Andrej Babiš – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Fri, 17 May 2019 16:17:56 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Andrej Babiš – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Štáty Únie sa na digitálnej dani nedohodli, krajiny V4 plánujú konať na vlastnú päsť https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/staty-unie-sa-na-digitalnej-dani-nedohodli-krajiny-v4-planuju-konat-na-vlastnu-past/ Thu, 04 Apr 2019 16:10:58 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121253 Po tom, čo stroskotal plán EÚ zdaniť digitálnych gigantov ako Google či Facebook, Komisia navrhuje, aby Rada EÚ o daniach hlasovala kvalifikovanou väčšinou. Krajiny V4 to odmietajú a avizujú prípravy svojich národných digitálnych daní. 

Ministri financií krajín Vyšehradskej štvorky sa na minuloročnom Tatra Summite na Štrbskom plese dohodli na podpore európskeho plánu zdaniť digitálnu ekonomiku do konca roku 2018. Financmajstri v deklarácii označili digitalizáciu za jednu „z najvýraznejších zmien v ekonomike od priemyselnej revolúcie. Zdôraznili tiež, že dnešné pravidlá zdaňovania digitálnej ekonomiky dostatočne nezachycujú výhodné postavenie, ktoré jej rozvoj ponúkol technologickým gigantom. Všetci štyria ministri preto podporili „bez toho, aby bol dotknutý záverečný text smernice, prijatie dane z digitálnych služieb“.

Deklarácia odkazovala na návrh Komisie o dani z digitálnych služieb (DST), ktorú európska exekutíva predstavila v marci minulého roku. Dve smernice boli výsledkom niekoľko mesiacov trvajúcich debát a nezhôd medzi členskými štátmi. Jej cieľom je zvýšiť daň z digitálnych služieb, ktoré sú v súčasnosti podľa Komisie zdanené nedostatočne. Technologickí giganti ako Google, Facebook, Apple a ďalšie spoločnosti s ročným obratom nad 750 miliónov eur a zdaniteľnými príjmami nad 50 miliónov eur v rámci EÚ by podľa navrhovaných pravidiel mali platiť trojpercentnú daň z príjmov v každej krajine, kde tieto príjmy vytvárajú. Európska legislatíva dnes spoločnostiam umožňuje platiť dane v krajinách, kde majú trvalé sídlo, teda spravidla v krajinách s nízkymi alebo nulovými firemnými daňami.

Hoci sa väčšina krajín Únie zhoduje na tom, že sú daňové predpisy EÚ zastarané, nedokázali sa stále dohodnúť na ich zmene. Malé krajiny s nízkym daňovým zaťažením aj po dlhých mesiacoch diskusií o DST reformu stále odmietajú. Rovnaký osud postihol aj kompromisný návrh Francúzska a Nemecka, ktorý zdanenie cieli iba na príjmy z online reklamy (Daň z digitálnej reklamy, DAT).

Pre prijatie rozhodnutia v daňovej oblasti je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín EÚ.

Únia je na štarte ďalšieho behu na dlhú trať: Komisia predstavila „digitálnu daň“

Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine. 

 Pellegrini: Je to predsa jednoduché

 Z krajín V4 bola digitálna daň najhorúcejšou témou v Českej republike. Efektívne zdanenie je jednou z priorít súčasnej vlády, a digitálna daň bola v Česku na stole dlhú dobu. Praha tiež podporila návrh Komisie v Rade EÚ. „Česká republika presadzovala spoločný prístup k DST, čo však Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) zamietla. Za najlepšiu možnosť dnes považujeme dlhodobé riešenie na úrovni krajín OECD,“ hovorí stanovisko českého ministerstva financií.

Vladimír Štípek zo Zväzu priemyslu a dopravy tvrdí, že aj keď vláda návrh Komisie od začiatku podporovala, Zväz z neho nadšený nebol. „Pôvodný návrh nebol dobre pripravený, a preto sme ho odmietali. Jedna z klauzúl by viedla k dvojitému zdaneniu európskych spoločností,“ hovorí Štípek. Zväz podľa neho uprednostňuje riešenie na úrovni OECD.

Zdanenie digitálnej ekonomiky na európskej úrovni od začiatku podporovalo aj Slovensko. Bratislava bola zástancom dočasného riešenia, pokiaľ sa nepodarí prijať „ komplexné, ideálne, globálne riešenie,“ uviedlo pre portál EURACTIV.sk ministerstvo financií. „Slovensko podporovalo prijatie DST a v záujme dosiahnutia harmonizovaného kompromisu aj prijatie DAT,“ dodáva hovorkyňa rezortu Alexandra Gogová.

Digitálna daň bude hotová ešte tento rok

Smernica, ktorá má zaistiť, aby veľké internetové firmy ako Google a Facebook v EÚ platili spravodlivé dane, bude platná, pokým nevznikne celosvetová dohoda na zdaňovaní digitálnej ekonomiky.

Líder opozičnej SaS Richard Sulík v zavedení digitálnej dane, naopak, vidí „mnohé riziká“. Sulík hovorí, že jej zavedenie si vyžaduje harmonizácovanie jej základu v EÚ, čo podľa neho vydláždi cestu prijatiu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB). „Keďže v tom vidím salámovú metódu, ktorej konečným cieľom je harmonizácia daňových systémov v Európe, som proti tomuto návrhu,“ dodáva Sulík.

Digitálna daň sa dostala aj na program varšavskej schôdzky medzi poľským a slovenským premiérom v apríli 2018. Poľský premiér Mateusz Morawiecki zdôraznil snahu zaviesť digitálnu daň spoločne s ostatnými členskými krajinami Únie. Obidvaja premiéri hovorili, že v ich krajinách pôsobí viacero firiem, ktoré u nich vytvárajú príjmy, no dane platia v členských krajinách s nízkym daňovým zaťažením.

„Podnikanie sa odohráva v digitálnom priestore, zväčša bez použitia fyzických peňazí, preto je jednoduché kontrolovať odkiaľ a od koho príjmy pochádzajú,“ vysvetlil slovenský premiér Pellegrini. Dodal, že „je veľmi ľahké“ digitálnych gigantov donútiť, aby z tržieb a ziskov generovaných v krajine platili aj príslušné dane.

Morawiecki zdôraznil, že to bolo práve Poľsko spolu s Nemecko a Francúzskom, ktoré v Rade tlačilo na prijatie spoločnej digitálnej dane. Vo všeobecnosti ale digitálna daň nikdy nebola vo verejnom priestore témou číslo jeden a zostala skôr doménou expertov.

Členské štáty sa nevedia dohodnúť na digitálnej dani. Rakúsko ju chce do konca roku

Ministri financií EÚ hľadajú kompromisné riešenie zdaňovania veľkých digitálnych firiem ako Facebook či Amazon. Slovensko je „otvorené diskusii“ o dočasnej trojpercentnej dani z príjmov internetových gigantov.

Zástupca riaditeľa daňového odboru poľského ministerstva financií Filip Majdowski potvrdzuje, že Poľsko je súčasťou rozhovorov o zavedení digitálnej dani tak na európskej úrovni, ako aj v rámci OECD. Majdowski ale tiež pripomína, že s DST súvisí viacero problémov, ktorým sa treba vyhnúť. Medzi najvýznamnejšie patrí dvojité zdanenie a medzery v zákone, ktoré by spoločnostiam umožnili presúvať peniaze medzi divíziami s cieľom vyhnúť sa zdaneniu.

Podľa expertky Európskej technologickej asociácie (European Tech Alliance), ktorá združuje európske digitálne spoločnosti, Magdaleny Piechovej, musí byť nové fiškálne zaťaženie založené na princípe férového zdaňovania. V tomto ohľade by príjmy, ktoré už sú zdanené  firemnými daňami nemali byť zdanené druhýkrát. „Aby sme zaistili férovú konkurenciu digitálnym spoločnostiam, nová daň by mala byť aplikovaná iba v prípade, kedy daná spoločnosť neplatí korporátnu daň v každej krajine, v ktorej operuje,“  varovala Piechová.

Oproti ostatným trom krajinám V4 je situácia v Maďarsku trochu odlišná. Hoci sa na jeseň maďarský financmajster Mihály Varga podpísal pod spoločnú deklaráciu krajín V4, ktorá schvaľovala návrh Komisie, na domácej scéne prezentoval trochu odlišný pohľad na vec. Varga verí, že veľké digitálne spoločnosti môžu byť efektívne zdanené iba na základe celosvetovej iniciatívy. Pokým takáto iniciatíva nevznikne, musí Maďarsko, ako tvrdí, zaviesť dočasné opatrenia. Podľa ministerstva financií by diskusia mala prebiehať na úrovni OECD, pričom by ju mal rozprúdiť práve návrh Komisie.

V krajinách Vyšehradu znie volanie po národných legislatívach

 Nakoľko ani jeden z návrhov európskej digitálnej dane nezískal v Rade podporu všetkých členských štátov, niektoré z nich začali s prípravou vlastných pánov ako zdaniť veľké internetové firmy. Rovnaký krok teraz zvažujú aj krajiny V4.

Slovensko patrí medzi vôbec prvé krajiny európskej dvadsaťosmičky,   ktoré začali so zdaňovaním digitálnej ekonomiky. Už v roku 2017 vláda presadila novú legislatívu s cieľom zlepšiť výber daní od digitálnych platforiem, ktoré sprostredkúvajú služby v doprave či bývaní. Nový zákon spoločnostiam ako Uber, AirBnB či Booking.com, uložil povinnosť zriadiť takzvané stále prevádzkarne na základe ktorých zdaňujú svoje príjmy priamo na Slovensku.  Cieľom Novely je zrovnoprávnenie podmienok pre jednotlivých poskytovateľov služieb bez ohľadu na to, či sú ich služby sprostredkovávané fyzicky alebo digitálne.

