Zdravotníctvo – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 20 May 2019 12:12:08 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Zdravotníctvo – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Eurokomisár: Nová Európska komisia navrhne sprísnenie regulácie tabaku https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/eurokomisar-nova-europska-komisia-navrhne-sprisnenie-regulacie-tabaku/ Mon, 25 Mar 2019 10:06:04 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120895 Urobí tak na základe vyhodnotenia, ako v praxi funguje platná tabaková smernica, povedal eurokomisár pre zdravie Vytenis Andriukaitis pre EURACTIV.com.

„Máme tu dve veci: jedna je zber informácií o elektronických cigaretách a nových tabakových produktoch. Budú (nová eurokomisa) s tým mať veľa práce. Budú musieť ukázať, ako tabaková smernica reálne funguje a preskúmať možnosti ako ju vylepšiť,“ povedal Andriukaitis.

Litovský eurokomisár Andriukaitis nedávno oznámil, že sa bude uchádzať o post prezidenta vo svojej krajine. Kritizoval tabakový priemysel za to, že si neuvedomuje, aké škody napáchal.

„Viem zorganizovať návštevu na onkologickom oddelení, aby videli, čo urobili, pretože tam nikdy neboli. Nikdy nepochopili utrpenie týchto ľudí. Najmä, ak máte pred sebou pacientov s rakovinou.“

Šéf Andriukaitisovho kabinetu, Arūnas Vinčiūnas nedávno označil elektronické cigarety za „jed“, za čo si vyslúžil kritiku zo strany výrobcov. „Bolo by zvláštne, keby ho priemysel neobvinil. To by ma prekvapilo,“ reaguje komisár.

„Moja otázka výrobcom je: škodí fajčenie alebo nie? Spôsobuje rakovinu alebo nie? Poškodenie zdravia, je poškodenie zdravia. Je jedno, či to je viac alebo menej,” dodal.

Komisia sa pýta verejnosti na zdanenie tabaku

Verejná online konzultácia sa týka európskej úpravy spotrebnej dane z tabakových výrobkov a možné zdanenie nových výrobkov.

Tabak v Európe považuje za náhodný produkt. Pred tým, než ho Kolumbus priniesol ho Európania nepoznali. Nikotín je preto podľa neho úplne iná vec ako alkohol, keďže alkohol má na kontinente históriu v trvaní 10 tisíc rokov. Dodáva ale, že aj jeho spotrebu je potrebné kontrolovať.

Na rozdiel od Európskej komisie alebo od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) výrobcovia zdôrazňujú, že nové produkty ako sú elektronické cigarety alebo zahrievaný tabak treba vnímať ako prijateľnejšiu náhradu za klasické fajčenie, ktoré je podľa nich viac škodlivé.

Podľa eurokomisára je ale lepšie siahnuť po produktoch ako sú nikotínové žuvačky. Ak by pre ťažkých fajčiarov existovala reálna možnosť zbaviť sa tohto zlozvyku s použitím elektrických cigariet, mali by tento postup riadiť odborníci.

„Ak sa použijú elektronické cigarety ako spôsob, ako prestať fajčiť, malo by to byť manažované lekármi a špecialistami a predávané v lekárňach, nie v supermarketoch,“ hovorí.

„V realite ale vidíme niečo iné. Priemysel navrhuje nebezpečné produkty a využíva rôzne diery v (tabakovej) smernici. Využívajú rôznych advokátov, ktorí hovoria, že sú menej škodlivé. Dospievajúci ľudia, ktorí nikdy predtým nefajčili skúšajú elektronické cigarety. Je to na smiech.“

Boj proti tabaku ako ľudské právo?

Eurokomisár sa zúčastní sa sérii podujatí, ktoré sa budú tento týždeň odohrávať v rumunskej Bukurešti.  Ich cieľom je hovoriť o boji proti tabaku ako o ľudskom práve. Európska sieť pre prevenciu fajčenia a tabaku (ENSP) bude pod záštitou rumunského prezidenta Klausa Iohannisa hostiť Globálne fórum ľudských práv a svet bez tabaku.

]]>
Štúdia o dopadoch glyfosátu na zdravie musí byť verejná, rozhodol európsky súd https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/news/studia-o-dopadoch-glyfosatu-na-zdravie-musi-byt-verejna-rozhodol-europsky-sud/ Mon, 11 Mar 2019 12:56:24 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120454 Existujú obavy, že povolený prostriedok proti burine ohrozuje zdravie. Európska agentúra pre potravinovú bezpečnosť urobila analýzu, ktorú musí teraz zverejniť.

Súdny dvor Európskej únie vo štvrtok (7. marca) rozhodol o povinnosti Európskej agentúry pre potravinovú bezpečnosť (EFSA) zverejniť štúdie o možných účinkoch glyfosátu na zdravie. EFSA odmietala štúdie o toxicite a karcinogenite glyfosátu zverejniť z dôvodu ochrany obchodných a finančných záujmov výrobcov.

Martin Hojsík, kandidát Progresívneho Slovenska na europoslanca, privítal rozsudok luxemburského súdu. „Je to práve glyfosát, ktorý vzbudzuje obavy z negatívnych účinkov na zdravie. Preto je neprípustné aby boli štúdie o možných dopadoch na zdravie a životné prostredie utajované, ako tomu bolo doteraz,“ povedal Hojsík vo vyjadrení, ktoré rozposlal médiám.

Obavy o zdravie

Glyfosát je najpoužívanejší prostriedok proti burine v EÚ a na svete. S jeho používaním sa však spájajú obavy o zdravie ľudí. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny označuje túto látku za pravdepodobne karcinogénnu.

