Životné prostredie – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 26 May 2019 09:03:58 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Životné prostredie – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/vysehrad-je-mrtvy-nech-zije-vysehrad-pre-obnovitelne-energie/ Fri, 24 May 2019 15:17:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=122595 V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Ada Ámonová pracuje ako výskumníčka berlínskeho think-tanku E3G – Tretej generácie environmentalizmu. Komentár vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Čo sa týka podielu obnoviteľných zdrojov energie, Česko, Maďarsko, Slovensko a Poľsko sedia v Európskej únii v poslednom rade. Vo všetkých krajinách je podiel pod 20 percentami. Situácia je ešte horšia pri pohľade na podiel obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike. Maďarsko je v pomyselnom rebríčku krajín Únie predposledné, Poľsko je piate a Česko šieste od konca. Slovensko z Vyšehradskej skupiny vytŕča vďaka hydroelektrárňam vybudovaným za komunizmu.

Nízky podiel obnoviteľných zdrojov sa často dáva za vinu geografii. Lenže Rakúsko, ktoré s tromi krajinami V4 susedí, je vo využívaní obnoviteľných zdrojov kontinentálnym lídrom. Naozaj vietor prestáva fúkať na rakúskej hranici? Čo by teda mohol byť dôvod pre taký obrovský rozdiel?

Odpoveďou je politická vôľa. Úspešný rozvoj obnoviteľných zdrojov v Rakúsku je zakotvený v politickej a spoločenskej zhode o prospešnosti čistej a udržateľnej energetickej politiky bez ohľadu na aktuálne ideologické smerovanie. Všetkým obyvateľom prináša blahobyt a čistý vzduch, ekonomike mnoho benefitov. Táto vízia a uvažovanie podporuje vysoké klimatické ambície.

Rakúsko pre 25 rokmi

Pred 25 rokmi však bolo všetko inak. Postoj k obnoviteľným zdrojom bol vtedy v Rakúsku podobný tomu, aký dnes vidíme v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch: obnoviteľné zdroje sú drahé, nespoľahlivé a neschopné produkovať dostatočné množstvo energie.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

V minulom storočí  na klimatickej zmene ani zďaleka nebola tak rozsiahla celospoločenská zhoda, technológie obnoviteľných zdrojov boli oveľa menej rozvinuté, investičné náklady boli vysoké a projektový manažment a financovanie boli iba v plienkach. Rakúsko, Nemecko a Škandinávia sa stali priekopníkmi, vďaka ktorým dnes prežívame pravý opak. Investície do solárnej a veternej energie sú rutinnými projektami, ktoré sa dobre integrujú do elektrických sietí. Celkové náklady investícií sa znížili značne pod väčšinu nákladov konvenčných elektrární.

Vlády V4 však stále veria, že iba veľké elektrárne sú schopné spoľahlivo dodávať elektrinu. Dominantní hráči v elektroenergetike sa cítia byť ohrození solárnou a veternou energiou a majú pravdu. Miestne vlády preto radšej blokujú rozvoj obnoviteľných zdrojov a udržujú hegemóniu konvenčných technológií pre výrobu elektriny.

Niektoré z týchto krajín zavádzajú nezmyselné a  radikálne regulácie. V Maďarsku nedostane povolenie žiadna veterná elektráreň  v okruhu 12,5 kilometra od akéhokoľvek ľudského obydlia, čo robí červenú zónu pre veterné elektrárne prakticky z celej krajiny. V dôsledku týchto pravidiel je jednoduchšie dostať povolenie na 2-gigawattovú jadrovú elektráreň ako na 30-megawattovú veternú farmu. Na Slovensku si zase ľudia môžu nainštalovať vlastné domáce obnoviteľné zdroje elektriny, z vyrobenej elektriny však musia spotrebovať aspoň 90 percent.

Kultivovanie provinčnej diskusie

Národné energetické a klimatické plány, ktorých prvú verziu si Európska komisia vyžiadala do konca minulého roku, odrážajú deformovanú predstavu energetickej politiky a veľmi nízke klimatické ambície. Najvyšší cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov v roku 2030 je v týchto krajinách 21 percent a podporné dokumenty majú vo všeobecnosti nízku kvalitu. Podľa novej štúdie, aplikujúcej metodiku Komisie na základe smernice o obnoviteľných zdrojoch, mali všetky štáty prísť s aspoň o štyri percentá vyšším podielom, ktorý by pokrýval štvrtinu spotreby z dodávok zelenej energie. S určitosťou pritom platí, že nákladovo efektívny potenciál sa pohybuje nad týmto číslom.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Dnešná situácia volá po spoločnom postupe organizácií, ktoré už po desaťročia pracujú na urýchlení prechodu na čistý a udržateľný energetický systém. Think-tanky a environmentálne asociácie z vyšehradských krajín a Rakúska sa nedávno zišli v Prahe, aby vytvorili platformu pre obnoviteľné zdroje Vyšehrad+, ktorá hľadí ďalej ako krátkodobé vládne politiky. Nová koalícia chce kultivovať diskusiu o energetickej politike, ktorá sa dnes pohybuje na patetickej a provinčnej úrovni. Platforma ponúka novej Európskej komisii nielen expertízu a kritickú analýzu národných plánov, ale aj správne čísla.

Vyšehradská spolupráca sa začala s fanfárami a dlho slúžila ako dobrá platforma pre politickú zmenu. Prispela k rozvoju demokracie v strednej Európe. Z V4 sa však stal rušivý prvok v strede Európy. Dnešná vyšehradská spolupráca je založená na ignorovaní klimatických hrozieb, na snahe predĺžiť spaľovanie fosílnych palív, na porušovaní limitov pre znečisťovanie ovzdušia a na podkopávaní rozvoja obnoviteľných zdrojov. Krajiny V4 poškodzujú záujmy a zdravie svojich obyvateľov. Platforma pre obnoviteľné energie Vyšehrad+ je založená s cieľom zvrátiť tento trend a otvoriť sa spolupráci s rovnako zmýšľajúcimi aktérmi.

Starý Vyšherad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+.

]]>
Cesta k nižším emisiám môže viesť cez plynárenskú infraštruktúru https://euractiv.sk/section/energetika/news/cesta-k-nizsim-emisiam-moze-viest-cez-plynarensku-infrastrukturu/ Fri, 24 May 2019 13:35:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122592 Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.

