menia sa na parky vhodné na oddych. Zachytená voda miestnym slúži na zavlažovanie. Dažďovú vodu zároveň menia na obchodnú príležitosť. Lokálne pivovary ju totiž využívajú pri výrobe piva.

V Bratislave prvá takáto strecha vznikla v roku 2017 na Dome seniorov Archa, ktorý je vo vlastníctve mesta. Vytváranie vegetačných striech podľa Bublu figuruje aj v plánoch súčasného vedenia bratislavského magistrátu.

Holandské mestá ďalej ukazujú, že protipovodňové opatrenia môžu plniť niekoľko funkcií.  Rotterdam, druhé najväčšie holandské mesto, podobne ako Bratislava kvôli hustej zástavbe bojuje s častými záplavami. Vedenie mesta spolu s Rotterdamskou iniciatívou pre boj proti zmene klímy v roku 2013 prišlo s inovatívnym riešením pre zachytenie prívalových dažďov.

Blízko hlavnej vlakovej stanice vybudovali vodné námestie Benthemplein, na ktoré umiestnili tri bazény. Tie sa počas mohutných dažďov stávajú rezervoárom dažďovej vody, ktorá by inak zaplavila okolitý verejný priestor. Voda z okolitých budov je odvádzaná odvodňovacími žľabmi najskôr do dvoch menších ihrísk. Keď sú zrážky intenzívnejšie, zaplnia centrálne ihrisko.

Po väčšinu roka sú ale bazény suché. Vtedy sa menia na miesto rekreácie. K dispozícií je „divadelný bazén“ s javiskom a priestor na basketbal a skateboarding.

]]>
Jednorazové plasty končia. Čo bude ďalej? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/jednorazove-plasty-koncia-co-bude-dalej/ Wed, 10 Apr 2019 15:31:49 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121407 Nová európska smernica, ktorú sa chystá transponovať aj Slovensko, nedokáže vyriešiť rastúcu svetovú produkciu plastového odpadu. Kým globálna diplomacia zlyháva, Francúzsko a Holandsko prišli s dobrovoľnými záväzkami pre nadnárodné firmy.

Na konci marca schválil Európsky parlament zákaz niektorých jednorazových plastov, na začiatku apríla slovenské ministerstvo životného prostredia oznámilo jeho včasné uvedenie do praxe.

Európska únia sa však nechystá zastaviť boj proti neekologickým plastom na tomto bode. Vyjadrenia europoslancov, eurokomisárov a národných vlád naznačujú, že prioritou v najbližších rokoch bude jednak predchádzať tvorbe odpadu z obalov a zmeniť výrobný proces, a jednak zaviesť nové pravidlá na globálnej úrovni.

Marcová štúdia WWF ukázala, že od roku 2000 rastie celosvetová produkcia novovyrobených plastov o štyri percentá ročne. Organizácia vyzvala 200 vlád, ktoré sa krátko po tom schádzali na Zhromaždení OSN pre životné prostredie v kenskom Nairobi, aby prijali ambiciózne globálne záväzky. To sa nestalo. Náhradou za chýbajúcu celosvetovú dohodu však môžu byť dobrovoľné záväzky nadnárodných koncernov, na ktoré apelujú Paríž a Haag.

Zákaz jednorazových plastov

Celoeurópsky zákaz predaja niektorých jednorazových plastových výrobkov schválil Európsky parlament 27. marca. Odhlasoval skoršiu politickú dohodu na smernici o jednorazových plastoch, ktorú dosiahol s Radou EÚ (členské štáty) a Európskou komisiou.

Nová právna úprava podľa tlačovej správy Parlamentu zakazuje od roku 2021 predaj jednorazových plastových príborov, tanierov, slamiek, vatových tyčiniek a paličiek na balóny. Z obchodov musia zmiznúť aj produkty z oxo-degradovateľných plastov, jednorazové plastové nádoby na potraviny (obaly rýchleho občerstvenia) a poháre vyrobené z expandovaného polystyrénu.

Nová európska legislatíva o plastoch je podľa slovenských výrobcov „šalamúnska“

Európsky parlament schválil smernicu o zákaze niektorých jednorazových plastov. Tá uvaľuje aj kvótu na recyklovateľnú zložku v PET fľašiach a na ich zber.

Ďalšou povinnosťou členských štátov je dosiahnuť do roku 2029 cieľ zberu plastových fliaš na úrovni 90 percent. Do roku 2025 musí podiel recyklovaného obsahu v plastových fľašiach dosiahnuť 25 percent, do roku 2030 sa musí zvýšiť na 30 percent.

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorým dnes financujú recykláciu viacerých typov odpadov, sa bude po novom vzťahovať aj na tabakové spoločnosti a producentov rybolovných nástrojov obsahujúcich plasty.

Nový slovenský zákon

Členské štáty majú dva roky, aby smernicu transponovali do národnej legislatívy. Slovenský envirorezort 5. apríla oznámil, že to chce stihnúť „minimálne o pol roka skôr“. Novelizovaný zákon o odpadoch, ktorý bude transpozíciou smernice, má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021.

Novelu zákona o odpadoch avizoval envirorezort v januári s tým, že jej znenie predloží na medzirezortné pripomienkové konanie v marci 2019. Doteraz tak neurobil.

Odpadový zákon sa opäť zmení, aby Slovensko splnilo európsky cieľ

S cieľom dosiahnuť európske méty ide envirorezort zvýhodniť recyklovateľné výrobky a zadefinovať potravinový odpad. V roku 2035 musia krajiny recyklovať až 65 percent komunálneho odpadu.

„Legislatíva prešla interným pripomienkovým konaním a v najbližších dňoch vstúpi do medzirezortného pripomienkové konanie. Ak bude postup tak ako sme ho nastavili v rámci harmonogramu, tak novela sa dostane na vládu na jeseň tohto roku, pretože materiál predtým musí prejsť vnútrokomunitárnym pripomienkovým konaním, teda na úrovni Európskej únie,“ vysvetlil v tlačovej správe z 5. apríla riaditeľ odboru odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie ministerstva Peter Šimurka.

Zoznam výrobkov, ktoré budú zakázané, sa stotožňuje s európskou smernicou. Ministerskí analytici tvrdia, jednorazové plasty tvoria „významnú časť“ zo 14 tisíc ton neobalových plastových výrobkov, ktoré sa ročne dovezú na Slovensko. „Pritom na rozdiel od iných plastových výrobkov je jednoduché ich nahradiť ekologickejšími alternatívami napríklad z papiera alebo výrobkami na viacnásobné použitie,“ píše sa v tlačovej správe.

Zmena vlastností plastov

Rozprava pred hlasovaním o novej európskej smernici v Európskom parlamente naznačila smer, ktorým sa bude regulácia plastov uberať ďalej: podpora opätovne použiteľných, recyklovateľných a kompostovateľných plastov.

Spravodajkyňa smernice o jednorazových plastoch a belgická europoslankyňa Frédérique Riesová (ALDE) nazvala recyklovateľné zložky, ktoré majú plastové fľaše povinne obsahovať, „motorom obehového hospodárstva“. Poľa jej kolegu z frakcie liberálov, švédskeho europoslanca Nilsa Torvaldsa, nie sú všetky plasty zlé. Vo Fínsku máme vo vode rozpustné plasty, ktoré nám môžu pomôcť, povedal Torvalds a vyzdvihol inovácie.

Eurokomisár: Zákaz jednorazových plastov je len prvý krok

Európska komisia chce vidieť pokrok v celom cykle životu plastov. Vyžadovať si to bude viac obnoviteľných zdrojov, nové podnikateľské modely aj nové technológie, hovorí eurokomisár pre životné prostredie KARMENU VELLA pre EURACTIV.sk.

Francúzska zelená europoslankyňa Karima Delliová zašla ešte ďalej, keď povedala, že „nejde o jednotlivcov, ktorí prestanú používať slamky“. Zmeniť podľa nej treba výrobné procesy.

„Potrebujeme vidieť pokrok vo všetkých etapách cyklu života plastov. Od dizajnu cez produkciu a recykláciu až po posilnenie trhu pre recyklované plasty. Potrebujeme zmenu vo všetkých týchto oblastiach. To znamená obnoviteľnú energie a suroviny, nové podnikateľské podniky, logistiku a zlepšené technológie pre recykláciu. Máme pred sebou veľa práce,“ povedal pre EURACTIV.sk eurokomisár pre životné prostredie Karmenu Vella.

Úsilie Európy nestačí

Holandský europoslanec a Spitzenkandidát európskych zelených Bas Eickhout považuje novú smernicu za úspech. Kandidát zelených na šéfa Komisie však zdôrazňuje „veľký problém“ množstva vyrobených plastov a obalov, ako aj chýbajúce naceňovanie dopadov na životné prostredie. „Budúca Európska komisia (ktorá nastúpi po májových eurovoľbách) by sa mala pozrieť na obrovskú produkciu plastov. Plastový problém sme ešte nevyriešili,“ povedal Eickhout pre EURACTIV.sk.

Akékoľvek úsilie zo strany Európy pritom nemusí stačiť. Niektorí europoslanci v rozprave pripomenuli, že väčšinu plastov do morí vypúšťajú ázijské a africké krajiny. Päť ázijských štátov je pôvodcom 60 percent znečistenia v oceánoch.

Holandská aktivistka: Želám si, aby ľudia o desať rokov nemali doma žiadne plasty

Zálohovanie aj bioplasty sú dobrými myšlienkami, ale samé osebe nestačia, hovorí odborníčka na svojpomocnú recykláciu TIRSA VAN DER LAANOVÁ z holandskej nadácie Precious Plastic.

Ani to však podľa iných európskych zákonodarcov neznamená, že Európa by mala poľaviť. Naopak, mala by byť lídrom v celosvetovom znižovaní spotreby plastov.

Jedným, opakujúcim sa argumentom je, že znečistenie plastovým odpadom pociťujú nielen svetové moria, ale intenzívne aj európsky kontinent. Jednak je to odpad na súši a jednak plasty a mikroplasty v telách živočíchov, ktoré potom Európania konzumujú.

Obalový priemysel vedie

WWF zverejnila v marci celosvetovú štúdiu o plastoch. V roku 2016 bolo podľa nej vyrobených 396 miliónov ton nových plastov. V prepočte na každého jedného človeka na Zemi to vychádza 53 kilogramov.

Najviac novovyrobených plastov spotrebuje na svete obalový priemysel – až 40 percent. Nasleduje automobilový a stavebný priemysel. Trendom je rast.

