Vzdelávanie – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 27 May 2019 12:49:17 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Vzdelávanie – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Ako funguje EÚ: príručka pre stredné školy https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/ako-funguje-eu-prirucka-pre-stredne-skoly/ Mon, 06 May 2019 13:14:57 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121989 Európska únia, to sme aj my. Je to priestor, kde v spolupráci s inými krajinami hľadáme riešenia problémov, na ktoré by sme sami nestačili. Žiaden „Brusel“, proti ktorému by sme sa museli brániť, ktorý by sme museli nútiť vypočuť si náš hlas.

Európska integrácia je predovšetkým príležitosťou. Využijeme ju, ak budeme schopní o EÚ racionálne diskutovať, kvalifikovane sa zapájať do jej formovania. Žiadne, povrchné alebo demagogické informácie sú v priamom protiklade s týmto cieľom.

Aj preto sme, v spolupráci s Denníkom N, pripravili príručku pre stredné školy, ktorú bezplatne dostane 20-tisíc študentov a 400 stredných škôl. Vydanie príručky podporil Európsky parlament, Heinrich-Böll-Stiftung a Nadácia EPH.

Vzdelávacia príručka popisuje fungovanie európskych inštitúcií, vysvetľuje vplyv Európskeho parlamentu na rozhodovanie a ďalšie cesty, ktorými môžu európski občania ovplyvňovať smerovanie Európy.

Príručka je súčasťou magazínu Denníka N Mýty o EÚ, ktorý je práve v predaji, a bezplatne ho dostanú členovia Klubu N.

Ďalšie informácie o magazíne a vzdelávacej príručke nájdete na Denníku N.

]]>
Index ľudského rozvoja na Slovensku rastie https://euractiv.sk/section/socialna-politika/infographic/index-ludskeho-rozvoja-na-slovensku-rastie/ Tue, 16 Apr 2019 06:59:54 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=121494 Index ľudského rozvoja (HDI), ktorý hodnotí dlhodobý vývoj krajiny v troch základných aspektoch – dlhý a zdravý život, prístup k vzdelaniu a životná úroveň – na Slovensku dlhodobo rastie.

Zatiaľ čo v rokoch 1990-2000 sa rozdiel medzi HDI Slovenska a priemeru EÚ-15 zvyšoval, po vstupe sa postupne približuje. Od roku 2015 sa HDI Slovenska stabilizoval na úrovni okolo 0,85 bodu.

Infografika bola spracovaná v rámci projektu #dataEU, realizovaného v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

]]>
Dnes sme otvorili verejnú diskusiu o zručnostiach a povolaniach budúcnosti na Slovensku [Komerčný obsah] https://euractiv.sk/section/spolocnost/press_release/dnes-sme-otvorili-verejnu-diskusiu-o-zrucnostiach-a-povolaniach-buducnosti-na-slovensku/ Tue, 02 Apr 2019 07:33:07 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=press_release&p=121128 Bratislava, 1. apríla 2019 – Vyše 70 predstaviteľov firiem sa dnes stretlo na podujatí Americkej obchodnej komory v SR, na ktorom sa diskutovalo o zručnostiach a povolaniach budúcnosti, nových trendoch a štýle riadenia. Traja úspešní manažéri z troch firiem: Rastislav Kulich – Google, Nima Motazed – Swiss Re a Michal Meško – Martinus diskutovali, ako museli zmeniť seba a svoj spôsob riadenia, aby sa prispôsobili trendom aktuálnej doby a ako sa dnes pripravujú na budúcnosť.

 

„Slobodu a flexibilitu sme prestali vnímať ako benefity. Investujeme do nich v našom vlastnom záujme, vedú totiž ľudí k zodpovednosti a kreativite“, vysvetľuje Nima Motazed, výkonný riaditeľ Swiss Re Slovensko. V diskusii upozornil, že popri meniacom sa charaktere pracovných miest, ktoré budú potrebovať komplexnejšie zručnosti, budú najväčší tlak znášať práve manažéri. Bude sa od nich očakávať, aby inšpirovali a viedli k výsledkom a nie kontrolovali procesy a pracovný čas.

 Inovácie, robotizácia a automatizované procesy prinášajú nové výzvy v oblasti flexibility pracovnej sily. V transformácii na nové  zručnosti budúcnosti bude potrebná intenzívnejšia spolupráca vlády, vzdelávacieho systému, podnikateľskej komunity ale aj záujem jednotlivcov v procese adaptácie na zmeny. „Prvým predpokladom toho, aby obyvatelia Slovenska boli schopní reagovať na globálne ekonomické výzvy, s čím súvisí zmena povolaní a pracovnej náplne, je schopnosť adaptácie. Schopní adaptácie budeme iba vtedy, ak naše školy budú pripravovať budúcu pracovnú silu primárne v predmetoch, ktoré už dnes vidíme ako kľúčové. Teda okrem tradične žiadaných technických a prírodovedných smerov aj rozvoj sociálnych zručností”, hovorí Ronald Blaško, výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory v SR.

Partnerská organizácia Americkej obchodnej komory v SR AmCham EU vo svojej analýze uvádza, že 40% európskych zamestnávateľov má problémy nájsť zamestnancov so zručnosťami, ktoré by podporili rast a inováciu ich podnikania. Podľa analýz Európskej únie až polovica obyvateľov EÚ nemá základné digitálne zručnosti, ktoré sú hlavným predpokladom inovácie. Michal Meško, spolumajiteľ siete kníhkupectiev Martinus k tejto téme dodáva: „Inovácie sa nám spájajú s neustálym učením a skúšaním vecí. Martinus sa mení neustále. V oblasti technológií, procesov aj firemnej kultúry, ale je to viac evolúcia ako revolúcia. Sme však presvedčení, že ľudský prístup či radosť z toho, keď niekto prekoná vaše očakávania naďalej budú jedným z kľúčových spôsobov, ako budovať vzťah s našimi čitateľmi.“

Spoločnosť Google poznáme ako jednu z najinovatívnejších na svete. Za jej úspechom stojí štýl riadenia, ako aj výber najlepších talentov.. Rastislav Kulich, výkonný riaditeľ spoločnosti Google Slovensko hovorí: „Snažíme sa v Google poskytnúť čo najviac priestoru na sebarealizáciu, koučing, 360° spätnú väzbu a celkovú transparentnosť. Začína to však výberom ľudí, ktorí majú otvorenú myseľ, sú komfortní s neistotou, radi experimentujú a majú blízko k inováciám a digitálnym zručnostiam. Zároveň si tiež uvedomujeme, že digitálne zručnosti sú potrebné nielen v Google ale aj na celom Slovensku. Google už od roku 2016 prostredníctvom programu Grow with Google vzdeláva študentov, vývojárov i firmy v nových zručnostiach, ktoré budú v digitálnej ekonomike potrebovať. Len na Slovensku prešlo týmito vzdelávacími programami už viac než 55 tisíc ľudí.”

V spomínanej analýze AmCham EU sa uvádza, že najviac talentu chýba vo vedúcich pozíciách. Lídri budúcnosti budú potrebovať nové schopnosti, ktorými budú riadiť ľudí s rôznymi technickými zručnosťami vo virtuálnom priestore. “Zrušili sme stabilný pracovný čas a fixné sedenie, mentálne bariéry sa však odbúravajú pomalšie”, uvádza Nima Motazed zo Swiss Re a zdôrazňuje potrebu viesť ľudí a tímy k samostatnosti. Uvedomuje si, že: „Firmy budú úspešné, len ak zamestnanci porozumejú  vízii a budú hrdí, ako zodpovedne a udržateľne sa ich spoločnosť na trhu správa. Na druhej strane, zamestnanci sa budú musieť naučiť prevziať zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj a výsledky, manažéri im iba  vytvoria prostredie, ktoré takúto zodpovednosť podporuje.“

]]>
Sme pripravení na revolúciu v preškoľovaní? Automatizácia mení spôsob práce aj potrebné zručnosti https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/sme-pripraveni-na-revoluciu-v-preskolovani-automatizacia-meni-sposob-prace-aj-potrebne-zrucnosti/ Fri, 15 Feb 2019 13:41:05 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119843 Technologické zmeny môžu viesť ku kvalitnejšiemu životu a k lepšej práci, ale aj k rastu nerovnosti a polarizácie. Pokiaľ proces zmien a preškoľovania ponecháme v rukách súkromných spoločností, dotkne sa iba tretiny vyššie postavených zamestnancov, tvrdí Svetové ekonomické fórum.

