Vyšehradská skupina – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Wed, 26 Jun 2019 14:25:17 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=5.2.2 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Vyšehradská skupina – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Druhá zahraničná návšteva prezidentky Čaputovej bola v Bruseli https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/druha-zahranicna-navsteva-prezidentky-caputovej-bola-v-bruseli/ Wed, 26 Jun 2019 08:50:20 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123572 Slovenská prezidentka sa stretla s generálnym tajomníkom NATO, predsedom Európskej komisie, belgickým princom Filipom, ale aj slovenským eurokomisárom a jej protivníkom v boji o kreslo hlavy štátu, Marošom Šefčovičom.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok povedala, že jej veľmi záleží na tom, aby Slovensko bolo sebavedomým, zodpovedným a konštruktívnym členom Európskej únie.

Prezidentka Čaputová v rámci svojej druhej oficiálnej cesty po nástupe do úradu navštívila v utorok Brusel. Na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom pripomenula slová zo svojho inauguračného prejavu, podľa ktorých EÚ vníma ako spoločný hodnotový priestor.

„Myslím si, že budúcnosť Slovenskej republiky je v jednotnej a silnej Európskej únii,“ povedala a dodala, že jej veľmi záleží na tom, aby Slovensko bolo „sebavedomým, zodpovedným a konštruktívnym členom“ EÚ, k čomu podľa nej patrí aj spoluzodpovednosť za budúcnosť Únie.

Prezidentka podľa svojich slov takisto víta cieľ uhlíkovej neutrality, ku ktorému sa Slovensko, na rozdiel od jeho partnerov vo V4 minulý týždeň prihlásilo.

Európsky týždeň: Súhlas s uhlíkovou neutralitou do roku 2050 je Pellegriniho zásluhou

Lídri členských štátov sa na minulotýždňovom summite EÚ nedohodli na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do konca roku 2050. Proti ambicióznemu plánu sa postavilo Česko, Maďarsko a Poľsko.

Juncker: Čaputová je víťazstvom Európy

Prezidentka s predsedom Európskej komisie hovorila aj o situácii vo Vyšehradskej štvorke. Vzťahy s krajinami V4 sú pre Slovensko podľa Čaputovej dôležité, no želá si, aby „V4 prispievala k spoločným riešeniam a nebola vnímaná ako zdroj problémov“.

Juncker Čaputovej zablahoželal k víťazstvu v marcových prezidentských voľbách: „Je to víťazstvo pre ňu osobne, ale aj pre Slovensko a celú Európu,“ povedal a dodal, že Slováci mali možnosť si vybrať medzi dvoma proeurópskymi kandidátmi.

Juncker pripomenul, že Slovenská republika je členskou krajinou EÚ už 15 rokov. Slovensko podľa Junckera muselo uplatniť zložité reformy, výrazne pozmeniť svoju spoločnosť a ekonomiku a od svojho pristúpenia veľa získalo. V tejto súvislosti spomenul zvýšenie HDP na obyvateľa, ekonomický rast a úroveň nezamestnanosti.

„Tento úspech je okrem iného aj výsledkom príspevkov z európskych štrukturálnych fondov, ktoré Slovensko prijalo,“ uviedol Juncker. Zároveň vyjadril hrdosť na pokrok, ktorý Slovensko urobilo, a pripomenul aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2016, počas ktorého bolo prijaté Bratislavské vyhlásenie.

Juncker je podľa svojich slov taktiež „veľmi rád, že sídlo Európskeho orgánu práce bude v Bratislave“.

„Dôležitým argumentom je tiež boj proti korupcii a práva pre všetkých“, ktoré boli podľa jeho slov dôležité témy predvolebnej kampane Čaputovej.

S Ruskom chýba dialóg

Čaputová absolvovala v Bruseli aj rokovanie s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

Ten ocenil, že nová prezidentka SR len desať dní po svojej inaugurácii uskutočnila oficiálnu návštevu hlavného sídla Severoatlantickej aliancie. Priznal, že ho potešilo, keď Čaputová vo svojom príhovore označila NATO za hlavný pilier bezpečnosti Slovenska.

„Už 15 rokov máme najlepšie bezpečnostné záruky,“ opísala situáciu Čaputová po skončení svojej prvej oficiálnej návštevy v sídle NATO. Pripomenula, že tieto záruky chránia hodnoty, ktorým aj ona verí a ktoré chce ako prezidentka chrániť – právny štát, ochrana slobody, demokracie a ľudských práv.

Stoltenberg a Čaputová sa počas svojho stretnutia rozprávali aj o bezpečnostnej situácii v Európe, o Zmluve o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu (INF), ako aj o vzťahoch NATO s Ruskom a Ukrajinou. Prezidentka pri tejto príležitosti vyjadrila ľútosť, že súčasné vzťahy Aliancie s Ruskom sú „zmrazené“, a dodala, že sa treba usilovať o dialóg, avšak pri dodržiavaní medzinárodného práva a princípov právneho štátu.

„Budem sa snažiť pokračovať v našej podpore Ukrajiny. Každá krajina má právo sa slobodne a suverénne rozhodnúť, kam chce patriť – aj do EÚ a do NATO,“ skonštatovala Čaputová.

Prezidentka v utorok v rámci svojej druhej zo série nástupných návštev absolvovala prijatie u belgického kráľa Filipa, navštívila Stálu delegáciu SR pri NATO, Stále zastúpenie SR pri EÚ a stretla sa aj so svojim protikandidátom a ešte stále podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom.

Oficiálnu návštevu belgickej metropoly zakončila stretnutím so slovenskými krajanmi.

]]>
Napriek rétorike neexistuje vo V4 zhoda na ruských plynovodoch https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/napriek-retorike-neexistuje-vo-v4-zhoda-na-ruskych-plynovodoch/ Tue, 25 Jun 2019 13:28:40 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=123556 Štyri stredoeurópske krajiny sú v otázke Nord Streamu 2 rozdelené podobne ako zvyšok Európy. Vyšehradská skupina je figovým listom, ktorý zakrýva ich rozdiely, píše MARTIN JIRUŠEK.

Martin Jirušek pôsobí ako odborný asistent na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.

Plynovod Nord Stream 2, ktorý zväčší kapacitu baltskej trasy o 55 miliárd metrov kubických ročne a odkloní významnú časť plynu zo súčasnej tranzitnej cesty vedúcej cez strednú Európu, vyvolal búrlivú debatu.

Plán posilnenia severnej plynovej cesty výstavbou nového plynovodu viedol k zdanlivo zjednotenému frontu stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. Česká republika, Slovensko, Maďarsko a Poľsko sa postavili proti projektu. Vo svojom liste Európskej komisii z marca 2016 signatári vyslovili obavu, že projekt „má potenciálne destabilizujúce geopolitické dôsledky“. Rovnaké obavy vyslovila Vyšehradská skupina na poslednom summite vlani v októbri. Zdalo sa, že krajiny V4 konečne našli spoločnú pôdu.

Toto zdanie je však ďaleko od pravdy, čo dokazuje, že nájsť spoločný záujem v tak rozmanitom sektore, akým je energetika, ostáva vzácnosťou.

Česko a Slovensko

Už tesne po marci 2016 sa ukázalo, že Česká republika ani zďaleka nie je najzarytejším odporcom projektu. Dôvodom je jej súčasná aj budúca tranzitná pozícia. Česko bolo integrálnou súčasťou infraštruktúry Nord Stream 1 od roku 2012.

Nord Stream 2 zdvojnásobí objem prepravovaného plynu a je šanca, že Česi budú v jeho tranzite hrať dôležitú úlohu. Naznačili to kapacitné aukcie a plány českých prevádzkovateľov plynovodov rozšíriť existujúcu infraštruktúru.

Česko má preto len málo dôvodov projektu odporovať. Výsledkom je, že sa drží v ústraní, aby si nepoškodilo vzťahy s krajinami s rozdielnym názorom ako Poľsko či Ukrajina.

Preprava plynu cez Ukrajinu a Slovensko bude pokračovať, ukázal expert

V roku 2022 majú naplno fungovať Nord Stream 2 a Turk Stream. Napriek tomu Gazprom nedokáže uspokojiť svojich európskych zákazníkov bez ukrajinskej sústavy. Kyjev a Moskva sa preto zrejme dohodnú na pokračovaní prepravy.

Slovensko bolo spočiatku najhlasnejším odporcom projektu, nakoľko by znamenal výrazné obmedzenie jeho úlohy ako tranzitnej krajiny a výpadok príjmov z prepravných poplatkov.

Pre krajinu, ktorá dlho svoju tranzitnú úlohu vnímala ako dôležitú výhodu geografickej polohy by to bol neželaný výsledok. Keď sa však ukázalo, že plyn by namiesto z východu mohol prúdiť zo západu, slovenská pozícia sa začala meniť. Dnes sa predpokladá, že Slovensko bude súčasťou infraštruktúry Nord Streamu 2 a bude zabezpečovať prepravu plynu z Česka do energetického hubu v rakúskom Baumgartene.

Slovensko si tak zachová svoju úlohu, aj keď s nižšími poplatkami za tranzit. Neprekvapí preto, že slovenská pozícia je dnes podobná tej českej.

Poľsko a Maďarsko

Poľsko bolo naopak jedným z najhlasnejších odporcov projektu od začiatku a vo svojej pozícii zotrvalo. Z dôvodu zlých vzťahov s Ruskom a silnému protiruskému sentimentu v poľskom politickom diskurze ostal postoj Varšavy relatívne konzistentný, a to bez ohľadu na vývoj trhu s plynom.  V porovnaní s českým a slovenským postojom je ten poľský stabilný a neochvejný.

Negatívny poľský postoj k Nord Streamu 2 krajine tak či onak spôsobí pravdepodobne len malú škodu, pretože v budúcnosti bude Gazprom zrejme využívať hlavne tranzitné cesty mimo Ukrajiny. Keďže z ukrajinskej trasy bude odklonené veľké množstvo plynu, ktoré si bude hľadať cestu na Západ, poľská trasa má potenciál ostať funkčná aj po spustení Nord Streamu 2.

Posledná krajina V4, Maďarsko, si takisto zachovala stabilné, aj keď oveľa priateľskejšie vzťahy s Ruskom. Hoci pozícia krajiny sa formálne zhodovala s pozíciou V4, zdá sa, že Maďarsko sa správa skôr oportunisticky.

Stavbu ruského plynovodu už zdržali Dáni. Ďalšou hrozbou sú americké sankcie

Spojené štáty pripravujú zákon trestajúci firmy, ktoré sa podieľajú na Nord Streame 2. Chýbajúce povolenia v dánskych vodách pritom jeho dokončenie už teraz posúvajú z tohto na budúci rok.

Budapešť podpísala v uplynulých rokoch s Ruskom výhodné bilaterálne dohody, ktoré súčasne podčiarkujú rozdielnu politiku v porovnaní so zvyškom Vyšehradskej skupiny, zvlášť Poľska. Gazprom navyše nedávno dokončil podmorskú sekciu plynovodu Turk Stream a ohlásil nadväzujúci plynovod, ktorý by mal pokračovať až do Maďarska. To je ďalší dôvod, prečo Budapešť nemusí postoje ostatných stredoeurópskych krajín brať do úvahy. Nič však nie je vytesané do kameňa. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó nedávno naznačil, že Budapešť môže ruské dodávky nahradiť čiernomorskými z Rumunska.

Podobné vyhlásenia môžu byť len prázdne reči, hlavne ak vezmeme do úvahy rozvoj rumunských zásob, nepochybne však naznačujú nepredvídateľnosť a oportunizmus maďarskej vládnucej garnitúry.

Napriek oficiálnym proklamáciám existuje medzi krajinami Vyšehradu sotva nejaká zhoda na pozícii voči ruským plynovodom. Kontroverzná téma rozdelila Vyšehrad podobne ako zvyšok Európy na základe individuálnych cieľov jednotlivých členov. Nord Stream 2 slúži ako lakmusový papierik, ktorý naznačuje, že štáty Vyšehradu presadzujú v prvom rade svoje záujmy. Rámec V4 pritom využívajú ako figový list, ktorým zakrývajú vlastné rozdiely.

Titulok a medzititulky – redakcia.

]]>
Európsky úrad pre boj proti podvodom je kvôli V4 zaneprázdnený https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europsky-urad-pre-boj-proti-podvodom-je-kvoli-v4-zaneprazdneny/ Mon, 24 Jun 2019 14:18:56 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123512 Krajiny Vyšehradu sú najväčšími poberateľmi dotácií z európskych peňazí, no zároveň majú problém s ich neefektívnym využívaním. V hľadaní riešenia skupina nie je zjednotená. Nakoľko má Európsky úrad boja proti podvodom obmedzené právomoci, riešenie káuz ostáva v rukách členských štátov.

Medzi rokmi 2002 až 2017 prišla Európska únia o viac ako deväť miliárd eur v dôsledku podvodov s európskymi štrukturálnymi fondmi. Európska rada audítorov vo svojej nedávnej správe konštatuje, že členské štáty pri prevencii a vyšetrovaní podvodov častokrát zlyhávali. Najvýraznejším príkladom je región Vyšehradu, kde je vo všeobecnosti riziko korupcie vysoké.

Zoznam jednotlivých káuz v krajinách strednej Európy je znepokojivý. Verejné zákazky v Maďarsku, ktoré vyhrala spoločnosť pôvodne vlastnená Orbánovým nevlastným synom, napojenie talianskej mafie na slovenské dotácie pre poľnohospodárstvo, alebo dotácie na hotelový komplex s prepojením na firmu Andreja Babiša. Spoločným menovateľom vo všetkých prípadoch sú európske peniaze.

Úrad OLAF tuší podvod s agrodotáciami na Slovensku. Začal oficiálne vyšetrovanie

Prácou zavraždeného novinára Jána Kuciaka sa oficiálne začal zaoberať aj Európsky úrad pre boj proti podvodom. Podľa slovenského premiéra Petra Pellegriniho však nejde o nič výnimočné. 

Neprekvapí, že Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF) je v uplynulých rokoch zamestnaný identifikáciou a skúmaním týchto prípadov. V roku 2018 OLAF vyšetroval celkom 197 prípadov. Drvivá väčšina z nich sa odohrala v Rumunsku. S ôsmimi prípadmi nasledovali Maďarsko a Poľsko. V dôsledku tohto vývoja OLAF poslal Rumunsku výzvu na súdne pojednávanie vo ôsmich prípadoch, Maďarom a Poliakom zhodne v siedmich.

Achillovou pätou je slabá vymožiteľnosť práva

Jedna z najväčších slabostí V4 vychádza zo slabej a neefektívnej vymožiteľnosti práva. Uzavreté vyšetrovania v prípadoch, ktoré OLAF označil za problematické, je v regióne mimoriadne nízke. V roku 2016 obvineniami skončilo iba 22 až 33 percent prípadov, v ktorých OLAF odporučil vyšetrovanie. Tie najviac problematické prípady boli uzavreté bez ďalšieho vyšetrovania. V maďarskom prípade nevlastného syna premiéra Viktora Orbána našiel OLAF „presvedčivé dôkazy“ o nezrovnalostiach, maďarské úrady vyšetrovanie jeho spoločnosti Elios Innovatív Ltd. však ukončili kvôli „chýbajúcim dôkazom o kriminálnej aktivite“. Detaily prípadu maďarská vláda stále nezverejnila.