Európska únia povolila glyfosát na ďalších 5 rokov

Členské krajiny rozhodli o licencii pre glyfosát. Najpoužívanejším herbicídom s obsahom tejto látky tak umožnili zostať na európskom trhu ďalších 5 rokov.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska chemická agentúra (ECHA), o ktorých posudky sa opiera Európska komisia, však považujú glyfosát za neškodný.

Členské krajiny EÚ v novembri 2017 odsúhlasili používanie glyfosátu na ďalších päť rokov, do konca roku 2022. Európsky parlament po roku 2022 požaduje absolútny zákaz používania tejto látky.

Iniciatíva europoslancov

Súdny dvor EÚ vo štvrtok upozornil, že verejný záujem mať prístup k informáciám týkajúcim sa účinkov na životné prostredie znamená nielen poznať, čo sa uvoľní alebo sa môže uvoľniť do životného prostredia, ale aj pochopiť, ako by mohlo byť životné prostredie ovplyvnené sporným chemickým prvkom.

Súdna inštitúcia z Luxemburgu pripomenula, že EFSA po tom, ako v marci 2014 vo svojej hodnotiacej správe odobrila obnovenie licencie pre glyfosát, dostala dve oficiálne žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré by jej rozhodnutie vysvetlili.

Medzi žiadateľmi bola aj skupina poslancov Európskeho parlamentu. Ich záujem sa týkal možnej toxicity a karcinogenity glyfosátu.

Obchodné záujmy?

EFSA tieto žiadosti odmietla, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnila aj tým, že zverejnenie takýchto informácií by mohlo poškodiť obchodné a finančné záujmy spoločností, ktoré predložili správy o štúdiách, že neexistoval verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie uvedených dokumentov, a že neexistoval prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie častí štúdií, ku ktorým žiadatelia žiadali prístup.

Europoslanci chcú zákaz glyfosátu od 2022

Po občianskej petícii proti glyfosátu Európsky parlament odhlasoval úplný zákaz tohto herbicídu od roku 2022.

Neochota EFSA zverejniť požadované dokumenty skončila žalobou na Súdnom dvore EÚ.

Súd sa vo štvrtok odvolal na skutočnosť, že zverejnenie informácií, ktoré sa týkajú „emisií do životného prostredia“, sa považuje za „prevažujúci verejný záujem“ v porovnaní so záujmom o ochranu obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby. To znamená, že EFSA sa nemôže odvolávať na ochranu obchodných záujmov v snahe zabrániť zverejneniu informácií o vplyvoch podozrivej chemickej látky.

Verejný záujem

Súd rozhodol, že v prípade látky glyfosát musí mať verejnosť prístup nielen k informáciám o emisiách ako takých, ale aj k informáciám o strednodobých až dlhodobých dôsledkoch emisií spôsobených glyfosátom na životné prostredie, a aké môžu byť účinky tejto látky na „necielené organizmy“ (čiže aj ľudí).

Podľa Súdneho dvora EÚ je verejným záujmom nielen samotný prístup k informáciám o emisiách určitej látky do životného prostredia alebo o tom, čo sa predpokladá, že sa môže dostať do životného prostredia.

Verejným záujmom je aj pochopiť spôsob, ako by mohlo byť životné prostredie ovplyvnené emisiami príslušnej látky.

Tlak na transparentnosť

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je podľa Martina Hojsíka z Progresívneho Slovenska (PS) potvrdením, že Únia potrebuje rozšíriť prístup k informáciám o životnom prostredí a zdravotných rizikách pesticídov.

Rada sa nedohodla na ďalšom využívaní glyfosátu, Slovensko bolo za

Ak sa štáty nezhodnú na licencii pre pesticídy, Európska komisia zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu.

„Preto je potrebné, aby novozvolený Európsky parlament vyvinul účinný tlak na zvýšenie transparentnosti v tejto oblasti, ale aj uprednostnenie prevencie a predbežnej opatrnosti pri ochrane zdravia pred komerčnými záujmami,“ povedal Martin Hojsík, ktorý kandiduje v májových eurovoľbách na spoločnej kandidátke PS-Spolu.

„Európa potrebuje v záujme ochrany zdravia a životného prostredia obmedziť používanie nebezpečných pesticídov ako v poľnohospodárstve tak pri iných použitiach, ako je napríklad na Slovensku deklarovaná ochrana lesov. Slovensko by malo tomuto úsiliu pomáhať a nie brániť ako tomu bolo v prípade glyfosátu, kde nepodporilo jeho zákaz,“ dodal Hojsík.

]]>
Europarlament odobril kontrolované využívanie marihuany na liečebné účely https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/europarlament-odobril-kontrolovane-vyuzivanie-marihuany-na-liecebne-ucely/ Thu, 14 Feb 2019 12:53:43 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119807 Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali členské štáty EÚ, aby plne využili potenciál liekov na báze marihuany a odstránili prekážky, ktoré bránia ďalšiemu vedeckému výskumu v tejto oblasti.

Poslanci v stredu (13. februára) v Štrasburgu v rámci nelegislatívneho uznesenia vyzvali Európsku komisiu a vnútroštátne orgány členov EÚ, aby spoločne vymedzili jasnú hranicu medzi využívaním marihuany na lekárske a iné účely a podporovali výskum a inovácie týkajúce sa projektov spojených s ich použitím na liečebné účely.

Legislatívna úprava týkajúca sa liečebného využívania konopy je totiž v jednotlivých členských štátoch odlišná.