Po zavedení dane slovenské ministerstvo financií oznámilo rozhodnutie zamerať sa aj na veľké digitálne spoločnosti. Neskôr sa však prioritou stalo spoločné európske riešenie a tak rezort zatiaľ nepredstavil žiadne konkrétne legislatívne kroky. Po tom, čo rokovania o digitálnej dani v Rade EÚ stroskotali, analyzuje „možnosti nastavenia tejto dane s efektom jej prípadného zavedenia do praxe v budúcnosti,“ upresňuje pre EURACTIV ministerstvo.

Francúzi nechcú čakať na Úniu, zavádzajú vlastnú digitálnu daň

Francúzsko predstaví zákon o digitálnej dani namierenej na príjmy z online reklamy nadnárodných technologických gigantov ako Google a Facebook. Nová daň by do štátnej kasy mala priniesť pol miliardy eur. 

Tejto témy sa nedávno ujal aj šéf Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko, ktorý začiatkom marca navrhol zrušenie koncesionárskych poplatkov za využívanie služieb Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Dieru v rozpočte, ktorú zrušenie koncesionárskych poplatkov prinesie, Danko navrhol kompenzovať národnou digitálnou daňou.

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EPP) ale so zavádzaním nových daní nesúhlasí. Vie si však predstaviť nový mechanizmus, ktorý by nahradil navrhované zdanenie digitálnych spoločností. „Riešenie však musí byť rozpočtovo neutrálne a nesmie vytvárať novú byrokraciu,“ dodal Štefanec.

Vytvorenie vlastnej verzie digitálnej dane po kolapse návrhu Komisie už avizovala aj Česká republika. „Intenzívne analyzujeme možné cesty a zvažujeme zavedenie digitálnej dane na národnej úrovni. Ďalšie kroky budú závisieť na dohode v koalícii,“ hovorí stanovisko ministerstva. Konkrétne návrhy však zatiaľ na stole nie sú.

Za zavedenie digitálnej dane sa paradoxne vyslovuje spoločnosť Seznam.cz, ktorej na trhu konkuruje Google.

„Myslíme si, že nie je udržateľné, aby spoločnosti v rovnakom sektore platili rozdielne dane. Seznam.cz zaplatil v roku 2017 24 miliónov eur na dani z pridanej hodnoty. Nadnárodné korporácie pritom platia dane vo výške niekoľkých stoviek tisíc eur,“ povedala Věra Průchová zo Seznam.cz. „Je neakceptovateľné, aby daňové zvýhodnenia a nerovnosť naďalej deformovali trh a znevýhodňovali európske spoločnosti,“ dodala.

S Průchovou súhlasí aj podpredseda opozičnej Pirátskej strany Mikuláš Peksa. „Pokiaľ chceme ďalej rozvíjať našu ekonomiku, v prvom rade potrebujeme férové podmienky pre naše spoločnosti aj nadnárodných technologických gigantov,“ povedal. Zdanenie spoločností so silnou pozíciou na trhu považuje za logické. Na druhej strane, je ale nutné ochraňovať malé a stredné podniky, ktoré sú hybnou silou inovácií. Rovnaký názor má aj Zväz priemyslu a dopravy. „Z diskusií a posledných návrhov vyplýva, že minimálny obrat (od ktorého bude daň platiť, pozn. red.) bude dostatočne vysoký, takže české spoločnosti nezasiahne,“ povedal Štípek.

V Maďarsku vláda v roku 2014 zaviedla daň z reklamy, ktorú odvtedy novelizovala. Daň cieli na reklamy v maďarskom jazyku a reklamy na maďarských webových stránkach. To zvýhodňuje spoločnosti ako Google a Facebook, keďže sa ich táto daň netýka. Mercédecz Gyukeriová, maďarská ekonomická novinárka tvrdí, že riešením nie je rozšírenie vládnych opatrení, ale zrušenie dane z reklamy ako takej, nakoľko nemá valný vplyv na štátny rozpočet.

Podľa súčasnej schémy platia všetky spoločnosti zhodnú deväťpercentnú daň. „Počas niekoľkých posledných rokov sa Maďarsko vďaka nízkym sadzbám a spôsobu výpočtu daní zmenilo na daňový raj. Nie je prekvapením, že škandál LuxLeaks odhalil v krajine prítomnosť spoločností ako Walmart alebo Walt Disney,“ podotkla Gyukeriová.

Americkí senátori: Digitálna daň EÚ diskriminuje naše spoločnosti

Zavedenie digitálnej dane, ktorú v novembri predstavila Európska komisia, otvorene podporuje 19 členských štátov. Ostatné krajiny chcú diskusiu o zlučiteľnosti dane z digitálnych služieb s medzinárodnými dohodami. 

Poľský premiér Mateusz Morawiecki digitálnu daň nedávno spomenul ako možný spôsob financovania nového sociálneho balíčku, ktorý na konci februára predstavil šéf vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski. Päť Kaczynskeho sociálnych programov by malo stáť okolo desať miliárd eur. Poľská digitálna daň by podľa Morawieckeho mohla do štátneho rozpočtu priniesť 230 miliónov eur a vzťahovala by sa iba na technologických gigantov ako Facebook, Google či Apple.

Vláda ale zatiaľ o digitálnej dani neposkytla veľa detailov. Nie je jasné ani to, či už spustila práce na návrhu zákona. Oficiálne Varšava stále spolupracuje na návrhoch legislatívy v Európskej únii a OECD. „Ministerstvo financií v súčasnosti analyzuje existujúce regulácie a návrhy v rôznych krajinách. Stále však hľadáme riešenia na európskej úrovni a snažíme sa nájsť akceptovateľný kompromis pre členské štáty,“ tvrdí poľský rezort financií.

V4 sa fiškálnej suverenity vzdať nechystá

 Pomalý pokrok v prebiehajúcich debatách o digitálnom zdanení v Únii otvoril priestor pre širšiu diskusiu o reforme rozhodovacieho procesu vo veciach európskej daňovej politiky. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v poslednom prejave o stave Únie navrhol, aby Rada  v niektorých daňových otázkach prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. V januári Komisia pripravila stratégiu, v ktorej navrhuje štvoretapový prechod vedúci k zrušeniu práva veta v daňovej politike.

Komisia poukázala na praktiku niektorých členských štátov, ktoré podporu dôležitých návrhov v oblasti daní podmieňujú podporou svojich návrhov v úplne odlišných oblastiach. Príkladom je český premiér Andrej Babiš, ktorý zablokoval návrh znížiť daň z pridanej hodnoty pre e-knihy v snahe získať podporu členských štátov pre svoj návrh takzvaného Reverse charge mechanizmu, ktorý presúva platbu DPH z dodávateľa na odberateľa.

Komisia navrhuje prechod k väčšinovému hlasovaniu v daňových otázkach

Jednomyseľnosť pri rozhodovaní o daňových otázkach v Rade EÚ by postupne mala nahradiť kvalifikovaná väčšina. 

Babiš ale plán Komisie o prechode na systém hlasovania kvalifikovanou väčšinou jednoznačne odmieta. Český premiér vyhlásil, že so zmenou spôsobu hlasovanie nebude súhlasiť „pokým on bude vo vláde“. „V tejto oblasti preferujeme konsenzuálne hlasovanie. Kvalifikovaná väčšina oslabí úlohu menších členských štátov,“ upresňuje českú pozíciu ministerstvo financií.

Stredoeurópske krajiny oficiálne naďalej podporujú expertné debaty o návrhu DST. Ich spoločnou snahou je však tiež zabrániť obmedzovaniu právomoci ukladať dane, ktoré považujú za základný atribút suverénneho štátu. Viktor Orbán v Maďarsku zdôrazňuje, že výber daní od digitálnych spoločností je v záujme krajiny a zároveň sa dištancuje od iniciatív na európskej úrovni. V kontexte ďalších maďarských krokov sa to dá iba ťažko považovať za prekvapenie. Orbán niekoľkokrát zdôraznil, že akákoľvek harmonizácia daní je proti záujmom Maďarska. Podľa Gyukeriovej je vláda v Budapešti presvedčená, že európska legislatíva prinesie viac škody ako úžitku. „Pokiaľ príjmu tento návrh, môžu pomôcť otvoriť dvere ďalšej harmonizácii,“ skonštatovala Gyukeriová.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou? Na Slovensku sme na to citliví

Predseda Európskej komisie v stredajšom prejave spomenul možnosť prejsť v niektorých oblastiach – ako je zahraničná politika alebo dane – na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Na Slovensku to vyvoláva nepokoj.

Maďarská vláda podľa Gyukeriovej považuje daňovú suverenitu za kľúčový nástroj využiteľný pri lákaní zahraničných investorov, Tento prístup môže mať ale v prípade digitálnych spoločností opačný efekt, nakoľko ušlý príjem z daní veľké nadnárodné spoločnosti nekompenzujú nijakou aktivitou v oblasti produkcie a nemajú veľký prínos ani v sociálnej oblasti.

Komisia vo svojej iniciatíve nemôže počítať ani s podporou Slovenska. Pre Euractiv.sk to potvrdil slovenský rezort financií. V tomto postoji sú s vládou na jednej lodi aj opoziční politici. Richard Sulík považuje právo veta za najsilnejší politický nástroj, ktorý majú malé krajiny EÚ na presadzovanie svojich Je za jeho zachovanie vo všetkých oblastiach, v ktorých sa dnes rozhoduje jednomyseľne.  . Sulík by právo ponechal vo všetkých oblastiach. „V opačnom prípade by tým Slovensko odovzdalo budúcnosť svojho daňového systému z rúk slovenskej vlády do Bruselu,“ varuje Sulík. Proti návrhu európskej exekutívy je aj jeho kolega z europarlamentu Ivan Štefanec, podľa ktorého by mohol „masívne poškodiť ekonomiku Slovenska.“

]]>
Prvý summit Únie a arabských štátov sa skončil, hlavnou témou bola migrácia https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/prvy-summit-unie-a-arabskych-statov-sa-skoncil-hlavnou-temou-bola-migracia/ Tue, 26 Feb 2019 10:22:28 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120094 Včera (25. februára) skončil v egyptskom Šarm aš-Šajchu dvojdňový a historicky prvý summit Európskej únie a Ligy arabských štátov (LAŠ). Kľúčovými prvkami rokovania boli snahy o posilnenie hospodárskej spolupráce oboch organizácií, bezpečnostná situácia na Blízkom východe a migrácia.