„Achillovou pätou maďarskej snahy bojovať proti korupcii je Úrad prokurátora, ktorý blokuje vyšetrovanie a chráni zodpovedné osoby,“ povedal József Péter Martin, výskumník vetvy Transparency International v Spojenom kráľovstve a prednášajúci na Korvínovej univerzite v Budapešti. Podľa Martina Úrad prokurátora iba v niekoľkých málo prípadoch obvinil osobu s prepojením na vládu.

Podobná situácia je na Slovensku. Napriek relatívne vysokému počtu problémov s využívaním európskych fondov je iba malá časť klasifikovaná ako podvod a len veľmi nízky počet ľudí súdy odsúdili za nezrovnalosti v súvislosti s verejnými zákazkami. Konštatuje to Nadácia Zastavme korupciu. Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa často diskutuje o prípadoch zneužívania priamych investícií do poľnohospodárstva z európskych peňazí.

Rozsah a systémovú povahu údajných podvodov odhalili práve články zavraždeného novinára. Prípadom sa po jeho smrti začali zaoberať iní novinári a zástupcovia opozície. Ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré fondy spravuje do dnešného dňa nepriznalo nijaké pochybenia.

Maďarský generálny prokurátor Péter Polt vyhlásil, že „52 percent všetkých prípadov vyvrcholilo obvineniami, čo je viac ako európsky priemer. Spolupráca s OLAF-om je podľa neho „výnimočne dobrá“. Maďarská vláda však často o správach OLAF-u hovorí ako o politicky motivovaných, „kampaňových správach“.

Europoslanci odovzdali Komisii podklady ku kauzám v slovenskom agrosektore

Predstavitelia Iniciatívy poľnohospodárov Alžbeta Oravcová a Jaroslav Jánoš sa v utorok v Bruseli stretli s viacerými poslancami Európskeho parlamentu z Výboru pre kontrolu rozpočtu, aby poukázali na dôvody ostrého štrajku poľnohospodárov a na „katastrofálny stav“ slovenského poľnohospodárstva.

Český premiér Ander Babiš zvolil podobný prístup. Európsku komisiu obviňuje z pokusov destabilizovať Českú republiku po najväčších protikorupčných protestoch po páde komunizmu. Bruselskí audítori začali vyšetrovanie bývalej Babišovej spoločnosti Agrofert, kvôli podozreniu z neoprávneného čerpania eurofondov s pomocou predstaviteľov jeho strany ANO.

V porovnaní s Českom nemá v Maďarsku problematika mobilizačný potenciál. Nijaké protikorupčné protesty sa neodohrali, čo je sčasti dôsledkom silnej politickej apatie a sčasti hodnotová orientácia spoločnosti, ktorá je voči systematickej korupcii zhovievavá.

Krajiny V4 sú medzi jedenástimi najväčšími príjemcami európskych štrukturálnych fondov, rebríček vedú Poliaci, za nimi nasledujú Maďari. Verejné obstarávanie súvisiace s eurofondami zohrávali kľúčovú úlohu vo verejných investíciách v regióne. V rokoch 2014 až 2020 európske štrukturálne a investičné fondy financovali viac než 90 percent verejných investícií na Slovensku, čo je najväčší podiel v Únii.

V najmenšej krajine V4 sa situácia pomaly zlepšuje. „Bol som za skrátenie dĺžky verejného obstarávania na 45 dní,“ hovorí Miroslav Hlivák z Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). V minulosti bolo ÚVO na čiernom zozname a nemohlo hodnotiť verejné obstarávania s presahom na európske peniaze. Dnes je situácia iná. ÚVO bude národnou autoritou s výlučnou právomocou kontrolovať tendre v nasledujúcom finančnom cykle Únie.

ČR: Agrofert Andreja Babiša a jeho Bocianie hniezdo vyšetruje OLAF

Praha/Brusel 2. marca (TASR) – Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetruje okolnosti dotovania výstavby farmy Bocianie hniezdo v komplexe Agrofertu podnikateľa slovenského pôvodu Andreja Babiša, aktuálne vicepremiéra a ministra financií ČR.

Čísla sú podobné v Maďarsku, kde približne 60 percent z verejných investícií spolufinancovala Únia. Eurofondy sú zodpovedné asi za 4 až 5 percent maďarského HDP.

József Péter Martin si myslí, že maďarská ekonomika by bez európskych peňazí rástla len veľmi pomaly. Úroveň verejných investícií by bola nižšia, rovnako aj reálne mzdy. Rozsah sprenevery eurofondov môžeme len odhadnúť. Maďarská pobočka Transparency International odhaduje, že európske projekty sú precenené v priemere o 25 až 30 percent.

Marže za finančný cyklus sa pohybujú vo výške asi 3,1 miliardy eur. Škandál Elios, zahŕňajúci Orbánovho nevlastného syna je iba špičkou ľadovca. Transparency International odhalila kauzu Maďarského centra zdravotníckych služieb, ktorá v rámci projektu čiastočne financovaného z eurofondov nakúpilo zdravotnícke zariadenia od slovenskej firmy za 1,7 milióna eur, približne päťkrát viac ako bola trhová cena.

Víťazmi tohto modelu sú podnikatelia a oligarchovia s prepojením na vládu. Zbohatnutie Lorinca Mézsárosa je výnimočným prípadom zo všetkých uhlov pohľadu. Z obyčajného inštalatéra sa počas vlád Viktora Orbána stal najbohatší Maďar, majiteľ 220 spoločností. Jeho spoločnosti vyhrali desať percent všetkých verejných obstarávaní v roku 2017 a 80 percent všetkých, ktoré zahŕňali eurofondy. „Takáto monopolizácia prerozdelenia zdrojov je v Únii a v OECD bezprecedentná,“ hovorí Martin.

Čelíme nevídanému únosu štátu, povedala novinárka Holcová europoslancom

Česká investigatívna novinárka a bývalý reportér RTVS vyjadrili v Európskom parlamente obavy o verejnoprávne médiá. Novinárske organizácie zase vyzvali na väčšiu spoluprácu novinárov.

Podľa analýzy poľského Ústredného úradu pre boj s korupciou (CBA), publikovanej v roku 2013, prítok európskych fondov samo osebe zvyšuje riziko korupcie v Poľsku. Ide najmä o nezrovnalosti v organizácii tendrov pre implementáciu veľkých infraštruktúrnych investícií, digitalizácie a energetiky. Na mnoho z nich v Poľsku prispieva Európska únia pričom ich cena sa pohybuje desiatkach až stovkách miliónov zlotych. CBA poukazuje na hrozbu korupcie v kontraktoch v obrannom sektore, ktoré sú však Úniou financované v menšej miere.

V poľských verejných obstarávaniach asi 120 miliárd zlotych prechádza veľmi prísnym procesom oznámenia, výberu a kontroly pod hlavičkou zákona o verejných obstarávaniach. Zvyšných 80 miliárd zloty však utratia verejné podniky, ktoré zákony prehliadajú. Pri tendroch do istej výšky firmy nemusia spĺňať tak prísne kritériá.

Náchylné na korupciu sú hlavne tendre z tejto skupiny. Poliaci majú navyše najvyšší podiel tendrov s jediným záujemcom v Únii. Podľa inštitútu Digiwhist má 46 percent verejných obstarávaní iba jediného záujemcu. OLAF predpokladá, že 19 až 23 percent poľských tendrov môže byť náchylných ku korupcii. Dva z nedávnych príkladov potenciálnej korupcii pri verejných obstarávaniach, ktoré odkryla CBA, zahŕňali Poľskú poštu v hodnote asi sedem miliónov eur a Odvolací súd vo Wroclavi v hodnote 470 tisíc eur.

Štyri tiene korupcie

Obecná štruktúra korupcie v regióne sa líši od štátu k štátu. Podľa českého analytika Mareka Zelenku sú jedným z najdôležitejších kontribučných faktorov slabo platení a nízko kvalifikovaní štátni úradníci, ľahko manipulovateľní súkromnými firmami.

V Maďarsku je korupcia centralizovaná, kvôli faktu, že samo Maďarsko je politicky aj ekonomicky najcentralizovanejší štát v Únii. „Voláme to reverzný únos štátu. Nie sú to už iba bohatí oligarchovia, ktorí získajú kontrolu nad štátom ako Babiš v Českej republike, ale neformálny kruh pozostávajúci z politikov, oligarchov a šedých eminencií na čele s predsedom vlády, ktorý má posledné slovo,“ podotýka József Péter Martin. Maďarská štruktúra sa prejavuje aj vo výmene elít. Obohacovanie privilegovaných vrstiev je zabezpečené pozíciou na postoch štátnej správy.

Na Slovensku je mnoho symptomatických prípadov vážnej korupcie. Najvýraznejším je takzvaný škandál Gorila, ktorý na svetlo sveta prišiel v roku 2011. Dlho stratené nahrávky rozhovorov predstaviteľov finančnej skupiny Penta a vysokopostavených politikov, polícia nedávno našla v sejfe kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera, ktorý dnes ako obvinený z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka čaká na proces vo väzení. Podľa Grigorija Mesežnikova, predsedu Inštitút pre verejné otázky sú elementy slovenského „únosu štátu“ posilnené praktikami „selektívnej spravodlivosti“, ktoré sú výsledkom prepojení straníckych politikov, podnikateľov, a neefektívnych a skorumpovaných orgánov činných v trestnom konaní.

Čím podmieniť čerpanie eurofondov?

Pridať sa k európskej prokuratúre by mala byť základná požiadavka na krajiny, ktoré čerpajú európske fondy, píše maďarský europoslanec zo skupiny Zelených, BENEDEK JÁVOR.

Poľsko má podľa rebríčku Transparency International o vnímaní korupcie najlepšie hodnotenie spomedzi krajín V4. Situácia však ani zďaleka nie je uspokojivá. V poslednom Európskom semestri Komisia korupciu v Poľsku ani len nespomenula, tento rok podčiarkla, že finančným dohľadom minulý november otriasli obvinenia z korupcie vedúce k náhlemu odstúpeniu riaditeľa Úradu pre finančný dohľad. Podľa Grzegorza Markowskeho z Bátoryho inštitútu je jedným z najslabších častí poľského systému takzvaná „proto-korupcia“, v rámci ktorej vládna strana Právo a spravodlivosť systematicky podkopáva autonómiu súdov a obsadzuje štátne inštitúcie

Tvrdý oriešok

Nebolo by férové očakávať, že Európska únia sama vyrieši problémy s korupciou v jej členských štátoch. Môže ale robiť omnoho viac. Tento predpoklad potvrdila aj Európska rada audítorov, ktorá volá po rozšírení právomoci OLAF. Úrad boja proti podvodom podľa nej trpí „vnútornými nedostatkami“.

Európsky parlament na kritiku rady audítorov reagoval odsúhlasením reformy, ktorý by mala posilniť kooperáciu OLAF s novovytvoreným Úradom európskeho prokurátora. Nové pravidlá budú regulovať výmenu informácií medzi úradmi, zaistia zosúladenie ich činností a neduplikovanie prieskumnej práce. Poľsko a Maďarsko sa v kontraste s Českou republikou a Slovenskom nezapojili do Úradu európskeho prokurátora. Argumentovali ohrozením svojej suverenity.

Slovensko si s OLAFom vysvetľuje možné colné podvody

SaS chce hlavu šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho. Ten tvrdí, že ide o nedorozumenie a Slovensko milióny eur nebude musieť doplácať.

„Nakoľko ide o iniciatívu rozšírenej spolupráce, ktorá je pre členské štáty dobrovoľná, prinútiť ich nemožno,“ konštatuje József Péter Martin.

Hoci Parlament nedávno prijal podmienenie štrukturálnych fondov dodržiavaním právneho štátu, konečné rozhodnutie bude na Rade. Okrem nových nápadov je potrebné posilniť súčasné regulácie ako článok 142 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktorý umožňuje pozastavenia platieb v prípade systematického porušovanie vymožiteľnosti práva.

]]>
Právny štát: Diskrétnosť Komisie musí byť nahradená dôsledným monitorovaním https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/pravny-stat-diskretnost-komisie-musi-byt-naradena-doslednym-monitorovanim/ Thu, 20 Jun 2019 10:54:23 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=123405 Súčasná debata o právnom štáte prináša pre Komisiu príležitosť na zlepšenie jeho vynucovania. Pokiaľ vlnu premešká, jej snahy sa budú zdať pokrytecké a irelevantné, píše DANIEL HEGEDUS.

Politická atmosféra okolo ochrany právneho štátu a iných základných hodnôt Európskej únie prechádza pomalou, ale pozitívnou zmenou. Namiesto dôrazu na národnú vlajku začali európske politické frakcie vyvíjať tlak na národné štáty, ktorých konanie nie je v súlade s európskymi hodnotami.

Európski socialisti a demokrati (PES) v apríli vyhlásili, že zmrazujú vzťahy s rumunskou vládnou stranou PSD, kvôli čoraz väčšiemu nerešpektovaniu právneho štátu. V rovnakom čase liberáli z ALDE vylúčili svojho rumunského člena z dôvodu podpory iniciatívy PSD, zameranej na skomplikovanie boja proti korupcii na vysokých miestach rumunskej politiky.

Postup Európskej ľudovej strany (EPP) voči maďarskému Fideszu bol, kvôli mocenskému boju medzi Manfredom Weberom a Michelom Barnierom, menej rozhodný ako kroky progresívnych strán. Aj ľudovci však napokon pozastavili členstvo strany Viktora Orbána v skupine. Dlho požadovaná politika európskych skupín založená na hodnotách sa pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu stala skutočnosťou.

Pre nízku jednotu V4 v kľúčových témach, pristupuje Francúzsko k štvorici krajín radšej osobitne

Historická neochota k rozširovaniu Únie, obava z nemeckého vedenia, ale aj zemepisná tendencia pozerať sa radšej na juh ako na východ, môžu byť vnímané ako príčiny relatívnej francúzskej apatie voči vyšehradským krajinám, píše Martin MICHELOT.

Nový hodnotový postoj európskych skupín začal rýchlo prinášať ovocie. Ukázalo sa, že predchádzajúci potieranie právneho štátu a demokratických hodnôt z väčšej časti umožnila nedostatočná vôľa s neliberálnymi tendenciami bojovať.

Po kritike rumunských socialistov pred eurovoľbami premiérka Viorica Dancilová súhlasila so stiahnutím kontroverznej reformy súdneho systému, ktorý okrem nespokojnosti Bruselu vyvolal aj masové protesty v uliciach Bukurešti.