Marihuana v Únii: Bez lekárskeho predpisu to nejde nikde, rozhoduje ale tolerancia

Marihuana je najčastejšie používanou nelegálnou drogou v Európe, pričom jedno percento Európanov, teda tri milióny obyvateľov, ju užíva na dennej báze. Tolerancia orgánov činných v trestnom konaní sa ale líši.

Schválený text žiada Úniu a jej členské štáty, aby vyriešili problémy súvisiace s regulačnými, finančnými a kultúrnymi prekážkami, ktoré bránia vedeckému výskumu.

Uznesenie tiež požaduje riadne financovanie výskumných činností a podporu rozširovania poznatkov o liečebnom využití konopy medzi zdravotníckymi pracovníkmi.

Reguláciou proti čiernemu trhu

Europarlament zároveň vyzval členské štáty, aby umožnili lekárom riadiť sa pri predpisovaní regulačne schválených liekov vyrábaných z konopy vlastným odborným úsudkom. Na tieto lieky, pokiaľ sú účinné a schválené, by sa podľa europoslancov mal vzťahovať systém verejného zdravotného poistenia rovnako ako na iné lieky.

Poslanci zdôraznili, že regulácia liekov na báze marihuany by viedla k ich kvalitnejšiemu a presnejšiemu označovaniu a premietla by sa aj do ďalších zdrojov verejných príjmov. Tento krok by mal dopad aj na čierny trh s týmito liekmi, ako aj na prístup maloletých k tejto látke.

Marihuanu vyskúšala tretina mladých Slovákov

Amfetamíny sú podľa agentúry EÚ najčastejším dôvodom odvykacej liečby na Slovensku.

Európsky parlament v správe pre médiá pripomenul, že konopa alebo kanabinoidy môžu byť účinné pri potláčaní nechutenstva a znižovaní úbytku hmotnosti spojených s chorobou HIV/AIDS, pri zmierňovaní symptómov mentálnych porúch, ako je psychóza či Tourettov syndróm, a tiež pri zmierňovaní príznakov epilepsie, ako aj Alzheimerovej choroby, artritídy, astmy, rakoviny, Crohnovej choroby a glaukómu. Ide o lieky, ktoré prispievajú aj k zníženiu rizika obezity a cukrovky a zmierneniu menštruačných bolestí.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne odporučila, aby sa kanabidiol (CBD), ktorý je zložkou konopy, neuvádzal v zozname medzinárodne kontrolovaných látok.

]]>
Eurokomisia je k elektronickým cigaretám skeptická https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/eurokomisia-je-k-elektronickym-cigaretam-skepticka/ Mon, 11 Feb 2019 10:43:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119663 Európska komisia zatiaľ nechce s tabakovým priemyslom diskutovať o nových produktoch, nechystá ani novú reguláciu. 

Elektronické cigarety sú možno podľa niektorých štúdií menej škodlivé, no stále ide o „jed“, povedal na podujatí EURACTIV v Bruseli vysokopostavený zamestnanec Európskej komisie Arūnas Vinčiūnas, ktorý pôsobí ako šéf kabinetu eurokomisára zodpovedného za verejné zdravie z Litvy Vytenisa Andriukaitisa.

Menej škodlivé, ale stále jedovaté

Vinčiūnas zopakoval, že Komisia určite nepovažuje nové tabakové produkty za zdravé. „Sú vedecké štúdie, ktoré hovoria, že elektronické cigarety sú menej škodlivé ako cigarety. Ale stále je to tabak“.

„Môžete piť menej jedu, ale v konečnom dôsledku je to stále jed,“ povedal.

Tabakové firmy tvrdia, že elektrické cigarety, resp. nové produkty, sú dobrým spôsobom, ako nahradiť klasické fajčenie a eventuálne s ním skoncovať. Hovoria, že verejné politiky by mali zohľadniť, že ide o menej škodlivú opciu.

Európska komisia a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sú toho názoru, že existujú iné, medicínske spôsoby, ako sa vzdať fajčenia a že zdravotníci by nemali ľudom odporúčať nové tabakové produkty.

Vinčiūnas pripustil, že sa Európska komisia systematicky vyhýba stretnutiam s predstaviteľmi tabakového priemyslu. „Je tam neochota a špecifické postoje k tabakovému priemyslu“, ktoré pre iné sektory neplatia, povedal.

„Snažíme sa priviesť dokopy dve strany, aby sme diskutovali o jednoduchých veciach, ale ľudia sú niekedy veľmi tvrdohlaví“, dodal.

Vinčiūnas tiež pre EURACTIV povedal, že v súčasnom legislatívnom období už nebude na programe žiadna regulácia nových tabakových produktov. Európsky parlament končí v apríli pred májovými eurovoľbami, nová Európska komisia nastúpi na jeseň tohto roka.

Európska tabaková smernica ukladá Európskej komisii vypracovanie správy o implementácii platných pravidiel, ktoré pokrývajú aj elektronické cigarety, v roku 2021. Podľa Vinčiūnasa bude veľa závisieť od nej.

Litovský komisár EÚ pre zdravie Vytenis Andriukaitis je k elektronickým cigaretám podobne rovnako skeptický. V nedávnom vystúpení uviedol, že ho znepokojuje počet mladých ľudí, ktorý sa k nim obracajú.

„Nemôžeme popierať realitu. Nemôžeme predstierať, že elektronické cigarety na to, aby ľudia prestali fajčiť, keďže vidíme veľa mladých ľudí, ktorí ich začínajú fajčiť,“ povedal eurokomisár nedávno pri príležitosti Svetového dňa boja proti rakovine.

