Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen dnes (15. septembra) na pôde europarlamentu vystúpila s pravidelným prejavom. Zhodnotila v ňom stav Európskej únie dva roky po začatí jej mandátu a oznámila aj niekoľko nových iniciatív.
Pandémia znamenala pre cezhraničnú spoluprácu a život na hraniciach tvrdú ranu. Hlasy z regiónov zdôrazňujú, že koronavírus ukázal, aká silná je závislosť medzi regiónmi rôznych hlasov. Ako fungovala cezhraničná spolupráca a aká je jej v budúcnosť v časoch "nového normálu"?
Európska komisia predstavila očakávaný legislatívny balík Fit for 55, ktorý má členským štátom pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent oproti roku 1990. Nová legislatíva má tiež Úniu nasmerovať k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050....
Európsky parlament 25. júna schválil legislatívny balík o Politike súdržnosti EÚ (Kohézna politika EÚ, eurofondy). Nové pravidlá pre eurofondy tak vstúpia do platnosti od prvého júla. Stále však ide iba o jeden z potrebných krokov pre štart nového programového obdobia....
Európska únia minulý rok prijala smernicu, ktorou dala spotrebiteľom právo čeliť nekalým obchodníkom v sporoch o náhradu škody spoločne. Systém nastavila tak, aby neskĺzol k šikane podnikateľov, ako sa to deje v USA.
Plán obnovy a odolnosti je hotový a pre slovenskú vládu nastáva tá ťažšia časť – dobre pripraviť jeho prevedenie do praxe. Bezprecedentné finančné prostriedky by mali začať prúdiť na Slovensko už v lete. Aké kroky vláda podniká, aby reformy a investície zvládla efektívne realizovať? Plánuje do procesu zapojiť kľúčových hráčov?
Európska únia už štyri roky bezvýsledne rokuje o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Očakáva sa, že rok 2021 však definitívne určí smerovanie agropotravinárstva do roku 2027.
Slovensko v prebiehajúcom programovom období využilo možnosť investovať eurofondy aj ako návratnú finančnú pomoc. Prostredníctvom inovatívnych finančných nástrojov sa prerozdeľujú tri percentá národnej alokácie z fondov EÚ.
Z eurofondov sa na Slovensku financuje významná časť opatrení na zlepšenie stavu životného prostredia. Efektívnosť čerpania je však podľa viacerých expertov sporná. EURACTIV Slovensko sa pozrel na to, ako eurofondy pomáhajú ozeleniť Slovensko.
Na Deň Európy, 9. mája 2021, odštartuje Konferencia o budúcnosti Európy. Členské štáty sa v nej chcú svojich občanov pýtať, akú chcú mať Úniu po odchode Spojeného kráľovstva a pandemickom roku 2020.
Európska komisia minulý rok predstavila dlhodobú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, ktorá má zásadným spôsobom prekopať celý poľnohospodársky a potravinový systém v EÚ. Jej zámerom je zaistiť, aby agropotravinárstvo takisto prispelo k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody.
„Rok 2020 bude rokom, na ktorý treba okamžite zabudnúť a zároveň si ho navždy zapamätať,“ píše Európska komisia v úvode svojho pracovného programu na rok 2021.
Európska únia v obchádzajúcom roku naštartovala v oblasti budovania vlastnej obrany viacero menších, ale aj väčších iniciatív: od posilňovania spoločných projektov, cez výskum a vývoj, po reálne vyčlenenie peňazí. Aktívnejšie sa zapojilo aj Slovensko.
Priemysel a energetika čelia dlhodobým trendom dekarbonizácie a digitalizácie. Slovenskom a celým svetom zároveň otriasa pandémia a klimatická zmena. Európska komisia chce, aby bola obnova po pandémii zelená. Ako bude vyzerať na Slovensku?
Najväčší popularizačný festival vedy na Slovensku sa tento rok kvôli pandémii uskutočnil v online podobe. EURACTIV Slovensko, ako jeden z jeho partnerov, prináša ohliadnutie za niektorými z highlightov jeho 14. ročníka.
Ako bude vyzerať čerpanie prostriedkov z európskych fondov v slovenských regiónoch? Poučí sa Slovensko z chýb v súčasnom programovom období? Koľko a na aké projekty budú mať regióny k dispozícii peňazí na nasledujúcich sedem rokov? Jednoduchšie, efektívnejšie a bližšie k...
Európska zelená dohoda je pilierom únijnej politiky v boji proti klimatickej zmene. Pri jej implementácii zohrajú nezastupiteľnú úlohu miestne samosprávy. Ako sa na klimatickú zmenu pripravujú slovenské samosprávy? Akým výzvam čelia?
Siahajú slovenské samosprávy po participatívnom spôsobe správy vecí verejných? Reflektujú na potreby špecifických skupín v záujme zvyšovania kvality života?
Eurofondy sú hlavným investičným nástrojom EÚ. V prípade Slovenska tvoria až 80 percent verejných investícií. Sú kľúčovým zdrojom finančných prostriedkov pre rozvoj dopravnej, zdravotnej, environmentálnej, či sociálnej infraštruktúry v krajoch, mestách a obciach.
Slovensko chce využiť peniaze, ktoré prídu v rámci záchranného balíčka po koronakríze aj na zníženie emisií skleníkových plynov a reformy v energetike. V krátkodobom horizonte to môžeme podľa rezortu dosiahnuť využitím zemného plynu v teplárenstve a priemysle, kde nahradí využívanie uhlia.
Nová vláda považuje zvyšovanie potravinovej sebestačnosti za strategický záujem štátu. Aké opatrenia by mala prijať pre zníženie závislosti na dovoze zahraničných potravín? A ako skĺbi svoju ambíciu s čoraz prísnejšími požiadavkami Únie pre udržateľnú potravinovú produkciu?
Európska komisia na konci mája predstavila bezprecedentný 750-miliardový ozdravný balík pre hospodársku obnovu Únie. Ako túto príležitosť využije Slovensko? Je súčasná vláda pripravená na dôležité ekonomické reformy?
Nielen diaľnice, či rekonštrukcia škôl a kultúrnych pamiatok. Eurofondy tvoria veľkú väčšinu slovenských verejných výdavkov na oblasť životného prostredia. Vie ich Slovensko zmysluplne využiť?
Najprv uhasiť najväčšie požiare, to je odpoveď niektorých aktivistov na otázku, kam by dnes a v budúcnosti mali smerovať peniaze z fondov EÚ. V ktorých oblastiach musí Slovensko zabrať najviac a ako mu v tom môžu pomôcť eurofondy?
