Zahraničie a bezpečnosť – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 26 May 2019 09:03:58 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Zahraničie a bezpečnosť – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Prof. Müller: S nárastom protieurópskych síl porastie aj odhodlanie druhého tábora posúvať sa rýchlejšie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/prof-h-muller-s-narastom-protieuropskych-sil-porastie-aj-odhodlanie-druheho-tabora-posuvat-sa-rychlejsie/ Fri, 24 May 2019 10:03:06 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=122577 Ako bude vyzerať budúca európska spolupráca v obrane a akú úlohu v nej zohrajú krajiny Vyšehradskej štvorky? Ako sa Nemci pozerajú na súčasný vývoj u svojich východných susedov? Redakcia EURACTIV.cz vyspovedala nemeckého experta na medzinárodné vzťahy HARALDA MÜLLERA.

Harald Müller je emeritný profesor medzinárodných vzťahov na Goethe University vo Frankfurte, bývalý riaditeľ a teraz spolupracovník Peace Research Institute Frankfurt (PRIF), a tiež vedúci výskumu v Charles University Center for Excellence – Peace Research Center Prague. Vo svojej práci sa zaoberá odzbrojovaním, transatlantickými vzťahy a nukleárnymi zbraňami. Rozhovor vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Začal by som „jednoduchou“ otázkou. Sme na pokraji veľkého globálneho konfliktu?

Nepovedal by som, že sme na pokraji, na obzore taký konflikt nie je. Svet však vstupuje do nebezpečnejšej fázy, v ktorej bude konflikt veľkých mocností možný. Keď bude táto nová situácia naplno rozvinutá, akýkoľvek menší konflikt môže prerásť do globálnych rozmerov, vrátane využitia jadrových zbraní.

Ako bude v tomto kontexte podľa Vás vyzerať budúca európska spolupráca v obrane?

Myslím si, že v Európe sa každopádne zintenzívni spolupráca v obrane, a to aj keď Donald Trump nebude prezidentom v ďalšom volebnom období. Integrácia ale bude postupovať pomaly, pretože sa jedná o veľmi komplikovanú oblasť.

Skrátka nie je jednoduché prepojiť ozbrojené zložky, civilné aparáty a vojenský priemysel desiatich, pätnástich, dvadsiatich, alebo dvadsiatich siedmich členských štátov. Musíme vziať do úvahy celý rad rôznych záujmov, čo chce čas – to vieme z európskej histórie. Myslím si ale, že sa touto cestou vydáme, a to konkrétne vo forme aliancií troch, štyroch, piatich štátov. Tie budú podľa mňa čím ďalej častejšie a bude na nich postavená európska budúcnosť v obrane.

Francúzsky analytik: V4 chce mať silnejšiu pozíciu, no na Západe nevieme, na čo ju chce využiť

Očakávali sme, že nové členské krajiny prijmú nielen európske právo, ale aj spoločné vízie smerovania EÚ. Nasledoval však pocit, že nemôžu splniť to, čo od nich Západ očakáva, spomína na veľké rozširovanie Únie spred 15 rokov politický analytik ERIC MAURICE.

Po májových voľbách do Európskeho parlamentu sa očakáva nárast počtu protieurópsky ladených strán a následné „spomalenie“ aktivít inštitúcií EÚ. Bude pomalá integrácia v otázkach obrany, o ktorej hovoríte, kvôli tomu ešte komplikovanejšie?

Očakávam opačný scenár. Spoločne s nárastom protieurópskych síl porastie aj odhodlanie druhého tábora posúvať sa dopredu rýchlejšie. Podľa mňa dôjde k určitej polarizácii, kedy budú chcieť proeurópske sily prekonať tie protieurópske tým, že vyprodukujú úspešné projekty. Nebezpečenstvo v tomto rozsahu je pre proeurópsky tábor niečo nové, čo bude dostatočnou motiváciou a „posunie vlak dopredu“.

Obrana, bezpečnosť a Vyšehrad

Akú úlohu budú v európskej obrannej spolupráci hrať krajiny Vyšehradskej štvorky?

Záleží veľa na tom, ako sa budú politické systémy v krajinách V4 naďalej vyvíjať. Maďarsko a Poľsko v súčasnosti zažívajú v rozvoji demokracie regresívne trend, sme svedkami vážnych útokov na základné piliere liberálnej demokracie, konkrétne nezávislé médiá a predovšetkým na justíciu. Tí pri moci z nich chcú urobiť nástroj pre víťazstvo vo voľbách a obmedzenia opozičných hlasov, čo sú všetko znaky fašizmu tridsiatych rokov.

V čele Maďarska stojí niekto, kto verejne vyjadruje obdiv bývalému fašistickému vodcovi svojej krajiny, admirálovi Horthymu. Pán Kaczyński (líder vládnej strany PiS) v Poľsku zase obdivuje maršala Piłsudského, ďalšieho fašistu tridsiatych rokov. Maďarský prezident Áder sympatizuje s Vladimirom Putinom, ktorý chce zničiť Európu aj demokraciu. Rovnaký postoj k ruskému prezidentovi má aj český prezident Zeman, čomu sa vzhľadom k historickým skúsenostiam ťažko verí.

Z hľadiska témy bezpečnosti krajín Vyšehradskej štvorky sa jedná o veľmi znepokojujúci vývoj, pretože ak demokracia nefunguje, nevieme, čo sa stane s členstvom v NATO a EÚ, a teda aj zaistením bezpečnosti týchto krajín, ak by zo spomínaných celkov vystúpili.

Keby som sa presunul konkrétne k Českej republike, ako by ste charakterizovali jej prístup k otázkam bezpečnosti a obrany?

Je takmer nezdvorilé, aby som sa vyjadroval k prístupu iných krajín, keď moja vlastná nedodržiava svoje záväzky v Severoatlantickej aliancii, čo veľmi ľutujem. Myslím, že by sme tak prispeli k bezpečnosti práve V4 alebo pobaltských krajín.

Zdá sa mi, že Česká republika otázke národnej obrany príliš pozornosti nevenuje a skôr sa sústreďuje na ekonomický vývoj a dobiehanie západných krajín. Všetci spoločne by sme sa mali odhodlať k obnoveniu bezpečnosti európskych štátov, čo samozrejme znamená robiť viac v oblasti obrany.

Trump chválil v OSN Poľsko za „nezávislosť“

Deň po tom, ako Európska komisia zažalovala Varšavu kvôli nezávislosti najvyššieho súdu, americký prezident potvrdil výnimočne dobré vzťahy s Poľskom. To Washingtonu ponúklo miesto aj finančnú podporu pre novú základňu amerických jednotiek na jeho území.

Je Poľsko v tomto smere výnimka? Vláda hovorí o veľkých investíciách do obrany, špekuluje sa o ešte užšej spolupráci so Spojenými štátmi.

Áno, Poľsko sa na obranu sústreďuje asi najviac zo všetkých väčších krajín EÚ, vrátane Francúzska. Predháňajú ho len baltské štáty. Dôvod je jednoduchý, blízko od hraníc sa nachádza sused, s ktorým má veľmi znepokojujúce historické skúsenosti. Poľsko si bohužiaľ kazí svoj pozitívny postoj jednak pre národné problémy, o ktorých sme hovorili, a jednak posunom od aliančnej spolupráce k bilaterálnemu partnerstvu s USA. Toto rozhodnutie významne narušuje potenciál čím ďalej užšej európskej spolupráce a vymieňa ju za jednostranné smerovanie. NATO ako celok to oslabuje a myslím si, že ani pre Poľsko z hľadiska obrany a bezpečnosti nejde o výhodu.

Čo hovoríte na myšlienku vybudovanie americkej vojenskej základne na poľskom území nazvanej Pevnosť Trump?

Pán Kaczyński sa vyžíva v symbolických gestách a Pevnosť Trump k nim samozrejme patrí. Mám pochybnosti o tom, či by s niečím podobným súhlasil aj budúci americký prezident.

Nemci si želajú stabilné a spoľahlivé susedmi na východe

Hovorili ste o svojom pohľade na politický vývoj v krajinách Vyšehradu, zaujímal by ma ale aj postoj Nemcov. Majú zo súčasnej situácie vo svojom blízkom susedstve obavy?

Áno. Nevidel som prieskumy z poslednej doby, ale keď sa pozriete na mediálny obsah, tak obavy zo súčasného vnútropolitického vývoja v krajinách V4 sú vysoké. Zaujímavé bolo tiež sledovať vrelé prijatie výsledku nedávnych slovenských prezidentských volieb, ktorý ide proti súčasnému trendu.

My v Nemecku si želáme, aby naše najbližšie susedské krajiny na východe boli silné, odhodlané, demokratické, stabilné a spoľahlivé. Riziko výmeny demokratického zriadenia za autoritársku vládu založenú na osobnostiach rastie. Znepokojuje nás to nielen z politického a morálneho hľadiska, ale aj z toho bezpečnostného. Podobná nestabilita nás navracia do tridsiatych rokov, čo nechceme, a naši východní susedia by si to mali želať ešte menej.

Vyšehradská skupina v EÚ: Neprichádza s agendou, ale ani neblokuje

Obavy Nemecka, že vyšehradská štvorka bude blokovať ďalšie európske politiky sa zmiernili. Nemecko sa namiesto toho snaží nájsť s V4 spoločnú reč pri zohľadňovaní rozdielov medzi krajinami, píše ANNA-LENA KIRCH z Hertie School of Governance.

