Životné prostredie
Aj Slovensko musí podporiť nefosílne zameranie Európskej investičnej banky
Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie, píše JURAJ MELICHÁR.
Chápanie odpadov by sa malo stať súčasťou vzdelávania na školách
Zmenu správania sa k životnému prostrediu docielime len za intenzívnej spolupráce školy, rodiny a samosprávy. To, čo sa deti naučia doma, by mali mať možnosť žiť v škole. Informácie zo školy by mali prinášať do svojich domovov, píše KATARÍNA BEDNÁRIKOVÁ.
Slovensko čaká zvyšovanie poplatkov za odpady
Do budúcnosti existujú obmedzené možnosti pre zvýšenie výnosov z recyklácie obalov. Zvyšovať sa budú len náklady, pretože sa treba vysporiadať aj s „nelukratívnymi“ materiálmi, píše ALEXANDRA GRGULOVÁ.
K nízkouhlíkovej ekonomike sa Slovensko dostane obnovou budov
Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov, píše RICHARD PAKSI.
Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou
Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.
Vyššia recyklácia odpadu? Každý musí začať sám od seba
Ak obyvatelia porušujú pravidlá pri triedení odpadu – či už zámerne svojou ľahostajnosťou alebo nevedomky z dôvodu nedostatku informácií – zbytočne komplikujú a predražujú celý systém, píše RENÁTA MIHÁLIKOVÁ.
Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie
V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.
Prispievali by ste fajčiarovi na odvykanie aj cigarety? Pri uhlí sa to deje
Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.
Pre účinný boj proti plastovému odpadu chýbajú štatistiky
Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.
Európska legislatíva volá po výrube a spaľovaní stromov
Žaloba proti smernici o obnoviteľných zdrojoch je potrebná, pretože legislatívny proces, ktorý mal chrániť ľudí, ekosystémy a klímu, zlyhal, píšu JEAN-PASCAL VAN YPERSELE a MARY S. BOOTHOVÁ.
Malé vodné elektrárne sú horšie ako veľké, dôkazov je dosť
Oveľa lepším riešením ako masívne budovať malé vodné diela je prebudovať už existujúce veľké kapacity tak, aby pracovali efektívnejšie. Štát však v nastavení systému zlyháva, píše ekológ TOMÁŠ DERKA.
Bane: Kritériom výberu projektov pre hornú Nitru musí byť ich kvalita a nie predkladateľ
Ak jediným kritériom diskvalifikácie baníckych projektov má byť fakt, že ich predložila ťažobná spoločnosť, bude to v neprospech ľudí a na škodu celého regiónu, píše PETER ČIČMANEC.
Vláda zbiera projekty pre hornú Nitru bez účasti širokej verejnosti
Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.
Čo sa môže Slovensko naučiť od Holandska v obehovej ekonomike
Posun k obehovej ekonomike v Slovinsku dokázal zasiahnuť celý región. Podobné ohnisko v strednej Európe si bude vyžadovať konkrétne ciele a plány aj pre automobilový sektor, píše FREEK VAN EIJK.
Od žiaroviek k jedlu: Ako Holandsko buduje obehové hospodárstvo
Obehová ekonomika povedie k rastu HDP aj k novým pracovným miestam. Holandsko je jedným zo svetových lídrov v jej zavádzaní, píše FREEK VAN EIJK.
Spotreba energií na Slovensku rekordne rástla. Ako zareaguje zodpovedné ministerstvo hospodárstva?
Spotreba energie v budovách sa výrazne zvýši v dôsledku masívneho rozšírenia chladiacich systémov. Budú za tým extrémne vysoké teploty a dlhé obdobia horúčav v kombinácii s rastúcou kúpyschopnosťou obyvateľov, píše PETER ROBL.
Agrosektor zachránia len inovácie: Výzvy pre Európu a Slovensko
Podpora výskumu a inovácií bude rozhodujúca pre budúcnosť poľnohospodárstva. Slovensko má vďaka inováciám príležitosť vzkriesiť svoje kedysi prosperujúce odvetvie.
Slovensko prestáva byť múzeom obnoviteľných zdrojov energie
Slovensko nedostatočne podporuje zelené energie na miestnej a národnej úrovni. Viaceré dobré kroky v poslednej dobe však dávajú nádej do budúcnosti, píše JURAJ MELICHÁR.
Slovensko má šancu zbaviť sa uhlia medzi prvými
Potrebujeme odpísať zásoby uhlia, píše o návrhu nového všeobecného hospodárskeho záujmu MARTIN HOJSÍK.
Ako zabezpečiť útlm uhlia? Päť kritérií spravodlivej transformácie
Dlhodobá európska klimatická stratégia by mala zohľadniť dopady dekarbonizácie v jednotlivých odvetviach a regiónoch. Platforma Európskej komisie, aká funguje pre uhlie, by sa mala rozšíriť o dopravu alebo poľnohospodárstvo, píšu LISA FISCHEROVÁ a REBEKKA POPPOVÁ.
Odpadový zákon nenabáda k inováciám
Európska predpisy vo všeobecnosti viedli k zvýšeniu miery separovania a recyklácie komunálneho odpadu. Slovensku sa však nedarí zavádzať ekodizajn výrobkov a predchádzať tak vzniku odpadu, píše TOMÁŠ KOLENČÍK.
Región s vysokou mierou triedenia máme aj na Slovensku
Slovensko skládkuje celkovo 66 percent komunálneho odpadu a triedi, recykluje a kompostuje len 23 percent. Ponitrianske združenie obcí však dosahuje oveľa lepšie výsledky, ktoré majú európsku úroveň, píše IVANA MALEŠ.
Ak prestaneme dotovať uhlie do roku 2021, ušetríme ľuďom 345 miliónov eur
Slovenské domácnosti platia najväčšiu časť svojich príjmov za energie zo všetkých krajín EÚ. Zvýšenie ceny elektriny z uhlia od súkromnej firmy HBP, ktoré musia Slovenské elektrárne spaľovať, sa premietne do účtov za elektrinu aj u najchudobnejších ľudí, píše JURAJ MELICHÁR.