Východná politika – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 27 May 2019 12:49:17 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Východná politika – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Mathernová: Zelenskyj už pred prevzatím funkcie naznačuje príklon k Európe https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/mathernova-zelenskyj-uz-pred-prevzatim-funkcie-naznacuje-priklon-k-europe/ Fri, 03 May 2019 12:27:40 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121914 Budúci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už pred svojou inauguráciou dáva Bruselu najavo, že má záujem pokračovať v úzkych kontaktoch s Európskou úniou. Pre TASR to uviedla Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa riaditeľstva Európskej komisie pre susedskú politiku a rozširovanie.

Najvyššie postavená Slovenka v štruktúrach exekutívy EÚ, ktorá má na starosti krajiny Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina) spresnila, že vo štvrtok (2. mája) do Bruselu zavítali bývalý ukrajinský minister financií Olexandr Danyľuk a bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti a tiež bývalý člen národnej agentúry na boj proti korupcii Ruslan Riabošapka. Oboch si budúci prezident vybral do svojho tímu poradcov.

„Som rada, že sa mi podarilo presvedčiť týchto ľudí, aby sem prišli,“ povedala Mathernová. Snahou Danyľuka a Riabošapku bolo nadviazať prvé kontakty a dialóg a nastaviť spoluprácu medzi novým ukrajinským vedením a európskymi inštitúciami ešte pred inauguráciou prezidenta.

Mathernová: Treba sa pozerať aj mimo priestor medzi Tatrami a Dunajom

Ukrajina je téma, kde by Slovensko malo patriť medzi lídrov, zatiaľ to tak nie je, hovorí v rozhovore pre EURACTIV.sk najvyššie postavená slovenská euroúradníčka Katarína MATHERNOVÁ.

Takéto kontakty majú podľa Mathernovej logiku, nakoľko „čas beží“. Inaugurácia by sa mala uskutočniť koncom mája alebo začiatkom júna a na jeseň Ukrajinu čakajú parlamentné voľby. Zelenskyj s takým silným mandátom, aký dostal vo voľbách (73 percent hlasov) bude čeliť veľkým očakávaniam Ukrajincov.

Záujem na napĺňaní Asociačnej dohody s EÚ je istý

„Potrebujú sa skonsolidovať a nájsť spôsob ako riešiť svoje priority — rast ekonomiky, odstránenie korupcie a prekonanie patovej situácie na Donbase. To sú otázky, na ktoré potrebujú nájsť konkrétne riešenie a v najbližších šiestich mesiacoch s nimi aj pohnúť,“ uviedla Mathernová.

Vo svojej dvojhodinovej prezentácii rovnaké témy opísali aj Danyľuk a Riabošapka, ktorí mali na programe stretnutie s členmi Politického a bezpečnostného výboru EÚ. Ten združuje zástupcov veľvyslancov členských krajín pri EÚ (COREPER2) a prostredníctvom neho budú všetci členovia EÚ budú informovaní o zámeroch Zelenského.

Obaja informovali aj o tom, že nový prezident má jednoznačný záujem na napĺňaní Asociačnej dohody s EÚ, na smerovaní Ukrajiny do Európy a euroatlantických štruktúr.

Mathernová zdôraznila, že obaja poradcovia odchádzajú do Kyjeva so signálmi jasnej podpory zo strany EÚ pre nové vedenie Ukrajiny, ale aj s pripomenutím, že reformy musia pokračovať a že predvolebné sľuby, ktoré dal Zelenskyj, sa musia napĺňať v praxi.

„EÚ je prirodzený a najdôležitejší partner Ukrajiny a aj preto sa očakáva, že Zelenskyj príde do Bruselu,“ uviedla Mathernová. Tieto veci sa dolaďujú a zatiaľ preto nie je isté, či to Zelenskyj stihne ešte pred summitom EÚ-Ukrajina, ktorý sa uskutoční v Kyjeve v prvej polovici júla.

Ukrajina vošla do nepreskúmaných vôd. Komikovi môže vládu skomplikovať parlament

Tradičnými politikmi znechutení Ukrajinci odmietli pokračovanie vlády Petra Porošenka. O novom prezidentovi Volodymyrovi Zeleňskom však ani po zvolení veľa nevieme. Kľúčové preňho budú jesenné parlamentné voľby.

Mathernová pri tejto príležitosti zopakovala, že všetky inštitúcie EÚ a aj členské štáty ocenili otvorenú politickú súťaž a slobodný priebeh prezidentských volieb na Ukrajine, čo v priestore bývalého Sovietskeho zväzu „nebýva zvykom“.

Pripomenula tiež, že Únia odsúdila návrh ruského prezidenta Vladimira Putina ponúknuť aj Ukrajincom ruské občianstvo. „Odznelo to od všetkých členských krajín, že to je krok, ktorý treba odsúdiť. V tomto je jednoznačná zhoda. Nebol ani jeden členský štát, ktorý by Putinovo správanie schvaľoval,“ povedala Mathernová.

]]>
Kto sa bojí „zlého“ Ruska? Každý piaty Slovák, Čech alebo Maďar vníma Rusko pozitívne https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kto-sa-boji-zleho-ruska-kazdi-piaty-slovak-cech-alebo-madar-vnima-rusko-pozitivne/ Fri, 12 Apr 2019 08:11:08 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121470 Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách bežných občanov Slovenska, Česka a Maďarska na sociálnych sieťach experti tvrdia, že politiku Kremľa pozitívne vníma 21 percent príspevkov. Najnegatívnejšie ovplyvnila ruský imidž v strednej Európe anexia Krymu.

Štúdia maďarského think-tanku Political Capital vyšla 10. apríla v spolupráci s výskumníkmi z Čiech a Slovenska. Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách na sociálnych sieťach vytvorili analytici metódu, ktorou zisťovali, ako sa slovenskí, českí a maďarskí používatelia vyjadrujú o Rusku.

Výrazne negatívne v nich Rusko vníma 46 percent a neutrálne približne 33 percent diskutujúcich. Približne každý piaty obyvateľ stredoeurópskeho regiónu vidí Moskvu pozitívne.

V priemere sa najviac negatívnych príspevkov voči veľmoci objavuje v Čechách, najviac pozitívnych príspevkov je na Slovensku.

Ruský imidž poškodila anexia Krymu

Výskumníci sa zamerali na pochopenie vnímania ruskej mäkkej a tvrdej sily v krajinách strednej a východnej Európy. Vyhli sa často kritizovanému, „elitárskemu“ prístupu zhora nadol a zamerali sa na analýzu bežnej komunikácie medzi občanmi na sociálnych médiách. V období dvoch rokov (november 2016 až november 2018) zanalyzovali viac ako tri milióny príspevkov v diskusiách na Facebooku a Twitteri.

Na základe výsledkov tvrdia, že snaha Kremľa o vytvorenie vlastného atraktívneho obrazu nie je úplne úspešná, nakoľko imidž Ruska poškodila najvýraznejšie anexia Krymu. Napriek tomu uznávajú, že námaha nebola márna a Putinovmu režimu sa v regióne podarilo rozšíriť idei o dominantných hodnotách ako Slovanské prepojenie, či socialistická minulosť.

Rozhodujúcu úlohu pri riadení diskusií zohráva iba malá skupina mienkotvorných lídrov na sociálnych sieťach, čo analytici považujú za znak nízkej odolnosti spoločnosti voči dezinformáciám a tendenčným naratívom.

Rusko by malo byť v zamrznutých konfliktoch aj súčasťou riešení

Mať Rusko za skutočného partnera pri riešení zamrznutých konfliktov v regiónoch OBSE by bolo ideálne, no v dnešnej situácii je to skôr teoretickou možnosťou. Šesť sporov navyše stále výrazne ovplyvňuje bezpečnostnú situáciu v celom európskom regióne, tvrdia experti.

