Životné prostredie – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Fri, 19 Apr 2019 07:34:09 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Životné prostredie – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Komunálny odpad https://euractiv.sk/section/komunalny-odpad/infographic/komunalny-odpad/ Thu, 18 Apr 2019 09:00:05 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=infographic&p=121596 Slovensko vyprodukuje na obyvateľa menej odpadu, ako priemer EÚ. Jeho množstvo však od roku 2000 rastie – zatiaľ čo v EÚ klesá.

V auguste 2018 schválila vláda nový zákon o odpade, ambíciou je podstatne zvýšiť triedenie a recykláciu.V porovnaní s priemerom EÚ končí u nás stále priveľa odpadu na skládkach.

Infografika bola spracovaná v rámci projektu #dataEU, realizovaného v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

]]>
Slovensko podpísalo deklaráciu o „zelenom“ plyne, ktorú Západ odmietol https://euractiv.sk/section/energetika/news/slovensko-podpisalo-deklaraciu-o-zelenom-plyne-ktoru-zapad-odmietol/ Wed, 17 Apr 2019 12:06:24 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121576 Rumunské predsedníctvo navrhlo využívať plynárenskú infraštruktúru pre vodík či biometán. Európskej komisii a niektorým štátom v dokumente chýba jednoznačný záväzok k znižovaniu emisií.

Európu rozdelila deklarácia o „zelenom“ plyne. Vyhlásenie s názvom Trvalo udržateľná a inteligentná plynová infraštruktúra pre Európu, ktorú 1. apríla navrhlo rumunské predsedníctvo v Rade EÚ, podpísalo 17 členských štátov, ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Podpísať ju naopak odmietlo 11 krajín a Európska komisia.

Podľa nich nebol text nebol dostatočne ambiciózny v súvislosti s klimatickými cieľmi Európskej únie. Odmietavý postoj zaujali Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Švédsko, Dánsko a Írsko. „Deklarácia by podkopala európsky cieľ uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050,“ povedal pre EURACTIV.com diplomat jednej z týchto krajín.

Hoci deklarácia uhlíkovo neutrálnu ekonomiku spomína, neuvádza konkrétny rok, v ktorom by Únia mala vypúšťať iba toľko emisií koľko dokáže eliminovať.

Slovensko deklaráciu vníma pozitívne a plne v súlade s Parížskou dohodou o klíme. V Bukurešti ju podpísal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz (Smer-SD).

Výhrady Európskej komisie

Hovorkyňa Európskej komisie pre energetiku a klimatickú politiku Anna-Kaisa Itkonenová potvrdila, že Komisia „zatiaľ deklaráciu nepodpísala.“

Cieľom vyhlásenia je maximálne využiť plynovú infraštruktúru v znižovaní emisií oxidu uhličitého. Itkonenová však podotkla, že v porovnaní s dlhobodou klimatickou stratégiou Komisie, ktorá krajiny vyzýva na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050, sú jej ciele nedostatočné.

Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu

V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

„Komisia sa zaviazala k vízii klimaticky neutrálnej ekonomiky. Cieľom je ponúknuť jasné smerovanie vedúce k parížskym cieľom,“ pokračovala hovorkyňa. Parížska dohoda z roku má za cieľ udržať otepľovanie Zeme do konca storočia na úrovni 1,5 až 2 stupne Celzia. Európska exekutíva tvrdí, že Európa musí preto svoju celkovú emisnú bilanciu znížiť do roku 2050 na nulu.

„Predložili sme pozmeňovací návrh, ktorý posilňuje jazyk deklarácie a nadväzuje na dlhodobú stratégiu Komisie,“ povedal ďalší z nemenovaných diplomatov. Výhrady Komisie a členských štátov však napokon neboli do konečného znenia zahrnuté.

Predsedníctvo kritiku zmierňuje

„Deklarácia o trvalo udržateľnej a inteligentnej plynovej infraštruktúre pre Európu tvorí základ pre modernizáciu plynovej infraštruktúry s výhľadom na začlenenie rastúceho podielu vodíku a iných obnoviteľných plynov v podpore prechodu na zelenú ekonomiku a Parížskej dohody,“ tvrdí rumunské predsedníctvo.

Kritiku sa snaží zmierniť. Členské štáty podľa neho text analyzujú a majú možnosť podpísať ho kedykoľvek neskôr.

Názorové rozdiely vyvolávajú otázku o rozkole medzi „novými“ a „starými“ členskými štátmi. Prvý citovaný diplomat tvrdí, že rozdiely netreba preceňovať. „Jediným sporným bodom je spojitosť s cieľmi 2050. Je to otázka formulácií,“ povedal.

„Mali sme body, ktoré sme chceli do finálnej verzie deklarácie presadiť, ale bohužiaľ sa nám to nepodarilo. Nechceme otvoriť dvere nižším ambíciám pre rok 2050,“ doplnil diplomat.

Slovensko s deklaráciou súhlasí

Bratislava sa nezaradila medzi tých, ktorí majú s deklaráciou problém. Považuje ju za príklad konštruktívnej snahy ako zabezpečiť využitie plynárenskej infraštruktúry v Únii v budúcnosti.

„Slovenská republika vníma deklaráciu ako komplementárny dokument plne v súlade s Parížskou klimatickou dohodou a jej cieľmi, ako aj s legislatívnym rámcom EÚ v oblasti energetiky a klímy, čo je opakovane zdôrazňované aj v texte deklarácie,“ uviedol pre EURACTIV.sk hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Slovensko na rokovanie o vodíku ministra neposlalo. I tak ho vraj podporuje

Komerčné využitie hydrogénu si vyžiada ďalší výskum. Pod európsku iniciatívu, ktorá ho podporuje, sa slovenský minister nepodpísal. Chce tak urobiť dodatočne.

Ministerstvo konzultovalo text so slovenskými plynárenskými spoločnosťami medzi, ktorými mal vraj pozitívnu odozvu.

„Plyn je všeobecne uznávaný ako takzvané palivo prechodu a spolu so svojimi ´zelenými´ alternatívami môže tiež prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov z najznečisťujúcejších zdrojov,“ tvrdí Stano.

Spolupráca plyn – elektrina

Zástupca združenia európskych prepravcov zemného plynu ENTSO-G Jan Ingwerse v nedávnom rozhovore pre EURACTIV.com povedal, že v súčasnosti pracujú na spoločných sieťových plánoch s dodávateľmi elektrickej energie, ktoré zahŕňajú aj nulové emisie v roku 2050.

„To automaticky znamená, že v energetickom mixe v roku 2050 už nebude nijaké fosílne palivo,“ povedal Ingwersen.

Európska komisia zdôraznila, že finančne nepodporí nijakú plynovú infraštruktúru bez detailnej analýzy o dopade na znižovanie emisií.

„Chceme analyzovať potenciálnu úlohu plynovej infraštruktúry v energetickom systéme s cieľom prepravy a skladovania nízkoemisného vodíka a obnoviteľných plynov,“ dodala Itkonenová.

Dymová clona plynárov?

Deklarácia presviedča o úlohe plynu pri dekarbonizácii.

„Signatári sú presvedčení, že plynová infraštruktúra bude hrať úlohu v procese dekarbonizácie energetického systému, prepravou rastúceho objemu vodíku, biometánu, syntetického metánu a adresovaním problémov vypúšťaných a prchavých emisií metánu,“ hovorí vyhlásenie.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Európski zelení však v nej vidia iba dymovú clonu, ktorej cieľom je predĺžiť ťažbu a využívanie fosílnych palív.

„Existuje vysoké riziko, že scenáre s obnoviteľným plynom sa nikdy neuskutočnia a povedú k uviaznutým aktívam a pokračovaniu závislosti na fosílnych palivách,“ tvrdí ich stanovisko.

]]>
Klimatická aktivistka Thunbergová europoslancom: Mali by ste panikáriť https://euractiv.sk/section/klima/news/klimaticka-aktivistka-thunbergova-europoslancom-mali-by-ste-panikarit/ Wed, 17 Apr 2019 09:28:07 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121571 Švédska tínedžerka vyzvala politikov, aby uvažovali rovnako ako v súvislosti s medzinárodným úsilím vyzbierať prostriedky na renováciu požiarom zničenej katedrály Notre-Dame.

Švédska tínedžerka a aktivistka za ochranu životného prostredia Greta Thunbergová v utorok (16. apríla) upozornila, že na zastavenie klimatickej zmeny dochádza čas. Europoslancov vyzvala, aby začali panikáriť.

Aktivistka to podľa agentúry AP uviedla pred zákonodarcami z výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) v Štrasburgu.

Pohotovosť ako pri Notre-Dame

Thunbergová vo svojom prejave zákonodarcov požiadala, aby „sa začali správať tak, ako keby váš dom zachvátili plamene“. Európskym lídrom vyčíta, že radšej uskutočnia tri mimoriadne summity o brexite ako jeden o kolapse klímy a životného prostredia.

Thunbergová, ktorá si počas prejavu vyslúžila búrlivý potlesk, potlačila slzy, keď varovala pred rýchlym vyhynutím druhov, eróziou pôdy, odlesňovaním a znečisťovaním oceánov.