Zásobníky plynu tradične slúžili k zabezpečeniu dodávok počas tuhých zimných mesiacov alebo náhlych výpadkov. V blízkej budúcnosti sa však ich úloha môže zmeniť.

Energetici predpokladajú, že úlohu môžu zohrať aj pri k energetickej transformácii, a to poskytnutím pripravenej infraštruktúry schopnej viesť nízkouhlíkové plyny ako napríklad vodík.

Ako potenciálny príspevok k európskemu nízkouhlíkovému energetickému systém ponúka plynárenský priemysel zásobníky s objemom, z ktorého môže byť vyprodukovaných 1 200 terawatthodín (TWh).

„Otázkou je, čo budeme do infraštruktúry v budúcnosti pumpovať,“ povedal James Watson z priemyselnej asociácie Eurogas počas nedávneho eventu EURACTIV.com v Bruseli.

Potenciál pre dekarbonizáciu

V krátkodobej perspektíve môžu zásobníky plynu pomôcť dekarbonizovať energetický sektor poskytnutím rezerv počas zimy. Takisto môžu kryť obnoviteľné zdroje energie v prípade ich výpadkov a slúžiť ako stabilizátor rozvodovej siete. V dlhodobej perspektíve poskytnú platformu na uskladnenie nízkouhlíkových plynov ako zelený vodík vyrábaný z veternej a solárnej energie alebo biometán z poľnohospodárskeho odpadu.

Kameňom úrazu sa môže stať schopnosť energetického sektoru vyrábať čisté plyny v množstvách potrebných pre splnenie európskeho cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Nedávna priemyslom financovaná štúdia odhaduje potenciál plynov z obnoviteľných zdrojov na 270 miliárd metrov kubických (BCM) do roku 2050. To je o skoro 150 BCM viac, ako odhadla podobná štúdia publikovaná vlani.

Nemecká priemyselná asociácia BDI vidí potenciál aj v dovoze zeleného vodíku z Austrálie, v objeme 340 TWh za rok do roku 2050.

Skeptická Európska komisia

Environmentálne organizácie odhady priemyslu považujú za zveličené. Priemysel nepresvedčil ani Komisiu.

Slovensko podpísalo deklaráciu o „zelenom“ plyne, ktorú Západ odmietol

Rumunské predsedníctvo navrhlo využívať plynárenskú infraštruktúru pre vodík či biometán. Európskej komisii a niektorým štátom v dokumente chýba jednoznačný záväzok k znižovaniu emisií.

„Nikdy som neveril všetkým tým štúdiám,“ povedal Klaus-Dieter Borchardt, zástupca generálneho riaditeľa pre energetiku v Európskej komisii. Podľa Borchardta každá štúdia prinesie hodnotné zistenia, ale ich predpoklady často „tvorcovia politík nepoužijú“.

„Záleží na tom, čo chceme dosiahnuť. To je dekarbonizácia,“ podotkol Borchardt. Narážal pritom na sektory dopravy, stavebníctva a poľnohospodárstva, ktoré stále nie sú pokryté Systémom EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS).

„Verím, že by sme sa mali dohodnúť na dekarbonizačných cieľoch pre všetky tieto sektory,“ pokračoval Borchardt. „Potom môžeme rozvíjať najlepšie možné riešenia,“ dodal. Podľa koncového použitia a uhlíkovej stopy môžu byť „najlepšími riešeniami“ biometán či zelený alebo modrý vodík.

Obmedzená produkcia bioplynu

Otáznikom zostáva objem, v ktorom tieto plyny môžu byť produkované. „Bioplyn, biometán alebo vodík sú dnes stále obmedzené,“ tvrdí Ilaria Contiová, šéfka plynárenského odboru na talianskej Florence School of Regulation. Podľa Contiovej je v prvom rade dôležité zvážiť skutočný potenciál nízkouhlíkových plynov a plynov z obnoviteľných zdrojov.

Napríklad výroba bioplynu je naďalej veľmi obmedzená. Vo Francúzsku predstavuje iba jedno percento energetického mixu. Niektoré predpoklady naznačujú, že v najbližších rokoch sa podiel bioplynu môže vyšplhať na desať percent, čo je významný, ale nie dostatočný nárast, v rámci celkovej spotreby energie.

Priemyselné združenie Eurogas volá po zavedení záväzného cieľa pre nízkouhlíkové a dekarbonizované plyny. Podľa skupiny to môže pomôcť pri zvyšovaní objemu produkcie týchto plynov. Rovnaký postup Komisia zvolila pre obnoviteľné zdroje v elektroenergetickom sektore.

V tomto prípade sú ale predstavitelia Únie skeptickí. Podľa nich je nutné rozlíšiť medzi rôznymi typmi plynov v závislosti na ich uhlíkovej stope.

Zohľadnenie regionálnych rozdielov

Aký model podpory pre nízkouhlíkové a dekarbonizované plyny Komisia zvolí zatiaľ jasné nie je. Zvažuje niekoľko možností, z ktorých niektoré sa dostanú do pripravovaného plynárenského legislatívneho balíčku. Predložený by mal byť budúci rok.

Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu

V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

Priemysel žiada, aby pri snahe zvýšiť objem plynu Komisia zohľadnila regionálne rozdiely. Skupiny krajín alebo regióny by sa mali zamerať na tie variácie nízkouhlíkových zdrojov energie, ktoré majú k dispozícii. „Vo Francúzsku je to biometán, v škandinávskych krajinách zase veterná energia poháňajúca inštalácie premieňajúce elektrinu na plyn,“ povedal Torben Brabo, generálny manažér dánskeho operátora plynovej infraštruktúry Energinet.

„Vývoj v Európe nepôjde rovnakou rýchlosťou za použitia rovnakých technológií,“ vyhlásil Brabo. Regulátori by podľa neho mali nechať dostatok flexibility pre aplikáciu lokálnych a regionálnych riešení.

„Únia by mala uprednostniť regionálny prístup pred tým jednotným, európskym,“ dodal.

Digitalizácia infraštruktúry

Výzvou pre legislatívcov ostáva nájsť cestu ako vystopovať pôvod nových, nízkouhlíkových plynov a zmerať ich uhlíkovú stopu.