Pracovný trh čakajú v blízkej budúcnosti významné otrasy spôsobené technologickými zmenami. Na tento čoraz viac skloňovaný predpoklad sa v uplynulom období v dvoch na seba nadväzujúcich správach pozrelo Svetové ekonomické fórum (WEF).

Vyplýva z nich, že automatizácia bude rozsiahlejšia a zasiahne veľké množstvo aj dnes typicky ľudských činností. Nejde iba o nahradzovanie ľudí umelou inteligenciou. WEF predpokladá zmenu povahy náplne práce až pri 42 percentách pracovných pozícií, ktoré prežijú prvé vlny automatizácie

Automatizácia sa podpíše pod zmenu samotnej povahy práce. Povedie ku kratšej pracovnej dobe aj k zmene zručností, ktoré budú pri jej výkone zamestnanci potrebovať. Zatiaľ čo niektoré schopnosti ako manuálna zručnosť či finančný manažment budú strácať na dôležitosti, iné ako analytické myslenie alebo kreativitu si firmy budú ceniť viac.

Posuny v schopnostiach, ktoré budú zamestnávatelia požadovať, budú v konečnom dôsledku znamenať potrebu preškoliť obrovské množstvo zamestnancov na nové úlohy. Podľa WEF sa preškoľovanie dotkne až 54 percent zamestnancov.

V reakcii na čoraz pálčivejšiu potrebu preškoľovania WEF pri príležitosti stretnutia v Davose vydala takzvaný White Paper (Biela kniha), zameraný na revolúciu v preškoľovaní zamestnancov na nové úlohy a pracovné pozície.

Preškoľovanie je podľa WEF jedným z vedľajších produktov automatizácie a v nasledujúcich rokoch sa stane jednou zo spoločenských výziev, ktorá sa nevyhne ani Slovensku.

Koniec práce na plný úväzok?

WEF sa téme venuje dlhodobo. Ešte v októbri minulého roku fórum zverejnilo správu s názvom Future of Jobs (Budúcnosť pracovných miest, pozn. red.), na ktorej základoch Biela kniha stavia.

Ústredným bodom správy sú technologické zmeny, ktoré stierajú hranice medzi prácou vykonávanou ľuďmi a prácou vykonávanou umelou inteligenciou. V dôsledku toho zažíva spoločnosť a pracovný trh masívnu transformáciu. Zmeny poháňa niekoľko vzájomne pôsobiacich faktorov, medzi ktoré patrí šírenie prístupu k vysokorýchlostnému mobilnému internetu, umelá inteligencia, využívanie technológií Big Data či cloudov.

EÚ v roku 2019: Digitálny trh v Únii porastie, potrápia otázky etiky nových technológií

Smernica o copyrighte, zlepšovanie kyberbezpečnostných štandardov, rozvoj 5G sietí, či nepravdepodobné zavedenie celoeurópskej digitálnej dane: Únia chce v novom roku dokončiť zjednotenie digitálneho trhu. Diskusiám o budúcnosti technologického vývoja budú ale dominovať otázky etiky.

V súvislosti so správou uskutočnilo WEF výskum naprieč 313 spoločnosťami rozličných sektorov ekonomiky v 20 rozvojových aj rozvinutých krajinách sveta, ktoré spolu združujú viac ako 15 miliónov zamestnancov. Cieľom bolo zistiť, aké technológie sa zamestnávatelia v najbližších štyroch rokoch chystajú zavádzať, aké zručnosti budú zamestnanci potrebovať a aké opatrenia zamestnávatelia plánujú k ich preškoleniu prijať.

Výsledky výskumu signalizujú výrazné zmeny, ktoré pracovný trh čakajú. Polovica firiem uviedla, že automatizácia do roku 2022 zníži nutnosť najímať pracovnú silu na plný úväzok. Na druhej strane však zamestnanci budú disponovať väčšou flexibilitou pri svojej práci a zväčší sa dopyt po ad hoc najímaných kontraktoroch, ktorí budú mať na starosti špecializované úlohy. Predpokladá sa, že tento trend bude v strednodobej budúcnosti naberať na sile.

Automatizácia sa dotkne aj neočakávaných oblastí

Rýchlosť zmien, ktorými pracovný trh prechádza dokumentujú čísla. V roku 2018 bolo v priemere 71 percent pracovných úloh v dvanástich odvetviach zahrnutých do výskumu vykonávaných človekom. Tento podiel by mal do roku 2022 klesnúť na 58 percent oproti 42 percentám prác, ktoré bude mať na starosti umelá inteligencia.

Automatizácia pritom nie je iba záležitosťou konkrétnych povolaní, ale dotkne sa aj jednotlivých oblastí naprieč rôznymi sektormi ekonomiky. Príkladom môže byť komunikácia či interakcia, administrácia či rozhodovací proces. Silný bude dopad v oblasti vyhľadávania, spracovávania a prenosu informácií.

Pokiaľ ide o konkrétne pracovné miesta, WEF predpokladá, že do roku 2022 by technologické zmeny mohli zlikvidovať okolo 75 miliónov pracovných miest. Prispieť by však mali k vytvoreniu 133 miliónov nových pracovných miest. Počet pracovných miest bude rásť v oblasti dátovej analýzy, umelej inteligencie, digitálnej transformácie či sociálnych médií.

Aké zručnosti budeme potrebovať?

V dôsledku transformácie pracovného trhu skrz meniace sa rozdelenia práce medzi umelú inteligenciu a ľudí sa zmenia aj zručnosti nutné  na vykonávanie veľkého množstva prác. WEF odhaduje, že iba do roku 2022 dôjde k posunu rôzneho rozsahu až v 42 percentách súčasných zamestnaní.

Tento odhad znamená, že obrovské množstvo zamestnancov bude v najbližších rokoch potrebovať zvýšenie kvalifikácie alebo úplné preškolenie. WEF ich počet stanovilo na nie menej ako 54 percent pracujúcich. Z tohto počtu až pri 19 percentách hovoríme o preškolení dlhšom ako 6 mesiacov.

Medzi vysoko hodnotené zručnosti budú patriť analytické myslenie, schopnosť inovácie a vzdelávania sa, kritické myslenie, emočná inteligencia, kreativita, vodcovstvo či programovanie a design. V odbornej komunite sa už dlhšie hovorí o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily so spomenutými zručnosťami ako o takzvanej skills gap.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Súkromné spoločnosti už v minulých rokoch rozbehli prvé programy, ktoré mali problém adresovať. Mozilla v roku 2011 spustila projekt Open Badge, ktorý podporuje vzdelávanie jednotlivcov v digitálnom sektore. AT&T rozbehla v roku 2013 program vzdelávania svojich zamestnancov, ktorého súčasťou je aj identifikácia kľúčových zručností, ktoré bude firma v budúcnosti potrebovať a vytvára prostriedky, pomocou ktorých ich zamestnanci môžu nadobudnúť.

Zriadenie programov celoživotného vzdelávania, krytých primeranými investíciami do ľudského kapitálu, sa v budúcnosti podľa účastníkov WEF stane pre súkromné spoločnosti normou. Kľúčová bude spolupráca súkromníkov s ďalšími aktérmi, pôsobiacimi na pracovnom trhu vrátane vlády, odborových organizácií či občianskych združení.

Zatiaľ čo samotné zriadenie vzdelávacích programov je nepochybne pozitívnou správou, zamestnávatelia indikujú, že dôraz sa bude klásť hlavne na vyššie postavených zamestnancov, vykonávajúcich kľúčové úlohy v súvislosti s relevantnými, novými technológiami.

Naopakiba tretina zamestnávateľov zaradených do výskumu tvrdí, že tréning a preškolenie poskytne zamestnancom, ktorých automatizácia ohrozuje najviac. Zodpovednosť za ochranu najslabších preto zostane na pleciach vlád jednotlivých štátov.