Rovnako zo svojej reformy súdnictva, ktorá by vážne ohrozila nezávislosť súdov v politicky citlivých otázkach, ustúpil aj Fidesz v Maďarsku. Viktor Orbán týmto krokom zamýšľal uhasiť spory s EPP ešte pred výsledkami vnútorného vyšetrovania v júli a pred kongresom skupiny v novembri, na ktorom by sa malo rozhodnúť o osude Fideszu v EPP. Úspech radikálne pravicových síl, v ktorý Orbán dúfal, sa nedostavil, a preto je pravdepodobné, že maďarský premiér je pripravený na ústupky výmenou za zotrvanie v konzervatívnej rodine, čo v deväťročnej histórii maďarského prechodu k autokracii nebolo zvykom. Pokiaľ sa potvrdia, budú ilustrovať silnejúcu páku európskej politiky nad neliberálnymi, národoveckými silami.

Malá loďka vo veľkom oceáne

Národné súdy sú hlavne na nižšej úrovni stále veľmi slabo europeizované. V snahe zlepšiť situáciu by sa Únia mala zamerať na pokročilé tréningové programy pre sudcov a súdnych úradníkov. Tieto programy by sa pritom nemali sústrediť iba na európske štandardy, ktoré sú stále veľmi vágne, ale hlavne na existujúce európske mechanizmy, ktoré by mohli účinne pomôcť v ochrane právneho štátu a iných prvkov ústavy, v prípade ich ohrozenia.

Ak berieme do úvahy úlohu národných súdov, silným nástrojom pri ochrane právneho štátu a liberálneho konštitucionalizmu môžu byť predbežné rozhodnutia. Hlavne v členských krajinách, kde sú národné inštitúcie bŕzd a protiváh, napríklad ústavné súdy, neutralizované autokratizujúcimi sa národnými vládami. Žiadosti o predbežné rozhodnutia si, samozrejme, vyžadujú aplikáciu európskeho práva v daných prípadoch. Niekoľkým otázkam národného práva, ktoré môžu naznačovať porušovanie alebo podkopávanie princípov právneho štátu pritom chýba odkaz na európske právo.

Právny štát: Slovensko si sankcie vie predstaviť, má však pripomienky

Ministerstvo zahraničia chce, aby mali v procese väčšie slovo členské štáty na úkor Európskej komisie. Hlasovanie o sankciách v Rade navrhuje sťažiť.

Odkazy na základné hodnoty Európskej únie zakotvené v článku 2 zmluvy o Európskej únii (TEU) môžu v takýchto prípadoch nahradiť odkazy na primárne alebo sekundárne európske právo a umožniť Súdnemu dvoru Únie rozvíjať precedentné právo založené na článku 2 TEU.

Štatistika žiadostí o predbežné rozhodnutia ukazuje významné rozdiely medzi členskými štátmi. V niektorých stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch sa využíva zriedkavo. Vyššia frekvencia jeho využívania však môže dodať impulz rozvoju európskeho precedentného práva v oblasti právneho štátu a podporiť systémovejšie a zjednocujúcejšie fungovanie európskeho právneho systému. Podpora európskych mechanizmov ako predbežné rozhodnutia pre personál súdnictva by mala Európska komisia zaradiť do svojich iniciatív, akými sú Program práv a hodnôt alebo Európsky justičný program.

Ako zlepšiť monitoring

V predchádzajúcich rokoch prevencia porušovania právneho štátu v členských krajinách zlyhávala najmä na predpojatých postupoch Komisie, charakteristických vysokou mierou benevolentnosti a diskrétnosti. Nekonzistentný postoj nanešťastie do istej miery podrýval kredibilitu opatrení, ktoré Komisia prijala. Aby európska exekutíva tento problém prekonala, musí svoj postoj zjednotiť. Benevolentnosť a diskrétnosť budú účinné, ak Komisia nájde čo najefektívnejšie nástroje a spôsoby, ako zabezpečiť súlad jednotlivých členských štátov. V monitorovacej fáze svoje miesto nemajú, pretože podrývajú kredibilitu procesu.

Hlasovanie o zmrazení eurofondov štátom podkopávajúcim právny štát rozdelilo europarlament

Väčšina slovenských europoslancov hlasovala proti návrhu podmieňovať prístup k peniazom z rozpoštu EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Nový sankčný mechanizmus podporili len Eduard Kukan a Boris Zala. 

Aby tieto nedostatky v preventívnej fáze Komisia eliminovala, musí vytvoriť obsiahly monitorovací mechanizmus dozerania na súlad predpisov členských štátov s princípmi právneho štátu. V praxi monitorovacieho procesu môže byť nápomocné know-how Benátskej komisie, respektíve Rady Európskej únie. Monitorovací proces ale nemôže byť prenechaný inštitúcii mimo rámec Únie, ktorá s ňou nie je nijako legálne spojená.

V uplynulých rokoch na stôl prišlo niekoľko desiatok návrhov monitorovacích mechanizmov. V minulosti som odporúčal posilnenie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) na základe článku 352 zmluvy o Európskej únii. Tá by mohla systematicky monitorovať dodržiavanie zásad právneho štátu na ročnej báze. Pokiaľ však nepríde k zhode medzi Komisiou, Parlamentom a Radou na rozšírení mandátu FRA, Komisia môže konať sama a zaviesť monitorovací systém cez rozšírenie hodnotiacej tabuľky v rámci Európskeho semestru.

Slabé výsledky Rady v oblasti monitorovania právneho štátu a dobre známa citlivosť členských štátov voči zasahovaniu do otázok suverenity naznačuje, že vzájomné hodnotenie môže zohrávať iba podriadenú, doplnkovú úlohu vedľa obsiahlych monitorovacích mechanizmov.

Ako by sa dalo lepšie vynucovať dodržiavanie zásad právneho štátu

Pokiaľ ide o vynucovanie, môžeme identifikovať niekoľko stavebných kameňov, ktoré pomôžu prispieť k vytvoreniu politického a právneho prostredia, uľahčujúceho presadzovanie noriem právneho štátu v členských štátoch.

Na začiatok by Komisia v konaniach pre porušenie európskeho práva mohla častejšie používať právne argumenty, na ktorých by Súdny dvor EÚ mohol postaviť progresívny výklad zmlúv a vývoj európskeho precedentného práva.

Právny štát v Maďarsku nezlyháva viac ako v iných členských štátoch Únie, tvrdí maďarská štátna tajomníčka

Súčasný Európsky parlament by už nemal prijímať rozhodnutia týkajúce sa migrácie, pretože nereprezentuje vôľu európskych občanov, tvrdí maďarská štátna tajomníčka pre vzťahy s Úniou Judit Vargová.

Po druhé, v prípade národných opatrení, ktoré predstavujú nezvratnú hrozbu právnemu štátu, demokracii a základným právam v členských štátoch, ako napríklad rozvracanie či obsadzovanie inštitúcií cez úpravu legislatívy, by Komisia mala automaticky žiadať zastavenie implementácie už na začiatku tohto procesu až do chvíle, kedy sa konflikt medzi Komisiou a členským štátom nevyrieši.

Po tretie, zo skúsenosti pomalého procesu implementácie článku 7 voči Poľsku a Maďarsku by Komisia mala iniciovať medziinštitucionálnu dohodu k posudzovaniu procedurálnych pravidiel článku 7. Takisto by mala vytvoriť rozvrhy rôznych fáz procedúry implementácie, vrátane vypočúvaní v Rade.

Po štvrté, chýbajúci právny štát a korupcia na najvyšších miestach často v členských štátoch vytvárajú komplexnú spleť problémov. Podmienka právneho štátu v novom sedemročnom rozpočte je preto nevyhnutná, ale takisto ňou je aj posilnenie protikorupčných kapacít Únie. Mandát novovytvoreného Úradu európskeho prokurátora nepokrýva krajiny, ktoré sa k iniciatíve odmietli pripojiť ako napríklad Maďarsko, preto by Únia mala tlačiť tiež na posilnenie Európskeho úradu boja proti podvodom. Prvým krokom by malo byť zverejňovanie agentúrnych správ.

Po piate, Komisia by mala naplno využiť súčasnú debatu okolo právneho štátu, ktorú tlačia európske politické frakcie ako PES, EPP a Obnovme Európu (bývalé ALDE). Tie žiadajú, aby ich členovia vo svojich krajinách dodržiavali zásady právneho štátu. Komisia by mala od frakcií požadovať vytvorenie interných kódexov dobrého správania v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv, ktoré by mali viesť postoj národných strán v týchto otázkach.

Právny štát v EÚ: Všetci by mali kontrolovať všetkých, navrhuje Nemecko a Belgicko

Nemecko-belgický návrh kontroly právneho štátu v EÚ predpokladá dobrovoľnú účasť a žiadne sankcie. Na oplátku sľubujú objektivitu a rovnaké zaobchádzanie. 

Európska komisia by nemala zmeškať príležitosť, ktorá sa jej v európskej politike otvorila v presadzovaní právneho štátu a európskych hodnôt v členských štátoch. Mala by navrhnúť experimentálne inštitucionálne a právne riešenia, ktoré budú predstavovať skutočný krok vpred a zabezpečiť si podporu významných európskych politických skupín. Opatrný prístup a ignorácia príležitostí, ktoré súčasná vlna prináša, by znamenala významné podkopanie snáh Komisie v tejto oblasti, ktoré by sa zrazu stali pokrytecké a irelevantné.

]]>
Uhlíková neutralita v roku 2050? Slovensko hovorí (zatiaľ) nie https://euractiv.sk/section/klima/news/uhlikova-neutralita-v-roku-2050-slovensko-hovori-zatial-nie/ Mon, 17 Jun 2019 14:09:37 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123326 Premiér Peter Pellegrini „momentálne“ nepatrí medzi 18 lídrov, ktorí žiadajú ambicióznu klimatickú politiku. Spolu so zvyškom Vyšehradskej skupiny sa v európskej dvadsaťosmičke ocitol v menšine.

Slovenský premiér odmieta, aby si Európska únia stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Pred tohtotýždňovým summitom to pre EURACTIV.sk uviedol Úrad vlády SR.

Európska rada sa koná vo štvrtok a piatok (20. – 21. júna) v Bruseli a Slovensko bude na nej zastupovať premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).

Svojím postojom sa premiér dostal do rozporu s väčšinou svojich európskych kolegov. Portál EURACTIV.com v pondelok (17. júna) napísal, že klimatickú neutralitu chce ako cieľ do záverov Európskej rady zahrnúť 18 z 28 lídrov vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Pellegriniho názor tiež kontrastuje s inauguračným prejavom prezidentky Zuzany Čaputovej. V sobotu (15. júna) varovala pred „klimatickou krízou“.

„Podľa odhadov Svetovej banky by do roku 2050 mohli klimatické zmeny pri nezmenom trende vyhnať z domovov až 143 miliónov ľudí,“ povedala Čaputová v prvom prezidentskom prejave.

„Momentálne nemenná pozícia“

Slovenská vláda doteraz s uhlíkovou neutralitou ako cieľom síce súhlasila, odmietala však stanovenie konkrétneho termínu. EURACTIV.sk sa úradu vlády opýtal, či bude premiér tento postoj presadzovať aj na najbližšom summite.

„Naša pozícia zostáva momentálne nemenná,“ odpísal tlačový a informačný odbor úradu vlády.

Slovensko sa na summite hlási k ambicióznejšiemu klimatickému cieľu

Európski lídri určujú budúce smerovanie priemyselnej a klimatickej politiky. Napriek postoju slovenského ministerstva hospodárstva sa premiér pripája ku kompromisu, ktorý má za cieľ obmedziť otepľovanie na 1,5 °C.

Uhlíková neutralita znamená stav, kedy je z atmosféry absorbovaných toľko emisií, koľko sa ich tam vypustí. Absorpciu možno dosiahnuť pomocou prírodných procesov – napríklad vďaka lesom – alebo prostredníctvom technológií ako zachytávanie, využívanie a skladovanie uhlíka (CCUS).

Európska komisia vo svojej dlhodobej klimatickej stratégii „Čistá planéta pre všetkých“ navrhla Únii dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Cieľ, ktorý si ešte pred eurovoľbami získal podporu Európskeho parlamentu, je podľa Komisie nevyhnutný pre udržanie otepľovania na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím. Ide o strop, ktorý uvádza Parížska dohoda.

Strop 1,5 stupňa označila za kľúčový pre predchádzanie katastrofickým dopadom globálneho otepľovania posledná správa vedeckého Medzivládneho panelu pre zmenu klímy.

Väčšina štátov cieľ podporuje

Téme klimatických zmien sa bude venovať nadchádzajúci summit, od ktorého sa inak očakáva zvolenie nominanta na budúceho predsedu Európskej komisie.

Portál EURACTIV.com v pondelok napísal, že cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050 podporuje 18 z 28 členských štátov. Odvoláva sa pritom na dokumenty z rokovaní, ku ktorým sa dostal.

Fínsko sa v predvečer predsedníctva zaviazalo rýchlo znížiť emisie na minimum

Nová vládna koalícia vo Fínsku sa dohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2035. Na čele EÚ čaká krajinu náročná úloha viesť rokovania o európskom klimatickom pláne. Či sa ich podarí uzavrieť do konca roku 2019, ostáva nejasné.

Patria medzi ne veľké aj malé štáty zo západnej, východnej, severnej i južnej časti Únie. Menovite ide o Francúzsko, Španielsko, Benelux, Švédsko, Portugalsko, Dánsko, Lotyšsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Taliansko, Fínsko, Slovinsko, Rakúsko, Grécko, Malta a Cyprus.

Závery z marcového summitu hovoria o klimatickej neutralite, no neuvádzajú termín. V máji skupina ôsmich štátov vyzvala na stanovenie roku 2050. Išlo však o menšinu štátov, ku ktorej oficiálne nepatrilo Francúzsko a ktorej navyše oponovalo Nemecko.

Zásadným momentom je práve nemecký obrat, o ktorom v nedeľu (16. júna) napísali Financial Times. Odvolávajúc sa na uniknuté dokumenty skonštatovali, že Berlín podporuje cieľ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií v roku 2050.

Priorita slovenskej prezidentky

Aktuálny postoj premiéra Pellegriniho kontrastuje s víkendovým inauguračným prejavom prezidentky Čaputovej. „Európa, aj s našou účasťou, by sa mala stať dlhodobým lídrom pri odvrátení viacerých globálnych hrozieb. Aj hrozby, akou je klimatická kríza,“ vyzvala Čaputová. Citovala odhad Svetovej banky, podľa ktorého svetu hrozí 143 miliónov klimatických utečencov do roku 2050.

„Proces globálnej zmeny klímy musíme spomaliť a zvrátiť, lebo v opačnom prípade to môže mať zásadné následky aj pre Slovensko,“ povedala nová prezidentka, pre ktorú bolo životné prostredie jednou z tém kampane.

Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou

Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.

