Voľby 2016 – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 16 Jun 2019 20:38:53 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Voľby 2016 – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Pôjdem, nepôjdem? Prehľad (ne)účasti slovenských ministrov na Radách EÚ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/linksdossier/pojdem-nepojdem-prehlad-neucasti-slovenskych-ministrov-na-radach-eu/ Tue, 09 Oct 2018 13:14:32 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=linksdossier&p=115917 Náhradu za seba ministri súčasnej vlády posielajú na približne každé tretie zasadnutie, kde je v programe agenda, za ktorú zodpovedajú. Bez slovenského predsedníctva v roku 2016 by štatistiky vyzerali horšie.

Ak minister nemá čas, má vždy k dispozícii štátnych tajomníkov, a keď sa to ani im nehodí, vždy je tu Stále zastúpenie Slovenskej republiky v Bruseli.

Tak vyzerá prax účasti na Radách EÚ. Je to jedna z troch najdôležitejších inštitúcií EÚ. Spolu s Európskym parlamentom schvaľuje každú európsku legislatívu a pripravuje summity lídrov.

Na najvyššiu politickú úroveň – ministerské Rady – sa dostávajú len tie najdôležitejšie – a často aj najproblematickejšie rozhodnutia. Preto sa odborníci zhodujú, že hoci sporadická neúčasť ministra nie je sama o sebe problém, časté vynechávanie stretnutí, alebo neúčasť na tých kľúčových, oslabuje vplyv krajiny v európskej politike.

Preto sme sa pozreli na účasť slovenských ministrov súčasnej vlády, to znamená, na časové obdobie od 23. marca 2016 do 9. októbra 2018. Ako podnet poslúžilo dánske celoeurópske porovnanie, z ktorého vyšlo Slovensko, čo do účasti na ministerskej úrovni, najhoršie z celej EÚ (zdrojové dáta dostupné neboli). Tento text vysvetľuje aj kontext, prečo je takéto porovnanie zložité.

Najpoctivejší sú Rumuni, najmenej chodia Slováci. Spočítali účasť ministrov na Radách EÚ

Na posledné miesto Slovenska v rebríčku účasti vplýva viacero faktorov, systematické absencie ministrov a ministeriek sú ale pre krajinu problém.

Všetky nasledujúce dáta sa týkajú iba formálnych zasadnutí Rád, nie neformálnych stretnutí, ktoré má každá konfigurácia Rady približne dve do roka, jedno počas každého predsedníctva.

Účasť 59 percent

Prísne vzaté, plná účasť slovenských ministrov a ministeriek v tomto období by bola na úrovni 187 ministerských účastí. Nejde o počet zasadnutí, pretože časť stretnutí si podľa agendy vyžaduje prítomnosť dvoch ministrov.

Slovenskí ministri a ministerky sa na rokovaní Rady zúčastnili v 111 prípadoch. To by ukazovalo na účasť na úrovni 59 percent. (Ak sa dá veriť dánskej štúdii, priemer v EÚ za posledné tri roky je 76 percent. Metóda výpočtu sa však mohla líšiť.)

Slovenskí ministri v 76 prípadoch za seba poslali niekoho iného. Pri 51 príležitostiach sa ministri nechali zastúpiť štátnym tajomníkom (približne 27 percent). Minimálne(*) 25-krát (13 percent) rezorty zastupoval diplomat zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ, buď priamo stály zástupca (veľvyslanec pri EÚ) alebo jeho zástupcovia.

Ak zohľadníme, že na Radu pre všeobecné záležitosti (GAC) chodí spravidla štátny tajomník ministerstva zahraničia, a len výnimočne minister, stúpne celková účasť slovenských ministrov na 66 percent.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí primárne pokrýva Radu pre zahraničné veci (spolu s ministrom obrany, či hospodárstva), ktorá sa stretáva najčastejšie. Rada pre všeobecné záležitosti (GAC) je druhá napočetnejšia, preto by to bola na jedného ministra neúmerná zaťaž v porovnaní s inými Radami.

Špecifikum Slovenska je, že minister Miroslav Lajčák vykonával rok aj funkciu predsedu Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V tomto období ho aj na Rade pre zahraničné veci (FAC) zastupoval štátny tajomník Ivan Korčok.

Vysoká a nízka disciplína

Pokiaľ ide o rôzne časové obdobia, neprekvapí, že najväčšia disciplína sa dá u ministrov odpozorovať počas a okolo predsedníctva Slovenska v Rade EÚ (júl – december 2016). Výnimkou bol štátny tajomník Ivan Korčok, ktorý predsedal GAC ako splnomocnenec vlády pre predsedníctvo a štátny tajomník ministerstva financií Ivan Lesay, toho času splnomocnenec vlády pre rokovania o európskom rozpočte. V jednom prípade zastúpil Lajčáka na FAC štátny tajomník Lukáš Parízek.

Významnejší výpadok mali slovenskí ministri v účasti tesne po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, teda od konca februára 2018, kedy sa otriasala celá slovenská politická scéna. Na Radu najbližší mesiac necestovali Miroslav Lajčák, László Solyomos, Robert Kaliňák, Jana Žitňanská, Peter Žiga, Peter Kažimír či Ján Richter. Výnimkami boli ministri za SNS Gabriela Matečná a Peter Gajdoš.

Peter Žiga vymeškal viac ako polovicu

Rýchly pohľad na jednotlivých ministrov, aspoň tých, ktorých európska agenda je významná, hovorí nasledovné:

Miroslav Lajčák na Rade pre všeobecné záležitosti chýbal 15-krát z 18, na Rade pre zahraničné veci 12-krát z 25.

Minister hospodárstva Peter Žiga má svoju agendu až v troch rôznych konfiguráciách Rady. Možno to prispelo k tomu, že bol len na ôsmych z minimálne (*) 19 stretnutí ministrov, kde sa prejedávali aj jeho témy.

Dnes už bývalý minister vnútra Robert Kaliňák nebol na štyroch z 12 Rád pre spravodlivosť a vnútorné veci (JHA). Minister obrany Peter Gajdoš sa zúčastnil na štyroch Radách, na dvoch sa nechal zastúpiť.

Nadpriemernú účasť má minister životného prostredia László Solyomos (7 z 9) alebo ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (16 z 21).

 

PREHĽAD PODĽA ZLOŽENÍ RADY EÚ

Rada pre všeobecné záležitosti (GAC)

Rieši prípravu summitov lídrov, prierezové politiky. Spravidla na ňu chodí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, minister sa sústreďuje na Radu pre zahraničie, výnimkou bolo obdobie slovenského predsedníctva v Rade EÚ

  • Stretla sa 23-krát
  • 3 x minister Miroslav Lajčák (Smer-SD)
  • 1 x podpredseda vlády Peter Pellegrini /1 x podpredseda vlády Richard Raši (obaja Smer-SD) (najmä otázky rozpočtu EÚ / eurofondov)

Zastúpenia

  • 12 x štátny tajomník Korčok
  • 1 x nový štátny tajomník František Ružička
  • 5 x stály zástupca SR pri EÚ Peter Javorčík (z toho 3 x išlo o agendu brexitu, v dvoch prípadoch o situáciu právneho štátu v Poľsku)

Rada pre zahraničie (FAC)

  • najčastejšie sa stretávajúca formácia Rady – 34 x (1 stretnutie bez dát o účasti)
  • 13 x minister Miroslav Lajčák
  • 4 x minister obrany Peter Gajdoš (SNS)
  • 1 x PV Peter Pellegrini
  • 2 x Peter Žiga (Smer-SD) (agenda medzinárodného obchodu)

Zastúpenia

  • 7 x zastupoval Miroslava Lajčáka štátny tajomník Ivan Korčok (najmä koniec 2017 až júl 2018)
  • 5 x zastupoval Miroslava Lajčáka štátny tajomník Lukáš Parízek
  • 2 x zastupoval Petra Gajdoša štátny tajomník Ivan Macovský
  • 1 x zastupoval Petra Žigu štátny tajomník Rastislav Chovanec
  • 2 x zastupoval Petra Žigu na stretnutiach, ktoré riešili agendu zahraničného obchodu, stály zástupca SR pri EÚ Peter Javorčík

Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci  (JHA)

  • Strela sa 13 x z toho 1 x mimoriadne po útokoch v Bruseli v marci 2016
  • 9 x minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD)
  • 4 x ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd)
  • 1 x nová ministerka vnútra Denisa Saková

Zastúpenia

  • 2 x zastupovala Luciu Žitňanskú štátna tajomníčka Monika Jankovská
  • 1 x zastupoval Luciu Žitňanskú stály zástupca Peter Javorčík
  • 1 x zastupovala Roberta Kaliňáka vtedajšia štátna tajomníčka Denisa Saková
  • 2 x zastupoval Roberta Kaliňáka stály zástupca Peter Javorčík
  • 1 krát zastupovala Roberta Kaliňáka zástupkyňa P. Javorčíka
  • 1 x zastupoval nového ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) stály zástupca Peter Javorčík

Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN)

  • Stretla sa 22 x (1 stretnutie je bez dát o účasti)
  • 12 x minister financií Peter Kažimír (Smer-SD)

Zastúpenia

  • 3 x zastúpil Petra Kažimíra štátny tajomník Ivan Lesay (v tom čase bol splnomocnencom vlády pre vyjednávanie európskeho rozpočtu)
  • 6 x Petra Kažimíra zastúpil stály zástupca Peter Javorčík

Rada pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH )

  • Stretla sa 21 x
  • 16 x sa zúčastnila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS)

Zastúpenia

  • 5 x Gabrielu Matečnú zastúpil štátny tajomník MPVRV Gabriel Csicsai

Rada pre dopravu, telekomunikácie a energie (TTE)

  • Stretla sa 8 x
  • 2 x minister dopravy pôšt a telekomunikácií Roman Brecely (Sieť)
  • 3 x minister dopravy pôšt a telekomunikácií Árpád Érsek (Most-Híd)
  • 3 x minister hospodárstva Peter Žiga
  • 1 x PV Peter Pellegrini (počas predsedníctva)

Zastúpenia

  • 2 x zastupoval Petra Žigu štátny tajomník Vojtech Ferencz
  • 1 x zastupoval Árpáda Érseka štátny tajomník Viktor Stromček
  • 1 x zastupovala Petra Žigu zástupkyňa stáleho zástupcu
  • V dvoch prípadoch sa na Rade zúčastnila zástupkyňa stáleho zástupcu SR pri EÚ pokrývajúc agendu viacerých štátnych inštitúcií: V prvom prípade kybernetická bezpečnosť, 5G siete a jednotný digitálny trh, v druhom prípade opäť kybernetickú bezpečnosť a ochranu osobných údajov.