Za výrazným ruským obdivom vidia analytici dva sociálno-psychologické aspekty. Prvým je pocit „nebezpečia“, ktoré vytvára medzinárodné prostredie a v regióne ho obyvatelia pociťujú ako stred nepokojov medzi východom a západom.

Druhým je vnímanie  „menejcennosti“, ktoré odráža závislosť malých krajín strednej Európy od veľmocí a skúsenosť byť ich hračkami, či rukojemníkmi.

Ruské kampane na internete tieto obavy využívajú najmä tak, že spochybňujú výhody členstva v EÚ alebo NATO a ponúkajú alternatívy ako presadzuje protizápadné názory geopolitická „vzájomnosť“ a „neutralita“.

Tri kategórie za, dve proti

Podporovateľov Kremľa na sociálnych sieťach štúdia radí do troch skupín, pričom v regióne predstavujú takmer tretinu obyvateľov. „Ruskí fanúšikovia“ a „milovníci Ruska“ majú podľa nich spoločne reprezentovať približne pätinu obyvateľstva.

Zatiaľ čo skupina prvých vyjadruje afinitu k ruskej armáde či mužnosti a sile, druhá skupina obdivuje najmä „kultúru veľkého východného brata“, sovietske časy, či obraz Kremľa ako bašty kresťanstva a tradícií naproti bezduchému, liberálnemu západu, ktoré zaplavili nelegálni prisťahovalci.

Tretia skupina, ktorá predstavuje akýsi stred. Rusko považuje najmä na medzinárodnej scéne za menšie zlo. Úlohu krajiny vidí táto skupina pragmaticky najmä v ekonomickej a vojenskej oblasti, pričom ju zrkadlí najmä v odmietavých názoroch na sankcie voči Rusku. Anexia Krymu by podľa nich preto nemala vystupovať ako faktor v hospodárskych otázkach.

Balász Jarábik: Rusko predstavuje riziko, no nesmieme ho hľadať za každým problémom

Analytik Nadácie Carnegie hovorí v rozhovore pre český EurActiv o Rusku a vzťahoch Kremľa s Budapešťou, Bruselom a Kyjevom.

Protiruské názory delí štúdia do dvoch skupín. Jednak ide o osoby, ktoré samé seba považujú za „západniarov“ (približne 34 percent), a jednak také, ktoré sa zvyšujúceho vplyvu Ruska skutočne obávajú (približne 25 percent).

Špecifiká krajín

Slovensko je v trojici skúmaných krajín špecifické najmä najsilnejším pro-ruským sentimentom. Skúmanie príspevkov na sociálnych sieťach však potvrdzuje, že väčšina príspevkov Slovákov je stále voči Moskve skôr neutrálna alebo negatívna. Analytici to vysvetľujú štvoricou faktorov.

Prvým je ešte stále jasná dominancia nezávislých a prozápadne orientovaných médií na slovenskej scéne. Druhým je koncertovaný priestor, v ktorom pro-ruská rétorika figuruje, pričom ide o okrajové, či ultrapravicové a extrémistické kruhy. Tretím faktorom je pretrvávajúci negatívny sentiment zo sovietskej okupácie z roku 1968. A posledným je fakt, že len o čosi menej ako 21 tisíc individuálnych účtov sa aktívne podieľa na formovaní pro-ruskej agitácie na sociálnych sieťach.

Maďari trhajú V4. Spolupracujú na ruskom plynovode

Budapešť podporuje Turkish Stream, ktorý konkuruje aj slovenskému projektu Eastring.

V Maďarsku a v Českej republike je euroskeptická rétorika s akcentom na veľké Rusko, ktorú podporujú aj najdôležitejší štátni predstavitelia ako Viktor Orbán a Miloš Zeman, podporovaná aj miestnymi pro-ruskými médiami. Tento faktor má preto v týchto krajinách dôležitú úlohu, prízvukuje štúdia.

Jednoznačné prepojenie vidí štúdia aj medzi vnímaním Ruska a Činy. Peking je totiž vnímaný ako spojenec Moskvy v boji proti euro-atlantickému spoločenstvu. Zároveň mu však ľudia pripisujú podobné atribúty ako Kremľu: agresívna autoritárska vláda, sila na medzinárodných fórach, špionáž, či nedodržiavanie západných štandardov napríklad v ekologických oblastiach.

]]>
Rusko by malo byť v zamrznutých konfliktoch aj súčasťou riešení https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/rusko-by-malo-byt-v-zamrznutych-konfliktoch-aj-sucastou-rieseni/ Thu, 04 Apr 2019 13:32:37 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121247 Mať Rusko za skutočného partnera pri riešení zamrznutých konfliktov v regiónoch OBSE by bolo ideálne, no v dnešnej situácii je to skôr teoretickou možnosťou. Šestica sporov totiž jednoznačne ovplyvňuje bezpečnostnú situáciu v celom európskom regióne a má dokonca potenciál byť jazýčkom na váhach rozhodovania svetových mocností, tvrdia experti.

Záznam z diskusie si môžete vypočuť aj na podcaste portálu EURACTIV.

Zamrznuté konflikty v regiónoch krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) majú veľa spoločného, no mnoho faktorov je pre šesticu regiónov špecifických.

Napäté situácie v Abcházsku, Južnom Osetsku, Podnestersku, Náhornom Karabachu a na Ukrajine (na Kryme v na Donbase) spája najmä ich separatistický charakter. Spory na bývalom území Sovietskeho zväzu majú podľa poslanca Európskeho parlamentu Eduarda Kukana (EĽS) vlastnosti „spiacich sporov, no je ťažké predvídať, kedy a v akej sile sa opäť rozpútajú“.

Konflikty v krajinách OBSE: Dajú sa za zamrznuté spory rozmraziť?

Hoci mierové procesy v šiestich regiónoch krajín OBSE boli zmrazené, konflikty samé osebe pre miestne obyvateľstvo „zamrznuté“ určite nie sú.

Podľa panelistov diskusie Konflikty v krajinách OBSE: Dajú sa za zamrznuté spory rozmraziť? bude jedným z hlavných kľúčov k ich riešeniu správne zapojenie Ruska. Moskva by podľa expertov mala byť totiž súčasťou riešení. Otázok pri realizovaní týchto snáh je ale niekoľko.

Zmrazené konflikty môžu byť zneužívané pre väčšiu militarizáciu

Ruská federácia je v rôznych formách zapojená do každého zo šestice zamrznutých konfliktov a ruský element nemožno ako jeden z dôvodov vznikov niektorých z nich zanedbávať. No pri riešení sporov v rámci vyjednávaní OBSE je zapojenie Moskvy aj na strane riešiteľov nevyhnutné.

Príkladom je aj Ukrajina, kde však ide o stále viac horúci, ako zamrznutý konflikt, zhodujú sa panelisti. V priebehu ostatných rokov si strety na tomto území vyžiadali viac ako 13 tisíc obetí. Trilaterálna kontaktná skupina, ktorá bola vytvorená po eskalácii v marci 2013, reprezentuje zainteresované strany (OBSE, Rusko, Ukrajina), vrátane neuznaných entít z Donbasu a Luhanska  v ktorých sa diskutujú politické, bezpečnostné, humanitárne a ekonomické aspekty riešenia.

„Rusko sa vidí v konflikte len ako mediátor, spoločne s OBSE, a nie priamo na strane zapojených entít konfliktu,“ hovorí Marcel Peško, riaditeľ Centra pre prevenciu konfliktov OBSE.

