Zahraničie a bezpečnosť
Obranná spolupráca Vyšehradu: Siliť armádne partnerstvá kvôli politickým cieľom nepomôže
Slabé vlastné kapacity, neochota zdieľať ich, priveľké národné ambície, či nevojenské záujmy. Aj to sú podľa expertov dôvody, prečo V4 spolupracuje v obrane tak málo. Možnosti, ktoré Vyšehrad ponúka, nevyužila štvorica zatiaľ ani v tvoriacej sa Spoločnej európskej obrane.
Únia je stále najväčším investorom v Rusku, no vzťahy podľa Moskvy neustále dramatizuje
Považujú za kľúčových partnerov a spolupráca pokračuje napriek situácii na Ukrajine. Únia ale musí objaviť správnu taktiku voči Moskve, pretože Putin totiž bude Rusko viesť ešte veľmi dlho.
Čína je pre Úniu stále komplikovanejším hráčom. Na prekvitajúci obchod sa už nedá spoliehať
Denne sa medzi Úniou a Čínou vymenia tovary v hodnote jednej miliardy eur. No hoci obchod ostáva v centre pozornosti oboch, ostatné roky sa dobré vzťahy lámu na zásadnejších otázkach férovosti, transparentnosti, ale najmä prístupu k ľudským právam.
EÚ a Turecko: Sága nenaplnených sľubov
Hoci je Turecko stále kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie, rokovania sú od novembra 2016 pozastavené a európsky rozpočet do roku 2027 s financovaním predvstupovej pomoci Turecku nepočíta.
Čína v strednej Európe: Plejáda neuskutočnených projektov značne prerastá tie realizované
Kým v stredoeurópskych politických vodách loví Peking najmä v priestoroch, ktoré len donedávna patrili výhradne Rusku, v snahe o zisk ekonomického vplyvu začínala Čína takmer od nuly. Úspech je však značne limitovaný a Peking v ostatných mesiacoch mení stratégiu.
Ako sa zmenia transatlantické vzťahy? Odpovedajú kľúčoví predstavitelia a experti bezpečnostného sektora
Multilateralizmus nezanikne, Európa sa začne výraznejšie podieľať na svojej bezpečnosti a tlak na úspory motivuje k zdieľaniu zodpovednosti, píšu ministri, veľvyslanci a ďalší experti a expertky domácej bezpečnostnej scény.
Turecká vláda má v strednej Európe najbližších spojencov v Budapešti
Krajiny V4 nie sú pre Turecko významným zdrojom investícii, no Ankara v nich vidí alternatívu k západným európskym krajinám. Nielenže Turecko podporujú v NATO a v EÚ, no voči režimu nie sú tak ostré.
Program novej vlády v obrane: Únia a NATO ako najlepšie možnosti pre zaistenie bezpečnosti
Nová vláda chce v obrane postupovať predvídateľne a plniť najmä to, čo sľúbi vojakom doma, ale aj spojencom v zahraničí. Avizuje dohodu o obranných plánoch naprieč politickým spektrom a dve percentá HDP chce na obranu minúť napriek koronakríze.
Strany chcú armádu rozvíjať až po schválení stratégií
VOĽBY 2020 | Napriek rétorike sa na jasnej proatlantickej orientácii zhodnú všetky zo skúmaných relevantných politických strán (okrem ĽSNS). Budovanie spoločnej európskej armády mimo zložiek NATO má najväčšiu podporu u SNS, najskeptickejší sú v SaS a Sme rodina.
Dialóg s Ruskom aj Čínou podporujú všetky veľké politické strany
VOĽBY 2020 | Čo vo svojich programoch hovoria strany o Moskve a Pekingu, či európskej perspektíve pre Ukrajinu? Najskeptickejšou k rozširovaniu Únie je SaS. Štyri strany by o vstupe Turecka do EÚ ani nerokovali.