Ako budú podľa Vás vyzerať nemeckej vzťahy s krajinami Vyšehradu a prístup k nim potom, čo kancelárka Angela Merkelová skončí vo svojej funkcii?

Myslím, že môžeme od lídrov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska očakávať ráznejšie prístup voči spochybňovaniu demokracie na východe Únie, a to aj vo forme tvrdých opatrení, ktoré budú mať za cieľ odstrašiť.

Pani Merkelová veľmi verila v silu „mäkkej sily“ a v konsenzus pri budovaní demokracie. Od jej nasledovníka v kresle kancelára sa dá očakávať väčšie odhodlanie a väčšia ochota spolupracovať s Francúzskom, rovnako ako podpora konania, ktoré EÚ vedie s Poľskom a Maďarskom.

]]>
Emmanuel Macron: Európa čelí rozpadu https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/emmanuel-macron-europa-celi-rozpadu/ Wed, 22 May 2019 07:12:26 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122480 Francúzsky prezident obvinil krajnú pravicu zo sprisahania s exporadcom amerického prezidenta a ruskými oligarchami. Marine Le Penová považuje podobné vyjadrenia za ohováračskú kampaň.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok (21. mája) obvinil amerického ultrapravicového lobistu Steva Bannona, bývalého stratéga prezidenta Donalda Trumpa, a ruských oligarchov zo sprisahania s európskymi nacionalistami s cieľom odstaviť Európsku úniu.

V rozhovore pre francúzske regionálne denníky Macron uviedol, že Európania „by nemali byť naivní“, pokiaľ ide o zasahovanie do tohtotýždňových volieb do Európskeho parlamentu zo zahraničia.

Francúzska krajne pravicová politička Marine Le Penová v deň pred tým vyhlásila, že Bannon nezohráva nijakú úlohu v kampani jej strany pred eurovoľbami. A to napriek tomu, že dvaja členovia vedenia strany sa s ním v Paríži stretli.

Posledná výzva

Spravodajský portál pis L’Obs na svojej webovej stránke konštatuje, že Macron sa – podobne ako aj ďalší politici vládnej väčšiny vo Francúzsku – snaží pred eurovoľbami o sústredený útok na krajne pravicové Národné združenie (RN) na čele s Marine Le Penovou.

RN je podľa francúzskej vládnej strany „trójskym koňom“ v plánoch amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorých cieľom je oslabiť Európu, napísal L’Obs.

Kollár a Le Penová v Bratislave spečatili spojenectvo, ich programy sa vylučujú

Členovia krajne pravicového Hnutia pre Európu národov a slobody si protirečia v téme sociálnych dávok a Schengenu. Kým francúzski nacionalisti chcú znovunastoliť kontroly na hraniciach vo vnútri EÚ, Sme rodina bráni voľný pohyb osôb.

Macron v rozhovore pre regionálne denníky tvrdí, že „Rusi a niektorí ďalší“ neboli nikdy doteraz „takí vtieraví“ pri financovaní a pomoci extrémistickým politickým stranám v Európe. Tento svoj výrok Macron ďalej nerozviedol. Francúzsky prezident však zdôraznil, že si netreba zamieňať „štáty a niektorých jednotlivcov“, aj keď americké lobistické skupiny alebo ruskí oligarchovia deklarujú, že majú blízko k vládam.

Tento Macronov rozhovor je podľa L’Obs poslednou výzvou k voličom, aby v eurovoľbách podporili jeho centristické hnutie Republika vpred! (LREM) a zabránili tak nacionalistom posilniť svoje pozície – okrem iného aj v dôsledku obáv Francúzov z migrácie.

„Existenčné riziko“

Blížiace sa voľby do europarlamentu označil Macron za najdôležitejšie od roku 1979, keď sa konali prvé priame voľby do EP, pretože Únia „čelí existenčnému riziku“.

„Ak ja, ako hlava štátu, nechám rozpadnúť sa Európu, ktorá vybudovala mier a priniesla prosperitu, budem za to niesť historickú zodpovednosť,“ vyhlásil Macron.

Niekoľko dní pred nedeľňajšími eurovoľbami vo Francúzsku, v ktorých prieskumy verejnej mienky predpovedajú tesný súboj medzi LREM a RN, prípadne dokonca víťazstvo Le Penovej strany, prezident Macron v rozhovore vysvetlil aj to, prečo sa – napriek kritike svojich oponentov – postavil do „prednej línie“. Vysvetlil, že nemôže byť iba „divákom“, ale musí byť „aktérom týchto európskych volieb“.

Rozhovor s Macronom uverejnilo v utorok okolo 40 regionálnych denníkov, najmenej dva to však odmietli urobiť. Námietky mali aj francúzski socialisti, ktorí sa dožadovali práva na reakciu na prezidentove výroky.

„Hanebné ohováranie“

„Nemá nič spoločné s kampaňou,“ povedala o Trumpovom bývalom poradcovi v Paríži Marine Le Penová v pondelňajšom rozhovore pre rozhlasovú stanicu France Info. Dala pritom najavo rozhorčenie, že médiá naďalej živia toto podľa nej nepravdivé tvrdenie.

Steve Bannon vlani uviedol, že by chcel zjednotiť pravicové a populistické strany v EÚ dostať k moci populistov a pravicových kandidátov, ako sú Matteo Salvini či Viktor Orbán aj v ďalších európskych krajinách a tiež do vedenia inštitúcií EÚ.

Le Penová ponúka spojenectvo Orbánovi aj Kaczyńskému

Šéfka extrémne pravicovej francúzskej strany Národné združenie (RN) Marine Le Penová ponúka strane Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána a poľskej vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) spojenectvo na pôde Európskeho parlamentu (EP).

Le Penová tvrdí, že za „hanebnou ohováračskou kampaňou“ naznačujúcou veľký vplyv Bannona na jej stranu pred eurovoľbami stojí vláda prezidenta Emmanuela Macrona.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky vo Francúzsku sa RN delí o prvú priečku, alebo dokonca predbieha Macronovu stranu Republika vpred (LREM).

Schôdzka s kandidátom

Šéfka RN dodala, že naposledy sa s Bannonom stretla pred troma mesiacmi a správy, podľa ktorých sa s ním zišla aj nedávno, označila za fámy.

Ako však informoval denník Le Parisien, s Bannonom sa v Paríži stretli dvaja členovia vedenia Národného združenia: Jérôme Rivière a Nicolas Lesage. Prvý je navyše kandidátom strany v eurovoľbách a jej hovorcom v zahraničí, druhý bývalým riaditeľom Le Penovej kancelárie. Rivière teraz tvrdí, že šéfka strany o schôdzke s Trumpovým poradcom nevedela.

Samotný Bannon, ktorý sa už niekoľko nachádza v Paríži a počas stretnutí s médiami potvrdzuje svoju podporu pre Le Penovú, v rozhovore pre televíznu stanicu BFMTV spresnil, že prišiel do mesta len „ako pozorovateľ“.

Predtým však uviedol, že je vo Francúzsku aj ako „neoficiálny poradca“ Le Penovej ohľadom kampane jej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu, pretože Francúzsko „je zďaleka tou najdôležitejšou krajinou v týchto voľbách“.

]]>
Stavbu ruského plynovodu už zdržali Dáni. Ďalšou hrozbou sú americké sankcie https://euractiv.sk/section/energetika/news/stavbu-ruskeho-plynovodu-uz-zdrzali-dani-dalsou-hrozbou-su-americke-sankcie/ Tue, 21 May 2019 16:33:01 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122477 Spojené štáty pripravujú zákon trestajúci firmy, ktoré sa podieľajú na Nord Streame 2. Chýbajúce povolenia v dánskych vodách pritom jeho dokončenie už teraz posúvajú z tohto na budúci rok.

Spojené štáty schvália zákon, ktorý zavedie sankcie pre firmy zapojené do výstavby plynovodu Nord Stream 2, „v nie veľmi vzdialenej budúcnosti“. Podľa agentúry Reuters to v utorok (21. mája) povedal americký minister energetiky Rick Perry.

Stavbu plynovodu pod Baltským morom už stihlo skomplikovať Dánsko. Zdržuje totiž pridelenie povolení pre stavbu vo svojich teritoriálnych vodách. Firma Nord Stream 2 AG v nedeľu (19. mája) podľa agentúr Interfax a Reuters priznala, že spustenie plynovodu by to mohlo odsunúť z konca tohto roka na druhú polovicu roka 2020.

Ruský plynárenský gigant stavia Nord Stream 2 spolu s piatimi západoeurópskymi firmami. Dve z nich majú sídlo v Nemecku, ktoré plynovod priamo spojí s Ruskom.

Americké sankcie

Rick Perry sankcie avizoval na inaugurácii nového ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajina a viacero východoeurópskych členov Európskej únie plynovod Nord Stream 2 obchádza a oberá o tranzitné poplatky. Varujú tiež, že zvýši závislosť Únie na Rusku.

Europoslanci odklepli reguláciu ruského plynovodu, komisár hovorí o „veľkom kroku“

Európsky parlament schválil konečné znenie smernice o plyne, ktorá sa bude vzťahovať na plynovody z a do tretích krajín. Nové pravidlá umožňujú Komisii aj členským štátom uplatňovať výnimky.