V súvislosti s medzinárodným úsilím vyzbierať prostriedky na renováciu požiarom zničenej katedrály Notre-Dame v Paríži vyzvala europoslancov, aby rovnako uvažovali aj pri riešení klimatickej zmeny.

Vyzvala na účasť v eurovoľbách

Mladej Švédke navrhla, aby Európska únia znížila emisie do roku 2030 o 50 percent (v porovnaní s rokom 1990). Dnes je oficiálnym cieľom 40 percent.

Eurovoľby: Klimatická politika je dôležitá pre tri štvrtiny voličov

Ako sa politická strana stavia k boju s globálnym otepľovaním je dôležité kritérium pre 75 % voličov na Slovensku. Ochrana prírody a udržateľné poľnohospodárstvo sú pri výbere europoslancov určujúce ešte viac.

Po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu Antoniom Tajanim vyzvala voličov, aby cez májové eurovoľby využili príležitosť „ovplyvniť rozhodnutia“ o klíme prijaté zvolenými a vymenovanými predstaviteľmi.

Šestnásťročná Švédka Greta Thunbergová každý piatok namiesto vyučovania stála v Štokholme pred budovou švédskeho parlamentu, aby upozornila na nečinnosť politikov v boji so zmenou klímy a jej dôsledkami a upriamila na tieto problémy aj pozornosť širokej verejnosti.

]]>
Eurovoľby: Klimatická politika je dôležitá pre tri štvrtiny voličov https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/eurovolby-klimaticka-politika-je-dolezita-pre-tri-stvrtiny-volicov/ Tue, 16 Apr 2019 10:03:05 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121527 Ako sa politická strana stavia k boju s globálnym otepľovaním je dôležité kritérium pre 75 % voličov na Slovensku. Ochrana prírody a udržateľné poľnohospodárstvo sú pri výbere europoslancov určujúce ešte viac.

Európsky parlament dnes privítal na svojej pôde 16-ročnú klimatickú aktivistku Gretu Thunbergovú. Podľa nového prieskumu Ipsos MORI je otázka klímy a životného prostredia veľmi dôležitá pre veľkú skupinu potenciálnych voličov v eurovoľbách.

Prieskum sa pozrel na názory potenciálnych voličov v 11 krajinách EÚ, vrátane Slovenska. Zisťoval, ako veľmi zásadné sú pre ľudí environmentálne témy v prioritách politických strán, špeciálne v kontexte blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu.

Mladá klimatická aktivistka: Chceme len to, aby politici začali počúvať vedcov

„Nemáme čas čakať, kým naša generácia vyrastie a získa moc veci meniť,“ povedala v Bruseli švédska 16-ročná klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že pre 75 percent Slovákov je dôležité alebo veľmi dôležité ako veľmi strana, ktorú by zvažovali voliť, prioritizuje boj s globálnym otepľovaním. 83 percent to isté hovorí o znečistení ovzdušia a 84 percent o ochrane životného prostredia (prírody a zvierat) vo všeobecnosti.

Slovensko má v týchto kategóriách vyššie čísla ako Česko a Poľsko. Vysoká citlivosť na environmentálne témy sa týka všetkých vekových kategórií, o niečo vyššia je u starších ľudí.

V európskom priemere, 73 percent ľudí hovorí, že je pre nich dôležité alebo veľmi dôležité, či si politická strana osvojila tvrdenie, že „globálne otepľovanie je jednou z najväčších hrozieb pre ľudstvo“ a to, že je potrebné spraviť z EÚ globálneho lídra v boji proti klimatickým zmenám.

Na Slovensku až 87 percent čaká, že strana bude presadzovať produkciu potravín zdravým a udržateľným spôsobom, bez pesticídov a antibiotík. 77 percent  vidí ako dôležité aj obnoviteľné zdroje ako cestu k nezávislej a nákladovo efektívnej energii a projekty, ktoré pomôžu ich využitiu.

Koncom marca pochodovali milióny mladých ľudí v mestách po celej EÚ a žiadali od politikov odvážnejšie kroky v boji proti klimatickým zmenám.

„V Európskych voľbách bude po prvýkrát voliť mnoho mladých ľudí a veľmi pravdepodobne budú voliť takých europoslancov, čo podporujú kroky na záchranu klímy,“ hovorí Wendel Trio riaditeľ mimovládky Climate Action Network Europe.

Na druhej strane, násilné protesty proti uhlíkovej dani vo Francúzsku tiež pripomínajú, že klimatické politiky môžu politicky zle vypáliť, ak nie sú sprevádzané kompenzačnými opatreniami.

Prieskum Ipsos MORI skúmal názory v Dánsku, Taliansku, Španielsku, Českej republike, Poľsku, Rakúsku, Belgicku, Francúzsku, Nemecku a Holandsku. Celková vzorka obsahovala 2000 ľudí, ktorí plánujú alebo zvažujú účasť v európskych voľbách. Spôsobom zberu dát bol online prieskum.

Dôvody mladých prísť k eurovoľbám: Životné prostredie, sloboda internetu a jednota Európy

Rozprávali sme sa so skupinou osemnásťročných študentov, ktorí sa svoje okolie snažia presvedčiť, že zúčastniť sa na eurovoľbách má zmysel.

]]>
Pre účinný boj proti plastovému odpadu chýbajú štatistiky https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/opinion/pre-ucinny-boj-proti-plastovemu-odpadu-chybaju-statistiky/ Fri, 12 Apr 2019 07:21:45 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=121465 Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Petra Cséfalvayová je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

Ako súčasť kontinuálneho úsilia zameraného na transformáciu európskej ekonomiky na udržateľnejší systém a realizáciu ambiciózneho Akčného plánu obehového hospodárstva prijala v roku 2018 Európska komisia súbor opatrení. Patrí medzi ne aj Európska Stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve zameraná na transformáciu spôsobu, akým sú plastové produkty navrhované, vyrábané, využívané a recyklované. Všetky plastové obaly by mali byť do roku 2030 recyklovateľné.

V hľadáčiku Európskej únie boli a sú hlavne plastové výrobky na jedno použitie. Tie predstavujú 70 percent odpadov v európskych moriach.

Európsky parlament 27. marca schválil znenie novej smernice o znižovaní vplyvu niektorých plastových výrobkov na životné prostredie, ktorá práve vychádza z európskej stratégie.

Na rôzne výrobky sa preto budú uplatňovať rôzne opatrenia. Ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, bude predaj plastových výrobkov na jedno použitie zakázaný. Pri produktoch, ktoré sa nedajú ľahko nahradiť, sa smernica zameriava na ich obmedzenie prostredníctvom znižovania spotreby v jednotlivých štátoch, požiadaviek na dizajn a označovanie a povinností výrobcov ohľadom nakladania s odpadmi a nakladanie s odpadmi.

Nová smernica

Nové pravidlá zahŕňajú tieto opatrenia:

Zákaz niektorých plastových výrobkov

Ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, bude predaj plastových výrobkov na jedno použitie zakázaný. Zákaz sa bude vzťahovať na plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, miešadlá a tyčky k balónikom, ktoré budú musieť byť vyrobené výlučne z udržateľnejších materiálov. Nápojové obaly na jedno použitie obsahujúce plasty budú na trhu povolené len v prípade, že ich uzávery a viečka zostanú pripevnené k nádobe.

Ciele zníženia spotreby

Členské štáty budú musieť obmedziť používanie plastových nádob na potraviny a nápojových téglikov. Môžu napríklad stanoviť národné ciele pre znižovanie spotreby, poskytovať v mieste predaja alternatívne produkty alebo zabezpečiť, aby plastové výrobky na jedno použitie neboli ponúkané bezplatne.

Európska komisia: Recyklácia sa na Slovensku zvýšila vďaka zmene štatistiky

Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš a pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.

Povinnosti pre výrobcu

Výrobcovia sa budú podieľať na nákladoch spojených s nakladaním s odpadom a tiež s osvetovými opatreniami, pokiaľ ide o nádoby na potraviny, vrecká a obaly (napríklad od zemiakových lupienkov a cukroviniek), nápojové obaly a tégliky, tabakové výrobky s filtrami (napríklad cigaretové ohorky), vlhčené obrúsky, balóniky a ľahké plastové tašky. Dostanú tiež stimuly k vývoju menej znečisťujúcich alternatív k týmto produktom.

Ciele v oblasti zberu

Členské štáty budú povinné do roku 2025 zabezpečiť zber 90 percent jednorazových plastových fliaš od nápojov, napríklad prostredníctvom systémov vratných záloh.

Požiadavky na označovanie

Niektoré produkty budú musieť mať jasné a štandardizované označenie, ktoré obsahuje informácie o tom, ako sa má odpad odstraňovať, o negatívnom vplyve výrobkov na životné prostredie a o prítomnosti plastov v nich. Jedná sa o hygienické vložky, vlhčené obrúsky a balóniky.