Summit nadviazal na nedávne stretnutie ministrov zahraničia štátov EÚ a arabských krajín, na ktorom šéfovia diplomacie vyjadrili odhodlanie prehlbovať partnerstvo medzi Európou a arabskými krajinami.

Podľa európskych diplomatov má spolupráca s arabským svetom pre EÚ veľký význam. Geograficky blízke regióny dohromady tvoria 12 percent svetovej populácie a čelia mnohým spoločným výzvam. Navyše, EÚ z krajín LAŠ dováža skoro štvrtinu všetkého svojho importu ropy.

„Je dôležité, aby v regióne bola prítomná aj EÚ, sú to naši južní susedia,“ uviedla v piatkovom vyhlásení nemecká vláda a poukázala na to, že v arabskom svete pôsobia tiež ďalšie mocnosti, ako Rusko a Čína. Hovorca EÚ Preben Aamann potom na sociálnej sieti uviedol, že „EÚ je zďaleka najdôležitejším obchodným partnerom pre krajiny LAŠ“.

Čína zvyšuje svoj vplyv v Afrike, Mogheriniová sa o ten európsky neobáva

Európa sa Afrike obrátila chrbtom, zatiaľ čo čínske investície a pôžičky dlhodobo rastú. Africkým lídrom sa nepáčia podmienky, ktoré Európania so svojou finančnou pomocou spájajú. Žiadajú rovnocenné partnerstvo.

Summitu štyridsiatich deviatich krajín sa zúčastnil napríklad slovenský premiér Peter Pellegrini, český premiér Andrej Babiš, nemecká kancelárka Angela Merkelová, britská premiérka Theresa Mayová, predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. LAŠ zastupoval egyptský prezident Abdal Fattah Sisi, či libanonský premiér Saad Hariri. Na stretnutí však chýbal francúzsky prezident Emmanuel Macrona, španielsky premiér Pedro Sánchez alebo zástupca Sýrie.

Stretnutie sprevádzali bilaterálne rokovania

Premiér Andrej Babiš vidí najväčší prínos summitu krajín Ligy arabských štátov a Európskej únie v možnosti bilaterálnych stretnutí a nadviazanie kontaktov. „Nikto nečakal, že sa niečo dohodne, veľký význam ale majú bilaterálne schôdzky,“ povedal.

Český premiér sa stretol s egyptským prezidentom, či jordánskym ministrom zahraničia Ajman Safadím, ktorého požiadal, aby Jordánsko otvorilo v Českej republike veľvyslanectvo.

Slovenský premiér Peter Pellegrini sa v Egypte stretol aj s generálnym tajomníkom LAŠ Ahmedom Aboulom Gheitom a s podpredsedom vlády Ománskeho sultanátu pre medzinárodnú spoluprácu Sayyidom bin Asadom bin Tariqom al-Saidom. Saída na schôdzke  Pellegrini požiadal, aby urýchlil proces podpísania dohody o ochrane vzájomných investícií medzi SR a Ománom. Budúci následník ománskeho trónu prejavil aj záujem o návštevu našej krajiny, píše TASR.

„Mnohé z krajín (LAŠ) už bilaterálne za pomoci EÚ pomáhajú zvládať tieto migračné toky, respektíve starostlivosť o utečencov na svojom vlastnom území,“ povedal na brífingu Pellegrini. „Dôležité je, aby sme s týmito krajinami pracovali aj v oblasti ekonomickej, to znamená v oblasti moderných technológií, vedy a výskumu,“ dodal.

V Abidjane sa začal summit Únie a Afriky, pricestuje vyše 80 lídrov

Nosnou témou summitu je migrácia a posilnenie postavenia mládeže v Afrike.

Príležitosť k bilaterálnym rokovaniam využila aj britská premiérka Theresa Mayová, ktorá hovorila napríklad s Donaldom Tuskom. Na summit tak prenikla aj otázka brexitu. „Mám pocit, že v kuloároch stále dominuje brexit,“ potvrdil domnienky aj český premiér Babiš s tým, že stále nevie, aký bude Mayovej ďalší postup.

Summitu dominovali otázky bezpečnosti a migrácie

Predmetom summitu bolo posilnenie spolupráce európsko-arabských štátov. Zástupcovia rokovali o boji s klimatickými zmenami, bezpečnostnej a politickej situácii v regióne, ekonomickej spolupráci a migrácii.

Práve v súvislosti s migráciou začala vlani hovoriť Únia o možnom summite v snahe zabezpečiť spoluprácu pri vyloďovaní migrantov, zachránených v Stredozemnom mori aj readmisii tých, ktorí nezískali v Európe azyl.

„Povedieme úprimné a otvorené diskusie, a to nielen o migrácii,“ uviedla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová.

Podľa egyptského prezidenta Abdala Fattaha Sisiho je legálne a bezpečná migrácia v záujme európskych i arabských krajín. Vyzval na posilnenie boja proti terorizmu, ktorý prirovnal k nebezpečnému moru, ktorému sa štáty LAŠ a EÚ musia postaviť jednotne.

Egypt je sužovaný terorizmom už mnoho rokov, na severe Sinaja je aktívna miestna vetva teroristickej organizácie Islamský štát. Sísího režim je ale obviňovaný, že pod zámienkou boja proti islamistom potláča opozíciu.

Návraty bojovníkov ISIS: Európske krajiny riešia najnovšiu výzvu, jednotný postup Únie neexistuje

Návraty osôb, ktoré vycestovali do Iraku a Sýrie, aby sa stali členmi teroristickej organizácie, riešia Briti, Nemci, Francúzi, ale aj Rakúšania. Názory na to, kde a ako Európanov súdiť, rozdeľujú nielen národné politické scény, ale aj Bruselom a Washington.

Námestník generálneho tajomníka LAŠ pre medzinárodné záležitosti pred summitom vyhlásil, že arabské krajiny od rokovaní očakávajú „nový začiatok“ pre spoluprácu s Európou. Podľa webu Aran News zmyslom summitu bolo posilniť arabsko-európske štáty a postaviť sa spoločným výzvam. Arabský spravodajský server Al-Džazíra naopak s odkazom na politológov napísal, že zo summitu neočakáva žiadne významné závery. Jeden z expertov uviedol, že sa summitu zúčastňuje príliš veľa zástupcov a je teda nepravdepodobné, že dospejú k nejakému záveru.

Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po skončení summitu však zástupcovia Únie aj LAŠ o dôležitosti summitu nepochybovali.

„Verím, že je to začiatok novej kapitoly spolupráce EÚ a LAŠ. Nemáme inú alternatívu než spolupracovať so svojimi susedmi v ekonomických, bezpečnostných a ďalších oblastiach,“ uviedol Donald Tusk.

„Všetci dúfame, že budúce tri roky budú v znamení silnej kooperácie v politickej, ekonomickej, sociálnej a kultúrnej oblasti. Budúci summit sa bude konať v roku 2020 v Bruseli,“ dodal generálny tajomník LAŠ Ahmed Aboul Gheit.

Zástupcovia sa na summite zhodli na vytvorení spoločných projektov v oblasti energetickej bezpečnosti, technológie, turizmu a obchodu. Zhoda tiež padla v otázke kooperácie a koordinácie bezpečnostných kontrol na hraniciach. Jednalo sa tiež o Parížskej dohode, EÚ a LAŠ budú spolupracovať na tom, aby ju čo najrýchlejšie implementovali. Výstupom summitu sa stala spoločná deklarácia.

Slovensko je najmenej atraktívnou krajinou pre ľudí hľadajúcich ochranu

Počet ľudí, ktorí vlani žiadali o medzinárodnú ochranu v Európe, klesol. Stále je však oveľa vyšší než pred rokom 2015, keď vrcholila migračná kríza.

Po skončení summitu egyptský prezident Sisi obhajoval stav ľudských práv vo svojej krajine a varoval európske štáty, aby nepoučovali arabský svet.

„Nebudete nás poučovať o ľudskosti,“ odkázal Európanom egyptský prezident. Európania podľa neho „majú svoje etické pravidlá a hodnoty a my ich rešpektujeme. A vy by ste mali rešpektovať tie naše.“

Bývalý generál vládne krajine pevnou rukou. V egyptských väzniciach je zadržiavaných mnoho jeho kritikov z radov islamistov, ale aj demokratov.

Egypt sa stal v posledných rokoch terčom kritiky kvôli porušovaniu ľudských práv. Egyptská vláda ale všetku kritiku odmieta s tým, že ide o výmysly.

]]>
V4 a Merkelová: Nechcem školenia, chcem betón, povedal Babiš k eurofondom https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/v4-a-merkelova-nechcem-skolenia-chcem-beton-povedal-babis-k-eurofondom/ Fri, 08 Feb 2019 12:19:11 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119643 Český premiér tvrdí, že Európska komisia nikomu nevysvetlila návrh európskeho rozpočtu na ďalších 7 rokov a škrty v kohéznej politike.

Prebiehajúce diskusie o budúcom rozpočte EÚ (2021-2027) sa stali ústrednou témou tlačovej konferencie premiérov V4 a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Nemecká kancelárka, slovenský premiér Peter Pellegrini, český predseda vlády Andrej Babiš, maďarský premiér Viktor Orbán a poľská premiér Mateusz Morawiecki odpovedali na otázky novinárom po stretnutí formátu V4 plus Nemecko.