Máte zero waste? Boj proti plastom sa preniesol do supermarketov

Na základe impulzu z Bruselu prichádza štát s iniciatívami proti odpadom z obalov. Tie však budú aj v budúcnosti plniť dôležitú úlohu v marketingu a udržovaní čerstvosti potravín.

„Väčšina – v roku 2016 až 40 percent nových plastov – bola pritom určená len na jedno použitie a mala životný cyklus kratší ako rok. Išlo najmä o tašky, obaly na potraviny a fľaše,“ napísala organizácia v tlačovej správe k štúdii. Celosvetovo sa podľa nej zrecykluje iba 9 percent plastového odpadu.

Podľa vládnych dokumentov, ktoré WWF cituje, vznikne na Slovensku ročne 120 tisíc ton plastových odpadov. Až 29 percent z nich predstavujú obaly.

Dobrovoľné záväzky firiem

WWF pri príležitosti zverenia štúdie vyzvalo vlády na celom svete, aby prijali globálnu dohodu o znížení plastového odpadu v oceánoch. Bolo to tesne pred zasadnutím Zhromaždenia OSN pre životné prostredie (UNEA).

Závery zo zasadnutia zástupcov približne 200 štátov skutočne hovoria o „výraznom znížení jednorazových plastových výrobkov do roku 2030“. Ako však píše portál Deutche Welle, environmentálni aktivisti dohodu považujú za slabú.  Európska únia a India napríklad navrhovali „útlm najproblematickejších jednorazových plastov do roku 2025“. Ambicióznejšie záväzky však odmietli Spojené štáty, ale aj Saudská Arábia a Kuba. „Je ťažké nájsť jedno riešenie pre všetky štáty,“ priznal predseda UNEA a estónsky minister životného prostredia Siim Kiisler.

Čo sa môže Slovensko naučiť od Holandska v obehovej ekonomike

Posun k obehovej ekonomike v Slovinsku dokázal zasiahnuť celý región. Podobné ohnisko v strednej Európe si bude vyžadovať konkrétne ciele a plány aj pre automobilový sektor, píše FREEK VAN EIJK.

Zostávajú ešte dobrovoľné záväzky celosvetových výrobcov. Na tie sú orientované nové iniciatívy Francúzska a Holandska v oblasti plastového odpadu, o ktorých informuje portál EURACTIV.com. Medzi prvých signatárov sa zaradili holandská mliekarenská firma FrieslandCampina a nadnárodné firmy Carrefour, Coca-Cola Európa a Danone.

Signatári holandského plánu sa zaviazali využívať recyklovateľné plasty na úrovni aspoň 70 percent a celkovo znížiť spotrebu plastov o 20 percent do roku 2025. Francúzska iniciatíva počíta v rovnakom roku s využívaním len opätovne použiteľných, recyklovateľných a kompostovateľných obalov.

]]>
S vodou treba vedieť žiť, nie bojovať. Ako sa Slovensko chráni pred povodňami? https://euractiv.sk/section/voda/news/s-vodou-treba-vediet-zit-nie-bojovat-ako-sa-slovensko-chrani-pred-povodnami/ Wed, 10 Apr 2019 15:28:53 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121401 Slovensko sa v protipovodňových plánoch spolieha predovšetkým na technické opatrenia ako budovanie hrádzí a vodných nádrží. Skúsenosti zo zahraničia ale ukazujú, že na znižovanie rizika záplav existujú aj menej nákladné a k prírode šetrnejšie riešenia – napríklad vytvoriť riekam viac priestoru.

Zmena klímy prinesie zvýšený výskyt extrémnych javov, či už vo forme sucha a nedostatku vody, povodní alebo silných búrok, píše sa vo vládnom Akčnom pláne na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody  H2Odnota je voda.

Podľa Ministerstva životného prostredia, ktoré plán pripravilo, je preto potrebné pripraviť preventívne opatrenia na vodných tokoch a v ich okolí. Na to, ako sa k manažmentu povodňových rizík stavia Slovensko, si nedávno posvietil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Na konci marca zverejnil správu z kontrolnej akcie, v ktorej tvrdí, že pokiaľ Slovensko na protipovodňové opatrenia nevyčlení viac peňazí, môže mať v budúcnosti ťažko riešiteľné problémy.

Smerovanie určuje Európska únia

„Vzhľadom na prírodné podmienky na Slovensku sú vodné nádrže považované za najefektívnejšie riešenie nielen voči znižovaniu dôsledkov povodní, ale aj pre zachovanie prírodných hodnôt a biologickej rozmanitosti krajiny, prírody pre súčasné a budúce generácie,“ konštatujú kontrolóri na základe Plánu manažmentu povodňových rizík z dieľne envrirorezortu. Vodnými stavbami sa dnes na Slovensku reguluje približne iba 8 percent priemerného ročného odtoku vody, čo je podľa NKÚ nedostatočné množstvo. Tvrdí preto, že je „nevyhnutné zvýšiť možnosti akumulácie vody v nádržiach.“

Súčasne ale kontrolóri v správe vláde odporúčajú, aby sa „aktívne venovala strategickej otázke súvisiacej s možnosťami zadržania vody v prírode“. Inými slovami, aby sa zamerala na preventívne a k prírode šetrnejšie protipovodňové opatrenia. Podpora zelenej infraštruktúry Slovensku vyplýva aj zo smeru, ktorý určuje Európska únia v dvoch strategických dokumentoch: Stratégie EÚ pre biodiverzitu do roku 2020 a Stratégie EÚ na podporu využívania zelenej infraštruktúry.

Podľa Martiny Paulíkovej z iniciatívy Za živé rieky a čistú vodu Európska komisia v strategických dokumentoch reaguje na opakované zlyhanie uplatňovania princípu, ktorého cieľom bolo ovládnuť povodne výstavbou technických stavieb, akými sú ochranné protipovodňové hrádze a priehrady.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

„Predpokladalo sa, že postavením takýchto stavieb je problém povodní vyriešený a ich údržbe a monitoringu sa už nevenovala dostatočná pozornosť,“ myslí si Paulíková. Ak je však stratégia riadenia povodní založená iba na veľkých protipovodňových stavbách, komunity a politici podľa Paulíkovej uveria, že zraniteľným územiam nehrozí nebezpečenstvo a sú chránené pred storočnou vodou. Keď však potom príde povodeň, škody bývajú paradoxne „oveľa vyššie“, ako keby protipovodňové hrádze postavené neboli vôbec.

„Tento paradox podporuje bohužiaľ aj to, že na údržbu a obnovu protipovodňových stavieb sa vyčleňujú veľmi malé, ak vôbec nejaké zdroje. Túto skúsenosť máme bohužiaľ aj na Slovensku,“ dodáva Paulíková. K rovnakému záveru napokon dospel aj Najvyšší kontrolnú úrad. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), ktorý spadá pod envirorezort a má na starosti manažment ochrany pred povodňami, podľa kontrolórov dostáva od štátu nedostatočnú finančnú podporu. SVP má pritom v správe 294 vodných nádrží, 242 hatí a 4186 kilometrov pozdĺžnych hrádzí, ktoré plnia funkciu protipovodňovej ochrany. Málo peňazí a pokles zamestnancov, ako tvrdia, spôsobuje, že až 28 z nich je dnes pre nedostatočnú údržbu v havarijnom stave.

Envirorezort v reakcii na správu NKÚ pre portál EURACTIV odpísal, že s ňou „plne súhlasí“. Tvrdí ale tiež, že v súčasnosti nie je žiadna vodná stavba v stave, že by z nej hrozilo akékoľvek bezprostredné nebezpečenstvo. Všetky havarijné stavy sa podľa ministerstva priebežne kontrolujú a „v rámci možností“ aj odstraňujú. „Faktom ostáva, že veľký deficit investícií do protipovodňových opatrení z minulých období nie je možné vyriešiť počas troch rokov, ale si vyžaduje dlhodobejšiu pozornosť,“ odpísal hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.

Riziko záplav sa úplne vylúčiť nedá

Ako také zelené opatrenia v skutočnosti vyzerajú? Súhrnný prehľad ponúka katalóg adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vypracovala Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Ide napríklad o odvodňovanie lesných a poľných ciest, výsadbu nedrevinovej zelene, budovanie terás či revitalizáciu mokradí a rašelinísk. Podľa Ľubice Midriakovej Zauškovej zo Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) existuje množstvo zelených opatrení, ktoré sa ale na Slovensku zatiaľ veľmi nevyužívajú. „Ide od výsadby lesov, cez podporu a usmerňovanie nelesnej drevinovej vegetácie, ako aj nové výsadby v krajine s cieľom vytvoriť kultivovanú, mozaikovitú, stabilnú krajinu,“ vysvetľuje odborníčka zo SAŽP.

Hoci princípom zelenej infraštruktúry je znižovať riziko strát na životoch a majetku podľa Martiny Paulíkovej je tiež o pripustení si toho, že nebezpečenstvo záplav nie je možné vylúčiť. „Prístup tzv. flood management (manažment povodňových rizík, – pozn. red.) predpokladá zvyšovanie protipovodňovej ochrany definovaných území miest, obcí a významných priemyselných a poľnohospodárskych objektov, pričom stupeň ochrany je definovaný na základe zhodnotenia ekonomických i mimoekonomických škôd a nákladov na protipovodňovou ochranu.“

WWF Slovensko: Malé vodné elektrárne sú obnoviteľný zdroj, ale nie zelený

Malé vodné elektrárne nesmú byť v chránených územiach, prehradzovať celý tok a byť spojené s prehlbovaním dna. Ale skôr by som položila otázku, či potrebujeme ďalšie vodné elektrárne, hovorí Martina B. Paulíková z WWF Slovensko.

Európska komisia medzi zelenú infraštruktúru radí napríklad funkčné záplavové oblasti, lesy pozdĺž veľkých riek, ochranné lesy v horských oblastiach, pobrežné valy a pobrežné mokrade.

„Ďalšími opatreniami, ktoré môžu znížiť povodňové riziká, sú všetky opatrenia, ktoré znižujú odtok zrážkovej vody z územia, napr. vsakovacie pásy a infiltračné priekopy na poľnohospodárskej pôde, bioretenčné systémy na odvedenie a vsak vody zo spevnených plôch v urbanizovanom prostredí, ale aj znižovanie zástavby pôdy,“ vymenúva ďalej Paulíková.