Z rovnakých dôvodov ho pravidelne kritizuje americký prezident Donald Trump. „Opozícia voči Nord Streamu 2 je v Spojených štátoch stále veľmi vysoká,“ citovala Perryho agentúra Reuters. „Senát amerického Kongresu by mal čoskoro návrh zákona schváliť. Následne ho plánuje schváliť i Snemovňa reprezentantov, ako aj prezident,“ dodal.

Kremeľ reagoval, že takýto krok predstavuje akt nekalej súťaže. „To je neprijateľné, ako pre nás, tak pre mnohé krajiny Európskej únie,“ povedal v reakcii na vyjadrenia Perryho hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Gazprom trvá na tom, že Nord Stream 2 je čisto komerčný projekt. Šéf Nord Stream 2 AG, ktorá plynovod stavia, Henning Kothe podľa Financial Times neočakáva uvalenie žiadnych sankcií.

Dánske požiadavky

Poslednou krajinou, v ktorej projektu ešte chýbajú povolenia, je Dánsko. A jeho energetický regulátor požiadal Nord Stream 2 o tretí variant trasy, píše agentúra Platts. Urobila tak v čase, keď firma čaká na jeho povolenia pre dve existujúce varianty.

Proti rozhodnutiu o treťom variante sa odvolala a požiadala o schválenie dvoch prvých alternatív „hneď, ako to bude možné“. Lenže dánsky regulátor už varoval, že pre svoje rozhodnutie nemá žiadnu zákonnú lehotu.

Budúca preprava ruského plynu cez Ukrajinu a Slovensko je stále neistá

Maroš Šefčovič tvrdí, že Rusi v princípe súhlasia s tranzitom plynu cez ukrajinskú sústavu po roku 2019. Ukrajinci im neveria, záväzná dohoda bude najskôr v máji.

Gazprom bol tak nútený priznať možný posun spustenia plynovodu. „Aj keď sa objavujú niektoré situácie, je dôležité pochopiť, že termíny projektu by mohli ovplyvniť len veľmi, veľmi okrajovo,“ citovali šéfa Gazpromu Alexeja Millera agentúry Interfax a Reuters.

Pripomenul, že štyri pätiny kapitálových výdavkov na stavbu Nord Streamu 2 už boli odfinancované.

Spoločnosť Nord Stream 2 však zdržanie špecifikovala. Podľa Interfax a Reuters uviedla možný posun spustenia z konca roka 2019 a druhú polovicu roka 2020. Tento rok pritom Gazpromu vyprší dlhodobá zmluva o tranzite plynu s ukrajinským Naftogazom.

]]>
Frontex začal s prvou operáciou mimo hraníc Európskej únie https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/frontex-zacal-s-prvou-operaciou-mimo-hranic-europskej-unie/ Tue, 21 May 2019 11:50:54 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122453 Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) začala v utorok (21. mája) v spolupráci s albánskymi orgánmi historicky prvú spoločnú operáciu na území krajiny, ktorá nie je členským štátom EÚ.

Podľa správ z Frontexu začnú 22. mája pôsobiť na grécko-albánskej hranici spoločné tímy tejto európskej agentúry a albánskej pohraničnej stráže.

Cieľom operácie je posilniť riadenie hraníc a zvýšiť bezpečnosť na vonkajších hraniciach EÚ s plným súhlasom všetkých dotknutých krajín.

Frontex v rámci medzinárodnej operácie odhalil 23 pašerákov migrantov

Agentúra Európskej únie zodpovedná za hranice uskutočnila operáciu na južných a východných hraniciach.

Nová kapitola v spolupráci s Albánskom

Operácia je vnímaná ako začiatok novej etapy pohraničnej spolupráce medzi EÚ a krajinami západného Balkánu a ďalší krok smerom k úplnému sfunkčneniu agentúry Frontex.

Úvodné podujatie sa uskutoční v Tirane za účasti eurokomisára pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitrisa Avramopulosa, výkonného riaditeľa agentúry Frontex Fabriceho Leggeriho, albánskeho premiéra Ediho Ramu a albánskeho ministra vnútra Sandëra Lleshaja.

„Historicky prvým nasadením tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže mimo EÚ otvárame celkom novú kapitolu našej spolupráce s Albánskom a celým regiónom západného Balkánu v oblasti migrácie a riadenia hraníc. Ide o zásadný a skutočne historický krok, ktorý priblíži tento región k EÚ, keďže budeme koordinovane spolupracovať a vzájomne sa podporovať pri riešení spoločných výziev, ako je lepšie riadenie migrácie a ochrana našich spoločných hraníc,“ uviedol Avramopulos v správe pre médiá.

Leggeri spresnil, že v rámci tejto operácie EÚ podporí Albánsko pri kontrole jeho hraníc a tiež v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti.

Zodpovednosť ostáva na Albáncoch

Albánsko je stále zodpovedné za ochranu svojich hraníc, ale európska pohraničná a pobrežná stráž mu môže poskytnúť technickú a operačnú podporu aj pomoc.

Tímy z EÚ budú podporovať príslušníkov albánskej pohraničnej stráže pri vykonávaní kontrol na hraničných priechodoch a zabrániť neoprávneným vstupom. Všetky operácie a nasadzovanie jednotiek na albánskej hranici s Gréckom sa budú uskutočňovať s plným súhlasom albánskych aj gréckych orgánov.

Frontex a názorové „piruety“ českého premiéra

Komisia plánuje posilniť Frontex. Názor českého premiéra Babiša na túto agentúru sa v poslednej dobe dynamicky mení. Česká republika tak môže byť pre ostatné členské krajiny a inštitúcie EÚ zle čitateľná, píše  analytik EURACTIV.cz ONDŘEJ PLEVÁK. 

Na začiatku operácie agentúra nasadí 50 príslušníkov, 16 hliadkovacích vozidiel a jednu dodávku s termovíziou, pričom budú nasadení účastníci z 12 členských štátov EÚ – Česko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko.

]]>
Ukrajinský analytik: Proruské postoje českých a maďarských politikov bolia viac ako talianske alebo rakúske https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/ukrajinsky-analytik-proruske-postoje-ceskych-a-madarskych-politikov-bolia-viac-ako-talianske-alebo-rakuske/ Mon, 20 May 2019 07:00:55 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122365 Boli časy, kedy sa Kyjev spoliehal na Vyšehrad ako na advokátov Ukrajiny v Únii. Dnes sa snaží rokovať skôr na bilaterálnej úrovni, hovorí JURIJ PANČENKO, expert ukrajinského portálu Európska pravda.

Považuje Kyjev Vyšehradskú štvorku za jednoliateho partnera alebo sa snaží s členskými štátmi rokovať skôr bilaterálne?

Po dlhý čas Ukrajina považovala V4 za jednu z platforiem európskej integrácie a za „advokáta“ Ukrajiny v Európskej únii. Kvôli signifikantným rozdielom medzi Ukrajinou a niektorými štátmi V4 však dnes skôr uprednostňuje bilaterálne rokovania. Štáty Vyšehradu okrem toho o Ukrajine nerozprávajú jedným hlasom a niektoré sú v konflikte so západoeurópskymi členskými štátmi. Kyjev sa nechce stať súčasťou interných sporov v Únii, pretože by to mohlo ohroziť vzťahy s Berlínom alebo Bruselom. Diskutovanou témou na Ukrajine je Iniciatíva troch morí, na ktorej by rada participovala, ale nebola prizvaná.

Aké sú najvýznamnejšie rozdiely vo vnímaní jednotlivých štátov V4 Ukrajinou? Je to história, potenciál pre rozvoj ekonomických vzťahov alebo energetiky? Prípadne ide niečo iné?

Na všetkých spomenutých veciach záleží, ale treba spomenúť aj ďalšiu dimenziu vnímania. Pre Ukrajinu je rozdelenie jednoduché, vyplýva z geografie. Poľsko je vnímané rozdielne ako iné štáty, pretože nás s ním toho spája najviac.

Mathernová: Zelenskyj už pred prevzatím funkcie naznačuje príklon k Európe

Budúci ukrajinský prezident už pred svojou inauguráciou dáva Bruselu najavo, že má záujem pokračovať v úzkych kontaktoch s Európskou úniou, uviedla Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa riaditeľstva Európskej komisie pre susedskú politiku a rozširovanie.

Krajiny V4 vnímajú integráciu Ukrajiny do Európskej únie rozdielne. Poľsko v nej vidí príležitosť, Maďarsko naopak varuje, že kvôli sporom o maďarskej menšine na Ukrajine bude akúkoľvek zmluvu blokovať. Ako dôležité sú pre Kyjev podobné reakcie?

Určite sú dôležité. Krajiny V4 zvykli byť advokátom ukrajinského prípadu v Únii. V súčasnosti sú ale vzťahy s Maďarskom a Poľskom (v druhom prípade vinou histórie) vnímané ako veľké chyby Porošenkovho úradovania, prevažne jeho oponentmi. Jeho stúpenci to naopak chápu ako objektívne dôsledky ukrajinskej snahy o väčšiu úroveň suverenity v medzinárodnej aréne.

Aké sú možné scenáre spolupráce medzi Ukrajinou a V4. Existujú vôbec?

V prvom rade musíme vyriešiť problémy vo vzťahoch s Poľskom a Maďarskom. Nádej na pozitívny vývoj existuje, ale nie je vysoká, preto bude Kyjev preferovať skôr bilaterálnu spoluprácu.