Rada pre životné prostredie (ENVI)

  • Stretla sa 9 x
  • 7 x minister životného prostredia  László Solyomos (Most-Híd)

Zastupovanie

  • 2 x ministra László Solyomosa zastupoval štátny tajomník Norbert Kurilla

Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO)

  • Stretla sa 8 x
  • 6 x minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer-SD)
  • 2 x minister zdravotníctva Tomáš Drucker (Smer-SD)

Zastupovanie

  • 2 x zastupoval Jána Richtera štátny tajomník Ivan Švejna
  • 1 x zastupoval ministerku Andreu Kalavskú štátny tajomník Jaroslav Ridoško

Rada pre konkurencieschopnosť (COMPET)

  • Strela sa 9 x
  • 3 x minister hospodárstva Peter Žiga
  • 1 x minister školstva Peter Plavčan (SNS)
  • 1 x ministerka školstva Martina Lubyová (SNS)

Zastupovanie

  • 1 x zastupoval Petra Plavčana štátny tajomník Erik Tomáš
  • 5 x zastupoval Petra Žigu štátny tajomník Rastislav Chovanec
  • (*) 4 x zastupovali diplomati zo stáleho zastúpenia ministerstvo hospodárstva a čiastočne školstva (priemyselná stratégia, vnútorný trh, výskum a inovácie, kozmická politika)

Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (EYCS)

  • Stretla sa 7 x
  • 2 x minister školstva Peter Plavčan
  • 1 x ministerka školstva Martina Lubyová
  • 3 x minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD)
  • 1 x minister práce Ján Richter
  • 1 x minister zdravotníctva Tomáš Drucker

Zastúpenia

  • 1 x zastupovala Petra Plavčana štátna tajomníčka Oľga Nachtmanová
  • 1 x zastupoval Petra Plavčana diplomat Stáleho zástupenia SR pri EÚ
  • 1 x zastupoval Mareka Maďariča štátny tajomník Ivan Sečík
  • 1 x zastupovala ministerku Martinu Lubyovú diplomatka Stáleho zastúpenia

 

Ako sa hovorí, správu budeme aktualizovať.

 

(*) Poznámky k výpočtom

Dáta pokrývajú iba riadne zasadnutia Rady EÚ, nie neformálne stretnutia. Zdrojom dát o účasti sú oficiálne prezenčné listiny dostupné na stránkach Rady EÚ. V dvoch prípadoch tento dokument chýba: ECOFIN 16.6. 2017 a FAC 10.-13.12. 2017. Započítané sú len v počte stretnutí, nemali vplyv na výpočet účasti/neúčasti.

Ako neúčasť/zastupovanie sme brali prípady:

A.) kedy sa zúčastnil namiesto ministra štátny tajomník daného ministerstva.

B.) účasť diplomata stáleho zastúpenia SR pri EÚ v prípade, že sú jedinými zastúpcami Slovenska na Rade alebo aj vtedy, ak tam je aj iný ministerský zástupca, no agenda stretnutia naznačuje, že diplomati zastupujú agendu neprítomného ministerstva.

Na niektorých formáciách je potrebná prítomnosť dvoch, výnimočne viacerých ministrov. Ak sa zúčastnil z jedného rezortu minister a z druhého štátny tajomník, rátame to ako neprítomnosť druhého ministra.

Pre účely tohto výpočtu považujeme prítomnosť podpredsedu vlády (Peter Pellegrini a neskôr Richard Raši) za ekvivalent ministerskej účasti.

 

]]>
Rakúsko: Bude kritika EÚ kľúčom k víťazstvu? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/rakusko-bude-kritika-eu-klucom-k-vitazstvu/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/rakusko-bude-kritika-eu-klucom-k-vitazstvu/#respond Tue, 23 May 2017 09:22:23 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=clanky&p=99416 Rakúska politická scéna zažíva ďalší turbulentný týždeň. Po neočakávanom odstúpení Reinholda Mitterlehnera z pozície podpredsedu vlády a predsedu koaličnej ľudovej strany ÖVP boli rakúski ľudovci postavení pred otázku, kto bude ich novým lídrom. O pozíciu prejavil záujem ambiciózny a pragmatický Sebastian Kurz, ešte len 30-ročný rakúsky minister pre Európu, integráciu a zahraničné veci. Jeho domovská strana dlhodobo strácala v prieskumoch verejnej mienky oproti pravicovo-populistickým Slobodným Heinza-Christiana Stracheho (FPÖ) aj Sociálnym demokratom kancelára Christiana Kerna (SPÖ).

Sebastian Kurz – mladá nádej rakúskej politiky?

Kurz bol dlhodobo vnímaný ako korunný princ ÖVP a prevzatie líderstva strany tak bola skôr otázka času. Mitterlehnerov odchod však prišiel v neočakávaný moment. Výmenu urýchlil a to paradoxne krátko potom čo Kurz pre média prehlásil, že zatiaľ nie je pre neho príliš atraktívne stranu preberať pri stave, v akom sa nachádza. Aj tento výrok Mitterlehnera podnietil k odstúpeniu.

 Austrian Foreign Minister Sebastian Kurz speaks at a news conference after a meeting of the Austrian People's Party, OEVP, in Vienna, Austria, Sunday, May 14, 2017. (AP Photo/Ronald Zak)

Sebastian Kurz, nový šéf Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). (zdroj: TASR)

Kurz však zostal pre ÖVP jediná alternatíva. Minulý týždeň sa stal predsedom strany s ultimatívne vyrokovanými podmienkami na rozšírenie kompetencií. Presadil napríklad to, že ÖVP transformuje klasickú stranícku volebnú kandidátku na novotvar „Kurzov zoznam – nová Ľudová strana“. Kurz je dlhodobo miláčikom verejnosti. Je najpopulárnejším politikom, no v podpore ÖVP sa to prejavilo až teraz, keď raketovo vyletela až o 15 % na hodnoty okolo 35 %.

Rakúske voľby 2017: traja kohúti na smetisku

Šachová partia, ktorá sa odohrá pred jesennými voľbami má troch hlavných hráčov. Kurz bude reprezentovať neopozeranú kandidátku, do ktorej oproti minulosti sľúbil zapojiť mnoho nestraníkov. Kern, súčasný spolkový kancelár, bude reprezentovať SPÖ – rakúsku sociálnu demokraciu. Strache povedie v prieskumoch doposiaľ favorizovanú Stranu rakúskych slobodných (FPÖ). V Stracheho kampani s novou situáciou prestáva platiť dlho opakovaný argument. Z politika, ktorý sľuboval vyčistiť Augiášov chliev od starých strán a reprezentantov je zrazu politik, ktorý je najdlhšie pôsobiacim šéfom politickej strany (od roku 2005).

https://euractiv.sk/clanky/europa-dnes/rakusko-na-ceste-k-predcasnym-volbam/

Kurz do súboja vchádza so sľubnými kartami. V mnohých prieskumoch má z troch lídrov najvyššiu podporu, je vnímaný ako najkompetentnejší a s najväčšou schopnosťou presadiť sa. Zároveň sa javí skôr nepravdepodobné, že by toto trio dokázala zásadným spôsobom nabúrať Ulrike Lunacek, podpredsedníčka Európskeho parlamentu, ktorá bola minulý týždeň rýchlo predstavená ako líderka Strany zelených a prezentuje svoju stranu ako jedinú pro-európsku ľavicovú formáciu na rakúskej scéne.

Európske otázky v centre kampane

Predvolebná kampaň v Rakúsku otvorí viacero otázok, kľúčových aj pre Slovensko a partnerov v EÚ. Po dlhšie trvajúcom období národného konsenzu o pro-európskom smerovaní krajiny, ktorý vehementne kritizovala predovšetkým FPÖ, budeme v týchto voľbách svedkami debát o témach, ktoré úzko súvisia s rakúskym členstvom v EÚ. Budú sa týkať ochrany hraníc, integrácie cudzincov a absorpčnej kapacity Rakúska v tzv. migračnej kríze. K slovu sa dostane téma sociálneho dumpingu a budúcnosť vzťahu k pracovníkom migrujúcim z východných členských štátov EÚ do Rakúska a napokon aj ich nároky využívať rakúsky sociálny systém.

Proti-európske postoje Slobodných sú zreteľné už z čias, kedy stranu viedol Jörg Haider, kterého spoluúčasť na čierno-modrej koalícii Wolfganga Schüssela (1999 – 2003) viedla k bezprecedentnému kroku zo strany členských krajín EÚ, a to k sankciám a obmedzeniu diplomatických vzťahov. FPÖ – akokoľvek sa táto otázka objavovala v nedávnej prezidentskej kampani – ústami svojich predstaviteľov zatiaľ nespomína odchod z EÚ, eurozóny ani prípadne referendum o členstve v EÚ.