Český premiér na otázku nemeckej novinárky k argodotáciám, ktorá pripomenula aj jeho vyšetrovanie kvôli zneužívaniu európskych fondov na rozvoj vidieka v kauze Čapí hnízdo, reagoval:

„Vidím, že v nemeckých médiách som populárny. Ja by som vám pripomenul, pani redaktorka, kto vymyslel poľnohospodárske dotácie. To nebola V4, na tom je založená celá EÚ.“

Dodal, že V4 pri vstupe do EÚ zle vyrokovala podmienky a dostávajú podstatne menej. „Zrušme všetky poľnohospodárske dotácie, nemali by sme problém. Ale potom ani členské štáty nech nedávajú a potom si môžeme konkurovať“.

Podľa Babiša sa debata vedie najmä o obálke na kohéznu politiku, kam spadajú klasické eurofondy určené na znižovanie regionálnych rozdielov v Európe.

Český premiér vyhlásil, že návrh rozpočtu od Európskej komisie, ktorý obsahuje škrty v kohéznej kapitole „nám nikto nevysvetlil, Európska komisia nám ho nevysvetlila“.

Stránka k návrhu rozpočtu finančného rámca EÚ na roky 2021-2027 tu.

Kohézna politika a spoločná poľnohospodárska politika sú dve hlavné kapitoly, ktoré návrh európskeho rozpočtu oproti minulosti znižuje. Pri klasických eurofondoch sú navrhované škrty podľa slovenského vládneho materiálu vo výške 24 %. O neprimerane vysokých škrtoch hovorí aj Slovensko.

Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce slovenská vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov. 

„Nepáči sa mi to a nie som sám,“ povedal Babiš. Zo 16 krajín, ktoré majú záujem na silnej kohéznej politike, tomu podľa neho nerozumie nikto.

Dal najavo aj jasné preferencie, kam by mali peniaze z európskych štrukturálnych a investičných fondov smerovať. Česko so svojou nízkou nezamestnanosťou napríklad nevidí význam v Európskom sociálnom fonde. „Nechcem peniaze na semináre, workshopy a školenia, chceme betón,“ povedal s tým, že krajina si najprv potrebuje dobudovať infraštruktúrou, čomu dáva prednosť pred „mäkkými projektami“.

Európsky sociálny fond financuje napríklad projekty rekvalifikácie a rôzne programy pre zraniteľné skupiny, ženy, dlhodobo nezamestnaných, zdravotne postihnutých alebo Rómov.

Všetci profitujú

Viktor Orbán v tomto kontexte vyhlásil, že pokiaľ ide o peňažné príspevky, nechce kaziť oslavy, ale situácia je taká, že „80 % peňazí, ktoré prichádzajú ide späť do tých krajín, odkiaľ prichádzajú.“

Babiš dodal, že keď sa regiónu vyčíta, že je nesolidárny, zabúda sa na to, že „z týchto štyroch krajín, ktoré tu stoja, každý rok odchádza do 50 miliárd euro dividend do krajín EÚ. Bolo by dobré, aby to tu zaznelo.“

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila uznanie, že krajiny V4 európske prostriedky využívajú na svojho rozvoj, čo je podľa nej vidieť na pozdvihnutí životnej úrovne. Na to treba podľa jej slov pamäť aj v novom rozpočte.

Upozornila, že po odchode Veľkej Británie z EÚ „bude ťažké sa zhodnúť na rozpočte, ktorý bude uspokojovať všetky členské krajiny.“

Očakáva, že rokovania sa dotiahnu až po voľbách do Európskeho parlamentu. Nemecko podľa nej podporuje väčšiu flexibilitu a menej byrokracie v európskych programoch, keďže niektoré východné spolkové krajiny, ktorú sú tiež príjemcami z európskych fondov, zápasia s rovnakými problémami pri čerpaní ako krajiny V4.

V4 a Nemecko má podľa nej vďaka intenzívnej hospodárskej spolupráci vzťah, z ktorého profitujú obe strany.

O podmieňovaní čerpania európskych fondov dodržiavaním princípov právneho štátu sa podľa nej na tomto stretnutí nehovorilo.

Slovenský premiér Peter Pellegrini informoval o plánovanom spoločnom projekte V4 a Nemecka v Maroku. Má ísť o spoločnú snahu riešiť problémy v krajinách pôvodu migrácie, ktorá smeruje do Európy.

Merkelová zdôraznila potrebu spolupracovať v oblasti digitalizácie a automobilového priemyslu, ktorý bude treba pripraviť na novú éru. Poľský premiér Mateusz Morawietzki hovoril o potrebe silných transatlantických vzťahoch a prekonaní protekcionizmu v obchodnej oblasti.

„Verím, že toto stretnutie dosvedčilo, že vzťahy s krajinami V4 sú stabilné a štandardné a tieto rozhovory majú posúvať tento región a celú európsku agendu dopredu,“ konštatoval premiér Peter Pellegrini.  Maďarský premiér Viktor Orbán doplnil, že hoci môžeme diskutovať o tom, čo je jadro EÚ z hľadiska historického, z jeho pohľadu je to V4 ako krajiny, ktoré zabezpečujú najlepšie výsledky v ekonomike, rozpočtu, bankového sektora a štrukturálnych reforiem.

]]>
Českí europoslanci si s Babišom odkazujú, kto viac škodí menu Česka v EÚ https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ceski-europoslanci-si-s-babisom-odkazuju-kto-viac-skodi-menu-ceska-v-eu/ Thu, 13 Dec 2018 16:52:40 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=117984 Poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, v ktorom žiadajú Komisiu, aby pozastavila vyplácanie všetkých finančných prostriedkov EÚ firmám spájaným s českým premiérom. Babiš to označil za „divadlo“.

Európsky parlament po stredajšej diskusii o bode nazvanom „Konflikt záujmov a ochrana rozpočtu EÚ v Českej republike“ dnes schválili rezolúciu, v ktorej vyzýva Európsku komisiu k aktivite v kauze možného konfliktu záujmov českého premiéra Andreja Babiša (ANO). Prijatý text, ktorý spoločne predložili ľudovci, konzervatívci a Zelení, okrem ďalšieho požaduje pozastavenie vyplácania dotácií pre Agrofert.

Ako informovala česká agentúra ČTK, samotný Babiš, podľa ktorého je česká vláda v kontakte s Európskou komisiou a snaží sa celú záležitosť vyriešiť, už včera označil snahu o prijatie rezolúcie za poškodzovanie Česka, ku ktorému poslanca vedie túžba zviditeľniť sa pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu.

O poškodenie mena Českej republiky ide aj podľa Petra Kanioka z Medzinárodného politologického ústavu Masarykovej univerzity. Jeho príčiny sú vidí ale úplne niekde inde. „Už aj tak problematické vnímanie Česka ako súčasť toxického Vyšehradu sa ešte posilňuje. Na jeseň totiž už nie je týždňa, kedy by v médiách nerezonovala nejaká kauza českého premiéra,“ upozornil.

Nejasný dopad krokov Komisie

Vo včerajšej diskusii na pléne, ktorá predchádzala dnešnému hlasovaniu, vystúpil tiež komisár pre rozpočet Günther Oettinger. Ten situáciu opisoval predovšetkým v kontexte možného porušenia nového rozpočtového nariadenia (platné od tohtoročného augusta). Priblížil tiež ďalšie plánované kroky a opatrenia Komisie.

„Dôležité je, že v čase platnosti nového rozpočtového nariadenia zatiaľ neboli príslušnému členskému štátu (Česku) vyplatené žiadne prostriedky na projekty. Od druhého augusta zatiaľ nedošlo k žiadnemu relevantnému dianiu, pokiaľ ide o hospodárenie s aktuálnym rozpočtom,“ povedal komisár. Zároveň ale dodal, že v liste zaslanom Českej republike Komisia upozorňuje, že pokiaľ nebude z jej pohľadu vyjasnený konflikt záujmov a situácia nebude uspokojivo vysvetlená, nemá exekutíva v úmysle žiadne ďalšie prostriedky vyplácať.

Nemecká europoslankyňa o Babišovom strete záujmov: Škodí Česku aj celej EÚ

Nemali by sme dovoliť, aby jeden podnikateľ vydieral celú Úniu. Eurofondy, teda aj peniaze od nemeckých daňových poplatníkov, sa nemôžu využivať na koncentráciu českých médií do rúk biznisu, tvrdí nemecká europoslankyňa INGEBORG GRÄSSLEOVÁ.

Ohľadne dopadov opatrení Komisie panujú pochybnosti. Ako uviedlo ČTK, podľa ministerky pre miestny rozvoj Kláry Dostalovej (ANO) boli dotácie pozastavené len pre projekty spojené s Agrofertom, nie plošne pre celé Česko. Ministerstvo financií však zároveň uviedlo, že nebude žiadosti o platby spojené s Agrofertom zasielať Európskej komisii na preplatenie. Pristúpilo teda k predbežnému opatreniu, ktoré „umožní Európskej komisii zabezpečiť plynulé platby do Českej republiky za akékoľvek ďalšie výdavky. Týmto krokom sa vylúči ohrozenie preplatenie ďalších žiadostí,“ uviedol český rezort v tlačovej správe.

V každom prípade je isté, že Komisia v januári do Českej republiky pošle audítorov, ktorí by mali objasniť, či k porušeniu únijných pravidiel nedošlo už pri čerpaní európskych financií od začiatku predchádzajúceho viacročného finančného rámci (2007 až 2013). Preverovať sa budú dotácie čerpané v rámci programov rozvoja vidieka, politiky súdržnosti a sociálnej politiky. Správa z auditu má byť hotová ešte pred májovými voľbami do europarlamentu.

Plénum ovládla Čeština

Počas stredajšej večernej diskusii na pléne Európskeho parlamentu vedľa zahraničných europoslancov vystúpil tiež celý rad českých zástupcov. Jan Zahradil (ODS, ECR) napríklad zdôraznil fakt, že tento bod do programu nezaradili českí opozičný poslanci ale parlamentná frakcia, ktorá nemá žiadnych českých členov.