Záleží Ukrajine na vzťahu štátov Vyšehradu s Ruskom? Poľsko je voči Moskve veľmi kritické, Maďarsko naopak proruské, v Česku spoločne existujú dva naratívy, proruský prezident a proeurópsky premiér.

Blízke väzby politických elít v krajinách V4 s Moskvou sú pre Ukrajinu nanajvýš bolestivou skúsenosťou. Napriek tomu, že v dôležitých otázkach akou sú sankcie záleží viac na postoji Berlínu, proruské postoje lídrov krajín V4 bolia viac ako tie, ktoré prichádzajú od rakúskych alebo talianskych lídrov.

Kto sa bojí „zlého“ Ruska? Každý piaty Slovák, Čech alebo Maďar vníma Rusko pozitívne

Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách bežných občanov Slovenska, Česka a Maďarska na sociálnych sieťach experti tvrdia, že politiku Kremľa pozitívne vníma 21 percent príspevkov. Najnegatívnejšie ovplyvnila ruský imidž v strednej Európe ovplyvnila anexia Krymu.

Môže nový ukrajinský prezident priniesť zmenu do vzťahov s V4?

Očakávame od neho, že sa pokúsi vyriešiť problémy, ktoré sa objavili počas Porošenkovho úradovania. Niektoré kroky Poľska alebo Maďarska však Ukrajina nemusí privítať. So štipkou skepticizmu očakávam istý druh zmeny.

V akých oblastiach by sa spolupráca medzi Ukrajinou a V4 mohla najviac prejaviť?

Nádejný je hlavne energetický sektor, pretože napriek politickým nezhodám tu spolupráca funguje relatívne hladko a je skutočne intenzívna. V dôsledku spolupráce už Ukrajina nemusí plyn nakupovať priamo z Ruska. Nanešťastie, napriek zvýšenému bilaterálnemu obchodu ostávajú vzájomné investície nízke.

]]>
Štáty Únie sa dohodli na uvalení sankcií v prípade kyberútokov z tretích krajín https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/staty-unie-sa-dohodli-na-uvaleni-sankcii-v-pripade-kyberutokov-z-tretich-krajin/ Fri, 17 May 2019 13:46:14 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122344 Členské krajiny EÚ v piatok (17. mája) na úrovni ministrov odobrili zavedenie právneho rámca, ktorý Únii umožní zaviesť cielené reštriktívne opatrenia voči tretím krajinám. Ide o snahu odradiť tieto krajiny od kybernetických útokov, ktoré predstavujú hrozbu pre EÚ.

Nový sankčný režim chce Únia uplatniť aj v prípadoch, ak dôjde ku kybernetickým útokom proti tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám. Toto opatrenie by bolo v súlade so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ.

Europarlament žiada spoločné pravidlá pre zastavenie dezinformačných kampaní

Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali na zintenzívnenie boja proti nepriateľskej propagande a šíreniu nepravdivých správ v Európe. Za hlavný zdroj dezinformačných kampaní označili Rusko.

Nové druhy sankcií

Sankcie sa budú uplatňovať v prípade kyberútokov s rozsiahlym dopadom, ktoré pochádzajú alebo sú riadené z krajín mimo EÚ, ktoré využívajú infraštruktúru mimo Únie, alebo ich vykonávajú osoby či subjekty so sídlom mimo EÚ, prípadne sú realizované s podporou osôb a subjektov pôsobiacich mimo EÚ.

Nový režim sa vzťahuje aj na pokusy o kybernetické útoky s potenciálne významným dopadom. Ide o útoky, ktoré môžu ochromiť kľúčovú infraštruktúru ako chod nemocníc, bánk a úradov, ktoré môžu podkopať organizáciu volebných procesov alebo sú zamerané na krádež firemných tajomstiev.

Nový právny rámec tiež Únii vôbec po prvýkrát umožňuje uvaliť sankcie na osoby alebo subjekty, ktoré sú zodpovedné za kybernetické útoky alebo sa o ne pokúšajú. To isté platí aj v prípade osôb, ktoré poskytujú finančnú, technickú alebo materiálnu podporu pre realizáciu takýchto útokov, alebo ktoré sa na nich podieľajú iným spôsobom.

Únia čelí kyberškandálu: Hackeri roky čítali diplomatické správy, niektoré sú zo Slovenska

Hoci najutajovanejšie informácie hackeri neodhalili, zverejnenie upozornilo na pozoruhodne slabú ochranu rutinnej pošty medzi úradníkmi a diplomatmi EÚ. Medzi stovkami zverejnených depeší sa ocitli aj opisy stretnutí slovenských diplomatov.

Zavedenie tohto typu sankcií si však vyžaduje jednohlasný súhlas všetkých členov EÚ.

Schválené reštriktívne opatrenia zahŕňajú zákaz osôb vycestovať do priestoru EÚ a zmrazenie majetku osôb a subjektov na území Únie. Okrem toho fyzické osoby a firmy z EÚ budú mať zakázané vykonávať akékoľvek finančné transakcie so sankcionovanými osobami a subjektmi.

]]>
Vyšehrad je v podpore členstva krajín západného Balkánu v Únii jednotný, no nestačí to https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/vysehrad-je-v-podpore-clenstva-krajin-zapadneho-balkanu-v-unii-jednotny-no-nestaci-to/ Thu, 16 May 2019 10:17:22 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122286 Krajiny Vyšehradskej štvorky sa zjednotili pri rozšírení Únie aj NATO o západný Balkán, hoci sa  celkový konsenzus rozpadá pri Kosove. Deklarácie, ktoré sa zaväzujú k politike otvorených dverí, však nie sú nasledované konkrétnymi a rozhodnými krokmi.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na nedávnom stretnutí s moldavským ministrom zahraničných vecí Tudorom Uljanovskim povedal, že „čím viac členov Únia má, tým je silnejšia“. Vyhlásenia podobného charakteru jasne vystihujú aj postoj ďalších krajín Vyšehradu k rozširovaniu Únie: deklarácie, ktoré sa zaväzujú k politike otvorených dverí nie sú nasledované konkrétnymi a rozhodnými krokmi, čo sa často odôvodňuje mimoriadne komplikovaným prístupovým procesom.

Pre všetkých šesť štátov západného Balkánu je vstup do Únie zahranično-politickým cieľom číslo jeden. Integrácia je pre demokratický a ekonomický rozvoj regiónu nevyhnutnou podmienkou. Rozšírenie Únie na západný Balkán bude takisto najlepšou poistkou proti aktivitám veľkých hráčov ako sú Rusko, Čína, Turecko či Spojené arabské emiráty, ktoré sa môžu snažiť o posilnenie vplyvu v Európe cez balkánske zadné vráta. Šesť krajín západného Balkánu je domovom pre približne 18 miliónov ľudí a spoločné HDP sa približne rovná tomu slovenskému. V teórii by tak ich asimilácia do 500 miliónovej Európy nemala byť problémom.

Rozširovanie by malo ostať prioritou aj pre Úniu, pokiaľ chce dať zadosť slovám Jeana-Claudeau Junckera o „exporte stability“ a chce byť zároveň „architektom sveta zajtrajška“.

Únia je v otázke rozširovania o západný Balkán nejednotná

Ministri zahraničných vecí Európskej únie sa včera (15. februára) na pravidelnom neformálnom zasadnutí, ktoré organizuje predsednícka krajina v Rade Európskej únie, nezhodli v otázke rozširovania o západný Balkán.

Jednotný Vyšehrad

Vyšehradská štvorka ako skupina hlasno vyzývala na prechod od slov k skutkom, čo sa týka rozšírenia Únie smerom na juh. Prvým dôvodom je solidarita, druhým ekonomická a bezpečnostná stratégia. „Chceme zdieľa našu skúsenosť so systémovou a ekonomickou transformáciou, ktoré umožnili vstup do Európskej únie aj nám,“  komentoval poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz.

České, maďarské aj poľské predsedníctvo Rady Európskej únie mali rozširovanie na západný Balkán vysoko v rebríčku svojich priorít, podporovali dokončenie prístupových rozhovorov s Chorvátskom aj začiatok rokovaní so Srbskom.

Slovenské predsedníctvo v roku 2016 (už po vstupe Chorvátska a počas prebiehajúcich rozhovorov so Srbskom) hovorilo najmä o všeobecnej podpore rozširovaniu. Na začiatku roku 2018, kedy Brusel pripravoval Stratégiu o perspektívach rozširovania na západný Balkán, sa ale Bratislava pridala k najambicióznejším štátom Únie. Dokonca navrhovala, aby Únia do niektorých rozhodovacích procesov, ktoré vstupu predchádzajú, prizvala aj Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko.

Vyšehradská skupina v EÚ: Neprichádza s agendou, ale ani neblokuje

Obavy Nemecka, že vyšehradská štvorka bude blokovať ďalšie európske politiky sa zmiernili. Nemecko sa namiesto toho snaží nájsť s V4 spoločnú reč pri zohľadňovaní rozdielov medzi krajinami, píše ANNA-LENA KIRCH z Hertie School of Governance.

Ani zvyšné krajiny V4 v ambíciách za Bratislavou nezaostávajú. Český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček nedávno Úniu vyzval na otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. „Obe krajiny urobili pokrok a mali by dostať možnosť spraviť ďalší krok,“ skonštatoval Petříček. Na aprílovom stretnutí so srbskými zástupcami Petříček zase vyhlásil, že Srbsko je „kľúčovou súčasťou európskeho integračného procesu na Balkáne.“ Srbom ponúkol české skúsenosti s prístupovým procesom.