Priemysel verí, že prostriedkom k tomuto cieľu môžu byť certifikačné listiny, ktoré dnes už existujú v prípade solárnej a veternej elektriny v sektore elektroenergetiky.

Pomôcť môže tiež digitalizácia infraštruktúry. „Senzory v infraštruktúre okamžite zistia, aký plyn je v systéme. Získané dáta potom môžeme zdieľať zo zákazníkmi a inými hráčmi na trhu,“ hovorí Jan Ingwersen z ENTSO-G, Európskej siete prevádzkovateľov sústav pre prepravu plynu.

„Hovoríme tu o rozsiahlej digitalizácii infraštruktúry,“ dodal.

Pohľad na celú energetiku

V prípade nízkouhlíkových plynov sú zatiaľ otvorené všetky možnosti.

Americký plyn má pomôcť aj Slovensku, otázne sú emisie

Dovoz skvapalneného zemného plynu môže posilniť energetickú bezpečnosť a prispieť k naplneniu klimatických cieľov EÚ. Údaje o uhlíkovej stope nového dodávateľského reťazca však zatiaľ chýbajú.

Milan Elkerbout, výskumník z Centra pre výskum európskych politík (CEPS), tvrdí, že Únia by sa nemala za každú cenu sústrediť dodávky zeleného plynu. Najdôležitejšie bude pozrieť sa na sektory koncovej spotreby, ktoré majú byť dekarbonizované, a zohľadniť najlepšie možnosti. „Zelené plyny budú v niektorých prípadoch atraktívne, ale nie vždy,“ povedal Elkerbout.

Lisa Fischerová z think-tanku E3G podotkla, že väčšina doterajších štúdií sa sústredila buď na elektrinu alebo na plyn, pričom ich stavali proti sebe bez toho, aby hľadali súčinnosť. Fischerová si myslí, že cesty k dekarbonizácii ťažkého priemyslu vedú aj cez elektroenergetický sektor. Ako príklady uviedla prispôsobenie dopytu (demand-side response), prepojenie sietí alebo znižovanie energetickej náročnosti.

„Musíme sa pozrieť na celý energetický systém,“ súhlasil Borchardt.

]]>
Slovensko má priestor pre ďalšie zvyšovanie skládkovacích poplatkov https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/video/slovensko-ma-priestor-pre-dalsie-zvysovanie-skladkovacich-poplatkov/ Thu, 23 May 2019 12:26:08 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=122504 Európska únia pre rok 2020 stanovuje cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Slovensko sa k nemu môže priblížiť posilnením finančnej motivácie aj sankcií.

„Slovensko bez odpadu: Ako splniť európske ciele?“. To bol názov EURACTIV Stakeholder Workshopu, ktorý portál organizoval 16. mája v partnerstve s organizáciou zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK.

Členské štáty Európskej únie musia do roku 2020 zvýšiť recykláciu komunálneho odpadu na 50 percent. Do roku 2035 musí stúpnuť na 65 percent. Do rovnakého termínu musí skládkovanie klesnúť na 10 percent. Slovensko dnes recykluje len 30 percent odpadu, skládkuje až 60 percent. Od tohto roka je účinný nový zákon o skládkovacích poplatkoch a ministerstvo životného prostredia už predložilo ďalšiu novelu odpadového zákona.

Na otázku, ako sa môže Slovensko priblížiť k cieľu pre rok 2020, vo videu z workshopu odpovedajú:

Katarína Hobzová, expertka pre Česko a Slovensko na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre životné prostredie;

Peter Šimurka, riaditeľ odboru odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie na Ministerstve životného prostredia SR;

Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska;

Pavol Alexy, vedúci oddelenia plastov, kaučuku a vlákien na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave;

Joachim Quoden, výkonný riaditeľ Extended Producers Responsibility Alliance v Bruseli.

]]>
Belgicko rozširuje triedený zber plastov [Komerčný obsah] https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/press_release/belgicko-rozsiruje-triedeny-zber-plastov/ Tue, 21 May 2019 14:27:37 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=press_release&p=122421 V apríli sa konal 25. ročník konferencie Packaging Waste and Sustainability Forum v Bruseli, zameranej na problematiku odpadov z obalov a rozšírenú zodpovednosť výrobcov v kontexte cirkulárnej (obehovej) ekonomiky. Rezonovali aktuálne pálčivé otázky implementácie príslušných smerníc vrátane riešenia problematiky v oblasti plastov, ekomodulácie, dosahovania novonastavených cieľov odpadového hospodárstva s cieľom sprehľadniť najnovšie zmeny a doplnenia uvedené v schválenom odpadovom balíčku konfrontované s pohľadom koncových užívateľov v obalovom priemysle a iné.

Odborné kapacity v tomto segmente a zástupcovia európskych inštitúcií predstavili nastavenú cestu a informovali, na akých súvisiacich témach ešte pracujú pracovné skupiny európskej komisie. Prednášajúci zástupcovia nadnárodných spoločností, ktorí budú zmenami priamo ovplyvnení, prispeli k diskusii o nezodpovedaných otázkach a nejednoznačnostiach vo výklade.

Na trojdňovej konferencii sa zo Slovenska ako jediný zástupca zúčastnil tradične NATUR-PACK.

Prvý deň konferencie bol výlučne venovaný problematike rozšírenej zodpovednosti výrobcov, kde v oficiálnom programe vystúpilo 13 rečníkov.

Aké zmeny sa chystajú v Belgicku a ako sa plánuje vysporiadať s problémom zvyšovania cieľov recyklácie odpadov z obalov, predstavil Mik Van Gaever, zástupca spoločnosti Fostplus.

Fostplus zabezpečuje triedený zber z domácností v celom Belgicku vrátane podstatnej a zároveň problémovej zložky – PLASTY, pri ktorej sa nevyhnutne musia robiť zmeny a opatrenia.

 

Kombinovaný zber plastov, kovov a nápojových kartónov v Belgicku v súčasnosti

Ako majú nastavený systém zberu triedeného odpadu – tzv. PMC v súčasnosti, sme mali možnosť vidieť priamo v teréne. Do priesvitných svetlomodrých vriec alebo modrých kontajnerov zbierajú spoločne:

Kontajner na triedený zber plastov, kovov a nápojových obalov – Brusel

 

Vrecový zber – Brusel

 

PLASTY – iba plastové fľaše – nápoje, drogéria, (nie fólie, tégliky, poháre, tácky, podložky a pod.),

KOVY – obaly od jedla a nápojov,

NÁPOJOVÉ KARTÓNY (VKM) – od nápojov.