Dve cesty

Správa WEF o budúcnosti pracovného trhu vidí dve možné cesty vývoja. Pri dobrom manažmente môže Štvrtá industriálna revolúcia“viesť ku kvalitnejším pracovným príležitostiam a zvýšenej kvalite života. Pri ich nezvládnutí existuje riziko nárastu sociálnej nerovnosti a polarizácie spoločnosti. Správa jedným dychom varuje, že okno príležitostí pre proaktívny manažment transformácie sa zatvára. Inými slovami, čas, ktorí ako ľudia máme pre kontrolu udalostí na pracovnom trhu, sa kráti.

Kľúčová bude spolupráca medzi súkromným a verejným sektorom. White Paper, ktorého súčasťou je analýza nákladov a ziskov firiem pri preškoľovaní zamestnancov, tvrdí, že ak tento proces ponecháme v rukách súkromných spoločností, preškoľovanie sa dotkne iba približne tretiny vyššie postavených zamestnancov.

Spolupráca s vládou a ďalšími aktérmi môže výrazne znížiť náklady a viesť k vyššiemu počtu preškolených ľudí.

Z oboch správ WEF vyplýva, že vízia vyššej kvality života a práce prostredníctvom automatizácie musí byť založená na princípe posilnenia efektivity ľudskej pracovnej sily. Nemalo by ísť iba o spôsob zníženia nákladov, ale aj o prostriedok s cieľom pomôcť ľuďom dosiahnuť ich plný potenciál, bez nutnosti vykonávať rutinné a  opakujúce sa práce.

Na Slovensku je preškoľovanie stále v plienkach

Začiatkomminulého roku OECD vydala správu o pracovných miestach ohrozených automatizáciou, ktorá Slovensko zaradila  medzi najzraniteľnejšie krajiny. Takmer 35 percent pracovných miest je automatizáciou priamo ohrozených, ďalších 30 percent pracovných pozícií prejde, podľa správy, signifikantnou zmenou. Automatizácia zasiahne dve tretiny slovenských pracovných miest.

Na Slovensku sa o preškoľovaní zamestnancov hovorí najmä v súvislosti s útlmom ťažby uhlia na hornej Nitre. Pomoc v tejto oblasti prisľúbila Európska komisia, ktorá v decembri roku 2017 spustila Platformu pre uhoľné regióny v transformácii. Jednou z jej úloh je nastaviť sociálne podmienky na preškolenie a zaistiť nové profesie pre bývalých baníkov.

Správa OECD jasne ukázala hĺbku slovenskej závislosti na výrobnom sektore, ktorý OECD spolu s poľnohospodárstvom označila za najohrozenejší. Už dnes spoločnosť Volkswagen v súčasnosti zvažuje prepustenie troch tisícok zamestnancov z dôvodu zefektívnenia výroby.

Slovenské automobilky sa navyše budú musieť vyrovnať s novými emisnými limitmi, ktoré si vynútia aj posun vo výrobe smerom k elektromobilom. Ich výroba vyžaduje až o polovicu menej pracovníkov ako výroba auta so spaľovacím motorom.

Nevyvážený slovenský trh práce

V súvislosti s nadchádzajúcimi zmenami Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spustilo Národný projekt prognózy vývoja na trhu práce. Podľa materiálu z júna 2018 bude v najbližších piatich rokoch Slovensku chýbať približne 517 tisíc pracovníkov, najviac v IT sektore, zdravotníctve a sociálnych službách. Na jednej strane je na Slovensku ohrozených viac než dve tretiny pracovných miest hlavne vo výrobnom sektore, na druhej strane však zamestnanci budú chýbať v iných oblastiach.

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) ako jedno z riešení uviedla práve preškoľovanie absolventov stredných a vysokých škôl, dlhodobo nezamestnaných a zamestnancov, ktorých vzdelanie nezodpovedá potrebám pracovného trhu. Nutná bude podľa SOPK finančná podpora od štátu, ktorá by mala ísť priamo podnikom.

Podobná iniciatíva veľkého rozsahu zatiaľ ostáva v nedohľadne. Problém sa vláda nateraz snaží riešiť zmenami v legislatíve pri dovoze pracovných síl z tretích krajín.

 

]]>
Kurz nemčiny pre IKT špecialistov ocenilo Nemecké veľvyslanectvo v SR [Komerčný obsah] https://euractiv.sk/section/spolocnost/press_release/kurz-nemciny-pre-ikt-specialistov-ocenilo-nemecke-velvyslanectvo-v-sr/ Tue, 12 Feb 2019 11:54:15 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=press_release&p=119705 BRATISLAVA, 12. 2. 2019 – Už 30 IT špecialistov úspešne zabsolvovalo na STENGL IT Akademie. Ide o jedinečný kurz nemčiny pre IKT trh na Slovensku. Jeho ambasádorkou je Adela Vinczeová.

Tretí ročník kurzu nemčiny so zameraním na informačné technológie sa konal v spolupráci s Fakultou aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v  Bratislave. Autorom projektu je softvérová a konzultačná spoločnosť stengl a. s., ktorá STENGL IT Akademie organizuje a produkuje zadarmo.

Doteraz o účasť zabojovalo 455 uchádzačov, podmienkou úspešnosti je prejsť náročným 3-kolovým výberom.

Kurz reaguje na aktuálny deficit nemecky hovoriacich IT odborníkov na trhu práce. Mnoho klientov pritom zadáva nevyhnutnosť nemeckého jazyka už pri vypísaní požiadaviek na IT špecialistov,” vysvetľuje obchodný riaditeľ stengl pre DACH región Peter Žemba.  “Aj vďaka znalosti nemčiny u IT expertov vieme ponúknuť zákazníkom z DACH regiónu tímy vývojárov. Špecialisti tak vedia využiť nemčinu aj doma, nielen v  zahraničí.”

Nemecké firmy na Slovensku zamestnávajú viac ako 120-tisíc ľudí. Najdôležitejšou požiadavkou je u nich vzdelanosť a  odbornosť. „Prispieva k  tomu aj znalosť nemčiny, ktorá zjednodušuje koordináciu práce, aj komunikáciu v komunite. Preto je jeho výučba nesmierne dôležitá, a to nielen na školách. Špeciálne kurzy na dovzdelávanie veľvyslanectvo vysoko oceňuje,“ hovorí Marian Gordzielik z  Nemeckého veľvyslanectva v  SR.

Momentálne ponúka nemčinu ako povinne voliteľný cudzí jazyk iba 1 z  9 fakúlt technického zamerania. Dekan Fakulty aplikovaných jazykov EU v  Bratislave Radoslav Štefančík vysvetľuje: “STENGL IT Akademie je pridanou hodnotou. Kurz sa osvedčil, obsahom zapadne do skupiny odborných kurzov, preto budeme radi, ak ho budeme môcť ponúknuť v  nasledujúcom akademickom roku aj pre našich študentov.”

Tí označili za najzaujímavejšie témy komunikáciu vo firme a  pracovné pohovory. Absolvent akadémie Martin Rakovský: “Devízou bol aj nemecký lektor. Upozorňoval nás na najčastejšie chyby, ktoré robia nielen ľudia, učiaci sa nemčinu, ale aj samotní Nemci.“ Ďalšími témami bol napríklad obchod, IT terminológia, ako aj negociácia a formy vyjednávania v  rôznych pracovných situáciách.

Prihlasovanie sa do 4. ročníka STENGL IT Akademie pre nových uchádzačov začne v auguste 2019.

]]>
Expertka Svetovej banky: Najväčšou chybou miest je ich reaktívne plánovanie https://euractiv.sk/section/rozvojova-politika/interview/expertka-svetovej-banky-najvacsou-chybou-miest-je-ich-reaktivne-planovanie/ Wed, 23 Jan 2019 08:54:07 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=118976 Ak viete, že sa vo vašej krajine ľudia z vidieka sťahujú do miest, intenzívne premýšľajte o tom, aké mesto budete potom potrebovať, radí skúsená urbanistka. Ako manažérka vo Svetovej banke pracuje ANNA WELLENSTEINOVÁ s predstaviteľmi miest po celom svete práve na tom, aby ich plánovanie proaktívne riešilo globálne výzvy.