Osvetové opatrenia

Členské štáty budú povinné zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o negatívnych dopadoch vyhadzovanie plastov na jedno použitie a rybárskych zariadení a tiež o dostupných systémoch pre opätovné použitie a možnostiach nakladania s odpadmi zo všetkých týchto výrobkov.

Samotná smernica môže pripraviť pôdu pre plnenie dobrovoľných záväzkov, ku ktorým sa zaviazali mnohé spoločnosti a organizácie v obmedzovaní jednorazových plastových výrobkoch a zvýšení miery recyklovaných výrobkoch na trh. Tieto dobrovoľné záväzky tvoria podporný nástroj pre realizáciu smernice.

Chýbajúce štatistiky

Výzvou však ostáva nejasná definícia plastov a nepresné štatistické dáta či nezverejnenie indikátorov na kontrolu plnenia cieľov. Samotná definícia „plastov“ s odkazom na nariadenie REACH o chemickom zložení výrobkov, nie je presná. Nezahŕňa napríklad polymérne adhezíva využívané v automobilovom priemysle, laky o iné.

Často sa používajú termíny „recyklovateľný plast“ a recyklácia“. Drvivá väčšina termoplastov je pritom aj násobne recyklovateľná, pokiaľ je riadne vytriedená, teda neobsahuje prímesi. Ťažko recyklovateľné alebo nerecyklovateľné sú niektoré výrobky z plastov – napríklad kombinácia plastov s inými produktmi (kov, papier, kartón), ktorú nájdeme v nápojových obaloch, alebo vzájomne nemiešateľné polyméry vo viacvrstvových fóliách (termofólie vytvárajúce špecifickú ochrannú atmosféru ako napríklad obaly na zemiakové lupienky).

Jednorazové plasty končia. Čo bude ďalej?

Nová európska smernica, ktorú sa chystá transponovať aj Slovensko, nedokáže vyriešiť rastúcu svetovú produkciu plastového odpadu. Kým globálna diplomacia zlyháva, Francúzsko a Holandsko prišli s dobrovoľnými záväzkami pre nadnárodné firmy.

Je preto nevyhnuté spolupracovať naprieč celým hodnotovým reťazcom pri identifikácii pojmu recyklovateľný plast alebo výrobok z plastu ako s výrobcami, tak aj s recyklátormi.

Ďalším špecifickým problémom sa stáva neúplná legislatíva, ktorá bráni plneniu jednotlivých záväzkov.

Národné štatistiky neobsahujú údaje o vzniku, zbere a recyklácii jednotlivých druhov odpadových plastov. Preto je prvoradé vyčísliť a stransparentniť materiálové toky. To by sa malo udiať za pomoci legislatívnych nástrojov, ale aj výrobcov a združení, ktoré musia spolupracovať.

Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné.

]]>
Jednorazové plasty končia. Čo bude ďalej? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/jednorazove-plasty-koncia-co-bude-dalej/ Wed, 10 Apr 2019 15:31:49 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121407 Nová európska smernica, ktorú sa chystá transponovať aj Slovensko, nedokáže vyriešiť rastúcu svetovú produkciu plastového odpadu. Kým globálna diplomacia zlyháva, Francúzsko a Holandsko prišli s dobrovoľnými záväzkami pre nadnárodné firmy.

Na konci marca schválil Európsky parlament zákaz niektorých jednorazových plastov, na začiatku apríla slovenské ministerstvo životného prostredia oznámilo jeho včasné uvedenie do praxe.

Európska únia sa však nechystá zastaviť boj proti neekologickým plastom na tomto bode. Vyjadrenia europoslancov, eurokomisárov a národných vlád naznačujú, že prioritou v najbližších rokoch bude jednak predchádzať tvorbe odpadu z obalov a zmeniť výrobný proces, a jednak zaviesť nové pravidlá na globálnej úrovni.

Marcová štúdia WWF ukázala, že od roku 2000 rastie celosvetová produkcia novovyrobených plastov o štyri percentá ročne. Organizácia vyzvala 200 vlád, ktoré sa krátko po tom schádzali na Zhromaždení OSN pre životné prostredie v kenskom Nairobi, aby prijali ambiciózne globálne záväzky. To sa nestalo. Náhradou za chýbajúcu celosvetovú dohodu však môžu byť dobrovoľné záväzky nadnárodných koncernov, na ktoré apelujú Paríž a Haag.

Zákaz jednorazových plastov

Celoeurópsky zákaz predaja niektorých jednorazových plastových výrobkov schválil Európsky parlament 27. marca. Odhlasoval skoršiu politickú dohodu na smernici o jednorazových plastoch, ktorú dosiahol s Radou EÚ (členské štáty) a Európskou komisiou.

Nová právna úprava podľa tlačovej správy Parlamentu zakazuje od roku 2021 predaj jednorazových plastových príborov, tanierov, slamiek, vatových tyčiniek a paličiek na balóny. Z obchodov musia zmiznúť aj produkty z oxo-degradovateľných plastov, jednorazové plastové nádoby na potraviny (obaly rýchleho občerstvenia) a poháre vyrobené z expandovaného polystyrénu.

Nová európska legislatíva o plastoch je podľa slovenských výrobcov „šalamúnska“

Európsky parlament schválil smernicu o zákaze niektorých jednorazových plastov. Tá uvaľuje aj kvótu na recyklovateľnú zložku v PET fľašiach a na ich zber.

Ďalšou povinnosťou členských štátov je dosiahnuť do roku 2029 cieľ zberu plastových fliaš na úrovni 90 percent. Do roku 2025 musí podiel recyklovaného obsahu v plastových fľašiach dosiahnuť 25 percent, do roku 2030 sa musí zvýšiť na 30 percent.

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorým dnes financujú recykláciu viacerých typov odpadov, sa bude po novom vzťahovať aj na tabakové spoločnosti a producentov rybolovných nástrojov obsahujúcich plasty.

Nový slovenský zákon

Členské štáty majú dva roky, aby smernicu transponovali do národnej legislatívy. Slovenský envirorezort 5. apríla oznámil, že to chce stihnúť „minimálne o pol roka skôr“. Novelizovaný zákon o odpadoch, ktorý bude transpozíciou smernice, má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021.

Novelu zákona o odpadoch avizoval envirorezort v januári s tým, že jej znenie predloží na medzirezortné pripomienkové konanie v marci 2019. Doteraz tak neurobil.

Odpadový zákon sa opäť zmení, aby Slovensko splnilo európsky cieľ

S cieľom dosiahnuť európske méty ide envirorezort zvýhodniť recyklovateľné výrobky a zadefinovať potravinový odpad. V roku 2035 musia krajiny recyklovať až 65 percent komunálneho odpadu.

„Legislatíva prešla interným pripomienkovým konaním a v najbližších dňoch vstúpi do medzirezortného pripomienkové konanie. Ak bude postup tak ako sme ho nastavili v rámci harmonogramu, tak novela sa dostane na vládu na jeseň tohto roku, pretože materiál predtým musí prejsť vnútrokomunitárnym pripomienkovým konaním, teda na úrovni Európskej únie,“ vysvetlil v tlačovej správe z 5. apríla riaditeľ odboru odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie ministerstva Peter Šimurka.

Zoznam výrobkov, ktoré budú zakázané, sa stotožňuje s európskou smernicou. Ministerskí analytici tvrdia, jednorazové plasty tvoria „významnú časť“ zo 14 tisíc ton neobalových plastových výrobkov, ktoré sa ročne dovezú na Slovensko. „Pritom na rozdiel od iných plastových výrobkov je jednoduché ich nahradiť ekologickejšími alternatívami napríklad z papiera alebo výrobkami na viacnásobné použitie,“ píše sa v tlačovej správe.

Zmena vlastností plastov

Rozprava pred hlasovaním o novej európskej smernici v Európskom parlamente naznačila smer, ktorým sa bude regulácia plastov uberať ďalej: podpora opätovne použiteľných, recyklovateľných a kompostovateľných plastov.

Spravodajkyňa smernice o jednorazových plastoch a belgická europoslankyňa Frédérique Riesová (ALDE) nazvala recyklovateľné zložky, ktoré majú plastové fľaše povinne obsahovať, „motorom obehového hospodárstva“. Poľa jej kolegu z frakcie liberálov, švédskeho europoslanca Nilsa Torvaldsa, nie sú všetky plasty zlé. Vo Fínsku máme vo vode rozpustné plasty, ktoré nám môžu pomôcť, povedal Torvalds a vyzdvihol inovácie.

Eurokomisár: Zákaz jednorazových plastov je len prvý krok

Európska komisia chce vidieť pokrok v celom cykle životu plastov. Vyžadovať si to bude viac obnoviteľných zdrojov, nové podnikateľské modely aj nové technológie, hovorí eurokomisár pre životné prostredie KARMENU VELLA pre EURACTIV.sk.

Francúzska zelená europoslankyňa Karima Delliová zašla ešte ďalej, keď povedala, že „nejde o jednotlivcov, ktorí prestanú používať slamky“. Zmeniť podľa nej treba výrobné procesy.