Rastie kritika na adresu EÚ a voči migrantom

Kurza rakúski politológovia označujú ako jemnejšieho Stracheho. Postojmi k riešeniu utečeneckej krízy sa radí k zástancom tvrdého kurzu a tradičným argumentom pravicových populistov dáva priateľskejšiu tvár, no v obsahu sa líši marginálne. Politickí oponenti Kurza nálepkujú ako rakúskeho Orbána, čím upozorňujú na jeho túžbu koncentrovať moc. Kurz dlhodobo kritizuje európske inštitúcie a členské štáty za to ako pristupujú k migračnej kríze. Jeho úrad presadil novelu zákona o islame a zákona o integrácii, ktoré obmedzujú financovanie moslimských spolkov, znižujú minimálne poistné pre imigrantov a zakazujú nosenie náboženských symbolov. Obľúbenou Kurzovou témou je zneužívanie sociálneho systému cudzincami.

https://euractiv.sk/clanky/kultura-a-media/rakusko-zakaze-burku-nidzab/

Kern sa však ako predstaviteľ pro-európsky orientovaných sociálnych demokratov rovnako necháva počuť, že pre nikoho nemôže byť akceptovateľná EÚ, ktorá si nevie poradiť s migračnou krízou, voľným pohybom pracovnej sily, ktorý deformuje rakúsky pracovný trh, alebo kde si niektoré štáty v oblasti daňových politík robia čo chcú. Opakuje, že rokovania o brexite na stôl prinesú otázky, ktoré sú pre Rakušanov životne dôležité, ako napríklad „voľný pohyb pracovníkov“. Inšpiruje sa Karlom Popperom, keď hovorí, že „v mene tolerancie máme právo netolerovať netoleranciu.“ Aj Kern sa tak, minimálne podľa líderky Zelených Lunacek, posúva doprava a vytvára naľavo voľný priestor pre pro-európsky orientovaných Zelených, ktorých súčasná podpora však osciluje okolo 10 %.

https://euractiv.sk/clanky/socialna-politika/rakusko-vyslani-pracovnici-ano-socialny-dumping-nie/

Piliere súčasnej európskej agendy tak budú mať v predvolebnej kampani svoje významné miesto. Zbližovanie pozícií všetkých troch strán, ktorých súčasná podpora kulminuje okolo 80 %, naznačuje, že leto aj jeseň budú na rakúskej politickej scéne horúce. Aj keď sa teraz zdá, že Kurz má našliapnuté k víťazstvu, politológovia sa zhodujú, že každá z troch strán má šancu vyhrať, obsadiť post kancelára a taktiež viesť predsednícku krajinu EÚ v druhej polovici roku 2018.

]]>
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/rakusko-bude-kritika-eu-klucom-k-vitazstvu/feed/ 0
Kotlebovi nahrala celková xenofóbna atmosféra https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kotlebovi-nahrala-celkova-xenofobna-atmosfera/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kotlebovi-nahrala-celkova-xenofobna-atmosfera/#respond Thu, 08 Dec 2016 16:10:28 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=clanky&p=94437 Po marcových voľbách do parlamentu prvýkrát prenikla antisystémová pravicovo-extrémistická strana. Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) získala 8 % hlasov a 14 kresiel v Národnej rade.

Potvrdil sa tak trend, ktorý už do Európskeho parlamentu v Bruseli priviedol približne desiatku podobne zmýšľajúcich zoskupení. Čo viedlo k tomu, že sa u nás presadil subjekt, ktorý „svojim profilom popiera základné princípy liberálnej demokracie“, skúma nová publikácia Súčasný pravicový extrémizmus a ultranacionalizmus na Slovensku. Stav, trendy podpora.

Vydáva ju Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidela.

Prebudenie nevoliča

V predchádzajúcich voľbách v roku 2012 získali pravicoví extrémisti z ĽSNS 1,58 % hlasov. O 4 roky neskôr to už bolo 8 %.

Vo voľbách 2012 ich ešte volič nevnímal ako reálneho kandidáta na vstup do parlamentu, hovorí Grigorij Mesežnikov. Uspeli až vďaka aktivizácii nevoličov a prvovoličov, ktorí v nasledujúcich voľbách vytvorili dovedna 40 % volebného zisku strany.

„Kotlebovi nahrala celková xenofóbna atmosféra, ktorú živili aj iné strany, najmä Smer-SD,“ uviedol pre EurActiv.sk Mesežnikov, „ľudia, ktorí sa v prieskumoch deklarujú ako nevoliči,  sú spravidla menej informovaní o zložitých problémoch, ale na niektoré z týchto problémov majú jasný názor.“

Situácia je o to zarážajúcejšia, že medzi prvovoličmi vo veku 18-21 rokov svoj hlas Kotlebovi odovzdalo až 22,7 % ľudí. Keďže sú extrémistické a radikálne sily tradične populárnejšie medzi mužmi, podpora ĽSNS medzi mužmi-prvovoličmi dosiahla 32 %.

Publikácia pripomína, že občanov k podpore radikálov privádza neschopnosť adaptovať sa v prostredí trhovej ekonomiky, sila etnického nacionalizmu, protirómsky rasizmus, dedičstvo fašistického slovenského štátu a sklony k izolacionizmu, antiamerikanizmus a EÚ-fóbia.

Oľga Gyárfášová počas minulotýždňového predstavenia publikácie zhrnula: „Úspech pravicového extrémizmu do veľkej miery spočíva aj v tom, že štandardné politické strany a inštitúcie si neplnia domácu úlohu. Všade tam, kde zanedbávajú verejné politiky a transparentnosť, tam sa potom darí podobným aktérom.“

ĽSNS nie je sama

Autori vo svojej práci ponúkajú širší pohľad na extrémistickú scénu. Začínajú už v roku 1989, sledujú politické snahy združenia a neskôr strany Slovenská pospolitosť a tiež pokusy o spoluprácu krajnej pravica, akým bolo dnes už takmer zabudnuté Memorandum prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže.

Okrem Slovenskej pospolitosti, ktorá sa napokon od Marian Kotlebu v roku 2012 dištancovala, sa spomína tiež Slovenské hnutie obrody (SHO).

Publikácia uvažuje o tom, že v prípade premeny SHO na politický subjekt, by sa tento mohol javiť ako „profesionálnejšia a intelektuálnejšia alternatíva voči ĽSNS“.

Čo sa teda dá urobiť v záujme toho, aby sa občania odvrátili od podpory extrémistických strán?

Grigorij Mesežnikov uviedol: „Občan musí vedieť na čej strane stojí štát. Že štát proti extrémizmu bojuje, chráni demokraciu. Tvrdý postoj štátu voči fašizmu mobilizuje demokratov a  odporcov fašizmu a odrádza ostatných od podpory extrémistov. Dôležité je tiež vzdelávanie – o demokracii, ľudských právach, tragických epizódach  dejín 20. storočia.“

Verejná diskusia spojená s publikáciou Súčasný pravicový extrémizmus a ultranacionalizmus na Slovensku. Stav, trendy podpora. sa uskutoční 12.12. 2016 (pondelok) o 17:00 v Goethe Inštitúte Bratislava.

]]>
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kotlebovi-nahrala-celkova-xenofobna-atmosfera/feed/ 0
Do rakúskych volieb vstupuje nacistická minulosť https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/rakuskych-volieb-vstupuje-nacisticka-minulost/ Thu, 01 Dec 2016 16:18:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=clanky&p=94227 Býval líder Zelených a nezávislý prezidentský kandidát Van der Bellen hovoril o poste, ktorý sa objavil na Facebooku. Fotka z kampane, na ktorej je na prechádzke so svojim psom, bola porovnaná s fotografiou Hitlera s vlčiakom, z jeho horského sídla.

„Myslíte si, že je to v poriadku?“, obrátil sa Van der Bellen na svojho oponenta, kandidáta krajne-pravicovej FPÖ Norberta Hofera. Fotku údajne zdieľal jeden z predstaviteľov FPÖ.

Hofer označil post za „hrozivý“. Sám sa sťažoval na svastiky a hitlerovské fúzy, ktoré sa objavujú na jeho volebných plagátoch. Hoci má Hofer tvrdé antiimigračné postoje a pochádza z FPÖ, odmieta označenie „krajne pravicový“.

Rakúsky prezident má prevažne ceremoniálnu funkciu, no voľby sú pozorne sledované aj zo zahraničia. Po brexite a víťazstve Trumpa v USA sú považované za ďalší barometer odporu verejnosti proti establišmentu, a rastúcej popularity krajne pravicového extrémizmu. Na budúci rok sa konajú voľby v Holandsku, Francúzsku a Nemecku – aj tam čelia mainstreamové strany rastúcej opozícii z pravého kraja politického spektra.

Podľa niektorých politikov je používanie Hitlerovho obrazu na znevažovanie oboch kandidátov za ďalší znak, že sa Rakúsko nevyrovnalo so svojou nacistickou minulosťou. V krajine, na rozdiel od Nemecka, nevplýva na verejnú mienku dlhodobo pocit viny za zločiny nacistického režimu.

„Zodpovednosť Rakúska sa stala vecou diskusie len od druhej polovice 80. rokov“, hovorí Hannes Leidinger, profesor histórie na Viedenskej univerzite.

Rakúsko bolo v 1938 násilne pripojené k nacistickému Nemecku. Po vojne sa dlho vnímalo ako obeť nacizmu. Napriek tomu, že značná časť spoločnosti Anschluss otvorene podporovala, a mnohí Rakúšania sa zúčastnili na útokoch nacistických vojsk, i holokauste, túto interpretáciu podporovali aj spojenci, ktorí Rakúsko po vojne obsadili.

Tento „mýtus obete“ sa začal rúcať až v 80. rokoch, aj v súvislosti s odhalením nacistickej minulosti rakúskeho prezidenta a Generálneho tajomníka OSN Kurta Weldheima. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako spravodajský dôstojník pri nemeckých vojenských jednotkách.

Van der Bellen: podpora židovskej komunity

V pondelok podporili Van der Bellena predstavitelia rakúskej židovskej komunity. Je to prvý krát, čo komunita podporila konkrétneho kandidáta.

„Van der Bellen nie je menším zlom, je lepším kandidátom a je mnoho desaťročí priateľom židovskej komunity a Izraela“, povedal na Facebooku Oskar Deutsch, prezident organizácie Židovské komunity Rakúska, ktorá združuje asi 15 000 členov.

Protikandidáta Hofera nemenoval, no vyslovil sa proti jeho politikám. Podľa Deutscha nie je stiahnutie sa do rakúskej ulity odpoveďou na medzinárodnú krízu. Rakúsky prezident musí rešpektovať všetky náboženstvá, vrátane islamu.

Echo minulosti

Werner Dreier, riaditeľ vládou financovanej platformy pre pripomínanie si zločinov nacizmu Erinnern.at, hovorí, že idea spoluzodpovednosti rakúskej spoločnosti za nacizmus sa dostáva do školských učebníc len v posledných rokoch, aj to „váhavo“.

Od povojnových čias, keď bola zodpovednosť kladená na vtedajších armádnych lídrov, cez 90. roky, keď boli centrom záujmu príbehy obetí, prechádza dnes krajina k priznaniu, že nacistom pomáhali aj mnohí bežní obyvatelia.