Únia vyzýva Rusko a Ukrajinu k zdržanlivosti a deeskalácii napätia

Európska únia vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby „konali s maximálnou zdržanlivosťou“ a deeskalovali napätú situáciu v Čiernom mori.

„Ak chceme nájsť správny prístup k riešeniu zamrznutých konfliktov, potrebujeme dobre porozumieť aj entitám, de facto či kvázi štátom,“ prízvukuje analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, Samuel Goda.

Podľa neho je zaujímavé, že tieto „entity a de facto štáty“ stále existujú. Analytik hovorí, že je to spôsobené kombináciou vnútorných a vonkajších faktorov: „Jednak sa snažia prezentovať ako národy, jednak sa celá spoločnosť v nich silne militarizuje. Nemenej dôležitá je ale aj úloha vonkajších „patrónov“, ktorým je najčastejšie Rusko a v neposlednom rade ide často aj o slabosti materských krajín,“ vysvetľuje analytik.

„Militantné uvažovanie nielen v Ruskej federácii, ale aj na celej globálnej scéne, by sa malo stratiť. Keď Moskva alebo Washington budú rozmýšľať iba v militantných rozpätiach a v logike geopolitiky, bude v tejto oblasti omnoho menší progres,“ myslí si Goda.

„Obávam sa, že čím dlhšie tieto konflikty pretrvajú, tým viac sa budú inštrumentalizovať aj vo východno-západnej konfrontácii a tiež sa na ne bude hľadieť ako na súčasť ospravedlnenia intenzívnejšej militarizácie Európy,“ dodáva Marcel Peško, ktorý už tieto snahy vidí pri rozmiestňovaní strategických zbraní a jednotiek na Kryme, v Pobaltí, či v Čiernom mori.

Únia musí dbať na to, aby nové konflikty nevznikali

„Mať Rusko za spojenca pri riešení konfliktov vo svete by bolo fantastické, no pokiaľ existujú sankcie voči Rusku, ako by sme s nimi chceli spolupracovať?,“ pýta sa Kukan, ktorý pripomína, že európske sankcie podporuje, no možnosti skutočného ruského zapojenia v diskusii napríklad s Bruselom považuje skôr za teoretické.

Zlepšenie podľa neho nenastane dovtedy, kým sa „Rusko nepohne v oblastiach, pre ktoré boli sankcie predstavené, pričom mnohé krajiny na tento krok čakajú a s radosťou by sankcie odstránili“.

Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie

Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie na Rusko, a to najmä na ďalšie osoby. Za rezolúciu hlasovali aj všetci slovenskí europoslanci, okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

Eduard Kukan, ktorého mandát poslanca Európskeho parlamentu za Európsku ľudovú stranu sa už o niekoľko týždňov oficiálne skončí potvrdzuje, že hľadanie riešení zamrznutých konfliktov bolo aj prioritou Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Úniu v krajinách konfliktov zastupujú európske reprezentácie, jednu z nich – v Moldavsku, vedie slovenský diplomat Peter Michalko.

Europarlament prednedávnom požiadal aj o vytvorenie pozície pre špeciálneho vyslanca Únie pre Ukrajinu, ktorý by sa zaoberal Krymom a regiónom Donbasu, pripomína europoslanec. Veľvyslanec EÚ by mal monitorovať stav ľudských práv, implementáciu Minských dohôd, de-eskaláciu v Azovskom mori a dohliadať na podmienky vnútorne presídlených obyvateľov. Eduard Kukan pripravoval tieto plány a negocioval riešenia za Európsku ľudovú stranu.

„Európska únia by pri riešení zamrznutých konfliktov mala dbať na to, aby v regiónoch ďalšie konflikty nevznikali,“ dodáva.

Silná slovenská diplomacia

Významnú úlohu pri mediácií sporov v regiónoch OBSE v súčasnosti hrá aj Slovenská republika, ktorá 1. januára prebrala v organizácii predsednícku štafetu. Mottom slovenského predsedníctva v OBSE je „Pre ľudí, dialóg a spoluprácu“.

Medzi tri kľúčové priority patrí prevencia, sprostredkovanie a zmierňovanie konfliktov, pričom kľúčovou snahou je pomáhať ľuďom, ktorých sa konflikty priamo týkajú. Len konflikt na Donbase sám dennodenne ovplyvňuje takmer tri milióny ľudí, žijúcich na kontaktnej línii. Podľa Mercela Peška núti neriešenie situácie obyvateľov skôr k „apatii, nakoľko koniec tunela nevidia“.

Ako pripomína Róbert Kirnág, riaditeľ Odboru pre politicko-bezpečnostné otázky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je v prioritách slovenského predsedníctva mediácia a postupné prispievanie k riešeniu zamrznutých konfliktov na prioritnej priečke. Panelisti sa však zhodujú na tom, že realistický prístup je treba mať na pamäti počas celého procesu negociácií.

„Niektoré krajiny nám dokonca za náš neutrálny prístup ďakujú, no my nie sme neutrálni: medzi neutralitou, objektivitou a zaujatosťou sú jemné rozdiely a my by sme chceli byť naozaj objektívni,“ hovorí vedúci pracovnej skupiny pre predsedníctvo v OBSE.

Denník N: Režisér v ruskom väzení môže dostať Sacharovovu cenu, navrhol ho europoslanec Kukan

Ukrajinský režisér Oleg Sencov je nominovaný spolu s fotografom, ktorý zdokumentoval vojnové zločiny v Sýrii, či mimovládkami, čo zachraňujú utečencov v Stredozemnom mori.

Róbert Kirnág potvrdzuje, že ambíciou slovenských diplomatov bude v tomto roku aj zachovanie kontinuity v týchto procesoch. „Po Slovensku preberie predsedníctvo v OBSE Albánsko, ktoré nemá takú silnú expertízu v regióne východnej Európy, a preto by sme chceli by byť iniciatívni aj v nasledujúcom roku,“ dodáva.

]]>
Ukrajincov v prvom kole prezidentských volieb najviac presvedčil antisystémový komik https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/ukrajincov-v-prvom-kole-prezidentskych-volieb-najviac-presvedcil-antisystemovy-komik/ Mon, 01 Apr 2019 12:50:44 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121130 V prvom kole sa okrem Zeleňského presadil aj súčasný prezident. Petrovi Porošenkovi sa v posledných týždňoch kampane podarilo preskočiť pôvodne favorizovanú Júliu Tymošenkovú. Druhé kolo volieb je naplánované o tri týždne.

Nie je to prvoaprílový žart, prvé kolo prezidentských volieb na Ukrajine skutočne vyhral komik. Realitu z komediálneho seriálu, kde Zeleňský stvárňuje vidieckeho učiteľa, ktorý sa stane ukrajinským prezidentom, chceli obyvatelia preniesť aj do Mariyinského paláca v Kyjeve.

Strata dôvery v tradičné politické elity prenikla medzi viac ako tretinu Ukrajincov, ktorá sa rozhodla dať svoj hlas antisystémovému kandidátovi. Ten sľubuje, že v krajine zatočí s korupciou, hoci sa objavujú indície o jeho vlastných nekalých aktivitách.

Vydýchol si Petro Porošenko, súčasný ukrajinský prezident, ktorého predbežné prieskumy z druhého kola boja o prezidentský post vylučovali. Sklamaná je Julia Tymošenková, ktorá viedla prieskumy ešte niekoľko týždňov dozadu. Až 64 percent Ukrajincov ju ale považovalo za negatívny element na domácej politickej scéne, či dokonca za ruskú spojku.

V krajine napokon volilo 65 percent oprávnených voličov.