Poľsko, ako jediná krajina z V4 participuje v takzvanom Berlínskom procese. Medzivládna platforma, ktorá združuje desať krajín s cieľom podpory regionálnej spolupráce medzi krajinami západného Balkánu, dopĺňa európsku politiku rozširovania. Varšava tento rok skupine predsedá a hostiť bude aj júlový summit v Poznani.

Okrem konštruktívnej podpory rôznych iniciatív a návrhov, V4 veľmi hlasno kritizovala postoj Únie k západnému Balkánu. Slovenská diplomacia na čele s Miroslavom Lajčákom označila dátumy vstupu balkánskych krajín, navrhnuté Junckerom, za nešťastné a politicky škodlivé vyjadrenia. Súhlasí s tým aj aj slovenský europoslanec a predseda Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ-Srbsko, Eduard Kukan. „Pokiaľ vyhlásenie dátumov nebude nasledované konkrétnymi krokmi a projektami, pre krajiny to bude mať negatívne dôsledky,“ povedal Kukan.

Západný Balkán je ako Slovensko, obhajoval rozširovanie bulharský premiér

Bojko Borisov na sofijskom summite povedal, že šesť krajín ašpirujúcich na členstvo v Európskej únii neprináša žiadne riziko. Francúzsky prezident im odkázal, že Únia sa musí pred ďalším rozšírením najskôr sama reformovať.

Neurčité sľuby kritizovali taktiež Maďari, ktorí západný Balkán vidia ako politickú aj ekonomickú prioritu. „Otvorenie jednej alebo dvoch kapitol ročne sa dá nazvať všelijako, ale určite nie povzbudením. Musíme krajiny motivovať, ukázať im, že snaha o členstvo v Únii sa vyplatí, pretože v inom prípade iba posilňujeme protieurópsky sentiment, čomu sa všetci chceme vyhnúť,“ povedal Szijjártó začiatkom roku 2019.

Poľská expertka Marta Szpalová, z Centra pre východné štúdiá, zdôraznila, že pokiaľ bude Brusel s rozširovaním naďalej váhať, veľké mocnosti spoza hraníc Únie situáciu využijú.

Rovnaký cieľ, rozličné motivácie

V ceste rýchlemu vstupu krajín západného Balkánu však stojí viac než len nerozhodný Brusel. Korupcia, organizovaný zločin, obchod s ľuďmi, ilegálna migrácia a medzištátne škriepky sú témy, ktoré krajiny pred vstupom musia vyriešiť. „Región má napriek tomu pre Úniu veľký strategický význam, hlavne kvôli jeho využitiu ako nástroja zahraničnej politiky,“ vysvetľuje Anna Oroszová, výskumníčka v Maďarskom inštitúte zahraničných vecí a obchodu. Únia pre západný Balkán naopak znamená efektívny demokratizačný prostriedok.

Z dôvodu geografickej blízkosti je Vyšehradská štvorka v téme rozširovania na západný Balkán najhlasnejšia. V4 rozširovanie na juh vníma strategicky. Napriek jednotnému cieľu sa však  motivácie jednotlivých krajín pre rozširovanie líšia. Kým Poľsko zdôrazňuje bezpečnostnú a stabilizačnú dimenziu, Slovensko, Česká republika a Maďarsko vnímajú predovšetkým ekonomické výhody, ktoré prístup nových krajín do Únie prinesie. Krajiny V4 podporujú rozširovanie spoločne, ale dodávajú mu tiež bilaterálnu rovinu.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v strategických dokumentoch tvrdí, že rozširovanie Únie, cez splnenie stanovených kritérií, je strategickou investíciou do bezpečnej, stabilnej a jednotnej Európskej únie, hlavne čo sa týka jej hodnôt. „Bezpečnosť a stabilita na Balkáne je priamo spojená s bezpečnosťou a stabilitou Európy ako celku. Slovensko preto podporuje integračné snahy krajín západného Balkánu do NATO,“ píše Ministerstvo zahraničných vecí.

Slovensko ostáva spomedzi krajín V4 jedinou, ktorá stále neuznáva Kosovo. Okrem neho krajinu neuznáva ešte ďalších päť európskych krajín. To však Slovensku nebráni pri každej možnej príležitosti podporovať dialóg medzi Prištinou a Belehradom, ktorý je kľúčom k čo najrýchlejšiemu vstupu Srbska do Únie. „Čím viac domácich úloh si Kosovo spraví, tým rýchlejšie sa mu podarí presvedčiť skeptické krajiny,“ povedal Henrik Markuš, vedúci zastupiteľského úradu Slovenska v Skopje. Od Bratislavy sa však v otázke uznania Kosova v blízkej budúcnosti zmeny neočakávajú.

Vízová (ne-)liberalizácia, clá aj armáda: Kosovo má za sebou turbulentný rok

Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok Únie, v ostatnom období stráca balkánska krajina trpezlivosť. Brusel zatiaľ nedaroval Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, no ich najnovšie politické ťahy môžu krajinu skôr zdiskreditovať ako posilniť.

Pre Poľsko má rozširovanie smerom na Balkán dve dimenzie – politickú a technickú. Cieľom Varšavy je balkánskym krajinám ponúknuť svoju vlastnú skúsenosť s transformáciou. Okrem politickej podpory Poľsko ponúka asistenciu v oblastiach, ktoré považuje za kľúčové pre integračné proces. Za týmto účelom v roku 2015 ministerstvo zahraničných vecí zriadilo program „Akadémia rozširovania“, ktorý má slúžiť ako tréningový program pre krajiny západného Balkánu. V súlade s odporúčaniami Európskej komisie, zahrnutými v rozširovacom balíčku, ponúka program podporu v zahranično-politických otázkach, európskej integrácii, bezpečnosti, poľnohospodárstve, ekonomike a justícii.

„Priame know-how v oblasti transformácie a integrácie ponúka aj Slovensko,“ podotýka Tomáš Strážay, analytik Slovenskej asociácie pre zahraničnú politiku. Podľa Kukana je výhodou Bratislavy, že s regiónom nemá nijaké problematické historické väzby, ani skryté záujmy či agendu. Slovenskí diplomati sa tak môžu postaviť do pozície dôveryhodných sprostredkovateľov.

Diplomatická bitka na západnom Balkáne.

Štáty V4, rovnako aj ostatné členské štáty Únie, nepochybne veľmi jasne chápu, že západný Balkán sa stal šachovnicou pre globálne veľmoci, so silnou prítomnosťou Číny, Ruska, Turecka, Saudskej Arábie a iných.

Věra Stojarová z Masarykovej Univerzity v Brne tvrdí, že „pokiaľ balkánsky polostrov nebude súčasťou Únie, ostane pod kontrolou vonkajších mocností“. České hranice sú od regiónu vzdialené iba 600 kilometrov.

Potrebná je diplomatická moc, takzvaná mäkká sila, ale taktiež strategické investície. „Preto je v regióne dôležité šíriť európske hodnoty, ktoré by napokon mali viesť k účasti krajín na európskom projekte, aby neboli pod kontrolou iných veľkých krajín,“ povedal Radek Vondráček, poslanec Poslaneckej snemovne za ANO.

Stojarová vidí rôzne prístupy krajín so záujmom v regióne, ktoré bojujú o vplyv. Napriek faktu, že Európska únia je najväčším obchodným partnerom balkánskych štátov, dominantným investorom je Čína. Najatraktívnejšou krajinou z pohľadu mäkkej sily je naopak Rusko. Stojarová si myslí, že Únia by v oboch zápasoch mohla robiť viac. „Únia sa musí zamerať na presadzovanie liberálnej demokracie, príťažlivosť európskeho projektu a jeho hodnôt. V opačnom prípade bude nad celým socio-politickým diskurzom dominovať ruská propaganda,“ hovorí expertka.

Kukan: Primitívna zaťatosť nás v zahraničí iba zhadzuje

Slovenský europoslanec má o budúcej zastúpenie Slovenska v Európskom parlamente obavy. Sám by opäť kandidoval, ak by to slovenská legislatíva umožňovala nezávislým kandidátom. Za eurofederalistu sa stále nepovažuje.

Anna Oroszová tvrdí, že Rusko okrem rozdúchavania konfliktov medzi niektorými etnickými skupinami neponúka regiónu nijakú skutočnú alternatívu, čo je v priamom rozpore so záujmami Únie. Čína a ďalší hráči zase svojimi investíciami oslabujú vynútiteľnosť Úniou požadovaných reforiem, pretože oni sami ich v investičných projektoch nevyžadujú. Vyriešenie tejto otázky by posilnilo predpoklady lokálnych reforiem a môže v konečnom dôsledku znamenať aj efektívnejšiu súťaž investorov zo strany európskych spoločností, ktoré v investíciách zavádzajú podmienenosť reformami a dodržiavaním hodnôt.

Výhody budú vzájomné a uvedomuje si ich aj Varšava. Tomasz Zornaczuk vidí v tejto otázke viac ako iba profit z jednotlivých investícií. Ekonomické výhody budú plynúť zo samotnej účasti krajín na jednotnom trhu, zlepšia sa tiež možnosti boja proti medzinárodnému zločinu. Poľsko aktívne buduje obchodné väzby s krajinami regiónu a rok čo rok doňho prúdi čoraz väčšie množstvo poľských turistov. Varšava na oplátku očakáva, že z regiónu pritiahne vysokokvalifikovanú pracovnú silu a špecialistov, ktorí jej na trhu chýbajú.  Kultúrna blízkosť by mala umožniť jednoduchšiu asimiláciu.