Podľa Gudrun Blohberger, ktorá vedie pedagogické centrum v bývalom rakúskom koncentračnom tábore Mauthausen, okolo roku 2007 sa začal meniť obsah vzdelávacích školských výletov, no v spoločnosti nie sú ešte informácie zakorenené.

„Ide najmä o to, aby sme nie len rozprávali o minulosti, ale aby sme poučenia z minulosti prenášali aj do nášho myslenia a konania. Na tom ešte musíme tvrdo pracovať.“

Dokument BBC: Čo nám hovorí rast krajnej pravice o Rakúsku?

Paralely

Podľa niektorých expertov by mali učitelia citlivo narábať s paralelami medzi minulosťou, a súčasnosťou nie len v Rakúsku, ale napríklad aj Francúzsku, či USA.

„Je to o rozpoznaní a vysvetlení celkového charakteru vylúčenia“, tvrdí rakúsky politológ a expert na nacionalizmus Anton Pelinka. Je potrebné vyvinúť tlak „proti hystérii a vytváraniu strachu“.

Jeden z rakúskych učiteľov povedal, že sa pokúša hľadať ponaučenia nie len v nacistickej minulosti, ale napríklad aj vo vojnách na Balkáne v 90. rokoch. Takéto príklady medzi študentami silnejšie rezonujú – aj preto, že sami sú často potomkami balkánskych utečencov.

„V mojich triedach nájdete všetko, od sympatizantov Islamského štátu, po krajne pravicových extrémistov.“ Takíto študenti majú podľa neho strach z neschopnosti nájsť si prácu acítia sa byť z politiky vylúčení.

„Pokúšam sa nepoužívať priveľa nacistickú éru. Pokúšam sa vyvádzať z histórie abstrakcie: ľudia ponúkajúci jednoduchých nepriateľov, jednoduché odpovede.“

]]>
Predsedníctvo EÚ: Čo chcú dosiahnuť a čoho sa boja slovenskí ministri? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/linksdossier/predsednictvo-eu-ambicie-a-obavy-slovenskych-ministrov/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/linksdossier/predsednictvo-eu-ambicie-a-obavy-slovenskych-ministrov/#respond Wed, 25 May 2016 10:29:58 +0000 http://euractiv.sk/?post_type=fokus&p=90331 Oslovili sme s otázkami všetkých členov slovenskej vlády, ktorí budú počas slovenského predsedníctva predsedať nejakej formácii Rady EÚ. Pýtali sme sa na osobné priority, potenciálne problematické body v agende, všeobecné očakávania v súvislosti so slovenským predsedníctvom ako aj na predbežné hodnotenie súčasného holandského predsedníctva. Premiér Robert Fico vo výpočte nefiguruje, nakoľko premiér krajiny držiacej rotujúce predsedníctvo nepredsedá Európskej rade, (summitu lídrov), ktorá má svojho stáleho predsedu Donalda Tuska.

„Podľa toho, ako sa Slovensko predsedníctva chopí, nás budú posudzovať naši partneri, európske inštitúcie a globálna komunita,“ hovorí o očakávaniach v súvislosti s predsedníctvom minister zahraničia Miroslav Lajčák. Verí, že Slovensko prispeje k „prekonaniu fragmentácie v EÚ“.

Väčšina ministrov dúfa, že predsedníctvo prinesie zvýšenie povedomia a záujmu o dianie v EÚ na Slovensku.

Pre Lajčáka je to aj o budovaní „jasnej a silnej značky moderného Slovenska“.

Neskromné očkávania: Intelektuálne PR

Jeho kolegovia hovoria inými slovami niečo podobné. Minister vnútra Robert Kaliňák si od neho sľubuje „skvelú, politickú a spoločenskú reklamu“ pre Slovensko, Peter Kažimír z financií vidí „výborné politické, biznisové a v neposlednom rade intelektuálne PR“. „Sľubujem si od predsedníctva pozitívnu emóciu voči Slovensku,“ dodáva.

Ministri Robert Kaliňák, László Solyomos (životné prostredie), Gabriela Matečná (pôdohospodárstvo), Peter Gajdoš (obrana) čakajú aj impulz pre cestovný ruch na Slovensku.

Šéf rezortu hospodárstva Peter Žiga oceňuje možnosť ukázať, že aj malá krajina má v oblasti energeticky „široké expertné znalosti“, podobne Ján Richter (práca a sociálne veci) vidí príležitosť na prezentovanie slovenského know-how.

Minister Formácia Rady EÚ
Miroslav Lajčák (SMER-SD) zahraničné veci, všeobecné záležitosti
Peter Žiga (SMER-SD) doprava, telekomunikácie a energetika / konkurencieschopnosť / obchod
Peter Kažimír (SMER-SD) hospodárske a finančné záležitosti
Robert Kaliňák (SMER-SD) spravodlivosť a vnútorné veci
Lucia Žitňanská (Most-Híd) spravodlivosť a vnútorné veci
Roman Brecely (#Sieť) doprava, telekomunikácie a energetika
Gabriela Matečná (SNS) poľnohospodárstvo a rybárstvo
Peter Gajdoš (SNS) obrana
Ján Richter (SMER-SD) zamestnanosť, sociálna politika, zdravie a spotrebiteľské záležitosti
László Solymos (Most-Híd) životné prostredie
Peter Plavčan (SNS) vzdelávanie, mládež, kultúra a šport / konkurencieschopnosť
Tomáš Drucker (SMER-SD) zamestnanosť, sociálna politika, zdravie a spotrebiteľské záležitosti

Zahraničie: Ide aj o peniaze

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer-SD) bude predsedať hneď dvom Radám EÚ. Neformálnemu stretnutiu ministrov zahraničných vecí (Gymnich) a Rade pre všeobecné záležitosti (GAC), ktorá rieši prierezové otázky a pripravuje dohody lídrov EÚ na summitoch.

Aj tu pôjde o peniaze iba v prvom rade.

Zodpovednosťou Slovenska bude dohoda o  rozpočte únie na rok 2017. Ak by sa to nezvládlo, pričom Európsky parlament tieto vyjednávania nezvykne uľahčovať, úniu by čakalo rozpočtové provizórium. Je pravdepodobné, že slovenské predsedníctvo dostane na stôl aj prehodnotenie súčasného sedemročného rozpočtového rámca (2014-2020). Ide najmä o diskusiu, čo financovať po zvyšné roky viac (napr. náklady spôsobené migráciou) a čo menej.

„V prípade, že sa politicky prepojí schvaľovanie rozpočtu EÚ s vyjednávaniami o viacročnom rámci, čakajú slovenské predsedníctvo skutočne náročné vyjednávania,“ hovorí pre EurActiv.sk Lajčák.

Veľká Británia bude ďalší oriešok. Bez ohľadu na výsledok britského referenda bude „implementácia výsledku pre slovenské predsedníctvo zásadná“.

Obavy sú aj z témy migrácie, kde Lajčák verí, „že sa budeme môcť sústrediť na zavádzanie prijatých rozhodnutí a nie na krízový manažment“.

Vnútro: Najväčší problém – Dublin

Prvou ambíciou ministra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) počas predsedníctva je, aby „práca Rady viedla k pokroku, nie rozkolom“.

Rezort si je vedomý, že veľa tém, ktoré Slovensko zdedí, „hlboko rozdeľujú členské štáty“. Ide o azyl, pracovnú migráciu alebo boj proti terorizmu.

Zvláštnu pozornosť chce Kaliňák venovať ochrane vonkajších hraníc a návratu k plne funkčnému schengenskému priestoru.

Za najproblematickejší bod vo svojej agende považuje rezort návrh reformy Dublinského nariadenia. To je ten návrh, ktorý vo výnimočných situáciách predpokladá prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské štáty na základe distribučného kľúča, pričom pripúšťa aj náhradné finančné plnenie vo výške 250 tisíc eur namiesto jedného neprijatého človeka.

Financie: Eurozóna

Ministerstvo financií sa hlási k pokračovaniu a prehlbovaniu integrácie v eurozóne.

Podľa ministra Petra Kažimíra (Smer-SD) budú prioritou diskusie o tom, „čo vieme urobiť pre odolnosť našich ekonomík a verejných financií v prípade kríz“.

„Hovoríme o dodržiavaní rozpočtových pravidiel, pokračovaní štrukturálnych reforiem, bankovej únii a možných nových proti-krízových nástrojoch ako spoločné európske poistenie v nezamestnanosti,“ vyratúva minister.

Kažimír nechce hádať, čo bude najproblematickejšou otázkou. „Niektoré veci viete predvídať, iné nie.“ Svojmu tímu v Bratislave a Bruseli verí. „Je pripravený popasovať sa s čímkoľvek, o tom nemáme pochýb.“

Hospodárstvo: Energetika, digitálny priemysel aj TTIP

Minister Peter Žiga (Smer-SD) bude predsedať až trom formáciám Rady – pre dopravu, pre konkurencieschopnosť a pre zahraničie v otázkach obchodu.

Energetická únia zaujíma Slovensko veľmi, najmä aspekty energetickej bezpečnosti. Prechod na nízko-uhlíkové hospodárstvo znamená premenu celého energetického systému.

„Bude potrebné hľadať kompromisy medzi členskými krajinami s rozdielnou štruktúrou energetiky“, hovorí minister Žiga. „Právo na určenie vlastného energetického mixu a technickú neutralitu by sme ale podľa mňa nemali vnímať ako prekážku, ale ako možnosť vzájomne sa dopĺňať v duchu solidarity.“

S ministerstvom dopravy zdieľa rezort hospodárstva priority v digitálnom trhu – najmä v oblasti digitalizácie európskeho priemyslu, geo-blockingu a nových foriem poskytovania služieb – tzv. kolaboratívna ekonomika (Uber, Airbnb). Predstavu pre úpravu týchto služieb Európska komisia vydá budúci týždeň.

V obchode je to príprava ratifikácie dohody s Kanadou (CETA) a vyjednávanie dohody s USA (TTIP), kde minister nevylučuje „nepredvídateľný vývoj“. Pripravuje sa aj na „zložitú“ diskusiu o udelení štatútu trhovej ekonomiky Číne, čo úzko súvisí s oceliarskou krízou v EÚ.