Z komédie do reality show

Herec a podnikateľ Volodymyr Zeleňskij, ktorý v úspešnom komediálnom seriáli Služobník ľudu stvárňuje práve úlohu prezidenta, svoju popularitu stavia na anti-politických náladách, ktoré analytikom pripomínajú najmä talianske Hnutie piatich hviezd. Sám sa však viac považuje za centristu.

„Úprimne, páči sa mi Macron,“ nechal sa počuť víťaz prvého kola.

V prieskumoch pred prezidentskými voľbami na Ukrajine vedie Julia Tymošenková

Päť mesiacov pred voľbami zvyšuje Tymošenková pred ďalšími prezidentskými kandidátmi náskok. Líderku strany Otčina (Batkivshchyna) a bývalú premiérku by podľa prieskumov dnes volilo vyše 13 percent respondentov.

Zeleňskému podľa analytika Balásza Jarábika z think-tanku Carnegie Endowment for International Peace chýbajú najmä regionálne štruktúry, vďaka ktorým by zmobilizoval viac voličov aj o tri týždne. Príťažou je mu aj spájane s mediálnym magnátom a oligarchom Ihorom Kolomoyským, ktorý je podozrivý z machinácii v najväčšej ukrajinskej banke, tvrdí Jarábik v analýze pre denník Politico.

V prvom kole sa mu podarilo získať takmer dvakrát toľko hlasov ako druhému v poradí, Petrovi Porošenkovi.

Porošenko prešiel len tesne

„Chcel by som všetkým pripomenúť, že toto nie je žart, tu volíme vrchného veliteľa síl,“ uviedol po zverejnení neoficiálnych výsledkov súčasný prezident. Ešte pred mesiacom prieskumy Petra Porošenka vôbec neradili medzi dvojicu lídrov. Podľa predbežných výsledkov líderku strany Otčina (Batkivshchyna) a bývalú premiérku Júliu Tymošenkovú nakoniec volilo iba o tri percentuálne body menej voličov ako Porošenka (16 vs. 13 percent).

Analytici predpokladajú, že sa Porošenko bude snažiť počas kampane pred druhým kolom presvedčiť voličov, že výhra jeho protivníka bude najlepšou možnou správou pre Kremeľ. Mobilizovať bude najmä patriotických voličov a bruselský pátos.

Súčasný prezident si zaistil výraznú podporu najmä u Ukrajincov, ktorí volili mimo svojej rodnej krajiny v zahraničí. Zelenskij zas nečakane výrazne bodoval medzi vojakmi v Luhansku a Donetsku, kde boli počty hlasov oboch lídrov porovnateľne vysoké.

Európska budúcnosť

Najchudobnejšia krajina Európy sa stále borí s korupciou a korupčnými škandálmi, no najmä s nepokojmi v Doneckej a Luhanskej oblasti, či anexiou polostrova Krym Moskvou.

44-miliónová Ukrajina sa snaží napĺňať predpoklady pre zblíženie s Európskou úniou, no zatiaľ postupuje iba pomaly. Petro Porošenko, ktorý s Bruselom postup vyjednáva, bude v pred druhým kolom nabádať voličov, aby mysleli aj na vlastnú európsku budúcnosť.

Zaberanie pôdy je fenoménom aj v Európe, najviac na Ukrajine

Nákup a prenájom rozsiahlych pozemkov zahraničnými spoločnosťami ešte stále rezonuje vo východnej Európe. Najviac akvizícií na svete registruje Ukrajina. Aby sa rozsiahla pôda nekoncentrovala v rukách mocnej menšiny, Európsky parlament odporúča zmeny v pravidlách aj Slovensku.

Balász Jarábik hovorí, že druhé kolo prezidentských volieb na Ukrajine by sa mohlo zmeniť na referendum o Porošenkovi.

Podľa predpokladov analytikov by Tymošenkovej voliči mali mať tendenciu skôr prejsť k voličom Zeleňkého. Podobne by mohli reagovať aj voliči Jurijho Bojka, ktorý zaostáva za Tymošenkovou o dva percentuálne body. Hlasy piateho v poradí, Anatolija Hryčenka, lídra strany Občianske stanovisko, bývalého ministra obrany a dnes nezávislého poslanca ukrajinského parlamentu, by sa mohli podľa odhadov prerozdeliť medzi dvojicu lídrov.

Ukrajinci si zvolia hlavu krajiny o tri týždne, v druhom kole volieb, 21. apríla.

]]>
Konflikty v krajinách OBSE: Dajú sa za zamrznuté spory rozmraziť? https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/video/konflikty-v-krajinach-obse-daju-sa-za-zamrznute-spory-rozmrazit/ Fri, 29 Mar 2019 13:48:22 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=121097 Hoci mierové procesy v šiestich regiónoch krajín OBSE boli zmrazené, konflikty samé osebe pre miestne obyvateľstvo „zamrznuté“ určite nie sú.

K štyrom sporom spred roka 2014 v Abcházsku, Južnom Osetsku, Podnestersku a Náhornom Karabachu sa len nedávno pridali aj konflikty na Kryme a na Donbase. Vzhľadom na neistý právny štatút týchto území má medzinárodné spoločenstvo, vrátane Európskej únie, veľmi obmedzené možnosti priameho zapojenia sa do ich riešenia. Účasť Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v  sprostredkovateľských snahách pri ich vyriešení je preto zásadná.

Slovensko spolu s medzinárodným spoločenstvom vedie úsilie o zásadnú angažovanosť. Cieľom je prekonať súčasné zanedbávanie zamrznutých konfliktov.

Motto slovenského predsedníctva v OBSE, ktoré sa začalo 1. januára 2019, znie: „Pre ľudí, dialóg a stabilitu“. Tromi kľúčovými prioritami sú prevencia, mediácia a zmierňovanie konfliktov, so zameraním na ľudí, ktorých sa týkajú.

Diskusia s odborníkmi skúmala a hodnotila procesy a nástroje, ktorými sa snažia krajiny OBSE a slovenské predsedníctvo v tejto organizácii vyriešiť zamrznuté konflikty v regióne.

]]>
Rusi tlačia na krymských Tatárov, Eurokomisia je rozhorčená https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/rusi-tlacia-na-krymskych-tatarov-eurokomisia-je-rozhorcena/ Thu, 28 Mar 2019 11:08:01 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121022 Európska únia od Ruska očakáva, že na Kryme okamžite prestane s raziami v komunite Tatárov.  Podľa šéfky európskej diplomacie sa na okupovanom polostrove zhoršuje stav ľudských práv.

Európska únia očakáva, že Rusko okamžite prestane s raziami v domoch krymských Tatárov a poskytne právnu pomoc tým spomedzi nich, ktorí boli v stredu (27. marca) „protiprávne zadržaní“. Počas brífingu v Bruseli to uviedla hovorkyňa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Maja Kocijančičová.

Kocijančičová podľa agentúry Ukrinform vyhlásila, že Rusko „musí skončiť so svojvoľným prehľadávaním súkromného majetku krymských Tatárov a zabezpečiť dodržiavanie práva na slobodu slova, zhromažďovania a vierovyznania“.

Prezident združenia Ukrajincov, žijúcich v zahraničí: Svet nesmie okupáciu Krymu nikdy akceptovať

„Cieľom ruskej dezinformačnej kampane je presvedčiť Ukrajincov, ako aj západné demokracie, že Ukrajina je zlyhávajúcim štátom,“ hovorí Eugene CZOLIJ, prezident organizácie, zastupujúcej 20 miliónovú komunitu Ukrajincov, žijúcich v 53 krajinách.

Kocijančičová okrem toho zdôraznila, že ruské úrady by mali okamžite zverejniť údaje o zadržaných, informovať o príčinách ich zadržania a poskytnúť každému z nich plnohodnotnú právnu ochranu.