Poľsko aj ostatné stredoeurópske krajiny majú s odlivom mozgov vlastné, nepekné skúsenosti. Veľmi dobre si uvedomujú, že s rýchlou integráciou prichádza masívna emigrácia, čo nastoľuje otázku efektivity práce. To ale dáva viac priestoru profesionálom, ktorí sa zo zahraničia rozhodnú vrátiť do svojej rodnej krajiny.

Macedónci a Albánci si musia na otvorenie prístupových rokovaní počkať ďalší rok

Hoci bruselský summit mal byť vyvrcholením nielen úsilia kandidátskych krajín, ale aj balkánskej agendy bulharského predsedníctva v Rade Európskej únie, členským krajinám sa dohodnúť nepodarilo.

Z krajín západného Balkánu je pre stredoeurópske štáty najdôležitejšie Srbsko. Maďarsko je najväčším srbským obchodným partnerom, zatiaľ čo Poľsko je druhé. Maďarskí experti podčiarkujú aj ďalšie výhody, ktoré by vstup Srbska do Únie priniesol. Orozsová tvrdí, že vstup Srbska by bol v súlade s národne-orientovanou politikou maďarskej vlády. Priepustnosť hraníc a regionálne infraštruktúrne projekty by podľa expertky otvorili priestor pre silnejšiu väzbu Maďarska s Maďarmi v srbskej Vojvodine. Vzhľadom na Orbánovu politiku vydávania pasov pre Maďarov v zahraničí, môže takáto väzba priniesť strane Fidesz nových voličov. Uplynulé maďarské voľby ukázali, že väčšina Maďarov v zahraničí volila práve stranu súčasného maďarského premiéra. Rozšírenie by tiež pomohlo maďarskej ekonomickej expanzii.

Okrem tovarov a služieb Viktor Orbán do regiónu exportuje aj svoj pohľad na svet. Jeho hlavným nástrojom sú investičné akvizície maďarských pro-vládnych podnikoch v Severnom Macedónsku či Slovinsku. V Severnom Macedónsku napríklad maďarská firma kúpila periodikum, ktoré podporuje bývalého premiéra Nikolu Gruevskeho. Maďari z obchodu iba ťažko môžu očakávať zisk, ale nepochybne to vysiela silný politický signál o šírení regionálneho vplyvu maďarského premiéra. Okrem podpory regionálnych spojencov, Orbán týmto spôsobom šíri svoje antiimigračné, neliberálne a euroskeptické hodnoty a vytvára pôdu pre sociálnu manipuláciu.

Rovnako môžeme chápať udelenie azylu Nikolovi Gruevskemu, ktorý bol v Severnom Macedónsku odsúdený na dva roky väzenia za korupciu. Orbán vysiela odkaz západným krajinám, že je suverénnym aktérom, ktorý svoje rozhodnutia nebude podriaďovať záujmami Bruselu či Washingtonu. Anti-sorošovská konšpirácia, ktorú Orbán šíri už roky, je mimochodom čiastočne dovozom z Balkánu. Gruevskeho vláda ešte v bývalom Macedónsku vyhlásila „desorošizáciu“ krajiny a hnutie „Zastavme Soroša“ začalo práve tu.

Bulharský politológ: Únii hrozí, že na západnom Balkáne príde o dôveru

Summit v Sofii nepriniesol prielom, ale priniesol pozitívnu dynamiku, ktorá môže pokračovať s ďalšími predsedníctvami, hovorí pre euractiv.sk DANIEL SMILOV.

Dôležitosť zahraničných aktivít rastie

Integrácia Balkánu do Európskej únie je dlhodobým európskym záujmom. Pod vplyvom vlastných problémov ako brexit, polarizácia spoločnosti a nárast sily pravicového extrémizmu sa však Brusel vzdal väčších ambícií v regióne. „Dôležitosť iniciatív ako je Berlínsky proces alebo podpora V4 rastie,“ podčiarkla Marta Szpalová.

V čase kedy protieurópsky sentiment donútil jedného z najdôležitejších členov Únie k odchodu, je ďalšia integrácia pre EÚ mimoriadne dôležitým a pozitívnym symbolom. Situácia si ale vyžaduje viac než len symboly a deklarácie. Únia Potrebuje konkrétny akčný plán doplnený dátumami.

„Otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom, ktoré je naplánované na jún je minimom v snahe zachovať kredibilitu Únie v regióne,“ dodáva slovenský expert Tomáš Strážay.

 

]]>
Americký plyn má pomôcť aj Slovensku, otázne sú emisie https://euractiv.sk/section/energetika/news/americky-plyn-ma-pomoct-aj-slovensku-otazne-su-emisie/ Tue, 14 May 2019 15:34:06 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122242 Dovoz skvapalneného zemného plynu môže posilniť energetickú bezpečnosť a prispieť k naplneniu klimatických cieľov EÚ. Údaje o uhlíkovej stope nového dodávateľského reťazca však zatiaľ chýbajú.

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v utorok (14. mája) otvoril v Louisiane spolu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom nový terminál pre vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG). Prvé tankery s LNG by mal vypraviť v druhej polovici roku 2019.

Európsky komisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete na americko-európskom podnikateľskom fóre o energetike na začiatku mája povedal, že Európa a Spojené štáty majú „spoločný cieľ“ rozvíjať  obchod so skvapalneným zemným plynom (LNG).

Cañete spolu s americkým ministrom pre energetiku Rickom Perrym vtedy zdôraznili „vzájomné výhody“, ktoré prinesie vyšší dovoz amerického LNG v oblasti energetickej bezpečnosti, ako aj klímy.

Rizikom dovozu je uhlíková stopa, či už v podobe CO2 alebo metánu. Presné údaje však o nej navyše nemá európska, ani americká strana.

„Ideálny tandem“

Projekt s názvom Cameron LNG má prispieť k vyššej energetickej bezpečnosti Európskej únie, vrátane Slovenska, píše TASR s odvolaním sa na Šefčoviča.

„Živo si pamätám, ako sme aj na Slovensku počas energetickej krízy v roku 2009 museli robiť ťažké rozhodnutia, či plyn pôjde domácnostiam, nemocniciam alebo priemyslu. Aj preto je energetická bezpečnosť medzi prioritami energetickej únie, čo v praxi znamená, že každý členský štát musí mať prístup aspoň k trom rôznym zdrojom plynu. A bez skvapalneného plynu to nejde,“ uviedol Šefčovič pre TASR pred odletom do Spojených štátov.

Dovoz amerického zemného plynu do Európy stúpa, ale zostáva zlomkovým

Spojené štáty a Európska únia vydali optimistické vyhlásenie o rastúcom podiele LNG na európskom trhu. Tomu naďalej jednoznačne dominuje ruský potrubný plyn.

Podľa jeho slov EÚ a USA tvoria „ideálny tandem“, lebo Európa potrebuje viacerých dodávateľov plynu, ktorí si budú navzájom konkurovať a ponúkať lepšie ceny. Spojené štáty sú zasa najväčší svetový producent plynu, a preto obojstranná spolupráca má „strategický význam“.

V súčasnosti EÚ dováža približne 72 miliárd kubických metrov (BCM) skvapalneného plynu. Vďaka novovznikajúcej infraštruktúre na svojom území by však dokázala doviezť až 210 BCM, čo by pokrylo zhruba polovicu súčasnej spotreby plynu. Priestor na obchodnú spoluprácu s USA je preto podľa Šefčoviča naozaj veľký.

Nárast o 272 percent

Od stretnutia predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vlani v júli narástol americký export LNG do Európy o 272 percent.

„V prvom kvartáli 2019 sa Spojené štáty podieľali na dovoze LNG do Únie 13 percentami – v porovnaní s 5 percentami minulý rok. Celkovo do Európy išlo 35 percent amerického vývozu LNG, pričom minulý rok to bolo 11 percent,“ skonštatoval na začiatku mesiaca Cañete.

Dopyt po americkom plyne by pritom podľa odhadov mal rásť aspoň do roku 2030. Podľa vyhlásenia Komisie je jedným z dôvodom klesajúca ťažba v Severnom mori.

„V nasledujúcich rokoch očakávame, že plyn vrátane LNG si udrží svoj význam, pričom si viac menej zachová svoj približne štvrtinový podiel na spotrebe energie v Európe,“ povedal španielsky eurokomisár.

Prechodné palivo

Európsky dopyt po plyne ženú aj ciele EÚ znížiť emisie oxidu uhličitého v energetike, ktoré sú hlavnou príčinou človekom spôsobenej klimatickej zmeny.

Umieračik zvoní čoraz väčšiemu počtu uhoľných baní, čo podľa think-tanku Carbon Tracker bude krajiny pre krajiny ako Taliansko, Španielsko, Nemecko či Holandsko znamenať príklon k uhliu ako k alternatíve. Carbon Tracker upozorňuje, že v Spojenom kráľovstve už prechod do veľkej miery prebehol na popud domácich politík.

Cena emisií sa zvýši, prechod od uhlia k plynu sa urýchli

Hodnota emisných povoleniek v Európe môže v rokoch 2019-2023 dosiahnuť v priemere 35 až 40 eur za tonu. Urýchlil by sa tým prechod od uhlia k plynu, tvrdí Iniciatíva Carbon Tracker.