Citlivejšie budú z hľadiska rezortu rokovania o novom systéme riadenia Energetickej únie (Komisia by mala vyhodnocovať energetickú politiku každej krajiny z hľadiska cieľov Energetickej únie a formulovať odporúčania), dotiahnutie trialógu o nariadení o štítkovaní (označovanie energetickej účinnosti produktov), nariadenie o bezpečnosti dodávok zemného plynu a výmena informácií o medzivládnych dohodách v energetike.

Životné prostredie: Voda

Ako „top tému“ hodnotí minister László Solyomos (Most-Híd) zo svojho pohľadu ochranu vôd. V počiatkoch diskusie o slovenskom predsedníctve sa o tejto téme hovorilo ako jednej z nosných, neskôr sa tento nápad prehodnotil.

„Mojou ambíciou je podporiť opatrenia na adekvátnu ochranu vôd, najmä kvalitu podzemných vôd, ktoré sú hlavným zdrojom pitnej vody a dobudovanie kanalizačnej a vodovodnej siete,“ hovorí Solyomos.

Za najväčšiu výzvu považuje agendu súvisiacu s bojom proti zmene klímy a adaptačné opatrenia, na Slovensku napríklad protipovodňové systémy.

„Preto budeme v ich budovaní pokračovať za pomoci európskych peňazí,“ dodáva.

Poľnohospodárstvo: Priama podpora

Prioritou ministerky Gabriely Matečnej (SNS) je „zjednodušiť nastavené procesy a pomôcť tak poľnohospodárom pri výkone ich každodennej práce“.

Ako náročnú úlohu pre predsedníctvo vidí riešenie kritickej situácie na trhu s mliekom, bravčovým mäsom, ovocím a zeleninou.

Nerovnováha medzi ponukou a dopytom má vplyv na klesajúce ceny. „Existujúce požiadavky na dodatočné zdroje financovania nových opatrení na priamu podporu poľnohospodárov budú rezonovať,“ očakáva Matečná.

Doprava: Aj o dronoch

„V doprave bude pre mňa osobne významný návrh zmien o spoločných pravidlách v civilnom letectve, ktorý reaguje na snahu o zvýšenie leteckej bezpečnosti,“ zdieľa svoje priority Roman Brecely (#Sieť).

Návrh po prvýkrát rieši otázku diaľkovo ovládaných bezpilotných lietadiel tzv. dronov, pre ktoré zatiaľ v EÚ neexistujú spoločné pravidlá.

Slovensko sa bude snažiť o celosvetovú dohodu na systéme obchodovania s emisiami v civilnom letectve, „čo je hospodársky veľmi citlivá otázka“, dodáva Brecely.

V digitálnej oblasti sa chce zamerať na pokrytie vysokorýchlostnými sieťami elektronickej komunikácie. „Verím, že počas rokovaní s Európskym parlamentom sa nám podarí úspešne uzavrieť návrh, ktorý prostredníctvom harmonizácie využívania frekvencií umožní rozvoj mobilných technológií a služieb,“ pokračuje minister. O téme rokuje Rada ministrov aj zajtra (26. mája).

Zrušenie roamingu tiež nie je úplne dokončený príbeh. Slovensko musí vyrokovať legislatívu, ktorá poplatky dostane na úplnú nulu bez neželaných efektov. Podľa Brecelyho ide o „neľahkú úlohu“ lebo je treba zadefinovať „ekonomické a technické predpoklady, aby si operátori nevykrývali straty napríklad zvyšovaním domácich cien“.

Rešpekt má minister pred trialógmi (vyjednávaním) s Európskym parlamentom (a Komisiou), ktoré sú kľúčové pre napĺňanie programu predsedníctva. Slovensko si nechá poradiť od Malťanov, ktorí preberajú predsedníctvo po Slovensku, v oblasti námornej dopravy. Slovensko zase pomôže maltskému predsedníctvu v poľnohospodárstve a energetike.

Spravodlivosť: Európsky prokurátor

Ministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd) má ambíciu ukončiť rokovania o novele prepojenia trestných registrov. Ten sa má rozšíriť o informácie o odsúdeniach občanov tretích krajín, čo je dôležité aj vzhľadom na teroristické hrozby, vysvetľuje ministerka.

Vytŕča aj návrh nariadenie o vzniku európskej prokuratúry. Nový úrad má predovšetkým ochraňovať finančné záujmy EÚ. Mnohé členské krajiny ju ale vnímajú ako priveľký zásah.

„Ide o citlivý a komplikovaný návrh, ktorý je prepojený na niektoré ďalšie návrhy s dopadmi na vnútroštátne právo a suverenitu štátu ako takú, čo diskusiu ešte viac sťažuje,“ hovorí Žitňanská.

O návrhu sa rokuje od roku 2013 a zatiaľ sa podarilo predbežne uzavrieť len niektoré kapitoly. Navyše, návrh na schválenie potrebuje jednomyseľnosť všetkých krajín.

Do agendy rezortu spravodlivosti spadajú aj témy online predaja a digitálneho obsahu. Patrí sem aj rodinné právo s medzinárodným rozmerom, napríklad úprava rodičovských práv a povinností.

Obrana: Nová stratégia

Minister Peter Gajdoš (SNS) upozorňuje najmä na Európsku bezpečnostnú stratégiu, ktorej schválenie sa očakáva na začiatku nášho predsedníctva. Rozpracovanie tohto dokumentu je podľa neho „príležitosť podieľať sa na zadefinovaní a implementovaní našich obranných priorít“.

„Najväčšou výzvou každého predsedníctva je akútna, mnohokrát neočakávaná kríza, ktorej sa musí venovať bez ohľadu na stanovenú a známu agendu,“ dodáva.

Pretrváva aj problém nelegálnej migrácie, ktorý má presah aj do kompetencie ministerstve obrany.

Práca a sociálne veci: Britské podmienky

Podporu príležitostí a dôstojnej práce pre všetkých vidí ako svoju nosnú prioritu vo výkone predsedníctva minister Richter.

„Otvoríme tému digitalizácie, migrácie a starnutia populácie a ich vplyvu na svet práce a sociálne systémy,“ vyratúva témy.

Rezortu sa viac ako iných dotkne britské referendum ak sa Briti rozhodnú v EÚ zostať a využiť všetko, čo im sľúbila februárová dohoda so zvyškom únie.

Slovenské predsedníctvo bude musieť rokovať o legislatívnych zmenách v oblasti sociálnych dávok a voľného pohybu pracovníkov. Minister Richter sľubuje „rýchly postup rokovaní k najlepšiemu spoločnému výsledku“.

Foto TASR

Zdravie: Tuberkulóza   

Na ministerstve zdravotníctva sa chcú zamerať na cezhraničné ohrozenia zdravia, infekčné ochorenia a ich očkovanie. Diskutovať chcú o probléme tuberkulózy, jej rezistencii voči liekom a chronických neprenosných ochoreniach.

Slovenské predsedníctvo plánuje nadviazať na kroky v oblasti výživy, kde chce pokračovať v znižovaní rizikových faktovo zdravia – soľ, cukor, tuky. „Ambíciou predsedníctva je získať a vyhodnotiť najlepšie skúsenosti členských štátov EÚ v tejto oblasti.“

Holanďania už začali diskusiu o riešení dostupnosti liekov v EÚ, čo Slovensko víta. Minister Tomáš Drucker (Smer-SD) chce v rámci neformálnych diskusií otvoriť tému reexportu liekov.

Za najväčšiu výzvu považuje prekonávanie rôznorodých záujmov ekonomicky silnejších a slabších krajín.

Školstvo: Zručnosti a vedecký cloud

V rezorte ministra Petra Plavčana (SNS) majú pre predsedníctvo motto „podpora a rozvoj talentu“.

„Inovácie, rozvoj a ekonomický rast by sme totiž bez talentu mohli len veľmi ťažko zabezpečiť. V ktorejkoľvek krajine,“ tvrdí minister.

Sústrediť sa chce podporu mladých výskumných pracovníkov a zvyšovanie atraktívnosti vedeckej kariéry.

Centrálna však bude strategická iniciatíva „Nový program pre zručnosti pre Európu“. Ten má rozširovať zručnosti pre trh práce ale aj pre občiansku angažovanosť. Balík opatrení je „citlivá problematika,“ keďže ide o kompetencie členských krajín a bude podľa Plavčana „vyžadovať veľkú dávku negociačných zručností a taktu“.

Venovať sa minister chce aj vzdelávaniu a práci s mládežou pri podpore „spoločných európskych hodnôt a prevencii extrémizmu a radikalizmami s ktorými sa v poslednej dobe konfrontuje aj naša krajina.“

Za náročnú tému považuje European Science Cloud.

Holanďania? Profesionáli s rutinou

Ministri sa unisono zhodujú, že na súčasnom holandskom predsedníctve cítiť veľké skúsenosti, z ktorých sa dá učiť. Rade predsedajú po 12. krát. Minister Lajčák na holandskom predsedníctve oceňuje otvorenie diskusie o podobe európskeho rozpočtu po roku 2020 a snahu lepšie uvádzať do života dohody lídrov zo summitu.

Kaliňák tvrdí, že majú ťažkú situáciu kvôli migračnej kríze, no zvládajú ju „výborne a s prehľadom“.

Peter Kažimír vníma, že vedia, čo a ako chcú a vedia to komunikovať. Jemnú kritiku vyslovila len ministerka Matečná. Hoci holandské predsedníctvo považuje za pragmatické a profesionálne, v niektorých momentoch mu chýba „pružnosť pri rozhodovaní“.

Lucia Žitňanská si všíma, že predsedníctvo má výborne jazykovo a odborne pripravených expertov.

Minister Brecely Holanďanov chváli za uzavretie 4. železničného balíčka, Gajdoš oceňuje ambicióznosť v užšej obrannej spolupráci, Drucker v práci na téme antimikrobiálnej rezistencie a dostupnosti inovatívnych liekov.

Ministrovi Plavčanovi sa v agende vzdelávania páči ich podpora mediálnej gramotnosti, kritického myslenia a prevencii a boju proti násilnej radikalizácii mládeže.