Anna Wellensteinová je riaditeľka pre Stratégie a operácie pre sociálnu, mestskú, vidiecku a životaschopnú globálnu prax vo Svetovej banke. Ako členka vyššieho manažmentu stanovuje stratégie pre analýzy a financovanie v oblastiach ako znižovanie rizík prírodných katastrof, renovácia miest a geopriestorová technológia.

 

Máte za sebou viac ako 20 ročnú skúsenosť v oblasti urbanistiky a mestského rozvoja. Vo Svetovej banke ste ako súčasť vyššieho manažmentu zodpovedná v tejto sfére aj za poskytovanie úverov rozvojovým krajinám vo viac ako 200 projektoch a 325 štúdiách, pričom dnes dohliadate na rozpočet vyše 25 miliárd dolárov. Aké trendy na globálnej úrovni sledujete v oblasti urbanistiky z tejto inštitúcie?  

Vo Svetovej banke sledujeme niekoľko megatrendov, no tri z nich sú tie najdôležitejšie. Prvým je zmena klímy, ktorá je teraz našou realitou. Vidíme, ako nás zmena klímy ovplyvňuje, riešime riziko katastrof a v mnohých častiach sveta sledujeme ich zintenzívňovanie. Očakáva sa, že do roku 2030 sa pod prah chudoby kvôli klimatickým zmenám dostane ďalších sto miliónov ľudí. Dôležitosť predvídania zmien v súvislosti s klímou je preto teraz v hľadáčiku vedúcich predstaviteľov v každom regióne.

Druhým trendom sú komplexné zmeny v urbanizácii v súvislosti so životom v mestách. Keď som v tomto odvetví začínala, veľa sa diskutovalo o tom, čo je dôležitejšie: či ľudia z vidieka alebo z miest. Teraz máme oveľa jemnejší a efektívnejší pohľad. Mestá sú dôležitou príležitosťou z hľadiska rozvoja. Ak sú mestá riadené dobre, rastú podniky, ľudia majú lepší prístup k službám, pracovné miesta môžu prekvitať. Vieme, že 55 percent obyvateľov na celom svete žije v mestách a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v priebehu ďalších 20 až 25 rokov. Počet ľudí žijúcich v mestách sa do roku 2045 zvýši až jeden a pol krát na 6 miliárd obyvateľov.

Právo na pôdu môže riešiť otázky chudoby vo svete

Bývanie je katalyzátorom až trinástich zo sedemnástich Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré si OSN stanovila ešte v roku 2015. Krajiny ich plánujú splniť do roku 2030.

Tretím trendom je nestabilita. Vidíme, že obavy a vplyv nestability a násilia sú v mnohých častiach sveta oveľa výraznejšie. Otázky nestability sú vo veľkej miere prepojené aj s migrantmi, ktorých odchod z miesta pôvodu spôsobuje klíma, prírodné katastrofy, problémy chudoby a otázky pôdy. Do roku 2030 predpokladáme, že celosvetový podiel chudobných obyvateľov v nestabilných a konfliktných oblastiach bude takmer 50  percent.

Reflektujú krajiny a najmä zväčšujúce sa mestá tieto megatrendy dostatočne rýchlo?

Dostatočná rýchlosť je relatívny pojem. Každá krajina sa zaoberá vlastnými politickými alebo ekonomickými výzvami, ale po celom svete sa objavujú niektoré dôležité úspechy. Vidíme, že najmä v Európe došlo k veľkému pokroku v oblasti správy pozemkov: zaregistrované boli zákonné nároky, realitné systémy sú v prevádzke a transakcie sa dejú rýchlejšie a efektívnejšie.

Trendy sa snaží reflektovať aj rozvojová pomoc, ktorú poskytuje Únia ako celok, či krajiny samostatne. Postupne sa ale snaží balansovať pomoc aj pre mestá, nakoľko pôvodne sa podpora sústreďovala predovšetkým do vidieckych oblastí. Je tento prístup z pohľadu Svetovej banky vyvážený?

Keď hľadáme trvalú udržateľnosť rozvoja v mestách, komunitách, či provinciách, každá časť krajiny zohráva vo vývoji úlohu. Väčšina rozvinutých krajín je viac urbanizovaná a do miest sa sťahuje viac obyvateľov z vidieka. Do mestských oblastí preto musíme investovať, nakoľko budú rásť. Ale musíme tiež investovať do vidieka, kde potrebujeme zabezpečiť služby, ktoré obyvateľom pomôžu byť zdravými, vzdelanými a dostatočné zapojenými do hospodárskych činností. Hneď ako príde čas a lepšiu prácu budú hľadať v meste, prídu už zdraví, vzdelaní, trénovaní. Nie je to otázka investovania len do miest alebo len do vidieka. Je treba investovať do správnych vecí v každej oblasti, ktorá by podporila znižovanie chudoby a rast najlepším možným spôsobom.

Medzinárodná rozvojová pomoc hrá úlohu vo všetkých častiach krajiny a myslím si, že stratégiou „buď jedno alebo druhé“ si viac škodíme ako pomáhame. Vo Svetovej banke sme sa od tejto dichotómie posunuli a myslím, že je to pre krajiny, s ktorými pracuje, oveľa efektívnejšie.

Únia prijala rekordný rozpočet na poskytovanie humanitárnej pomoci

Európska komisia oznámila, že EÚ v roku 2019 prijala doteraz najvyšší rozpočet určený pre humanitárnu pomoc vo svete. Ide o financie vo výške 1,6 miliardy eur. Najviac peňazí pôjde do Sýrie a Jemenu.

Ktoré sú tie najúspešnejšie európske príklady projektov, v ktorých sa Svetová banka zameriava na urbanizáciu?

Napríklad v Bosne a Hercegovine, kde sme investovali, vidíme markantné zmeny. Zmenil sa napríklad čas transakcií s nehnuteľnosťami, pričom obdobie na prebratie nehnuteľnosti sa znížilo z niekoľkých mesiacov na päť dní.

V Kosove už dlhšiu dobu spolupracujeme s vládou. Sledujeme realitný systém a kataster nehnuteľností. Program, ktorý sme podporovali, pomohol zaznamenať využívanie pôdy a vlastníctvo pozemkov pre viac ako 182 tisíc ľudí. Pokrytie služieb pozemkovej správy sa rozšírilo na 77 percent obyvateľov.

Vo východnej Európe a strednej Ázii sme zistili, že z 13 projektov registrácie pozemkov, ktoré sme financovali, bol prínos pre hospodárstvo jednej registrácie viac ako 16 dolárov v príjmoch.

Pozemkovým právam pomáha digitálna revolúcia

Napriek technickému pokroku ostatných rokov ostávajú miliardy ľudí bez sformalizovaného práva na pôdu a vlastné bývanie na nej. Digitálne novinky však výrazne pomáhajú pozemky mapovať a registrovať aj v rozvojových krajinách.

Mnohé z projektov Svetovej banky experimentujú s rôznymi novinkami z digitálneho prostredia. Aké novinky v geopriestorových technológiách využíva v urbanistických projektoch Svetová banka?

V rámci nášho programu pracujeme so širokou škálou technológií. Experimentujeme s používaním drónov na mapovanie a registráciu nehnuteľností v Tanzánii, v Kosove alebo v Indonézii. Krajiny môžu vďaka nim mapovať nehnuteľností v reálnom čase, znížiť vlastné náklady a aj čas tejto práce.

Ďalšou oblasťou, s ktorou sme experimentovali, je využívanie umelej inteligencie na meranie zastavaných plôch a vytváranie rozličných regulácií. Snažili sme sa o to na pár miestach, ako je Srbsko či Vietnam.

Niekoľko projektov, ktoré pracujú s technológiami, máme aj na komunitných úrovniach. Napríklad na Madagaskare sme pracovali s miestnymi komunitami, kde skupiny účastníkov začali s vymedzovaním parciel. Používali sme letecké snímky stiahnuté do tabletov. Členovia komunity spoločne prechádzajú jednotlivé parcely, identifikujú ich okraje a mapujú ich priamo do obrázkov v zariadení.