„Potrebujeme vidieť pokrok vo všetkých etapách cyklu života plastov. Od dizajnu cez produkciu a recykláciu až po posilnenie trhu pre recyklované plasty. Potrebujeme zmenu vo všetkých týchto oblastiach. To znamená obnoviteľnú energie a suroviny, nové podnikateľské podniky, logistiku a zlepšené technológie pre recykláciu. Máme pred sebou veľa práce,“ povedal pre EURACTIV.sk eurokomisár pre životné prostredie Karmenu Vella.

Úsilie Európy nestačí

Holandský europoslanec a Spitzenkandidát európskych zelených Bas Eickhout považuje novú smernicu za úspech. Kandidát zelených na šéfa Komisie však zdôrazňuje „veľký problém“ množstva vyrobených plastov a obalov, ako aj chýbajúce naceňovanie dopadov na životné prostredie. „Budúca Európska komisia (ktorá nastúpi po májových eurovoľbách) by sa mala pozrieť na obrovskú produkciu plastov. Plastový problém sme ešte nevyriešili,“ povedal Eickhout pre EURACTIV.sk.

Akékoľvek úsilie zo strany Európy pritom nemusí stačiť. Niektorí europoslanci v rozprave pripomenuli, že väčšinu plastov do morí vypúšťajú ázijské a africké krajiny. Päť ázijských štátov je pôvodcom 60 percent znečistenia v oceánoch.

Holandská aktivistka: Želám si, aby ľudia o desať rokov nemali doma žiadne plasty

Zálohovanie aj bioplasty sú dobrými myšlienkami, ale samé osebe nestačia, hovorí odborníčka na svojpomocnú recykláciu TIRSA VAN DER LAANOVÁ z holandskej nadácie Precious Plastic.

Ani to však podľa iných európskych zákonodarcov neznamená, že Európa by mala poľaviť. Naopak, mala by byť lídrom v celosvetovom znižovaní spotreby plastov.

Jedným, opakujúcim sa argumentom je, že znečistenie plastovým odpadom pociťujú nielen svetové moria, ale intenzívne aj európsky kontinent. Jednak je to odpad na súši a jednak plasty a mikroplasty v telách živočíchov, ktoré potom Európania konzumujú.

Obalový priemysel vedie

WWF zverejnila v marci celosvetovú štúdiu o plastoch. V roku 2016 bolo podľa nej vyrobených 396 miliónov ton nových plastov. V prepočte na každého jedného človeka na Zemi to vychádza 53 kilogramov.

Najviac novovyrobených plastov spotrebuje na svete obalový priemysel – až 40 percent. Nasleduje automobilový a stavebný priemysel. Trendom je rast.

Máte zero waste? Boj proti plastom sa preniesol do supermarketov

Na základe impulzu z Bruselu prichádza štát s iniciatívami proti odpadom z obalov. Tie však budú aj v budúcnosti plniť dôležitú úlohu v marketingu a udržovaní čerstvosti potravín.

„Väčšina – v roku 2016 až 40 percent nových plastov – bola pritom určená len na jedno použitie a mala životný cyklus kratší ako rok. Išlo najmä o tašky, obaly na potraviny a fľaše,“ napísala organizácia v tlačovej správe k štúdii. Celosvetovo sa podľa nej zrecykluje iba 9 percent plastového odpadu.

Podľa vládnych dokumentov, ktoré WWF cituje, vznikne na Slovensku ročne 120 tisíc ton plastových odpadov. Až 29 percent z nich predstavujú obaly.

Dobrovoľné záväzky firiem

WWF pri príležitosti zverenia štúdie vyzvalo vlády na celom svete, aby prijali globálnu dohodu o znížení plastového odpadu v oceánoch. Bolo to tesne pred zasadnutím Zhromaždenia OSN pre životné prostredie (UNEA).

Závery zo zasadnutia zástupcov približne 200 štátov skutočne hovoria o „výraznom znížení jednorazových plastových výrobkov do roku 2030“. Ako však píše portál Deutche Welle, environmentálni aktivisti dohodu považujú za slabú.  Európska únia a India napríklad navrhovali „útlm najproblematickejších jednorazových plastov do roku 2025“. Ambicióznejšie záväzky však odmietli Spojené štáty, ale aj Saudská Arábia a Kuba. „Je ťažké nájsť jedno riešenie pre všetky štáty,“ priznal predseda UNEA a estónsky minister životného prostredia Siim Kiisler.

Čo sa môže Slovensko naučiť od Holandska v obehovej ekonomike

Posun k obehovej ekonomike v Slovinsku dokázal zasiahnuť celý región. Podobné ohnisko v strednej Európe si bude vyžadovať konkrétne ciele a plány aj pre automobilový sektor, píše FREEK VAN EIJK.

Zostávajú ešte dobrovoľné záväzky celosvetových výrobcov. Na tie sú orientované nové iniciatívy Francúzska a Holandska v oblasti plastového odpadu, o ktorých informuje portál EURACTIV.com. Medzi prvých signatárov sa zaradili holandská mliekarenská firma FrieslandCampina a nadnárodné firmy Carrefour, Coca-Cola Európa a Danone.

Signatári holandského plánu sa zaviazali využívať recyklovateľné plasty na úrovni aspoň 70 percent a celkovo znížiť spotrebu plastov o 20 percent do roku 2025. Francúzska iniciatíva počíta v rovnakom roku s využívaním len opätovne použiteľných, recyklovateľných a kompostovateľných obalov.

]]>
S vodou treba vedieť žiť, nie bojovať. Ako sa Slovensko chráni pred povodňami? https://euractiv.sk/section/voda/news/s-vodou-treba-vediet-zit-nie-bojovat-ako-sa-slovensko-chrani-pred-povodnami/ Wed, 10 Apr 2019 15:28:53 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121401 Slovensko sa v protipovodňových plánoch spolieha predovšetkým na technické opatrenia ako budovanie hrádzí a vodných nádrží. Skúsenosti zo zahraničia ale ukazujú, že na znižovanie rizika záplav existujú aj menej nákladné a k prírode šetrnejšie riešenia – napríklad vytvoriť riekam viac priestoru.

Zmena klímy prinesie zvýšený výskyt extrémnych javov, či už vo forme sucha a nedostatku vody, povodní alebo silných búrok, píše sa vo vládnom Akčnom pláne na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody  H2Odnota je voda.

Podľa Ministerstva životného prostredia, ktoré plán pripravilo, je preto potrebné pripraviť preventívne opatrenia na vodných tokoch a v ich okolí. Na to, ako sa k manažmentu povodňových rizík stavia Slovensko, si nedávno posvietil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Na konci marca zverejnil správu z kontrolnej akcie, v ktorej tvrdí, že pokiaľ Slovensko na protipovodňové opatrenia nevyčlení viac peňazí, môže mať v budúcnosti ťažko riešiteľné problémy.

Smerovanie určuje Európska únia

„Vzhľadom na prírodné podmienky na Slovensku sú vodné nádrže považované za najefektívnejšie riešenie nielen voči znižovaniu dôsledkov povodní, ale aj pre zachovanie prírodných hodnôt a biologickej rozmanitosti krajiny, prírody pre súčasné a budúce generácie,“ konštatujú kontrolóri na základe Plánu manažmentu povodňových rizík z dieľne envrirorezortu. Vodnými stavbami sa dnes na Slovensku reguluje približne iba 8 percent priemerného ročného odtoku vody, čo je podľa NKÚ nedostatočné množstvo. Tvrdí preto, že je „nevyhnutné zvýšiť možnosti akumulácie vody v nádržiach.“

Súčasne ale kontrolóri v správe vláde odporúčajú, aby sa „aktívne venovala strategickej otázke súvisiacej s možnosťami zadržania vody v prírode“. Inými slovami, aby sa zamerala na preventívne a k prírode šetrnejšie protipovodňové opatrenia. Podpora zelenej infraštruktúry Slovensku vyplýva aj zo smeru, ktorý určuje Európska únia v dvoch strategických dokumentoch: Stratégie EÚ pre biodiverzitu do roku 2020 a Stratégie EÚ na podporu využívania zelenej infraštruktúry.

Podľa Martiny Paulíkovej z iniciatívy Za živé rieky a čistú vodu Európska komisia v strategických dokumentoch reaguje na opakované zlyhanie uplatňovania princípu, ktorého cieľom bolo ovládnuť povodne výstavbou technických stavieb, akými sú ochranné protipovodňové hrádze a priehrady.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

„Predpokladalo sa, že postavením takýchto stavieb je problém povodní vyriešený a ich údržbe a monitoringu sa už nevenovala dostatočná pozornosť,“ myslí si Paulíková. Ak je však stratégia riadenia povodní založená iba na veľkých protipovodňových stavbách, komunity a politici podľa Paulíkovej uveria, že zraniteľným územiam nehrozí nebezpečenstvo a sú chránené pred storočnou vodou. Keď však potom príde povodeň, škody bývajú paradoxne „oveľa vyššie“, ako keby protipovodňové hrádze postavené neboli vôbec.