„To je myslím jasným dôkazom, že tu nejde o reflexiu českého vnútropolitického boja, ale že tu na európskej pôde skutočne rezonuje podozrenie z konfliktu záujmov, a to z miest najvyšších, teda od premiéra Českej republiky,“ uviedol Zahradil.

Spoločne so zástupcami ďalších českých „opozičných“ strán, teda TOP09 / STAN a ľudovcov (EPP), potom vyzvali vo svojich príspevkoch Komisiu, aby prípad objektívne vyšetrila a zabránila zneužívaniu európskych prostriedkov. Podľa Miroslava Pocheho (ČSSD, S&D) by prijatie uznesenia na pôde Parlamentu malo zmysel skôr až budúci rok po zverejnení záverov vyšetrovania Európskej komisie.

Podľa komunistickej europoslankyne Kateřiny Konečnej (GUE-NGL) by naopak Parlament nemal vytvárať politický tlak na Komisiu, a česká vláda a orgány by mali dostať priestor situáciu vyriešiť. „Česká polícia, prokuratúra a súdy sú nezávislé a majú možnosť konať,“ uviedla v pléne. Rovnaký prístup presadzovali vo svojich vystúpeniach požadovali zástupkyne hnutia ANO v europarlament, vrátane Martiny Dlabajovej (ALDE).

Na tú reagoval Jiří Pospíšil z TOP09 (EPP).

Podobne sa vyjadril aj Stanislav Polčák (TOP09 / STAN, EPP). „Áno, sú to v prvom rade členské štáty, ktoré majú zodpovednosť za vykonávanie kontrol. Česká republika v tejto kontrole však úplne zlyháva, hoci množstvo neziskových organizácií na tento konflikt záujmov českého premiéra upozorňuje. Preto musí nastúpiť činnosť Komisie,“ povedal budúci líder kandidátky STAN do európskych volieb.

Na pléne vystúpila tiež europoslankyňa a šéfka výboru pre kontrolu rozpočtu v Európskom parlamente Ingeborg Grässleová (EPP). Tá povedala, že víta štúdiu právnej služby Komisie a korešpondenciu medzi exekutívou a českou vládou. Požaduje ale konkrétne činy. „Žiadne ďalšie peniaze Agrofertu, kým je narušená hospodárska súťaž,“ prihovárala sa nemecká europoslankyňa. Český premiér, ktorý v liste údajne Komisii sľúbil vyriešenie situácie, už v minulosti podľa nej dal niekoľko podobných sľubov, no nikdy ich nedodržal.

K prípadu sa vyjadrilo ešte množstvo ďalších zákonodarcov z rôznych politických frakcií. Poslanci euroskeptickej frakcie Európa slobody a priamej demokracie (EFDD), vrátane Jiřího Paynea (Slobodní), kritizovali celkový systém dotácií.

Uznesenie Parlamentu a jeho vplyv

Rezolúcia samotná, pre ktorú sa vyslovilo 434 poslancov, proti bolo 64 a 47 sa ich zdržalo, vyzýva Komisiu ku krokom, z ktorých časť už sama prisľúbila. Aké ďalšie dopady by ale prijaté uznesenie mohlo mať?

„Uznesenia Európskeho parlamentu nie sú záväzné či vynútiteľné, ale v žiadnom prípade ich nemožno podceňovať. Zvlášť pokiaľ sa rozpravy a hlasovania zúčastňuje veľký počet poslancov, čo nie je vždy pravidlom,“ povedal Petr Kaniok s tým, že poslanci tak vysielajú signál, že problém vnímajú a dokážu k nemu zaujať stanovisko. Ohrozená je tak česká reputácia, ktorá je podľa neho jedným z dôležitých zdrojov moci v európskej politike, najmä pre malé štáty.

Rezolúcia vraj môže prispieť aj k tomu, ako sa Komisia bude pozerať na požiadavky českej vlády v súvislosti s novým sedemročným rozpočtom, obzvlásť kohéznej politike, ktorá je pre Česko kľúčová. „Andrej Babiš v súvislosti s novým viacročným finančným rámcom opakovane volal po väčšej slobode v čerpaní, teda aby si štáty mohli určovať, na čo peniaze operatívne použijú. Vo svetle toho, že ten istý človek je teraz kritizovaný za čerpanie v Českej republike, sa asi dá očakávať, ako sa bude Európska komisia a ďalší partneri pozerať na akékoľvek české požiadavky či nápady vedené týmto smerom,“ podotkol expert.

Uznesenie Európskeho parlamentu teda nie je záväzné ani vymáhateľné. Pre českú pozíciu a české záujmy v EÚ je však osoba predsedu vlády podľa Kanioka „devastujúcim faktorom“. Aj napriek tomu, že podobným problémom čelí celý rad iných politikov a krajín.

Babiš: „Je to divadlo opozície“

Samotný Andrej Babiš podľa očakávaní s iniciatívou europoslancov nesúhlasí. Premiér to uviedol po príchode na dvojdňový summit EÚ v Bruseli.

Na otázku novinárov, ako vníma uznesenie europarlamentu, Babiš poznamenal, že občanom Česka treba povedať, o čo vlastne ide. „Naša opozícia po tom, ako neuspela s kampaňou proti mne v Českej republike, tak to preniesla na Európsky parlament. Musím sa smiať, keď niektorí europoslanci tvrdia, že to poškodzuje dobré meno krajiny. To oni poškodzujú dobré meno,“ vysvetli situáciu premiér.

Babiš zároveň upozornil, že v stredu bolo v pléne europarlament počas rozpravy o tejto situácii z celkového počtu 751 iba zhruba 30 zákonodarcov, z toho 19 českých, pričom 15 z nich sa ujalo slova. „Verejne kopú do českého premiéra a poškodzujú dobré meno Českej republiky a je to všetko iba mútenie vody bez reálneho základu,“ dodal.

Kto hovorí o czexite, ohrozuje budúcnosť Česka, tvrdí Babiš

„Musíme bojovať za to, aby sa Európa zmenila, aby sa posilnila rola Európskej rady a členských štátov,“ myslí si český preiér Andrej Babiš.

Premiér pripomenul, že v tejto otázke je pre jeho vládu partnerom Európska komisia, ktorá komunikuje s ministerstvom financií. Zároveň ako lživé označil tvrdenia, ktoré počúva od štvrtkového rána, že EÚ pozastaví eurodotácie pre Česko. „Sú to dezinformácie,“ zdôraznil.

Zopakoval, že za týmto „divadlom“ stojí česká opozícia, ktorá zneužíva europarlament na boj proti jeho osobe. Pripomenul, že český parlament prijal „Lex Babiš“, čiže zákon zameraný proti nemu, pričom on zareagoval a ním založenú firmu odovzdal v roku 2014 do zvereneckého fondu a už s ňou nemá nič spoločné.

]]>
Nemecká europoslankyňa o Babišovom strete záujmov: Škodí Česku aj celej EÚ https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/nemecka-europoslankyna-o-babisovom-strete-zaujmov-skodi-cesku-aj-celej-eu/ Mon, 03 Dec 2018 15:25:12 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=117673 Nemali by sme dovoliť, aby jeden podnikateľ vydieral celú Úniu. Eurofondy, teda aj peniaze od nemeckých daňových poplatníkov, sa nemôžu využivať na koncentráciu českých médií do rúk biznisu, tvrdí nemecká europoslankyňa INGEBORG GRÄSSLEOVÁ.

Ingeborg Grässleová je europoslankyňa za nemeckú kresťanskú demokraciu (CDU) a šéfka výboru pro kontrolu rozpočtu v Európskom parlamente. Rozhovor poskytla pre portál Aktuálně.cz a Hospodářské noviny.

Právna služba Európskej komisie podľa britského denníku The Guardian a francúzskeho Le Monde na základe podkladov od Transparency International zistila, že Babiš i naďalej ovláda Agrofert, čo predstavuje stret záujmov s jeho funkciou predsedu vlády a predtým s funkciou ministra financií. V rámci svojej verejnej funkcie je Babiš zodpovedný za vyjednávanie a implementáciu fondov EÚ, z ktorých má sám osobný prospech.

Česko pri rokovaniach o budúcej podobe európskeho rozpočtu a dotačnej politiky presadzuje, aby národné vlády v členských krajinách Únie mali pri rozdeľovaní dotácií hlavné slovo. Podľa Grässleovej hrozí, že by tak bola vylúčená rovná hospodárska súťaž a rovný prístup k dotáciám pre malé a stredné podniky. „Práve medzi týmito veľkými podnikmi majú ich vlastníci k tým fondom takpovediac blízko,“ uviedla pre český spravodajský server Aktuálně.cz ešte pred zverejnením postoja právnej služby.

Ďalej uviedla, že vyšetrovatelia sa venujú aj omnoho starším prípadom. „Podľa môjho názoru tak tri až päť rokov do minulosti. Budú skúmať zmluvy o grantoch. Mám dojem, že sa budú snažiť zistiť, čí sú tam ďalšie prípady podobné Čapímu hnízdu,“ uviedla. To potvrdzujú aj informácie zverejnené zahraničnými médiami. Podľa nich siahajú vyšetrovania až do roku 2013, kedy Babišove hnutie ANO uspelo v parlamentných voľbách.

Ako podľa vás Európska komisia bude narábať s výsledkami vyšetrovania o strete záujmov Andreja Babiša?

Ak sa potvrdí, že je Andrej Babiš v konflikte záujmov, nemožno sa tváriť, ako keby sa nič nestalo. Začne celý proces vrátenia peňazí z európskych fondov a finančných korekcií. Hlavnou otázkou teraz je, aká je dôvera v české úrady. To je ten hlavný bod. Takáto situácia nemá obdobu, aby bol premiér alebo člen vlády zároveň aj vo vedení podniku, ktorý čerpá európske dotácie.

V starých členských štátoch takáto konštrukcia neexistuje. Tieto krajiny to jednoducho nerobia, je to otázka politickej kultúry. Aj preto je nutné sa tým zaoberať a my sa zameriame aj na to, ako to prípadne české úrady vyšetrujú. Nebudeme teda iba čakať na výsledok a akceptovať ich postup.