Túto oblasť neustále rozširujeme a skúmame. Hoci nie všetky experimenty s technológiami fungujú vždy, súčasťou entuziazmu je skutočné experimentovanie a nachádzanie oblastí prienikov.

Ako spoluprácu s vládami a správcami miest hodnotíte? Sú zainteresovaní otvorení novým nápadom a experimentom?

Je to ťažké zovšeobecniť, ale v podstate sú mnohí nadšení. Existuje len veľmi málo miest, kde ľudia takéto technológie apriori odmietajú. Každý hľadá spôsob, ako robiť veci rýchlejšie, lepšie a lacnejšie.

Každý piaty človek na svete nemá prístup k dôstojnému bývaniu

Prvý októbrový pondelok je na základe rozhodnutia Organizácie spojených národov už od roku 1985 oslavovaný ako svetový deň habitatu. Jeho cieľom je upozorniť na stav miest a základných práv každého obyvateľa na primerané prístrešie.

Je to jedna z oblastí, v ktorej sa vo Svetovej banke skutočne snažíme byť pre vlády partnerom. Technológia je nástroj, ale vlády stále potrebujú mať jasnú predstavu o tom, aké sú ich ciele. Musia sa uistiť, že konkrétna technológia je pre nich tá správna a že je v súlade s existujúcimi právnymi a regulačnými štruktúrami.

Stáva sa teda, že sa investujú prostriedky aj do technológii, ktoré sú pre mesto nevhodné?

Stáva, hoci nie často. Napríklad spomínaný komunitný projekt z Madagaskaru dokážu miestni účinne spravovať a používať. Supermoderná technológia, o ktorej hovoríme napríklad s dubajskou vládou, pravdepodobne nie je model, ktorý by madagaskarskej vidieckej komunite vyhovoval a naopak.

Banka môže pomôcť vládam kontextualizovať to, čo je pre nich správne. V mori technológii je obrovský výber. Našou prácou je radiť vládam, pomáhať im ubezpečiť sa, že majú kapacity, a právne a regulačné štruktúry na to, aby im konkrétna technológia pomohla dosiahnuť želaný cieľ.

Okrem nasadenia nesprávnych technológii a techník, aké sú najčastejšie chyby krajín, regiónov, či miest v projektoch, ktoré chcú realizovať alebo už realizujú s pomocou Svetovej banky?

V mestách je dôležité rozpoznať a pochopiť trendy a sily, ktoré spôsobujú rast alebo zmenšovanie. Rovnako je nevyhnutné, aby sa veci plánovali a premýšľalo sa o tom, čo príde. Jednoducho, aby sa urbanistka neriešila v reaktívnom režime.

Ak viete, že vaša krajina sa urbanizuje, premýšľajte o tom, aké mesto budete v budúcnosti potrebovať, aby ste sa prispôsobili obyvateľstvu, ktoré prichádza, a mohli ho podporiť tak, aby sa mu darilo. Je treba odpovedať na otázky o tom, akú infraštruktúru a služby budú potrebné, ako plánovať využitie pôdy a ako dostatočne pracovať s podnikmi, aby pracovné miesta a hospodárske príležitosti držali krok s obyvateľmi, ktoré prichádzajú.

Jedna z vecí, ktorú považujeme za naozaj škodlivú, je to, že rastúce mestá, ktoré neefektívne plánujú, končia len s neformálnym absorbovaním obyvateľstva. Keď mesto nenaplánovalo a nezabezpečilo priestor napríklad pre výstavbu bytov pre obyvateľov s nízkym príjmom, či nové štvrte pre ľudí, v ktorých by žili, noví prisťahovalci sa usádzajú na nevhodných miestach.

Kvôli urbanizácii Afriky rastie trh zákazníkov s nízkymi príjmami. Pomáhať majú kapitálové fondy

Takzvaný „chýbajúci stred“ spektra finančných služieb vo väčšine krajín subsaharskej Afriky znamená, že začínajúce podniky nie sú schopné nájsť investície. Situácia sa ale mení s príchodom viacerých rizikových kapitálových fondov, ktoré sa zameriavajú na masový trh s nízkymi príjmami.

Vo veľmi krehkých zónach mesta sa tak vytvárajú sa slumy a chudobné štvrte, napríklad s častými záplavami, či zosuvmi pôdy. Mesto neposkytuje služby a dostatočnú infraštruktúru, trpí preťažením a znečistením a nakoniec sa zasekne v bludnom kruhu. Je preto nesmierne dôležité, aby mestá premýšľali o tom, kam smerujú a ako spolupracujú s kľúčovými partnermi, rôznymi sociálnymi skupinami alebo podnikmi.

Keď sa stretávam s naozaj úspešnými a predvídavými starostami a primátormi, ktorí chápu dynamiku svojho mesta, zväčša majú víziu a pracujú so všetkými kľúčovými volebnými obvodmi na tom, aby ju dosiahli. To je tá najdôležitejšia časť. Vo Svetovej banke pracujeme s miestnymi orgánmi práve na tom, aby mohli prejsť z reaktívneho do proaktívneho režimu. A počas svojho pôsobenia som videla mnoho zásadných transformácii, ktoré mestá vykonali.

Ktoré z miest považujete za príklad vhodnej transformácie?

Príkladov je veľa no jedno z miest, na ktorom sme pracovali a ktoré prešlo dôležitou transformáciou, je Medellín v Kolumbii. Mesto sa nachádza uprostred krásnych strmých kopcov. Bola to oblasť hlbokých konfliktov, no jeho predstavitelia majú skutočnú transformačnú víziu. Pracujú s miestnymi komunitami, strategicky investovali nielen do fyzických, ale aj spoločenských zmien a pokúšali sa dokonca zmeniť psyché celého mesta.

Samozrejme, každé mesto má svoje výzvy, ale dnešný Medellín má úžasnú infraštruktúru a do širšej štruktúry mesta zahŕňa aj oblasti, v ktorých žije obyvateľstvo s najnižšími príjmami. Dosiahli veľký pokrok v kontrole rizík prírodných katastrof a mesto dnes ekonomicky aj spoločensky prosperuje.

 

Tento článok je vytvorený vďaka finančnej podpore Európskej únie. Jeho obsah je výhradnou zodpovednosťou Nadácie Habitat for Humanity International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.

]]>
EÚ v roku 2019: Digitálny trh v Únii porastie, potrápia otázky etiky nových technológií https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/eu-v-roku-2019-digitalny-trh-v-unii-porastie-potrapia-otazky-etiky-novych-technologii/ Tue, 15 Jan 2019 12:19:54 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=118736 Smernica o copyrighte, zlepšovanie kyberbezpečnostných štandardov, rozvoj 5G sietí, či nepravdepodobné zavedenie celoeurópskej digitálnej dane: Únia chce v novom roku dokončiť zjednotenie digitálneho trhu. Diskusiám o budúcnosti technologického vývoja budú ale dominovať otázky etiky.

Rok 2018 bol pre jednotný digitálny trh v Európskej únii pomerne úspešný. Podarilo sa dotiahnuť témy ako zavedenie GDPR, ukončiť presmerovanie pri online nákupoch zo zahraničia, zlepšiť prístup k platenému obsahu ako filmy, hry, či hudbe, zastropovať ceny zahraničných hovorov a správ a (hoci na druhý pokus, ale predsa) rozdeliť aj prvé poukazy na WiFi na verejných miestach zdarma.

Z 30 legislatívnych iniciatív jednotného digitálneho trhu, ktoré chce Európska komisia do konca svojho mandátu dokončiť, ostáva ale ešte 12 posledných. V rýchlo sa transformujúcom digitálnom svete Únia nebude chcieť nič zameškať.

Kyberbezpečnosť, GDPR aj copyright: Aký bol rok 2018 na európskom digitálnom trhu?

Rýchlosť technologického rozvoja vo svete musela v roku reflektovať intenzívnejšie aj EÚ. Odchádzajúci rok priniesol na kontinent mnohé novinky v oblasti digitálnej legislatívy, no nie všetky boli prijaté s pochopením.