„Tento paradox podporuje bohužiaľ aj to, že na údržbu a obnovu protipovodňových stavieb sa vyčleňujú veľmi malé, ak vôbec nejaké zdroje. Túto skúsenosť máme bohužiaľ aj na Slovensku,“ dodáva Paulíková. K rovnakému záveru napokon dospel aj Najvyšší kontrolnú úrad. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), ktorý spadá pod envirorezort a má na starosti manažment ochrany pred povodňami, podľa kontrolórov dostáva od štátu nedostatočnú finančnú podporu. SVP má pritom v správe 294 vodných nádrží, 242 hatí a 4186 kilometrov pozdĺžnych hrádzí, ktoré plnia funkciu protipovodňovej ochrany. Málo peňazí a pokles zamestnancov, ako tvrdia, spôsobuje, že až 28 z nich je dnes pre nedostatočnú údržbu v havarijnom stave.

Envirorezort v reakcii na správu NKÚ pre portál EURACTIV odpísal, že s ňou „plne súhlasí“. Tvrdí ale tiež, že v súčasnosti nie je žiadna vodná stavba v stave, že by z nej hrozilo akékoľvek bezprostredné nebezpečenstvo. Všetky havarijné stavy sa podľa ministerstva priebežne kontrolujú a „v rámci možností“ aj odstraňujú. „Faktom ostáva, že veľký deficit investícií do protipovodňových opatrení z minulých období nie je možné vyriešiť počas troch rokov, ale si vyžaduje dlhodobejšiu pozornosť,“ odpísal hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.

Riziko záplav sa úplne vylúčiť nedá

Ako také zelené opatrenia v skutočnosti vyzerajú? Súhrnný prehľad ponúka katalóg adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vypracovala Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Ide napríklad o odvodňovanie lesných a poľných ciest, výsadbu nedrevinovej zelene, budovanie terás či revitalizáciu mokradí a rašelinísk. Podľa Ľubice Midriakovej Zauškovej zo Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) existuje množstvo zelených opatrení, ktoré sa ale na Slovensku zatiaľ veľmi nevyužívajú. „Ide od výsadby lesov, cez podporu a usmerňovanie nelesnej drevinovej vegetácie, ako aj nové výsadby v krajine s cieľom vytvoriť kultivovanú, mozaikovitú, stabilnú krajinu,“ vysvetľuje odborníčka zo SAŽP.

Hoci princípom zelenej infraštruktúry je znižovať riziko strát na životoch a majetku podľa Martiny Paulíkovej je tiež o pripustení si toho, že nebezpečenstvo záplav nie je možné vylúčiť. „Prístup tzv. flood management (manažment povodňových rizík, – pozn. red.) predpokladá zvyšovanie protipovodňovej ochrany definovaných území miest, obcí a významných priemyselných a poľnohospodárskych objektov, pričom stupeň ochrany je definovaný na základe zhodnotenia ekonomických i mimoekonomických škôd a nákladov na protipovodňovou ochranu.“

WWF Slovensko: Malé vodné elektrárne sú obnoviteľný zdroj, ale nie zelený

Malé vodné elektrárne nesmú byť v chránených územiach, prehradzovať celý tok a byť spojené s prehlbovaním dna. Ale skôr by som položila otázku, či potrebujeme ďalšie vodné elektrárne, hovorí Martina B. Paulíková z WWF Slovensko.

Európska komisia medzi zelenú infraštruktúru radí napríklad funkčné záplavové oblasti, lesy pozdĺž veľkých riek, ochranné lesy v horských oblastiach, pobrežné valy a pobrežné mokrade.

„Ďalšími opatreniami, ktoré môžu znížiť povodňové riziká, sú všetky opatrenia, ktoré znižujú odtok zrážkovej vody z územia, napr. vsakovacie pásy a infiltračné priekopy na poľnohospodárskej pôde, bioretenčné systémy na odvedenie a vsak vody zo spevnených plôch v urbanizovanom prostredí, ale aj znižovanie zástavby pôdy,“ vymenúva ďalej Paulíková.

Zelené opatrenia majú byť alternatívou alebo doplnkom k štandardnej klasickej sivej infraštruktúre, teda technickým riešeniam, ako budovanie hrádzí a záplavových nádrží, ktoré až tak neberú ohľad na prírodu. Tie na Slovensku zatiaľ stále prevažujú. Existujúce plány manažmentu povodňových rizík podľa Paulíkovej nepočítajú napríklad s obnovami mokradí či pripájaní odpojených ramien, ktoré znižujú riziko povodní.

„V plánoch som ešte neobjavila nejaké konkrétne opatrenia v krajine v lesoch či na poľnohospodárskej pôde, kedy by bolo naplánované, že štát napríklad vykúpi kus lesa, krajiny nad mestom, kde vsakuje voda, aby sa táto nedostala do vodného toku a nespôsobila povodeň,“ približuje výhrady ochranárov Paulíková.

Rieke treba vytvoriť priestor

Lídrom v uplatňovaní zelenej infraštruktúry je Holandsko, ktoré patrí medzi krajiny s najprepracovanejším manažmentom povodňových rizík na svete. Od veľkej povodne z roku 1953, ktorá si vyžiadala viac ako 1 500 obetí, je protipovodňová ochrana prioritou všetkých holandských vlád.

Silné záplavové vlny zasiahli krajinu aj v rokoch 1993 a 1995, kedy bolo evakuovaných 200-tisíc obyvateľov a zahynuli stovky tisíc hospodárskych zvierat. Po týchto udalostiach sa holandská vláda rozhodla úplne prekopať stratégiu ochrany pred povodňami. Takto v roku 2006 vznikol vládny program Room for the River (Priestor pre rieku), z ktorého sa stal globálny model ochrany pred povodňami. „Zistili sme, že budovanie stále väčších a väčších hrádzí nie je pre nás riešenie,“ vysvetľuje riaditeľ programu Ingwer de Boer.

Holandská vláda si uvedomila, že v štáte, kde sa pod úrovňou mora nachádza polovica jeho územia a 8 miliónov obyvateľov, nie je v jej silách povodniam úplne zabrániť. Zvolila preto úplne nový prístup, kedy sa vyhýba budovaniu nových vodných prekážok, ktoré bránia voľnému toku rieky. „Keď sa do krajiny dostáva obrovské množstvo vody, umožňujeme jej, aby sa rozpínala. Nie je to boj proti vode, ale spolužitie s vodou,“ vysvetľuje hlavný princíp programu Chris Zevenbergen, profesor z holandského Inštitútu pre vodné vzdelávanie.

Protipovodňové opatrenia projektu Room for the River. [Holandské ministerstvo infraštruktúry a hospodárenia s vodami]

V Holandsku takto vzniklo 30 osobitných projektov, pričom každý využíva vlastné prírodné riešenia na ochranu pred záplavami. Dohromady 2,3 miliardy eur tak vláda investovala do obnovy prírodných záplavových území, mokradí, hrádzí a odstraňovania poldrov.

Súčasťou programu je aj presídľovanie obyvateľov z rizikových oblastí. Vláda odkupuje poľnohospodársku pôdu a premieňa ju na záplavové územia. Ľuďom, ako tvrdí Willem Jan Goresen z holandského ministerstva infraštruktúry a hospodárenia s vodami, chvíľu trvalo, kým nový prístup prijali. „Základom úspechu projektu však bolo zohľadnenie účasti obcí a miestnych obyvateľov,“ myslí si Gorensen.

Vlajkovou loďou projektu je pobrežné mesto Nijmegen. Mesto malo veľké problémy s reguláciou odtoku vody v ohybe rieky Waal, kde je koryto veľmi úzke. Holandskí projektanti v rámci programu Room for the River v Nijmegene vyhĺbili nový kanál, ktorý poskytuje rieke viac miesta. Hladina vody sa znížila až o 35 centimetrov a súčasne v meste vznikol ostrov, z ktorého sa stala nová mestská štvrť.

Vyššie hrádze sa donekonečna stavať nedajú

Na Slovensku podobný prístup k manažmentu povodňových rizík zatiaľ chýba, čo potvrdzuje aj Martina Paulíková. Technické opatrenia sa robia hlavne priamo na vodných tokoch a sústreďujú sa na miesta, kde už povodeň narobila škody. Podľa Paulíkovej ale problém treba riešiť v mieste odkiaľ priteká voda, pretože inak „riešime iba následky“, pričom „vyššie hrádze, väčšie priehrady, robustnejšie zábrany sa nedajú stavať donekonečna“.

Dodáva, že prírode blízke opatrenia majú okrem ochrany pred záplavami prínos aj v podobe takzvaných ekosystémových služieb. Rieka, ktorej sa v krajine vytvorí viac priestoru, môže sýtiť podzemné vody, vytvára miesto pre nové druhy organizmov a môže slúžiť aj na rekreáciu. „To by samozrejme mohli aj nádrže, ale pri neporovnateľne vyšší nákladoch,“ doplňuje Paulíková.