Mogheriniová: Na Kryme sa zhoršuje stav ľudských práv

Ako pripomenula hovorkyňa, šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová vo vyhlásení k piatemu výročiu anektovania Krymského polostrova Ruskom konštatovala, že na polostrove došlo k výraznému zhoršeniu rešpektovania ľudských práv.

Upozornila, že obyvatelia polostrova čelia systematickému obmedzovaniu základných práv, pričom mimoriadne hrubo sa porušujú práva krymských Tatárov, dochádza k prenasledovaniu vodcov krymskotatárskeho medžlisu a príslušníkov krymskotatárskej komunity.

EÚ reagovala na stredajšie udalosti na Kryme, kde príslušníci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zadržali najmenej 16 aktivistov z komunity krymských Tatárov, ktorých podozrievajú z členstva v panislamskej politickej organizácii Hizb ut-Tahrír.

Podľa informácií ruského denníka Novaja gazeta má FSB v úmysle zadržať 24 aktivistov.

Europoslanci odsúdili bezprecedentné porušovanie ľudských práv na Kryme

Brusel/Štrasburg 4. februára (TASR) – Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes, v posledný deň plenárneho zasadnutia v Štrasburgu, odsúdili „bezprecedentné porušovanie ľudských práv“ na Kryme, takmer dva roky po anexii polostrova Ruskou federáciou. Europoslanci upozornili, že terčom pošliapavania ľudských práv sú predovšetkým krymskí Tatári. Europoslanci v prijatom uznesení varovali pred …

Zadržaniu predchádzala séria 25 prehliadok domov a bytov, ktoré sa uskutočnili v troch okresoch Krymu. Okrem agentov FSB sa do razie zapojili aj príslušníci Národnej gardy.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí odmietlo stredajšiu policajnú raziu voči komunite krymských Tatárov ako porušovanie ľudských práv. Vyjadrilo tiež obavy, že ide o novú vlnu represií.

Podľa agentúry AP sa ruské bezpečnostné sily  zameriavajú na členov skupiny Hizb ut-Tahrír odvtedy, ako Rusko v roku 2014 anektovalo Krym. Táto islamistická skupina na Ukrajine zakázaná nie je, ale Rusko a niekoľko ďalších bývalých sovietskych republík ju považuje za „teroristickú“ organizáciu. Najvyšší súd Ruskej federácie ju v roku 2003 na území Ruska zakázal.

]]>
Europarlament žiada spoločné pravidlá pre zastavenie dezinformačných kampaní https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europarlament-ziada-spolocne-pravidla-pre-zastavenie-dezinformacnych-kampani/ Fri, 15 Mar 2019 09:51:31 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120608 Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali v stredu (14. marca) na zintenzívnenie boja proti nepriateľskej propagande a šíreniu nepravdivých správ v Európe. Za hlavný zdroj dezinformačných kampaní označili Rusko.

Uznesenie, za ktoré hlasovalo 489 poslancov, 148 bolo proti a 30 sa zdržalo hlasovania, ostro odsúdilo čoraz agresívnejšie pokusy Ruska, Číny, Iránu a Severnej Kórey oslabiť právne základy a zásady európskych demokracií a zvrchovanosť krajín Východného partnerstva.

Za hlasovali aj všetci prítomní slovenskí europoslanci a europoslankyňe.

Posilnenie pre East StratCom

Europoslanci vyzvali členské štáty Európskej únie, aby zvážili vytvorenie právneho rámca na celoeurópskej i medzinárodnej úrovni na riešenie hybridných hrozieb.
Parlament zároveň požaduje opatrenia na zvyšovanie povedomia o dezinformačných kampaniach Ruska, ktoré predstavujú hlavný zdroj dezinformácií v Európe.

Poslanci v tejto súvislosti vyzvali na posilnenie pracovnej skupiny East StratCom, zriadenej v roku 2015, ktorá by sa mala stať plnohodnotným útvarom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, zameraným na boj s ruskou nepriateľskou propagandou.

V súčasnosti pracuje v skupine 15 osôb a počas svojej takmer štvorročnej existencie upozornili na viac ako 5 tisíc hoaxov a virálnych dezinformácií. Podľa europoslancov sa má skupina rozšíriť tak, aby pokrývala viac tém aj jazykov.

Do tejto oblasti podľa EP zapadá aj regulácia spoločností pôsobiacich v oblasti sociálnych médií, služieb doručovania správ a webových vyhľadávačov.

Spoločnosti aktívne v tejto sfére by mali byť zodpovedné za rýchle odstraňovania systémových falošných správ, pričom zodpovedným orgánom by sa malo umožniť zisťovanie totožnosti autorov a sponzorov politického obsahu. Takzvaný Rapid Alert System by sa mal spustiť už na budúci týždeň.

Varovania pred eurovoľbami

Uznesenie europarlamentu dôrazne odsúdilo akékoľvek zasahovanie tretích strán do volieb a referend v krajinách EÚ. Poslanci vyzvali členské štáty na novelizáciu ich vnútroštátnych volebných predpisov tak, aby umožňovali efektívne a proaktívne pôsobenie voči hrozbám vyplývajúcim z dezinformačných kampaní, kybernetických útokov a zločinov a porušovania slobody volebného prejavu.

Rovnako by členské štáty mali podporovať krajiny pridružené k EÚ a štáty západného Balkánu v úsilí o zaistenie dôslednej ochrany ich volebných procesov pred nepriateľskými propagandistickými aktivitami.

Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie

Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie na Rusko, a to najmä na ďalšie osoby. Za rezolúciu hlasovali aj všetci slovenskí europoslanci, okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

Európsky parlament už o deň skôr – v utorok (12. marca) – schválil legislatívny návrh, ktorý zavádza finančné postihy pre európske politické strany a nadácie za zámerné zneužívanie osobných údajov vo svojich kampaniach pred európskymi voľbami.

Nariadenie, ktoré reaguje na odhalenia týkajúce sa britského referenda o brexite a na škandál spoločností Facebook a Cambridge Analytica, by malo pomôcť zabrániť zneužívaniu osobných údajov pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu.

Rovnako umožniť uloženie finančných sankcií celoeurópskym politickým stranám a nadáciám, ktoré by zámerne a nezákonne používali osobné údaje vo svojich európskych volebných kampaniach.

Úrad pre európske politické strany a nadácie bude mať právomoc ukladať sankcie, ktoré by mohli predstavovať percento ich ročného rozpočtu, ako aj ich vylúčenie z financovania EÚ.

Poslanci tiež vyzvali, aby boli mediálne kampane na sociálnych sieťach, prostredníctvom zasielania správ a vyhľadávačov legislatívne ošetrené. Zároveň však varovali pred hrozbou cenzúry a tvrdili, že kroky na zablokovanie účtov sociálnych médií musia byť transparentné, odôvodnené zákonom a vykonávané v spolupráci s občianskou spoločnosťou.

]]>
Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europoslanci-rusko-uz-nemozno-povazovat-za-strategickeho-partnera-unie/ Wed, 13 Mar 2019 12:46:24 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120544 Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie voči Rusku, najmä voči ďalším osobám. Za rezolúciu hlasovali všetci slovenskí europoslanci okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

V Štrasburgu sa počas nabitého programu ostatných dní rokovalo aj o vzťahoch Európskej únie a Ruska. Európska únia sa podľa nich môže postupne vrátiť k normálnym pomerom voči krajine len vtedy, ak Kremeľ začne v plnej miere realizovať všetko, k čomu sa zaviazal v Minskej dohode. Základom by malo byť obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny.