V roku 2019 bude mať podľa Medzinárodnej telekomunikačnej únie, agentúry OSN, prístup k internetu už viac ako polovica sveta. Internet sa v tomto roku stane väčším ako televízia. Používatelia pri ňom majú po prvý krát v histórii stráviť viac času.

Technologické magazíny zase predpovedajú návrat skladacích telefónov a rozvoj najmä takých, kde sa zložiť dokáže aj samotná obrazovka. Predpokladaná globálna mobilná webová návštevnosť sa má rovnať 16 exabajtom.

Dôležitým trendom, ktorý bude pokračovať v roku 2019, sú kvantové výpočty na cloud-och. Aj vďaka nim totiž spoločnosti získavajú prístup k systémom prostredníctvom internetu.

Spoločným menovateľom zostávajúcich európskych plánov v oblasti jednotného digitálneho trhu ale ostane etika nových technológií.

Autorské práva

Vyjednávanie o legislatíve sa do svojej poslednej fázy dostalo v prípade autorskej smernice. Snahou iniciatívy je zabezpečiť, aby boli autori tvorivého obsahu spravodlivo odmeňovaní. Celoeurópska legislatíva o copyright-e sa naposledy menila v roku 2001 a nutnosť jej aktualizácie si uvedomujú všetky zainteresované strany.

Zhoda je v cieli, rozdielnosť v tom, ako by ho zainteresované strany chceli dosiahnuť. Zástancovia plánovanej legislatívy považujú navrhované opatrenia za spôsob ochrany budúcnosti kreatívneho priemyslu, zatiaľ čo oponenti tvrdia, že smernica vo forme, akú ju schválil Európsky parlament, môže ohroziť slobodu internetu. Nariadenie o autorských právach sa dotkne online správ, súkromia, kreatívneho priemyslu, či príspevkov do internetových encyklopédií nekomerčného charakteru, ako Wikipédia.

Už v januári budú diskusie pokračovať a celú legislatívu by malo do kompromisného záveru dotiahnuť rumunské predsedníctvo.

Únia nejde zakazovať meme, ale kvôli autorským právam môže transformovať internet

Europoslanci majú na stole novú smernicu o autorských právach. Kritici hovoria o ohrozovaní tradičného využívania internetu a proti sú aj slovenské organizácie ako Sapie, či europoslankyňa Monika Beňová. Brusel dohady odmieta a pripomína napríklad výnimky, týkajúcej sa paródie.

Kyberbezpečnosť

Celosvetový objem kyberbezpečnostného trhu dnes predstavuje 600 miliárd eur. Navyše, v nasledujúcich piatich rokoch bude rásť v priemere o 17 percent, a to z hľadiska predaja, počtu spoločností, ale aj zamestnanosti. Aj v novom roku budú preto európske inštitúcie pokračovať v ďalších krokoch, ktoré majú naplniť cieľ z digitálneho summitu v Talline v roku 2017: vytvoriť z Únie do roku 2025 globálneho lídra v kyberbezpečnosti.

Začiatkom decembra minulého roka sa našla politická zhoda pre nariadenie, ktoré má zaviesť rámec pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti a zároveň posilniť význam Agentúry pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA). Nariadenie by mohlo byť v europarlamente schválené ešte pred jeho rozpustením.

Niekoľko europoslancov žiadalo ešte na jar minulého roka o rýchly posun v rokovaniach o návrhu smernice o ochrane súkromia v elektronickej komunikácii (ePrivacy). Diskusie o tomto kontroverznom návrhu sú zatiaľ napäté, keďže obsahuje prísne záruky ochrany súkromia, ktoré by sa vzťahovali aj na telekomunikačné spoločnosti, či na digitálne služby a sociálne siete. Rozšíriť rozsah regulácie ochrany súkromia tak, aby zahŕňala aj oblasti, ako sú cookies a metadáta je jednou z priorít rumunského predsedníctva v EÚ.

Europoslanci o ochrane osobných údajov: GDPR je iba začiatok

Europoslanci sa zhodli, že je nutné zabrániť ďalšiemu rozsiahlemu zneužitiu osobných údajov. GDPR je podľa viacerých len začiatok. Niektorí spomenuli aj kontroverzný legislatívny návrh ePrivacy.

Europarlament bude v novom roku postupovať aj v rokovaniach o vytvorení Európskeho centa odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete národných koordinačných centier. Viac ako 660 organizácií z celej EÚ sa v nedávnom mapovaní eurokomisie zaregistrovalo ako odborné centrum pre kybernetickú bezpečnosť a Brusel chce túto expertízu zúročiť.

Kompetenčné centrum má pomôcť koordinovať prácu siete, podporovať technologickú agendu v oblasti počítačovej bezpečnosti a uľahčovať prístup k odborným znalostiam. Rovnako by sa centrum malo stať hlavným orgánom správy finančných zdrojov EÚ, venovaných na kybernetickú bezpečnosť v rámci navrhovaného programu Digitálna Európa a programu Horizon Europe.

5G siete

V oblasti, ktorá súvisí nielen s bezpečnosťou internetu, ale aj rozvojom 5G sietí, bude v tomto roku dôležité sledovať vývoj situácie okolo čínskej spoločnosti Huawei. Čínsky gigant s telekomunikačnou technológiou je dnes už súčasťou kľúčových západných trhov.

Hoci Spojené štáty a Austrália už fungovanie spoločnosti na svojich trhoch obmedzili, európske krajiny ako Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko, pravdepodobne tiež presadia čiastkové obmedzenia. Mohlo by ísť napríklad o zablokovanie prístupu spoločnosti Huawei k dodávkam zariadení pre svoje základné 5G siete, tak, ako to po Novom roku ohlásilo napríklad Nórsko.

Únia bude v roku 2019 diskutovať o tom, akým spôsobom 5G siete nastaviť a implementovať do existujúcej infraštruktúry. Teoreticky by 5G siete mali byť schopné poskytovať rýchlosti sťahovania až 1000 krát rýchlejšie ako 4G LTE siete, a to vďaka technológiám, ako sú milimetrové vlny, masívne MIMO (bezdrôtová sieť, ktorá umožňuje vysielanie a prijímanie viac ako jedného dátového signálu súčasne cez ten istý rozhlasový kanál), full duplex, či tvarovanie lúča (beamforming). Tieto siete podporia rozvoj aj ďalších nových technológií, ako sú autonómne vozidlá, virtuálna realita a internet vecí.

Vo fáze výskumu a vývoja je stále spôsob, ako by mohli byť autonómne vozidlá dostupné pre širšie využitie a trhy. V roku 2019 sa má Únia rozhodnúť, či pre ich používanie podporí technológie 5G sietí alebo WiFi.

Rýchlejšiu výstavbu 5G sietí chce Brusel, členské štáty aj operátori, no každý po svojom

Do roku 2025 by mali podľa Európskej komisie mať všetky európske domácnosti prístup k internetu v rýchlosti sťahovania najmenej 100 Mbps. Navyše, všetky mestské oblasti, vrátane hlavných ciest a železničných spojení by mali byť pokryté 5G sieťou.

Na svetový trh sa majú vďaka spolupráci firiem Intel, HP, Lenovo a Dell dostať v novom roku aj laptopy, ktoré umožnia pripojenie na 5G siete.

Umelá inteligencia

Globálny trh s technológiou umelej inteligencie, ktorý v minulom roku predstavoval objem 18,72 miliárd dolárov, by mal podľa odhadov do roku 2025 narásť až na objem 166,3 miliardy eur. Hoci by na celom svete do roku 2030 mohol eliminovať až 73 miliónov pracovných miest, analytici predpokladajú, že podobné množstvo pracovných príležitostí nová technológia prinesie.

