agropolitika – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 24 Jun 2019 10:19:31 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png agropolitika – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Agroanalytik: Poľnohospodárstvo nie je celodenná drina za málo peňazí https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/agroanalytik-polnohospodarstvo-nie-je-celodenna-drina-za-malo-penazi/ Thu, 09 Aug 2018 08:29:13 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=113982 Nielen českým farmárom sa nepáči, že Európska únia im chce znížiť dotácie. Bez finančnej podpory z Únie si podnikanie v poľnohospodárstve nedokáže predstaviť takmer nikto, hovorí analytik PETR HAVEL v rozhovore pre Aktuálně.cz.

 

Vstup do Európskej únie a spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zásadným spôsobom ovplyvnila český agrosektor. Aké najväčšie pozitíva a negatíva nám prinieslo členstvo v Únii?

Najväčším pozitívom bolo jednoznačne prudké zvýšenie poľnohospodárskych dotácií. V porovnaní s obdobím pred vstupom boli dotácie trojnásobne vyššie a v súčasnej dobe už hovoríme o štvornásobku ich pôvodnej výšky (zo zhruba 13 miliárd korún na viac ako 50 miliárd ročne).

Negatívom bolo a stále je tvrdé konkurenčné prostredie a väčšia byrokracia. Čiastočne je to aj naša vina, pretože všeobecné odporúčania Únie zvyčajne aplikujeme „pápežskejšie ako pápež“.

SPP sa častokrát stretáva s tvrdou kritikou. Zaznieva predovšetkým od tradičných euroskeptikov z politických zoskupení, ktoré majú výhrady už voči samotnej existencii Únie. Aký názor prevláda medzi českými odborníkmi a samotnými poľnohospodármi?

V zásade platí, že poľnohospodárska verejnosť sa na SPP skôr vyhovára. Podnikanie v poľnohospodárstve bez dotácií z Únie si nedokáže predstaviť takmer nikto. Poľnohospodári by pre vystúpenie z EÚ zrejme nehlasovali…

Slovenskí poľnohospodári nie sú s rozpočtovým návrhom Komisie spokojní

Agrosektor v Európskej únii by mal dostať o päť percent menej ako doteraz. Škrty v Spoločnej poľnohospodárskej politike sa očakávali.

Po vstupe do EÚ sa postupne zastavil pokles výroby v poľnohospodárstve. Po roku 2010 (živočíšna výroba o niečo neskôr) začala dokonca znovu rásť. Spôsobila to SPP a skutočnosť, že v sektore bolo zrazu viac peňazí?

V mnohých prípadoch naopak k poklesu došlo práve kvôli novej konkurencii zo strany európskych poľnohospodárov a potravinárov. Ak by sme odpočítali infláciu, tak by sme zistili, že naše poľnohospodárstvo príliš nerastie ani v súčasnosti.

Samozrejme, že viac peňazí našim poľnohospodárom pomohlo. Problém však spočíva v tom, že nastavenie dotácií vyhovuje skôr veľkým agropotravinárským podnikom, čo má negatívny vplyv na stav našej krajiny, úrodnosť pôdy a zdroje vody.

Európska komisia nedávno oznámila, že poľnohospodárske dotácie zníži. Ako sa to dotkne českých farmárov? Obhospodarujú oveľa väčšie výmery pôdy než v iných krajinách a na únijných i národných dotáciách sú silne závislí. Nehrozí im ďalší prepad?

Podľa aktuálnych správ by sa zníženie rozpočtu skutočne najviac dotklo práve našich poľnohospodárov. Predovšetkým práve kvôli tomu, že máme príliš „veľké úrodné lány“.

Pokles však nemusí prísť, ak budú naši poľnohospodári vytvárať k poľnohospodárskej surovine vyššiu pridanú hodnotu (a znížia tak závislosť na dotáciách) a ak sa zvýši podiel menších a stredných podnikov, ktoré by nemali byť predmetom krátenia dotácií.

Treťou cestou je využiť iné formy európskej podpory (napríklad v oblasti ochrany prírody, adaptácie na zmeny počasia, zamestnanosť), ktoré by kompenzovali krátenie dotácií (tzv. „zastropovanie“) pre najväčšie priemyselné poľnohospodárske podniky.

Českí poľnohospodári sa bez dotácií nezaobídu. Nedokázali by konkurovať farmárom z iných krajinách, ktorí dostávajú od štátu aj z Únie viac. Nedeformuje dotačná politika poľnohospodársky trh?

Dotačná politika samozrejme poľnohospodársky trh deformuje, zároveň však čiastočne vyrovnáva podmienky poľnohospodárov v krajinách, ktoré sú v rôznych štádiách vývoja. Tvrdenie, že by bolo spravodlivé dávať poľnohospodárom v celej EÚ rovnaké dotácie, je úplne mylné. Tí naši by v takom prípade čelili oveľa tvrdšej konkurencii, napríklad zo strany Rumunska alebo Bulharska, ale aj iných krajín.

EÚ má dohodu s Mercosurom na dosah, juhoamerický blok má ale oveľa väčšie ambície

Dohoda o voľnom obchode s juhoamerickým združením Mercosur, ktorú tvoria Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj, je na dosah. Tá by prekonala aj nedávno uzatvorenú dohodu s Japonskom. Juhoamerický blok ale pokukuje aj po obchode s Áziou.

Poľnohospodársky zväz ČR upozorňuje, že český agrosektor má stále nízku pridanú hodnotu, inými slovami ziskovosť. Akým spôsobom ju zvýšiť? Ďalšími dotáciami?

V tom má Poľnohospodársky zväz pravdu. Riešenie ale nespočíva v navyšovaní dotácií, skôr v ich presmerovanie tak, aby boli poľnohospodári k vyššej pridanej hodnote dostatočne motivovaní. Aj dnes existujú programy podporujúce pridanú hodnotu. Prax však ukazuje, že sú nedostatočné.

SPP umožnila investície do moderných technológií a poľnohospodárskej techniky. Väčšina peňazí však smerovala do zahraničia, pretože väzby medzi poľnohospodármi v ČR, výskumnými ústavmi a výrobcami poľnohospodárskej techniky sú slabé. Aká je príčina?

Česko dlhodobo podceňuje (nielen v oblasti poľnohospodárstva) investície do vedy a výskumu. To by sa malo zmeniť, vrátane – a to je zásadné – rýchlejšieho uvádzania nových poznatkov do podnikateľskej praxe.

Na akej úrovni je momentálne presné poľnohospodárstvo v Česku, ktoré využíva najmodernejšie technológie ako napríklad GPS pri ovládaní strojov, v porovnaní s Európou? Aké sú jeho možnosti?

Z pohľadu celej Únie patrí české poľnohospodárstvo do tej lepšej polovice. Rozhodne je najlepšie spomedzi všetkých postkomunistických krajín, s občasnou výnimkou Poľska a Slovinska.

Farmári vs. obchodníci: Európska smernica vyrovná pomer síl

Jedna z hlavných tém slovenského predsedníctva v Rade EÚ – zákaz nekalých obchodných praktík v potravinárskom reťazci – našla koncovku v podobe legislatívneho návrhu.

V lepšej pozícii je ČR v oblasti rastlinnej výroby a produkcie hovädzieho mäsa, v horšej v živočíšnej produkcii a produkcii ovocia a zeleniny, kde nás obmedzujú okrem iného naše klimatické podmienky a skoro neexistujúca celoročná intenzívna produkcia ovocia a zeleniny v skleníkoch.