V utorok (13. marca) schválilo rozsiahlu rezolúciu 402 europoslancov a europoslankýň, medzi nimi aj všetci slovenskí zástupcovia okrem poslankyne Moniky Beňovej (Smer-SD/S&D), ktorá sa hlasovania nezúčastnila. Proti bolo 163 europoslancov, 89 sa zdržali.

„Čas na milý a diplomatický jazyk vypršal. Pokiaľ Rusko bude aj naďalej okupovať časti Ukrajiny a zahajovať hybridné útoky voči iným európskym krajinám, existuje len veľmi málo priestoru na akúkoľvek spoluprácu,“ uviedla lotyšská europoslankyňa a spravodajkyňa pre rezolúciu Sandra Kalnieteová (EPP).

Proti obmedzeniam internetu v Rusku protestovali tisíce demonštrantov

Nové pravidla, o ktorých bude v druhom čítaní rokovať Horná komora parlamentu už v marci, by mohli umožniť ruským zákonodarcom blokovať prístup k zahraničným webom. Rovnako majú „umožniť“ internetu v Rusku fungovať aj po „odpojení“ zo strany zahraničných mocností.

Podľa europoslancov vznikajú medzi Európskou úniou a Ruskom nové oblasti napätia, ktoré zahŕňajú aj ruskú intervenciu v Sýrii, Líbyi, či Centrálnej africkej republike. Europoslanci poukazujú na vojenské cvičenia ako Zapad 2017, či snahy Kremľa rozširovať sentiment anti-LGBTI. Nepozdávajú sa im tvrdé zásahy proti opozícii, či ľudskoprávnym aktivistom, pripomínajú prípady z Čečenska a Severného Kaukazu alebo utláčanie tatárskej menšiny na Kryme.

Nové obmedzenia?

Jednou z najcitlivejších tém pre Úniu ostáva podpora antieurópskych strán a hnutí extrémnej pravice. Europoslanci a europoslankyne sú „hlboko znepokojení väzbami medzi ruskou vládou, krajnou pravicou a populistickými nacionalistickými stranami a vládami v EÚ“.

Europoslanci nabádajú členské krajiny, aby boli v strehu a promptne reagovali na možnú nutnosť rozšíriť sankcie voči Rusku, a to najmä voči ďalším individuálnym osobám a spoločnostiam.

V súčasnosti uplatňuje Európska únia voči Rusku sankcie vo forme, ktorej platnosť bola predĺžená v decembri minulého roka. Sankcie nateraz platia do konca júla 2019. Na sankčnom zozname je dnes 164 osôb a 44 entít.

Únia vyzýva Rusko a Ukrajinu k zdržanlivosti a deeskalácii napätia

Európska únia vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby „konali s maximálnou zdržanlivosťou“ a deeskalovali napätú situáciu v Čiernom mori.

Europoslanci predstavili viac ako dvadsať odporúčaní. Okrem iných zdôraznili nutnosť politicky aj finančne podporovať občianskych a ľudskoprávnych aktivistov, blogerov, nezávislé médiá, investigatívnych novinárov, akademikov či mimovládky. Práve tieto aktívne skupiny obyvateľstva označuje Kremeľ za zahraničných agentov, ktorých financuje Západ a znemožňuje im prácu.

Partner v energetike

Európsky parlament tiež očakáva, že Únia prehodnotí Dohodu o partnerstve a spolupráci (PSA) s Ruskom z roku 1997. Okrem politického dialógu, založenom na princípoch dodržiavania demokratických zásad, sa PCA venuje aj oblastiam ako obchod s tovarmi, podnikanie, investície, či snahe „o postupnú integráciu Ruska do širšej oblasti spolupráce v Európe“.

Dohoda bola uzatvorená na počiatočné obdobie desať rokov a obnovuje sa každý rok. Pokusy o vytvorenie novej dohody prebiehali od roku 2008, no o štyri roky boli kvôli nemožnosti dospieť k rokovania pozastavené.

Podľa najnovšej rezolúcie europarlamentu už Rusko princípy dohody nedodržiava, a preto by ju EÚ mala prehodnotiť.

Únia môže uplatniť na ruský plynovod svoje pravidlá vďaka francúzskemu obratu

Európske inštitúcie sa dohodli na novej smernici o plyne, ktorá bude regulovať aj Nord Stream 2. Ak s tým budú súhlasiť pri jej uplatňovaní členské štáty.

V oblasti energetiky europoslanci uznávajú, že je Rusko nepochybne najdôležitejším externým dodávateľom zemného plánu a energetika je stredobodom rusko-európskych vzťahov. Európska závislosť na ruskom plyne sa napriek rozličným projektom od roku 2015 dokonca zvyšuje.

Kremeľ však má zneužívať tento faktor ako spôsob zabezpečovania si vlastných zahraničnopolitických záujmov. Europoslanci nabádajú k diverzifikácii energetickej štruktúry Únie a varujú pred rozširovaním závislosti na fosílnych palivách, ktoré okrem environmentálnych dôsledkov oslabujú EÚ aj v zahraničnopolitickej sfére.

Europarlament ostal kritický aj voči novému plynovodu. „Projekt Nord Stream 2 posilňuje závislosť EÚ na ruských dodávkach plynu, ohrozuje vnútorný trh EÚ a nie je v súlade s energetickou politikou EÚ ani s jej strategickými záujmami, a preto by mal by byť teda zastavený,“ uvádza sa vo včerajšom uznesení.

Napriek výhradám viacerých európskych inštitúcií by projekt mal byť spustený už na prelome rokov 2019 a 2020.

]]>
Proti obmedzeniam internetu v Rusku protestovali tisíce demonštrantov https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/proti-obmedzeniam-internetu-v-rusku-protestovali-tisice-demonstrantov/ Mon, 11 Mar 2019 10:54:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120446 Nové pravidla, o ktorých bude v druhom čítaní rokovať Horná komora parlamentu už v marci, by mohli umožniť ruským zákonodarcom blokovať prístup k zahraničným webom. Rovnako majú „umožniť“ internetu v Rusku fungovať aj po „odpojení“ zo strany zahraničných mocností.

Tisíce ľudí v nedeľu (10. marca) zaplnili ulice Moskvy a ďalších dvoch ruských miest, kde protestovali proti prísnym obmedzeniam na internete. Išlo o jedny z najväčších demonštrácií za ostatné roky.

Zákonodarcovia v Rusku minulý mesiac podporili prísnejšie pravidlá kontroly internetu. Tvrdia, že sú nevyhnutné pre to, aby sa zabránilo zahraničnému vplyvu na ruské vnútorné záležitosti. Niektoré ruské médiá hovoria o novej „železnej opone“ a kritici tvrdia, že môže byť použitá aj na potlačenie nesúhlasu.

Ľudia sa zhromažďovali najmä v okolí ulice Prospekt Sacharova v Moskve. Mnohí vystúpili na pódiu s prejavom a burácali davy sloganmi ako „ruky preč od internetu“, či „nie izolácii“.

Podľa mimovládok sa demonštrácií v Moskve zúčastnilo až 15 000 protestujúcich, moskovská polícia hovorí o približne 6 500 osobách.

„Ak neurobíme nič, zhorší sa to. Úrady budú nasledovať svoju vlastnú cestu a už čoskoro sa dostaneme do bodu, z ktorého sa nebude možné vrátiť,“  povedal pre Reuters 28-ročný demonštrant Dmitrij, ktorý odmietol uviesť svoje celé meno.

Kyberanalytik OBSE: Najmenej pripravené štáty môžu bez zlých úmyslov napáchať najväčšie škody

BEN HILLER radí Slovensku sa počas predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zamerať na zavedenie mechanizmov, ktoré medzi krajinami vybudujú v kybernetickej bezpečnosti dôveru.