Narušila kauza Čapí hnízdo dôveru Európskej únie v české úrady?

Prekvapivo nie. Osobne mám z českých úradov prevažne dobrý dojem. Síce nie zo všetkých, teda záleží, o akých úradoch sa bavíme, ale vieme, že systém v Česku funguje a polícia vyšetruje, aj keď to nemajú ľahké. Musíme ich chrániť, aby mohli robiť svoju prácu. A musíme vedieť, keď im v nej niekto bráni. Je našou povinnosťou im v tom pomôcť.

V súčasnosti prebiehajú rokovania o rozpočte Európskej únie a podobe kohéznej aj poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2021. Časť verejnosti premiéra kritizuje za to, že sa snaží získať výhodnejšie podmienky pre svoje podnikanie a ukrýva to za záujmy Česka. Je tu nejaký spôsob, ako by to mohol urobiť?

Rozhodne nie je až také ľahké skrývať sa za národné záujmy. Ak je to napísané v nariadeniach, tak to nie je ani možné. Čoho sa však obávam je, že v tomto prípade ide o úradný postup, ktorého sa spomínané nariadenia netýkajú.

Nový finančný rámec je stále len návrh Komisie. Ešte nevieme, aká bude jeho výsledná podoba, ale zatiaľ stanovuje, že národné vlády jednotlivých štátov by mali mať oveľa väčšie slovo v zostavovaní dotačných programov. To považujem za skutočnú hrozbu, pretože program potom môže byť navrhnutý tak, aby vylúčil hospodársku súťaž, rovnaký prístup k dotáciám, a vyrovnávanie šancí medzi veľkými, malými a strednými podnikmi. Práve medzi tými veľkými podnikmi majú ich vlastníci k európskym fondom takpovediac blízko.

Otázka konfliktu záujmov je tak dôležitá nielen s ohľadom na minulosť, ale predovšetkým pri pohľade do budúcnosti. Človek na čele vlády má naozaj široké možnosti – nasledovať ho môže parlament, ale aj miestne a oblastné úrady. A tu je reálne nebezpečenstvo, že to tak v skutočnosti aj je.

Výsledky aktuálnych rokovaní ovplyvnia podmienky čerpania pre jednotlivé krajiny EÚ na roky 2021 až 2027. Môže mať podozrenie z možného konfliktu záujmov českého premiéra negatívny dopad na vyjednávaciu silu Českej republiky voči ostatným krajinám?

Záleží na tom, na ktorej strane pán Babiš chce, aby bola Česká republika. Či chce pomáhať k tomu, aby celá EÚ držala pohromade, alebo chce naopak do súkolia Únie hádzať piesok. On sám sa musí rozhodnúť. Ak EÚ nebude držať pohromade, je to aj jeho vina a – ospravedlňujem sa – je to aj vina Českej republiky.

Vy si teda myslíte, že dnešná situácia okolo Andreja Babiša škodí postaveniu Českej republiky v Európskej únii?

Áno. Kým má tento konflikt záujmov, škodí to Českej republike a škodí to aj Európskej únii.

Čo je najväčší problém z pohľadu zástupcov iných členských štátov?

Je potrebné si uvedomiť, že v Európskej rade (Babiš) koná v mene svojej krajiny, čo mu dáva veľkú silu. Nemali by sme dovoliť, aby bol jeden podnikateľ schopný vydierať celú Európsku úniu. To je situácia, ktorej teraz čelíme, a ja v tejto chvíli hovorím: Zastavme to. Babiš by mal mať predovšetkým záujem slúžiť občanom Českej republiky. Musí slúžiť svojej krajine a Európskej únii, preto by sa mal stiahnuť zo všetkých firiem. Aby sa mohol starať o verejné záujmy.

Prečo Komisia čakala na to, aby sa začala otázkou konfliktu záujmov Andreja Babiša zaoberať až na základe podnetov Transparency International, ktoré prišli z Česka tento rok na jeseň? Prečo to nebolo skôr?

To je dobrá otázka. My na tom pracujeme už od roku 2014 (Andrej Babiš sa v januári toho roku stal ministrom financií vo vláde Bohuslava Sobotku (ČSSD), – pozn. red.). Komisia nám hovorí, že až doteraz nedostala žiadnu sťažnosť, čo ale nie je pravda. Za tie posledné štyri roky ale bolo ťažké domôcť sa toho, aby sa niečo stalo. Prebiehali audity, niečo sa riešilo. Česká republika má veľa problémov s dotáciami, prebehli nejaké korekcie, my o nich vieme, sledujeme to. Prečo sa ale nič nedialo okolo Babiša, na to sa musíte opýtať Komisie. Ja sa na to budem pýtať pána (Günthera) Oettingera (európsky komisár zodpovedný za rozpočet, – pozn. red.).

S výsledkami vyšetrovania Európskej komisie sa počítalo už tento rok na jeseň. Ani informácie, ktoré teraz unikli médiám, však Komisia stále oficiálne nezverejnila. Prečo to trvá tak dlho?

Keď sme sa ich v Komisii na to pýtali, povedali nám, že sa budú venovať aj oveľa starším prípadom, než len za rok 2017. Budú skúmať zmluvy o grantoch. Myslím si, že Komisia sa snaží získať širší obrázok, než len to, či je český premiér v rozpore s nariadením o konflikte záujmov. Mám dojem, že sa budú snažiť zistiť, či tam nie sú ďalšie prípady podobné Čapímu hniezdu.

Andrej Babiš vstúpil do politiky v roku 2011. V roku 2013 uspelo jeho hnutie ANO v parlamentných voľbách. Kam až môže podľa vás vyšetrovanie siahať?

Podľa môjho názoru aspoň tri až päť rokov do minulosti.

Prečo je vyšetrovanie tak komplikované? Andrej Babiš previedol Agrofert do zvereneckých fondov ešte len vlani na základe čerstvo prijatej českej legislatívy. Do tej doby firmu riadil, hoci už bol členom vlády.

Rada by som zdôraznila, že nemám proti Andrejovi Babišovi nič osobné. Snažím sa rešpektovať každého zvoleného politika. Ale ten konflikt záujmov a stret biznisu s politikou je v tomto prípade absolútne neprijateľný. Prečo je to tak zložité? Mne samotnej chvíľu trvalo pochopiť, že pán Babiš nerobí, to čo sľúbi. Vždy sľuboval, že ten si ten konflikt záujmov sám vyrieši.

Potom bol v Česku prijatý zákon (novela zákona o konflikte záujmov z roku 2017 prezývaný „lex Babiš“, – pozn. red.). A ja som sa radovala, že keď už tento zákon existuje, bude to vyriešené. Ale nič sa nezmenilo.

Trvalo mi najmenej ďalšie dva tri roky, kým som pochopila, že tieto kroky zo strany českého premiéra nie sú mienené vážne. A v prípade Komisie to bolo asi podobné. Verili, že sa to vyrieši. Ale ono sa nič nezmenilo, dokonca sa to zhoršovalo. Teraz im to snáď došlo a niečo urobia. Pomohol aj prípad Maďarska (v súvislosti s Maďarskom sa Európska komisia zaoberá čerpaním dotácií pod dohľadom vlády premiéra Viktora Orbána, – pozn. red.).

Takže Maďarsko bolo impulzom pre český prípad?

Áno, pretože vidíme, že sa veľa mení štruktúra médií. Tretina ich je už momentálne v majetku veľkej ekonomickej moci. A vidíme, že európske fondy sú používané na upevnenie tejto konštrukcie. A to pri všetkej úcte nie je účel, na ktorý majú byť vynakladané peniaze mojich daňových poplatníkov (Nemecko, ktoré Ingeborg Grässleová v Bruseli reprezentuje, je čistým platcom do spoločného európskeho rozpočtu, z ktorého sa dotácie vyplácajú, – pozn. red.). Preto sa tým toľko zaoberám.  Výsledkom prípadu Čapí hnízdo bolo, že dôvera, ktorú sme voči Česku mali, bola pošramotená. Okolo tohto prípadu zaznelo veľa klamstiev.

]]>
Frontex a názorové „piruety“ českého premiéra https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/frontex-a-nazorove-piruety-ceskeho-premiera/ Thu, 25 Oct 2018 07:57:53 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=116484 Komisia plánuje posilniť Frontex. Názor českého premiéra Babiša na túto agentúru sa v poslednej dobe dynamicky mení. Česká republika tak môže byť pre ostatné členské krajiny a inštitúcie EÚ zle čitateľná, píše  analytik EURACTIV.cz ONDŘEJ PLEVÁK.

Zo strany najvyšších predstaviteľov Vyšehradskej štvorky dlhodobo zaznievajú kritické hlasy voči riešeniam migračnej krízy, ktorú ponúka Únia. Výnimkou nie je ani Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž známa ako Frontex. Tá by podľa návrhu Európskej komisie mala do budúcna dostať viac ľudí i peňazí.

Český premiér Andrej Babiš stav a budúcnosť Frontexu často komentuje, jeho názory však nie sú konzistentné. Nejde len o vývoj postoja v priebehu rokov, ale o rýchlu zmenu v horizonte iba niekoľkých mesiacov či dokonca týždňov. Kým v júli presadzoval posilnenie agentúry, v septembri ju označil v podstate za zbytočnú. Teraz svoje výroky opäť miernil. Český postoj tak môže byť v očiach zahraničných partnerov trochu nejednoznačný. Navyše nejde o ojedinelý prípad.

V praktickej rovine sa Česká republika do chodu Frontexu zapája aktívne. Ako napísala v júni ČTK, od vypuknutia migračnej krízy Česko do Frontexu vyslalo celkovo 361 policajtov. Tí pôsobili napríklad v Taliansku, Grécku, Turecku, Portugalsku alebo Španielsku. Tento rok sa predpokladá, že by sa do práce agentúry mohlo zapojiť 170 policajtov.