Koordinovaný plán rozvoja umelej inteligencie v Európe začal nelegislatívnou iniciatívou koncom minulého roka. V správe EÚ, ktorú v decembri zverejnila skupina odborníkov na vysokej úrovni, zriadená Európskou komisiou, upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov. Správa bude dokončená v marci a očakáva sa, že uvedené odporúčania – hoci nemajú záväzný charakter pre členské štáty – budú mať významný vplyv na to, ako nastavená politika obmedzí vývoj technológie.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Digitálna daň

V roku 2019 bude pokračovať aj diskusia o spôsobe zdaňovania digitálnej ekonomiky. Európska komisia v marci predstavila návrh dočasnej trojpercentnej dane z obratu veľkých internetových firiem. Jej zavedenie, hoci ešte v ambicióznejšej podobe, na konci minulého roka odobril aj Európsky parlament.

Napriek veľkej snahe francúzskeho ministra financií Bruna Le Maira, ktorý ešte v roku 2018 avizoval zavedenie digitálnej dane, ale návrh Komisie zamrzol v Rade EÚ.

Viaceré členské štáty preto stratili trpezlivosť a rozhodli sa konať na vlastnú päsť. Vlastnú daňovú legislatívu už avizovalo v súvislosti s požiadavkami protestného hnutia „Žltých viest“ Francúzsko. Prípravy sa rozbehli v Španielsku a vo Veľkej Británii. Ak sa členské štáty nedohodnú ani do marca, vlastnou cestou sa vyberie aj Rakúsko, ktoré počas svojho predsedníctva v Rade EÚ za nové pravidlá zdaňovania digitálneho sektora aktívne lobovalo.

Zhodu na zdaňovaní digitálnych gigantov komplikuje fakt, že hlasovanie o daňových záležitostiach vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín. Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici preto na začiatkom nového roka predstaví návrh, aby sa v tejto oblasti prešlo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Návrh Bruselu ale nemá veľkú šancu na úspech, nakoľko členské štáty si chcú svoju daňovú suverenitu naďalej strážiť.

Dezinformácie

Komisia a vysoká predstaviteľka predložili na sklonku minulého roka spoločný akčný plán na riešenie šírenia online dezinformácií, ktoré podkopávajú dôveru Európanov v demokratické procesy a inštitúcie, ako aj v nezávislé a slobodné médiá. Téma je osobitne dôležitá pri riešení bezpečnosti a korektnosti kapane pred eurovoľbami.

Súčasťou opatrení je aj novo navrhnutý kódex správania proti dezinformáciám, podpísaný skupinou technologických gigantov, vrátane spoločností Facebooku, Google a Twitter. Tento samoregulačný rámec sa snaží zvýšiť požiadavky na zmiernenie a zvládnutie dezinformácii voči online platformám. Preskúmanie účinnosti kódexu je naplánované na január.

Komisia chce proti „fake news“ zasahovať tvrdo, rady si pýta od občanov

Proti falošným správam chce európsku spoločnosť Komisia „zaočkovať“.

Europoslanci  budú diskutovať aj o tom, ako by mala EÚ čeliť propagande, prichádzajúcej spoza hraníc. Únia sa chce zamerať na opatrenia, súvisiace so zvyšovaním mediálnej gramotnosti, povedomia a podpory nezávislej a investigatívnej žurnalistiky.

Ďalšie digitálne témy

Koncom januára bude Európsky parlament diskutovať o zmenách pri spravovaní domény .eu. Nakoľko jej existenciu koordinovala legislatíva z roku 2002, nový návrh chce odstrániť neaktuálne právne a administratívne požiadavky, či zjemniť súčasné kritériá oprávnenosti na registráciu domény .eu, ktoré občanom Únie umožnia zaregistrovať ju nezávisle od miesta bydliska.

Pokračovať sa má aj pri schvaľovaní smernice o digitálnom zmluvnom práve.

Komisia tiež predloží odporúčanie na vytvorenie jednotného formátu na účely výmeny európskych elektronických zdravotných záznamov. To má uľahčiť cezhraničnú výmenu údajov o pacientoch a prispieť k celkovému pokroku v medicíne, prostredníctvom digitalizácie zdravotníckych služieb.

Európska komisia si v tomto roku bude musieť posvietiť aj na kryptomeny a kryptoaktíva. Podľa najnovšej správy Európskeho orgánu pre bankovníctvo sú totiž práve kryptoaktíva na európskom trhu nebezpečne neregulované, čo môže viesť k nárastu trestnej činnosti v tomto odvetví. Podľa EBA by sa Komisia mala začať zaoberať zmiešaným charakterom regulácie podobných oblastí na trhu.

Únia potrebuje pravidlá regulácie kryptoaktív

Nové pravidlá na to, aby Európska únia lepšie chránila spotrebiteľov pred rizikami spojenými s kryptoaktívami a zabránila praniu špinavých peňazí budú zrejme potrebné, tvrdí agentúra Európskeho bankového dohľadu.

Európsky parlament rozbehne v tomto roku aj diskusiu o budúcnosti programu Digitálna Európa. Na roky 2021 až 2027 plánuje Únia vyčleniť na program, ktorý je ústredným prvkom plánov Komisie v súvislosti s digitálnou transformáciou, vyše 9 miliárd eur. Európska exekutíva navrhuje, aby sa budúci program venoval primárne vysokokapacitným výpočtom a technológiám, umelej inteligencii, kybernetickej bezpečnosti, pokročilým digitálnym zručnostiam a zavádzaniu digitálnych kapacít a interoperability.

Centrami budúceho európskeho digitálneho rozvoja sa majú stať digitálne inovačné hub-y, ktoré vyberú jednotlivé členské štáty. Hub-y v každej krajine budú potom slúžiť ako prístupové body k najnovším výdobytkom digitálnej techniky. O návrhu Komisie sa v Európskom parlamente začína prvým čítaním a konečný program preto schvália pravdepodobne až noví europoslanci a europoslankyne.

]]>
Európskymi hlavnými mestami kultúry v roku 2019 sú Plovdiv a Matera https://euractiv.sk/section/kultura-a-media/news/europskymi-hlavnymi-mestami-kultury-v-roku-2019-su-plovdiv-a-matera/ Fri, 04 Jan 2019 13:35:56 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=118463 Od 1. januára 2019 sa o titul Európske hlavné mesto kultúry na jeden rok delia Plovdiv z Bulharska a juhotalianske mesto Matera. Oznámila Európska komisia v správe pre médiá.

Podľa vyjadrenia eurokomisára pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibora Navracsicsa programy, ktoré predložili Plovdiv a Matera, ukazujú, ako si obe mestá predstavujú nielen vlastnú budúcnosť, ale aj budúcnosť Európy, pričom dôraz kladú na oslavu svojho výnimočného stáročného dedičstva.

„Iniciatíva Európske hlavné mesto kultúry spája ľudí a zdôrazňuje úlohu kultúry pri budovaní európskej identity. Obe mestá pomôžu zabezpečiť dlhodobý vplyv vlaňajšieho úspešného Európskeho roka kultúrneho dedičstva, ktorý ukázal, ako môže kultúra lepšie zmeniť naše mestá a regióny,“ uviedol Navracsics.

Spolu a Otvorená budúcnosť

Plovdiv je historicky prvé bulharské mesto vyhlásené za Európske hlavné mesto kultúry. Jeho program pod heslom Spolu v roku 2019 prinesie regiónu nové príležitosti a mesto zviditeľní na medzinárodnej úrovni.

V Plovdive, ako aj v širšom regióne na juhu stredného Bulharska a vo Varne, v Sofii a vo Velikom Tarnove sa uskutoční viac ako 300 projektov vrátane festivalov a komunitných projektov. Návštevníci sa budú môcť zúčastniť na najrôznejších aktivitách – od spoznávania cyriliky cez rôzne výstavy až po spoločné divadelné produkcie so západným Balkánom a rómskymi a tureckými komunitami. Otváracie oslavy budú prebiehať od 11. do 13. januára.

Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013

V roku 2013 bude mať Európske hlavné mesto kultúry svojho prvého slovenského zástupcu – východoslovenskú metropolu Košice. Pre tamojších obyvateľov to znamená nielen bohatý kultúrny program, ale aj možnosť prilákať investorov a nové myšlienky.