]]>
Tabaková smernica pri zákaze príchutí nediskriminovala, rozhodol súd https://euractiv.sk/section/danova-politika/news/tabakova-smernica-pri-zakaze-prichuti-nediskriminovala-rozhodol-sud/ Wed, 30 Jan 2019 15:08:48 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119215 Tabaková smernica z roku 2014 sa znova ubránila na európskom súde. Predmetom sporu bola aj otázka, či prechodné obdobie pre mentolové cigarety nebolo porušením princípu rovnakého zaobchádzania.

Nemecká rodinná firma Planta Tabak vyrába a predáva tabakové produkty. Pred prijatím európskej regulácie to bol predovšetkým aromatizovaný tabak na vlastnoručné šúľanie cigariet s mentolovou príchuťou.

Firma na nemeckom súde tvrdila, že sa na jej produkty európsky zákaz uvádzania tabakových výrobkov s charakteristickou arómou na trh (a zdravotných varovaní a pravidiel prezentácie výrobku) nevzťahujú.

Tabaková smernica zakazuje od mája 2016 používanie príchutí v tabakových výrobkoch. Podľa mnohých expertov totiž pomáhajú príchute prekonať nepríjemný pocit pri začiatkoch fajčenia, čo prispieva k rozšírenosti fajčenia. Druhým dôvodom je, že fajčiar dym z ochuteného tabaku vdychuje spravidla intenzívnejšie.

Smernica zakázala príchute ako sú čokoláda alebo vanilka. Vzhľadom na veľký podiel na trhu, dostali mentolové cigarety výnimku do mája 2020. V smernici sú definované ako výrobky, ktoré predstavujú vo svojej kategórii viac než 3 percentá celkového predaja v EÚ.

Nemecká firma napadla práve definovanie produktov, ktoré majú nárok na výnimku cez objem predaja. Tú totiž spĺňajú mentolové cigarety, ale už nie voľný tabak. Firma tvrdila, že ide o porušenie princípu právnej istoty a princípu rovnakého zaobchádzania. Inými slovami tvrdili, že regulácia zaobchádza inak s porovnateľnými výrobkami.

S podobnou argumentáciou spochybnila aj to, že sa prechodné obdobie neuplatnilo na cigarety s inými arómami, ako je napríklad vanilka alebo eukalyptus, keďže tieto výrobky majú totožné objektívne charakteristické znaky a rovnaké riziká pre ľudské zdravie.

Prípad sa z nemeckého súdu dostal na Súdny dvor EÚ.

Ten vo svojom dnešnom (30. januára) rozsudku potvrdil platnosť smernice v jej znení a  teda aj to, že rozdielny prístup k rôznym výrobkom je opodstatnený. Prechodné obdobie sledovalo  podľa súdu legitímny zámer dať veľkej skupine spotrebiteľov priestor a čas prejsť na iné produkty. Členské štáty však nemajú možnosť dodávať ďalšie prechodné obdobia nad rámec smernice, dopĺňa súd.

Súd opätovne potvrdil, ako to urobil už v spore s Poľskom (C-358/14), že zákaz príchutí je primeraným zásahom pri dosahovaní cieľov v oblasti verejného zdravia, keďže bolo dokázané, že príchute sú atraktívne najmä pre mladých ľudí a uľahčujú konzumáciu tabaku. Poľsko je krajina, kde sú mentolové cigarety obzvlášť populárne.

Súd EÚ potvrdil platnosť tabakovej smernice

Nové pravidlá o baleniach cigariet či zákazu mentolovej príchute sú platné a neporušujú primárne právo EÚ, rozhodol včera Súdny dvor EÚ.

K ďalším otázkam nemeckého súdu európski sudcovia vysvetlili, že smernica zakazuje poskytovanie informácií o chuti, vôni, či príchutiach nie len na propagačné ale aj na ostatné účely a to aj v prípade mentolovej príchute, ktoré je ešte prechodne povolená.

Rovnako platí, že je zakázané používanie log, ktoré odkazujú na príchute. Hoci sú ochranné známky duševným vlastníctvom, sú odmieta aj argument, že ide o vyvlastnenie. Súd to vníma ako obmedzenia práva na majetok. Zákaz použitia platí na jednotlivých spotrebných balíčkoch cigariet, no firmy ich stále ich môžu používať vo veľkoobchode.

 

]]>
Vysušovanie pôdy ohrozuje aj Slovensko, Európa ho nerieši dostatočne https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/news/vysusovanie-pody-ohrozuje-aj-slovensko-europa-ho-neriesi-dostatocne/ Tue, 18 Dec 2018 14:07:32 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=118160 Dezertifikácia môže viesť k chudobe, zdravotným problémom a k poklesu biodiverzity. Európskej únii chýba v boji proti nej systematický prístup.

Európska komisia nemá jasnú predstavu o problémoch spôsobených dezertifikáciou a degradáciou pôdy v Európskej únii. Ide pritom o rastúce hrozby.

Uvádza sa to v správe Európskeho dvora audítorov (EDA) zverejnenej v utorok 18. decembra. Dezertifikácia je hrozbou aj pre Slovensko.

Audítori upozornili, že opatrenia, ktoré doteraz prijala Komisia a členské štáty EÚ v boji proti dezertifikácii, nie sú dostatočne koherentné. Komisii vyčítajú, že nevyhodnotila pokrok na ceste k neutralite degradácie pôdy, čo je cieľom pre rok 2030.

