Ani po stretnutí lídrov na londýnskom summite Ankara neustúpila zo svojej požiadavky. Turecko bude blokovať zámer Aliancie posilniť obranu vo Východnom krídle dovtedy, kým nedostane taký návrh, ktorý by bol v súlade s ich pohľadom na kurdské milície v Sýrii.
Globálny sankčný režim, známy ako európska verzia Magnitského zákona, by mal umožniť zmraziť aktíva a zakázať cestovanie jednotlivcom, zapojených do porušovania ľudských práv kdekoľvek na svete.
Po tom, ako Ankara získala kontrolu nad oblasťami v Sýrii a s nimi aj nad množstvom teroristov, začali Turci s ich repatriáciou. Na summite v Londýne chce Erdoğan svojim náprotivkom pripomínať, že v tureckej väzbe sú stále stovky ich krajanov.
Krajina s 1,3 miliónmi obyvateľov odsúdila za uplynulú dekádu viac ruských špiónov, ako ktorýkoľvek iný štát Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie. Experti tvrdia, že je to vďaka politickej reflexii závažnosti hrozieb a verejného záujmu.
Fínsko je v počte obyvateľov porovnateľné so Slovenskom, no jeho vláda sa rozhodla hrať na medzinárodnej scéne väčšiu úlohu, než ju na to predurčuje veľkosť krajiny.
Diplomacia bola v minulosti považovaná za dôstojné umenie vyvolených. Zahraničná politika sa však rovnako, ako iné formy diskurzu, musela prispôsobiť rýchlej a digitálnej dobe, kde môže ktokoľvek a kedykoľvek odvysielať absolútne čokoľvek.
Pri presadzovaní svojej zahraničnej politiky musia byť menšie krajiny vynaliezavejšie, no v partnerstve s inými majú k dispozícii viac nástrojov. Slovensko sa môže učiť od porovnateľne veľkého Fínska, ktorého medzinárodná relevancia rastie s jeho špecializáciou.
Nedávne slová francúzskeho prezidenta o mozgovej smrti Aliancie rozrušili pred blížiacim sa summitom najmä krajiny na východnej hranici NATO. S Macronovým názorom sa stotožnilo spolu s Ruskom len Maďarsko.
Protesty v suverénnom Hongkongu, ktorý je pod správou Číny, neustali ani po piatich mesiacoch. O život už prišli tri osoby, takmer 4 500 demonštrantov bolo zatknutých.
Oficiálna politika aj verejná mienka o Číne sa v krajinách Vyšehradu značne odlišuje. Najväčším potenciálom pre štvoricu je podľa analytikov pevné zakotvenie v európskej zahraničnej politike, nakoľko ako väčší celok môžu lepšie ovplyvniť ďalšie vyjednávania s Čínou.
Hoci od diplomatov očakávame, že budú aktívne participovať na odhaľovaní falošných správ o zahraničnopolitických témach, nastavené štruktúry od zamestnancov nevyžadujú plnenie takýchto cieľov.
Zabitie vodcu teroristickej organizácie je podľa EÚ vážny úder pre Islamský štát, no bez stabilizácie Sýrie a Iraku sú riziká rozmachu ďalšieho extrémizmu v regióne stále veľké.
O tom, prečo je operácia Prameň mieru dôležitá pre Turkov, Kurdov, ale aj svetové mocnosti, sa vydavateľ portálu EURACTIV Slovensko, Radovan Geist rozprával s editorkou Luciou Yar.
Kontrola zbraní je podľa generálneho tajomníka NATO v súčasnosti ohrozená nielen pre aktivity Ruska, ale aj pre nové krajiny, ktoré majú k dispozícii zatiaľ neregulované zbraňové systémy. Spojenci chcú teraz popohnať medzinárodnú komunitu k zmenám zastaraných regulačných mechanizmov.
Hoci sa sociálne siete stali zdrojom informácii väčšiny Slovákov, štátne inštitúcie sa zatiaľ iba učia, ako ich správne využívať. Napriek tomu sú aktivity bezpečnostných inštitúcii, ktoré majú zabezpečovať prípravu štátu aj občanov na hybridné hrozby, minimálne.
Brusel je rozčarovaný: kým dvojica krajín má byť na vstup pripravená, teraz sa zdá, že pripravená nie je Únia. Hoci väčšina zástupcov krajín EÚ bola za otvorenie negociácií s Albánskom a Severným Macedónskom, Paríž rozhodnutie, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť, zablokoval.
Premiéri Česka a Slovenska už uviedli, že sú z rozhodnutia EÚ pre všeobecné záležitosti neotvoriť rokovania o vstupe so Severným Macedónskom a Albánskom sklamaní. „Prečo si sami zväzujeme ruky?“ pýta sa Miroslav Lajčák.
Ozbrojená operácia nikdy nevyriešila komplexný a historicky zakorenený konflikt. Turecký zásah v Sýrii je ale treba vidieť aj v kontexte domácej politiky a pokračujúcej finančnej krízy. Väčšina Turkov totiž ešte stále počúva na protikurdský naratív.
Napriek tomu, že domovská krajina španielskeho nominanta – podobne ako Slovensko – Kosovo zatiaľ neuznala, priority európskej zahraničnej politiky vidí Josep Borrell na Balkáne. Chce, aby okolo Únie vznikol „prstenec demokratických štátov“.
Slovenskí diplomati tvrdia, že naša zahraničná politika je hodnotová, no cez svojich jednotlivých zástupcov to preukazuje len minimálne. Komunikační experti a médiá by privítali, keby diplomati stáli za svojimi ideami a ochránili tak politiku, za ktorou stoja.