Zelené opatrenia majú byť alternatívou alebo doplnkom k štandardnej klasickej sivej infraštruktúre, teda technickým riešeniam, ako budovanie hrádzí a záplavových nádrží, ktoré až tak neberú ohľad na prírodu. Tie na Slovensku zatiaľ stále prevažujú. Existujúce plány manažmentu povodňových rizík podľa Paulíkovej nepočítajú napríklad s obnovami mokradí či pripájaní odpojených ramien, ktoré znižujú riziko povodní.

„V plánoch som ešte neobjavila nejaké konkrétne opatrenia v krajine v lesoch či na poľnohospodárskej pôde, kedy by bolo naplánované, že štát napríklad vykúpi kus lesa, krajiny nad mestom, kde vsakuje voda, aby sa táto nedostala do vodného toku a nespôsobila povodeň,“ približuje výhrady ochranárov Paulíková.

Rieke treba vytvoriť priestor

Lídrom v uplatňovaní zelenej infraštruktúry je Holandsko, ktoré patrí medzi krajiny s najprepracovanejším manažmentom povodňových rizík na svete. Od veľkej povodne z roku 1953, ktorá si vyžiadala viac ako 1 500 obetí, je protipovodňová ochrana prioritou všetkých holandských vlád.

Silné záplavové vlny zasiahli krajinu aj v rokoch 1993 a 1995, kedy bolo evakuovaných 200-tisíc obyvateľov a zahynuli stovky tisíc hospodárskych zvierat. Po týchto udalostiach sa holandská vláda rozhodla úplne prekopať stratégiu ochrany pred povodňami. Takto v roku 2006 vznikol vládny program Room for the River (Priestor pre rieku), z ktorého sa stal globálny model ochrany pred povodňami. „Zistili sme, že budovanie stále väčších a väčších hrádzí nie je pre nás riešenie,“ vysvetľuje riaditeľ programu Ingwer de Boer.

Holandská vláda si uvedomila, že v štáte, kde sa pod úrovňou mora nachádza polovica jeho územia a 8 miliónov obyvateľov, nie je v jej silách povodniam úplne zabrániť. Zvolila preto úplne nový prístup, kedy sa vyhýba budovaniu nových vodných prekážok, ktoré bránia voľnému toku rieky. „Keď sa do krajiny dostáva obrovské množstvo vody, umožňujeme jej, aby sa rozpínala. Nie je to boj proti vode, ale spolužitie s vodou,“ vysvetľuje hlavný princíp programu Chris Zevenbergen, profesor z holandského Inštitútu pre vodné vzdelávanie.

Protipovodňové opatrenia projektu Room for the River. [Holandské ministerstvo infraštruktúry a hospodárenia s vodami]

V Holandsku takto vzniklo 30 osobitných projektov, pričom každý využíva vlastné prírodné riešenia na ochranu pred záplavami. Dohromady 2,3 miliardy eur tak vláda investovala do obnovy prírodných záplavových území, mokradí, hrádzí a odstraňovania poldrov.

Súčasťou programu je aj presídľovanie obyvateľov z rizikových oblastí. Vláda odkupuje poľnohospodársku pôdu a premieňa ju na záplavové územia. Ľuďom, ako tvrdí Willem Jan Goresen z holandského ministerstva infraštruktúry a hospodárenia s vodami, chvíľu trvalo, kým nový prístup prijali. „Základom úspechu projektu však bolo zohľadnenie účasti obcí a miestnych obyvateľov,“ myslí si Gorensen.

Vlajkovou loďou projektu je pobrežné mesto Nijmegen. Mesto malo veľké problémy s reguláciou odtoku vody v ohybe rieky Waal, kde je koryto veľmi úzke. Holandskí projektanti v rámci programu Room for the River v Nijmegene vyhĺbili nový kanál, ktorý poskytuje rieke viac miesta. Hladina vody sa znížila až o 35 centimetrov a súčasne v meste vznikol ostrov, z ktorého sa stala nová mestská štvrť.

Vyššie hrádze sa donekonečna stavať nedajú

Na Slovensku podobný prístup k manažmentu povodňových rizík zatiaľ chýba, čo potvrdzuje aj Martina Paulíková. Technické opatrenia sa robia hlavne priamo na vodných tokoch a sústreďujú sa na miesta, kde už povodeň narobila škody. Podľa Paulíkovej ale problém treba riešiť v mieste odkiaľ priteká voda, pretože inak „riešime iba následky“, pričom „vyššie hrádze, väčšie priehrady, robustnejšie zábrany sa nedajú stavať donekonečna“.

Dodáva, že prírode blízke opatrenia majú okrem ochrany pred záplavami prínos aj v podobe takzvaných ekosystémových služieb. Rieka, ktorej sa v krajine vytvorí viac priestoru, môže sýtiť podzemné vody, vytvára miesto pre nové druhy organizmov a môže slúžiť aj na rekreáciu. „To by samozrejme mohli aj nádrže, ale pri neporovnateľne vyšší nákladoch,“ doplňuje Paulíková.

Expertka SAŽP Ľubica Midriaková Zaušková ale pripomína, že všetky opatrenia treba posudzovať individuálne podľa špecifických prírodných podmienok dotknutej oblasti. Kým na veľkých riekach sú veľké nádrže – ako napríklad Liptovská Mara – opodstatnené, v prípade bystrinných tokov majú význam vodozádržné a sedimentačné nádrže s rybovodmi. Pri výbere protizáplavových riešení treba podľa nej brať do úvahy potenciál využitia krajiny, či jej obmedzenú vodozádržnú kapacitu. „Ak sa toto nerešpektuje, riziko povodne je veľmi pravdepodobné“.

Proti povodniam v malom

Prístup, ktorý Holandsko uplatňuje na veľkých povodiach, v menšom merítku využívajú v niektoré slovenské obce. Jednou z nich je aj Nižná Polianka v okrese Bardejov. Tú v uplynulej dekáde striedavo zasahovali obdobia sucha so silnými záplavami, ktoré miestnym spôsobili veľké škody.

V spolupráci s okolitými obcami sa preto Nižná Polianka zapojila do projektu Ondava pre život, ktorého zámerom je zadržať vodu v krajine a napomáhať obnove malého vodného cyklu v povodí rieky Ondava.

Ľudia z projektu najprv vypracovali stratégiu adaptačných opatrení, ktoré následne uviedli do praxe. Doposiaľ takto vzniklo viac ako 500 vodozádržných opatrení šetrných k životnému prostrediu. „Išlo o jednoduché stavby, pozostávajúce z prírodných materiálov: drevo, kameň, ľudská práca. Pri realizácii opatrení sme sa inšpirovali skúsenosťami našich predkov, pretože všetky typy opatrení tu už existovali a my sme ich aplikovali do súčasnej doby, vysvetľuje pre EURACTIV.sk starosta obce Ján Cundra.

Drevené prechádzky, spevňovanie brehov a obnova meandrov, odstraňovanie bariér v tokoch budovanie vsakovacích jám, jamkovanie lesných ciest a bazénov, ktoré súčasne slúžia aj ako liahniská živočíchov.

Ako vysvetľuje Ján Cundra, opatrenia nemajú len zabraňovať vzniku prívalových vôd, ale v čase suchých období aj podržať vodu v regióne čo najdlhšie. To sa v Nižnej Polianke podľa neho podarilo. „Musím vysloviť pozitívny výsledok, nakoľko lejaky preverili aj našu obec a práve zrealizované opatrenia pomohli k zadržaniu zrážkovej vody a spomaleniu jej prietoku,“ hovorí Cundra a pripomína aj sociálny rozmer aktivít, nakoľko ponúkli prácu 150 ľuďom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

]]>
Európska komisia: Recyklácia sa na Slovensku zvýšila vďaka zmene štatistiky https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/europska-komisia-recyklacia-sa-na-slovensku-zvysila-vdaka-zmene-statistiky/ Mon, 08 Apr 2019 07:32:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121334 Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš, pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.

Európska komisia zverejnila v piatok (5. apríla) druhé preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ.

Na Slovensku považuje za najväčší pokrok v posledných dvoch rokoch novú legislatívu o zvýšení poplatkov za skládkovanie, triedení obalového komunálneho odpadu a o pravidlách prevádzky a zatvorenia skládok. Pozdáva sa jej tiež zálohovanie PET fliaš. V oblasti ovzdušia chváli krajinu za elektromobilitu a útlm uhlia, v oblasti biodiverzity za nedávne zlepšenie stavu druhov a biotopov.

Komisia naopak vyčíta Slovensku pokračujúcu nedostatočnú recykláciu komunálneho odpadu a prílišné skládkovanie. Kritizuje slabý monitoring znečistenia ovzdušia, slabé uplatňovanie európskej legislatívy o vode, ako aj chýbajúcu politiku adaptácie na zmeny klímy.

Hodnotenie všetkých členských krajín je súčasťou iniciatívy odštartovanej v roku 2017, ktorej cieľom je zlepšovanie európskej environmentálnej politiky a spoločne dohodnutých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ. Iniciatíva je zameraná na obehové hospodárstvo, ochranu prírody a biodiverzity, ako aj kvalitu ovzdušia, vody a vodného hospodárstva.

Nové príležitosti

Komisia podľa TASR pripomenula, že vykonávanie environmentálnych politík a práva EÚ je potrebné pre zdravé životné prostredie a otvára nové príležitosti pre udržateľný hospodársky rast, inováciu a tvorbu pracovných miest.

Úplné vykonávanie environmentálnych právnych predpisov by mohlo európskej ekonomike každý rok ušetriť na zdravotných nákladoch a priamych nákladoch na životné prostredie okolo 55 miliárd eur.

Čo urobiť, aby environmentálne stratégie nezostali iba na papieri?

Znečistené ovzdušie a ďalšie problémy má pomôcť vyriešiť aj otvorenejší a pravidelnejší dialóg.

Eurokomisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella v tejto súvislosti zdôraznil, že jeho prioritou je zabezpečiť, aby ovzdušie, voda a nakladanie s odpadmi spĺňali najprísnejšie kritériá a darilo sa chrániť európsky prírodný kapitál.

Preskúmanie načrtlo situáciu v oblasti environmentálnych politík a vykonávania pravidiel v každom členskom štáte EÚ a naznačilo aj príčiny nedostatkov v ich vykonávaní.

Odpady, ovzdušie, voda

Celkový politický rámec EÚ pre obehové hospodárstvo bol síce posilnený, avšak predchádzanie vzniku odpadov aj naďalej predstavuje dôležitú výzvu pre všetkých členov Únie.

Pokiaľ ide o nakladanie s odpadom, deväť krajín je na najlepšej ceste dosiahnuť ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu, päť krajín ich už dosiahlo, ale štrnástim krajinám hrozí, že cieľ na rok 2020 nesplnia, cituje TASR zo správy Komisie.