Expertka SAŽP Ľubica Midriaková Zaušková ale pripomína, že všetky opatrenia treba posudzovať individuálne podľa špecifických prírodných podmienok dotknutej oblasti. Kým na veľkých riekach sú veľké nádrže – ako napríklad Liptovská Mara – opodstatnené, v prípade bystrinných tokov majú význam vodozádržné a sedimentačné nádrže s rybovodmi. Pri výbere protizáplavových riešení treba podľa nej brať do úvahy potenciál využitia krajiny, či jej obmedzenú vodozádržnú kapacitu. „Ak sa toto nerešpektuje, riziko povodne je veľmi pravdepodobné“.

Proti povodniam v malom

Prístup, ktorý Holandsko uplatňuje na veľkých povodiach, v menšom merítku využívajú v niektoré slovenské obce. Jednou z nich je aj Nižná Polianka v okrese Bardejov. Tú v uplynulej dekáde striedavo zasahovali obdobia sucha so silnými záplavami, ktoré miestnym spôsobili veľké škody.

V spolupráci s okolitými obcami sa preto Nižná Polianka zapojila do projektu Ondava pre život, ktorého zámerom je zadržať vodu v krajine a napomáhať obnove malého vodného cyklu v povodí rieky Ondava.

Ľudia z projektu najprv vypracovali stratégiu adaptačných opatrení, ktoré následne uviedli do praxe. Doposiaľ takto vzniklo viac ako 500 vodozádržných opatrení šetrných k životnému prostrediu. „Išlo o jednoduché stavby, pozostávajúce z prírodných materiálov: drevo, kameň, ľudská práca. Pri realizácii opatrení sme sa inšpirovali skúsenosťami našich predkov, pretože všetky typy opatrení tu už existovali a my sme ich aplikovali do súčasnej doby, vysvetľuje pre EURACTIV.sk starosta obce Ján Cundra.

Drevené prechádzky, spevňovanie brehov a obnova meandrov, odstraňovanie bariér v tokoch budovanie vsakovacích jám, jamkovanie lesných ciest a bazénov, ktoré súčasne slúžia aj ako liahniská živočíchov.

Ako vysvetľuje Ján Cundra, opatrenia nemajú len zabraňovať vzniku prívalových vôd, ale v čase suchých období aj podržať vodu v regióne čo najdlhšie. To sa v Nižnej Polianke podľa neho podarilo. „Musím vysloviť pozitívny výsledok, nakoľko lejaky preverili aj našu obec a práve zrealizované opatrenia pomohli k zadržaniu zrážkovej vody a spomaleniu jej prietoku,“ hovorí Cundra a pripomína aj sociálny rozmer aktivít, nakoľko ponúkli prácu 150 ľuďom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

]]>
Komisia navrhuje, aby štáty stratili právo veta v environmentálnych daniach https://euractiv.sk/section/energetika/news/komisia-navrhuje-aby-staty-stratili-pravo-veta-v-environmentalnych-daniach/ Tue, 09 Apr 2019 17:31:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121377 Európska exekutíva si podľa Maroša Šefčoviča splnila svoje úlohy v rámci energetickej únie do „poslednej bodky“. Pre budúcnosť navrhuje investície do výroby batérií, reformu Euratomu a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v nových oblastiach.

Európska komisia predstavila v utorok (9. apríla) štvrtú správu o stave energetickej únie. Podľa slov podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča, ktorý je za túto agendu zodpovedný, európska exekutíva v plnej miere splnila svoju víziu stratégie energetickej únie, ktorá má zabezpečiť prístupnú, cenovo dostupnú, bezpečnú, konkurencieschopnú a udržateľnú energiu pre všetkých Európanov.

Ku štvrtej správe o energetickej únii EK predložila aj správu o vykonávaní strategického akčného plánu o batériách a oznámenie o účinnejšom a demokratickejšom rozhodovaní v politike EÚ v oblasti energetiky a klímy.

Jeho súčasťou je oznámenie, ktoré navrhuje zrušiť jednohlasnosť v rozhodovaní o environmentálnych daniach v Rade EÚ, kde sú zastúpené členské štáty. Hlasovalo by sa kvalifikovanou väčšinou, čo by krajinám znemožnilo vetovať či blokovať rozhodnutie Rady. To môže napríklad znamenať zavedenie európskej dane na letecké palivo, ktoré dnes v EÚ prakticky nie je zdanené.

„Do poslednej bodky“

Štvrtá správa o energetickej únii tvrdí, že EÚ je globálnym lídrom v boji proti zmene klímy a všetky jej politiky uplatňované za posledných päť rokov vo všetkých oblastiach mali za cieľ posunúť ju na „správnu cestu“ prechodu na čistú energiu.

Pri dodržaní podmienok, že treba využiť hospodárske príležitosti, ktoré dekarbonizácia ponúka, vytváraní rastu a pracovných miest a vyvíjať snahy o zdravšie prostredie pre spotrebiteľov.

Šefčovič v Komisii riešil hornú Nitru, Nord Stream 2 aj migračnú krízu. Čo presadzoval?

Slovenský eurokomisár sa s predsedom Smeru-SD nezhodol na modernizácii priemyslu, ani na utečeneckých kvótach. Na verejnosti s ním však nešiel do otvoreného názorového stretu.

Koncept energetickej únie zároveň podporuje aj prechod k čistej energii v európskom hospodárstve v kľúčových sektoroch v súlade so záväzkami EÚ vyplývajúcimi z Parížskej dohody. Podľa Šefčoviča ide o otázky, ktoré sa nedajú vyriešiť v rámci jednotlivých štátov.

Šefčovič pre TASR spresnil, že energetická únia ako jedna z desiatich priorít exekutívy EÚ pod vedením Jeana-Clauda Junckera je splnená „do poslednej bodky“ — aj napriek mnohým skeptickým názorom spred štyroch rokov — a možno hovoriť o úspešnej realizácii jednotnej, vzájomne prepojenej, bezpečnej a trvalo udržateľnej energetickej únie, ktorá bola v roku 2014 len víziou.

Rad na členských štátoch

„Ak sa na to pozrú odborníci, tak musia súhlasiť, že sme začali najväčšiu transformáciu energetiky a energetických sietí od druhej priemyselnej revolúcie,“ uviedol Šefčovič.

Odkaz je podľa neho jasný: energetická únia je z pohľadu práce Komisie hotová, lebo všetky legislatívne opatrenia, ktoré boli navrhnuté, sú aj prijaté. Aj vďaka 71 trialógom s vyjednávačmi z Európskeho parlamentu a Rady EÚ, za čo sa Šefčovič osobitne poďakoval komisárovi pre energetiku a zmeny klímy Miguelovi Ariasovi Caňetemu. Zároveň sa poďakoval aj ďalším komisárom, zo všetkých rezortov, ktorí „tímovou spoluprácou“ pomohli pri úspešnom dobudovaní energetickej únie.

Eurokomisár pre klímu: Štáty musia do prípravy plánov zapojiť verejnosť

Európa by mala načúvať mladým ľuďom v uliciach, hovorí pre EURACTIV.sk eurokomisár pre energetiku a klímu, MIGUEL ARIAS CAñETE. Svet podľa neho má ešte trochu času, aby stabilizoval klimatické zmeny, ale už si nemôže dovoliť váhať.

Upozornil, že teraz je lopta na dvore členských krajín, ktoré musia prijať svoje národné stratégie v oblasti energetiky, klímy a mobility, pričom na celoeurópskej úrovni sa bude realizovať hĺbková transformácia priemyslu a ekonomiky.

„Energia bude nielen čistejšia, ale konkurencia na trhu povedie aj k lacnejšej energii pre domácnosti. Investície do energetickej účinnosti by sa mali prejaviť v lepšom bývaní s menšou spotrebou energie a menšou záťažou pre životné prostredie,“ opísal niektoré z výhod zavádzania prvkov energetickej únie do praxe.

Gigafabrika na Slovensku?

Komisia zverejnila oznámenie o tom, ako rozšíriť výrobu elektrických batérií v EÚ. Šefčovič spresnil, že z toho plynie dôležitá úloha aj pre Slovensko, lebo sa musí prispôsobiť novým trendom, ktoré prináša elektromobilita a vyjadril nádej, že jedna z 30 „gigafabrík pre zelené batérie“ budúcnosti bude aj na Slovensku.

Eurokomisár Caňete upozornil, že EÚ má teraz najmodernejšiu legislatívu pre oblasť energetiky a klímy na svete. To potvrdil aj Šefčovič. „Sme v tomto štádiu úplne vpredu. Aj náš priemysel, ktorý sa prispôsobuje týmto podmienkam, je najlepšie pripravený na zmeny, ktoré budú musieť byť uskutočnené vo všetkých krajinách sveta, ak to myslíme vážne s bojom proti klimatickým zmenám,“ opísal situáciu.

Európski audítori: Šefčovičova batériová aliancia možno nedosiahne svoje ciele

Európska únia zaostáva za medzinárodnými konkurentmi, upozorňuje Európsky dvor audítorov. Slovenské automobilky vyzývajú vládu na väčšiu akcieschopnosť.