Program Matery má motto Otvorená budúcnosť a bude sa osobitne zameriavať na sociálne a kultúrne začlenenie a kolaboratívne inovácie. Medzi najzaujímavejšie prvky patrí Ars Excavandi – súčasný pohľad na históriu a kultúru architektúry archeologických nálezov, Renesancia v novom svetle – výprava do umeleckej minulosti regiónov Basilicata a Apúlia, či Poézia prvočísel – výstava o ústrednej úlohe matematiky v práci umelcov naprieč dejinami.

Matera v spolupráci s divadelným súborom Teatro San Carlo po prvý raz uvedie operu Cavalleria Rusticana pod holým nebom a predstaví 27 projektov vytvorených v spolupráci s miestnymi tvorivými komunitami a partnermi z Európy. Otváracie oslavy sa budú konať 19. a 20. januára a vystúpia na nich dve tisícky hudobníkov zo všetkých obcí regiónu Basilicata a mnohých ďalších kútov Európy.

Košice chcú byť v roku 2019 Európskym hlavným mestom dobrovoľníctva

Ide o prvú kandidatúru z krajín strednej a východnej Európy. Košice budú o titul bojovať s nemeckým Ausburgom a portugalským Cascais.

Iniciatíva Európske hlavné mesto kultúry sa stala jednou z najvýznamnejších kultúrnych iniciatív v Európe. Mestá sa vyberajú na základe kultúrneho programu, ktorý musí mať silný európsky rozmer, podporovať účasť a aktívne zapojenie obyvateľov a prispievať k dlhodobému rozvoju tak mesta, ako aj okolitého regiónu.

V roku 2018 sa týmto titulom pýšili maltská Valletta a holandský Leeuwarden. V roku 2019 budú nasledovať Rijeka z Chorvátska a Galway z Írska, v roku 2020 to bude Temešvár z Rumunska a Elefsina (staroveká Eleusis) z Grécka a Nový Sad zo Srbska ako kandidátskej krajiny do EÚ.

V roku 2013 boli európskym hlavným mestom kultúry Košice.

]]>
Slovensko patrí k najrýchlejšie rastúcim vývozcom hračiek v Európe https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-patri-k-najrychlejsie-rastucim-vyvozcom-hraciek-v-europe/ Thu, 27 Dec 2018 08:27:10 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=118297 Najväčším exportérom hračiek v Európskej únii je v súčasnosti Česká republika.

Medzi európskymi vývozcami sa však nestratí ani Slovensko, ktoré je dvanástym najväčším exportérom hračiek v Únii. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank pripravenej z európskych štatistík výdavkov domácností a vývozu.

Podobne ako vo väčšine krajín EÚ majú na Slovensku najväčšie zastúpenie na vývoze hračiek plastové stavebnice (17 percent).

Najsilnejšiu pozíciu na parciálnom trhu pritom Slovensko má pri elektrických vláčikoch, ktoré tvoria 16 percent slovenských vývozov hračiek. Slovensko je ich štvrtým najväčším európskym exportérom.

V prepočte na obyvateľa vyváža Slovensko podľa analýzy dokonca najviac elektrických vláčikov spomedzi všetkých krajín EÚ.

Najviac nebezpečných výrobkov je z Číny

Takmer 2500 výrobkov bolo v roku 2014 stiahnutých z európskeho trhu, pretože boli nebezpečné pre spotrebiteľov. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Európska komisia.

Relatívne silnú pozíciu má Slovensko podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka aj na európskom vývoze hračiek a modelov s motorčekom, iných ako vláčiky (druhý najväčší exportér v prepočte na obyvateľa), drevených skladačiek (tretí najväčší exportér v prepočte na obyvateľa), či plastových stavebníc (štvrtý najväčší exportér v prepočte na obyvateľa).

Česko vyváža najviac

Česko s vývozmi v hodnote cez 2 miliardy eur ročne predstihlo aj Nemecko.

„Pozíciu európskeho lídra si Česká republika vydobyla v roku 2012, keď na tróne vystriedala Nemecko. Okrem Slovenska a Českej republiky zaznamenali v spomínanom období výrazný nárast exportov aj Estónsko, Grécko a Poľsko,“ dodal Koršňák.

Slovenský export hračiek predstavuje viac ako 170 miliónov eur ročne.

]]>
Know-how za možnosť podnikať v Číne. Európa stratila trpezlivosť https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/know-how-za-moznost-podnikat-v-cine-europa-stratila-trpezlivost/ Fri, 21 Dec 2018 14:04:15 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=118251 Európska únia napadla v Svetovej obchodnej organizácii niektoré čínske zákony. Nepáči sa jej, že Peking podmieňuje investície v elektromobilite a biotechnológiách transferom technológií.

Európska únia vo štvrtok 20. decembra v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) napadla systémové opatrenia Číny, ktorými núti európske spoločnosti k tomu, aby jej ako podmienku možnosti podnikať v tejto krajine poskytli svoje citlivé technológie a know-how.

Európska komisia pri tejto príležitosti upozornila, že najnovšie právne kroky sú pokračovaním konania, ktoré EÚ iniciovala už v júni tohto roku.

Rozšírenie konania

Únia týmto krokom výrazne rozširuje a prehlbuje rozsah svojho konania v rámci WTO zameraného proti čínskym opatreniam, ktorými krajina núti európske spoločnosti k transferom technológií.

Tento krok bol prijatý v nadväznosti na ďalšie zistenia týkajúce sa nezlučiteľnosti čínskych opatrení v oblasti schvaľovania investícií a ochrany práv duševného vlastníctva zahraničných spoločností s mnohostrannými pravidlami, na ktorých funguje Svetová obchodná organizácia.

Nemecká vláda chce zabrzdiť skupovanie technologických firiem Číňanmi

Čínske podniky sa zaujímajú hlavne o nemecké firmy so špeciálnym know-how, startupy v oblasti nových technológií a o firmy aktívne v oblasti citlivej infraštruktúry.

Eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová v správe pre médiá uviedla, že nie je možné tolerovať, že spoločnosti z EÚ sú nútené poskytovať cenné technológie výmenou za to, že im je dovolené investovať v Číne.

„Je to v jasnom rozpore s pravidlami, ktoré sa Čína sama zaviazala dodržiavať, keď vstúpila do WTO. Dnes proti tejto nezákonnej praktike predkladáme rozsiahlejšie, systémovejšie právne námietky, pretože veríme, že ide o zásadnú problematiku, ktorá má dosah na európske spoločnosti podnikajúce v Číne,“ oznámila Malmströmová.

Podľa jej slov ide o záležitosť, ktorá sa môže, a mala by sa, riešiť na medzinárodnej, mnohostrannej úrovni.

Porušenie sľubu

Vo svojej revidovanej žiadosti adresovanej WTO napadla EÚ čínske zákony, ktoré upravujú schvaľovanie investícií smerujúcich do oblasti elektrických vozidiel (vozidlá poháňané novými druhmi energie) a biotechnológií (osivá) a tiež schvaľovanie spoločných podnikov v najrôznejších odvetviach.

Týmito zákonmi podľa Bruselu Peking zahraničným spoločnostiam pôsobiacim v tejto krajine ukladá výkonnostné požiadavky a obmedzuje hospodársku a zmluvnú slobodu zahraničných spoločností v oblasti investícií a transferov technológií.

Čína chce z Británie urobiť výkladnú skriňu svojich jadrových technológií

Projekt novej atómky Hinkley Point C sprevádzajú pochybnosti o záujmoch čínskeho investora aj finančnej solventnosti francúzskeho konštruktéra.

Takzvané výkonnostné požiadavky nútia alebo podnecujú európske spoločnosti k tomu, aby svoje technológie prevádzali na spoločné podniky s čínskymi partnermi, výmenou za čo im čínske orgány udelia potrebné administratívne povolenia.

Zahraničné spoločnosti zároveň musia svoje výskumné a vývojové činnosti realizovať na území Číny.

Komisia upozornila, že v čase, keď Čína vstúpila do WTO, zaviazala sa, že nebude udeľovanie investičných povolení podmieňovať výkonnostnými požiadavkami, a že zachová zmluvnú slobodu spoločností v Číne, najmä v súvislosti s investíciami a transfermi technológií.

]]>