Čo sa týka digitalizácie, o ktorej sa toľko hovorí, tá sa dotkla hlavne katastra nehnuteľností. Ministerstvo navyše nevníma inovácie a digitalizáciu ako zásadnú prioritu. Neuteká preto českému poľnohospodárstvu vlak?

Samozrejme, že uteká. Na druhú stranu sa podstatne zlepšila oblasť elektronického podávania rôznych žiadostí o dotácie a všeobecne formy komunikácie. Vznikajú tiež rôzne sofistikované aplikácie využiteľné aj v poľnohospodárstve. Rezervy v tejto oblasti sú však značné.

Zamestnanosť v českom agrosektore je dlhodobo hlboko pod európskym priemerom. V porovnaní s rokom 1989 je o tri štvrtiny menšia. Mladí ľudia sa do poľnohospodárstva príliš nehrnú. Ako tento trend zvrátiť? Čo proti tomu môže urobiť vláda a krajské úrady?

Zamestnanosť v našom poľnohospodárstve je na úrovni vyspelých krajín. Priemer Únie zvyšujú krajiny s malými podnikmi, ako je Poľsko alebo juh Európy. Klesať by už ale ďalej nemal a súčasná situácia určite nie je žiadnou tragédiou.

Zato generačná výmena je rozhodne potrebná. Treba však predovšetkým zmeniť imidž poľnohospodárstva, ktoré mnohí vidia ako celodennú drinu za málo peňazí.

Agropolitika potrebuje radikálnu reformu, platby sa musia naviazať na tvorbu konkrétneho úžitku

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie, píše TATIANA NEMCOVÁ z SOS/BirdLife Slovensko.

Moderné poľnohospodárstvo stojí na moderných technológiách. Uplatnenie v ňom tak nachádza stále väčšie množstvo IT technológií. Nezanedbateľnou výhodou je tiež možnosť žiť mimo hektický život mesta.

Okrem toho je zrejmé, že vďaka zvyšujúcej sa populácii vo svete porastie význam poľnohospodárstva. Na rozdiel od iných odborov mu nehrozí, že by nebolo dosť práce. Jedinou odpoveďou na všetky problémy tak zostáva osveta.

]]>
Matečná: Ministri poľnohospodárstva EÚ majú výhrady k agropolitike po roku 2020 https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/matecna-ministri-polnohospodarstva-eu-maju-vyhrady-k-agropolitike-po-roku-2020/ Tue, 19 Jun 2018 07:12:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=111922 Návrhu Európskej komisie ohľadom spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020  členské krajiny v pondelok (18. júna) vyčítali nadmernú byrokratickú záťaž aj nové zastropovanie pramych platieb pre farmárov.

Rokovania o novej spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ po roku 2020 medzi členskými štátmi a Európskou komisiou budú veľmi náročné. Pre TASR to uviedla ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre rybolov a poľnohospodárstvo v Luxemburgu.

Matečná pripomenula, že ministri agrorezortov Únie mali možnosť po prvýkrát sa vyjadriť k návrhu eurokomisie o spoločnej poľnohospodárskej politike v rámci dlhodobého rozpočtu na obdobie 2021 až 2027.

Zastropovanie Slovensku nevyhovuje

Podľa jej slov hlavnou témou rokovaní bolo dorovnávanie priamych platieb pre farmárov. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré žiadajú dorovnanie. V súčasnosti sme na úrovni 78 percent priemeru EÚ. Ministerka nechápe prečo Komisia hovorí o tom, že dorovnáme do 90 percent (priemeru Únie) len polovicou z možnej sumy, čo podľa prepočtov znamená, že Slovensko by v roku 2027 malo priame platby na úrovni 84 percent priemeru EÚ.

„Druhou háklivou témou, ktorú kritizujú nielen nové členské krajiny, je zastropovanie,“ opísala situáciu Matečná. Zopakovala, že Slovensko sa radí medzi tie krajiny, ktoré hovoria o dobrovoľnosti zastropovania priamych platieb pre farmárov. Uviedla, že aj z historických dôvodov máme veľké farmy na Slovensku a tak by nás zastropovanie dotklo viac.

Návrh reformovanej agropolitiky všetkých nepresvedčil

Reforma je založená na viere, že krajiny uprednostnia verejný záujem pred záujmami agro-lobistických skupín, varujú mimovládky.

Ďalšou kontroverznou témou návrhu agropolitiky EÚ po roku 2020 je podľa ministerky tzv. viazaná podpora. Doteraz táto podpora bola a je na úrovni 15 percent z objemu priamych podpôr. Ide o podporu pre citlivé komodity a tie sektory, ktoré produkujú napríklad ovocie, zeleninu či mlieko.

„Návrh Európskej komisie viazanú podporu zníži na 12 percent, čiže ako keby sa zredukovala možnosť podpory citlivých komodít, čo je pre Slovensko neprijateľné,“ uviedla Matečná. Zdôraznila, že vláda SR chce podporovať pestovateľov a chovateľov, ktorí vyrábajú citlivé komodity.

Kto je skutočný farmár?

Ministri poľnohospodárstva krajín EÚ tiež nechápu definíciu „skutočného farmára“ ako ju zavádza eurokomisia. Matečná pripomenula, že v terajšom programovacom období (2014 – 2020) je definícia aktívneho farmára, s čím mali problémy mnohé krajiny Únie. „Chceme, aby členské krajiny mohli zadefinovať skutočného farmára podľa vlastných potrieb,“ spresnila Matečná.

V neposlednom rade ministri poľnohospodárstva majú výhradu voči návrhu eurokomisie aj preto, lebo zavádza ďalšiu byrokratickú záťaž. Matečná zdôraznila, že podľa ministrov projekt exekutívy EÚ znamená viac administratívy pre platobné agentúry, pre ministerstvá a aj pre samotných farmárov.

Slovenskí poľnohospodári nie sú s rozpočtovým návrhom Komisie spokojní

Agrosektor v Európskej únii by mal dostať o päť percent menej ako doteraz. Škrty v Spoločnej poľnohospodárskej politike sa očakávali.

„Rakúsko už naznačilo, že po prevzatí predsedníctva v Rade EÚ ako jednu z prvých tém si zvolí znižovanie administratívnej náročnosti novej spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ upozornila.

Škrty v poľnohospodárskej politike sú veľké

Kritický voči dlhodobému rozpočtu pre agropolitiku bol podľa prvých reakcií aj Európsky parlament. Matečná upozornila, že pre Radu je neprijateľné zníženie financovania agropolitiky o päť percent v bežných cenách. Aj preto, že nová poľnohospodárska politika si dáva za cieľ mnoho environmentálnych opatrení – až 40 percent z rozpočtu pre priame podpory.

„Čiže za menej peňazí by poľnohospodári mali vyrobiť viac verejných statkov – viac krajinotvorby, znižovanie dopadov klimatických zmien, vodohospodárske opatrenia. To je voči nim neférové, viac povinností za menej peňazí,“ skonštatovala ministerka.

Spoločná agropolitika sa neznárodní. Ustrážime to, ubezpečuje eurokomisár

Európski poľnohospodári sa nemusia obávať „znárodnenia“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo, PHIL HOGAN.

Priznala, že očakáva ťažké rokovania medzi inštitúciami EÚ, ktoré by sa mali dokončiť ešte pred budúcoročnými eurovoľbami. Dodala, že premiéri, keď dostanú mandát, sa musia snažiť získať viac peňazí pre agropolitiku. Náročné budú podľa nej ak rokovania súvisiace s legislatívnymi zmenami v agrosektore. Slovensko si už teraz hľadá spojencov a nachádza ich v Českej republike, Poľsku a Maďarsku.