Vyslovila sa za spoluprácu s ďalšími krajinami a zintenzívnenie domáceho úsilia. „Vieme, že riešenie globálnej ekologickej hrozby nezávisí iba od nás. Je ale iba v našej moci zásadná zmena prístupu k prírode na Slovensku. Práve v tomto máme príležitosť byť všetci skutočnými vlastencami, bez ohľadu na to, aké je naše názorové, politické či stranícke presvedčenie,“ uviedla Čaputová.

Slovensko má podľa hodnotenia Európskej nadácie pre klímu druhý najhorší národný energetický a klimatický plán do roku 2030. Nemecko, ktoré sa teraz hlási k uhlíkovej neutralite v roku 2050, však skončilo len o jednu priečku lepšie. Dôvodom je návrh špeciálne zriadenej uhoľnej komisie vyrábať elektrinu z uhlia do roku 2038. Definitívne verzie plánov majú štáty predložiť do konca tohto roka.

V Nemecku sa dnes vyrába 35 percent elektriny z uhlia, kým na Slovensku je to len 10 percent. Krajina pod Tatrami má v celkovej bilancii problém najmä s emisiami z priemyslu a dopravy.

Krajiny môžu zmeniť postoj

Proti určeniu termínu klimatickej neutrality sú teraz podľa EURACTIV.com predovšetkým tri krajiny Vyšehradskej skupiny: Česko, Maďarsko a Poľsko.

Podobne ako Slovensko aj tieto krajiny môžu ešte svoj názor do štvrtka zmeniť. Pre Poľsko, ktoré vyrába vyše 80 percent elektriny z uhoľných elektrární, môže byť argumentom fond pre spravodlivú transformáciu. Fond, o ktorý požiadal v rámci dlhodobého európskeho rozpočtu Európsky parlament, by mal pomôcť dotknutým regiónom.

Koniec uhlia vo V4: Správny čas je teraz

Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“ ale „Či?“.

Na tohtotýždňovom summite budú štáty diskutovať o päťročnej Strategickej agende pre budúcu Európsku komisiu a jej predsedu.

„Európska únia môže a musí byť lídrom v naštartovaní hĺbkovej transformácie jej vlastného hospodárstva a spoločnosti s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu. Tento proces bude treba viesť spôsobom, ktorý zohľadňuje národné špecifiká a je sociálne spravodlivý,“ píše sa v staršej verzii záverov, ktorú 7. júna zverejnil portál EURACTIV.com. Ich návrh sa odvtedy menil.

Svoje plány pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody majú jej signatári predložiť do roku 2020. Pozornosť sa však upiera na klimatický summit OSN v New Yorku v septembri tohto roku, ktorý je zorganizovaný špeciálne s cieľom zvýšiť klimatické ambície svetových ekonomík.

]]>
Koniec uhlia vo V4: Správny čas je teraz https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/koniec-uhlia-vo-v4-spravny-cas-je-teraz/ Thu, 13 Jun 2019 16:47:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=123238 Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“, ale „Či?“.

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Napriek stabilnému poklesu ťažby a spotreby v posledných desaťročiach ostáva uhlie jedným z hlavných palív v Európskej únii. Stále zabezpečuje štvrtinu produkcie elektriny. Ťaží sa v 41 regiónoch v 12 štátoch Únie. Uhoľné bane a elektrárne dávajú prácu asi 240 tisíc ľuďom.

Zo 41 uhoľných regiónov je 10 v krajinách Vyšehradskej skupiny, 6 v Poľsku.

Európska únia mobilizuje členské štáty k útlmu uhlia v snahe splniť kľúčový cieľ Parížskej dohody – udržať otepľovanie pod 2 stupňami Celzia, najlepšie pod 1,5 stupňom. Aj keď tento cieľ je považovaný za ambiciózny, experti na celom svete ho označujú za jediný možný.

Hrozba roztápajúcich sa ľadovcov na póloch či vyhynutia tučniakov cisárskych, ľadových medveďov, alebo korálových útesov však pre tisícky ľudí v uhoľných regiónoch znie abstraktne a vzdialene. Boj proti klimatickým zmenám ich totiž môže stáť prácu. Iba v poľskom Sliezsku  ich žije 80 tisíc.

(Chýbajúce) plány útlmu

Paradoxne to bolo práve hlavné mesto Sliezska, Katowice, ktoré vlani v decembri hostilo globálny klimatický summit COP24. Poľsko prizvalo hlavy štátov a premiérov, aby sa podpísali pod Deklaráciu solidárneho a spravodlivého prechodu, ktorá volá po férovom vyrovnaní sa s baníkmi a komunitami zasiahnutými útlmom. Pod deklaráciu sa podpísali lídri 24 krajín, vrátane lídrov V4. Deklarácia však vyzerá dobre iba na prvý pohľad. Keď sa na ňu think-tank Bankwatch pozrel bližšie, označil ju za „fatamorgánu“.

Chýbajú totiž detaily. Úlohou deklarácie bolo ukázať svetu poľský záväzok bojovať proti klimatickej zmene a prejsť na zelenú ekonomiku. Tesne pred summitom však poľská vláda dokázala opak, keď predstavila nový návrh energetickej stratégie 2040. Ten naznačuje, že aj v roku 2030 bude Poľsko vyrábať 60 percent energie z uhlia. Národná koordinátorka skupiny Bankwatch pre Poľsko Izabela Zygmuntová podotkla, že uhlie dnes tvorí približne 80 percent poľského energetického mixu.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Buďme úprimní: spravodlivý prechod nie je možný bez toho, aby sa prechod vôbec uskutočnil.

Ako vyzerá prechod od uhlia v ďalších krajinách V4? Združenie environmentálnych mimovládok Climate Action Network Europe (CAN Europe) zamerané na boj proti klimatickým zmenám analyzovalo útlm uhlia v rôznych európskych krajinách. Hoci žiadna vyšehradská krajina nemá stanovený pevný dátum, kedy využívanie uhlia skončí, Maďarsko a Slovensko sa umiestnili v polovici rebríčka. Česká republika a Poľsko – spolu s Bulharskom, Nemeckom, Gréckom a Rumunskom – skončili na jeho chvoste.

Lídri V4: Maďarsko a Slovensko

V Maďarsku uhlie tvorí okolo desiatich percent energetického mixu. Budapešť sa k plánu útlmu uhlia zatiaľ neodhodlala. V národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP) však hovorí, že v roku 2030 by uhlie malo hrať dramaticky menšiu úlohu. Nahradiť by ho malo jadro. Už dnes sú vo výstavbe dva nové bloky jadrovej elektrárne Paks II. Bezpochyby sa tým nesplní ochranársky sen, ale stále to znamená útlm uhlia. Seriózne a otvorené diskusie o útlme zatiaľ neprebehli, aktualizovaná verzia Národnej energetickej stratégie 2030 sa bude schvaľovať túto jeseň.

Alex Botárová z Maďarskej asociácie pre ochranu prírody tvrdí, že „NEPC znižuje produkciu elektriny z uhlia do roku 2030, ale neuvádza nijaké konkrétne politiky a podporné opatrenia, ktoré by tento výsledok mali priniesť.“

Stabilné dodávky elektriny: V4 verí v jadro a uhlie

Nad konvenčnými zdrojmi elektriny sa vo vyšehradských krajinách nezmráka. Počítajú s nimi aj v budúcnosti.

Na Slovensku uhlie tvorí asi 20 percent energetického mixu. Bratislava sa do roku 2023 zaviazala prestať dotovať ťažbu uhlia. Podľa vágneho plánu by ťažba mala celkom ustať do roku 2027. V prípade Slovenska stojí za to zmieniť, kto sa v rámci energetickej transformácie uchádza o štátne dotácie. Pôvodný plán útlmu dotácií uvádzal projekty iba jedinej súkromnej baníckej spoločnosti.

„Našťastie po verejnom tlaku občianskej spoločnosti a obcí slovenská vláda v schválenej verzii tento bod vymazala,“ hovoria Lýdia Knažovičová a Juraj Melichár zo združenia Priateľov Zeme-CEPA, zelenej mimovládky, ktorá je súčasťou CEE Bankwatch Network.

Česko: Uhoľné regióny zaostávajú

V prípade Českej republiky a Poľska sa dá predpokladať, že v roku 2030 bude uhlie stále mať stále pomerne veľké zastúpenie vo výrobe elektriny. Krajiny nepreukazujú nijakú alebo iba veľmi malú vôľu utlmiť uhlia do roku 2030.

Česko chce nasledovať nemecký príklad a vytvoriť „uhoľnú komisiu“, ktorá by mala vypracovať jasný časový rámec nahradenia uhlia a iných fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi a jadrovou energiou. Podľa ministra životného prostredia Richarda Brabca „uhoľná éra“ v Českej republiky skončí v roku 2040. Uhlie predstavuje asi polovicu českého energetického mixu.

Český minister o novej atómke: V porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi sú náklady zanedbateľné

ŠPECIÁL / Rozhodnutie českej vlády o financovaní nového jadrového zdroja sa posunulo o štyri mesiace, pretože som jej nechcel predložiť variant, ktorý je science fiction hovorí pre euractiv.sk TOMÁŠ HÜNER.

V Česku sú tri uhoľné regióny. Čierne uhlie sa ťaží v Moravskosliezskom kraji na východe krajiny. Hnedouhoľné bane sa nachádzajú v Ústeckom a Karlovarskom kraji na severozápade. Všetky tri regióny patria k najzaostalejším v Česku. Ich úroveň HDP a disponibilného príjmu sú pod národným priemerom. Nezamestnanosť priemer prevyšuje. Kvalita vzduchu patrí k najhorším v krajine. Nepomáha ani fakt, že väčšinu produkcie a zamestnanosti zabezpečuje niekoľko veľkých ťažobných spoločností. Na stole sú už však strategické plány cieliace na reštrukturalizáciu procesu.

Český program RE:START je vlajkovou loďou európskej platformy spravodlivého prechodu. Financovaný je zo štátneho rozpočtu aj z európskych štrukturálnych fondov v rámci Platformy EÚ pre európske regióny v prechode. Európska komisia ho označila za dobrý príklad pre ďalšie uhoľné regióny v Európe. Peniaze idú hlavne na regeneráciu starých, nepoužívaných ložísk v mestách a obciach, ale tiež na podporu zamestnanosti a vzdelávania.

Slovensko: Spaľovanie uhlia pokračuje

Slovensko ťaží uhlie takmer výlučne na hornej Nitre v Trenčianskom samosprávnom kraji. Trenčiansky kraj je takisto súčasťou európskej platformy pre uhoľné regióny pod hlavičkou Komisie. Ťažba tu začala na začiatku 20. storočia a dnes od nej závisí asi štyritisíc pracovných miest. Ďalších tri tisíc miest je na ťažbu naviazaných nepriamo.

Transformácia hornej Nitry sa začala ako iniciatíva Komisie. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý má na starosti energetickú úniu a je nominantom vládnej strany Smer-SD, osobne viedol prvé rokovania o prechode v roku 2017. Široko diskutovaný akčný plán prechodu schválil 12. júna trenčiansky regionálny parlament, vláda by mu mala dať zelenú ešte v priebehu leta. Prechod by mal byť financovaný z eurofondov aj zo štátnej kasy.

Aktivista: Slovensko patrí k najpokročilejším, ale chýba mu plán pre úplný útlm uhlia

Deklaráciu o spravodlivej uhoľnej transformácii, ktorú v Katoviciach predstavilo poľské predsedníctvo COP24, podpísala aj slovenská vláda. Pre ALEXANDRA MUSTATU je len pózou.

Podporu dostanú ťažobné spoločnosti, ktoré predčasne ukončia produkciu, a baníci či ďalší pracovníci, ktorí v dôsledku útlmu stratia prácu. Tieto financie sa tiež využijú na tvorbu nových pracovných miest, pravdepodobne aj v ťažobnej spoločnosti. Na Slovensku je však jeden väčší problém.

„Na východe krajiny sa nachádza ďalšia uhoľná elektráreň, ktorá uhlie dováža z Ukrajiny. Ukončenie štátnej podpory ťažby sa jej nedotkne,“ upozorňuje analytik Bankwatch Alexandru Mustata. Nová Environmentálna stratégia 2030 iba vágne spomína, že produkcia elektriny z uhlia by sa mala skončiť do roku 2030.

Maďarsko: Chýba viac diskusie

V Maďarsku je iba jeden relevantný uhoľný región – Severné Maďarsko. Región, kde sa dnes ťaží prevažne lignit, považuje Alexa Botárová za územie stelesňujúce priemyselnú krízu. V uplynulých 30 rokoch je región svedkom sociálne neférového prechodu.

Bane sa zavreli, ťažký priemysel upadol, prišli veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré ľudí zamestnali v priemysle a službách. Mnoho mladých ľudí s univerzitným vzdelaním oblasť opustilo, čo bráni jeho rozvoju. Inovácie a podiel malých a stredných podnikov je tu pod národným priemerom.

V4 dáva prednosť megalomanským projektom pred čistou energiou

Politici v krajinách Vyšehradskej skupiny uprednostňujú tradičné zdroje energie ako uhlie a jadro pred obnoviteľnými alternatívami, ktoré vedú k energetickej sebestačnosti. Európska únia je dnes jediná, kto to môže zmeniť, píše ADA ÁMON.

Vysoká je naopak energetická chudoba. Najhoršie sú na tom vidiecke oblasti okolo hlavného mesta regiónu, Miškolcu. Rozvoj obnoviteľných zdrojov odštartovali nadnárodné spoločnosti. Mestá a obce na podobný krok nemajú kapacity ani prístup k financovaniu.

V minulých rokoch niektoré súkromné spoločnosti otvárali malé lignitové bane v Borsode. Botárová zdôrazňuje, že vyťažený lignit je mimoriadne nízkej kvality, predať ho je možné iba domácnostiam na kúrenie. To prispieva k zhoršenej kvalite ovzdušia. Lignit využíva k vykurovania asi 100 tisíc domácností.

V Maďarsku pritom stále neprebieha nijaká konštruktívna debata o spravodlivom prechode. Sociálne dialógy zväčša iniciujú miestne a národné občianske združenia, ktoré sa zaoberajú kvalitou vzduchu, alebo tie, ktoré bojujú proti investíciám do lignitu a iných fosílnych palív.

Poľsko: Bez účasti miestnych

Vyššie spomenutá poľská deklarácia spravodlivého prechodu podčiarkuje „význam participatívneho a reprezentatívneho procesu sociálneho dialógu zahŕňajúceho všetkých sociálnych partnerov“. V realite je to však vo všetkých spomenutých krajinách a regiónoch ťažšie. Poľsko je príkladom krajiny, ktorá jednala v rozpore s pekne znejúcimi slovami, napriek tomu, že práve Varšava deklaráciu iniciovala.

„Vláda sama poslala zoznam projektov, čo nie je v súlade s partnerským princípom zakotveným v európskom práve, ktorý zabezpečuje, aby rozhodovací proces o použití štrukturálnych fondov zahŕňal relevantných lokálnych hráčov,“ skonštatoval Mustata. Takýto postup nie je ani v súlade s poľskou deklaráciou.