Riziko dezertifikácie sa zvyšuje

Dezertifikáciou sa označujú procesy súvisiace s ľudskou činnosťou a klímou, ktoré vedú k problémom v suchých oblastiach. K tým patrí zníženie produkcie potravín, neúrodnosť pôdy, zníženie prirodzenej odolnosti pôdy a zníženie kvality vody.

V Európe horeli lesy a pôda s rozlohou Cypru

Európska komisia vyzvala na prijatie prísnejších opatrení na prevenciu lesných požiarov.

Prognózy zmeny klímy v Európe ukazujú, že riziko dezertifikácie sa zvyšuje.

V južnej Európe existujú teplé polopúšte a tento jav sa rozširuje na sever. Dezertifikácia je dôsledkom, ale aj príčinou klimatických zmien: pri degradácii pôdy vznikajú skleníkové plyny a degradovaná pôda má nižšiu schopnosť zadržiavať oxid uhličitý.

Správa EDA upozornila, že podľa Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii je ohrozených týmto javom 13 členských štátov EÚ: Bulharsko, Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.

Chudoba a zdravotné problémy

V roku 2015 sa EÚ a jej členské štáty zaviazali dosiahnuť do roku 2030 neutralitu degradácie pôdy v EÚ.

Teplejší vzduch, menej vody a viac tornád. Slovensko sa musí prispôsobiť zmene klímy

Envirorezort zverejnil aktualizovanú stratégiu adaptácie na klimatické zmeny. V energetike zdôrazňuje úlohu obnoviteľných zdrojov a zemného plynu, jadrovú energiu nespomína.

Audítori navštívili päť členských štátov EÚ postihnutých týmto fenoménom (Španielsko, Taliansko, Cyprus, Portugalsko a Rumunsko) a skúmali, či sa riziko dezertifikácie v EÚ rieši účinne. Podľa ich zistení Komisia nemá jasnú predstavu o týchto problémoch a opatrenia podniknuté na boj proti dezertifikácii nie sú dostatočne koherentné, zatiaľ čo dezertifikácia a degradácia pôdy sú rastúcimi hrozbami v EÚ.

„Sme svedkami rastúceho sucha a rizika dezertifikácie v dôsledku zmeny klímy v EÚ,“ uviedol Phil Wynn Owen, člen EDA zodpovedný za túto správu.

Upozornil, že dezertifikácia môže viesť k chudobe, zdravotným problémom v súvislosti s vetrom prenášaným prachom a k poklesu biodiverzity. „Môže mať aj demografické a hospodárske dôsledky, ktoré nútia ľudí migrovať z postihnutých oblastí. Ako audítori máme povinnosť upozorňovať na takéto riziká, ktoré môžu vyvíjať tlak na verejné rozpočty EÚ a na vnútroštátnej úrovni,“ dodal Owen.

Chýba európska stratégia

Audítori skonštatovali, že na úrovni EÚ neexistuje stratégia pre dezertifikáciu a degradáciu pôdy.

Poľnohospodári trpia suchom. Komisia chce pomôcť

Sucho v Európe ohrozuje nielen úrodu, ale aj príjmy farmárov. Komisia rozhodla, že poľnohospodári budú dostávať priame platby vopred a môžu použiť peniaze na rozvoj vidieka.

Namiesto toho existuje celý rad stratégií, akčných plánov a výdavkových programov, ako je napríklad spoločná poľnohospodárska politika, stratégia lesného hospodárstva EÚ a stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktoré sú dôležité v boji proti dezertifikácii, ale ktoré sa na ňu nezameriavajú.

Okrem toho sa projekty EÚ súvisiace s dezertifikáciou realizujú v rôznych oblastiach politiky, týkajúcich sa rozvoja vidieka, životného prostredia a klímy, výskumu a regionálnej politiky. Môžu mať pozitívny vplyv na boj proti dezertifikácii, ale pretrvávajú obavy o ich dlhodobú udržateľnosť.

Komisia a členské štáty EÚ zbierajú údaje o rôznych faktoroch, ktoré majú vplyv na dezertifikáciu a degradáciu pôdy, zatiaľ však podľa EDA neprebehlo celkové posúdenie degradácie pôdy na úrovni EÚ a ani nebola dohodnutá žiadna metodika. Koordinácia medzi členskými štátmi je obmedzená a Komisia neposkytla praktické usmernenia.

]]>
Pri znižovaní emisií sa musíme pýtať aj na náklady nečinnosti https://euractiv.sk/section/klima/video/pri-znizovani-emisii-sa-musime-pytat-aj-na-naklady-necinnosti/ Fri, 14 Dec 2018 10:13:53 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=118007 Experti Slovensku odporúčajú, aby sa sústredilo na verejné budovy a využívalo garantované energetické služby. Náklady zdravotnej starostlivosti z dôvodu nekvalitných budov sú na Slovensku 500 – 900 miliónov eur ročne.

V ktorom sektore slovenskej ekonomiky by mala dekarbonizácia prebehnúť prioritne a ako by mala byť financovaná?

Na túto otázku odpovedali viceprezident Solved – The Cleantech Company Radoslav Mizera, projektová manažérka ČEZ pre public affairs Barbora Vondrušková, expert na riaditeľstve pre projekty Európskej investičnej banky Edward Calthrop a predseda správnej rady Budov pre budúcnosť Peter Robl.

Stretli sa na EURACTIV Stakeholder Forum „Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?“, ktoré sa konalo 6. decembra v Bratislave.