]]>
Greenpeace: Agropolitika je v slepej uličke https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/greenpeace-agropolitika-je-v-slepej-ulicke/ https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/greenpeace-agropolitika-je-v-slepej-ulicke/#respond Mon, 30 Apr 2018 07:38:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=109956 Poľnohospodárska politika vedie potravinový systém do slepej uličky. Ekonomicky aj ekologicky je tento model neudržateľný, hovoria mimovládne organizácie.

Poľnohospodárstvo musí zásadne inovovať svoje metódy, tvrdí Marco Contiero z organizácie Greenpeace. Ako príklad uvádza prepojenie rastlinnej a živočíšnej výroby alebo podporu ekologických postupov v poľnohospodárstve, ktoré nebudú závislé od chemických prostriedkov.

Iba tak podľa Contiera vieme farmárov dostať zo slepej uličky, do ktorej ich aktuálny systém ženie.

„Verejné politiky by mali podporovať ekologické postupy, diverzitu a zvyšovať odolnosť voči klimatickým zmenám, škodcom, chorobám ako aj voči výkyvom na trhu,“ povedal.

Od zintenzívňovania k diverzite

Pre dnešné poľnohospodárstvo je charakteristický dôraz na produktivitu a stále väčšie zintenzívňovanie výroby. Týmto smerom sa orientuje aj Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP). Takýto postoj ale v poslednej dekáde spôsobil krach miliónov malých európskych fariem a koncentrovanie pôdy v rukách pár veľkých vlastníkov pôdy.

Jednoduchšia s väčším slovom pre členské štáty. Takú agropolitiku sľubuje Komisia

Debata o podobe poľnohospodárskej politiky EÚ a jej podporných schém po roku 2020 odštartovala aj na Slovensku. Splnomocnenec vlády Anton Marcinčin vidí v správne nastavenej poľnopolitike na národnej úrovni veľkú príležitosť pre najmenej rozvinuté okresy.

„Farmári sú nútení do vysoko špecializovaných systémov a musia čeliť väčším výkyvom na trhu,“ uviedol Contiero. Kolísanie cien a vplyv klimatickej zmeny má priamy vplyv na produkciu.

Európski farmári volajú po stabilnej spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020. Mala by podporiť investície a minimalizovať riziká.

Komisia navrhuje platformu na krízový manažment

Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan v rozhovore pre EURACTIV hovorí, že poľnohospodárstvo „nebude nikdy bez rizika“.

Vo svojom dokumente z novembra 2017 Európska komisia predstavuje svoju víziu SPP po 2020. Priznáva v ňom nedostatočnú propagáciu a povedomie o nástrojoch krízového manažmentu, ktoré majú farmári k dispozícii.

Spoločná agropolitika sa neznárodní. Ustrážime to, ubezpečuje eurokomisár

Európski poľnohospodári sa nemusia obávať „znárodnenia“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo, PHIL HOGAN.

Z tohto dôvodu chce Komisia zriadiť stálu európsku platformu pre krízový manažment. Jej cieľom bude posilniť výmenu skúseností.

„Akékoľvek opatrenia na informovanie alebo motivovanie farmárov k opatreniam krízového manažmentu bez rozdielu, kto ich iniciuje, sú vítané. Podporovali sme aj možnosť dobrovoľných opatrení na krízové riadenie v druhom pilieri, teda v národných a regionálnych plánoch rozvoja vidieka,“ uviedol Pekka Pesonen, generálny tajomník organizácie Copa-Cogeca, ktorá reprezentuje európskych farmárov.

Budúcnosť mladých farmárov

Najväčšou prekážkou pre investície mladšej generácie farmárov do poľnohospodárstva je nedostatok finančných prostriedkov a obmedzený prístup k pôde.

Vo svojej aktivite ich obmedzujú hlavne národné dane a národné zákony o pôde. To ale neznamená, že sa to nedá riešiť aj na európske úrovni a nepresadiť opatrenia na uľahčenie prístupu mladých farmárov k financiám a pôde, tvrdí Jannes Maes z Európskej rady mladých farmárov (European Council of Young Farmers).

„Bez istoty dlhodobého využívania pôdy sa hospodáriť nedá. Bez dostatočného kapitálu nie je možné obchod poriadne rozbehnúť alebo zaistiť chod farmy do budúcna,“ hovorí.

Eurokomisár Hogan nedávno v snahe generačne omladiť celý sektor prisľúbil, že mladí farmári budú mať v SPP po roku 2020 „mimoriadne miesto“ a budú im ponúknuté dodatočné stimuly.

Nízka návratnosť investícií

„Musíme si uvedomiť, že poľnohospodárstvo je sektor s nízkou návratnosťou investícií. Kým sa investícia vráti, môže to trvať dekády až generácie. Pre mladých farmárov je ťažké plánovať si svoje hospodárenie v podmienkach rýchlych zmien správania spotrebiteľov a nestabilných a krátkodobých politických rámcov,“ dodal Maes.

Agropolitika potrebuje radikálnu reformu, platby sa musia naviazať na tvorbu konkrétneho úžitku

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie, píše TATIANA NEMCOVÁ z SOS/BirdLife Slovensko.

Na adresu budúcej podoby Spoločnej poľnohospodárske politiky poznamenal: „Opatrenia by mali zahŕňať schémy na možnosť presunu vlastníctva pôdy medzi generáciami, dodatočnú finančnú podporu pre mladých farmárov, adekvátne nástroje riadenia rizík a opatrenia na ochranu životného prostredia.“

„Motivovať mladých, ambicióznych a vzdelaných farmárov k práci v sektore je najlepšou poistkou toho, že európske poľnohospodárstvo bude napredovať a inovovať sektor v oblasti ekonomického rozvoja, ochrany životného prostredia a sociálnej inklúzie,“ dodal.

Eurokomisár hovorí o troch hlavných zlepšeniach v poľnohospodárstve po 2020

Európskym farmárom sa viac vyplatí investovať do poľnohospodárstva. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) po roku 2020 bude menej byrokratická, viac orientovaná na „technické prelomy“ a zvýši ich životný štandard, sľubuje eurokomisár PHIL HOGAN.

]]>
https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/greenpeace-agropolitika-je-v-slepej-ulicke/feed/ 0
Zjednodušenie agropolitiky by nemalo narušiť spoločný trh https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/zjednodusenie-agropolitiky-by-nemalo-narusit-spolocny-trh/ https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/zjednodusenie-agropolitiky-by-nemalo-narusit-spolocny-trh/#respond Mon, 09 Apr 2018 13:06:13 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=109118 Európska komisia minulý rok konzultovala verejnosť o podobe budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP). Aby mohla byť skutočne efektívna, nemala by byť tak byrokratická a komplexná ako doteraz. Vyžaduje si celkové zjednodušenie.

Komisia sa inšpirovala podnetom z verejnej konzultácie a predstavila plán, v ktorom majú mať členské štáty viac právomoci. Cieľom je dať im priestor na to, aby poľnohospodárske politiky vedeli prispôsobiť svojim vlastným potrebám.