Z uvedeného je zrejmé, že čo sa týka plastov, zber je cielene zameraný len na tie druhy plastov, pre ktoré je reálna možnosť materiálového zhodnotenia, recyklácie. Zvyšné plasty patria do zmesového komunálneho odpadu.

Kontajner na zber zmesového komunálneho odpadu – Brusel

 

Rozšírenie portfólia druhov plastov v rámci triedeného zberu v Belgicku v budúcnosti

Podľa analýz je zrejmé, že z takto nastaveného systému zberu nebude možné pre belgičanov splniť smernicou požadované ciele pre plasty. Belgicko preto plánuje pristúpiť k zmene systému zberu, kde práve plasty rozšíri o zber fólií, tašiek a pod.

Kým v súčasnosti je týmto systémom prostredníctvom Fostplus vyzbieraných 15 kg na obyvateľa na rok a do systému je zapojených 3 milióny obyvateľov, v roku 2020 plánujú vyzbierať 23 kg na obyvateľa a zber rozšíriť na 11 miliónov obyvateľov. Čiže okrem rozšírenia o možnosť triedenia ďalších druhov plastov pôjde aj o intenzívne rozšírenie zberu kontajnerovým a vrecovým spôsobom PMC v nových lokalitách. Uvedené úpravy triedeného zberu spôsobia navýšenie nákladu z pôvodných 11 miliónov EUR na približne 35 miliónov EUR.

Plán zvýšenia množstiev vyzbieraných plastov v Belgicku

 

V koncepcii na dosiahnutie požadovaných cieľov zo smerníc zamerajú svoje aktivity na nasledovné:

  • Rozdeliť zodpovednosť medzi priemysel a miestne úrady:
    • Uplatňovať princíp „Plať, koľko vyhodíš.“ – PAYT.
    • Zber triedeného odpadu s dôrazom na kvalitu.
    • Holistický pohľad na opätovné použitie recyklátu.
    • Boj proti „litteringu“.
  • Triediť viac odpadu z domácností na základe rozšírenia druhov zbieraných plastov a pokrytia väčšieho počtu obyvateľov efektívnym spôsobom.
  • Celkové náklady definovať na základe správne a dobre definovaného východiskového stavu.
  • Transparentnosť nákladov.

Z pohľadu plnenia revidovanej európskej smernice o obaloch bude potrebné v súvislosti s materiálom plast plniť minimálne hmotnostné ciele v oblasti recyklácie:

rok 2025 – 50 %,

rok 2030 – 55 %.

 

A ako to máme na Slovensku?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že sme o krok pred Belgickom. V čom? Aktuálne v rámci triedeného zberu plastov sa zvyčajne zbiera plast bez obmedzenia jednotlivých druhov. Ale realitou je aj to, že značná časť takto vytriedených plastových odpadov sa nedá efektívne materiálovo zhodnotiť a všetky náklady na zber, odvoz, dotrieďovanie takéhoto odpadu sú oproti ich environmentálnemu prínosu vzhľadom na súčasné podmienky zbytočné, neefektívne.

Pre zabezpečenie maximálneho materiálového zhodnotenia takého mixu plastov, ktorý sa nachádza v našich žltých zberných nádobách, bude nevyhnutné v čo najkratšom časovom horizonte najmä:

  • dobudovať infraštruktúru triediacich zariadení schopných roztriediť detailne každý relevantný materiál a druh,
  • zaviesť nové technológie schopné zabezpečiť materiálové zhodnotenie aj doteraz nevyužiteľných odpadov z plastov,
  • ekomodulácia – čo najskôr zaviesť do praxe motivačný mechanizmus pre výrobcov, ktorí vedia ovplyvniť zloženie obalov ich výrobkov, ktoré uvádzajú na trh.

V návrhu novely zákona č. 79/2015 o odpadoch je naplánované postupné navyšovanie cieľov odpadového hospodárstva v oblasti nakladania s odpadmi z obalov, konkrétne u plastov:

rok 2022 –  48 %,

rok 2025 – 50 %,

rok 2027 – 53 %,

rok 2030 – 55 %.

Aktuálna povinnosť je v SR dosahovať 45 % mieru recyklácie pre obalový materiál plast, aj keď aktuálna európska legislatíva ukladá povinnosť recyklácie plastov len na 22,5 %. Opäť sa na prvý pohľad javí, že je to skvelá štartovacia čiara. Ale za akú cenu? Aký podiel tvorí recyklovaný plast pochádzajúci z triedeného zberu od obyvateľov? Vieme požadované percentá efektívne plniť najmä z odpadov z obalov pochádzajúcich z priemyslu? Zjavne áno, len by to chcelo zmenu legislatívy, aby bolo možné potrebné údaje pozbierať na celoslovenskej úrovni (revidovať pôvodný § 58 zákona o odpadoch). Možno k tomu stačí naozaj malý krôčik. Čoskoro do hry ešte zasiahne ďalší nový neznámy faktor – zálohovanie jednorazových nápojových obalov (prevažne PET obaly).

K problematike triedeného zberu plastov a ich recyklácie je nevyhnutné pristúpiť systémovo komplexne, v súvislostiach. Niekto splnenie ambicióznych plánov musí aj financovať, a preto je korektné vytvoriť a zvoliť najefektívnejší a najreálnejší scenár.

Mgr. Renáta Miháliková, PhD.

Riaditeľka enivronmentálneho oddelenia NATUR-PACK

www.naturpack.sk

]]>
Slovensko asi nedosiahne odpadové ciele. Pomôžu v budúcnosti sankcie? https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/slovensko-asi-nedosiahne-odpadove-ciele-pomozu-v-buducnosti-sankcie/ Tue, 21 May 2019 10:40:59 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122447 Ak chcú ľudia viac recyklácie a menej skládok, musia si to zaplatiť, zhodli sa účastníci diskusie o odpadoch. Pomôcť by malo aj zrušenie výnimiek pre bioodpad v novele zákona.

Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou nesplní cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020. Ak sa chce k nemu priblížiť, bude musieť zvážiť ešte vyššie skládkovacie poplatky, vyššie ceny výrobkov, z ktorých vzniká odpad, a napokon aj prísnejšie sankcie za netriedenie či úplný zákaz skládkovania.

Vyplynulo to z EURACTIV Stakeholder Workshopu, ktorý sa konal vo štvrtok 16. mája. Diskusia prebehla podľa pravidiel Chatham House, výroky z nej preto nie sú v texte pripísané ich autorom. Na workshope sa zúčastnila reprezentatívna skupina aktérov v odpadovom hospodárstve.

Trend sa nemení

Právne záväzný európsky cieľ pre recykláciu komunálneho odpadu je 50 percent v roku 2020 a 65 percent v roku 2035. Približne toľko odpadu dnes Slovensko skládkuje. Ukladanie komunálneho odpadu na skládky by sa pritom do roku 2035 malo znížiť na 10 percent.

V roku 2017 recyklovalo Slovensko podľa Eurostatu len 30 percent komunálneho odpadu. V roku 2014 to bolo len 10 percent. Štatistiky teda ukazujú nárast.

Európska komisia: Recyklácia sa na Slovensku zvýšila vďaka zmene štatistiky

Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš a pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.

Na workshope však odznelo, že trend nízkej recyklácie a vysokého skládkovania sa principiálne nemení. To podporuje aj správa Európskej komisie z apríla 2019, podľa ktorej „prudké zvýšenie miery recyklácie v rokoch 2014 až 2017 bolo spôsobené najmä úpravou metodiky štatistického vykazovania, nie zlepšením výkonnosti“.

Slovensko nebude jedinou krajinou, ktorá zrejme poruší 50-percentný cieľ pre rok 2020. Hrozí to celkovo 14, teda až polovici členských štátov Európskej únie.

Spomedzi jednotlivých zložiek komunálneho odpadu sú najväčším problémom bioodpad a plasty. Biologicky rozložiteľný komunálny odpad tvorí až polovicu komunálneho zmesového (netriedeného) odpadu, jeho separácia je však na Slovensku na nízkej úrovni. A hoci plastové obaly sú triedené, s výnimkou PET fliaš sa ich recyklácia dnes zväčša neoplatí.

Skepsa ku vzdelávaniu

Hoci produkcia komunálneho odpadu na Slovensku (378 kg na obyvateľa na rok) zostáva pod európskym priemerom (487 kg), pokračuje jej rast. A predpokladá sa, že s rastom ekonomiky bude ďalej stúpať množstvo odpadu.

„Treba predchádzať tvorbe odpadu. Ak prídete do obchodu pred tým, ako majú byť dva dni voľna, vyzerá to, ako keby mala byť vojna. Plytvanie potravinami je obrovské,“ povedal jeden z účastníkov workshopu.

Máte zero waste? Boj proti plastom sa preniesol do supermarketov

Na základe impulzu z Bruselu prichádza štát s iniciatívami proti odpadom z obalov. Tie však budú aj v budúcnosti plniť dôležitú úlohu v marketingu a udržovaní čerstvosti potravín.

Na workshope preto panovala zhoda, že riešením je predchádzanie vzniku odpadu. Otázka je, ako ho dosiahnuť. Jeden z účastníkov sa vyjadril, že k vzdelávaniu v školách je skeptický. Dôležitejšia je podľa neho výchova k zásadovosti. Ak si ľudia osvoja, štát môže uplatniť ekonomické nástroje.

„Ak bude odpad ťažšie recyklovateľný, mal by byť drahší,“ odznelo v diskusii k téme obalov. Na Slovensku panuje v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov trhové prostredie. „V niektorých krajinách štát nastavuje minimálne ceny niektorých výrobkov,“ podotkol jeden z účastníkov.

To pre Slovensko navrhol ďalší účastník: „Štát, nie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) by mali určiť, za ktoré výrobky budú výrobcovia platiť OZV menej a za ktoré viac“.

Zákaz skládkovania?

Vyššie poplatky za výrobky by už mali charakter sankcií. „Všetci by sme si mali uvedomiť, že ak chceme žiť v komforte, musíme za to platiť. Systém potrebuje viac peňazí. A v konečnom dôsledku to zaplatí občan ako spotrebiteľ. Ľudia by na to mali byť naučení,“ myslí si jeden z účastníkov.

Rovnakú logiku možno uplatniť aj v prípade skládkovacích poplatkov. Tie by sa mali premietať do obecných poplatkov, ktoré platia občania.

Slovensku hrozí ďalšia žaloba pre skládky odpadu

Brusel stupňuje konanie proti Bratislave pre porušenie európskeho práva v prípade 35 skládok. Envirorezort pripravuje odpoveď, priznáva však, že ide o obrovskú výzvu.

Od tohto roka je účinný nový zákon, podľa ktorého sa odvíjajú od miery triedenia v obci. Obce, ktoré vytriedia najmenej odpadu, budú v roku 2021 platiť 33 eur za tonu skládkovaného odpadu.

Dvaja kľúčoví aktéri sa vyslovili za ešte vyšší nárast skládkovacích poplatkov. „Treba ísť na 40 až 50 eur,“ povedal jeden z nich na workshope.

Ďalší účastník naznačil, že niektoré OZV sa správajú tak, že na skládkach končí aj separovaný odpad. Týka sa to napríklad plastu. Dôvodom je, že recyklácia sa im neoplatí. „Najlepšou cestou je zákaz skládkovania,“ navrhol jeden z účastníkov s tým, že v niektorých európskych krajinách platí. Uvedomuje si, že „potom by nasledovalo veľa sťažností.“

„Tvrdý biznis“

Príležitosťou pre nové opatrenia môže byť plán predchádzania vzniku odpadu pre roky 2021 až 2025, ktorý momentálne pripravuje ministerstvo životného prostredia. Väčším problémom ako plánovanie je však vymáhanie.

Jeden z účastníkov diskusie upozornil na rozpor medzi veľkou zodpovednosťou obcí a ich slabými kompetenciami. „Obce nastavujú pravidlá, ale neseparujú,“ povedal s tým, že toto majú na starosti organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Znečistené a preplnené kontajnery. Obce a štát zaostávajú v osvete

Problém s triedeným odpadom, ktorý sa objavil v Košiciach, zaregistroval NATUR-PACK aj v iných väčších mestách. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že ľudí musia informovať nielen organizácie zodpovednosti výrobcov, ale aj ministerstvo a samosprávy.