Z preskúmania tiež vyplýva, že 18 členských štátov pokračuje v boji s vysokou úrovňou emisií oxidov dusíka (NOx) a pätnásť krajín musí ešte viac znížiť emisie tuhých častíc (PM2,5 a PM10).

Takisto pre úplné splnenie cieľov smerníc o vode je potrebné urobiť ešte mnoho, predovšetkým zabezpečiť dobrý stav vodných útvarov do roku 2027. Komunálne odpadové vody sa v dvoch tretinách členských štátov ešte stále riadne nečistia.

Biodiverzita a klíma

Pokiaľ ide o ochranu prírody a biodiverzity, sústava Natura 2000 sa naďalej rozrastá na súši aj na mori. EÚ už prekročila cieľ stanovený v Dohovore o biologickej diverzite, ktorým je do roku 2020 vymedziť 10 percent svojich pobrežných a morských oblastí ako chránené morské oblasti.

Väčšina členských štátov však musí urýchliť svoje úsilie o dokončenie a riadenie sústavy Natura 2000.

Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

V klimatickej politike urobili členské štáty veľký pokrok vo vykonávaní právnych predpisov EÚ a pravdepodobne sa podarí dosiahnuť ciele stanovené na rok 2020.

V každom členskom štáte a na úrovni EÚ sa však musí úsilie zintenzívniť, aby bolo v súlade s európskymi záväzkami v rámci Parížskej dohody, a aby sa zabránilo najhorším dôsledkom zmeny klímy.

Zlepšovanie štatistikou

V prípade Slovenska je zvlášť kritickým bodom slabá výkonnosť v oblasti odpadového hospodárstva. Zdrojom obáv je najmä nízka miera recyklácie komunálneho odpadu (29 percent v roku 2017) spojená s vysokou závislosťou na skládkovaní.

V roku 2014 Slovensko recyklovalo len 10 percent odpadu. Komisia však konštatuje, že „prudké zvýšenie miery recyklácie v rokoch 2014 až 2017 bolo spôsobené najmä úpravou metodiky štatistického vykazovania, a nie zlepšením výkonnosti“.

Podľa správy Komisie o včasnom varovaní z roku 2018 Slovensku hrozí, že do roku 2020 nesplní cieľ 50-percentnej recyklácie komunálneho odpadu. Nutné zmeny v odpadovom hospodárstve budú výrazne závisieť od uplatňovania novoprijatých právnych predpisov o odpadoch a ďalších daňových stimulov.

„Obrovským problémom je veľké množstvo skládok, napríklad v okolí Bratislavy, ako aj staré priemyselné lokality ako tá najkritickejšia vo Vrakuni. Čaká sa na riadne uzatvorenie starých skládok,“ uvádza hodnotenie.

Finančná motivácia

V oblasti odpadov Komisia odporúča Slovensku zlepšiť a rozšíriť triedený zber odpadu vrátane biologického odpadu, vypracovať minimálne štandardy služieb pre triedený zber (napríklad intervaly zberu, druhy kontajnerov a tak ďalej) v obciach s cieľom zabezpečiť vysokú mieru zachytávania recyklovateľného odpadu.

Bolo by tiež dobré používať „hospodárske odrádzajúce prostriedky”, napríklad režimy platby podľa množstva zvyškového odpadu („plať za to, čo vyhodíš“) a stanoviť obciam povinné ciele recyklácie s opatreniami (napríklad pokutami) v prípade ich neplnenia.

Slovensku hrozí ďalšia žaloba pre skládky odpadu

Brusel stupňuje konanie proti Bratislave pre porušenie európskeho práva v prípade 35 skládok. Envirorezort pripravuje odpoveď, priznáva však, že ide o obrovskú výzvu.

Slovensko by malo ďalej zvyšovať skládkovacie poplatky a predchádzať budovaniu prebytočnej infraštruktúry na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad zariadení na mechanicko-biologické spracovanie odpadu.

Komisia tiež spresňuje, že Slovensko realizuje niektoré sektorové opatrenia (hospodárenie s vodami, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo), doteraz však neprijalo nijaký konkrétny národný adaptačný plán v oblasti boja proti zmenám klímy.

Ohrozené ovzdušie

Slovensku Komisia ďalej odkázala, že musí znížiť emisie zo spaľovania pevných palív v domácnostiach a z poľnohospodárstva, dopravy a priemyslu. Úsilie ďalej sťažuje nedostatočné monitorovanie kvality ovzdušia a chýbajúce dáta.

„Prijali sa prvé kroky na to, aby sa zrušenie dotácií na výrobu vysokoemisnej elektrickej energie z lignitu, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, presunulo na skorší dátum z roku 2030 na 2023, podľa rozhodnutia vlády z roku 2018,“ hodnotí Komisia.

V oblasti vodného hospodárstva je Slovensko ďaleko od dosiahnutia potenciálnych cieľov pre vodné útvary. Príčinou je nepostačujúca vodohospodárska politika vrátane nedostatkov z minulosti pri uplatňovaní výnimiek z cieľov rámcovej smernice o vode.

Aktuálne investovanie do infraštruktúrnych projektov, ktoré sú predovšetkým spolufinancované z EÚ, nepostačuje na dosiahnutie úplného súladu so smernicou o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami.

Pozitívne body

Envirorezort si v hodnotení všimol pozitívne body. „V rámci zhodnotenia dosiahnutého pokroku od roku 2017 Komisia vyzdvihla vybudovanie analytického útvaru ministerstva – Inštitútu environmentálnej politiky a jeho doterajšiu analytickú prácu,“ uviedol pre TASR hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Komisia podľa neho vníma i opatrenia na zlepšenie odpadového hospodárstva: prijatý zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, nový Program predchádzania vzniku odpadu na roky 2019 až 2025, pripravovanú novelu zákona o odpadoch či avizované zálohovanie PET fliaš a plechoviek a zákaz predaja vybraných jednorazových plastov.

Nová európska legislatíva o plastoch je podľa slovenských výrobcov „šalamúnska“

Európsky parlament schválil smernicu o zákaze niektorých jednorazových plastov. Tá uvaľuje aj kvótu na recyklovateľnú zložku v PET fľašiach a na ich zber.

„Komisia kladne ohodnotila i množstvo iniciatív zo strany biznisu a mimovládnych organizácií, ktoré propagujú recykláciu a znovuvyužívanie surovín a materiálov,“ uviedol envirorezort.

Pozitívne hodnotenie podľa jeho slov si zo strany Komisie vyslúžili i kroky zamerané na znižovanie emisií a podporu ekologickej dopravy a elektromobility vrátane dotácií na podporu kúpy elektromobilov.

Silný mandát

Výzvou pre Slovensko zostáva dôsledné oddeľovanie ekonomického rastu od degradácie životného prostredia. „Podľa Komisie by tomu mohlo napomôcť vytvorenie konzistentného politického rámca pre podporu obehového hospodárstva a aplikovanie modelu obehového hospodárstva,“ objasnil Ferenčák.

Pozornosť musí Slovensko venovať aj ochrane prírody. Najmä v súvislosti so sieťou Natura 2000, kde sú najväčšie rezervy. „Práve preto je aj prioritou ministerstva životného prostredia presadiť novelu zákona o ochrane prírody, ktorá definitívne nadradí ochranu prírody nad všetky ostatné záujmy v chránených oblastiach,“ zdôraznil hovorca envirorezortu.

Ferenčák pripomenul, že slovenská vláda dala schválením Envirostratégie 2030 silný mandát dôslednej ochrane životného prostredia na Slovensku.

„Implementácia stratégie prostredníctvom zmien zákonov a vytvorenia sektorových akčných plánov zabezpečí plnenie opatrení, ktoré Slovensku odporúča Komisia vo svojej správe,“ dodal Ferenčák.

]]>
Končiaci europarlament bránil demokraciu a životné prostredie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/special_report/konciaci-europarlament-branil-demokraciu-a-zivotne-prostredie/ Fri, 05 Apr 2019 16:21:43 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=special_report&p=121312 Na marcovom plenárnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo súbežne s rozbiehajúcou sa kampaňou pred eurovoľbami, sa europoslanci venovali ochrane právneho štátu a životného prostredia.

V dňoch 25. až 28. marca sa uskutočnilo predposledné plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu venované novej legislatíve. Hneď v úvode debatovali europoslanci o ochrane právneho štátu na Slovensku a Malte po vražde dvoch tamojších novinárov. Potom sa venovali viacerým environmentálnym legislatívnym návrhom. Schválili novú legislatívu o trhu s elektrinou, ktorá okliešťuje úlohu uhlia, ale zachováva regulované ceny. Odobrili politickú dohodu s členskými štátmi na prísnych emisných štandardoch osobných a ľahkých úžitkových áut. Zelenú dali aj novej smernici o obmedzení jednorazových plastov. Mnohé z opatrení – počnúc dohľadom nad právnym štátom a končiac znižovaním emsiií z áut – sa špecificky týkajú Vyšehradskej skupiny a sú dôležitými témami v kampani pred májovými eurovoľbami.

]]>
Malé vodné elektrárne sú horšie ako veľké, dôkazov je dosť https://euractiv.sk/section/voda/opinion/male-vodne-elektrarne-su-horsie-ako-velke-dokazov-je-dost/ Wed, 20 Mar 2019 12:50:12 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=120760 Oveľa lepším riešením ako masívne budovať malé vodné diela je prebudovať už existujúce veľké kapacity tak, aby pracovali efektívnejšie. Štát však v nastavení systému zlyháva, píše ekológ TOMÁŠ DERKA.

Doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD., je vedúcim Katedry ekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Portál EURACTIV.sk zverejnil 7. marca rozhovor s Petrom Hegedušom zo zväzu malých vodných elektrární. V tomto rozhovore pán Hegeduš prezentoval viaceré tvrdenia, ktorými sa snaží bagatelizovať negatívny vplyv rozvoja výroby elektrickej energie v malých vodných elektrárňach (MVE) na životné prostredie, vyzdvihnúť ich pozitíva a spochybniť argumenty, či skôr odbornosť ich kritikov.

Keďže medzi kritikov masívneho budovania MVE patrím aj ja, rád by som sa vyjadril k slovám pána Hegeduša. Zároveň sa budem snažiť svoje tvrdenia podložiť citáciami, tak ako to vo vede robíme a učíme to aj študentov.

Dosť dôkazov o škodlivosti

Začnem od konca rozhovoru, kde pán Hegeduš obviňuje kritikov MVE, že nemajú dôkazy o tom, že vodná elektráreň je ekologická katastrofa.