Uhlie sa pre Poľsko stáva pridrahým. Plánuje jadrovú elektráreň

Poľsko ide cestou ostatných krajín V4. Novú atómku chce spustiť do roku 2029.

Poľský región Sliezsko je najväčším európskym uhoľným regiónom so 150-ročnou priemyselnou históriou. Takisto je súčasťou európskej platformy pre uhoľné regióny v prechode. Kvôli rozsahu ťažby je aj rozsah prechodu asi desaťnásobne väčší ako vo zvyšku krajín V4. Uhoľný sektor tu zamestnáva asi 80 tisíc ľudí.

Do regiónu zatiaľ z regionálneho operačného programu v rámci platformy natieklo iba 120 miliónov eur. Zamerané boli na mestskú infraštruktúru, čisté ovzdušie a prípravu bývalých banských lokalít pre investície. Pre porovnanie, z českého programu RE:START odišlo do regiónov už 2,3 miliardy korún (88 miliónov eur). Výška príspevkov v Poľsku naznačuje, že národná vláda z energetickým prechodom v blízkej budúcnosti nepočíta.

Mýtus, ktorý upevňuje status quo

Hoci Varšave plán útlmu ťažby uhlia chýba, téma naberá na politickom význame. Sčasti za to môže celoeurópska debata o budúcnosti zloženia energetických mixov, ktoré majú pomôcť splniť ambície Parížskej dohody o klíme. Diskusiu spustili ochranári, ale s blížiacim sa koncom ťažby uhlia stúpajú aj obavy zástupcov priemyslu. Diskusia sa tiež venuje kvalite vzduchu. Z 50 najznečistenejších miest v Európe sa 33 nachádza v Poľsku.

„Existujúce lignitové bane, ktoré sú v súčasnosti zodpovedné za asi polovicu poľskej uhoľnej výroby, by mali byť vyčerpané okolo roku 2030. K nejakej forme prechodu preto Poľsko bude tak či onak prinútené. Otázkou ostáva ako ho Varšava zvládne. Zamestnanosť v sektore je stále relatívne vysoká, hlavne z regionálneho hľadiska. Väčšina baní je koncentrovaná v Sliezsku, ktoré bude niesť najväčšiu záťaž prechodu od uhlia. Predošlé skúsenosti so znižovaním pracovných miest v sektore ukazujú, že môže viesť k intenzívnejším sociálnym problémom a k dlhodobej nezamestnanosti medzi bývalými baníkmi. Nebezpečenstvo hrozí hlavne v prípade, ak prechod nebude dostatočne dobre pripravený a adresovaný verejnými politikami,“ sumarizuje správa „Uhoľná transformácia v Poľsku“.

Poľský minister: Stredná trieda je pripravená zaplatiť za elektromobil

V Poľsku sme naozaj odhodlaní bojovať za čistú klímu, povedal na COP24 Krzysztof Tchórzewski. Do roku 2021 má sieť nabíjacích staníc pokrývať celú krajinu.

Tejto mozaike však chýba jeden dôležitý kúsok. Sliezsko je v skutočnosti prosperujúcim regiónom s nízkou nezamestnanosťou (s výnimkou enkláv s dlhodobo sociálne vylúčenými časťami obyvateľstva ako v Bytome) a diverzifikovanou ekonomikou. Zygmuntová považuje za mýtus, že región stelesňuje poľský uhoľný priemysel, za mýtus, ktorý slúži na ospravdelnenie status quo.

Analytička podotýka, že v oblasti východného Veľkopoľska, ktoré je skutočne závislé na lignitových baniach, chýbajú baníkom základné garancie od štátu. Jedným z dôvodov je, že bane vlastní súkromná spoločnosť (ZE PAK), ktorá nemá prístup k podpore od štátu. Tieto podniky drancujú miestnu pôdu a devastujú poľnohospodársky sektor. Experti poukazujú na výnimočnú úroveň sociálneho dialógu medzi regionálnymi úradmi a lokálnymi komunitami v regióne. To však na záchranu ľudí pred dopadmi úpadku uhoľného sektoru nestačí.

Marginalizovaná zelená politika

Marek Józefiak z poľskej vetvy Greenpeace uviedol ďalšie argumenty proti využívaniu a ťažbe uhlia: „Časom sa zhoršujú geologické podmienky, čím cena ťažby rastie. Poľsko konštantne znižuje objem uhlia v zemi, kvôli čomu sa zvyšuje závislosť na importe. Takisto rastie cena elektriny, ktorá sa z uhlia vyrába, cena obnoviteľných zdrojov sa naopak znižuje.“

Poľský energetický sektor závisí na politických rozhodnutiach. Súčasná prouhoľná koalícia v parlamente je deštruktívna pre energetické spoločnosti, ktorých akcie na burze dnes dosahujú vrchol. Jozefiak hovorí, že najväčšia poľská energetická spoločnosť Tauron už naznačuje odchod. Tvárou tvár bankrotu minulý týždeň oznámila obrat v investičnej politike smerom k obnoviteľným zdrojom.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

„Ak je úpadok ťažby v blízkej budúcnosti nezastaviteľný, prečo sú potom vlády V4, hlavne tá poľská, tak pomalé pri adopcii jedinej racionálnej voľby?“ pýta sa Zuzana Vondrová, analytička Českého centra pre dopravu a energie.

Jedným z dôvodov je marginalizácia zelených skupín a zelenej politiky konzervatívnymi vládami stredoeurópskych krajín. V Maďarsku po viditeľnom úspechu zelených strán v Európe začala byť klimatická zmena označovaná za „trik elít“, ktorého cieľom je prekryť problém migrácie. V iných krajinách naratív nejde až takto hlboko, avšak boj s klimatickou zmenou naďalej vnímaný ako privilégium najbohatšej vrstvy spoločnosti. Prvý argumentom je energetická suverenita, a to napriek rastúcej závislosti na dovoze energií vrátane uhlia, druhým ochrana pracovníkov.

Markoekonomické okno príležitosti

Všetky tieto argumenty sú politickej povahy, nijaký sa však nepretavuje do skutočnej podpory pracovníkov uhoľného sektoru. Dokopy v krajinách V4 v uhoľnom sektore pracuje okolo 100 tisíc zamestnancov. Spolu so svojimi rodinami a komunitami tvoria významnú časť voličov. Ten ďalej mobilizujú odbory, ktoré sú síce otvorené čistým uhoľným technológiám, ale nie úplnému koncu uhlia. Podpora technológií zachytávania a skladovania uhlíka (CCS) však len predĺžia neudržateľné status quo.

Dnes je správny čas začať spravodlivý prechod. „Nízka nezamestnanosť a nedostatok pracovných síl predstavujú makroekonomické okno príležitosti k hladkému prechodu veľkého počtu zamestnancov z jedného sektoru do druhého,“ tvrdí Zygmuntová.

Ako zabezpečiť útlm uhlia? Päť kritérií spravodlivej transformácie

Dlhodobá európska klimatická stratégia by mala zohľadniť dopady dekarbonizácie v jednotlivých odvetviach a regiónoch. Platforma Európskej komisie, aká funguje pre uhlie, by sa mala rozšíriť o dopravu alebo poľnohospodárstvo, píšu LISA FISCHEROVÁ a REBEKKA POPPOVÁ.

„Ak Poľsko dnes túto príležitosť zmešká, možno ho čaká ďalšia vlna bolestivého, neriadeného zatvárania baní, aká prišla v 90. rokoch,“ varuje. Situácia v ďalších krajinách V4 je podobná. „Vyšehradské krajiny môžu byť priekopníkmi projektov úspešných prechodov. Je to v ich najlepšom záujme,“ tvrdí Andrzej Blachowicz z neziskovej organizácie Climate Strategies.

Rozhodnej politike v tejto oblasti bráni politická väzba na štvorročné volebné cykly, nie na občanov. Skutočné dodržiavanie Sliezskej deklarácie o solidarite a spravodlivom prechode však môže adresovať obidve tieto výzvy v rovnakom čase. Šťastný koniec môže čakať občanov, podniky, kvalitu vzduchu aj politikov, ktorí sa k zmene odhodlali.

]]>
Legenda francúzskej diplomacie: Niektorí stredoeurópski lídri kričia doma, v Bruseli ich nepočuť https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/legenda-francuzskej-diplomacie-niektori-stredoeuropski-lidri-kricia-doma-v-bruseli-ich-nepocut/ Wed, 12 Jun 2019 15:42:01 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=123206 Bojím sa, že Paríž a Berlín stratili schopnosť dohodnúť sa, hovorí bývalý francúzsky veľvyslanec PIERRE VIMONT. Tvrdí tiež, že v Bruseli sa hovorí viac o Lajčákovi ako o Šefčovičovi a Macron by si mal nájsť spojencov aj vo východnej Európe. 

Pierre Vimont je bývalý francúzsky veľvyslanec a analytik. V 90. rokoch viedol Stále zastúpenie Francúzska pri Európskej únii, neskôr bol veľvyslancom v Spojených štátoch. Medzitým bol postupne riaditeľom kabinetu troch francúzskych ministrov zahraničia. Medzi rokmi 2010 a 2015 kládol základy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť ako jej prvý generálny tajomník. Dnes pôsobí ako analytik v bruselskom think-tanku Carnegie Europe. Ako riaditeľ kabinetu ministra Dominiquea de Villepina sa stal postavou známeho komiksu a filmu Quai d’Orsay o francúzskej diplomacii.

Komiks a film Quai d’Orsay vás zobrazujú ako „šedú eminenciu“ francúzskej diplomacie. Profil v týždenníku Journal du Dimanche vás zase opisuje ako „strážcu majáka“. Ktorý prívlastok by ste si vybrali?

Ani jeden. Myšlienka šedej eminencie sa mi nepozdáva. Keď je človek úradník, slúži ministrom, politikom a političkám, a musí im zostať lojálny. A nesmie sa pokúšať byť dôležitejší, ako je úloha vysokého úradníka. Myslieť si, že som akýmsi „strážcom majáka“, by znamenalo pripisovať mojej malej úlohe priveľký význam.

Mogheriniová má menšiu dôveru ako Ashtonová

Postavili ste na nohy európsku diplomaciu v podobe Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS)…

… s ďalšími ľuďmi. Bolo nás viac.

Ako dnes hodnotíte jej činnosť a zvlášť prácu vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej? Bola dobrou ministerkou zahraničia Európskej únie?

Federica Mogheriniová – rovnako ako Cathy Ashtonová – urobila veľa pre pokrok európskej diplomacie. Pridanú hodnotu priniesla najmä pre koordináciu s Európskou komisiou, ktorá tiež disponuje diplomatickými nástrojmi – obchod, humanitárna a rozvojová pomoc. Jeden z cieľov Lisabonskej zmluvy a sfunkčnenia EEAS bolo vytvoriť pre tieto nástroje jeden strategický rámec. To sa Mogheriniovej podarilo nielen zverejnením Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ v roku 2016, ale aj koordinačnými stretnutiami s ďalšími komisármi a úsekmi. Bola veľmi aktívna, cestovala po celom svete. V oblasti obrany a bezpečnosti sa pokúsila o lepšiu spoluprácu Únie s NATO. Urobila veľký pokrok. Problémom, ktorý sa stále neporadilo vyriešiť, je, že štáty stále tak trochu hrajú „každý za seba“.  Bolo by treba presvedčiť štáty, aby viac zdieľali svoje zahraničnopolitické nástroje a svoj vplyv, a aby tak spoločne pracovali v prospech Únie.

Bolo by Francúzsko pripravené poskytnúť svoje členstvo v Rade bezpečnosti OSN ako nástroj pre Európsku úniu – urobiť z neho európske kreslo?

Je to zaujímavá myšlienka, o ktorej sa veľa diskutuje v médiách aj medzi politikmi. Zdá sa, že argument je silný. Treba si však uvedomiť, že tejto myšlienke chýba akýkoľvek právny zmysel. EÚ nie je členom OSN, len pozorovateľom vo Valnom zhromaždení OSN. Z právneho ani politického hľadiska je to nemožné. Keby Francúzsko povedalo, že svoje kreslo dáva Únii, ostatní členovia OSN by povedali, to je milé, a keďže ho nemôžeme zveriť EÚ, dáme vaše kreslo latinoamerickej alebo blízkovýchodnej krajine. Vieme sa však pozrieť na to, čo sa dá urobiť, aby Európania hovorili v Rade bezpečnosti OSN jedným hlasom.

Juncker: Európska únia nemôže byť pevnosťou

ŠPECIÁL / Šéf Európskej komisie v poslednej správe o stave Únie odsúdil nacionalizmus a vyzval na toleranciu. Zároveň navrhol posilnenie spoločnej pohraničnej stráže. Eurozóne sa venoval okrajovo.

Pokročil francúzsky prezident v tejto diskusii s ostatnými štátmi?

Emmanuel Macron s tým vždy súhlasil. Nikdy sme sa však nedostali k detailom. V Lisabonskej zmluve je celý jeden článok o tom, že dvaja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN (Francúzsko a Spojené kráľovstvo) by mali v plnej miere brať do úvahy pozície ostatných členských štátov, koordinovať sa s nimi a tak ďalej. Možno by sme to mohli potlačiť tým smerom, že Francúzsko by na jednej strane zastupovalo všetkých ostatných a na druhej strane by s nimi konzultovalo s cieľom presvedčiť ich o niektorých francúzskych názoroch. Malo by to fungovať obojsmerne.

Pofrancúzštiť európsku zahraničnú politiku?

Pofrancúzštiť európsku zahraničnú politiku a zároveň europeizovať francúzsku zahraničnú politiku. Bolo by to zaujímavé na tom pracovať. Niečo sa však už deje. Nedávno som sa rozprával so šéfom delegácie EÚ pri OSN. Povedal mi, že sa pravidelne stretáva so stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN viac ako raz za mesiac, dokonca až raz týždenne. Jedného dňa sa možno rozhodne, že EÚ má byť považovaná za štát, a stane sa plným členom OSN a bude mať jedno kreslo v bezpečnostnej rade. Teraz to však nemá zmysel, bolo by to absurdné.

Zrušenie veta v zahraničnej politike nefunguje

Počas venezuelskej krízy niektoré členské štáty EÚ vrátane Slovenska blokovali spoločný európsky postup. Je podľa vás možné, že pre zefektívnenie európskej zahraničnej politiky sa počas najbližších piatich rokov začne hlasovať kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ?