]]>
Ak Únia schváli zrušenie striedania času, Slovensko si chce ponechať zimný čas https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/ak-unia-schvali-zrusenie-striedania-casu-slovensko-si-chce-ponechat-zimny-cas/ Fri, 19 Oct 2018 15:09:15 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=116343 Brusel chce nechať štátom možnosť vybrať si medzi letným alebo zimným časom. Rozhodnúť majú vlády. Slovenskému rezortu sociálnych vecí sa pozdáva alternatíva skoršej tmy večer a skorého ranného svitu. Dlhé letné večery by tak boli na Slovensku minulosťou.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní je od piatka (19. októbra) k dispozícii predbežné stanovisko Slovenskej republiky k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času. Podľa neho Slovensko súhlasí so zrušením striedania času, no požaduje, aby sa jednotlivé susedské krajiny navzájom koordinovali a nepoškodzovali tak vnútorný trh, či prepravu.

Vzhľadom na geografické a časové pásmo, v ktorom sa nachádza Slovenská republika si rezort myslí, že bude vhodné ponechať u nás zimný čas. Skoršie ranné svitanie, ale aj skorý západ slnka by sa v lete stali realitou.

Ak návrh Komise členské štáty EÚ schvália, posledný krát by si Slováci menili čas na hodinkách už o rok, 27. októbra 2019.

Slovensko si pravdepodobne ponechá zimný čas

Slovenská republika podporuje návrh Komisie, podľa ktorej by sa malo prestať so striedaním letného a zimného času. Návrh smernice dáva členským štátom právomoc rozhodnúť o svojom štandardnom čase, teda vybrať si, či ostanú pri čase letnom alebo zimnom.

Hoci rezort sociálnych vecí, ktorý predbežné stanovisko pripravil s návrhom európskej exekutívy súhlasí, požaduje „nevyhnutnú úroveň harmonizácie“ medzi krajinami. Znamená to, že okolité štáty by svoje rozhodnutie o tom, či si ponechajú nastálo letný alebo zimný čas, mali koordinovať, „najmä v stredoeurópskom regióne“.

„Z hľadiska vnútorného trhu je najdôležitejšie, aby si štáty nestanovovali samé (a rozdielne), či budú používať zimný alebo letný čas,“ konštatuje správa.

Dopady na energetickú efektívnosť sú podľa rezortu zanedbateľné. Dopady na priemysel považuje nateraz za nejasné.

Zrušiť či nezrušiť striedanie letného a zimného času, pýta sa Komisia občanov

Európska komisia pripomína, že v diskusii nejde o zjednotenie časových pásiem v Únii a že prípadné rozhodnutie o tom, či si krajina ponechá letný, alebo zimný čas, ostane na každom členskom štáte.

Predbežné stanovisko rezortu sa ale ďalej odvoláva na „nepriaznivé účinky na zdravie“, ktoré každoročné zmeny prinášajú. Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bude preto vhodné štandardizovať takzvaný zimný čas.

„V našich zemepisných šírkach sa dlhodobo uplatňoval a rešpektuje fyziológiu populácie na našom území,“ tvrdí rezort sociálnych vecí.

Ak si Slovenská republika ponechá zimný čas, znamenalo by to, že letný západ Slnka by si napríklad Banská Bystrica neužívala okolo pol deviatej, ale už o pol ôsmej.

Ak predbežné stanovisko prejde medzirezortným pripomienkovým konaním a následne zmeny osúhlasia aj ďalšie členské štáty EÚ, poslednú sezónnu zmenu štandardného času by Slovenská republika vykonala presne v nedeľu 27. októbra 2019 o 1:00 hod. ráno. Po tejto zmene by sa už čas nemenil.

Do konca budúceho týždňa môžu stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ešte pripomienkovať relevantné subjekty.

Európania sa vyslovili proti striedaniu letného a zimného času

Viac ako 80 percent respondentov v celoeurópskom online prieskume potvrdilo, že sa im už v marci a októbri nechce posúvať hodinky. Aký čas si nakoniec jednotlivé krajiny Únie ponechajú, rozhodnú miestne vlády.

Viac ako 80 percent respondentov v celoeurópskom online prieskume, ktorý organizovala Európska komisia v lete potvrdilo, že sa im už v marci a októbri posúvať hodinky nechce. Európska exekutíva preto postúpila s prípravou materiálu. Členské štáty tento návrh v súčasnosti analyzujú a pripomienkujú.

]]>
Zamknutá plechová skriňa vs. dátové centrum: Najväčšou hrozbou je zlyhanie ľudského faktora https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/zamknuta-plechova-skrina-vs-datove-centrum-najvacsou-hrozbou-je-zlyhanie-ludskeho-faktora/ Fri, 12 Oct 2018 12:57:59 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=116097 V čase, keď sa elektronizuje ďalšia zo základných služieb štátu – zdravotníctvo, je treba myslieť aj na jej bezpečnosť. V kybernetickej oblasti sa ale tradične najpomalšie prispôsobuje ľudský faktor, ktorý zároveň predstavuje aj jedno z najväčších rizík v bezpečnosti.

Slovensko si zraniteľnosť v oblasti kybernetickej ochrany zdravotníckych dát najviac uvedomilo minulý rok. Jeden zo svetovo najznámejších ransomwerov WannaCry zasiahol aj Fakultnú nemocnicu v Nitre. Hackerský útok, ktorý na celom svete spôsobil niekoľkomiliónové škody, však v Nitre neohrozil údaje o pacientoch.