Toto tvrdenie je hneď dvakrát nepravdivé. Jednak nikto netvrdí, že každá vodná elektráreň je a priori ekologická katastrofa (1). Každú treba posudzovať samostatne, a máme u nás aj také, ktorých vplyv je zanedbateľný (2). Medzi takéto pravdepodobne patria aj spomínané MVE na Hrone v Podbrezovej. Je to preto, že ich stavitelia využili iba časť hydroenergetického potenciálu Hrona, takže nemuseli budovať priečne bariéry v toku (3).

Po roku si ľudia na malé vodné elektrárne zvyknú, tvrdí ich hovorca

Ani my nechceme byť prekážkou pre rybárstvo, splavy a ekológiu, hovorí PETER HEGEDUŠ zo zväzu malých vodných elektrární. Na Slovensku sa ich podľa neho v najbližších desiatich rokoch postaví maximálne päťdesiat.

To je veľký rozdiel oproti novým MVE, budovaných s cieľom „vyžmýkať“ z rieky maximálne zisky (4). Pri takýchto projektoch, kedy sa prehradzuje celý tok, prehlbuje koryto a na dlhých úsekoch sa opevňujú brehy, môžeme hovoriť o istote negatívneho vplyvu, ktorý zásadným spôsobom nezmiernia ani rybovody (5).

Druhé nepravdivé tvrdenie pána Hegeduša je, že nemáme dôkazy o nepriaznivých vplyvoch vodných elektrární. Prác o tom, že konkrétne vodné elektrárne spôsobili vážne poškodenia riečnych ekosystémov boli publikované tisíce. Keď som zadal do vyhľadávača kľúčové slovné spojenie hydropower impact, našiel približne 15 300 000 výsledkov. Samozrejme, vplyvy sa líšia prípad od prípadu v závislosti od mnohých faktorov, ale mnohé sa notoricky opakujú a prinajmenšom odbornej verejnosti sú dávno dobre známe (6). Informácie o vplyve priehrad a vodných elektrární sú dnes dostupné aj laickej verejnosti (7,8, 9).

Horšie ako veľké vodné diela

Bohužiaľ, negatívny vplyv na riečne ekosystémy nemajú len veľké elektrárne, ale aj MVE (9). Jeff Opperman v článku z 10. augusta minulého roku zhrnul argumenty proti masívnej výstavbe MVE (10). Aktuálne funguje alebo je vo výstavbe takmer 83 tisíc MVE, čo je 11 MVE na 1 veľkú vodnú elektráreň a odhaduje sa, že toto množstvo sa v blízkej budúcnosti strojnásobí (11).

Politici a lobisti v mnohých krajinách vrátane Slovenska pretláčajú výstavbu MVE napriek tomu, že MVE majú väčší negatívny vplyv na vyrobený megawatt elektrickej energie ako veľké elektrárne (12, 13). Pritom energetický prínos MVE je zanedbateľný, u nás je to iba päť percent vyrobenej elektrickej energie, zato ich kumulatívny vplyv na životné prostredie môže byť veľký. Práca z povodia rieky Duero v Španielsku ukázala, že MVE spôsobili až tretinu vplyvu meraného ako dĺžka degradovaného koryta a množstvo zaplaveného územia, ale vyprodukovali iba 7 percent elektrickej energie (14). 140 MVE vytvorilo viac ako sedemkrát viac migračných bariér ako 17 veľkých vodných elektrární. Naviac, elektrická energia z MVE bola o 15 percent drahšia ako elektrická energia z veľkých vodných elektrární. Ďalšia štúdia z USA ukázala, že odstránenie 12 malých priehrad by pre ryby znovu prepojilo 52 percent povodia, pričom by sa stratilo iba 1,6 percenta výkonu hydroelektrární (15).

WWF Slovensko: Malé vodné elektrárne sú obnoviteľný zdroj, ale nie zelený

Malé vodné elektrárne nesmú byť v chránených územiach, prehradzovať celý tok a byť spojené s prehlbovaním dna. Ale skôr by som položila otázku, či potrebujeme ďalšie vodné elektrárne, hovorí Martina B. Paulíková z WWF Slovensko.

Oveľa lepším riešením ako masívne budovať MVE je preto prebudovať už existujúce veľké vodné elektrárne tak, aby pracovali efektívnejšie. Príkladom môže byť prestavba veľkej hydroelektrárne na Rýne, ktorou sa zvýši jej výkon o 400 GWh (16).

V rozhovore sa vyskytujú viaceré absurdné tvrdenia, napríklad o tom, že MVE môžu zadržiavať vodu tým, že spomaľujú jej tok alebo že opatrenia okolo elektrární napomáhajú adaptácii na zmeny klímy. Nebudem polemizovať s ďalšími tvrdeniami, napríklad o ušetrených vagónoch uhlia, o jadrovej energetike, či o zlepšení podmienok pre vodákov na dolnom Hrone, nechám ich na zdravý úsudok čitateľa.

Štát zlyháva v nastavení systému

Na záver by som chcel pánovi Hegedušovi odpovedať na jeho sugestívnu otázku, či je dôležitejšie chrániť rieky alebo mať obnoviteľné zdroje energie. Otázka samozrejme takto nestojí a je dôležité chrániť rieky aj rozumne využívať obnoviteľné zdroje energie.

Z uvedených príkladov je zrejmé, že predstava MVE ako environmentálne prijateľnej alternatíve výroby elektrickej energie je ilúziou (17). MVE môžu byť dobrým riešením v odľahlých oblastiach, kam sa neoplatí ťahať elektrické vedenia. Takouto oblasťou bola aj Podbrezová pred 100 rokmi. Masívny globálny rozvoj hydroenergetiky nie je všeliekom na narastajúci dopyt ľudstva po elektrickej energii (18). Investície nasmerované do rozvoja nových MVE by bolo rozumnejšie a najmä environmentálne prospešnejšie presmerovať do iných oblastí. Okrem spomínaného zefektívnenia existujúcich zdrojov, to je napríklad podpora využívania solárnej energie. Solárny kolektor či fotovoltaika na streche sú technológiami, ktorých priamy negatívny vplyv na životné prostredie je nulový.

Obnoviteľné zdroje v Únii: Voda stagnuje, slnko a vietor rastú

Podiel zelených energií na európskej spotrebe energie sa vyšplhal na 17,5 %. Slovensko je celkovo deviate od konca, v oblasti dopravy sa prepadlo do poslednej tretiny.

Naše ťažko skúšané rieky sú v zlom stave, o čom svedčí fakt, že zhruba polovica ich dĺžky nespĺňa požiadavky Rámcovej smernice o vode (19). Jednou z hlavných príčin tejto ekologickej katastrofy je morfologická degradácia riek, pričom budovanie MVE tento stav iba ďalej zhoršuje. A hoci si pán Hegeduš myslí, že ľudia si po roku zvyknú, nie je to vždy tak (20). Naviac, to že si niekde ľudia zvyknú je iba dôkazom o prispôsobivosti ľudského druhu, ale nič to nevraví o negatívnych vplyvoch MVE.

S pánom  Hegedušom musím súhlasiť v tom, že štát zlyháva v nastavení systému. Bezprecedentná výstavba MVE sa často udiala za veľmi podozrivých okolností, kedy hanebne zlyhávali štátne orgány (21). Aký podiel na týchto zlyhaniach mali „lobistické tlaky“ investorov?

  1. https://dennikn.sk/654740/ekolog-male-vodne-elektrarne-su-ranou-pre-nase-uz-aj-tak-zdevastovane-rieky/?ref=in
  2. http://www.ephemeroptera-galactica.com/pubs/pub_n/pubnovikmecm2003p175.pdf
  3. https://style.hnonline.sk/cestovanie/820187-unikatne-vodne-elektrarne-v-podbrezovej-techniku-premenili-na-historicky-skvost
  4. http://www.tvnoviny.sk/domace/1873144_skaza-na-rieke-hron-turbiny-vodnej-elektrarne-rozsekali-tisice-ryb
  5. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/j.1467-2979.2011.00445.x
  6. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.1002/rrr.659
  7. https://www.hydroreform.org/abouthydro/impacts-on-rivers
  8. http://www.kajakar.sk/2012/11/su-male-vodne-elektrarne-naozaj-male/
  9. https://www.americanrivers.org/threats-solutions/energy-development/hydropower-climate-change/
  10. https://www.forbes.com/sites/jeffopperman/2018/08/10/the-unexpectedly-large-impacts-of-small-hydropower/
  11. https://esajournals.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1002/fee.1746
  12. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1876610212007497
  13. https://agupubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/wrcr.20243
  14. https://www.mdpi.com/2071-1050/9/10/1807
  15. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0309170805000370
  16. https://www.poyry.com/sites/default/files/media/related_material/49.pdf
  17. https://www.ucsusa.org/clean_energy/our-energy-choices/renewable-energy/environmental-impacts-hydroelectric-power.html
  18. https://link.springer.com/article/10.1007/s00027-014-0377-0
  19. https://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/voda/koncepcne-aplanovacie-dokumenty/vodny-plan-slovenska-aktualizacia-2015/
  20. https://www.youtube.com/watch?reload=9&v=rM1UbuFDFHY
  21. http://www.vop.gov.sk/files/Spr%C3%A1va%20vodne%20elektrarne.pdf
]]>
WWF Slovensko: Malé vodné elektrárne sú obnoviteľný zdroj, ale nie zelený https://euractiv.sk/section/voda/interview/wwf-slovensko-male-vodne-elektrarne-su-obnovitelny-zdroj-ale-nie-zeleny/ Mon, 11 Mar 2019 09:14:51 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=120442 Malé vodné elektrárne nesmú byť v chránených územiach, prehradzovať celý tok a byť spojené s prehlbovaním dna. Ale skôr by som položila otázku, či potrebujeme ďalšie vodné elektrárne, hovorí Martina B. Paulíková z WWF Slovensko.

Martina B. Paulíková pôsobí v slovenskej pobočke mimovládnej organizácie Svetový fond na ochranu prírody (WWF Slovensko). Zároveň je koordinátorkou občianskeho združenia pre ochranu prírody Slatinka.

Krajský súd v Banskej Bystrici vo februári zrušil záverečné stanovisko o posúdení vplyvov malej vodnej elektrárne (MVE) Hronský Beňadik na životné prostredie. Rozhodnutie, ktoré konštatovalo, že posúdený vplyv nebráni jej povoleniu, označil za nezákonné. WWF Slovensko financovalo právnu pomoc pre odporcov elektrárne. Ako hodnotíte tento rozsudok?

