Životné prostredie
Znižovanie emisií: Zamerajme sa na budovy
Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.
#DataEU: Slovensko a Európska únia v dátach
Infografiky zhrnuté v publikácii tematicky mapujú niekoľko dôležitých aspektov členstva Slovenska v EÚ.
Modrá vlna | Európsky ekologický dohovor ako nová spoločenská zmluva
„Európsky ekologický dohovor“ nie je ničím menším, ako návrhom novej spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, medzi členskými štátmi a Úniou, medzi občanmi a Európou. Vypočujte si podcast Modrá vlna.
Päť výziev pre dekarbonizáciu energeticky náročných odvetví
Na dekarbonizáciu energeticky náročných odvetví sú potrebné inovácie, materiálová efektívnosť, transformácia energetiky, dostatok investícii a nový systém riadenia, píšu bruselskí výskumníci GAURI KHANDEKAR a THOMAS WYNS.
Európsky ekologický dohovor nestačí
Európske emisie netreba znížiť o 55, ale 65 percent do roku 2030, píše europoslanec MARTIN HOJSÍK. V návrhu Európskej komisie mu tiež chýbajú prísnejšie kritériá pre využívanie biomasy a malých vodných elektrární, ako aj ďalšie konkrétne opatrenia.
Cieľom klimatickej politiky nemá byť Európa bez priemyslu a závislá na dovoze
Pre svoju dekarbonizáciu potrebujú slovenský a európsky priemysel finančnú podporu a rovnaké podmienky na trhu ako mimoeurópski konkurenti, píše MILAN VESELÝ.
Sedem vecí, ktoré chýbajú v slovenskom energetickom a klimatickom pláne
V návrhu slovenského energetického a klimatického plánu chýbajú opatrenia zo stratégie obnovy budov a podporné mechanizmy. Niektoré opatrenia sú abstraktné, individuálne zdroje tepla sú zbytočne dehonestované a prognózy stoja na vode, píšu KATARÍNA NIKODEMOVÁ a ĽUBICA ŠIMKOVICOVÁ.
Aj Slovensko musí podporiť nefosílne zameranie Európskej investičnej banky
Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie, píše JURAJ MELICHÁR.
Chápanie odpadov by sa malo stať súčasťou vzdelávania na školách
Zmenu správania sa k životnému prostrediu docielime len za intenzívnej spolupráce školy, rodiny a samosprávy. To, čo sa deti naučia doma, by mali mať možnosť žiť v škole. Informácie zo školy by mali prinášať do svojich domovov, píše KATARÍNA BEDNÁRIKOVÁ.
Slovensko čaká zvyšovanie poplatkov za odpady
Do budúcnosti existujú obmedzené možnosti pre zvýšenie výnosov z recyklácie obalov. Zvyšovať sa budú len náklady, pretože sa treba vysporiadať aj s „nelukratívnymi“ materiálmi, píše ALEXANDRA GRGULOVÁ.
K nízkouhlíkovej ekonomike sa Slovensko dostane obnovou budov
Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov, píše RICHARD PAKSI.
Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou
Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.
Vyššia recyklácia odpadu? Každý musí začať sám od seba
Ak obyvatelia porušujú pravidlá pri triedení odpadu – či už zámerne svojou ľahostajnosťou alebo nevedomky z dôvodu nedostatku informácií – zbytočne komplikujú a predražujú celý systém, píše RENÁTA MIHÁLIKOVÁ.
Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie
V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.
Prispievali by ste fajčiarovi na odvykanie aj cigarety? Pri uhlí sa to deje
Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.
Pre účinný boj proti plastovému odpadu chýbajú štatistiky
Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.
Európska legislatíva volá po výrube a spaľovaní stromov
Žaloba proti smernici o obnoviteľných zdrojoch je potrebná, pretože legislatívny proces, ktorý mal chrániť ľudí, ekosystémy a klímu, zlyhal, píšu JEAN-PASCAL VAN YPERSELE a MARY S. BOOTHOVÁ.
Malé vodné elektrárne sú horšie ako veľké, dôkazov je dosť
Oveľa lepším riešením ako masívne budovať malé vodné diela je prebudovať už existujúce veľké kapacity tak, aby pracovali efektívnejšie. Štát však v nastavení systému zlyháva, píše ekológ TOMÁŠ DERKA.
Bane: Kritériom výberu projektov pre hornú Nitru musí byť ich kvalita a nie predkladateľ
Ak jediným kritériom diskvalifikácie baníckych projektov má byť fakt, že ich predložila ťažobná spoločnosť, bude to v neprospech ľudí a na škodu celého regiónu, píše PETER ČIČMANEC.
Vláda zbiera projekty pre hornú Nitru bez účasti širokej verejnosti
Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.
Čo sa môže Slovensko naučiť od Holandska v obehovej ekonomike
Posun k obehovej ekonomike v Slovinsku dokázal zasiahnuť celý región. Podobné ohnisko v strednej Európe si bude vyžadovať konkrétne ciele a plány aj pre automobilový sektor, píše FREEK VAN EIJK.
Od žiaroviek k jedlu: Ako Holandsko buduje obehové hospodárstvo
Obehová ekonomika povedie k rastu HDP aj k novým pracovným miestam. Holandsko je jedným zo svetových lídrov v jej zavádzaní, píše FREEK VAN EIJK.
Spotreba energií na Slovensku rekordne rástla. Ako zareaguje zodpovedné ministerstvo hospodárstva?
Spotreba energie v budovách sa výrazne zvýši v dôsledku masívneho rozšírenia chladiacich systémov. Budú za tým extrémne vysoké teploty a dlhé obdobia horúčav v kombinácii s rastúcou kúpyschopnosťou obyvateľov, píše PETER ROBL.