Opäť platí, že európske zmluvy s tým počítajú, nikdy sa to však nevyužíva. Skutočnou otázkou je: Dokážu sa členské štáty konečne rozprávať úprimne a rozhodnúť sa, že odteraz začnú brať zahraničnú politiku vážne a budú mať skutočnú európsku zahraničnú politiku? Zatiaľ sa im to nedarí, pretože každý vyvíja vlastné iniciatívy bez toho, aby upozornil ostatných, a pretože nemajú chuť zveriť úplnú zodpovednosť v jednej konkrétnej veci vysokému predstaviteľovi. Dokonca mám pocit, že v porovnaní s érou Javiera Solanu a niekedy aj Cathy Ashtonovej došlo k regresu. Členské štáty nechali napríklad Ashtonovú viesť vo veci Kosova a Srbska či jadrovej dohody s Iránom. To je dnes dosť komplikované, o čom svedčí prípad Sýrie a Líbye. Mogheriniovej nezverovali takú zodpovednosť ako v prípade Solanu a v niektorých aspektoch Ashtonovej. Členské štáty nedostatočne zohľadnili zahraničnopolitické výzvy.

Príklad Venezuely je zaujímavý. Fakt, že sme sa nedohodli, nezabránil Mogheriniovej v ďalšej práci v rámci medzinárodnej kontaktnej skupiny s tými členskými štátmi, ktoré mali záujem, a s tichým súhlasom ostatných. Vznikla určitá pružnosť. Mám väčšiu dôveru k tomuto postupu ako k prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Ak sa totiž nájde štát, ktorý bude v momente hlasovania proti, pričom pôjde o jeho dôležitý národný záujem v zahraničnej alebo inej politike, odmietne rešpektovať rozhodnutie ostatných.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v zahraničnej politike teda nie je nevyhnutné?

Má jednu výhodu: môže slúžiť ako prostriedok vyvíjania tlaku. Argument, že keď sa nedohodneme, prejdeme na hlasovanie kvalifikovanou a prijmeme rozhodnutie, je často spôsob, ako štáty prinútiť vrátiť sa k rokovaniam. V prípade relokačnej schémy pre žiadateľov o azyl sa nedarilo dosiahnuť dohodu a prešlo sa ku kvalifikovanej väčšine. Výsledok však je, že schéma nebola nikdy aplikovaná, pretože vyšehradské krajiny usúdili, že v hre boli ich národné záujmy. Povedali, že nebudú aplikovať prijaté rozhodnutie.

Venezuela neumožnila europoslancom vstup do krajiny. Únia koncom týždňa vyšle technickú misiu

Venezuelské úrady zamietli vstup do krajiny skupine europoslancov. Vláda ich o odmietnutí vstupu vopred informovala. O situácii rokovala Rada pre zahraničné veci Európskej únie.

Schéma predsa bola aplikovaná, žiadatelia o azyl boli relokovaní.

Niektorí. Vyšehradské krajiny však veľa neurobili. Dokonca väčšina krajín nenaplnila kvóty tak, ako boli definované. Zostaňme však pri zahraničnej politike. Ak dáte zajtra hlasovať kvalifikovanou väčšinou o Líbyi a – vymýšľam si – navrhnete prerušenie kontaktov s maršalom Khalifom Haftarom a podporu len pre vládu v Tripolise, dve či tri krajiny vrátane Francúzska nebudú súhlasiť. Škoda, poviete, oni sú v menšine, ideme vpred. Veľa by ste však nezmenili. Francúzsko by naďalej udržovalo kontakty s Haftarom. Pre prekonanie tak veľkých rozdielov v otázkach diplomatických záujmov štátov im nemôžete vykrútiť ruku kvalifikovanou väčšinou. Pod Damoklovým mečom kvalifikovanej väčšiny ich môžete len primäť vrátiť sa k diskusii. Možnosť hlasovať kvalifikovanou väčšinou tu bola vždy a predsa sa nikdy nevyužila, čo znamená, že to nie je ľahké. Zúčastnil som sa zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí, kde sa nedarilo urobiť pokrok a kde padol návrh prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Všetci ostatní to vylúčili. Za 10, 15 rokov sa možno názory zmenia. Je to otázka zmeny mentality. Tá sa nedá zmeniť formálnymi pravidlami.

Viac sa hovorí o Lajčákovi ako o Šefčovičovi

Bol by Michel Barnier, vyjednávač pre brexit a bývalý francúzsky minister zahraničných vecí, ktorému ste robili šéfa kabinetu, dobrým šéfom európskej diplomacie?

Určite. Vo Francúzsku bol ako minister rešpektovaný, diplomaciu má rád. O ňom sa však uvažuje skôr ako o budúcom predsedovi Európskej komisie.

Bude Francúzsko nominovať svojho kandidáta na jeden z hlavných postov v Európskej únii?

Francúzsko zaujíma tiež post guvernéra Európskej centrálnej banky. Máme dobrého kandidáta – súčasného šéfa francúzskej centrálnej banky Françoisa Villeroy de Galhaua. Ako mladí úradníci sme spolu pracovali na Maastrichtskej zmluve, ktorá viedla k vzniku eura. Pôvod je však len jedným z kritérií – spolu s politickou príslušnosťou a pohlavím. Bude to kombinácia týchto kritérií a nevieme, ako to dopadne. Nemyslím si však, že Emmanuel Macron bude za každých okolností presadzovať francúzskeho kandidáta. Chce toho najlepšieho, ako sám hovorí.

Európske personálne puzzle

Pri obsadzovaní vrcholových postov EÚ sa bude musieť v rámci možností zohľadniť: rovnomerné geografické rozdelenie, zastúpenie malých a veľkých krajín, hlavných politických skupín a tiež rodové hľadisko. 

Má stredná a východná Európa v optike Paríža alebo Bruselu dobrých kandidátov pre najvyššie európske posty?

Samozrejme. V Bruseli sa veľa hovorí o Kristaline Georgieve (Bulharka, výkonná riaditeľka Svetovej banky a bývalá eurokomisárka) ako o predsedníčke Európskej komisie. Ako o budúcom možnom vysokom predstaviteľovi sa hovorí o slovenskom ministrovi zahraničia Miroslavovi Lajčákovi; vrátil by sa do EEAS, kde už pôsobil. V obehu sú aj ďalšie mená z východnej Európy.

O Marošovi Šefčovičovi, súčasnom podpredsedovi Európskej komisie pre energetickú úniu, sa nehovorí?

Je to možné. Vykonáva už svoj tretí mandát (v Európskej komisii). Neviem, či by ľudia radi nevideli niekoho, kto urobil menej mandátov. V týchto veciach však vždy príde na konci prekvapenie. V predpovediach treba byť veľmi opatrný.

Macron by mal mať spojencov v strednej Európe

Medzi prvým a druhým kolom francúzskych prezidentských volieb v roku 2017 ste podpísali spolu s ďalšími diplomatmi výzvu v Le Figaro. Prístup kandidáta Macrona je podľa nej „jediný, ktorý nám umožní dosiahnuť (…) cieľ, ktorý musí sledovať naša diplomacia, a to zaujať úlohu motora európskych záležitostí a zvýšiť náš potenciál významného hráča vo svetových záležitostiach.“ Je dnes Macron významným hráčom?

Myslím, že áno. Iná téma už je, či sa mu darí. Túto výzvu sme podpísali mnohí a veľa z nás – ako ja – takéto výzvy zvyčajne nepodpisuje. Usúdili sme však, že prezidentské voľby boli kľúčovým, skoro existenciálnym momentom pre budúcnosť francúzskej diplomacie vzhľadom na vtedajší program Marine Le Penovej vystúpiť z eurozóny a z EÚ. Chceli sme predovšetkým povedať, že jeden z kandidátov mal pre francúzsku diplomaciu nebezpečné názory, kým druhý sa pohyboval nami želaným smerom.

Macron mal veľa ambícií, naštartoval kopec iniciatív. Postup je niekedy pochybný. To je často prípad francúzskych predstaviteľov; nepočúvame dosť iných, neberieme dostatočne ohľad na ich názory. Sťažujeme sa, že ostatní nemajú dosť nápadov. Potom príde Francúzsko s návrhom a čaká, že každý ho bude nasledovať. Vzniká veľa nedorozumení. Francúzsky vždy malo tento problém.

Istá francúzska arogancia?

Sú to komplikované a komplexné vzťahy. Francúzsko má zvyk čakať, že každý ho bude nasledovať. Ostatní zvyknú kritizovať Francúzsko, že stále niečo navrhuje. Ale keď utíchne, tak sa ho každý pýta, prečo nič nenavrhuje. Výsledok je, že pokrok trvá dosť dlho. Macron narazil na rovnaké ťažkosti.

Francúzska ministerka: Francúzsko príliš dlho opomínalo strednú Európu

Súčasná smernica o vyslaných pracovníkoch ide proti podstate Európskej únie, tvrdí francúzska ministerka NATHALIE LOISEAU, ktorá sprevádzala prezidenta na východnom turné.

Sú to jeho hlavní spojenci?

Sú to noví spojenci. Bolo by dobré, keby jeho spojenci pochádzali aj zo strednej a východnej Európy. Či už spomedzi premiérov jednej z pobaltských republík, možno zo Slovenska. Treba pozorne sledovať nové aliancie, ktoré sa tu a tam objavujú, a ktoré môžu priniesť novú zaujímavú politickú realitu. Je to možno aj o zmene generácie. Všetci spomenutí sú mladí a celkom sa im vo voľbách darí. Môžu mať spoločnú víziu Európy, hoci nie sú v rovnakom politickom tábore.

Môže sa táto realita premietnuť do hlbšej integrácie v eurozóne, sociálnej a fiškálnej oblasti, či v obrane, ako si to želá Macron?

Všetko je dôležité. Dvaja južanskí premiéri sa s Macronom zhodujú na nevyhnutnosti konsolidovať rozpočet eurozóny, ktorý bude slúžiť na prijímanie štrukturálnych opatrení s cieľom lepšie kohézie v rámci eurozóny. Holandský premiér je zase zástancom veľmi ortodoxnej rozpočtovej politiky, blízkej Nemecku. Ak chcú spolupracovať, musia nájsť syntézu. To platí aj pre obranu a bezpečnosť. Môže to byť užitočné spojenectvo pre oživenie diskusie o migrácii, o nových digitálnych technológiách a umelej inteligencii, obchode, či o rovnováhe vo vzťahu s Čínou.

Francúzi a Nemci stratili schopnosť dohodnúť sa

Nemecká vláda je oslabená. K Macronovým plánom sa stavia so zdržanlivosťou.

Pre ľudí ako ja, ktorí v európskej diplomacii pôsobia vyše 30 rokov, nebol francúzsko-nemecký vzťah nikdy jednoduchý. S odstupom sa dnes hovorí, že zmizla „veľká éra“ Helmuta Kohla a Françoisa Mitteranda, či Valéryho Giscarda d’Estainga a Helmuta Schmidta. Na začiatku to však vždy bolo ťažké. Pamätám si, že keď sa Kohl dostal do funkcie, s Mitterandom sa veľa nerozprávali. Začiatok vzťahu Gerhard Schröder – Jacques Chirac bol veľmi zlý. Zúčastnil som sa vyjednávaní o zmluve z Nice, tí dvaja muži sa vôbec nerozprávali. Pomaly medzi nimi vznikol osobný vzťah, až sa stali skutočnými priateľmi. Francúzsko-nemecký vzťah nie je nikdy jednoduchý, lebo vychádza z  protichodných záujmov.

Iste, ale obom krajinám sa v minulosti podarilo urobiť veľký skok v integrácii, napríklad založiť euro.

Dokázali to vzájomnými ústupkami. Dnes je problém nájsť takú metódu vyjednávania, aby každý urobil ústupky v záujme spoločného pokroku, pričom si však každý uchráni podstatnú časť svojich záujmov. Jediné, čo ma dnes vo francúzsko-nemeckom vzťahu trápi je, že sme stratili túto metódu. Na oboch stranách Rýna si myslia, že oni majú pravdu a tí druhí sa mýlia. Ak to takto bude pokračovať, nikam sa nedostaneme. Musíme začať s jednoduchým princípom: povinnosť dohodnúť sa. Potom sa budeme stretávať až dovtedy, kým sa nedohodneme. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire a jeho nemecký partner to robia celkom dobre.

Merkelová a Macron sa nezhodli na vízii Európy

Dva mesiace po podpise francúzsko-nemeckej dohody sa predstavy Angely Merkelovej a Emmanuela Macrona o budúcnosti európskeho projektu začínajú rozchádzať.

Znamená tesná prehra Macronovej strany v eurovoľbách, že stratil podporu voličov pre svoju európsku politiku?

Áno aj nie. O chlp skončil druhý, hoci pred voľbami sám povedal, že chce vyhrať. Prvá však bola Le Penová. Obrátená strana mince je, že po dvoch rokoch prezidenta pri moci a šiestich mesiacoch nepokojov žltých viest v uliciach je výsledok relatívne uspokojivý. Má proeurópsky program vo chvíli, keď ľudia hovoria, že Európa ich už nezaujíma. Macron má všetky dôvody pokračovať. Prekážky v domácej a európskej politike sú samozrejme pred ním. Bude musieť nájsť odpoveď na všetky sociálne požiadavky a na nespokojnosť mnohých ľudí vo Francúzsku. V európskej politike boli dosiahnuté niektoré výsledky, treba ich oveľa viac. Treba reformovať Európsku úniu, čo bude trvať veľmi dlho. Musí o tom presvedčiť aj všetkých ostatných európskych partnerov. Európske voľby ho síce neoslabili, ako to niektorí chceli, zostáva však v rovnakej pozícii ako pred nimi. Žiadna z predchádzajúcich prekážok nezmizla.

Stredoeurópski lídri kričia len doma

Môže Vyšehradská skupina zohrávať v Európskej únii konštruktívnu úlohu?

Samozrejme, dokonca by mala – tak ako všetci ostatní. Ostatní európski partneri V4 nevyčítajú, že existuje. V Európskej únii vždy existovali regionálne skupiny. Aj keď malo európske spoločenstvo šesť členov, krajiny Beneluxu sa samostatne stretávali pred samitmi. Niekedy však V4 vzbudzuje pocit, že vie len oponovať a veľa nenavrhuje. V4 by mohla byť užitočná v tom, že by predniesla svoju víziu či už všeobecne pre európsky projekt alebo v konkrétnej otázke. Asi najkontroverznejšou témou je dnes migrácia. V4 hovorí, že nechce relokačnú schému, je rezervovaná k otvoreniu hraníc imigrantom. Ale aká je presne pozícia krajín V4 v týchto otázkach? Sú pripravené vzdať sa samotného princípu medzinárodného práva, Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, podľa ktorého treba zachrániť ľudí topiacich sa v mori. Súhlasia s dodržiavaním základných princípov Schengenu o voľnom pohybe osôb? Chcel by som vedieť, aká je pozícia krajín V4 k azylovému právu, či ho nespochybňujú a či môžeme spolupracovať na jeho zlepšení. Máme smerovať k harmonizácii azylového práva? Naschvál sa vyhýbam výrazom ako solidarita a zodpovednosť.

Nie je jasné, že maďarská a poľská vláda odmietajú viac integrácie v tejto oblasti?

Áno aj nie. Ak sa dnes Maďarsko ocitne pod náporom sekundárnych migračných pohybov žiadateľov o azyl, ktorým toto právo uprelo Nemecko alebo iná krajina, nebude si želať trochu viac harmonizácie, čo by mu umožnilo efektívnejšie spracovať žiadosti o azyl? V týchto konkrétnych otázkach možno nájdeme väčšiu zhodu, ako sa to väčšinou hovorí.