Vízová (ne-)liberalizácia, clá aj armáda: Kosovo má za sebou turbulentný rok
Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok Únie, v ostatnom období stráca balkánska krajina trpezlivosť. Brusel zatiaľ nedaroval Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, no ich najnovšie politické ťahy môžu krajinu skôr zdiskreditovať ako posilniť.
Krajiny V4 a Turecko: Obchod riešia napriamo, hodnoty cez Brusel
Hoci špecifická kapitola vzťahov V4 a Turecka prakticky neexistuje, pätica krajín si je vedomá dôležitosti obchodnej spolupráce a strategickej podpory.
Pellegrini sa stretáva s Macronom. Slovensko načúva Francúzsku čoraz viac
Slovenská vláda je otvorená francúzskym argumentom v klimatickej politike aj pri reforme eurozóny. Komplexnú spoluprácu oboch krajín má v najbližších štyroch rokoch zabezpečiť nová zmluva.
Slovensko preberá predsedníctvo vo V4. Aký je jeho plán a čo v ňom chýba?
Vyšehradská skupina je vo viacerých oblastiach rozdelená. Na programe nadchádzajúceho slovenského predsedníctva sa to prejavuje tak, že v týchto otázkach je málo konkrétny alebo príliš ambiciózny.
Rozpočet Únie dnes a zajtra: Aké zmeny v európskych financiách prináša návrh Komisie?
Európska komisia v máji predložila návrh nového viacročného finančného rámca. Predstavila v ňom svoju víziu o tom, ako by sa Únia mala vysporiadať s výpadkom britských príspevkov a ako zafinancovať riešenie problémov, ktorých význam v predošlých rokoch narástol.
Fond pre udržateľný rozvoj: Možnosti pre Afriku a európske susedstvo
Európska verzia „Marshallovho plánu“ chce vytvárať príležitosti pre obyvateľov v krajinách, z ktorých do Európy prichádza najviac migrantov.
Už aj Kiska o ňom hovorí. Ale čo je jadro EÚ?
Pre Slovensko bude kameňom úrazu minimálna mzda a migrácia.
Východná hranica EÚ: Nelegálny obchod s tabakom a jeho dopady
Prísne strážená schengenská hranica nie je celkom odolná voči aktivitám organizovaného zločinu. Má mnoho podôb a ekonomických či bezpečnostných dôsledkov, na ktoré sa EÚ snaží reagovať.
EÚ v programovom vyhlásení vlády 2016-2020
Vláda sľubuje podporu prehlbovania integrácie v eurozóne, chce sa pripraviť aj na krátenie eurofondov.
Slovenská cesta do jadra EÚ
Slovensko vstúpilo do EÚ v roku 2004. Čo Slovensko za 11 rokov členstva dosiahlo? Existujú slovenské témy v EÚ? A ktoré otázky sú pre Slovensko stále citlivé?
Kybernetická bezpečnosť na Slovensku a v Európe
O kybernetickej bezpečnosti sa hovorí od vzniku prvých počítačov. Problém bezpečnosti sa ešte zvýraznil ich prepájaním prostredníctvom internetu. Dnes, keď sa hovorí o tzv. internete vecí, sa znásobuje počet prístupových bodov, ktoré môžu byť zneužité.
Aféra Snowden: Ako zmenila Európu?
V roku 2013 zverejnil americký občan Edward Snowden cez médiá informácie, ktoré získal z americkej NSA. Verejnosti v Európe po prvýkrát ukázali rozsah sledovania politikov a bežných ľudí zo strany tajných služieb. Čo si z toho EÚ odniesla?
Cyperské predsedníctvo EÚ
Cyperské predsedníctvo EÚ počas druhej polovice roku 2012 síce poskytne Únii politické vedenie, "ale netradičným spôsobom", tvrdia oficiálni predstavitelia. Bude to skôr "predsedníctvo so základňou v Bruseli". Zástupcovia krajiny budú zväčša pracovať odtiaľ a sústredia sa na európske záležitosti. Rozhovory s Tureckom o znovuzjednotení ostrova sa budú odohrávať oddelene.