Podľa Šefčoviča tým, že EÚ začala ako prvá systematicky konať v tejto oblasti, tak udáva trend a pokiaľ ide čisté technológie a celkovo priemyselnú klimatickú politiku, zároveň s dôrazom na sociálnu férovosť, je globálnym lídrom a túto pozíciu si chce zachovať.

„Všetky opatrenia energetickej únie sa kombinujú, aby bola naša politika prispôsobená potrebám budúcnosti. Náš rámec v súčasnosti umožňuje presmerovanie investícií do technológií a riešení orientovaných na budúcnosť,“ dodal Šefčovič.

Euratom a envirodane

Ďalšie oznámenie, ktoré bolo v utorok uverejnené, vyzýva na posilnenie demokratickej zodpovednosti v rámci rozhodovacieho procesu na základe Zmluvy o Euratome.

Európska komisia podľa svojich slov zriadi skupinu expertov na vysokej úrovni na posúdenie súčasného stavu vykonávania Zmluvy o Euratome s cieľom zvážiť, ako by sa na základe súčasnej zmluvy mohla zlepšiť jej demokratická zodpovednosť. Šefčovič chce podľa svojich vyjadrení zvýšiť úlohu Európskeho parlamentu a národných zákonodarných zborov v rozhodovaní v rámci Euratomu.

Maroš Šefčovič: Národné reflexy v energetike sú strašne silné

Pre hornú Nitru musíme vybrať projekty, ktoré sa dajú realizovať rýchlo, hovorí podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠ ŠEFČOVIČ. Transformácia uhoľných regiónov podľa neho nesmie mať porazených.

Komisia v oznámení tiež žiada Európsky parlament a Radu, aby zvážili, ako by zdaňovanie energie mohlo prispieť k lepšiemu plneniu cieľov politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy, a ako by prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v procese prijímania rozhodnutí medzi členskými štátmi mohol pomôcť naštartovať pokrok v tejto oblasti. Jednohlasnosť podľa Komisie „často nemôže byť dosiahnutá alebo vedie k suboptimálnym rozhodnutiam“. Podľa portálu EURACTIV.com napríklad letecké palivo nepodlieha žiadnemu zdaneniu, pričom sa objavili úvahy o jeho zavedení.

Zrušenie jednohlasnosti musia schváliť členské štáty – jednohlasne.

]]>
Eurokomisár: Zákaz jednorazových plastov je len prvý krok https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/interview/eurokomisar-zakaz-jednorazovych-plastov-je-len-prvy-krok/ Tue, 09 Apr 2019 16:30:28 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=121373 Európska komisia chce vidieť pokrok v celom cykle životu plastov. Vyžadovať si to bude viac obnoviteľných zdrojov, nové podnikateľské modely aj nové technológie, hovorí eurokomisár pre životné prostredie KARMENU VELLA pre EURACTIV.sk. 

Karmenu Vella je od novembra 2014 eurokomisárom pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov. Odpovede na otázky EURACTIV.sk zaslal cez email. Portál sa ho opýtal aj na plnenie európskeho práva v oblasti kvality ovzdušia, pre ktorú Slovensku hrozila žaloba Komisie na Súdnom dvore EÚ. Vella však odmietol odpovedať s tým, že predbežné výsledky monitoringu Komisia neposkytuje. Odkázal len na nedávne hodnotenie vykonávania európskeho environmentálneho práva.

Európsky parlament schválil v marci smernicu o obmedzení a zákaze niektorých jednorazových plastov. V rozprave ste vyslovili obavu, že niektoré ciele nemusia byť splnené na čas. Čo presne ste mali na mysli?

Myslím, že tu došlo k menšiemu nedorozumeniu. Všetky ciele sú bez výnimky dosiahnuteľné. Od začiatku sme chceli zabezpečiť, aby všetky ciele boli realistické, a aby výhody, ktoré z nich plynú boli všetkým zrejmé. Presadzovali sme sa ciele, ktoré sú výhodné pre občanov aj podnikateľov a ktoré sa ľahko vynucujú. To sa nezmenilo a vítam všetky ciele, na ktorých sme sa dohodli.

Nová európska legislatíva o plastoch je podľa slovenských výrobcov „šalamúnska“

Európsky parlament schválil smernicu o zákaze niektorých jednorazových plastov. Tá uvaľuje aj kvótu na recyklovateľnú zložku v PET fľašiach a na ich zber.

Jediná výčitka, ktorú som vzniesol sa týkala načasovania. Európska komisia musí vo veľmi krátkom čase navrhnúť vykonávacie akty a usmernenia v technických otázkach ako napríklad metodológiu pre výpočet znižovania využívania jednorazových plastov, a to môže byť náročné. Samozrejme, urobíme všetko pre to, aby sme sa dodržali stanovený harmonogram.

Europoslanci sa v podstate zhodli, že smernica je prvým krokom k obehovej ekonomike v odvetví plastov. Čo Komisia plánuje ďalej a akým výzvam bude európska environmentálna politika čeliť v budúcich rokoch?

Smernica o jednorazových plastoch je veľkým krokom vpred, ale ide iba o prvý krok. Je to časť omnoho širšej politiky, ktorá je načrtnutá v Stratégii pre plasty a v Akčnom pláne. Na tie teraz chceme obrátiť našu pozornosť. Chceme implementovať navrhnuté opatrenia. Aby stratégia bola efektívna, potrebujeme vidieť pokrok vo všetkých etapách cyklu života plastov. Od dizajnu cez produkciu a recykláciu až po posilnenie trhu pre recyklované plasty. Potrebujeme zmenu vo všetkých týchto oblastiach. To znamená obnoviteľnú energie a suroviny, nové podnikateľské podniky, logistiku a zlepšené technológie pre recykláciu. Máme pred sebou veľa práce.

Východní členovia EÚ majú veľmi nízku úroveň recyklácie komunálneho odpadu. Na Slovensku to bolo v roku 2017 iba 30 percent, čo znamená, že splnenie 50-percentného cieľu Komisie do roku 2020 je ohrozené. Mali by členské štáty čeliť sankciám za nesplnenie cieľov a ako im môže Komisia pomôcť?

Ešte nie sme v roku 2020. Okrem toho, dáta o recyklácii budeme mať až s istým časovým odstupom.

Európska komisia: Recyklácia sa na Slovensku zvýšila vďaka zmene štatistiky

Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš a pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.

Komisia si je pochopiteľne vedomá rizík, nakoľko situáciu od začiatku monitorujeme. Aj preto sme minulý rok vydali správy skorého varovania. Upozornili sme v nich na nástroje, ktoré členským štátom môžu pomôcť ciele splniť. Pre krajiny, ktorým hrozí, že ciele nesplnia, sme vypracovali súbor prioritných opatrení. Odkedy sme tieto správy vydali, vidíme istý pokrok a s členskými krajinami sme v neustálom kontakte. Zorganizovali sme niekoľko seminárov na vysokej úrovni, kde sme preberali problémy so všetkými zúčastnenými stranami a spoločne sme navrhli potrebné zmeny. Veľa opatrení existuje aj priamo na mieste, v členských krajinách. Pokiaľ dôjde k porušeniu európskeho práva, vždy je tu možnosť právneho konania, ale v tomto štádiu zatiaľ nie sme.

]]>
Európska komisia: Recyklácia sa na Slovensku zvýšila vďaka zmene štatistiky https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/europska-komisia-recyklacia-sa-na-slovensku-zvysila-vdaka-zmene-statistiky/ Mon, 08 Apr 2019 07:32:30 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121334 Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš, pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.

Európska komisia zverejnila v piatok (5. apríla) druhé preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ.

Na Slovensku považuje za najväčší pokrok v posledných dvoch rokoch novú legislatívu o zvýšení poplatkov za skládkovanie, triedení obalového komunálneho odpadu a o pravidlách prevádzky a zatvorenia skládok. Pozdáva sa jej tiež zálohovanie PET fliaš. V oblasti ovzdušia chváli krajinu za elektromobilitu a útlm uhlia, v oblasti biodiverzity za nedávne zlepšenie stavu druhov a biotopov.

Komisia naopak vyčíta Slovensku pokračujúcu nedostatočnú recykláciu komunálneho odpadu a prílišné skládkovanie. Kritizuje slabý monitoring znečistenia ovzdušia, slabé uplatňovanie európskej legislatívy o vode, ako aj chýbajúcu politiku adaptácie na zmeny klímy.

Hodnotenie všetkých členských krajín je súčasťou iniciatívy odštartovanej v roku 2017, ktorej cieľom je zlepšovanie európskej environmentálnej politiky a spoločne dohodnutých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ. Iniciatíva je zameraná na obehové hospodárstvo, ochranu prírody a biodiverzity, ako aj kvalitu ovzdušia, vody a vodného hospodárstva.

Nové príležitosti

Komisia podľa TASR pripomenula, že vykonávanie environmentálnych politík a práva EÚ je potrebné pre zdravé životné prostredie a otvára nové príležitosti pre udržateľný hospodársky rast, inováciu a tvorbu pracovných miest.

Úplné vykonávanie environmentálnych právnych predpisov by mohlo európskej ekonomike každý rok ušetriť na zdravotných nákladoch a priamych nákladoch na životné prostredie okolo 55 miliárd eur.