 

]]>
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/linksdossier/predsednictvo-eu-ambicie-a-obavy-slovenskych-ministrov/feed/ 0
EÚ v programovom vyhlásení vlády 2016-2020 https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/linksdossier/eu-v-programovom-vyhlaseni-vlady-2016-2020/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/linksdossier/eu-v-programovom-vyhlaseni-vlady-2016-2020/#respond Thu, 14 Apr 2016 11:06:12 +0000 http://euractiv.sk/?p=89648 Prinášame prehľad základných téz, návrhov a plánovaných krokov novej vlády v oblasti pôsobenia na úrovni EÚ alebo prenášania európskych politík do domáceho prostredia.

Celé znenie Návrhu programového vyhlásenia vlády SR

Slovensko v EÚ

Vláda bude usilovať o zachovanie inštitucionálnej rovnováhy v rámci EÚ v zmysle platných zmlúv a zároveň podporovať posilňovanie postavenia národných parlamentov v zmysle dohody medzi EÚ a Veľkou Britániou. 

  • jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii SR; SR ako predvídateľný a spoľahlivý partner
  • posilňovanie postavenia EÚ z pozície predsedníctva SR v Rade EÚ; dôstojný a úspešný priebeh predsedníctva SR v Rade EÚ
  • posilňovanie postavenia národných parlamentov v zmysle dohody medzi EÚ a Veľkou Britániou
  • zintenzívnenie domácej diskusie o európskych otázkach (s výhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019)
  • pragmatická koordináciu pozícií krajín V4 v rámci EÚ
  • posilnenie partnerstva s Nemeckom
EÚ v kontexte súčasných kríz

Vláda sa chce sústrediť na spoločné európske projekty, akými sú energetická únia, jednotný digitálny trh či únia kapitálových trhov a zároveň zdôrazňovať význam a nedotknuteľnosť všetkých štyroch slobôd vnútorného trhu únie.

  • zvyšovanie odolnosti EÚ ako celku a zabránenie jej ďalšej fragmentácii
  • lepší manažment vonkajších hraníc, funkčný Schengen
  • konštruktívne riešenia migračnej krízy so zachovaním „špecifík a možností jednotlivých členských krajín“
  • prehlbovanie vnútorného trhu: energetická únia, jednotný digitálny trh, únia kapitálových trhov; potvrdenie významu a nedotknuteľnosti štyroch slobôd
  • podpora vytvárania fiškálnych nástrojov na tlmenie ekonomických šokov v eurozóne – spoločné európske poistenie v nezamestnanosti (dočasné transfery medzi krajinami), spoločný európsky investičný program, ktorý vychádza z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI)
Vonkajšie vzťahy EÚ a dohody o voľnom obchode

Pri rokovaniach Európskej komisie o dohodách o voľnom obchode bude presadzovať, aby výsledok bol akceptovateľný z pohľadu záujmov SR a bol v súlade so schváleným negociačným mandátom.

  • podpora rozširovania Európskej únie
  • podpora východnej dimenzie Európskej susedskej politiky
  • pozornosť pre južný pilier susedskej politiky EÚ kvôli bezpečnostným súvislostiam
  • rozširovanie dohôd s členskými krajinami EÚ o diplomatickom a konzulárnom zastupovaní Slovenska
  • dohody o voľnom obchode EÚ musia byť akceptovateľné z pohľadu záujmov SR a  v súlade so schváleným negociačným  mandátom
  • v tomto kontexte treba klásť dôraz na bezpečnosť a kvalitu potravín (najmä s prihliadnutím na GMO), ochranu domácich spotrebiteľov, poľnohospodárskych subjektov, malých a stredných podnikateľov a energeticky náročného priemyslu
Bezpečnostná politika

Vláda sformuluje základné ciele bezpečnostnej a obrannej politiky v aktualizovanej bezpečnostnej stratégii a obrannej stratégii SR, ktorá bude predložená do NR SR najneskôr v roku 2017.

  • zvyšovať efektívnosti krízového manažmentu EÚ
  • spolupráca členských štátov pri tvorbe civilných a vojenských spôsobilostí
  • napĺňanie Globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku
  • nová aktualizovaná bezpečnostná a obranná stratégia SR zohľadní strategickú adaptáciu NATO a EÚ
  • plnenie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti na roky 2015 – 2020 so zameraním na terorizmus, organizovanú trestnú činnosť, počítačovú kriminalitu, otázky nelegálnej a nekontrolovateľnej migrácie
  • ochrana vonkajších hraníc EÚ, zvýšenie bezpečnosti Schengenského priestoru
  • v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ presadzovať rozvoj a ochranu kybernetického priestoru, presadzovať prevzatie smernice NIS do národných legislatív
Finančná politika

Vláda sa zaväzuje dosiahnuť do roku 2020 vyrovnaný rozpočet a posilniť dodržiavanie rozpočtovej disciplíny.

  • konsolidácia verejných financií, dodržiavanie rozpočtovej disciplíny, dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu do roku 2020
  • reforma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (dlhová brzda), novela zákona o rozpočtových pravidlách – zosúladenie s európskymi rozpočtovými pravidlami
  • úprava legislatívy v oblasti erózie základu dane a presunov ziskov a v oblasti výmeny informácií na základe odporúčaní EÚ a OECD
  • revízia pravidiel financovania bankového sektora v nadväznosti na plánované odporúčania zo strany Európskeho orgánu dohľadu nad bankovníctvom
  • zohľadnenie odporúčaní EK vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier
V kontexte slovenského predsedníctva v Rade EÚ
  • dobudovanie bankovej únie na troch pilieroch
  • dohoda na úrovni EÚ o vytvorení Európskej schémy poistenia vkladov (3. pilier bankovej únie)
  • tvorba opatrení na znižovanie rizík v európskom finančnom sektore
  • uzavretie tzv. Loan Facility Agreement medzi SR a Jednotnou rezolučnou radou
  • podpora pre spoločný zabezpečovací mechanizmus pre úverové inštitúcie pomocou Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, trvalý euroval)
  • posilnenie dlhodobej stability a dôveryhodnosti úverových inštitúcií v eurozóne
  • podpora vytvárania únie kapitálových trhov
  • odhaľovanie a obmedzovanie pohybu finančných prostriedkov a iných aktív zameraných na financovanie terorizmu

WordCloud

 

Klimatická politika a ochrana životného prostredia

Výzvou je očakávaný rozmach elektromobility, ku ktorému vláda prispeje podporou budovania potrebnej infraštruktúry.

  • záväzky klimaticko-energetického rámca 2020: splnenie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov, a to o minimálne 20 % do roku 2020 oproti roku 2005
  • plnenie záväzkov v oblasti klimatických zmien v súlade s Parížskou dohodou, skorá ratifikácia a príprava jej implementácie
  • presadzovať také návrhy v EÚ systéme obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS), ktoré budú dlhodobo udržateľné pre životné prostredie, ako aj motivujúce a spravodlivé pre podniky zahrnuté v EÚ ETS
  • využívanie zdrojov na programy zamerané na zlepšenie energetickej efektívnosti, zníženie energetickej náročnosti priemyslu a verejného sektora, podporu udržateľných pracovných miest, znižovanie emisií v doprave či podporu ekoinovácií a obnoviteľných zdrojov energie
  • eko-efektívnosť rozvoja priemyselnej výroby
  • riešenia problémov akumulovaných v oceliarskom priemysle v súlade s Akčným plánom pre oceliarsky priemysel prijatý EK
  • napĺňanie cieľov definovaných v 7. všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020
  • zohľadnenie cieľov definovaných na úrovni EÚ pre predchádzanie vzniku odpadov a ich presmerovanie zo skládok k ich opätovnému využitiu
  • podpora prechodu na obehové hospodárstvo zabezpečujúce racionálne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a znižovanie environmentálnych dosahov
  • vytvorenie priaznivých podmienok pre tvorbu „zelených“ pracovných miest a investícií, podpora ekoinovácií, ako aj aplikovanie zeleného verejného obstarávania
  • podpora budovania potrebnej infraštruktúry pre očakávaný rozmach elektromobility
Energetická politika

Prioritou bude efektívne využívanie existujúcich prepravných kapacít, vytvorenie severojužného koridoru a projekt plynovodu Eastring.

  • podpora projektu európskej energetickej únie
  • pri  riešeniach a legislatívnych návrhoch (v rámci energetickej únie) vyžadovať ich dôsledné posúdenie vplyvu na koncové ceny energií a konkurencieschopnosť priemyslu
  • vytvárať podmienky pre dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce a analyzovať možnosti ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice
  • podmienky pre optimálne využívanie obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe, tak aby boli zabezpečené ciele SR vyplývajúce z legislatívy EÚ
  • pokračovanie intenzívnej spolupráce V4 v energetike
  • efektívne využívanie existujúcich prepravných kapacít zemného plynu, vytvorenie severojužného koridoru a podpora projekt plynovodu Eastring
  • maximálne využitie prenosových sústav a prepravných sietí prechádzajúcich cez územie SR
  • vytvárať podmienky pre nezávislosť regulačného orgánu pri plnení jeho úloh
  • ochrana zraniteľných odberateľov vrátane riešenia energetickej chudoby a zníženie koncovej ceny elektriny pre priemyselných odberateľov
Poľnohospodárstvo, investície v regiónoch a eurofondy

Je predpoklad, že po roku 2020 budú zdroje EÚ určené na dosahovanie cieľov kohéznej politiky v porovnaní so súčasným obdobím obmedzené. 