„Tvárime sa ako keby to bol neziskový proces, ale je to tvrdý biznis,“ povedal účastník o rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Odpad je navyše medzirezortným problémom. Okrem envirorezortu ho majú v kompetencii aj iné ministerstvá, ktoré sú však pasívne. V prípade predchádzania vzniku potravinového odpadu by malo dôležitú úlohu zohrávať ministerstvo pôdohospodárstva. Rôzne typy daní sú zase v kompetencii ministerstva financií, ekodizajn výrobkov u ministerstva hospodárstva.

Jeden z účastníkov vyzval štát, aby dôsledne vynucoval zákon a zabránil „kreatívnemu vykazovaniu“.

Recyklácia nestačí

Na celoeurópskej úrovni sa ujal názor, že v boji proti plastom je riešením ich recyklácia. Jeden z účastníkov workshopu však upozornil, že z dlhodobého hľadiska je problematická. Produkty z plastového recyklátu totiž nemajú vysokú pridanú hodnotu, sú naopak nižšej kvality.

„Zo 100-percentne zrecyklovaného plastu som ešte nevidel kvalitný výrobok,“ povedal. Produkt z dva až päťkrát recyklovaného plastu označil za „čosi nepoužiteľné“.

Eurokomisár: Zákaz jednorazových plastov je len prvý krok

Európska komisia chce vidieť pokrok v celom cykle životu plastov. Vyžadovať si to bude viac obnoviteľných zdrojov, nové podnikateľské modely aj nové technológie, hovorí eurokomisár pre životné prostredie KARMENU VELLA pre EURACTIV.sk.

PET fľaše sú podľa neho preto také žiadané, pretože ako odpad-surovinu ich dokáže absorbovať textilný priemysel.

Účastník tiež varoval, že pri zhodnocovaní odpadov treba zohľadniť ich energetickú náročnosť a energetický mix krajiny. Pre recykláciu plastov treba napríklad menej energie ako v prípade kovov. Zároveň platí, že v mnohých krajinách EÚ nie je vynaložená energia úplne zelená.

Čo sa týka bioplastov, riešením sú len vtedy, ak nevznikajú na báze fosílnych palív (ropa a zemný plyn) a sú rozložiteľné v kompostéroch.

Koniec výnimiek

„Ciele (pre recykláciu komunálneho odpadu pre roky 2020 a 2030) by sme mohli dosiahnuť, ak by sme odseparovali a pripravili na zhodnotenie biologicky rozložiteľný komunálny odpad,“ poznamenal jeden z účastníkov.

Ide však o dlhodobejšie riešenie. „Treba vybudovať kapacity a infraštruktúru – kompostárne či technológie pre mechanicko-biologickú úpravu odpadov. To je opatrenie, ktoré sa nedá spraviť za mesiac,“ upozornil.

Nahradí kukuricu odpad? Bioplynové stanice sa majú preorientovať

Na Slovensku už fungujú bioplynky spaľujúce bioodpad z domácností. Hoci vládne plány počítajú s ich rozvojom, prekážkami sú slabý zber bioodpadu, stop-stav v distribúcii elektriny, náklady na vstrekovanie do plynárenskej sústavy či environmentálne riziká.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní je momentálne novela zákona o odpadoch. Tá transponuje európsku smernicu o obmedzení jednorazových plastov a ďalšie európske legislatívne akty. Návrh ministerstva životného prostredia okrem toho ruší väčšinu výnimiek z povinnosti triediť kuchynský odpad. Ten tvorí významnú časť biologicky rozložiteľného odpadu v zmesovom odpade.

Výnimka pre mestá so spaľovňami (Bratislava a Košice) a pre mestá neschopné triediť z technických príčin (historické centrá) nebude platiť od roku 2023. Od roku 2021 sa ruší aj možnosť netriediť kuchynský odpad pre ekonomickú neúnosnosť, čo je najčastejšie využívanou výnimkou v mestách a obciach. Novela ponecháva len výnimku netriediť, ak majú domácnosti vlastné kompostéry.

Jeden z účastníkov workshopu je k návrhu zákona skeptický. „Aktuálna novela zákona nepomôže dosiahnuť ciele (pre roky 2020 a 2030). Je to len transpozícia európskej legislatívy. Pre dosiahnutie cieľov treba legislatívu prekopať, úplne, úplne celú. To je dosť zložitý proces pre všetky zúčastnené strany,“ uviedol. Dodal ešte, že „všetko je o peniazoch a o výrazne vyšších peniazoch ako dnes.“

]]>
Podiel verejnej dopravy na osobnej doprave https://euractiv.sk/section/doprava/infographic/podiel-verejnej-dopravy-na-osobnej-doprave/ Tue, 21 May 2019 09:08:39 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=122419 Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším podielom verejnej dopravy – vlakov, autobusov a trolejbusov. Aj tak však tri štvrtiny dopravy osôb zabezpečujú osobné autá.

V susednom Maďarsku je pozícia verejnej dopravy ešte silnejšia. Najslabšia je v Portugalsku: takmer 83 percent dopravy pripadá na osobné autá.

Infografika bola spracovaná v rámci projektu #dataEU, realizovaného v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

]]>
Obmedzenie jednorazových plastov: slovenskí europoslanci sa nezapojili https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/obmedzenie-jednorazovych-plastov-slovenski-europoslanci-sa-nezapojili/ Mon, 20 May 2019 14:18:38 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122400 Rastúce množstvo plastového odpadu v oceánoch a moriach ohrozuje prírodu, aj ľudské zdravie. Plasty tvoria 80 – 85% celkového počtu predmetov morského odpadu, z toho približne polovicu tvoria takzvané jednorazové plasty.

Komisia preto navrhla smernicu, ktorá obmedzuje používanie desiatich najčastejších typov plastového odpadu. Legislatívu podporila Rada aj Parlament. Žiaden slovenský europoslanec sa do diskusie nezapojil pozmeňujúcim návrhom.

Najaktívnejším europoslancom bol Younous Omarjee z Francúzska, zastupujúci ľavicovú skupinu GUE-NGL – v počte predložených návrhov viedol v celkovom, i váženom hodnotení. Nasledovala rakúska europoslankyňa Barbara Kappel z euroskeptickej nacionalistickej skupiny ENF, ktorá bola aj spravodajkyňou k legislatíve vo dvoch výboroch.