Kukan: Primitívna zaťatosť nás v zahraničí iba zhadzuje

Slovenský europoslanec má o budúcej zastúpenie Slovenska v Európskom parlamente obavy. Sám by opäť kandidoval, ak by to slovenská legislatíva umožňovala nezávislým kandidátom. Za eurofederalistu sa stále nepovažuje.

Pred týmto rozhovorom ste mi povedali, že západoeurópske krajiny by mali viac načúvať východnej Európe. Nie je však problém s porozumením krajinám ako Maďarsko či Poľsko v tom, že príliš hlasno kričia, napríklad v diskusii o migrácii?

Určite hlasno kričia. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že mnohí z týchto predstaviteľov doma hlasno kričia, ale keď prídu na Európsku radu do Bruselu, počuť ich oveľa menej. Rozprávajú oveľa menej. Verejné vyjadrenia, ktoré Viktor Orbán robí v Maďarsku, sa neobjavujú po Európskej rade v Bruseli. Je to škoda. Títo lídri by mali úprimne hovoriť, čo si myslia, pred ostatnými európskymi partnermi. Raz či dva razy sa to stalo, nie však tak často, ako to vyzerá. Bolo by zaujímavé, keby sa európski lídri úprimne rozprávali o svojich názorových rozdieloch, zistili, čo ich naozaj rozdeľuje, a na tomto základe skúsili postaviť novú migračnú alebo inú politiku. Keď každý zostane na svojom piesočku a bude len kritizovať ostatných, nepohneme sa dopredu. Rizikom je, že vznikne ešte viac diferencovanejšia Európa…

…napríklad mini-Schengen…

…mini-Schengen, mini-obranná spolupráca, až sa postupne niektoré štáty ocitnú v druhej lige. Jedného dňa sa zobudia a zistia, že už nie sú v prvej lige. Tomu sa treba vyhnúť. Nie som proti tomu, aby niektorí išli ďalej ako iní. Ale malo by sa to diať so súhlasom všetkých. Nepáči sa mi však ani súčasná diskusia o kondicionalite: odmietnete zobrať migrantov, vezmem vám eurofondy. To nie je dobrá metóda.

Používa ju Emmanuel Macron.

Aj Angela Merkelová, každopádne to hovoria niektorí nemeckí predstavitelia. Znamenalo by to však vniesť do európskeho projektu negatívneho ducha.

Nie ste za sankcie?

Možno som naivný, ale sankciám sa treba vyhnúť, kým je to možné. Keď začnete používať kondicionalitu, palicu, sankciu, veľmi rýchlo sa dialóg preruší. My sa však musíme rozprávať, inak zničíme celý európsky projekt.

Nepreukázala sa napríklad hrozba sankcií proti Poľsku ako účinná v oblasti právneho štátu?

Článok 7 je v tomto momente zablokovaný. Efektívnejšou je súdna cesta, ktorú napokon zvolila aj Európska komisia. Vo veci nezávislosti poľskej justície podala žalobu na Súdny dvor EÚ. A ten skonštatoval, že poľský návrh zákona nebol v súlade s princípmi európskeho práva. Poľská vláda tento rozsudok prijala.

]]>
Akými kartami hrá Slovensko v súťaži o Európsky orgán práce? https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/akymi-kartami-hra-slovensko-v-sutazi-o-europsky-organ-prace/ Thu, 06 Jun 2019 09:03:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122941 Slovensko vo svojej ponuke vyzdvihuje strategickú polohu Bratislavy, ale aj kvalitné zdravotnícke služby, sociálne zabezpečenie a vzdelávací systém. Prízvukovať ale bude hlavne to, že ako jediný nový členský štát patriaci do eurozóny a Schengenu nemá zatiaľ žiadnu únijnú agentúru.

Európska komisia minulý týždeň zverejnila hodnotenie ponúk štyroch členských krajín, ktoré sa uchádzajú o sídlo novovznikajúceho Európskeho orgánu práce (European labour authority, ELA).

V porovnaní so súbojom o Európsku liekovú agentúru spred dvoch rokov je záujem tentokrát nižší. Agentúra, ktorá sa v dôsledku brexitu sťahuje z Londýna, a nakoniec pripadla Amsterdamu, zabojovalo až 19 krajín EÚ. O sídlo ELA majú záujem štyri východoeurópske členské krajiny: Bulharsko, Cyprus, Lotyšsko a Slovensko.

Hlavnou náplňou práce novej agentúry bude dohľad nad správnym uplatňovaním európskeho pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia v cezhraničných situáciách.

ELA na Slovensku ako dobrý nápad

Európska komisia hodnotí ponuky na základe piatich kritérií, na ktorých sa vopred dohodli členské štáty. Zrejme najdôležitejším hľadiskom je geografická vyváženosť. To znamená, že by sa mal uplatniť princíp rovnomerného geografického rozdelenia agentúr, pričom najväčšiu šancu by mali mať krajiny, v ktorých zatiaľ nesídli žiadna agentúra.

Experti Komisie okrem toho zisťovali, či sú krajiny schopné zaistiť kancelárske priestory a potrebnú infraštruktúru do dňa, kedy ELA oficiálne začne svoju činnosť. Ďalšími kritériami je dostupnosť lokality, možnosti školských a predškolských zariadení pre deti budúcich zamestnancov ELA, či prístup na trh práce, k sociálnemu a zdravotnému zabezpečeniu pre ich príbuzných.

Rozhodnutie o novom sídle ELA je v rukách členských štátov. Konečný verdikt vynesú ministri zodpovední za sociálne politiky na zasadnutí Rady EÚ 13. júna.

Záverečný výrok tak bude do veľkej miery politickým rozhodnutím, do ktorého môžu prehovoriť aj prebiehajúce diskusie európskych lídrov o rozdelení kľúčových postov v európskych inštitúciách. Slovensko by tak mohlo „zobchodovať“ podporu pre svoju kandidatúru na ELA výmenou za hlas pre niektorého z adeptov na vrcholnú pozíciu.

Slovenská delegácia v stredu (5. júna) v Bruseli predstavila oficiálnu prihlášku s názvom ELA in Slovakia, A Good Idea (ELA na Slovensku, dobrý nápad).

Geografická spravodlivosť

Čo sa týka geografickej vyváženosti, všetky kandidujúce štáty apelujú, aby nová agentúra vyrástla vo východnej časti Únie a v niektorom z takzvaných nových členských štátov, teda tých, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004. K takémuto postupu sa zaviazali európski lídri na summite Európskej rady z roku 2008.

Pre Bulharov je preto pridelenie ELA otázkou „férového prístupu a vyjadrením solidarity v EÚ“, Cyprus to chápe ako „ukážkový príklad, ako posilniť pocit prináležitosť Cyperčanov k EÚ.“

Lotyšsko, naopak, v materiáli priznáva, že toto kritérium nehrá v jeho prospech, nakoľko v Rige už sídli Úrad Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC). Lotyši ale túto nevýhodu predávajú ako svoju prednosť a tvrdia, že spolupráca agentúr môže prispieť k „nákladovej efektívnosti a účinnému využitiu zdrojov na prevádzkové a administratívne úlohy“.

Bratislava sa uchádza o ďalšiu agentúru EÚ. Argumentuje zmierením

Umiestnenie Európskej agentúry práce v Bratislave by bolo symbolickým gestom zmiernenia po politickom spore o vyslaných pracovníkoch, píše rezort práce.

Slovensko geografický princíp stavia do popredia svojej ponuky. Pripomína, že je v celej Únii jedinou krajinu, ktorá je členom eurozóny a aj Schengenského priestoru a ktorá súčasne nemá na svojom území žiadnu európsku agentúru.

Týmto spôsobom sa vymedzuje voči ponukám ostatných krajín, ktoré buď zatiaľ nie sú v Schengene (Cypurs, Bulharsko), alebo už – ako Lotyšsko – hostia niektorú z agentúr EÚ.

Dôležitosť rovnomernejšieho rozdelenia agentúr Slovensko vyzdvihovalo aj počas kandidatúry na sídlo Európskej liekovej agentúry. Tá nakoniec pripadla Holandsku. Rozhodnutie členských štátov vtedy kritizoval expremiér Róbert Fico. „Veľkí hráči si urobili s malými hráčmi, čo chceli. Je to úplne jasné, sú to veci, ktoré budú naďalej Európsku úniu rozdeľovať,“ uviedol po hlasovaní.

Kancelárske priestory

Dôležitým rozhodovacím kritériom je aj dostupnosť a pripravenosť vhodných kancelárskych priestorov pre novú agentúru. Európski diplomati budú určite pripomínať práve Amsterdam, ktorý nedokázal včas pripraviť priestory pre EMA, ako vo svojej ponuke sľuboval.

Úrad by mal začať fungovať do jedného roka od formálneho prijatia návrhu nariadenia, ktoré zriaďuje Európsky orgán práce. To sa očakáva v júli tohto roku.

Slovensko v oficiálnej ponuke ako sídlo ELA navrhuje nedávno dokončenú administratívnu budovu Lendererova 12 v štvrti Eurovea city. Podľa rezortu práce spĺňa prísne technické požiadavky, ktoré určuje Európska komisia. V ponuke vláda vyzdvihuje jej polohu v centre hlavného mesta a považuje za „symbolické, že agentúra bude sídliť v mieste, kde bolo zahájené prvé predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ.“

Pellegrini u Merkelovej loboval za umiestnenie unijnej agentúry do Bratislavy

Slovenská vláda argumentuje hlavne tým, že na území Slovenska zatiaľ nie je ani jedna európska inštitúcia. Pripomína aj svoj konštruktívny prístup v otázke vyslaných pracovníkov a jej snahu o prehlbovanie sociálnej dimenzie EÚ.

Vláda sa v návrhu zaväzuje, že kancelárie budú hotové do októbra 2019. V prvej fáze bude mať ELA k dispozícií priestory s rozlohou 1 200 m2 pre 23 zamestnancov. V auguste 2020 by sa priestor mal rozrásť tak, aby si v ňom zázemie našlo 65 úradníkov. V tretej fáze by už kancelárie mali mať výmeru viac ako 4 000 m2, a zmestiť by sa do nich malo 144 agentúrnych pracovníkov.

V prospech ostatných troch kandidujúcich krajín môže hrať skutočnosť, že agentúre ponúkajú väčšie priestory. Bulharsko a Lotyšsko dáva euroúradníkom na výber tri rôzne budovy. Sofia však vie zabezpečiť spustenie prevádzky ELA až v roku 2020.

V hodnotení slovenskej ponuky Komisia poukazuje na to, že návrh neobsahuje informáciu o finančných podmienkach prenájmu a údržby kancelárskych priestorov. Cyperská vláda napríklad sľubuje bezplatné využívanie budovy, Bulhari sú zas pripravení uhradiť náklady spojené s prenájmom počas prvých 18 mesiacov.

Líder v sociálnych právach

Vládni predstavitelia v predhovore k ponuke zdôrazňujú, že pre Slovensko je téma sociálnej mobility prioritou, pričom sa chce stať „regionálnym lídrom v agende sociálnych práv“. Okrem údajov o zamestnanosti ako dôkaz podáva prijatie novej Stratégie pracovnej mobility, ktorej cieľom je „ochrana dôstojných pracovných podmienok a odstraňovanie prípadov sociálneho dumpingu“.

„Schopnosť našej krajiny spájať členské štáty sa jasne ukázala počas rozhovorov o smernici o vyslaných pracovníkoch. Slovensko nie je len krajinou, ktorá vysiela pracovníkov do zahraničia, ale tiež krajinou, kde prácu hľadajú tisícky vyslaných pracovníkov,“ prihovára sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.

Nad vyslanými pracovníkmi bude bdieť Európsky úrad práce

Úprava pravidiel o vysielaní pracovníkov sa v marci posunula od ďalšieho štádia. Európska komisia medzičasom prirpavuje aj novú agentúru, ktorá má podporiť správne zavádzanie aj tejto legislatívy v členských štátoch.

Vládny dokument predstavuje Bratislavu ako kozmopolitné mesto, ktorého veľkou výhodou je jeho strategická poloha v „srdci Európy“. V tejto súvislosti pripomína výbornú dostupnosť z troch medzinárodných letísk v Bratislave, Viedni a Budapešti.

Ako ďalšie prednosti Bratislavy dokument vypichuje „zrozumiteľnú verejnú dopravu“, „dobre rozvinutú infraštruktúru nabíjacích staníc“, či bikesharing. Upozorňuje tiež, že je domovským mestom viacerých slovenských značiek, ktoré sú úspešné aj za hranicami. Menuje hlavne IT firmy ako ESET, Soitron, Pixel Federation a Sygic.

Budúcim zamestnancom vláda sľubuje vysoko kvalitnú zdravotnú starostlivosť, sociálne zabezpečenie a kvalitné vzdelávanie na všetkých stupňoch školského systému. Čo sa týka dostupnosti školských zariadení, materiál pripomína každoročne rastúcu kapacitu materských škôl a jaslí v hlavnom meste.

]]>
Huawei a V4: Slovenskí politici sa témy nechytajú, jasnejšie záujmy má Praha, Budapešť aj Varšava https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/huawei-a-v4-slovenski-politici-sa-temy-nechytaju-jasnejsie-zaujmy-ma-praha-budapest-aj-varsava/ Tue, 04 Jun 2019 12:51:01 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122901 Kým Slovensko čaká na spoločný postup Únie, zvyšná trojica Vyšehradu má dôvody na vyhradenejšie postoje: Maďari majú najväčšie logistické centrum spoločnosti mimo Číny, Česi Zemana, ale aj svetovo uznávaných kyberšpecialistov a Poliaci najmä silné partnerstvo s Washingtonom.

Obchodná vojna medzi Čínou a Spojenými štátmi v poslednom období eskalovala najmä po tom, čo Washington zakázal telekomunikačným firmám inštalovať do amerických sietí v zahraničí vyrobené zariadenia. Tie by mohli ohroziť národnú bezpečnosť, tvrdí Washington. Hoci Spojené štáty neoznačili v tomto kontexte žiadnu spoločnosť, vzhľadom na napäté vzťahy a pokračujúci lobbing je medzinárodnému spoločenstvu jasné, že v hľadáčiku je najmä čínsky Huawei.

Európska únia je v strehu najmä pre obrovské projekty výstavby novej generácie vysokorýchlostných sietí, ktoré sú naplánované vo všetkých jej členských štátoch. Čínsky gigant je lídrom na trhu s 5G sieťami. Tie majú mať vysokú rýchlosť prenosu dát, zníženú latenciu, vyššiu kapacitu systému a majú priniesť úsporu energie, ale aj nákladov. Miesto si preto firma právom hľadá aj v Únii.