Po prvý krát bolo zrušené záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov MVE vydané v správnom konaní. V minulosti boli stanoviská vydávané len ako odporúčacie. Rozhodnutie súdu znamená, že sa vraciame do procesu posudzovania. Aj nás bude zaujímať, či nechá úrad vypracovať nové posudky alebo znova rozhodne na základe starých. Kauza určite nie je uzavretá. Súd sa žiaľ nezaoberal mnohými obsahovými otázkami.

Aké sú to otázky?

Napríklad otázka, či bol dostatočne posúdený kumulatívny vplyv plánovaných a existujúcich bariér a zdrojov znečistenia na Hrone. Súd sa nezaoberal ani tým, že plánovaná vodná elektráreň vzdutím zasahuje do chráneného územia európskeho významu Stredný Hron. Pritom chránené územie bolo v čase vydania rozhodnutia o MVE práve pripravované na vyhlásenie; možno aj preto bolo rozhodnuté o MVE tak narýchlo. Lenže teraz už chránené územie je vyhlásené. My sme namietali, že toto územie malo byť už v čase posudzovania vnímané ako predbežne chránené. Čakáme ešte na rozsudok, ale na základe predchádzajúcich prípadov si myslíme, že súd sa zameria na procesné veci.

Martina B. Paulíková. [TASR/Jana Vodnáková]

Môže mať toto rozhodnutie dopad na iné súčasné či budúce pojednávania o MVE?

Vo veľkej väčšine prípadov malých vodných elektrární prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie pred mnohými rokmi. Bolo pritom len v podobe zisťovacieho konania. Toto je bohužiaľ dedičstvo minulosti. MVE boli podporované bez dostatočného posúdenia. Poznám argumenty Petra Hegeduša zo Zväzu výrobcov elektrickej energie v malých vodných elektrárňach. Súhlasím s ním v tom, že štát nemal investorom ponúkať profily pre MVE, ktoré neboli vydiskutované.

To bolo ešte pred tým, čo vláda schválila Aktualizáciu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov, ktorá identifikuje ako podmienečne vhodných len 58 profilov.

Áno. Predchádzajúca aktualizácia však hovorila o asi 400 profiloch, v prípade mnohých začali prebiehať posudzovania vplyvov na životné prostredie aj povoľovacie konania. V najnovšej aktualizácii je síce už len 58 podmienečne vhodných profilov, avšak tam, kde sa posudzovanie alebo povoľovanie už začalo, postupuje sa ešte podľa starej koncepcie. Máme tu teda desiatky stavieb v povoľovacom konaní, s ktorými už nová koncepcia neráta. Rozumiem, že investori sú nahnevaní, keď sa najskôr dostali k profilu a investovali do dokumentácie, a až potom sa začalo hovoriť o vážnych dopadoch na chránené územia. Investor zastáva názor: Pridelili ste mi profil a ja som povinný využiť maximálny hydroenergetický potenciál, ale teraz mi bránite, lebo ide o chránené územie európskeho významu. Takých prípadov je potenciálne niekoľko.

Lenže profily boli pre hydroelektrárne len odporúčané.

Tým sme argumentovali aj my, ale investori a úrady sa pri posudzovaní zaštiťovali koncepciou. Dnes sa to už veľmi nedeje, ale pred tromi, štyrmi rokmi to bolo úplne bežné.

Vidíte chybu štátu v tom, že podmienky stavby sú dlhodobo nejasné?

Bohužiaľ, zatiaľ stále nie sú nastavené jednoznačné pravidlá. V praxi sa môže stať, že na dvoch úsekoch tej istej rieky sú naraz posudzované dve elektrárne blízko seba, pričom jedna neráta s tou druhou v technických parametroch, ani nezohľadňuje kumulatívne vplyvy.

Štát mal postupovať v zmysle európskej rámcovej smernice o vode z roku 2000. Podľa smernice treba dosiahnuť dobrý stav vôd. Na jej základe môžu byť udelené aj výnimky z dosiahnutia dobrého stavu vôd, teda aj na realizáciu MVE. Slovensko síce formálne smernicu transponovalo, ale až do marca 2018 sme nemali zákonom definovaný postup, ako takéto výnimky vydávať. Ochranári upozorňovali, že smernica žiada od krajiny dosiahnuť dobrý stav vôd, iní argumentovali podielom obnoviteľných zdrojov, na čo postup existoval. Záujmy neboli vyvažované, až v poslednom období. Preto ochranári a miestni obyvatelia  zaznamenali niekoľko výhier na súde. Deje sa to, čo sa malo diať už pred rokmi.

Po roku si ľudia na malé vodné elektrárne zvyknú, tvrdí ich hovorca

Ani my nechceme byť prekážkou pre rybárstvo, splavy a ekológiu, hovorí PETER HEGEDUŠ zo zväzu malých vodných elektrární. Na Slovensku sa ich podľa neho v najbližších desiatich rokoch postaví maximálne päťdesiat.

Je dôvodom zmena vedenia ministerstva alebo vaša snaha?

Vedenie ministerstva životného prostredia má snahu dodržiavať smernicu. Vidím aj väčšiu statočnosť úradníkov na Štátnej ochrane prírody SR, ktorí už nevydávajú výnimky pre zásahy do biotopov chránených živočíchov a mokradí. V minulosti ich udeľovali automaticky a formálne, dnes žiadosti naozaj skúmajú. Dôvodom zmeny je však určite aj tlak Európskej komisie, ktorá proti Slovensku viedla konanie pre porušenie práva v oblasti využívania malých vodných elektrární. Aj preto sa zmenil vodný zákon a dostal sa tam článok o postupe udeľovania výnimiek z dosiahnutia dobrého stavu vôd.

Novelizovaný vodný zákon hodnotíte pozitívne?

Novela zákon zlepšila, ale stále vidíme nedostatky. Európska komisia odporúča, aby súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo aj posudzovanie podľa rámcovej smernice o vode. Na Slovensku sa posudzovania uskutočňujú v dvoch etapách.

To kritizujú aj investori, pretože to podľa nich vyvoláva neistotu.

Chápem. Súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie je už napríklad posudzovanie podľa smernice EÚ o biotopoch, ale nie posudzovanie podľa rámcovej smernice o vode. Vyvstáva otázka, čo robiť, ak posudzovania dospejú k opačným záverom. Toto žiaľ zatiaľ zákon nerieši.

Zákon o vode obmedzil dobu pre udeľovanie licencií na prevádzkovanie hydroelektrární na desať rokov. Hydroenergetici tvrdia, že malá vodná elektráreň nemá obmedzenú životnosť, stačí ju len modernizovať.

Menia sa však dopady klimatickej zmeny, rozloženie zrážok, odtok z krajiny. Dnes sa môžeme rozhodnúť, že prehradíme alebo odkloníme časť rieky. Ale o desať rokov sa môžu klimatické charakteristiky zmeniť tak, že sa zmení aj potreba minimálneho prietoku v rieke. V minulosti sme na Slovensku nemali obmedzenú platnosť na vodné stavby či odbery vôd. Dopady na životné prostredie však treba zvažovať častejšie ako len pri úvodnej investícii. Potrebujeme nástroj pre to, aby sme zistili, či sa podmienky od vydania povolenia nezmenili.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

Sú malé vodné elektrárne užitočné v boji proti klimatickým zmenám? Hydroenergetici tvrdia, že jednak sú zdrojom bezemisnej elektriny a jednak pomáhajú v adaptácii na klimatické zmeny zadržiavaním vody na takej škále, na akej to zelená infraštruktúra neumožňuje.

Nedá sa to zovšeobecňovať. Slovensko má také geomorfologické podmienky, že v zdržiach MVE sa ukladá pomerne veľké množstvo sedimentov. O tom sa veľmi málo diskutuje. Keď sme boli pred dvoma rokmi v marci na MVE v Hronskej Dúbrave, na hladinu v zdrži stúpali bublinky – bol to metán. Novinár, ktorý bol s nami, o tom počul prvýkrát. Metán je pritom pomerne agresívny skleníkový plyn. Mnohé naše priehrady sú zanesené.

Ide o plyny takých rozmerov, že prispievajú ku klimatickým zmenám?

Nie, MVE nie sú významným faktorom v porovnaní napríklad s tepelnými elektrárňami. Ale istý vplyv majú. Keď vznikne zdrž alebo kaskáda na Hrone, voda sa nevie vyčistiť a sedimenty sa ukladajú. Absolútne teda nesúhlasím s tým, aby boli MVE považované za významné adaptačné opatrenie. Ukázal by to prepočet ekosystémových služieb.

O výpočte ekosystémových služieb je veľká diskusia.

Má svoje limity, ale dá sa to.

Za akých podmienok sú pre vás MVE akceptovateľné?

MVE rozhodne nesmú byť v chránených územiach, nemali by prehradzovať celý tok a byť spojené s prehlbovaním dna. Ale skôr by som položila otázku, či potrebujeme ďalšie vodné elektrárne. Pričom by sa mali zohľadniť všetky faktory od nárokov našej krajiny na spotrebu elektriny, až po dopady na životné prostredie a zohľadňovanie ďalších obnoviteľných zdrojov.

Dúfate, že MVE bude pribúdať alebo ubúdať?

V mnohých krajinách bol tiež na začiatku boom, potom spoločnosť pod vplyvom negatív zaujala vyváženejší postoj. Ak sa štát rozhodne, že chce ďalšie MVE, veríme že budú v súlade s tým, čo sme už povedali – teda, že nebudú v chránených územiach a nebudú mať negatívny dopad na životné prostredie a miestnych obyvateľov. Mali by sme si uvedomiť, že MVE sú považované za obnoviteľný zdroj energie, ale nie „zelený“.

Pri vode Slovensko presadzuje silnú ochranu, pri klíme „národné špecifiká“

Európski ministri sa podľa štátneho tajomníka dohodli na ambicióznej pozícii k smernici o pitnej vode. Rokovali aj o dlhodobom znižovaní emisií, kde je Slovensko opatrnejšie.

Hydroenergetici pred niekoľkými rokmi organizovali dialóg. Chceli sa dohodnúť s ochranármi. Ministerstvo životného prostredia bolo zastúpené štátnym tajomníkom Norbertom Kurillom (nom. Most-Híd), prišlo aj WWF Slovensko. Mnoho iných mimovládok neprišlo. Prečo dialóg nefunguje?

Pravidlá a rámce by malo určovať ministerstvo životného prostredia, jedna strana sporu na to nemá mandát. Ak sa aj investori a ochranári dohodnú, nič to neznamená. Rozhoduje ministerstvo.