Najefektívnejšími (najväčší podiel pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa premietli do konečného znenia legislatívy) europoslancom bol belgický liberál Lieve Wierinck (Belgicko, ALDE). Sedemdesiat a viacpercentnú efektívnosť ešte dosiahli europoslankyne Anie Schreijer-Pierik (Holandsko, EPP) a Sofia Ribeiro (Portugalsko, EPP).

Z politických skupín podali najviac pozmeňujúcich návrhov konzervatívna EPP, nasledovaná  Socialista a demokrati. Aktívne však boli aj menšie politické skupiny: na treťom mieste bola ľavicové GUE-NGL, na štvrtom EFDD resp. Zelení/EFA (celkový počet / vážený počet)

Z pohľadu efektívnosti – teda podielu pozmeňujúcich návrhov, ktoré ovplyvnili konečné znenie smernice –  sa naviac presadila liberálna ALDE, nasledovaná Socialistami a demokratmi . Zhodnú efektívnosť mali pozmeňujúce návrhy skupín Zelení/EFA a konzervatívnej EPP.

Pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov dominovali aj v prípade tejto legislatívy stranícky jednofarebné koalície: spoločné pozmeňujúce návrhy predkladali poslanci z rovnakej politickej skupiny.

Analýza vychádzala z pozmeňujúcich návrhov predložených najneskôr v januári 2019.

Celý text správy nájdete na tomto linku.

Zdrojové dáta nájdete v sprievodnej tabuľke.

]]>
NATUR-PACK spúšťa pravidelné témy na YouTube kanáli NATUR-PACK verejnosti [Komerčný obsah] https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/press_release/natur-pack-spusta-pravidelne-temy-na-youtube-kanali-natur-pack-verejnosti/ Fri, 17 May 2019 12:38:14 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=press_release&p=122345 Organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK okrem množstva iných povinností zabezpečuje v mene svojich klientov (tzv. výrobcovia) pravidelné vzdelávacie a informačné aktivity pre verejnosť.

Mnohé z nich pripravujeme v spolupráci s našimi partnermi z neziskových organizácií, zberových spoločností, ako aj v spolupráci s našimi partnerskými samosprávami.

Vzhľadom na mimoriadne pozitívne odozvy na sociálnych sieťach (Facebook, Instagram, LinkedIN, YouTube) na sériu videoreportáží NATUR-PACKu uverejnených v roku 2018, sme sa rozhodli pripravovať ďalšie videá na YouTube kanáli NATUR-PACK verejnosti na pravidelnej báze.

Od mája 2019 sa  pravidelne budeme venovať témam ako je predchádzanie a minimalizácia vzniku odpadov, triedenie a recyklácia odpadov, a nahliadneme aj do zákulisia našich unikátnych vzdelávacích aktivít. Pozrite si naše video, v ktorom predstavujeme portál NATUR-PACK verejnosti:

O význame portálu YouTube ako o dôležitej, dnes už dokonca mienkotvornej sociálnej sieti či média sme sa nedávno rozprávali so špičkovým odborníkom Františkom Kozáčkom z Videoacademy (https://youtu.be/Sjo49fEOwS8).

Videoreportáže tvoríme a budeme tvoriť aj vďaka dlhodobým partnerstvám s neziskovými organizáciami (ŽIVICA, Daphne, Eviana, Deti čistej Zeme, INCIEN), zberovými spoločnosťami (OLO, KOSIT, Technické služby mesta Prešov) a tiež s ďalšími partnermi a lektormi (Ekotopfilm – Envirofilm, Ekovýlety atď.).

NATUR-PACK ďakuje všetkým, ktorí sa podieľajú na tvorbe našich reportáží, ako aj mestám a obciam, ktoré v čoraz väčšej miere zdieľajú túto modernú formu zvyšovania povedomia o témach súvisiacich s triedením a recykláciou odpadov.

O zverejňovaní jednotlivých reportáží na portáli YouTube budeme informovať na našich sociálnych sieťach a tiež na www.naturpack.sk v kalendári podujatí.

]]>
Prvá európska gigafabrika na batérie bude vo Švédsku https://euractiv.sk/section/energetika/news/prva-europska-gigafabrika-na-baterie-bude-vo-svedsku/ Fri, 17 May 2019 09:06:46 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122329 Banka Európskej únie plánuje požičať firme Northvolt 350 miliónov eur na továreň na výrobu akumulátorov. Využijú sa v elektrických sieťach, autách a priemysle.

Európska investičná banka (EIB) poskytla zásadnú záruku, že pomôže s financovaním prvej európskej gigafabriky pre výrobu lítium-iónových akumulátorov v Európe.

Ide o firmu Northvolt Ett zo Švédska, ktorá je súčasťou Európskej aliancie pre batérie. Tento projekt má v rámci európskej exekutívy na starosti podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Pre sieť aj autá

Európska komisia v správe pre médiá uviedla, že po uzavretí zmluvy o pôžičke sa financovanie gigafabriky uskutoční cez Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý je hlavným pilierom takzvaného Junckerovho investičného plánu.

Predpokladá sa, že pôžička EIB pre Northvolt Ett bude predstavovať 350 miliónov eur.

V4 v elektromobilite zaostáva, sny jej však nechýbajú

Trhový podiel nízkoemisných vozidiel je vo Vyšehradskej skupine pod európskym priemerom. Región napriek tomu nechce zmeškať svetový trend, prechádza na výrobu batérií a má ešte väčšie ambície.

Batérie od spoločnosti Northvolt Ett sú určené na použitie v automobilovom priemysle, na uskladňovanie elektrickej energie a v priemyselných aplikáciách.

Komisia domnieva, že uspokojenie dopytu po batériách, ktorý by v roku 2025 mohol mať hodnotu okolo 250 miliárd eur, si bude vyžadovať 10 až 20 veľkokapacitných výrobní. Tieto gigafabriky by mali produkovať okolo 200 GWh lítium-iónových batérií ročne.

V baníckom regióne

Šefčovič v tejto súvislosti pripomenul, že EIB a Komisia sú strategickými partnermi v rámci projektu Európskej aliancie pre batérie.