V Únii finišujú aukcie frekvenčných pásiem pre 5G siete, Slovensko zatiaľ dátum nemá

Do júna 2020 musia krajiny EÚ zabezpečiť prístup na budovanie 5G sietí vo frekvenčnom pásme 700 MHz. U slovenských susedov finišujú prípravy, aukcia v Nemecku prebieha od marca a vydražená suma už prekročila päť miliárd eur.

Siete piatej generácie majú do roku 2030 podľa Čínskej akadémie informačno-komunikačných technológií vytvoriť v krajine približne osem miliónov nových pracovných miest a vygenerovať takmer miliardu dolárov čo sa objemu výroby týka. Čínske ministerstvo priemyslu a informačných technológii navyše včera (3. júna) oznámilo, že „už čoskoro začne s vydávaním 5G licencií na komerčné využitie“. Štandardy pre 5G sú podľa regulátora „medzinárodne zjednotené“ a spoločne nastavené globálnymi priemyselnými hráčmi. Čína teraz vlastní viac ako 30 percent štandardných základných patentov tejto technológie.

Napriek podozreniam Washingtonu z toho, že spoločnosť používa „zadné vrátka“ na to, aby dokázala sledovať používateľov ich zariadení, obchodná značka Huawei neprestáva rásť. Príkladom je nárast trhového podielu v predaji smartfónov. S technológiou reverzného bezdrôtového nabíjania, či zavedením umelej inteligencie zaznamenal predaj telefónov medziročný nárast až 50,3 percenta.

Koncom marca prišla Európska komisia s návrhom trojstupňového overovania pri výstavbe mobilných 5G sieti čínskymi spoločnosťami. Členské štáty dostali čas na to, aby si vytvorili a sprevádzkovali vlastné pravidlá. Do konca júna majú informovať Komisiu o rizikách, spojených s tvorbou 5G sietí, pričom v októbri by mala Únia predstaviť svoju analýzu celého bloku. Členské krajiny by sa následne mali do konca roka dohodnúť na opatreniach, ktoré by riziká zmierňovali. Malo by ísť o rôzne druhy certifikácie, testovania produktov a dodávateľov. Efektívnosť prijatých opatrení potom Únia prehodnotí budúci rok v októbri.

Telekomunikačným sieťam svoju technológiou, zariadenia a servis dodáva spoločnosť Huawei aj v strednej Európe. Firma z centrom v juhovýchodnej Číne navyše v našom regióne spúšťa vzdelávací program a do škôl chce poslať stovky kníh. Vo Vyšehradskej štvorke nie sú ale všetci nastavení voči aktivitám pozitívne a okrem ekonomických hrajú čoraz dôležitejšiu úlohu aj politické rozhodnutia.

Bratislava čaká na Brusel

Slovensko sa voči čínskej spoločnosti Huawei na rozdiel od svojich vyšehradských partnerov špecificky nevyhraňuje. Podľa Slovenskej informačnej služby odborníci zatiaľ nedisponujú dôkazmi, ktoré by umožnili jednoznačne vyhodnotiť zariadenia spoločnosti ako bezpečnostné riziko. O zisteniach SIS informoval ešte v januári premiér Peter Pellegrini.

V tom čase prišiel český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť s informáciami o rizikách používania technológii Huawei. Slovenský Národný bezpečnostný úrad podobne ako SIS reagoval na zistenia českých kolegov len stroho a do médii odkázal, že spoločnosť za rizikovú nepovažuje a podobnými zisteniami nedisponuje.

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

Čína ani Huawei sa nestali témou žiadneho politika, ani politickej strany na Slovensku, pripomína Inštitút ázijských štúdií. To je podľa jeho odborníkov aj dôvodom, že sa slovenská vláda spolieha na bruselské riešenia a proaktívny prístup zatiaľ nebadať napriek tomu, že už v druhej polovici tohto roka sa budú aj na Slovensku hľadať partneri pre budovanie 5G sietí.

Slovenskí operátori, podobne ako operátori v krajinách Vyšehradu, využívajú vo vlastnej infraštruktúre už teraz komponenty a technológie čínskej spoločnosti. Či budú v tomto trende pokračovať aj pri výstavbe 5G infraštruktúry nevie zatiaľ povedať nikto.

Rešpektovaní kyberšpecialisti majú v Česku silný vplyv

Huawei technológie a komponenty vo vlastných sieťach využívajú v Čechách všetci traja mobilní operátori. Česi však majú oproti trojici vo V4 dve výrazné špecifiká: dobre informovaného prezidenta, ktorý sa výborným vzťahom s Pekingom netají na jednej strane; a svetovo uznávaných odborníkov na kybernetickú bezpečnosť na strane druhej.

Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť v Českej republike (NÚKIB) ešte v decembri minulého roka varoval pred používaním technológií čínskej spoločnosti. Reagoval tak na kumulujúce sa indikácie bezpečnostných rizík. Vzhľadom na novelizovaný kybernetický zákon v Čechách má podobné odporúčanie Úradu vyššiu silu, ako je to v prípade ostatných Vyšehradských krajín. Reakcie boli preto ostrejšie.

Huawei bol po zverejnení odporúčaní NÚKIB odstavený od obrovskej zákazky na vybudovaní portálu Generálneho finančného riaditeľstva Moje Dane za viac ako pol miliardy českých korún. Premiér Andrej Babiš dokonca Úradu vlády nariadil, aby sa jeho pracovníci zbavili zariadení, vrátane mobilných telefónov, tejto spoločnosti.

Reagoval aj najväčší výrobca elektriny v Čechách. Spoločnosť České energetické závody vyhlásili, že spolupráca s Huawei v krajine sa neprenesie do strategickej infraštruktúry. Česká telekomunikačná infraštruktúra (Cetina), ktorá spravuje a prevádzkuje najväčšiu dátovú a komunikačnú sieť pokrývajúcu celé územie krajiny, ale označila riziká spojené s čínskym gigantom za „zvládnuteľné“.

Huawei sa snaží zmierniť obavy zo špionáže, v Bruseli otvoril Centrum kyberbezpečnosti

Predstavitelia Európskej komisie a čínskeho gigantu Huawei sa stretli v Bruseli. Čínska spoločnosť stretnutie interpretovala ako snahu o zmierenie. Z Bruselu sa ale zatiaľ ozývajú hlasy volajúce po spoločnom postupe proti gigantu.

Český prezident Miloš Zeman v súvislosti v varovaním NÚKIB v televízii Barandov informoval, že má informácie o odvetných opatreniach, ktoré Peking voči Prahe plánuje uplatniť. Ohrozené mali byť investície Škody Auto aj spoločnosti PPF, majoritného vlastníka českého operátora O2, v Číne za takmer 330 miliónov eur.

Český kyberatašé pre EÚ a NATO Lukáš Pimper odmieta, že by výzva NÚKIB mala ambíciu akokoľvek pomáhať v obchodnej vojne napríklad Spojeným štátom americkým. „V rámci našej činnosti sme zistili, že existujú riziká spojené s firmami Huawei a ZTE (čínsky výrobca telekomunikačných zariadení, pozn. red.). Ak máme kritickú masu informácií, ktorú vyhodnotíme tak, že riziká sú naozaj dôležité pre českú bezpečnosť, potom vydáme varovanie,“ vysvetľuje Pimper.

Komponenty pre 5G siete v Českej republike navyše zatiaľ dodávajú iba firmy z Európy alebo Ázie, žiadna americká spoločnosť na trhu zatiaľ nefiguruje. Podľa ministra priemyslu a obchodu Karla Havlíčka by ale v súvislosti s výstavbou nových sietí nemal byť dopredu vyradený žiaden potenciálny dodávateľ. Huawei Česká republika je totiž oficiálne českou spoločnosťou a podľa jej riaditeľa Radoslawa Kedziaho sú českými spoločnosťami aj dodávatelia, subdodávatelia, distribútori, ako aj 80 percent jej zamestnancov. „Sme miestni hráč, nemáme nič spoločné so žiadnymi politickými organizáciami,“ uviedol Kedzia v rozhovore pre portál iDnes.cz.

Varšava je aj pod drobnohľadom Washingtonu opatrná

V Poľsku sa spoločnosť Huawei dostala do centra pozornosti po tom, čo začiatkom roka miestna tajná služba zadržala pre podozrenie zo špionáže šéfa poľskej pobočky Huawei, ktorý v minulosti dokonca v tajnej službe pracoval. Spolu s ním poľskí operatívci zadržali aj Wanga Weijinga, riaditeľa pre predaj spoločnosti.

Rýchlu aktivitu miestnych zložiek ocenil aj šéf americkej diplomacie Mike Pompeo, ktorý o mesiac po incidente Poľsko navštívil. Centrum pre strednú a východnú Európu má Huawei práve vo Varšave, Poľsko je preto dôležitým centrom, ale zároveň spojencom Washingtonu aj v tejto oblasti.

Únia by mala mať právo veta pri megaprojektoch financovaných Čínou, tvrdí Oettinger

Pom tom, čo sa Taliansko pripojilo k čínskemu infraštruktúrnemu projektu novej Hodvábnej cesty, eurokomisár pre rozpočet Günther Oettinger chce pre Úniu právo veta, aby mohla blokovať infraštruktúrne projekty v Európe financované Čínou. 

Napriek silnejúcemu vplyvu Washingtonu na Varšavu sa ani Poľsko do individuálnych a ostrých výbojov voči Číne zatiaľ nepúšťa. Koncom mája poľská ministerka pre digitálne veci Wanda Buková oznámila, že svoju pozíciu voči spoločnosti Huawei doručí Bruselu na konci júna, tak ako to Európska komisia žiada. Ak by však Varšava vylúčila čínskeho giganta zo svojho trhu, Buková predpokladá, že by sa poľský trh stal menej konkurencieschopným, čo by okrem iného znamenalo aj drahšie služby. Na tlačovej konferencii však uviedla, že prípadné vylúčenie služieb spoločnosti Huawei by automaticky neznamenalo „odkladom realizácie 5G sietí v Poľsku“.

Čínska strana je však presvedčená o opaku. Veľvyslanec v Poľsku Liu Guangyuan v nedávnom rozhovore pre denník Rzeczposlpolita uviedol, že ak sa krajina rozhodne z trhu odtlačiť čínskeho giganta, nástup 5G technológie sa posunie o dva až tri roky.

Veľvyslanec pripomenul, že spoločnosť je aktívna tri dekády a 15 rokov úspešne pôsobí aj na poľskom trhu, pričom sa zaslúžila o rozvoj celého sektoru. „Huawei každoročne investuje 10 percent svojho zisku do technického a vedeckého výskumu a 45 percent jeho zamestnancov sa zaoberá výskumom technického rozvoja. To je hlavný dôvod, prečo je Huawei lídrom v telekomunikačnom priemysle na svete,“ uviedol Liu Guangyuan.

Najdôležitejší operátori v krajine, spoločnosti T-Mobile Polska, Orange a Play, už dnes technológiu Číňanov využívajú a podľa správy agentúry Reuters je preto skôr nepravdepodobné, že by bolo jej pôsobenie na trhu obmedzené úplne, a to najmä z finančných dôvodov. Varšava by totiž už existujúce zariadenia nedokázala úplne nahradiť.

Budapešť – čínsky obľúbenec

Maďarsko má z krajín V4 najpozitívnejší a v praxi aj najbližší vzťah s Pekingom. Je najväčším recipientom čínskych investícii v regióne, pričom tie už mali presiahnuť tri miliardy eur. Huawei je však až druhou najdôležitejšou čínskou spoločnosťou na maďarskom trhu. Najväčšia investícia doteraz prišla z čínskej chemičky Wanhua.

Maďarský objem obchodu s Čínou predstavuje ale iba 1,2 percenta celkového objemu dvadsiatich ôsmich krajín EÚ, na čo častokrát upozorňuje aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. „Kto sú teda ich (čínski, pozn. red.) hlavní dodávatelia? Nemecké a britské spoločnosti. Takže pokiaľ ide o Čínu, myslím si, že by sme s pokrytectvom konečne mali prestať,“ povedal Szijjártó pre agentúru Bloomberg.

Huawei je v krajine populárnou značkou. Koncom minulého roka podľa výsledkov spoločnosti približne tri štvrtiny Maďarov používali na komunikáciu zariadenia čínskeho giganta, a to nielen smartfóny, ale aj antény, vysielače, prijímače, prepínače či servery. Od roku 2005, kedy Huawei vstúpil na maďarský trh, preinvestovala spoločnosť vyše miliardu eur.

Čínsky šéf diplomacie presviedča európskych predstaviteľov o férovosti Pekingu

Wang Yi je na európskom turné a chystá aprílový summit EÚ-Čína. Európski predstavitelia napriek prívetivej rétorike plánujú pre čínske firmy obmedzenia v prístupe k verejným zákazkám.

Po aprílovej návšteve maďarského ministra financií Mihalyho Vargu v Číne agentúry informovali, že Maďarsko bude s čínskou spoločnosťou aj naďalej intenzívne spolupracovať. Na pláne je rozvoj širokopásmovej internetovej siete a splnenie cieľa vlády dostať do roku 2025 vysokorýchlostné pripojenie do 90 percent domácností. Na rozdiel od ostatných krajín Únie v Maďarsku stále výrazne rastie počet predplatiteľov internetu, čo predpovedá ďalší rozvoj sektora aj do budúcna.

Varga označil Huawei za „strategického partnera“ maďarskej vlády. Tým je ale už od roku 2013, kedy Orbánova vláda podpísala s Číňanmi dohodu a strategickosti spolupráce, pričom išlo o prvú čínsku spoločnosť, ktorá takýto status v Maďarsku získala.

Pre Huawei v Maďarsku v súčasnosti pracujú asi dve tisícky maďarských zamestnancov. V krajine sa rovnako nachádza najväčšie logistické a výrobné centrum spoločnosti mimo Číny a priestoru na ďalší rozvoj je stále dosť. Maďarský Telekom ešte v roku 2017 otestoval 5G pripojenie v skutočných podmienkach práve na zariadeniach Huawei a s čínskou spoločnosťou spolupracujú aj ďalší operátori Vodafone a Telenor. Firma sa má podieľať napríklad aj na dodávke siete pre pretekársku dráhu pre autonómne vozidlá v západnej časti krajiny.

Vzhľadom na tieto rozsiahle plány sa preto očakáva, že Budapešť bude čínske investície v Európe hájiť aj na pôde inštitúcii EÚ.

]]>
Európsky týždeň | Boj o vrcholové pozície nie je v rovine V4 verzus staré členské štáty https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europsky-tyzden-boj-o-vrcholove-pozicie-nie-je-v-rovine-v4-verzus-stare-clenske-staty/ Mon, 03 Jun 2019 08:58:17 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122855 Aké sú limity nominácie Maroša Šefčoviča ako kandidáta vyšehradskej štvorky na jednu z vrcholových funkcií v rámci EÚ?

 

Podcast si môžete vypočuť aj na platformách:

Soundcloud

Apple podcasty

Google podcasty

Spotify

PodBean

Sticher

CastBox

Overcast

Podcastadict

]]>