Opoziční aktivisti na sociálnej sieti uvádzali, že polícia na moskovskej demonštrácii zadržala 15 ľudí a zabavila ich bannery. Monitorovacia webstránka OVD-Info police hovorila o 30 zadržaných, píše portál The Moscow Times. Polícia žiadne zadržania nepotvrdila.

Protesty v Moskve, v juhoruskom meste Voronež a v Chabarovsku na ďalekom východe boli oficiálne povolené. Iba šesť aktivistov sa vydalo do ulíc v Petrohrade, a to bez súhlasu autorít.

Legislatívny balíček na zvýšenie „suverenity“

Ruské orgány sa v posledných rokoch pokúšajú obmedziť internetové slobody blokovaním prístupu k určitým webovým stránkam a službám pre zasielanie správ, ako je Telegram. Proti blokovaniu šifrovanej aplikácie Telegram minulý rok v apríli protestovalo približne 7 000 Moskovčanov.

Návrh zákona z februára prešiel v ruskom parlamente už v prvom z troch čítaní.

Usiluje sa o presmerovanie ruského webového prenosu a údajov do bodov kontrolovaných štátom a navrhuje vybudovanie národného Systému názvov domén. Ten by mal umožniť, aby internet pokračoval v prevádzke aj v prípade, že by bola krajina odpojená od zahraničnej infraštruktúry.

Odporcovia tvrdia, že ak dostanú ruské autority možnosť „vypnúť internet“, obmedzia aj slobodu zhromažďovania, nakoľko opozícia využíva na mobilizáciu práve online siete.

Druhé čítanie je naplánované na marec. Po ňom bude návrh zákona podpísaný Hornou komorou parlamentu, a následne prezidentom Vladimírom Putinom.

Ani demonštranti či opozícia nepochybujú, že nová legislatíva všetkými čítaniami prejde. „Otázne ale je, ktoré ustanovenia v skutočnosti zostanú v zákone v čase, keď vstúpi do platnosti,“ uviedla pre Moscow Times analytička Yekaterina Schulmannová.

Únia čelí kyberškandálu: Hackeri roky čítali diplomatické správy, niektoré sú zo Slovenska

Hoci najutajovanejšie informácie hackeri neodhalili, zverejnenie upozornilo na pozoruhodne slabú ochranu rutinnej pošty medzi úradníkmi a diplomatmi EÚ. Medzi stovkami zverejnených depeší sa ocitli aj opisy stretnutí slovenských diplomatov.

Legislatíva je súčasťou snahy predstaviteľov zvýšiť ruskú „suverenitu“ nad vlastným internetovým segmentom.

Rusko v posledných rokoch zaviedlo prísnejšie právne predpisy v oblasti internetu, ktoré vyžadujú, aby vyhľadávacie nástroje vymazali niektoré výsledky vyhľadávania, aby služby na zasielanie správ zdieľali svoje šifrovacie kľúče s bezpečnostnými službami, a aby sociálne siete ukladali osobné údaje ruských používateľov na servery v rámci krajiny.

]]>
Stane sa Venezuela novým bojiskom svetových mocností? https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/stane-sa-venezuela-novym-bojiskom-svetovych-mocnosti/ Thu, 24 Jan 2019 14:22:45 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119023 Spojené štáty aj Európska únia podporili lídra opozície, ktorý vyhlásil, že v štáte preberá exekutívne právomoci. Rusko, Čína, Irán aj Turecko stoja na strane doterajšieho prezidenta Madura. Masové protesty si už vyžiadali obete na životoch.

Týždeň po tom, ako sa venezuelský prezident Nicolás Maduro ujal po druhýkrát moci, ďesaťtisíce jeho odporcov zaplnili ulice juhoamerickej krajiny. Opozičný líder a doterajší predseda Národnej rady Juan Guaidó sa totiž počas stredy (23. januára) vyhlásil za legitímnu hlavu štátu . Jasnú podporu mu hneď deklarovali Spojené štáty americké.

Maduro už v minulosti obyvateľstvo presviedčal, že americká invázia, či snaha o rozvrat krajiny zvonku je veľmi reálna.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získala venezuelská opozícia

Európsky parlament chce ocenením odmeniť odvahu ľudí, bojujúcich za slobodu v čase, keď čelia represívnej vláde.

Guaidó na ceremoniále, ktorý v Caracase prebehol včera (23. januára) sľúbil, že ako dočasný prezident zostaví prechodnú vládu a krajinu pripraví na slobodné voľby. Tie plánuje zorganizovať už v máji.

Ako najmladší šéf miestnej zákonodarnej moci prebral svoj úrad začiatkom januára. Jeho pridanou hodnotou je podľa analytikov najmä schopnosť zjednocovať venezuelskú opozíciu, čo je v miestnych reáliách pomerne zásadné. Po včerajšku je jeho ďalším úspechom aj široká podpora západného sveta.

Masové protesty voči Madurovej vláde a za podporu Guaidóa sa rozšírili do viacerých častí krajiny. Medziamerická komisia pre ľudské práva hovorí, že pri demonštráciách už prišlo o život 16 ľudí.

Americký popud

„Obyvatelia Venezuely už v rukách nelegitímneho Madurovho režimu trpeli pridlho,“ napísal americký prezident Donald Trump na sociálnu sieť a dodal, že „oficiálne za prezidenta uznáva Juana Guaidóa“.

Venezuelský prezident v reakcii na Trumpovo vyhlásenie oznámil, že jeho vláda prerušuje diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi a ich diplomatom dal 72 hodín na to, aby opustili krajinu.

Americká administratíva toto nariadenie nateraz nerešpektuje, nakoľko Madura už za legitímneho vodcu krajiny nepovažuje. Podľa pozorovateľov by ale práve takáto reakcia Američanov mohla spôsobiť priamy, dokonca ozbrojený konflikt medzi Caracasom a Washingtonom.

Ak Madurovi prívrženci ohrozia kohokoľvek z amerických diplomatov, či narušia bezpečnosť ich misie, Spojené štáty „podniknú voči zodpovedným potrebné kroky,“ uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí.

Americký senátor Marco Rubio, ktorý patrí medzi najvýznamnejších kritikov Madurovho režimu v americkom Senáte už prisľúbil, že sa pokúsi presvedčiť Kongres, aby Guaidóovej administratíve poskytol humanitárnu pomoc, vrátane potravín a zdravotníckeho materiálu. Vyzval dokonca najväčšie americké spoločnosti Valero Energy a Chevron, ktoré venezuelskú ropu nakupujú, aby komunikovali zásadne len s „novou“ hlavou štátu.

Guaidóova podpora

Kanada rýchlo nasledovala kroky Washingtonu a nemenej dôležitým spojencom na americkom svetadiely mal byť pre Spojené štáty aj nový brazílsky prezident Jair Bolsonaro.

Medzi krajiny, ktoré Juana Guaidóa podporili, patria aj juhoamerické štáty ako Paraguaj, Kolumbia, Argentína, Peru, Ekvádor, Kostarika, Čile, Guatemala, Panama a Honduras. Pridali sa aj Kosovo, Albánsko a Gruzínsko, ktoré nasledovali rozhodnutie Európskej únie.

Európski predstavitelia reagovali na situáciu vo Venezuele v stredu (23. januára) v noci. Donald Tusk, prezident Európskej rady na sociálnej sieti ako prvý naznačil, že po vzore viacerých krajín podporí opozičného lídra vo Venezuele aj Únia.

„Na rozdiel od Madura, parlamentné zhromaždenie, vrátane Juana Guidoa, má demokratický mandát od venezuelských občanov,“ napísal Tusk.