„V blízkej budúcnosti ostane zemný plyn dôležitou súčasťou európskeho energetického mixu, nakoľko sa posúvame k čistejším zdrojom energie,“ povedal Cañete.

„Plyn by tiež mal uľahčovať integráciu rastúceho množstva elektrickej energie, vyrobenej z variabilných (od počasia závislých) obnoviteľných zdrojov,“ doplnil eurokomisár.

Výhody a nevýhody

Dopyt po plyne v Európe pravdepodobne ostane na stabilnej úrovni. Európska komisia vo svojej Dlhodobej stratégii 2050 plyn označila za dôležité „prechodné palivo v snahe dekarbonizovať európsku ekonomiku“ do polovice 21. storočia.

Štúdia publikovaná na konci apríla v prestížnom časopise Nature potvrdila „zmysel prechodu od uhlia k plynu pre klímu“ ako „kľúčovej stratégie“ pri znižovaní emisií CO2 v energetike. Prechod je podľa štúdie „v súlade s cieľmi stabilizovať klímu v ďalších 50 až 100 rokoch“.

Výskumníci však zároveň podčiarkli niektoré obavy, ktoré sa so zvýšenou spotrebou plynu spájajú. Tou hlavnou je „možné spomalenie nasadenia uhlíkovo menej uhlíkovo náročných technológií, napríklad obnoviteľných zdrojov“. To môže v konečnom dôsledku „oddialiť prechod k dekarbonizovanej spoločnosti“.

Európska únia tieto obavy zdieľa. Po boku ministra energetiky Ricka Perryho Cañete na podujatí zdôraznil odhodlanie Únie znížiť emisie oxidu uhličitého, ktoré spôsobujú klimatickú zmenu. A 75 percent týchto emisií pritom pochádza z výroby a využívania energií, dodal Cañete.

Strop v roku 2030

Mimo mikrofónov hovoria oficiálni predstavitelia o zatvárajúcom sa okne príležitostí pre vývoz amerického skvapalneného zemného plynu do Európy po roku 2030 vzhľadom na unijné uhlíkové limity.

„Európska spotreba plynu začne po roku 2030 klesať,“ uviedol po stretnutí jeden z predstaviteľov Únie.

Gazprom mení postoj, očakáva konkurenciu Američanov

Podiel Gazpromu na európskom trhu s plynom bol minulý rok najvyšší v histórii. Ruský plynárenský gigant vidí najväčšiu konkurenciu v americkom skvapalnenom zemnom plyne. 

Otázok o uhlíkovej stope amerického LNG je niekoľko už dnes. Konkrétne štatistiky k dispozícii nie sú, avšak zástupcovia Únie skonštatovali, že dovoz amerického LNG je „veľmi jednoznačne“ uhlíkovo náročnejšie ako dovoz cez plynovody z Ruska alebo Nórska.

Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová však skonštatovala, že „detailné informácie“ o uhlíkovej stope amerického LMNG zatiaľ európska exekutíva nemá. „Na úrovni Európskej únie nám chýba systém, ktorý by monitoroval uhlíkové stopy jednotlivých dovozných reťazcov. Stálo by však za pokus vyskúšať jeho potenciál,“ napísala Itkonenová pre EURACTIV.

Emisie metánu

Dáta chýbajú aj americkej strane, potvrdil súkromný Americký inštitút pre ropu (API). To znamená, že dopad amerického LNG na životné prostredie aktuálne nie je predmetom žiadneho výskumu.

Kalkuláciu uhlíkovej stopy amerického LNG komplikuje mnoho faktorov ako napríklad pôvod plynu z jednotlivých nálezísk aj konečná krajina, do ktorej plyn putuje.

„Hlavným rozdielom medzi LNG a plynom z plynovodov, čo sa týka ich uhlíkovej stopy, sú emisie metánu, nie CO2,“ pokračovala Itkonenová. Zdôraznila však, že dostupné dáta od Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) hovoria, že zásobovacie reťazce LNG nemusia nutne byť uhlíkovo náročnejšie ako plynovodné.

Carbon Tracker takisto tvrdí, že dátami o emisiách amerického LNG zatiaľ nedisponuje, k dispozícii by mali byť neskôr tento rok.

]]>
Mechanizmy Únie na pomoc Iránu pri prekonávaní amerických sankcií sú zložité a zatiaľ nestačia https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/mechanizmy-unie-na-pomoc-iranu-pri-prekonavani-americkych-sankcii-su-zlozite-a-zatial-nestacia/ Fri, 10 May 2019 12:00:10 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122134 Európska únia bude obhajovať iránsku jadrovú dohodu napriek rozhodnutiu Teheránu ustúpiť od svojich záväzkov v reakcii na sankcie Spojených štátov, tvrdia diplomati. Jej úspech však závisí na dohode o predaji iránskej ropy do Číny alebo Indie.

Británia, Francúzsko a Nemecko, ktoré podpísali dohodu v roku 2015 spolu so Spojenými štátmi, Čínou a Ruskom, sú odhodlané dokázať, že zvládnu kompenzovať minuloročné odstúpenie Spojených štátov od dohody, ochrániť obchod a ešte aj brániť Teheránu v rozvoji nukleárnych zbraní.

No vzhľadom na to, že iránske hospodárstvo je závislé na vývoze ropy, s ktorou obchoduje v amerických dolároch, sa sľubovaný európsky obchodný kanál na obchádzanie amerických sankcií ukázal ako zložitý. Navyše, zatiaľ nie je ani funkčný a zdá sa, že ani nebude schopný predaj ropy zvládať.

„Hrozí, že sa situácia ešte zhorší, no pôjde to postupne, nebude to kolaps,“ uviedol vysokopostavený európsky diplomat. Nemenovaný zdroj hovoril o „negatívnej špirále“, v ktorej obchod s potravinami a liekmi na kompenzáciu nestačí. Iný európsky vyslanec hovorí o „postupnom odstúpení“ Iránu od dohody.

Európsky nástroj proti americkým sankciám voči Iránu je pripravený

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo sa dohodli na zavedení špeciálneho účelového mechanizmu. Jeho spustenie podľa diplomatov zatiaľ blokujú rozpory medzi členskými krajinami.

Vďaka dohode, ktorú Západ považoval za jeden zo svojich najväčších diplomatických úspechov, zrušila OSN sankcie voči Iránu. Americký prezident Donald Trump však od nej v máji 2018 odstúpil, hoci Irán podmienky plnil. Spojené štáty verili, že dohoda nemala zásadný vplyv na program balistických rakiet a ani sa nezaoberala iránskym zapojením do občianskej vojny v Sýrii, voči čomu namietali práve Európania.

Znovuzavedenie sankcií má podľa Spojených štátov dramaticky oslabiť iránskych duchovných vodcov a donútiť Teherán, aby opätovne prerokoval širšiu dohodu o kontrole zbraní. Európska únia hovorí, že sa to dá urobiť aj bez toho, aby sa zrušila súčasná jadrová dohoda, ktorá prísne obmedzuje iránske obohacovanie uránu.

Iránsky prezident Hassan Rouhani v stredu (8. mája) varoval, že Teherán by mohol obnoviť obohacovanie uránu na vyššej úrovni, ak európske mocnosti, Čína a Rusko neurobia viac pre to, aby bolo možné sankcie Spojených štátov v oblasti bankovníctva a energetiky obchádzať efektívnejšie.

Potraviny a lieky nestačia

Európski diplomati a úradníci odmietajú akékoľvek ultimátum a niektorí sa domnievajú, že na záchranu dohody je ešte čas. Podľa jedného z vyššie postavených euroúradníkov je nateraz príliš skoro uvažovať nad návratom európskych sankcií.

„Oznámenia Iránu samé osebe nie sú porušením alebo odstúpením od jadrovej dohody,“ uviedol. „Posúdenie dodržiavania dohody je úlohou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Ak Irán dohodu poruší, reagovať by sme mali potom.“

Washington sa neobáva európskych mechanizmov proti sankciám voči Iránu

Európske firmy samé reagujú na zavedenie amerických sankcií a postupne krajinu opúšťajú. Výpadok dodávok iránskej ropy, ktorá čelí sankciám od začiatku mesiaca, ale tlačí jej ceny hore a Washington žiada, aby krajiny OPEC-u ropu doplnili.

Iní však tak optimistickí nie sú. V minulosti jeden z najväčších dodávateľov ropy do Európy postupne od novembra prichádza o svoje odbytisko v Únii. Posledné výnimky pre európske krajiny – Taliansko a Grécko – zrušil Washington 2. mája. V rovnakom čase o ne prišli aj Čína, India a Turecko.

Podľa úradníkov Európskej únie musí Irán predať približne 1,5 milióna barelov ropy denne na to, aby udržal svoju ekonomiku nad vodou. V súčasnosti však Teherán čelí pádu pod jeden milión barelov denne, čo môže v Iráne dokonca vyvolať hospodársku krízu.

Špeciálny obchodný kanál EÚ, známy ako INSTEX, ktorý navrhlo Rusko, by mal zaviesť výmenný systém pre iránsku ropu za európsky tovar. Pravdepodobne ale nebude pred koncom júna fungovať  a jeho kapacita je navyše obmedzená.