Štátny tajomník Ružička: Pýtame sa Poľska aj na citlivé otázky (+VIDEO)

Bolo by chybou obchádzať s partnermi citlivé témy, ale bolo by tiež chybou vynášať súdy bez dôkazov, hovorí na margo článku 7, Poľska a Maďarska, štátny tajomník rezortu zahraničia FRANTIŠEK RUŽIČKA.

Hore, dole

Hoci môže na praktickej úrovni české zapojenie do aktivít Frontexu bezchybne a bez spochybňovania fungovať, rétorická rovina najvyšších predstaviteľov je podstatná. Politické vyhlásenia sú totiž to najviditeľnejšie, čím sa krajina v zahraničí prezentuje.

Koncom júla rokoval Babiš s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom. Súčasťou diskusie bola tiež téma migrácie, vrátane úlohy Frontexu. Babiš vtedy vyzval na posilnenie jeho právomocí.

„Frontex dostáva stovky miliónov eur len preto, aby nám hlásil, kadiaľ migranti prichádzajú. Na to ho nepotrebujeme. Myslím, že ak má zohrávať aktívnu úlohu, mal by pomáhať líbyjskej pobrežnej stráži,“ povedal. Za dôležité označil potlačenie pašeráckych skupín, ktoré prevážajú imigrantov z Afriky na európske pobrežie.

Posun nastal o necelé dva mesiace. Premiéri Česka a Slovenska ešte pred veľkým summitom v Salzburgu rokovali v Košiciach. Andrej Babiš a Peter Pellegrini spoločne skritizoval návrh Európskej komisie na zásadné zvýšenie kapacít Frontexu – z 1500 pracovníkov by sa ich malo do roku 2020 byť až 10 tisíc. Rozpočet by potom mal narásť v priebehu siedmich rokov o 10 miliárd eur.

Predseda českej vlády existenciu agentúry ale spochybnil. „Musíme jasne hovoriť naše názory, napríklad na Frontex, ktorý vôbec nepotrebujeme, o tom treba diskutovať,“ nechal sa počuť Babiš. Od júla teda išlo v rétorickej rovine o značný posun.

Poľsko a Česká republika: Silnejší Frontex nám uberie z eurofondov

Krajiny sa boja, že väčší rozpočet na posilnenú hraničnú agentúru EÚ bude znamenať menej prostriedkov z eurofondov pre nich.

V polovici októbra už bola situácia zase iná. Babiš svoje výhrady voči agentúre Frontex významne zmiernil po návšteve jej varšavskej centrály spoločne s poľským premiérom Mateusz Morawieckim. Predseda českej vlády ocenil monitoring a prehľad agentúry o situácii na hraniciach EÚ, rovnako ako jej úlohu pri navracaní imigrantov do ich krajín pôvodu a celkovú pomoc členským krajinám. V tomto ohľade podľa Babiša funguje Frontex výborne a mal by začať operovať tiež mimo Európy.

K téme sa predseda vlády následne vyjadril aj na Európskej rade minulý týždeň.

„Európskych partnerov som informoval o svojej návšteve Frontexu. Jeho pôsobenie v monitoringu a v politike návratu je veľmi dobré. Ale som presvedčený, že je potrebné zamerať sa na narastajúci rozpočet Frontexu a na jeho efektívne zameranie, vrátane možného použitia časti peňazí na zastavenie migrácie zo štátov severnej Afriky,“ povedal český premiér. Samotnú existenciu agentúry však už nespochybnil.

Čo hovoria oficiálne dokumenty

V ideálnom prípade by mal postoj Českých reprezentantov vychádzať zo strategických a ďalších oficiálnych dokumentov. Prístup k téme migrácie zmieňuje Bezpečnostná stratégia ČR z roku 2015. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach štátov EÚ podľa nej významným spôsobom ovplyvňuje spôsob ochrany územia Česka vo vzťahu k potláčaniu nelegálnej migrácie a kladie zvýšené nároky na spoluprácu členských štátov EÚ pri ochrane ich vonkajších hraníc.

V oblasti ochrany vonkajších hraníc EÚ mala potom Česká republika v pláne z roku 2015 presadzovať dokončenie a využívanie moderných veľkokapacitných informačných systémov a zavádzanie systémov registrácie vstupu a výstupu.

„ČR bude naďalej presadzovať zachovanie a efektívnu správu kľúčových mechanizmov migračnej politiky EÚ, ktoré zahŕňajú spoluprácu v oblasti azylovej politiky na základe tzv. Dublinského systému,“ píše sa v stratégii.

Migranti pomáhajú bojovať proti mafii

Európska pohraničná stráž získava od migrantov informácie, ktoré pomáhajú bojovať proti pašerákom a obchodníkom s ľuďmi.

Bezpečnostná stratégia však vznikla už za Sobotkovej vlády, v ktorej Babiš zastával „iba“ pozíciu vicepremiéra. Ďaleko bližšie by mu však určite malo byť Programové vyhlásenie súčasnej vlády z tohtoročného júna. Náplň dokumentov sa však príliš nelíši.

„Schengenská hranica nesmie byť pre ilegálnu migráciu prestupná. Je potrebné ju adekvátne strážiť. EÚ musí vytvoriť mechanizmy obrany a ochrany pre prípad, keď sa situácia náhle zhorší. Len tak možno uchovať jednu z hlavných výsad európskeho priestoru: voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu,“ zhodol sa súčasný Babišov kabinet.

Hoci dokumenty Frontex explicitne nezmieňujú, zdôrazňujú potrebu riešenia v rámci celej EÚ a vytvorenie spoločných mechanizmov. Aspoň vo formálnej rovine je teda český postoj celkom jasný.

Migrácia a ďalšie Babišove „otočky“

Nekonzistentnosť výrokov a postojov súčasného českého premiéra v migračných otázkach nie je novinkou. Pálčivé témy utečeneckých kvót ovláda českú politickú scénu už od roku 2015, aj tu predseda ANO značne menil svoje názory.

V septembri 2015 Andrej Babiš navrhol, že ak by systém prerozdeľovania žiadateľov o azyl nebol povinný, utečenci zo Sýrie by v Česku mohli obsadiť tisícky voľných pracovných miest. K významnému obratu jeho rétoriky došlo v roku 2016, keď napríklad v júli kategoricky odmietol prijatie akýchkoľvek utečencov pôvodom zo Sýrie.

Podobne premenlivý názor zastával napríklad aj v otázke, či má ČR na EÚ kvôli kvótam podávať žalobu.

Otázkou zostáva, prečo Andrej Babiš tento „flexibilný“ prístup k dôležitým otázkam praktizuje. Či sa tak deje z čisto pragmatických dôvodov, kvôli nátlaku iných krajín, alebo dôvod leží ešte niekde úplne inde.

]]>
Poľsko a Česká republika: Silnejší Frontex nám uberie z eurofondov https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/polsko-a-ceska-republika-silnejsi-frontex-nam-uberie-z-eurofondov/ Tue, 16 Oct 2018 11:36:55 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=116187 Krajiny sa boja, že väčší rozpočet na posilnenú hraničnú agentúru EÚ bude znamenať menej prostriedkov z eurofondov pre nich.

Poľský premiér Mateusz Morawiczki v pondelok (15. októbra) vyhlásil, že sa s českým partnerom zhodli v nesúhlase s posilnením Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Spoločná obava je, že ambiciózny plán jej rozšírenia bude mať dôsledky v podobe menších zdrojov z eurofondov na infraštruktúru stredoeurópskych krajín.

Návrh európskeho rozpočtu na ďalšie rozpočtové obdobie (2021-2027) naozaj počíta so škrtmi tradičných kapitolách ako je kohézna politika a naopak vyššími výdavkami na zvládanie nových výziev, ktorou je aj riadenie migračných tokov.

Šéfovi Frontexu robí najväčšie starosti Španielsko

Fabrice Leggeri poukázal na zvyšujúci sa počet nelegálnych pokusov prekročiť hranicu Európskej únie cez Pyrenejský polostrov. Vyslovil sa za zriadenie záchytných centier pre migrantov pri afrických brehoch.

Na druhej strane, vyšehradské krajiny dávali v minulosti kontrole vonkajších hraníc EÚ jasnú prioritu v diskusiách o tom, ako by mala EÚ odpovedať na migráciu.

10 tisíc príslušníkov bude niečo stáť

Európska komisia v júli tohto roka navrhla, aby sa Európska pohraničná a pobrežná stráž (stále sa používa aj pôvodný názov Frontex), ktorej sídlo je v poľskej Varšave, výrazne posilnila. Zahŕňa to zvýšenie jeho personálu zo súčasných 1300 na 10 000 príslušníkov do roku 2020.

Keďže tieto sily by mali pomáhať národným orgánom v ochrane hraníc, viaceré krajiny majú obavy z oslabenia svojej suverenity.

„Výrazný nárast počtu personálu Frontexu je podľa nás neodôvodnený,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki na spoločnej tlačovej konferencii s českým premiérom Andrejom Babišom.

„Tieto návrhy sú naozaj na stole. Nič sa ale nedá dosiahnuť bez peňazí,“ dodal.

„Obávame sa, že peniaze pre Frontex budú znamenať menej peňazí pre štrukturálne fondy, menej peňazí pre rozvoj ciest a železníc“, vysvetlil svoje dôvody.

Poľsko je jeden z najväčších prijímateľov kohéznych fondov EÚ. V posledných rokov prúdilo do Poľska z európskeho rozpočtu približne 10 miliárd eur ročne.

„Pre finančnú perspektívu na roky 2021-2027 by sme radi maximum fondov na infraštruktúru, na regionálnu politiku a na spoločnú poľnohospodársku politiku,“ povedal Morawiecki.

Dodal, že západné členské štáty „z európskej integrácie významne profitujú“. „My v strednej Európe chceme konečne dosiahnuť kvalitu života aká je v západnej Európe. To je zmyslom štrukturálnych fondov“.