Zlyháva štát v tomto dialógu ešte stále?

Myslím, že štát má záujem túto úlohu plniť, ale nie vždy je zvolený správny spôsob. Ministerstvo poskytuje priestor na diskusiu, avšak častokrát dôležité pripomienky zo strany verejnosti nie sú zapracované. Kultúra participatívnej tvorby verejných politík ešte stále nie je samozrejmosťou. Napríklad, pracovná skupina, ktorá sa má podieľať na príprave určitého dokumentu, musí mať jasný mandát a pracovný plán, nestačí jedno stretnutie.

Štát ešte nevie viesť dialóg?

Ako som povedala – ministerstvo poskytuje priestor na diskusiu, no potom často nezohľadní pripomienky diskutujúcich. Ministerstvo životného prostredia prisľúbilo účasť záujmových skupín aj pri vodnom plánovaní. Budeme veľmi radi, ak sa vytvoria pracovné skupiny, v ktorých nebudú len ľudia z ministerstva, ale aj zástupcovia hydroenergetikov, ochranárov, obcí či akademikov. Zo strany štátneho tajomníka Norberta Kurillu vidím ochotu. Som optimistka.

]]>
Po roku si ľudia na malé vodné elektrárne zvyknú, tvrdí ich hovorca https://euractiv.sk/section/voda/interview/po-roku-si-ludia-na-male-vodne-elektrarne-zvyknu-tvrdi-ich-hovorca/ Thu, 07 Mar 2019 09:16:53 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=120364 Ani my nechceme byť prekážkou pre rybárstvo, splavy a ekológiu, hovorí PETER HEGEDUŠ zo zväzu malých vodných elektrární. Na Slovensku sa ich podľa neho v najbližších desiatich rokoch postaví maximálne päťdesiat.

Peter Hegeduš je hovorcom Zväzu výrobcov elektrickej energie v malých vodných elektrárňach.

Vodná energia sa podieľa na výrobe elektriny asi 16 percentami. Koľko z toho tvoria malé vodné elektrárne (MVE)?

Na výrobe elektriny sa podieľajú maximálne piatimi percentami. Na Slovensku je asi 200 MVE. Majú kapacitu od pár kilowattov do päť megawattov, čo je hranica pre MVE podľa zákona. Čo sa týka veľkých vodných elektrární, rozdeľujú sa na tri hlavné skupiny: vážska kaskáda, ktorá funguje od 50. rokov; Gabčíkovo, ktoré je samostatnou kapitolou; a Oravská priehrada a Liptovská Mara. V osobitnom režime funguje prečerpávacia elektráreň Čierny Váh. Elektrinu vyrábajú aj menšie vodné nádrže, ktoré nie sú nevyhnutne považované za elektrárne.

Koľko MVE sa postavilo v minulom roku?

Viem o jednej: Podtureň na Váhu s výkonom  850 kW.

Až do minulého týždňa platil stop-stav pre zapájanie obnoviteľných zdrojov s kapacitou viac ako 10 kW. Vzťahoval sa aj na vás?

Áno. Keby ste dnes prišli do distribučnej spoločnosti so žiadosťou o pripojenie, odmietne vás. Nepripojí vás napriek tomu, že podľa energetikov nemajú MVE také výkyvy vo výkone ako fotovoltika. Všetky MVE, ktoré sa zapojili v posledných piatich rokoch, počas ktorých trval stop-stav, boli schválené dávno pred ním. Platí to aj pre elektráreň z minulého roka. Keďže informáciu o pripojení nedostanete, nemôžete začať ani projekt.

Skončil sa stop-stav, podľa slovenských fotovoltikov sa píše „história“

Zástancovia obnoviteľných energií privítali vypísanie kapacít v objeme 43 MW. Podľa schválenej Envirostratégie 2030 sa v budúcnosti na všetky bezemisné zdroje uplatnia kritériá udržateľnosti.

Oficiálnym dôvodom stop-stavu bola technická nepripravenosť sietí, distribučky to však nikdy nevedeli transparentne vysvetliť. Preto sa hovorí o finančnom bremene vyplývajúcom z doplatkov. Vy však nedostávate rovnaké dotácie ako ostatné obnoviteľné zdroje.

Do roku 2018 boli novopripojené MVE v režime výkupnej tarify. Tá sa pohybuje od 90 do 110 eur za 1 MWh. Tarifa sa zásadne nemenila od roku 2009, kedy nadobudol účinnosť zákon o obnoviteľných zdrojoch. Cena elektriny na straty je asi 40 eur, takže doplatok je momentálne len asi 50 eur. Pri fotovoltike to bolo aj 300 eur. Dôvod, prečo sa nepripájajú MVE, nie je finančný. Stop-stav platí pre všetkých. MVE sú vedľajšími obeťami stop-stavu. Neporovnateľná je aj doba prípravy MVE. Našej firme trvala osem rokov. Pri iných obnoviteľných zdrojoch je to rok alebo niekoľko mesiacov. Treba absolvovať kompletný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), čo je komplikované. Treba urobiť strašne veľa štúdií – od vplyvov na stromy až po malé vodné živočíchy.

Lenže dopad MVE je reálne oveľa väčší ako v prípade solárnej elektrárne.

To nespochybňujem. Ale príprava projektu trvá osem, deväť rokov, a preto sa komplexne hodnotí vplyv na všetky zložky životného prostredia. Projekt pritom počíta s dnešnou tarifou, a preto je projektové riziko oveľa väčšie.

Vlani bola schválená novela zákona o obnoviteľných zdrojoch. Uľahčuje vám život?

V zásade nám ho sťažuje. Nevieme, aká bude vykonateľnosť zákona. Síce zavádza aukcie či povinného výkupcu elektriny, lenže nemáme vykonávacie vyhlášky. Môže to dopadnúť veľmi dobre aj veľmi zle.

Veríte, že štát vypíše aukcie aj na vodné zdroje?

Aukcie sa majú vzťahovať na všetky zdroje nad 250 kW. Podľa informácií, ktoré máme, sa aukcia vypíše na určitý uzlový bod v objeme výkonu alebo výroby. Vodná elektráreň je však v tomto systéme veľmi znevýhodnený tým, že sa nemôže posúvať – v porovnaní s fotovoltikou. Ak štát objem rozdelí medzi jednotlivé typy obnoviteľných energií, potom to bude dobre nastavené.

Únia chce viac odpadovej vody v poľnohospodárstve, Slovensku skôr chýba kvalitná závlaha

Európska komisia chce kvôli suchám zjednodušiť využitie vody z čističiek odpadových vôd na zavlažovanie pôdy. Na Slovensku poľnohospodárstvo ale nevytvára taký tlak na podzemné a povrchové vody ako na juhu Európy. Agrosektor viac trápi zastaraná závlahová sústava. 

Druhým problém sú rekonštrukcie MVE, ktoré zákon o obnoviteľných zdrojoch významne sťažuje. Životnosť MVE je takmer neobmedzená – 100 rokov a viac. Na Slovensku máme vodnú elektráreň z konca 19. storočia, ktorá stále vyrába elektrinu. Za relatívne nízke investície do rekonštrukcií možno výrobu obnovovať donekonečna. Veľa MVE bolo postavených v 70., 80. a na začiatku 90. rokov. Po 10 až 15 rokoch by mali byť obnovené. Aukčný systém nám však neumožňuje plánovať. Takže nikto nerekonštruuje, ani rekonštruovať neplánuje. Viac sa oplatí počítať s trhovou cenou elektriny a dúfať, že bude rásť.

V minulom roku bol schválený aj nový vodný zákon. Dĺžka povolenia na využívanie hydroenergetického potenciálu bola obmedzená na desať rokov.

V diskusii s ministerstvom životného prostredia sme sa snažili o vyčlenenie menších MVE z tejto povinnosti. Neporadilo sa nám to. Problém však je, že ak úrad z nejakého dôvodu nepredĺži povolenie pre MVE, musíte ju vypnúť. Ministerstvo tvrdí, že chce mať len prehľad o tom, ktoré elektrárne fungujú a ktoré nie. Na to im však stačí jednoročné hlásenie. Ročne posielame 30 hlásení na úrady a distribučné spoločnosti, o jedno viac môžeme poslať. To, čo zaviedlo ministerstvo, sťažuje podnikanie a hlavne odrádza investorov. Návratnosť bežnej MVE je okolo 15 rokov. Ak sa doba prevádzkovania obmedzí na desať rokov, investor bude váhať, či vôbec do toho ísť.

Tento rok sa bude novelizovať zákon o EIA. Chcete tam presadiť svoj záujem?

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie sa dnes v podstate koná dvakrát – najprv v zámere, potom v správe o EIA. Opakuje sa verejné prerokovanie aj pripomienky. Nasleduje ešte územné rozhodnutie a stavebné konanie, kde sa znovu rieši to isté. Objavia sa pripomienky, ktoré už boli riešené v EIA.

Takto to funguje v praxi pre všetky MVE?

Áno. Takto to funguje pre všetky stavby. Objavujú sa zlé úmysly. Osoba, ktorá nie je nijako dotknutá stavbou, sa k nej vyjadruje vo všeobecnej rovine. Vie, že úrad sa musí jej sťažnosťou zaoberať. Ale najhoršie je, keď sa preto projekt úplne zastaví.

EÚ v roku 2019: Ukáže sa cena boja proti plastom a emisiám

Na základe novej európskej legislatívy sa členské štáty vrátane Slovenska púšťajú do zápasu s plastovým odpadom, špinavým ovzduším a emisiami. Ten budú sprevádzať vyššie ceny výrobkov a energií, ale aj väčší dôraz na elektromobilitu.

Môžete uviesť príklad?

Projekt jedného z našich členov prešiel celým procesom EIA. V územnom rozhodnutí sa však jedna osoba odvolala voči rozhodnutiu úradu z predchádzajúceho roku. Celý proces sa vrátil o dva roky späť. Okrem toho, že vznikajú nové náklady na ďalšie štúdie, vnáša to veľkú neistotu medzi investorov. Medzičasom sa navyše môže zmeniť legislatíva.

Budeme sa snažiť o to, aby sa zosúladil proces EIA a stavebného konania, aby sa štyrikrát nerobilo to isté. Ak sa projekt nezmení, je zbytočné zaťažovať nielen účastníkov konania, ale aj úrady, ktoré musia rozhodnúť.