„INSTEX nie je riešením, pretože bude slúžiť len pri výmene potravín a liekov, pričom jeho štruktúra ešte nie je dokončená.“

Čínska záchrana?

INSTEX nabáda Irán, aby založil takzvanú zrkadlovú spoločnosť, ktorá musí spĺňať medzinárodné štandardy. Podľa diplomatov je pokrok je pomalý.

Návrhy právnych predpisov sa stále riešia a problémom je aj nedostatočná transparentnosť iránskeho finančného systému. Ďalšou komplikáciou je rozhodnutie USA sankcionovať iránske Revolučné gardy (IRGC), ktoré kontrolujú časť iránskeho hospodárstva.

Únia sa s Ruskom a Čínou dohodla na platobnom systéme pre Irán

Ministri piatich krajín sú odhodlaní rozšíriť opatrenia na ochranu dohody proti americkým sankciám, ktoré oslabujú iránsku ekonomiku. Keď začnú v novembri platiť sankcie na ropu, Teherán pravdepodobne nebude mať inú možnosť, ako ju pod cenu predávať Rusku alebo Číne.

Európsky plán B počíta s tým, že iránsku ropu bude kupovať India a Čína.

Peking je proti jednostranným sankciám USA voči Iránu a v apríli zvýšil dovoz iránskej ropy. India, ktorá je po Číne druhým najväčším klientom v tomto odvetví, naopak od novembra znížila nákupy o polovicu. Ropu teraz hľadá u iných dodávateľov.

Predstavitelia EÚ hovoria, že Dillí záujem o vstup do INSTEX-u už prejavilo, ale diskusie sotva začali a stále nie je ani úplne jasné, či by tento spôsob bol možný a výhodný.

Podľa Sanamy Vakilaovej z think tanku Chatham House tieto diskusie poukazujú na to, že Európa tlačí na Čínu a Indiu v oblastiach, ktoré nedokážu úplne ovplyvniť.

„Nie som si istá, či Európania dostatočne rozmýšľajú nad tým, čo robiť. Je totiž úplne jasné, že neexistujú zmysluplné ekonomické možnosti, ktoré by mohli Iránu ponúknuť,“ uviedla.

]]>
Po výhre opozície sa v Istanbule uskutočnia voľby ešte raz https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/po-vyhre-opozicie-sa-v-istanbule-uskutocnia-volby-este-raz/ Tue, 07 May 2019 14:20:02 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122041 Turecká volebná komisia vyhovela pripomienkam vládnej strany prezidenta Erdoğana a 16 miliónov Istanbulčanov si v júni voľby zopakuje. EÚ považuje rozhodnutie za spolitizované a očakáva, že Turci pri opakovaných voľbách zabezpečia prístup medzinárodných pozorovateľov.

Napriek tomu, že opozičný politik Ekrem İmamoğlu prebral po sérii prepočítavaní hlasov v polovici apríla úrad starostu Istanbulu, vládna strana napadla rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie. Včera (6. mája) napokon oznámila, že voľby v Istanbule si jeho obyvatelia zopakujú 23. júna.

„Odôvodnenie tohto ďalekosiahleho rozhodnutia, prijaté vo výrazne spolitizovanom kontexte, by sa malo bezodkladne sprístupniť verejnosti,“ komentovali v tlačovej správe rozhodnutie tureckej komisie aj šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová a eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn. Brusel žiada, aby Ankara pri opakovaných voľbách v Istanbule umožnila prístup rozsiahlejšiemu počtu zahraničných pozorovateľov.

V Istanbule môžu opakovať voľby, Erdoğan neuznal porážku

Kandidát opozície má aj po opätovnom prerátaní hlasov vo vyše 16-miliónovej priemyselnej metropole Turecka väčší počet hlasov. Vláda na čele s prezidentom tvrdí, že ide o spiknutie a podvod.

V neskorých večerných hodinách reagoval na rozhodnutie volebnej komisie aj nateraz stále úradujúci starosta Istanbulu. Opozičný politik vyzval tých, ktorí doteraz mlčali, aby sa nebáli a „hovorili“. Jeho motto „Všetko bude dobré“ (#HerŞeyÇokGüzelOlacak) sa stalo hitom internetov, zdieľali ho akademici, umelci, ale aj podnikatelia a obchodníci.

Jeho zapálený prejav sledovali na sociálnych sieťach desiatky tisícok Turkov, nakoľko štátom ovládané média opozičné vyhlásenia odignorovali. „Sme lační po demokracii, sme mladí a nikto nemôže zastaviť to, čo ľudia chcú. Nikdy sa nevzdáme! Budem pracovať so 16 miliónmi istanbulských obyvateľov, s 82 miliónmi Turkov z každého kúta krajiny,“ hovoril v zapálenom prejave İmamoğlu.

Do ulíc Istanbulu následne vyšlo aj niekoľko stoviek demonštrantov a mestom sa ozývalo a známe „rinčanie panvíc a tanierov“, tradičná protestná melódia sekulárnych tureckých domácností.

Turecká mena reagovala na večerné rozhodnutie volebnej komisie o opakovaní volieb až ráno a opäť výrazne oslabila.

Relatívna výhra

Komunálne voľby sa v Turecku konali v posledný marcový deň a hoci zabezpečili celkové víťazstvo vládnej strane AKP a jej koaličnému partnerovi, nacionalistom zo strany MHP, porážku utrpeli najmä vo veľkých mestách. Opozícia si kreslá starostov zabezpečila v hlavnom meste Ankara, tradične v Izmire, ale aj v Antalyi, Adane, Mardine, či Eskişehire.

V 16-miliónovom priemyselnom a kultúrnom centre Turecka, v Istanbule, čakali na oficiálne vyhlásenie víťaza vyše dvoch týždňov. Po sérii prepočítavaní, ktoré iniciovala porazená strana, napokon 17. apríla volebná komisia potvrdila, že Ekrem İmamoğlu, kandidát sekulárnej a najväčšej opozičnej strany CHP, získal o necelých 14 tisíc hlasov viac ako je protivník.

İmamoğlu si oficiálne poverenie prebral 17. apríla a v pomerne rýchlom čase prebral úrad a začal s dôležitými zmenami. Okrem iného zmenil tarify cestovného v meste, čím pre mnohých Istanbulčanov zlacnela doprava. Rovnako sa dohodol s mestskými podnikmi na znížení cien vodného a stočného. Vzhľadom na to, že sa v krajine prehlbuje finančná kríza a kúpyschopnosť obyvateľstva padá na historické minimá, obyvatelia najväčšieho tureckého mesta zmeny okamžite privítali.

Turci reagujú na zlú ekonomickú situáciu: Erdoğan prišiel vo voľbách o veľké mestá

Po štvrťstoročí sa novým primátorom Ankary stane sekulárny kandidát a zdá sa, že rovnaký osud čaká aj Istanbul. Napriek nerovnému boju v Turecku si opozícia zaistila v lokálnych voľbách významné víťazstvá. Miestni hovoria o tureckej jari.

Vládna strana prezidenta Erdoğana hovorí o „korupcii a podvode“ pri voľbách. „Boli sme svedkami nezákonných praktík, ktoré súviseli so zoznamami voličov a úradníkmi, ktorí prepočítavali hlasy,“ hovoril prezident Recep Tayyip Erdoğan na tlačovej konferencii.

Strana CHP obvinenia odmieta pripomína prípad referenda z roku 2017, kedy sama podala sťažnosť s rovnakým podozrením, pričom volebná komisia vtedy napriek nespokojnosti mnohých zarátala k platným aj 2,5 milióna neopečiatkovaných obálok s voličskými hlasmi.

Opätovné voľby už podľa predsedu najväčšej opozičnej strany Kemala  Kılıçdaroğlua nie sú len „o víťazstve v jednom meste, ale je to aj „otázka demokracie a spoločenského svedomia“.

Poučenie z minulosti

V júnových voľbách sa o kreslo starostu bude opäť uchádzať Binali Yildirim, bývalý premiér, súčasný predseda Národného zhromaždenia a jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Erdoğana.

Opozícia dnes vyvrátila špekulácie o tom, že by opakovanie volieb odbojkotovala a verí, že jej kandidát jednoznačne zvíťazí opäť.

Médiá už priniesli informáciu, že úrad starostu až do volieb povedie člen vládnej strany, dokonca priamo príbuzný prezidenta Erdoğana.

Na Turecko netreba zabúdať. Cez víkend čakajú krajinu ďalšie voľby

V Turecku sa budú konať lokálne voľby, zahraničie si však viac všíma údajné špekulácie na finančných trhoch, ktoré držia miestnu menu nad hladinou. Ceny potravín v priebehu roka narástli o tretinu a ekonómovia očakávajú ďalší prudký prepad hospodárstva.

Pri volebnej účasti v meste, ktorá v marci presiahla 75 percent, sa očakáva výrazná politická mobilizácia aj pri opakovaní v júni. Podľa prieskumov si ale opozičný kandidát už týchto dňoch zabezpečil jasnejšiu prevahu.

Analytici však pripomínajú parlamentné voľby z roku 2015, kedy vládna strana AKP prišla o výraznú časť kresiel v národnom zhromaždení. Nasledovala jedna z najrozsiahlejších politických kampaní, krajina dokonca v období medzi voľbami čelila mnohým teroristickým útokom. Po opätovnej voľbe v novembri AKP konsolidovala moc a kandidátov opozície, najmä kurdskej strany HDP, zadržala, či dokonca uväznila.

]]>