  • odstránenie negatívneho vplyvu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na slovenské agropotravinárstvo v jej rámci reformy po roku 2020, presadzovanie nediskriminačných podmienok
  • pracovať s predpokladom, že po roku 2020 budú zdroje EÚ na kohéznu politiku nižšie – dôraz na väčšiu diverzifikáciu zdrojov financovania investičných potrieb Slovenska
  • spolu s V4 lobovať za udržanie pozície politiky súdržnosti ako hlavnej investičnej politiky EÚ aj po roku 2020
  • v rámci národného riadenia eurofondov na roky 2014-2020 sa prijmú organizačné zmeny, ktoré majú o.i. znížiť riziko ich obmedzenia po roku 2020: 1. Úradu pre verejné obstarávanie bude zapojený do kontroly verejného obstarávania v rámci čerpania eurofondov, 2. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície stanoví a bude sledovať záväzné ukazovatele dosahovania cieľov operačných programov, dohliadať nad súladom projektov podporovaných z EÚ zdrojov s národnými a rezortnými stratégiami a nad synergiou pre financovanie politík prostredníctvom financovania ako z EŠIF a zo štátneho rozpočtu so zohľadnením možností využitia súkromných zdrojov
]]>
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/linksdossier/eu-v-programovom-vyhlaseni-vlady-2016-2020/feed/ 0
Slovensko: Po voľbách gratulujú len európski konzervatívci https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-po-volbach-gratuluju-len-europski-konzervativci/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-po-volbach-gratuluju-len-europski-konzervativci/#comments Mon, 07 Mar 2016 09:40:54 +0000 http://euractiv.sk/?p=89002 Jednou z mála gratulácií, ktorá v súvislosti s výsledkami slovenských volieb prišla z európskeho prostredia bol tweet šéfa skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Syeda Kamalla.

Členmi tohto zoskupenia v Európskom parlamente sú slovenské strany Sloboda a solidarita (SaS), ktorá vo voľbách skončila s druhým najvyšším volebným ziskom a hnutie OĽaNO a strana NOVA, ktoré spolu skončili tretie. K Európskym konzervatívcom a reformistom patria napríklad britskí konzervatívci alebo poľská konzervatívna vládna strana Právo a spravodlivosť. Richard Sulík už avizoval, že po voľbách zloží mandát poslanca Európskeho parlamentu. Pokiaľ ide o najsilnejšiu európsku politickú stranu európskych ľudovcov (EPP), predseda Joseph Daul ešte pred voľbami želal veľa úspechov jej slovenským členským stranám – KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS a SMK-MKP.

Po sobote zo štvorice strán EPP zostala v slovenskom parlamente len jedna – Most-Híd s 11 poslancami.

Strana európskych socialistov (PES) ani jej frakcia v EP (S&D), kam patrí Smer-SD, k volebnému víťazstvu svojmu slovenskému členovi zatiaľ neblahoželali. V súvislosti s rétorikou premiéra Roberta Fica k utečencom a slovebskou žalobou časť euro-socialistických poslancov EP žiadala suspendovať členstvo Smeru-SD v zoskupení.

Strany hlavného prúdu európskej politiky euroľudovci (EPP) a sociálni demokrati (S&D) získali na Slovensku len 60 z 150 mandátov, oproti 119 na začiatku volebného obdobia 2012-2016.

Slovensko čaká o 4 mesiace rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ. Akékoľvek možné povolebné koalície znamenajú, že sa európska politika Slovenska stane o niečo menej predvídateľná. V prípade, že sa nepodarí prelomiť politický pat, v hre je podľa komentárov aj vytvorenie úradníckej vlády, ktorá by krajinu predsedníctvom previedla k predčasným voľbám.

]]>
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-po-volbach-gratuluju-len-europski-konzervativci/feed/ 1
Video: Volebná súťaž na poli EÚ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/video-volebna-sutaz-na-poli-eu/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/video-volebna-sutaz-na-poli-eu/#respond Fri, 04 Mar 2016 10:56:08 +0000 http://euractiv.sk/?p=88969 Celú analýzu si môžete prečítať tu:

EÚ vo voľbách 2016: Rozšírenie bojového poľa?

(Sumár)

]]>
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/video-volebna-sutaz-na-poli-eu/feed/ 0
EÚ a slovenské voľby do NR SR 2016: Rozšírenie bojového poľa? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/eu-slovenske-volby-nr-sr-2016-rozsirenie-bojoveho-pola/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/eu-slovenske-volby-nr-sr-2016-rozsirenie-bojoveho-pola/#respond Mon, 29 Feb 2016 09:03:47 +0000 http://euractiv.sk/?p=88882 Prerastanie európskej politiky do slovenskej reality je po takmer 12 rokoch členstva v EÚ nespochybniteľné. Aktuálna ekonomická a najnovšie aj geopolitická a bezpečnostná situácia tento proces ešte zvýrazňujú. Formovať slovenskú realitu aj cez „Brusel“ by malo byť ambíciou každej politickej strany, ktorá ašpiruje na účasť vo vláde. Predvolebné programové dokumenty strán by v teórii mali formu týchto ambícií voličom aspoň naznačiť.

EurActiv.sk sa po piatykrát podujal detailne pozrieť na to, ako relevantné slovenské politické strany v predvolebnom období na strategickej úrovni rozmýšľajú o EÚ, jej presahoch na Slovensko a slovenskom príspevku k súčasným európskym výzvam.

Prostredníctvom utečeneckej krízy sa európska politika definitívne stala „rozšírením bojového poľa“ pre slovenský politický zápas. S nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou polemizujú podaktorí slovenskí politici skoro tak často ako s domácimi oponentami.

EÚ ako súčasť riešenia

Ak sa pozrieme na to, ako politické strany pracujú s EÚ v programoch, vidíme, že u všetkých politických strán prevláda silné chápanie EÚ ako súčasti riešení problémov, ktorým čelí Slovensko alebo únia ako taká. Toto platí pre strany Most-Híd, OĽaNO-NOVA, KDH aj Sieť. Je to pravdou, do menšej miery aj pre SaS a SNS, ktoré častejšie ako vyššie menované strany vnímajú v programe EÚ ako potenciálnu hrozbu resp. vnímajú negatívne vplyvy jej pôsobenia/rozhodnutí na Slovensko.

Žiadna strana nedeklaruje podporu zásadnejšiemu prehlbovaniu integrácie v žiadnej oblasti. Prevláda pocit, že únia potrebuje vnútornú konsolidáciu pod tlakom kríz.

Samozrejmosťou sa pre slovenské politické strany stáva formovanie konkrétnych pozícií k jednotlivým politikám, čo dáva jasnejší obraz o zamýšľanom pôsobení. Časté odkazy na EÚ ako na referenčný rámec (porovnanie situácie v EÚ so stavom na Slovensku) sa objavuje v tých programoch, ktoré veľký priestor v programe venovali analýze východiskového stavu situácie na Slovensku v mnohých oblastiach.

Výzvy

Ak sa pozrieme na najväčšie výzvy, ktorým únia čelí, sú v programoch pokryté rôzne. Migrácii sa venujú všetky s výnimkou Mostu-Híd a #Siete. Málokto v programe myslel na Brexit (Sieť, Most-Híd, OĽaNO-NOVA), čo sa dá pochopiť, keďže po sformovaní novej vlády už nebude veľa spôsobom ako túto vec ovplyvniť.

Podobne zmienka o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve sa objavuje sporadicky, iba u SNS a to odmietavo a v programe OĽaNO-NOVA ambivalentne. Z vyjadreni zástupcov strán sa ale zdá, že sa začína objavovať opatrný postup (podmieňovanie podpory výhodnosťou zmluvy pre EÚ, resp. špecifické skupiny). Maximálne do úzadia sa dostali témy súvisiace s eurozónou (Gréckom) nad rámec hlásenia sa ku konsolidácii. Vymedzujúco sa k tomu viac vyjadruje SaS, tiež však nie v takom rozsahu ako v roku 2012.

Rozhovory poskytli ďalší náhľad do rozmýšľania strán o EÚ. Väčšina opozičných strán s výnimkou mimoparlamentnej SNS sa vyhraňuje voči pozíciám vlády pri formovaní európskej odpovede na utečeneckú krízu. Vyhranenie má rôznu podobu. Explicitne odsudzuje žalobu na kvóty Sieť a KDH, nesúhlas je citeľný aj u ostatných, opäť s výnimkou SNS. Žiadna strana ale nedeklaruje, že okamžite pristúpi k napĺňaniu kvót, ale minimálne KDH deklaruje ochotu prijímanie azylantov zvýšiť (pri rešpekte obáv, kultúrneho prostredia atď). OĽaNO-NOVA sa vyjadruje nejednoznačne, hlási sa európskemu riešeniu na báze solidarity, vníma aj obavy.

Pozíciu voči prerozdeľovaniu utečencov považuje Smer-SD za náležitý prejav asertivity v EÚ. Všetky strany (okrem SNS) vnímajú negatívne dôsledky pre postavenie Slovenska v rámci EÚ plynúce z rétoriky a konania vlády v tejto téme. Pokiaľ ide o slovenské pôsobenie v EÚ vo všeobecnosti, väčšina strán sa zamýšľa aj nad nastavením vnútorných procesov tvorby stanovísk k politikám/aktom EÚ na Slovensku (Sieť, OĽaNO, Most-Híd, SaS, SNS) – buď v širšom kontexte zmien v štátnej správe alebo opatrení na úrovni NR SR.

Slovenské predsedníctvo reflektuje väčšina strán ako šancu, skôr v širšom zmysle, než, že by dúfali v presadenie konkrétnych vecí. Tu je opäť výnimkou SaS, ktorá pridanú hodnotu predsedníctva nevidí a SNS, ktorá má na jednej strane formuluje nesplniteľné ambície, na druhej strane si je vedomá, že migračná kríza bude pre predsedníctvo problematická.

Vnímanie hrozby dezintegrácie (vystúpenia niektorých krajín z EÚ, eurozóny, zánik Schengenu atd.) je medzi slovenskými politickými stranami pomerne silné. Výnimkou je SNS a SaS, ktorá si to nespája s nevyhnutne negatívnymi javmi. Samotný Brexit si neželá žiadna strana, všetci považujú zotrvanie Británie za mimoriadne dôležité pre pozíciu EÚ ako celku. Jediná Sieť formuluje požiadavku, aby v rámci uspokojenia Veľkej Británie nedošlo k narušeniu princípu voľného pohybu osôb v EÚ. SaS by považovala za zaujímavé sledovať ako sa Británii darí mimo EÚ, SNS považuje dohodu s Britániou za príklad, že sa v EÚ vychádza v ústrety len veľkým krajinám.

Medzi všetkými politickými stranami prevláda silná podpora pre V4 ako platformu pre znásobenie vplyvu Slovenska v EÚ a koordináciu pozícií. Len respondentka KDH prejavila značne kritický postoj voči vystupovaniu V4 na európskej úrovni v poslednom období. Hoci v niektorých prípadoch respondenti vyslovili rozpaky nad politickým vývojom v Maďarsku a najmä v Poľsku, nikoho z nich to neprivádza k záveru, že by mechanizmus „vlády zákona“, ktorá Európska komisia spustila voči Poľsku bol zmysluplný.