Podľa Federici Mogheriniovej, šéfky európskej diplomacie „nemožno hlas venezuelského ľudu ignorovať“. V reakcií na obrovské protesty v krajine vyzvala v mene EÚ na „slobodné a vierohodné“ voľby.

Podporu Guaidóovi vyjadrili už aj Emmanuel Macron, Theresa Mayová, či nemecká vláda.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získala venezuelská opozícia

Európsky parlament chce ocenením odmeniť odvahu ľudí, bojujúcich za slobodu v čase, keď čelia represívnej vláde.

Madura podržia Rusi

Druhý tábor, ktorý podržal súčasného prezidenta Madura, vedie Moskva. Podľa Kremľa je snaha zosadiť úradujúceho prezidenta ilegálna, nakoľko je Maduro stále „legitímny líder krajiny“.

Moskva varovala Spojené štáty americké pred vojenskou intervenciou vo Venezuele.

Venezuelský prezident má k Rusku vrúcny vzťah. Krajina ho totiž podporovala nielen na medzinárodnom poli, ale aj v hospodárskej oblasti. Po decembrovom stretnutí oboch hláv štátu Rusi potvrdili, že vo Venezuele investujú do ropy a zlata.

Minulý mesiac dokonca Moskva vyslala na vojenské cvičenie do Venezuely dva bombardéry TU-160 s kapacitami nukleárnych zbraní, čo rozhnevalo najmä Washington.

Madurovi vyjadrili podporu aj predstavitelia Bolívie, Kuby, Mexika, Iránu, Sýrie a Uruguaja. Čína do skupiny Madurových prívržencov patrí rovnako.

Peking doterajšiemu prezidentovi požičiaval nemalé finančné prostriedky výmenou za budúce príjmy z ropy. Dnes plynie venezuelská ropa do Číny na dlh.

V Turecku sa na sociálnych sieťach rozšírila podpora Madura aj medzi obyvateľmi po tom, čo doterajšieho prezidenta podporil turecký prezident. Hashtag „My sme Maduro“ bol večer najpoužívanejším na sociálnej sieti Twitter.

Recep Tayyip Erdoğan dokonca Nicolasa Madura označil za „brata“ a odkázal mu, aby sa držal. Rétorika tureckých predstaviteľov, mierená proti Spojeným štátom, ktorá je Erdoğanovým priaznivcom sympatická, sa teda nemení.

Pozostatky nerozumnej vlády

Venezuela sa v hospodárskej kríze zmieta už roky. Ani Hugovi Chavezovi, ktorý po bolívarskej revolúcii vládol v krajine od roku 1999, sa nepodarilo investovať do ropného bohatstva rozumne a diverzifikovať vďaka tomu domáce hospodárstvo, ktoré ostalo závislé na jednej komodite.

Hoci sa Chavezovi podarilo zabezpečiť obyvateľstvu prístup k potravinám, zdravotným službám, či bývaniu v omnoho viditeľnejšej miere, ako si Venezuelčania dovtedy pamätali, najchudobnejší z obyvateľov si zásadne nepolepšili.

V roku 2013, po smrti Huga Chaveza prebral moc a s ním aj politické metódy dovtedajší viceprezident Nicolas Maduro. Vo voľbách, ktoré krátko po Chavezovej smrti nasledovali, vyhral tesne s prevahou 50,62 percent.

Únia žiada od Venezuely nové voľby

Ministri zahraničných vecí považujú venezuelské voľby z 20. mája za nelegitímne, chcú „konať rýchlo“ s cieľom uvaliť viac sankcií proti venezuelským úradom, ktoré však nepostihnú venezuelský ľud.

Už o niekoľko mesiacov po jeho nástupe vypukli v krajine veľké protesty za reformy zákonov, nakoľko sa začínala prehlbovať hospodárska kríza. Vo februári 2014 prišlo počas demonštrácii o život až 43 ľudí.

Po prvotnom konsolidovaní situácie sa ešte väčšie demonštrácie rozpútali začiatkom roka 2017. Venezuelský Najvyšší súd, známy svojimi sympatiami k Madurovmu režimu vyhlásil, že si uzurpuje niektoré z funkcií Národného zhromaždenia, v ktorom mala opozícia väčšinu. Inflácia vtedy stúpla na 720,5 percenta.

Ekonomická kríza a prezidentov návrh o zmene ústavy sa stali ústredným motívom protestov. Brusel už v tom čase označil Madura za diktátora.

Venezuela je po víkendových voľbách bližšie k civilnému konfliktu

Kým Európska únia, či Spojené štáty nátlak na Caracas stupňujú, Rusko výsledky privítalo.

Nasledovali prezidentské a parlamentné voľby v máji minulého roka. Maduro aj vďaka ústavným zmenám z predchádzajúceho roka potvrdil svoju politickú dominantnosť. Volebné prípravy, ale najmä ich priebeh napokon odsúdili lídri krajín G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov). Ďalšie krajiny, vrátane Argentíny a Brazílie – spolu až 14 – stiahli z Caracasu svojich veľvyslancov.

Európska komisia vyčítala venezuelskej vláde všeobecný nesúlad s medzinárodnými štandardami volieb. Maduro si však prezidentské právomoci udržal.

Chudoba a utečenci

Napriek silnej ľavicovej rétorike sa doterajší venezuelský prezident svojimi nariadeniami a manažmentom hospodárstva k sociálnym hodnotám v skutočnosti nikdy neprikláňal. Bohatstvo si roky užívali blízki spolupracovníci Chaveza aj Madura.

Útlak štátu, zatváranie kritických médií a politikov sa stalo bežnou formou vlády oboch.

Madurovi sa podarilo udržať si vplyv nad armádu a políciou, ako aj nad štátnou propagandou, či nad mnohými miestnymi zločineckými skupinami. Najsilnejší opozičný líder Leopoldo Lopez bol po troch rokoch zadržiavania prepustený do domáceho väzenia. Ďalší významný oponent, starosta hlavného mesta Caracas Antonio Ledezma, ušiel do Španielska.

Krajina bohatá na nerastné bohatstvo pocítila najväčší tlak na ekonomiku v minulom roku, keď ceny ropy klesli na sedemročné minimá. Venezuelský bolívar si vyškrtol päť núl a mena devalvovala o 95 percent v snahe ubrzdiť nekontrolovanú infláciu. Vláda dokonca transformovala bolívar na akúsi kryptomenu, ktorá sa má odvíjať od cien ropy a nazvala ju Suverénny bolívar (VES), písal v decembri Forbes.

Hoci Maduro pravidelne zvyšoval miniomálnu mzdu bez toho, aby si to ekonomika mohla dovoliť, obyvatelia bojovali s nedostatkom potravín, či zdravotníckeho materiálu.

Španielsky premiér radí Južnej Amerike zaviesť na venezuelských migrantov kvóty

Ľavicový premiér uviedol, že je to podobné riešenie, ako Španielsko pri masovej migrácii z Afriky navrhuje Európskej únii.

Podľa Medzinárodného migračného úradu sa počet Venezuelčanov, žijúcich mimo svojho rodiska medzi rokmi 2015 a 2017 zvýšil viac ako dvojnásobne. Približne 2,3 milióna obyvateľov z 30,6 miliónovej populácie Venezuely žije dnes podľa OSN mimo svojho rodiska, pričom najviac ich putuje do Kolumbie, Ekvádoru, Peru, Čile, Argentíny a Brazílie. Počty navyše stále rastú. Venezuela sama v minulosti vítala mnoho migrantov, ktorí utekali pred inými autoritatívnymi režimami.

Takmer štyri roky recesie podľa Medzinárodného menového fondu spôsobili, že väčšina Venezuelčanov dnes žije na okraji chudoby.

]]>