Nemalo by to ale znamenať narušenie integrity jednotného trhu alebo prenesenie zodpovednosti na členské štáty, uviedol expert na poľnohospodárske politiky z think tanku Farm Europe, Luc Vernet. „Komisia by mala urobiť všetko pre to, aby reforma nehrozila jednotný trh.“

V oznámení o budúcej podobe poľnohospodárskej politike z decembra 2017 predstavila Komisia svoj plán zjednodušenia. Chce zaručiť členským štátom „viac priestoru“ na adresovanie špecifických podmienok.

„Budúci systém by sa mal orientovať na výsledky. Mal by posilniť subsidiaritu tým, že členské štáty dostanú väčšie právomoci pri nastavovaní schém SPP, orientovať sa na realistické a primerané ciele a tiež by mal znížiť administratívnu záťaž pre konečného spotrebiteľa,“ píše sa v oznámení.

Spoločná agropolitika sa neznárodní. Ustrážime to, ubezpečuje eurokomisár

Európski poľnohospodári sa nemusia obávať „znárodnenia“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo, PHIL HOGAN.

Primárne potrebujeme víziu a ciele

Vernet vysvetlil, že to, čo je skutočne treba pre zjednodušenie politiky, je stanovenie vízie a cieľov.

„Potrebujeme kľúčové zákony, jasné ciele a ambície na európskej úrovni,“ povedal. „Ak by sme mali toto kľúčové usmernenie, môžeme potom aj členským štátom alebo priamo farmárom dať priestor na to, aby prispeli názormi podporenými skúsenosťami z praxe.“

Vernet ale varoval, že bez nich Únia riskuje narušenie európskeho jednotného trhu.

„Ak sa nejaký členský štát rozhodne upraviť pravidlá pre svoj obchod s mliečnymi výrobkami lebo ho obmedzujú pravidlá s emisiami, ale v inom členskom štáte táto situácia nie je, nastanú medzi krajinami rozdiely a bude to mať negatívne dôsledky aj na ekonomickú súťaživosť,“ upozornil expert.

Presun kompetencií na národné úrovne

Poľnohospodárska komunita v Európe deklaruje, že ich povinnosti dramaticky rastú. Rastie ale aj administratívna záťaž, preto je pre farmárov stále ťažšie reagovať na stále nové výzvy.

Európska komisia pod vedením komisára Phila Hogana predstavila hneď niekoľko opatrení, aby administratívnu záťaž SPP znížila. Celý proces je ale stále príliš komplikovaný a spolu s novými výzvami sa stal pre Úniu komplikovanou témou.

Agropolitika potrebuje radikálnu reformu, platby sa musia naviazať na tvorbu konkrétneho úžitku

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie, píše TATIANA NEMCOVÁ z SOS/BirdLife Slovensko.

Európska exekutíva zdôrazňuje, že podpora farmárom bude podmienená ich aktivitám na ochranu životného prostredia. Tieto opatrenia si ale majú členské štáty definovať samé, aby „lepšie zohľadnili svoju špecifickú situáciu, riziká spojené s klimatickými zmenami a potrebami. Zároveň ale majú byť tieto opatrenia v súlade s cieľmi na európskej úrovni.“ Podobná miera flexibility má byť zavedená aj pri manažovaní, kontrolách a sankciách.

Európski farmári tieto snahy o zjednodušenie privítali. Zároveň ale varujú pred scenárom presunu politiky z európskej úrovne na národné úrovne.

Vo svojom príhovore k európskym ministrom počas stretnutia Rady ministrov pre poľnohospodárstvo vo februári však komisár Hogan jasne deklaroval, že cieľom reformy SPP nie je presun na národnú úroveň.

„Možnosť členských štátov upraviť si európske štandardy na svoju podobu národných pravidiel prispeje k tomu, že tieto pravidlá budú viac zodpovedať lokálnym podmienkam,“ dodal Hogan.

Prvý náčrt novej agropolitiky EÚ: Viac zodpovednosti pre členské štáty

Komisia predstavila svoju víziu pre budúcu spoločnú poľnohospodársku politiku. Odborníci ale varujú, že poľnopolitika v takto nastavenej podobe oslabí ochranu životného prostredia a vytvorí podmienky pre nekalú súťaž medzi farmármi.

Zatiaľ žiadne garancie, že SPP bude skutočne jednoduchšia

Nie všetci sú ale presvedčení o tom, že návrh Komisie je efektívny pri snahe zjednodušiť SPP.

Vernet má dva dôvody, prečo tvrdí, že neexistuje žiadna garancia toho, že budúci systém agropolitiky bude jednoduchší ako ten súčasný.

Po prvé, Komisia chce presunúť kompetencie o budúcich rozhodnutiach a reguláciách na národnú úroveň, ale nie priamo farmárom. „To znamená, že zodpovednosť za návrhy na zjednodušenie systému budú v kompetencií členských krajín a Komisia bude mať možnosť povedať: ‘to nie my, ale členské štáty, takže ak sa vám farmárom niečo nepáči, sťažujte sa u svojho ministra’.”

Po druhé, odborník z Francúzska tiež konštatuje, že návrh Komisie zvažuje dokonca pridať novú administratívnu zložku v SPP, lebo časť rozpočtu SPP by si mali členské krajiny spravovať samé.

„Nakoniec je to spoločná politika s uplatnením, výsledkami a kontrolou zo strany EÚ. Únia bude kontrolovať členské krajiny a tie budú musieť dbať na to, aby európske peniaze míňali podľa pravidiel.“

Podľa jedného scenára by členské štáty zaviedli systém komplexnej kontroly na zabezpečenie rozpočtu. Alternatívou by mohol byť systém s menej striktnými kontrolami, ale aj s možným rizikom straty fondov.

„To ale neznamená, že nie je možné túto politiku skutočne zjednodušiť,“ dopĺňa Luc Vernet.

 

]]>
https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/zjednodusenie-agropolitiky-by-nemalo-narusit-spolocny-trh/feed/ 0
Technológie by mali priniesť presnejšie poľnohospodárstvo https://euractiv.sk/section/potravinarstvo/news/technologie-by-mali-priniest-presnejsie-polnohospodarstvo/ https://euractiv.sk/section/potravinarstvo/news/technologie-by-mali-priniest-presnejsie-polnohospodarstvo/#comments Mon, 19 Feb 2018 09:29:35 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=107333 Spoločná poľnohospodárska politika bude podporovať nové technológie v agrosektore aj po roku 2020. Veľké očakávania sa spájajú najmä s tzv. technológiami presného poľnohospodárstva.

Presné poľnohospodárstvo (precision farming) je založené na princípe „vyrábať viac za menej“, čiže optimalizovaní vstupov podľa aktuálnych potrieb úrody. Zahŕňa napr. technológie založené na dátach, satelitné systémy presnej lokalizácie, diaľkové snímanie alebo internet. Technológie tak pomáhajú získať úrodu pri čo najnižšom použití umelých hnojív, pesticídov a vody.

Inovatívne prístupy pomáhajú farmárom hospodáriť udržateľným spôsobom.

Podľa informácií EURACTIV bude zavádzanie nových technológii aj naďalej podporované z európskych fondov pre výskum (Horizont 2020). Zatiaľ ale nie je jasné, či budú technológie presného poľnohospodárstva prepojené s ochranou životného prostredia alebo či budú financované cez priame platby priamo na to určené, tak ako to je v súčasnosti v prípade tzv. greeningu, čiže platieb na ekologické opatrenia.

Nerovný prístup k technológiám

Poľnohospodársky priemysel a združenia európskych farmárov lobujú za silnejšiu úlohu presného poľnohospodárstva aj v spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020. Organizácie na ochranu životného prostredia majú skôr rezervovaný postoj a využívanie nových technológii vnímajú rozpačito. Argumentujú, že malí farmári k nim budú mať obmedzený prístup. Obavy majú aj o to, ako sa bude narábať so súvisacimi dátami.

Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan sa podľa rozhovoru pre Ypaithros.gr stavia voči praktikám presného poľnohospodárstva ústretovo. Podľa neho by mohlo priniesť nové výrobky, služby a nové pracovné miesta v sektore.

„Už dnes predávame okolo 70 percent poľnohospodárskych zariadení s prvkami precízneho poľnohospodárstva takže sa určite posúvame správnym smerom,“ poznamenal Hogan. Ak budeme využívať všetky možnosti, vrátane satelitných dát a digitalizácie, mohlo by to pomôcť administratívne zjednodušiť celú európsku poľnohospodársku politiku.

Pokiaľ ide o zbieranie dát, Hogan priznáva, že digitalizácia so sebou prináša otázky o ich vlastníctve, prístupu k nim alebo prepojenosti medzi systémami.

Podľa komisára budú nové technológie kľúčové v tom, aby Európska únia splnila svoje ciele v oblasti ochrany klímy a trvalo udržateľného rozvoja.

Financie aj z iných zdrojov

Európski farmári tvrdia, že finančné zdroje majú prichádzať aj s iných zdrojov a oblastí politík.

„Exaktné poľnohospodárstvo nesúvisí iba s SPP, ale aj inými politikami. SPP tieto technológie už v minulosti podporila a veríme, že ich podporí aj v budúcnosti, ale financie by mali prísť aj z iných oblastí… Ak chceme naplniť ambiciózne ciele, je dôležité zabezpečiť dostatočne veľký rozpočet,“ uviedol Pekka Pesonen, generálny tajomník združenia európskych farmárov a asociácií Copa-Cogeca pre EURACTIV.

Dôležitá je podľa neho infraštruktúra v podobe rýchlych sietí. „Nemôžeme predstierať pokrok v precíznom poľnohospodárstve ak farmári nemajú prístup k internetu,“ dodal Pesonen.

Európska komisia uznáva, že potrebná infraštruktúra zatiaľ v Európe neexistuje, ale tvrdí, že je úlohou vlád, aby celý proces urýchlili. Iba 40% domácnosti vo vidieckych oblastiach má prístup k rýchlemu internetu.

]]>
https://euractiv.sk/section/potravinarstvo/news/technologie-by-mali-priniest-presnejsie-polnohospodarstvo/feed/ 1
Ministri sa snažia dohodnúť na konečnej podobe agropolitiky https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/ministri-sa-snazia-dohodnut-na-konecnej-podobe-spolocnej-agropolitiky-021236/ https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/ministri-sa-snazia-dohodnut-na-konecnej-podobe-spolocnej-agropolitiky-021236/#respond Tue, 25 Jun 2013 10:15:55 +0000 Počas včerajších rokovaní v Luxemburgu vyjednávači dosiahli predbežnú dohodu na viacerých prvkoch komplexnej reformy spoločnej agropolitiky.  Uzavretie rokovaní je naplánované na stredu (26. júna 2013).

Jedným z cieľov reformy je nahradiť súčasné prepojenie platieb a historickej úrovne produkcie v mnohých častiach Európy v prospech dotácií na základe veľkosti poľnohospodárskych podnikov.

Najväčšie farmy v Európe mohli takto prísť až o 40 % súčasných dotácií, ako však informuje agentúra Reuters, podľa včerajšej dohody by to nemalo byť viac ako 30 %. Zmeny sú navrhnuté tak, aby 50-ročná spoločná poľnohospodárska politika EÚ bola spravodlivejšia a pomohla k tomu, aby boli dotácie vyplácané oprávnene.

Kritici však varujú, že obmedzenie podpôr najväčším a najefektívnejším farmám v Európe ohrozí potravinovú bezpečnosť v bloku.

Podľa nemenovaných predstaviteľov EÚ bol smerom k dohode už dosiahnutý dobrý pokrok a to najmä v oblasti priamych dotácií, ktoré budú aj naďalej konzumovať tri štvrtiny celkového agrorozpočtu na roky 2014 – 2020.

Vyjednávači členských krajín, Európskeho parlamentu aj Európskej komisie sa zhodujú na tom, že 30 % budúcich priamych platieb by malo byť viazaných na ekologické opatrenia, vrátane úhorovania pôdy. Skupiny brániace záujmy farmárov však upozorňujú na možný vplyv opatrenia na produkciu potravín.

Predbežná dohoda padla aj v otázke, aby si na poľnohospodárske dotácie nemohli nárokovať aj vlastníci pozemkov, na ktorých sú letiská, golfové ihriská či kempy ako sa stávalo v končiacom období.

Viaceré zložité záležitosti však ostali otvorené. Ide napríklad o zrušenie kvót na cukor, ktoré vinia za zvyšovanie domácich cien a obmedzenie exportu pre globálne obchodné pravidlá. Komisia navrhla rok 2015, vlády preferujú rok 2017 a Parlament 2020. Podľa predbežných informácií zrejme prejde vládny návrh. Členské štáty sú tiež proti hornému limitu ročných platieb pre jednotlivé farmy stanovený na 300 tisíc eur s podporou Parlamentu a Komisie.

Rokujúce strany sú pod časovým tlakom. Jednak sa v týchto dňoch končí írske predsedníctvo a podľa diplomatických zdrojov nie je vôľa presunúť túto náročnú tému na nasledujúce litovské predsedníctvo. Okrem toho chcú, aby sa o novej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky hlasovalo už počas júlového plenárneho zasadnutia europoslancov v Štrasburgu.

(EurActiv/Reuters)

Pozície:

"Návrh Európskej komisie na reformu CAP v rokoch 2014 až 2020 slovenských roľníkov nepotešil, pretože počíta s ich ďalšou diskrimináciou v podporách, ktoré by mali stále zostať nižšie ako u západoeurópskej konkurencie. Keďže Európsky parlament a Rada ministrov sa nestotožnili so všetkými návrhmi EK, o definitívnej podobe reformy momentálne rokujú v rámci tzv. trialógu zástupcovia všetkých uvedených inštitúcií. Naďalej trváme na tom, že priame platby v starých a nových členských krajinách EÚ by sa po roku 2013 mali vyrovnať," povedal pre TASR predseda SPPK Milan Semančík.

"Z nášho pohľadu sú však dôležité aj viaceré ďalšie skutočnosti. Odmietame napríklad zavedenie stropov priamych podpôr pre veľké poľnohospodárske podniky, pretože by to opäť postihlo iba niekoľko krajín, vrátane Slovenska. Sme tiež za to, aby sa na podporu tzv. citlivých sektorov dalo vymedziť až 15 % z národnej obálky a aby medzi ne boli zaradené aj chovy monogastrických zvierat. Vymedzenie citlivých sektorov by malo zostať v národnej kompetencii, pretože členské krajiny EÚ majú často nielen rozdielne podmienky, ale aj úroveň poľnohospodárstva a sami najlepšie vedia, čo potrebujú podporiť," spresnil.