 

Celú analýzu nájdete tu:

EÚ vo voľbách 2016: Rozšírenie bojového poľa?

 

Poznámky k metodike

Ako relevantné sme pre účely tejto analýzy vybrali tie politické subjekty, ktorých priemer preferencií nameraných v šiestich rôznych prieskumoch (piatich rôznych agentúr) v novembri a decembri 2015 presiahol hranicu zvoliteľnosti – 5 %: Smer-SD, #Sieť, KDH, Most-Híd, SNS, OĽaNO-NOVA, SaS. Menšiu pozornosť venujeme aj stranám SMK a SDKÚ-DS, ktoré dosiahli priemer medzi 3 a 5 %.

Analýza pracuje s dvoma hlavnými a jedným doplnkovým druhom dát. Prvým sú programové dokumenty deviatich slovenských politických slovenských strán pripravené špeciálne pre voľby 2016.

Druhou množinou informácií sú pološtrukturované rozhovory s predstaviteľmi siedmych politických strán, ktorých strany poverili komunikovať európske záležitosti pre účely tejto analýzy. Krátené a editované verzie týchto rozhovorov sme postupne publikovali na EurActiv.sk:

Tretím zdrojom dát sú podobné analýzy EurActiv.sk z minulosti, predovšetkým z roku 2012.

]]>
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/eu-slovenske-volby-nr-sr-2016-rozsirenie-bojoveho-pola/feed/ 0
Odsúdili sme sa do úlohy štatistov https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/odsudili-sme-sa-ulohy-statistov/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/odsudili-sme-sa-ulohy-statistov/#comments Thu, 25 Feb 2016 07:04:54 +0000 http://euractiv.sk/?p=88840 Ako sa za posledné 4 roky podľa Vás zmenilo postavenie Slovenska v EÚ?

Naše postoje pri krízach nás zaradili medzi tých, pre ktorých je Európska únia predovšetkým darcom peňazí. Ukázalo sa to pri poskytovaní pôžičky pre Grécko, ale najmä pri odmietnutí solidarity so štátmi, ktoré riešili problém s migrantami. Slovensko a ďalšie tzv. nové členské štáty sa týmito postojmi odsúdili do úlohy štatistov pri rozhodnutiach týkajúcich sa spoločnej európskej budúcnosti.

Čo môže z Vášho pohľadu nová slovenská vláda spraviť, aby sa to prípadne zmenilo?

Veľmi by pomohlo, ak by nová vláda bola konštruktívna a nielen navrhovala riešenia, ale aj dôsledne uplatňovala prijaté rozhodnutia na úrovni Rady. To neznamená vzdať sa obhajoby vlastných záujmov. Dôležité je zmeniť celkový prístup – nie apriórne odmietať, ale vznášať pripomienky, predkladať argumenty a hľadať spoločný záujem

Aké sú Vaše očakávania a obavy v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ?

Štát, ktorý predsedá Rade, má veľký vplyv na to, ktorým legislatívnym návrhom sa venuje pozornosť a ktoré sa dostanú na vedľajšiu koľaj. Jeho úlohou je sprostredkovať dohodu, aby bola legislatíva prijatá. Dúfam, že Slovensko má dnes už dostatočne silné inštitúcie a potrebné personálne kapacity na zvládnutie tejto zodpovednosti.

Pod vplyvom udalostí ako sú utečenecká kríza, chystané referendum vo Veľkej Británii a ďalšie politické dynamiky, povedali by ste, že sa dá hovoriť o reálnej hrozbe rozpadu EÚ?

Nehovorila by som o rozpade, pretože európska spolupráca je výhodná pre každý členský štát. Ale čaká nás transformácia, možno nová štruktúra, ktorá umožní niektorým štátom pokračovať v integrácii, zatiaľ čo ďalšie sa tohto procesu budú zúčastňovať len obmedzene.

Ako vnímate pôsobenie V4 v rámci EÚ za posledné obdobie?

Ako veľmi nešťastné. Každé jedno vyhlásenie spochybňuje kompetentnosť vlád krajín V4 a ich schopnosť vidieť za vlastné humno.

Keďže sme sa o tom v minulosti už rozprávali, predpokladám, že mechanizmus „vlády zákona,“ ktorý spustila Európska komisia vo vzťahu k Poľsku nepovažujete za najšťastnejší. Je to tak?

Máte pravdu. Je to nešťastný krok, ktorý je skôr prejavom frustrácie, než racionálnej úvahy. Ak má Komisia pochybnosti o dodržiavaní zásad právneho štátu, má sa obrátiť na Európsky súdny dvor. Len tak sa dá vyhnúť politizácii, ktorá vytvára medzi štátmi zbytočné napätie.

V programe KDH sa smerom k utečeneckej kríze zdôrazňujú dva momenty – potreba pomoci ľuďom v núdzi a ochrana vonkajšej hranice EÚ. Prispelo Slovensko k spoločnému riešeniu migračnej krízy na európskej úrovni dosť?

Zdá sa mi – a myslím, že tento pocit momentálne prevláda v celej EÚ – že sme ako krajina urobili veľmi málo. Ponúkli sme len zlomok vlastných kapacít, či už ide o miesta pre žiadateľov o azyl, alebo konštruktívne a zároveň realistické návrhy riešení. Vieme ponúknuť viac a nezľaviť pritom z požiadaviek na bezpečnosť vlastných občanov.

Žalobu na tzv. dočasné kvóty v programe označujete za „politikárčenie“. Ako malo Slovensko po prijatí rozhodnutia o relokačnej schéme na Rade EÚ postupovať?

Predovšetkým sme sa mali ešte pri vyjednávaní na pôde Rady sústrediť na vzorec, ktorý Komisia navrhla. Nepovažujem ho za dobrý, pretože HDP ani počet obyvateľov nevystihuje schopnosť krajiny prijať a integrovať žiadateľov o azyl z iného kultúrneho prostredia. Našou ambíciou malo byť navrhnúť iný mechanizmus, nie trucovito krútiť hlavou. To seriózny partner nerobí.

Vidíte v rozvojovej pomoci, ktorú únia a s ňou aj Slovensko poskytuje, potenciál výraznejšie prispieť k stabilizácii súčasnej migračnej vlny?

Určite áno. Rozvojová pomoc nedokáže zastaviť vojnu, ale treba si uvedomiť, že mnohí z prichádzajúcich migrantov neutekajú pred vojnou, ale pred extrémnou chudobou, ktorá ohrozuje ich život. Ak zlepšíme podmienky v ich domovských krajinách, dáme im nádej na lepší život tam.

Kým v niektorých oblastiach, ako napríklad pri schengenskej spolupráci sa hýbeme skôr dozadu, na stole ležia návrhy ako prehĺbiť spoluprácu v eurozóne. Potrebuje HMÚ nové nástroje na koordináciu alebo inštitúcie?

Stále častejšie sa hovorí napríklad o tom, že eurozóna potrebuje spoločného ministra financií so silnými kompetenciami. Správnejšie by však bolo hovoriť o rozpočtovej disciplíne, o ktorú tu predovšetkým ide, v širšom kontexte. Rozpočty štátov majú výdavkovú aj príjmovú stranu a problém nastane, ak nie sú v rovnováhe. Ale tzv. staré členské štáty zatiaľ nemajú politickú odvahu otvoriť diskusiu o harmonizácii dôchodkov a zdravotnej starostlivosti. Kým sa to nezmení, dovtedy na zachovanie spoločnej meny úplne postačujú existujúce nástroje.

Európski ľudovci čoraz viac hovoria o potrebe presadzovania konceptu rovnakej mzdy za rovnakú prácu naprieč EÚ. Považujete to za realistickú požiadavku a niečo na čo, by EÚ mala tlačiť?

Musím to spresniť: ide o rovnakú mzdu za rovnakú prácu v rovnakom členskom štáte. Ide totiž o požiadavku, ktorá sa týka vyslaných pracovníkov a jej cieľom je zabrániť mzdovému dumpingu zo strany firiem z nových členských štátov. Vďaka nižším mzdám dokážu tieto firmy ponúknuť svojim odberateľom nižšie ceny pri zachovaní ostatných parametrov. Ak o túto výhodu prídu, budú musieť prepustiť zamestnancov. Skôr by som preto chcela, aby sa našiel taký kompromis, ktorý na jednej strane ochráni pracovníkov pred novodobým otrokárstvom, no zároveň nezoberie našim firmám dôležitú konkurenčnú výhodu.

Aký je postoj KDH k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve?

Podporujeme vytvorenie čo najpriaznivejšieho prostredia pre vzájomný obchod medzi Európou a USA, pretože prinesie hospodársky rast a kvalitné pracovné miesta. No zároveň trváme na zachovaní vysokých štandardov ochrany spotrebiteľa aj prírody. S veľkou nedôverou vnímame aj snahy o neprimerané posilnenie ochrany investícií a trváme na tom, že zákony musia byť nad obchodnými zmluvami, nikdy nie naopak.

Kam by mala únia až zájsť v snahe o udržanie Veľkej Británia v EÚ?

Zdá sa, že ponuka EÚ je už na stole a meniť sa nebude. Ak ju občania Veľkej Británie v referende odmietnu, musíme ich rozhodnutie rešpektovať a zariadiť sa podľa toho.

Slovenské predsedníctvo pravdepodobne zastihne diskusia o reforme kohéznej politiky EÚ. Čo by malo Slovensko v tomto smere presadzovať?

Predtým, než začneme niečo presadzovať, mali by sme sa najprv pozrieť do zrkadla. Slovensko je dnes priam výkladnou skriňou úspechov, ale najmä nedostatkov kohéznej politiky. Ukázali sme, že z eurofondov dokážeme urobiť rozumné investície, aj nezmyselne ich míňať. Ak nenájdeme odvahu hovoriť o tejto téme otvorene, najprv doma a potom na európskom fóre, tak bude lepšie, ak k nej nepovieme nič.

]]>
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/odsudili-sme-sa-ulohy-statistov/feed/ 2