Čo urobiť, aby environmentálne stratégie nezostali iba na papieri?

Znečistené ovzdušie a ďalšie problémy má pomôcť vyriešiť aj otvorenejší a pravidelnejší dialóg.

Eurokomisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella v tejto súvislosti zdôraznil, že jeho prioritou je zabezpečiť, aby ovzdušie, voda a nakladanie s odpadmi spĺňali najprísnejšie kritériá a darilo sa chrániť európsky prírodný kapitál.

Preskúmanie načrtlo situáciu v oblasti environmentálnych politík a vykonávania pravidiel v každom členskom štáte EÚ a naznačilo aj príčiny nedostatkov v ich vykonávaní.

Odpady, ovzdušie, voda

Celkový politický rámec EÚ pre obehové hospodárstvo bol síce posilnený, avšak predchádzanie vzniku odpadov aj naďalej predstavuje dôležitú výzvu pre všetkých členov Únie.

Pokiaľ ide o nakladanie s odpadom, deväť krajín je na najlepšej ceste dosiahnuť ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu, päť krajín ich už dosiahlo, ale štrnástim krajinám hrozí, že cieľ na rok 2020 nesplnia, cituje TASR zo správy Komisie.

Z preskúmania tiež vyplýva, že 18 členských štátov pokračuje v boji s vysokou úrovňou emisií oxidov dusíka (NOx) a pätnásť krajín musí ešte viac znížiť emisie tuhých častíc (PM2,5 a PM10).

Takisto pre úplné splnenie cieľov smerníc o vode je potrebné urobiť ešte mnoho, predovšetkým zabezpečiť dobrý stav vodných útvarov do roku 2027. Komunálne odpadové vody sa v dvoch tretinách členských štátov ešte stále riadne nečistia.

Biodiverzita a klíma

Pokiaľ ide o ochranu prírody a biodiverzity, sústava Natura 2000 sa naďalej rozrastá na súši aj na mori. EÚ už prekročila cieľ stanovený v Dohovore o biologickej diverzite, ktorým je do roku 2020 vymedziť 10 percent svojich pobrežných a morských oblastí ako chránené morské oblasti.

Väčšina členských štátov však musí urýchliť svoje úsilie o dokončenie a riadenie sústavy Natura 2000.

Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

V klimatickej politike urobili členské štáty veľký pokrok vo vykonávaní právnych predpisov EÚ a pravdepodobne sa podarí dosiahnuť ciele stanovené na rok 2020.

V každom členskom štáte a na úrovni EÚ sa však musí úsilie zintenzívniť, aby bolo v súlade s európskymi záväzkami v rámci Parížskej dohody, a aby sa zabránilo najhorším dôsledkom zmeny klímy.

Zlepšovanie štatistikou

V prípade Slovenska je zvlášť kritickým bodom slabá výkonnosť v oblasti odpadového hospodárstva. Zdrojom obáv je najmä nízka miera recyklácie komunálneho odpadu (29 percent v roku 2017) spojená s vysokou závislosťou na skládkovaní.

V roku 2014 Slovensko recyklovalo len 10 percent odpadu. Komisia však konštatuje, že „prudké zvýšenie miery recyklácie v rokoch 2014 až 2017 bolo spôsobené najmä úpravou metodiky štatistického vykazovania, a nie zlepšením výkonnosti“.

Podľa správy Komisie o včasnom varovaní z roku 2018 Slovensku hrozí, že do roku 2020 nesplní cieľ 50-percentnej recyklácie komunálneho odpadu. Nutné zmeny v odpadovom hospodárstve budú výrazne závisieť od uplatňovania novoprijatých právnych predpisov o odpadoch a ďalších daňových stimulov.

„Obrovským problémom je veľké množstvo skládok, napríklad v okolí Bratislavy, ako aj staré priemyselné lokality ako tá najkritickejšia vo Vrakuni. Čaká sa na riadne uzatvorenie starých skládok,“ uvádza hodnotenie.

Finančná motivácia

V oblasti odpadov Komisia odporúča Slovensku zlepšiť a rozšíriť triedený zber odpadu vrátane biologického odpadu, vypracovať minimálne štandardy služieb pre triedený zber (napríklad intervaly zberu, druhy kontajnerov a tak ďalej) v obciach s cieľom zabezpečiť vysokú mieru zachytávania recyklovateľného odpadu.

Bolo by tiež dobré používať „hospodárske odrádzajúce prostriedky”, napríklad režimy platby podľa množstva zvyškového odpadu („plať za to, čo vyhodíš“) a stanoviť obciam povinné ciele recyklácie s opatreniami (napríklad pokutami) v prípade ich neplnenia.

Slovensku hrozí ďalšia žaloba pre skládky odpadu

Brusel stupňuje konanie proti Bratislave pre porušenie európskeho práva v prípade 35 skládok. Envirorezort pripravuje odpoveď, priznáva však, že ide o obrovskú výzvu.

Slovensko by malo ďalej zvyšovať skládkovacie poplatky a predchádzať budovaniu prebytočnej infraštruktúry na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad zariadení na mechanicko-biologické spracovanie odpadu.

Komisia tiež spresňuje, že Slovensko realizuje niektoré sektorové opatrenia (hospodárenie s vodami, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo), doteraz však neprijalo nijaký konkrétny národný adaptačný plán v oblasti boja proti zmenám klímy.

Ohrozené ovzdušie

Slovensku Komisia ďalej odkázala, že musí znížiť emisie zo spaľovania pevných palív v domácnostiach a z poľnohospodárstva, dopravy a priemyslu. Úsilie ďalej sťažuje nedostatočné monitorovanie kvality ovzdušia a chýbajúce dáta.

„Prijali sa prvé kroky na to, aby sa zrušenie dotácií na výrobu vysokoemisnej elektrickej energie z lignitu, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, presunulo na skorší dátum z roku 2030 na 2023, podľa rozhodnutia vlády z roku 2018,“ hodnotí Komisia.

V oblasti vodného hospodárstva je Slovensko ďaleko od dosiahnutia potenciálnych cieľov pre vodné útvary. Príčinou je nepostačujúca vodohospodárska politika vrátane nedostatkov z minulosti pri uplatňovaní výnimiek z cieľov rámcovej smernice o vode.

Aktuálne investovanie do infraštruktúrnych projektov, ktoré sú predovšetkým spolufinancované z EÚ, nepostačuje na dosiahnutie úplného súladu so smernicou o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami.

Pozitívne body

Envirorezort si v hodnotení všimol pozitívne body. „V rámci zhodnotenia dosiahnutého pokroku od roku 2017 Komisia vyzdvihla vybudovanie analytického útvaru ministerstva – Inštitútu environmentálnej politiky a jeho doterajšiu analytickú prácu,“ uviedol pre TASR hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Komisia podľa neho vníma i opatrenia na zlepšenie odpadového hospodárstva: prijatý zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, nový Program predchádzania vzniku odpadu na roky 2019 až 2025, pripravovanú novelu zákona o odpadoch či avizované zálohovanie PET fliaš a plechoviek a zákaz predaja vybraných jednorazových plastov.

Nová európska legislatíva o plastoch je podľa slovenských výrobcov „šalamúnska“

Európsky parlament schválil smernicu o zákaze niektorých jednorazových plastov. Tá uvaľuje aj kvótu na recyklovateľnú zložku v PET fľašiach a na ich zber.

„Komisia kladne ohodnotila i množstvo iniciatív zo strany biznisu a mimovládnych organizácií, ktoré propagujú recykláciu a znovuvyužívanie surovín a materiálov,“ uviedol envirorezort.

Pozitívne hodnotenie podľa jeho slov si zo strany Komisie vyslúžili i kroky zamerané na znižovanie emisií a podporu ekologickej dopravy a elektromobility vrátane dotácií na podporu kúpy elektromobilov.

Silný mandát

Výzvou pre Slovensko zostáva dôsledné oddeľovanie ekonomického rastu od degradácie životného prostredia. „Podľa Komisie by tomu mohlo napomôcť vytvorenie konzistentného politického rámca pre podporu obehového hospodárstva a aplikovanie modelu obehového hospodárstva,“ objasnil Ferenčák.

Pozornosť musí Slovensko venovať aj ochrane prírody. Najmä v súvislosti so sieťou Natura 2000, kde sú najväčšie rezervy. „Práve preto je aj prioritou ministerstva životného prostredia presadiť novelu zákona o ochrane prírody, ktorá definitívne nadradí ochranu prírody nad všetky ostatné záujmy v chránených oblastiach,“ zdôraznil hovorca envirorezortu.

Ferenčák pripomenul, že slovenská vláda dala schválením Envirostratégie 2030 silný mandát dôslednej ochrane životného prostredia na Slovensku.

„Implementácia stratégie prostredníctvom zmien zákonov a vytvorenia sektorových akčných plánov zabezpečí plnenie opatrení, ktoré Slovensku odporúča Komisia vo svojej správe,“ dodal Ferenčák.

]]>