]]>
https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/ministri-sa-snazia-dohodnut-na-konecnej-podobe-spolocnej-agropolitiky-021236/feed/ 0
Osud zelenšej SPP leží v rukách Parlamentu https://euractiv.sk/section/veda-a-inovacie/news/osud-zelensej-spp-lezi-v-rukach-parlamentu-020764/ https://euractiv.sk/section/veda-a-inovacie/news/osud-zelensej-spp-lezi-v-rukach-parlamentu-020764/#respond Wed, 27 Feb 2013 09:49:01 +0000 Environmentalisti dúfajú, že zmeny v pléne Európskeho parlamentu (EP) zachránia „zelené“ opatrenia v novej poľnopolitike únie aspoň tak, ako ich navrhla Komisia

Plénum Európskeho parlamentu bude o Spoločnej poľnohospodárskej politike na ďalších 7 rokov hlasovať počas schôdze 12. marca. Pre environmentalistov je to posledná nádej ako zvrátiť hlasovanie výboru EP pre životné prostredie, ktorý zmiernil niektoré návrhy Komisie týkajúce sa „zelenšej“ agropolitiky.

Bude to zároveň po prvýkrát, čo má Parlament rovnaké právo hlasovať o podobe agropolitiky a celkových výdavkov EÚ v podobe sedemročného rozpočtu, ako členské štáty. Ide o dôsledok posilnených právomocí Európskeho parlamentu z Lisabonskej zmluvy.

Členské štáty a výbor EP pre životné prostredie sa podľa nemenovaného zdroja z prostredia európskych inštitúcií rozhodli skôr pre „svetlozelené“ opatrenie, resp. „greenwashing“. Rozhodujúce bude však hlasovanie všetkých poslancov v pléne.

Ekonóm z európskej pobočky organizácie WWF Sébastien Godinot upozorňuje, že výbor nahradil povinnosti z návrhu Komisie dobrovoľnými opatreniami a výnimkami. Zámienkou sa podľa neho stalo zjednodušovanie.

„Pokiaľ ide o demokraciu… je správne, že členovia výboru pre poľnohospodárstvo takmer sami rozhodli o 40 % európskeho rozpočtu, takmer o 400 miliardách?“, pýta sa Godinot.

Výnimky pre všetkých? 

Výbor sa na základe podnetov od organizácii poľnohospodárov a niektorých členských štátov rozhodol hlasovať za vyňatie malých fariem z tzv. „zelených pravidiel“. Výnimku dostanú aj tí producenti, ktorí plnia podmienky národnej environmentálnej certifikácie.

Farmy s menej ako 10 hektármi kultivovateľnej pôdy dostanú výnimkou automaticky, podniky s pôdou o rozlohe medzi 10 a 30 hektármi sa budú môcť o výnimku uchádzať. Podľa údajov Parlamentu sa tak výnimky budú vzťahovať na 82 % európskych fariem.

Pôvodná predstava Európskej komisie pritom bola, aby sa výnimky vzťahovali na farmy, ktoré hospodária organicky.

Návrh z októbra 2011 predpokladal posilnenú environmentálnu ochranu pri väčšine poľnohospodárskych aktivít v únii. Obsahoval napríklad kontroverzné podmienenie 30 % priamych platieb plnením zelených opatrení a vyčlenením aspoň 7 % pôdy pre udržiavanie „ekologického rázu krajiny“. Minimálne 7 % plochy, okrem trvalých pastvín, malo byť použitých na medze oráčin, živé ploty, stromy, na úhor, na krajinné prvky, biotopy, ochranné pásma a zalesnené oblasti.

Hoci už vtedy environmentalisti tvrdili, že opatrenia sú slabé, dnes sú pre nich prijateľnejšie ako výsledok januárového hlasovania výboru EP pre životné prostredie.

V komentári publikovanom na stránke EurActiv.com komisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciolos tvrdí, že „zelené opatrenia sú kľúčové pre zachovanie rovnováhy v poľnohospodárskom ekosystéme. Hrajú kľúčovú úlohu pri dobrom manažmente vody, hnojív, pesticídov, boju proti erózii pôdy a strate biodiverzity a pri snahe o zachovanie prirodzeného rázu krajiny. SPP ich musí brať do úvahy.“

Poľnohospodári sa naopak prihovárali za väčšiu flexibilitu pravidiel tvrdiac, že v čase vysokých cien potravín a obáv o budúcu potravinovú bezpečnosť nemožno vyňať 7 % pôdy z produkčného cyklu alebo odradiť poľnohospodárov od expanzie.

Slovensku sa páči rakúsky nápad

Slovensko v tejto diskusii najnovšie víta návrh Rakúska na uznanie sóje a strukovín ako alternatívy v oblasti „zazelenania“ 7 % poľnohospodárskych plôch. Uviedol to v pondelok minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek počas zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.

Rakúsko na rokovaní ministrov predstavilo návrh, aby boli sója a ďalšie strukoviny uznané Európskou komisiou ako vhodná alternatíva pre pôvodné navrhované opatrenia. Podľa ministra Jahnátka tento návrh priamo podporili všetky členské štáty EÚ, s výnimkou Británie.

Pre Európanov ide o zaujímavý návrh už aj z toho dôvodu, že EÚ dováža obrovské množstvá sóje zo Spojených štátov, pričom by si časť mohla vyprodukovať doma a v rámci pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Ukazuje sa, že oveľa efektívnejšou alternatívou je využívanie tejto plochy pre strukoviny. Jednak na potravinové účely a jednak ako krmivo pre živočíšnu výrobu,“ uviedol Jahnátek.

Pre Slovensko je to určite zaujímavý návrh, uviedol minister, lebo napríklad pri suchách aké priniesol rok 2012 sa ukázalo ako veľmi výhodné zvýšenie výmery plôch na strukoviny o 40 percent.

Diéta pre SPP

Aj napriek lobingu poľnohospodárov sa obálka pre SPP v rozpočte EÚ na roky 2014-2020 zmenšila o 11,3 %, z 420 miliárd (07-13) na 373 miliárd pre nasledujúce obdobie. Priame platby spadnú z 337 na 278 miliárd, čo je pokles o viac ako 17 %.

Aj s týmito škrtmi je SPP finančne stále najobjemnejšou politikou únie. Pre Slovensko bola v rokovaniach dôležitá flexibilita presúvania prostriedkov medzi dvoma piliermi SPP – priamymi platbami (70 %) a regionálnym rozvojom (30 %). Namiesto navrhovaných 15 % budeme môcť na priame platby presunúť až 25 % objemu národnej alokácie na regionálny rozvoj. Vláda tvrdí, že sa tým úroveň podpory slovenských farmárov priblíži susedným krajinám.  

Evironmentalistom sa ani toto opatrenie nepozdáva, keďže v objemovo menšom druhom pilieri sú zdroje určené na krajinotvorbu a zachovanie pôvodného rázu krajiny.

„Ak Európsky parlament chce skutočne moderný európsky rozpočet, mal by sa v nasledujúcich rokovaniach s Radou usilovať o ochranu a zvýšenie výdavkov na regionálny rozvoj cez zníženie priamych platieb“, hovorí emeritný profesor z European agricultural policy na dublinskej Trinity College.

Pozície

Europoslanec Peter Šťastný (SDKÚ-DS, EĽS) nesúhlasí s presunom zdrojov z rozvoja vidieka na priame platby: "Fico sa chváli, čo dosiahol, ale pre náš hospodársky rast je to rozhodne negatívny krok. Veď peniaze z priamych platieb sa viac-menej prejedia, ale peniaze na rozvoj vidieka musia ísť 100%-ne do investícií, kde zvyšujú zamestnanosť a podporujú rast práve tam, kde je najpotrebnejší. Na vidiek!“

]]>
https://euractiv.sk/section/veda-a-inovacie/news/osud-zelensej-spp-lezi-v-rukach-parlamentu-020764/feed/ 0
Environmentalisti kritizujú dohodu lídrov o rozpočte https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/environmentalisti-kritizuju-dohodu-lidrov-o-rozpocte-020700/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/environmentalisti-kritizuju-dohodu-lidrov-o-rozpocte-020700/#respond Tue, 12 Feb 2013 17:41:13 +0000 Komisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard označila dohodu o podobe viacročného finančného rámca (2014-2020) za „neuveriteľne dôležitý deň pre Európu a pre boj proti zmene klímy“. Na opatrenia v oblasti klímy má totiž smerovať najmenej 20 % výdavkov naprieč všetkými nástrojmi.