Podľa prednostu Neurochirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice v Nitre Kamila Kolejáka bolo požadovanie výkupného od slovenskej nemocnice vzhľadom na jej finančné zabezpečenie pomerne cynické. Mnohí zamestnanci však prišli o svoje prednášky, či iné dáta podobného charakteru.

Európsku spoluprácu v kybernetickej bezpečnosti rozhýbal hackerský útok

„Vydieračský počítačový vírus“ WannaCry prinútil členské štáty a európske agentúry k prvej celoeurópskej spolupráci v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

„Nemocnica vymenila v priebehu týždňa približne 200 počítačov, pričom ich výmena už bola súčasťou pripravovaného verejného obstarávania,“ hovorí Koleják.

Nie všetky nemocnice, či iné zdravotnícke zariadenia ale môžu mať v čase narastajúcich kybernetických hrozieb rovnaké šťastie v nešťastí. O tom, ako útokom predchádzať a ako sa im v praxi v zdravotníckom sektore aktívne brániť, hovorili panelisti počas okrúhleho stola Digitálne zdravotníctvo bezpečne. Začiatkom októbra ho spoločne zorganizovala QuBit Academy a nezisková organizácia Cyber STRING.

Človek sa mení najpomalšie

Hoci technologické zabezpečenie dát napreduje, pacienti na Slovensku si stále nie sú istí, či sú ich osobné údaje, diagnózy, či predpísané lieky bezpečnejšie v zamknutej plechovej skrini v zdravotníckom zariadení, alebo v systéme elektornického zdravotníctva, tvrdia panelisti diskusie.

Technológia, ale aj legislatíva sa vyvíjajú omnoho rýchlejšie v porovnaní s tým, ako sa menia návyky človeka.

„Ľudský faktor predstavuje väčšinou väčší problém ako systémy,“ uviedol Rastislav Janota, riaditeľ Národnej jednotky SK-CERT, Národného bezpečnostného úradu Slovenskej republiky. Pripomenul tiež opakujúci sa príklad, ako si mnohokrát zamestnanci v ordináciách nechávajú svoje heslá nalepené na papieri na obrazovke. Iní ale nechávajú kľúče od skrine s dátami priamo v nej.

Keď firmy vytvoria vlastné kyberbezpečnostné tímy, voči zvyškovému riziku sa môžu poistiť

Volebné zásahy, falošné správy, hyberstraníckosť, ransomwary, odmietanie vstupu a služby, kybernetický terorizmus…. Vitajte v novej, normálnej Európe, píše PHILIPPE COTELLE.

Ivan Makatura, expert pre kybernetickú bezpečnosť z asociácie ISACA  rovnako pripomenul, že v súvislosti s bezpečnosťou zdravotníckych informácii je dôležité vnímať ochranu dát nielen v súvislosti s vonkajšími útokmi, ale aj v súvislosti s akýmsi vnútorným rizikom. Jednať sa môže o zlyhanie ľudského faktora nielen pri takých udalostiach, ako je phishingový email a zdanlivo nedôležitý klik na odkaz, ktorý mail doručil, ale ide aj o integritu uchovávanej informácie, teda dôslednosť v zadávaní dát do systémov.

„Nejestvuje väčšia či menšia hrozba. Sú len vyššie a nižšie riziká. Jestvuje množstvo rôznych zraniteľností a hrozieb a každá môže s určitou pravdepodobnosťou spôsobiť negatívny dopad,“ doplnil Makatura.

Aj podľa Lukáša Hlavičku, riaditeľa vládnej jednotky CSIRT, Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, je serverový komponent ochrany systému na vysokej úrovni, zatiaľ čo klientsky komponent ostáva problematickým.

„Bez vzdelávania na všetkých úrovniach to nepôjde,“ tvrdí Hlavička. „Vzdelanosť a povedomie je pre kybernetickú bezpečnosť rizikovým faktorom číslo jeden.“

Kybernetických útokov pribúda, tretine krajín Únie už ohrozili kritickú infraštruktúru

Najnovšia štúdia Europolu tvrdí, že útoky na internete sú svojou sofistikovanosťou, no zároveň lepšou dostupnosťou stále ťažšie rozpoznateľné. Najviac útokov na európske krajiny a spoločnosti prichádzalo v minulom roku priamo z Európy.

Povinne či dobrovoľne?

Debata o projekte eZdravia na Slovensku poukazuje na dlhodobú prax vnímať bezpečnosť spojenú s informačno-komunikačnými technológiami ako súčasť IT oddelení. To je podľa panelistov najzásadnejší problém, ktorý si vyžaduje odvážne a zásadné riešenie.

„Informačnú bezpečnosť je potrebné zaradiť do kategórie strategických rizík a tomu podriadiť aj organizačnú štruktúru organizácií,“ hovorí Igor Šenkarčin, šéf organizácia Cyber STRING a jeden z organizátorov.

Problém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v oblasti digitalizácie zdravotníctva je však zásadnejší a širší. Jana Bendová, hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo zo Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva pripomína, že až 45 percent všeobecných lekárov je starších ako 60 rokov. Starší lekári sa podľa nej skepticky pozerajú na nové systémy a ťažšie sa v IT svete orientujú.

Väčšina slovenských firiem nevie čeliť novodobým kybernetickým útokom

Pokročilé bezpečnostné nástroje pre odhaľovanie dnešných sofistikovaných hrozieb nemajú u nás ani dve pätiny podnikov.

Podľa Rastislava Janotu však vek nie je v tejto oblasti ospravedlnením a zabezpečenie dostatočného vzdelanie svojich pracovníkov má byť prioritou pre každého zamestnávateľa, vrátane štátu.