Nemáme problém diskutovať vo vecnej rovine – napríklad o otázkach výrubu a náhradnej výsadby potrebných pre úpravu brehov okolo vodnej hladiny. Problém je, že sa musíme vracať k formálnym nedostatkom rozhodnutí úradu. Ja sa úradníkovi ani nečudujem, že urobí chybu, keď má na každej úrovni 30 vyjadrení. Ide o veľmi zložitý proces v porovnaní s výsledkom na konci. Environmentálne problémy by sa mali vyriešiť na začiatku.

Aký je na Slovensku ešte potenciál pre MVE?

Ak sa na Slovensku postaví 20 MW inštalovaného výkonu v priebehu desiatich rokov, budeme veľmi radi. To je 20 až 50 prevádzok. Miest s technickým potenciálom je veľa. Ak však zohľadníte životné prostredie, možnosti pripojenia, mestské sídla a existujúcu infraštruktúru, napríklad čističky odpadových vôd, nezostane veľa profilov.

Zhoduje sa táto mapa s Aktualizáciou koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, ktorú v roku 2017 schválila vláda a ktorá hovorí o 58 profiloch?

V zásade áno. Niektoré miesta možno ešte vypadnú, iné budú doplnené, ale to hovoríme o jednociferných číslach.

Môžu zmeny klímy a výkyvy počasia narušiť fungovanie MVE na Slovensku?

Práve tieto zmeny by nás mali motivovať, aby sme MVE stavali. Dnes zažívame extrémne výkyvy – buď niekoľko metrov snehu na Kysuciach alebo dlhé obdobie bez dažďa. Potrebujeme zadržiavať vodu. Priemerný úhrn zrážok sa v Európe nemení. V čase a naprieč regiónmi je však veľmi nevyrovnaný. Úloha pre Slovensko je zadržať vodu na svojom území čo najdlhšie. Keď sa to nedá inak, tak aj technickými opatreniami. Túto úlohu môžu veľmi dobre plniť MVE. Mnoho vodných elektrární na Slovensku je prietočných – aká voda pritečie, taká odtečie. Prietočná elektráreň však zadržuje vodu tým, že spomaľuje jej tok. Opatrenia okolo elektrární – vytváraním mokradí, zatápaním mŕtvych ramien, budovaním rezervoárov a poldrov – napomáhajú adaptácii na zmenu klímy.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

Materiály, ktoré predkladá ministerstvo životného prostredia, sa prikláňajú k zeleným opatreniam. Prízvukuje ich aj schválená Envirostratégia 2030.

Váh, Hron, Ipeľ a Hornád, najvýznamnejšie slovenské toky popri Dunaji, sú už zregulované. V Kozmálovciach, vodnej nádrži na Hrone pre jadrovú elektráreň Mochovce, sa stavia obrovský rybovod. To je skvelé. Ďalší sa stavia na hati pri Zvolene, ktorá slúži na prívod vody pre priemyselné účely. Kritika sa zniesla len na MVE, avšak nepriechodné stavby nie sú len MVE. Na Hrone sa robili prepichy ako protipovodňové opatrenia, lebo sa pravidelne vylieval. Lenže to ho zrýchlilo, tak sa začali robiť balvanité sklzy, ktoré sa stali prekážkami pre ryby. Ak sa nahradia priechodnými prekážkami, je to na prospech veci.

Navrhujete teda lepšie sivé opatrenia na zadržiavanie vody, ako fungujú dnes?

Sme za vhodnú kombináciu zelených a sivých opatrení.

To hovoria všetci. Čo tvrdíte vy?

Len samotné zelené opatrenia nie sú riešením. Buď by boli neuveriteľne drahé alebo by boli neefektívne.

Ekológ Tomáš Derka v roku 2017 povedal pre Denník N o malých vodných elektrárňach: „To, čo sa tu deje, je privatizácia našich riek súkromným investorom za veľmi nejasných okolností a likvidácia životného prostredia pod pláštikom budovania obnoviteľných zdrojov.“ Čo na to hovoríte?

Ide o úplné nepochopenie. S pánom Derkom som sa viackrát rozprával a on vôbec nemá predstavu o stavbe a prevádzke MVE. Aj rybári využívajú vodné toky pre svoj zisk. Otázka je, či je zisk primeraný alebo neprimeraný, či sa deje na úkor niečoho alebo nie. Máme predsa záväzok k Európskej únii, čo sa týka obnoviteľných zdrojov, a ten nenapĺňame. Je dôležitejšie chrániť rieky a nemať žiadne obnoviteľné zdroje?

Stojí takto otázka? Obnoviteľné zdroje sú na Slovensku predsa aj solárne elektrárne, biopalivá a v budúcnosti možno aj veterné turbíny.

Každý obnoviteľný zdroj má svojich kritikov. Keby ste sa opýtali niektorých ochrancov dravých vtákov, čo si myslia o veterných elektrárňach, povedali by vám, že je to najhoršia vec na svete.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

Lenže tie sa zatiaľ ani nestavajú.

Ale dravce, ktoré žijú v rakúskom Parndorfe, sú tie isté ako pri Bratislave. Aj v prípade fotovoltiky by vám vedeli environmentalisti rozprávať o ornej pôde, v prípade biopalív o biomasakri. My tvrdíme, že netreba paušalizovať, ale hovoriť o konkrétnych projektoch. Ak má projekt problém, poďme ho riešiť. Ak problém nie je riešiteľný, povedzme prečo a čo to spôsobí. Pánovi Derkovi by sme mohli odpovedať aj tým, koľko vagónov uhlia sme ušetrili, tým, že sme elektrinu vyrobili vo vodných elektrárňach.

Kapacita je pre vás nebezpečný argument. Po dostavaní dvoch nových reaktorov v Mochovciach, ktoré budú vyrábať nízkouhlíkovú elektrinu, bude mať Slovensko prebytok elektriny…

… kým sa jadrová elektráreň nepokazí. Je to adekvátne riziko? Ani obyvatelia Fukušimy si to nevedeli predstaviť.

Potenciál malých vodných elektrární je neporovnateľne menší ako v prípade jadrových elektrární.

Ale musíme mať určitý energetický mix. Nemáme nič proti jadru. Doteraz však nové bloky v Mochovciach stáli 5,5 miliardy eur. Nikto nevie, aká bude konečná cena. Nikto nevie, kedy budú spustené. Nikto nechce povedať, aká je návratnosť.

Treba vidieť kontext. Jadrové palivo musíme doviesť, vodné toky sú naše. Vodné elektrárne prispievajú k energetickej sebestačnosti. A majú aj iné funkcie – zadržujú vodu, umožňujú protipovodňovú ochranu a reguláciu podzemnej vody, sú krajinotvorným prvkom.

Pán Derka hovorí o „likvidácii životného prostredia“. Poznáme negatívne dopady MVE na život rýb či turizmus na Liptove, hoci vy hovoríte o pozitívnych dopadoch na životné prostredie. Prečo máte také napäté vzťahy s ochranármi?

Keď v 19. storočí chceli v Turčianskej kotline postaviť železnicu, obyvatelia boli proti. Neboli proti železnici ako takej, ale proti zmene, ktorú priniesla. Vnímanie nových vodných elektrární je podobný psychologický jav. Ide o nový prvok, ktorý ovplyvní ľudí aj prírodu. Niektorí ľudia to prijmú, niektorí nie. Najzaujímavejší je prvý rok po spustení MVE. Ešte sa objavujú negatívne názory. Ale po ďalšie roky je to naopak: ľudia sú proti tomu, aby ju odstránili. Zvykli si na ňu, vedia, čo prináša dobré a čo zlé.

Vezmime si turizmus. Niektoré vodné elektrárne majú vodácke sklzy, ktoré sa stali turistickou atrakciou. Napríklad na dolnom toku Hronu neboli dobré podmienky pre vodákov – pre balvanité sklzy či odberné projekty. Teraz tam stojí elektráreň s vodáckym sklzom a turistickým kempom nad ňou sa výrazne zvýšil počet návštevníkov, ktorí prichádzajú pre vodácku turistiku. Taký vodácky sklz som nevidel ani v Rakúsku.

Pri vode Slovensko presadzuje silnú ochranu, pri klíme „národné špecifiká“

Európski ministri sa podľa štátneho tajomníka dohodli na ambicióznej pozícii k smernici o pitnej vode. Rokovali aj o dlhodobom znižovaní emisií, kde je Slovensko opatrnejšie.

Ale prečo je konflikt medzi vami a ochranármi taký vyhrotený.

Boli sme si toho vedomí, a preto sme chceli naštartovať dialóg. Ak dnes niekto hovorí o „nejasných okolnostiach“, vyplýva to z neexistencie dialógu. Keď vláda schválila aktualizáciu koncepcie, zdvihla sa vlna nevôle určitých skupín ľudí proti vodným elektrárňam. Niektoré dnešné vodné elektrárne neboli postavené podľa súčasných environmentálnych kritérií. Sme si vedomí, že dnes je doba iná. Ani my nechceme, aby boli MVE prekážkou pre rybárstvo, splavy a ekológiu. Preto sme chceli otvoriť dialóg o tom, ako také elektrárne postaviť. Chceli sme použiť špeciálnu a osvedčenú metódu vyjednávania z Rakúska, kde riešili projekt prehlbovania horného koryta Dunaja tesne pred našou hranicou pre lodnú dopravu, a to bez vysušenia mokradí.

Bol dialóg v Rakúsku úspešný?

Áno. Už sa realizovala skúšobná časť opatrení, ktoré majú plniť dva ciele – zamokriť ramená a udržať dopravu. Teraz prebieha monitoring. Ak sa tento spôsob výstavby osvedčí, upraví sa takto pomerne dlhý úsek Dunaja.

Ako dopadol dialóg na Slovensku?

Chceli sme použiť rovnakú metódu prispôsobenú na miestne pomery. Prizvali sme budúcich investorov do MVE, štát v zastúpení ministerstva životného prostredia a neziskové organizácie, ktoré sa venujú vode. Stretnutie sa uskutočnilo, za ochranárov však prišli len dvaja, traja zástupcovia. Tí, ktorí najviac bojujú proti MVE, neprišli.

Kto prišiel?

Za ochranárov WWF Slovensko a Slovenský rybársky zväz. Chýbalo združenie Slatinka, vodáci, pán Derka.

Ako si to vysvetľujete?

Buď tomuto dialógu neverili alebo nemali dôkazy pre to, čo tvrdia. Ak tvrdia, že vodná elektráreň je ekologická katastrofa, mali by to niečím podložiť. Chceli sme vedieť, prečo si to myslia, a zistiť, ako postupovať, aby to tak nebolo.

]]>