Zelené organizácie ale na dohodu z piatka 8.2. reagujú zmiešané až veľmi negatívne.

Podľa Inštitútu pre európsku environmentálnu politiku (IEEP) by to teoreticky mohlo znamenať 27 miliárd eur ročne, ale je to „stále skromné v porovnaní s investíciami potrebnými na  dekarbonizáciu a klimatickú odolnosť kľúčových sektorov ako je energetika, doprava a budovy“.

Environmentálne organizácie sa obávajú, že k nárastu prostriedkov na klímu na trojnásobok, ako tvrdí Komisia vôbec nedôjde a tento podiel budú príjemcovia financií z EÚ len naoko odškrtávať.

„Kým Vláda SR oslavuje bohatú nádielku z Bruselu pre Slovensko, SOS/BirdLife Slovensko neskrýva rozčarovanie nad výsledkom, ktorý znamená rozplynutie nádeje o ozelenení Spoločnej poľnohospodárskej politiky a prioritizácii trvalo-udržateľných investícií,“ uviedla organizácia.

Došlo napríklad k značnej redukcii jediného cieleného programu na ochranu životného prostredia LIFE, rozpočtu výskumných programov či environmentálnej rozvojovej pomoci, čím by mohlo utrpieť napr. financovanie Zeleného klimatického fondu OSN, na založení ktorého sa štáty dohodli pred dvoma rokmi, ale stále nie je funkčný.

Ekologizácia agropolitiky

Tŕňom v oku environmentalistov zostáva Spoločná poľnohospodárska politika. Ariel Brunner, vedúci pre politiku EÚ v BirdLife Europe tvrdí, že dosiahnutá dohoda „doslova zabije ozelenenie SPP.

„Je to najhoršie z oboch svetov: menší rozpočet, ktorý je explicitne venovaný na udržanie pumpovanie peňazí do najviac márnotratných a škodlivých politík a projektov, obzvlášť SPP,“ uviedol Jeremy Wates z Európskeho environmentálneho výboru (EEB).

Environmentalisti síce vítajú ustanovenie, že z priamych platieb (1. pilier SPP) by sa 30 % ročného vnútroštátneho stropu členských štátov malo alokovať na ekologické postupy. Tie sa ale ešte len definujú a bude platiť flexibilita v súvislosti s voľbou rovnocenných ekologizačných opatrení., pre ktoré sa členské štáty rozhodnú.

Požiadavka, aby každý poľnohospodársky podnik mal plochu využívanú v ekologickom záujme, ale už viac nebude znamenať, že musí byť vyradená z produkcie  a tým spôsobovať stratu príjmov.

„To znamená, že extrémne hodnotné riadiace postupy na ochranu kvality vody, pôdy a biodiverzity, ako sú voľné pásy popri vodných tokoch alebo ponechanie ladom, je možné vylúčiť,“ uviedol IEEP.

Presuny medzi piliermi

Premiéra Roberta Fica potešila väčšia flexibilita presunu prostriedkov medzi piliermi SPP, ktorú požadovali združenia slovenských farmárov. Slovensko a ďalšie krajiny s priamymi platbami na hektár pod 90 % priemeru EÚ budú môcť presunúť z rozvoja vidieka až 25 % pridelenej podpory.

„V čase obmedzených zdrojov a krízy je nutné pozerať hlavne na kvalitu investícií a na ich prínos pre občanov z dlhodobého hľadiska,“ uviedla Tatiana Nemcová, odborníčka na politiky EÚ v SOS/BirdLife Slovensko.

S využitím možnosti presunu až 25 % prostriedkov nesúhlasí: „Bude to znamenať, že zdroje, ktoré mohli zásadnou mierou oživiť náš vidiek tvorbou pracovných miest, prispieť k transformácií a inovácii smerom k udržateľnosti v poľnohospodárstve a prispieť k ochrane ekosystémov, prispejú k ďalšej intenzifikácií poľnohospodárstva a škode na životnom prostredí (kvalita vody, pôdy, strata biodiverzity), ktorých nápravu budeme hradiť my všetci.“

EP: Je to len začiatok

Zelené organizácie sa teraz spoliehajú na Európsky parlament, ktorý má tiež svoje slovo pri konečnej podobe viacročného rozpočtu.

Lídri štyroch najväčších politických skupín v EP – ľudovcov, sociálnych demokratov, liberálov a zelených – dali spoločne najavo, že uprednostňujú rozpočet, ktorý by bol viac zameraný na podporu rastu a tvorbu nových pracovných miest.

„Nachádzajú sa tam prvky, ktoré sú sklamaním, iné sú povzbudením. Teraz tieto návrhy a rozhodnutia dôkladne preskúmame a potom Parlament rozhodne,“ povedal predseda EP Martin Schulz.

]]>
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/environmentalisti-kritizuju-dohodu-lidrov-o-rozpocte-020700/feed/ 0
Agropolitikou k chudobe https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/agropolitikou-k-chudobe-020581/ https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/agropolitikou-k-chudobe-020581/#respond Fri, 18 Jan 2013 10:16:47 +0000 Špeciálny spravodajca OSN pre právo na potraviny Olivier De Schutter už minulý rok vyzýval Európsku úniu, aby upustila od svojich cieľov v produkcii biopalív a pomohla tak uvoľniť globálne ceny potravín.

Včera (17.1.) De Schutter vyzval poslancov Európskeho parlamentu, aby oprášili k pozmeňovacie návrhy k legislatíve o Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ktoré v rámci kompromisu vypadli.

Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo sa má opatreniami zaoberať na budúci týždeň.

„V reforme SPP ide o veľa, nie len pre európskych farmárov, ale aj pre milióny ľudí na celom svete, ktorých politiky EÚ ovplyvňujú“, pripomína De Schutter.

„Príležitosti ako vylepšiť SPP z hľadiska rozvojových krajín sa rýchlo míňajú“, uvádza v stanovisku. „Aby SPP fungovala pre farmárov vonku aj vnútri EÚ, musíme detailne monitorovať vplyv európskeho poľnohospodárskeho vývozu a dovozu na rozvojové krajiny, konzultovať s poľnohospodárskymi organizáciami v treťom svete a zodpovedne zhodnotiť jej dopady na prístup k potravinám.“

Výbor EP pre poľnohospodárstvo bude posudzovať pozmeňovacie návrhy SPP na stretnutí 23. a 24. januára. Minulý rok vyzval Výbor EP pre rozvoj EÚ, aby zhodnotila dopady svojej podpornej schémy pre farmárov na iné krajiny vo svetle kritiky, že nepriaznivo vplýva na farmárov v chudobných krajinách.