„Vítam významnú podporu, ktorú EIB navrhla gigafabrike Northvolt a vnímam ju ako odrazový mostík pre budovanie konkurencieschopného, udržateľného a inovatívneho hodnotového reťazca, pričom články batérií budú vo veľkom rozsahu vyrábané tu, v Európe,“ uviedol Šefčovič.

Európski audítori: Šefčovičova batériová aliancia možno nedosiahne svoje ciele

Európska únia zaostáva za medzinárodnými konkurentmi, upozorňuje Európsky dvor audítorov. Slovenské automobilky vyzývajú vládu na väčšiu akcieschopnosť.

Prvá európska gigafabrika na výrobu batérií by mala vzniknúť v meste Skellefteå v severnom Švédsku, v baníckom regióne, kde sa nachádza dostatok surovín a ktorý má dlhú históriu priemyselnej výroby a recyklácie.

Predstavitelia Northvolt Ett uviedli, že továreň bude slúžiť ako miesto primárnej výroby, kde sa pripravia základné materiály, vyrobia články batérií a zabezpečí aj ich recyklácia. Prvá časť továrne má byť dokončená v roku 2020. Northvolt Ett chce po dokončení gigafabriky vyrábať batérie s kapacitou 32 Gwh.

]]>
Investíciu do triedeného zberu treba zdvojnásobiť, tvrdia zástupcovia výrobcov https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/investiciu-do-triedeneho-zberu-treba-zdvojnasobit-tvrdia-zastupcovia-vyrobcov/ Thu, 16 May 2019 16:18:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122322 Dnes stojí systém separácie odpadu 40 miliónov eur. Ak chce Slovensko splniť európske ciele, bude musieť stáť 80 miliónov eur, upozorňuje Hana Nováková z ENVI-PAK.

Miera recyklácie komunálneho odpadu je na Slovensku naďalej nízka, podľa Eurostatu dosahovala v roku 2017 necelých 30 percent. Priemer Európskej únie je 46 percent.

Na tému, ako mieru recyklácie zvýšiť, sa konalo vo štvrtok 16. mája stretnutie zástupcov Európskej komisie, štátu, samosprávy, priemyslu, akademickej a mimovládnej sféry.

Vedúca sekcie ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková na brífingu po stretnutí pripomenula, že podľa európskej legislatívy musí Slovensko do roku 2020 zvýšiť recykláciu komunálneho odpadu na 50 percent a do roku 2035 až na 65 percent. Skládkovanie by malo klesnúť pod desať percent. Pri obaloch by mala recyklácia v roku 2020 dosiahnuť 65 percent a v roku 2030 by mala byť na úrovni 70 percent.

Zákon o odpadoch sa mení

„Cieľom európskej legislatívy je, aby sme produkovali minimum odpadov a brali ich ako zdroj,“ ozrejmila Vašáková filozofiu vyžadovaných opatrení. Nástrojmi na dosiahnutie stanovených cieľov sú podľa nej implementácia odporúčaní Európskej komisie, efektívnejšie využitie prostriedkov EÚ v oblasti recyklovania odpadov i zvýšená osveta.

Riaditeľ odboru odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia SR Peter Šimurka v diskusii pripomenul novelu zákona o odpadoch, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Pre účinný boj proti plastovému odpadu chýbajú štatistiky

Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

„Okrem transpozície európskej legislatívy implementuje aj praktické námety, ktoré sme získali od výrobcov, spotrebiteľov či samospráv,“ upozornil. Novela zákona podľa jeho slov v krátkodobom horizonte pomôže k zníženiu množstva komunálneho odpadu, najmä biologicky rozložiteľného odpadu. Mieri tiež k dobudovaniu potrebnej infraštruktúry vrátane technológií, priemyselných kompostární či bioplynových staníc.

Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány zdôraznil, že úspech v oblasti recyklácie záleží na progrese a dobre nastavených podmienkach celého procesu od umožnenia triedenia občanom, cez samotný zber až po zhodnocovanie odpadu.

„Očakávame, že aj štát v rámci strategických dokumentov jasne nastaví pravidlá, ako nakladať s odpadom po jeho vytriedení a ako to bude s jeho ďalším spracovaním,“ povedal.

Zo 40 na 80 miliónov eur

Výkonný riaditeľ Extended Producer Responsibility Alliance (Expra), európskej Aliancie pre rozšírenú zodpovednosť výrobcov so sídlom v Bruseli, poznamenal, že žiadna krajina nie je v oblasti recyklácie dokonalá. „Dôležité je to, aby všetci zainteresovaní aktéri v tejto oblasti vedeli spolupracovať a krajiny sa mohli inšpirovať príkladmi dobrej praxe,“ skonštatoval Joachim Quoden.

Generálna riaditeľka organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK Hana Nováková pripomenula, že zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa od roku 2016 každoročne zvýšilo triedenie odpadu o päť percent, pričom predtým predstavoval nárast iba jedno percento. „Do systému triedeného zberu je však potrebné naďalej výrazne investovať, ak dnes stojí triedený zber na Slovensku 40 miliónov, mala by sa investícia zdvojnásobiť,“ uviedla.

Európska komisia: Recyklácia sa na Slovensku zvýšila vďaka zmene štatistiky

Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš a pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.

Poukázala pritom napríklad na nevyhnutnosť rozšírenia zbernej siete. „Potrebovali by sme približne šesť miliónov kontajnerov s objemom 1 100 litrov, aby sme dokázali naplniť limit 65-percentnej recyklácie obalových výrobkov v roku 2025,“ spresnila.

Vedúci oddelenia plastov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Pavol Alexy súhlasí s tým, že redukcia plastov v životnom prostredí prostredníctvom recyklácie a energetického zhodnotenia je nevyhnutná. „Musíme však zároveň dávať pozor na to, aby plasty neboli nahradzované niečím, čo bude v konečnom dôsledku menej ekologickým riešením,“ podotkol.

Poukázal tiež na problém s materiálovou recykláciou plastov. „Nie je z technického hľadiska dlhodobo udržateľná v takej vysokej miere, ako to do budúcnosti Európska komisia vyžaduje, pri recyklácii na úrovni 65 až 70 percent budeme mať recyklát nepoužiteľný na ďalšiu výrobu a spotrebu,“ ozrejmil.

]]>