Ivan Makatura pripomenul štatistiku Eurostatu z minulého roka, podľa ktorej práve starší ľudia sú voči svojim schopnostiam v IT skeptickejší a nedôverujú si. Naopak mladí o sebe podľa štatistík nepochybujú, a preto sa často aj v súvislosti s počítačovou bezpečnosťou dopúšťajú chýb.

Komplikovanosť systém je ale otázkou najmä pre dodávateľa, ktorý ho môže upravovať podľa užívateľských požiadaviek, pripomenul Jozef Fiebig, riaditeľ NRSYS s.r.o., spoločnosti, ktorá pre eZdravie pripravuje aplikácie.

Peter Blaškovitš, generálny riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií v tejto súvislosti priblížil aj národný prieskum, podľa ktorého až 10 percent lekárov tvrdí, že ak bude zavedenie eHealth systému povinné, svoju prax opustia.

„Ide tu o ohrozenie zdravotnej starostlivosti o pacientov a to si nemôžeme dovoliť,“ tvrdí Blaškovitš. Dodal však, že zdravotnícke systémy pripomínajú v súčasnosti časy zavádzania bezpečnostných pásov do áut.

„Pri počiatkoch ich zavádzania mali pásy mnoho odporcov, v rámci jednej dekády sa stal absolútnou samozrejmosťou,“ hovorí prvý muž elektronického zdravotníctva na Slovensku.

Pridelenec z FBI: Je fenomenálne, že krajiny Únie začali v kyberbezpečnosti spolupracovať

Spolupráca medzi krajinami Únie a Spojenými štátmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti napreduje. Legislatívne bariéry, ale aj pretrvávajúca nedôvera medzi krajinami však vytvárajú priestor pre online kriminálnikov. Diery v jurisdikcii už odhalili.

Potrebuje to čas?

Helga Kajanová, medzinárodná konzultantka v oblasti eHealth pripomína, že bezpečný a fungujúci systém predstavuje omnoho efektívnejšiu formu záchrany zdravia. Príkladom je nehoda, po ktorej sa resuscituje. S dostatočnými online informáciami vie doktor zistiť, aký najefektívnejší spôsob zvoliť, či pacient nie je alergik, kardiak, prípadne, či nemá iné choroby.

V Dánsku sa podľa Kajanovej zavádzal podobný systém až 25 rokov, pričom sa chyby a problémy odstraňovali postupne.

„Krok, ktorý dnes pre zabezpečenie dát v zdravotníctve robíme je míľový,“ dodal Peter Blaškovitš.

„Systém má skvalitniť služby a zdravotníctvo ako také,“ hovorí generálny riaditeľ NCZI.

]]>
Únia prijala obmedzenia na 33 škodlivých chemikálií v odeve a obuvi https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/unia-prijala-obmedzenia-na-33-skodlivych-chemikalii-v-odeve-a-obuvi/ Wed, 10 Oct 2018 12:02:23 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=115983 Európska komisia prijala nové obmedzenia na 33 chemických látok používaných pri výrobe odevov, obuvi a iných textilných výrobkov, o ktorých je známe, že majú rakovinotvorné účinky a spôsobujú problémy pre reprodukčné zdravie.

Komisia v stredu (10. októbra) pri tejto príležitosti zdôraznila, že počas uplynulých desiatich rokov Únia výrazne znížila vystavenie svojich občanov škodlivým chemikáliám, pričom exekutíva EÚ neustále hodnotí, ako ešte lepšie posilniť ochranu spotrebiteľov, zamestnancov a životného prostredia.

V tomto kontexte treba vnímať aj nové obmedzenia na používanie 33 látok, o ktorých je známe, že majú rakovinotvorné účinky a škodia reprodukčnému zdraviu. Ide o látky používané v odevoch, obuvi a ďalších textilných výrobkoch.

Tetovanie v Únii doteraz nik nereguloval, problematických môže byť až 400 látok pod kožou

Až 12 percent Európanov má tetovanie, aké látky však sa však pod kožu dostanú, doteraz nikto nevedel.

Pravidlá stanovujú maximálne limity

Nové pravidlá boli prijaté úpravou nariadenia REACH, ktorá predstavuje najpokrokovejšiu a najkomplexnejšiu chemickú legislatívu na svete.

Nové opatrenia sa zamerali na ochranu zdravia európskych občanov tým, že obmedzili ich vystavenie chemikáliám CMR, čiže látkam klasifikovaným ako karcinogénne, mutagénne a toxické z pohľadu reprodukcie. Tie môžu byť obzvlášť škodlivé v prípade častého kontaktu s ľudskou kožou.

Komisia spresnila, že nové pravidlá stanovujú maximálne koncentračné limity pre používanie látok CMR v odevoch a textíliách a zakazujú umiestňovanie výrobkov, ktoré prekračujú tieto limity, na trh EÚ bez ohľadu na to, kde boli vyrobené.

Problém mikroplastov v životnom prostredí a hľadanie riešení v Európskej únii

Výskyt mikroplastov vo vode a v životnom prostredí vôbec je veľmi aktuálnym problémom, na ktorý sa v súčasnej dobe upiera pozornosť v celosvetovom meradle. Je dôsledkom už niekoľko desaťročí rastúcej krivky výroby plastov.

Obmedzenia boli vypracované na základe vedeckých a technických odporúčaní Európskej chemickej agentúry z Helsínk a po rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami.

Nové limity pre chemikálie CMR začnú platiť 24 mesiacov po zverejnení nariadenia v Úradnom vestníku EÚ.

]]>