Výbor pre rozvoj prijal v júni odporúčania v správe nemeckej europoslankyne Birgit Schnieber-Jastram (EĽS), ktoré žiadajú koniec exportných dotácií a oddelenie priamych platieb pre farmárov od produkcie „aby sa vytvorili rovné podmienky medzi poľnohospodárskou produkciou v EÚ a v rozvojových krajinách.“

Pozmeňovák vypadol v rámci kompromisu

Medzinárodné mimovládne organizácie tento postoj výboru pre rozvoj privítali. V kompromisnom návrh týkajúcom sa SPP sa však už neobjavil. SPP je tradične najdrahšou európskou politikou.

„Spoločná poľnohospodárska politika je niečo, čo ovplyvňuje každého“, hovorí pre EurActiv Ricardo Fuentes-Nieva, analytik organizácie Oxfam v Británii. „Tieto veľké národné dotácie narúšajú medzinárodné trhy a teda je to niečo, čo má s určitosťou vplyv (na chudobné krajiny).“

Fuentes-Nieva taktiež tvrdí, že EÚ sa nespráva konzistentne ak podporuje domácu poľnohospodársku produkciu a zároveň aj poľnohospodárstvo v rozvojovom svete, vrátane špeciálnych vzťahov v poľnosegmente, ktoré má EÚ s Afrikou.“ Európske domáce dotácie podľa neho negujú dopad externej pomoci EÚ pre poľnohospodárske systémy v Afrike.

Spravodajca OSN De Schutter , ktorý je zároveň belgický profesor práva, navyše pripomína, že EÚ je viazaná brať do úvahy dopady svojich politík za svojimi hranicami článkom 21 Zmluvy o EÚ.

Európska únia by mala podľa neho zabezpečiť, aby všetky jej politiky s externým vplyvom boli v súlade s globálnym bojom proti chudobe a Miléniovými cieľmi OSN, v súlade s dodržiavaním ľudských práv, vrátane rodovej rovnosti, sociálnych, hospodárskych a environmentálnych práv.

Mandát spravodajcu, ktorý pôsobí vo funkcii od roku 2008, je však obmedzený na poskytovanie usmernení a odporúčaní pre orgány OSN a členské krajiny. Už minulý rok sa snažil vplývať na USA a EÚ, aby sa vzdali dotácií na produkciu biopalív pre cestnú dopravu podľa cieľov z roku 2006. Odporúčanie urobil v čase, kedy suché leto postihlo tri štvrtiny produkcie obilnín v USA a 85 % produkcie ryže, čo malo za následok prudký nárast cien potravín.

Šéf Organizácie OSN pre potraviny a poľnohospodárstvo José Graziano da Silva vyzval vlády, aby sa zamysleli nad svojim mandátom. Európska komisia zasa v obavách o ceny potravín a z potenciálneho dopadu na životné prostredie odporúčala znížiť cieľ využitia biopalív v doprave z 10 % na polovicu do roku 2020.

]]>
https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/agropolitikou-k-chudobe-020581/feed/ 0
Agropolitikou k chudobe https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/agropolitikou-k-chudobe-020581/ https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/agropolitikou-k-chudobe-020581/#respond Fri, 18 Jan 2013 10:16:47 +0000 Špeciálny spravodajca OSN pre právo na potraviny Olivier De Schutter už minulý rok vyzýval Európsku úniu, aby upustila od svojich cieľov v produkcii biopalív a pomohla tak uvoľniť globálne ceny potravín.

Včera (17.1.) De Schutter vyzval poslancov Európskeho parlamentu, aby oprášili k pozmeňovacie návrhy k legislatíve o Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ktoré v rámci kompromisu vypadli.

Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo sa má opatreniami zaoberať na budúci týždeň.

„V reforme SPP ide o veľa, nie len pre európskych farmárov, ale aj pre milióny ľudí na celom svete, ktorých politiky EÚ ovplyvňujú“, pripomína De Schutter.

„Príležitosti ako vylepšiť SPP z hľadiska rozvojových krajín sa rýchlo míňajú“, uvádza v stanovisku. „Aby SPP fungovala pre farmárov vonku aj vnútri EÚ, musíme detailne monitorovať vplyv európskeho poľnohospodárskeho vývozu a dovozu na rozvojové krajiny, konzultovať s poľnohospodárskymi organizáciami v treťom svete a zodpovedne zhodnotiť jej dopady na prístup k potravinám.“

Výbor EP pre poľnohospodárstvo bude posudzovať pozmeňovacie návrhy SPP na stretnutí 23. a 24. januára. Minulý rok vyzval Výbor EP pre rozvoj EÚ, aby zhodnotila dopady svojej podpornej schémy pre farmárov na iné krajiny vo svetle kritiky, že nepriaznivo vplýva na farmárov v chudobných krajinách.

Výbor pre rozvoj prijal v júni odporúčania v správe nemeckej europoslankyne Birgit Schnieber-Jastram (EĽS), ktoré žiadajú koniec exportných dotácií a oddelenie priamych platieb pre farmárov od produkcie „aby sa vytvorili rovné podmienky medzi poľnohospodárskou produkciou v EÚ a v rozvojových krajinách.“

Pozmeňovák vypadol v rámci kompromisu

Medzinárodné mimovládne organizácie tento postoj výboru pre rozvoj privítali. V kompromisnom návrh týkajúcom sa SPP sa však už neobjavil. SPP je tradične najdrahšou európskou politikou.

„Spoločná poľnohospodárska politika je niečo, čo ovplyvňuje každého“, hovorí pre EurActiv Ricardo Fuentes-Nieva, analytik organizácie Oxfam v Británii. „Tieto veľké národné dotácie narúšajú medzinárodné trhy a teda je to niečo, čo má s určitosťou vplyv (na chudobné krajiny).“

Fuentes-Nieva taktiež tvrdí, že EÚ sa nespráva konzistentne ak podporuje domácu poľnohospodársku produkciu a zároveň aj poľnohospodárstvo v rozvojovom svete, vrátane špeciálnych vzťahov v poľnosegmente, ktoré má EÚ s Afrikou.“ Európske domáce dotácie podľa neho negujú dopad externej pomoci EÚ pre poľnohospodárske systémy v Afrike.

Spravodajca OSN De Schutter , ktorý je zároveň belgický profesor práva, navyše pripomína, že EÚ je viazaná brať do úvahy dopady svojich politík za svojimi hranicami článkom 21 Zmluvy o EÚ.

Európska únia by mala podľa neho zabezpečiť, aby všetky jej politiky s externým vplyvom boli v súlade s globálnym bojom proti chudobe a Miléniovými cieľmi OSN, v súlade s dodržiavaním ľudských práv, vrátane rodovej rovnosti, sociálnych, hospodárskych a environmentálnych práv.

Mandát spravodajcu, ktorý pôsobí vo funkcii od roku 2008, je však obmedzený na poskytovanie usmernení a odporúčaní pre orgány OSN a členské krajiny. Už minulý rok sa snažil vplývať na USA a EÚ, aby sa vzdali dotácií na produkciu biopalív pre cestnú dopravu podľa cieľov z roku 2006. Odporúčanie urobil v čase, kedy suché leto postihlo tri štvrtiny produkcie obilnín v USA a 85 % produkcie ryže, čo malo za následok prudký nárast cien potravín.

Šéf Organizácie OSN pre potraviny a poľnohospodárstvo José Graziano da Silva vyzval vlády, aby sa zamysleli nad svojim mandátom. Európska komisia zasa v obavách o ceny potravín a z potenciálneho dopadu na životné prostredie odporúčala znížiť cieľ využitia biopalív v doprave z 10 % na polovicu do roku 2020.

]]>
https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/agropolitikou-k-chudobe-020581/feed/ 0