Slovensko je opatrné

Český premiér Babiš centrálu Frontexu vo Varšave navštívil. „Z hľadiska monitoringu a návratovej politiky robia  skvelú prácu,“ povedal Babiš. Priestor na agažovanie vidí aj „mimo Európu“, kde by mal Frontex pomáhať severoafrickým krajinám.

V septembri sa rezervovane k silnejšiemu Frontexu staval aj slovenský premiér Peter Pellegrini, tiež pri príležitosti schôdzky s Andrejom Babišom.

„Nie je správne mať taliansku pobrežnú stráž a paralelne budovať nejakú malú armádu pod hlavičkou Frontexu“, povedal v septembri.

Babiš vtedy jednoznačne vyhlásil, že Frontex je „zbytočný“.

Premena Frontexu na silnješiu Európsku pohraničnú stráž bola jednou z top priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016.

Po schôdzke na úrovni V4 a pred summitom v Salzburgu Pellegrini svoje vyjadrenia zjemnil: „Na V4 dnes nezaznelo absolútne nie posilneniu Frontexu, len musia byť jasne definované úlohy a pôsobnosť zložiek,“ vysvetlil podľa agentúry SITA Pellegrini.

„Pri Frontexe skôr vidíme problém v tom, aby nenahrádzal suverenitu hraničných stráží alebo jednotiek jednotlivých členských štátov. Musí pôsobiť komplementárne, to znamená aj doplnkovo,“ citovala ho 19. septembra TASR.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák sa minulý týždeň na konferencii vyjadril, že Slovensko podporuje posilňovanie Frontexu.

Šefčovič: Eurovoľby nemajú byť o migrácii, ale o európskej odpovedi na globalizáciu

Šefčovičovými témami v kampani majú byť kvalifikovaná pracovná sila a priemyselná politika pripravená čeliť globalizácii. Konsenzus k migrácii by mal podľa neho vzniknúť ešte pred eurovoľbami.

 

]]>
Babiš: Česko a Slovensko majú spoločný záujem, aby európsky projekt fungoval https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/babis-cesko-a-slovensko-maju-spolocny-zaujem-aby-europsky-projekt-fungoval/ Mon, 17 Sep 2018 12:33:57 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=115053 Český premiér na spoločnom rokovaní so slovenskou vládou potvrdil, že sa mu nepáči pripravovaný rozpočet Únie, že jej agentúru Frontex nepotrebujeme a že spolupráca vo V4 je „perfektná“.

Český premiér na spoločnom rokovaní so slovenskou vládou potvrdil, že sa mu nepáči pripravovaný rozpočet Únie, že jej agentúru Frontex nepotrebujeme a že spolupráca vo V4 je „perfektná“.

Dobrú spoluprácu a vzťahy medzi Slovenskou a Českou republikou, a to aj v rámci Vyšehradskej štvorky a Európskej únie ocenil v Košiciach na spoločnom rokovaní vlád oboch krajín český premiér Andrej Babiš.

V súvislosti s problémami, ktorým Európa čelí, zdôraznil potrebu jednoty bez rozdeľovania sa na východ a západ.

„Určite máme spoločné názory a máme záujem, aby európsky projekt fungoval. Vďaka tomu máme mier, ale musíme sa vrátiť k tým štyrom pôvodným slobodám – voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu, služieb. Nie je možné, aby naši prepravcovia boli limitovaní, alebo naše firmy, ktoré pracujú v zahraničí, mali iné podmienky ako lokálne firmy,“ povedal Babiš v úvodnom príhovore.

Spoločné vládne rokovanie v Košiciach sa týka aj stredajšej a štvrtkovej (19. až 20. septembra) neformálnej vrcholnej schôdzky EÚ v Salzburgu, ktorej témou bude okrem iného migračná politika.

Kto hovorí o czexite, ohrozuje budúcnosť Česka, tvrdí Babiš

„Musíme bojovať za to, aby sa Európa zmenila, aby sa posilnila rola Európskej rady a členských štátov,“ myslí si český preiér Andrej Babiš.

„Musíme jasne hovoriť naše názory na európsky rozpočet, ktorý sa mne osobne vôbec nepáči, alebo na Frontex (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž), ktorý podľa môjho názoru nepotrebujeme,“ skonštatoval.

„Perfektná“ V4

Spoluprácu Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska v rámci V4 označil Babiš za perfektnú.

„Všetci štyria premiéri vystupujeme ako jeden blok, ktorý zastupuje 65 miliónov ľudí, a aj keď sme – povedzme – menšie štáty, to neznamená, že nemáme jasné návrhy a myšlienky,“ povedal český premiér.

Rovnako pripomenul, že v Košiciach ide v poradí už o šieste stretnutie oboch vlád, tento rok aj v súvislosti s významnými výročiami slovensko-českej vzájomnosti. Je podľa neho dôležité, že táto tradícia pokračuje, rovnako ako aj spoločné oslavy 100. výročia založenia Československa.

Nemusíme sedieť s EÚ vždy za jedným stolom, obzvlášť ak máme byť hlavným chodom, tvrdí český europoslanec

JAN ZAHRADIL (ODS) sa uchádza o post volebného lídra u európskych konzervatívcov, ambíciu byť predsedom Európskej komisie ale nemá. Páči sa mu predstava viacrýchlostnej únie, kde majú krajiny slobodu mať vlastnú zahraničnú politiku.

V českých médiách sa nedávno objavila informácia, že ste sa rozhodli …

„Tešíme sa, že pán premiér (Pellegrini) príde do Prahy 27. októbra, a my sa zase tešíme, že prídeme do Tatier 30. októbra,“ dodal.

Aj keď sa spoločný štát rozdelil, majú obe krajiny podľa Babiša k sebe najbližšie, o čom svedčia aj vzájomné ekonomické a politické vzťahy a spolupráca.

]]>
Kto hovorí o czexite, ohrozuje budúcnosť Česka, tvrdí Babiš https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kto-hovori-o-czexite-ohrozuje-buducnost-ceska-tvrdi-babis/ Mon, 27 Aug 2018 11:41:59 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=114508 „Musíme bojovať za to, aby sa Európa zmenila, aby sa posilnila rola Európskej rady a členských štátov,“ myslí si český premiér Andrej Babiš.

Premiér Andrej Babiš (ANO) v pondelok ráno dôrazne vystúpil proti hlasom volajúcim po odchode Česka z Európskej únie. Na pravidelnej porade českých veľvyslancov v Černínskom paláci v Prahe vyhlásil, že ak niekto rozpráva o takomto kroku, ohrozuje tým budúcnosť krajiny. Informoval o tom spravodajský portál Novinky.cz.

Podľa Babiša sú nezmyselné aj tvrdenia, že súčasná vláda nemá žiadnu zahraničnú politiku. „Sme pevnou súčasťou Západu, sme členmi EÚ a sme spojencom v rámci NATO. To nikto nemôže spochybniť,“ povedal premiér.

„Ak niekto rozpráva o czexite, ohrozuje našu budúcnosť. Za obdobie 2004 až 2017 sme získali 700 miliárd korún (27,19 miliardy eur), náš hrubý domáci produkt sa zvýšil o 37 percent,“ vymenoval pozitíva členstva Česka v EÚ.

Babiš v pražskom sídle ministerstva zahraničných vecí zdôraznil, že Česko by malo byť v Európe aktívnejšie. To, že chce presadzovať české záujmy, nie je podľa neho nič protieurópske.

Premiér následne uviedol, že EÚ je v neľahkej situácii. „Je stále viac hlasov, ktoré hovoria, že potrebujeme reformu Európskej únie. Brexit je veľmi negatívny signál pre EÚ aj pre nás,“ povedal.

EÚ by sa podľa Babiša mala vrátiť k svojej podstate a pôvodnému poslaniu, teda zaistiť bezpečný a prosperujúci kontinent založený na spoločnom vnútornom trhu.

Orbán či Merkelová? To je ťažká otázka, hovorí Andrej Babiš

Pol roka po parlamentných voľbách sa v Česku rysuje podoba novej vládnej koalície. Na svete je už aj návrh programového vyhlásenia. V oblasti európskej politiky dominuje téma migrácie a utečeneckých kvót. 

Voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať už v roku 2019, budú podľa Babiša nesmierne dôležité. „Musíme bojovať za to, aby sa Európa zmenila, aby sa posilnila rola Európskej rady a členských štátov – aby sme neboli v úlohe, že nám niekto niečo diktuje,“ vysvetlil svoj názor český premiér.

Dodal, že jedným z najväčších problémov Európy je migrácia. Tá sa podľa Babiša musí riešiť. Sľubil preto, že česká vláda bude na tomto poli aktívnejšia ako doteraz, pričom „budeme navrhovať riešenie, nie len kritizovať“.

„Ak hovorím o tom, že nechcem prijať ani jedného migranta, tak z toho dôvodu, že je to určitý symbol. Európa nemá žiadne riešenie. Treba to zásadne zastaviť. Mali by sme vyjednávať s africkými štátmi,“ dodal Babiš, citovaný portálom Novinky.cz.

Predsedovi hnutia ANO sa ale nepáčia ani riešenia, ktorá predostiera Európska komisia. Tá v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ chce navýšiť rozpočet európskej pohraničnej a pobrežnej agentúry Frontex na vyše 10 miliárd eur. „Nie som presvedčený, že máme navýšiť rozpočet Frontexu,“ vyhlásil Babiš.

 

]]>
V4 sa spojila proti povinným kvótam. Únia ich uložila k ľadu https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/v4-sa-spojila-proti-povinnym-kvotam-unia-ich-ulozila-k-ladu/ Mon, 16 Jul 2018 09:43:18 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=113010 V oblasti migrácie presadzuje V4 jednotný názor: Európska únia by sa mala vzdať akejkoľvek myšlienky povinného mechanizmu premiestňovania utečencov. Závery júnového summitu Európskej rady tak potešili celý región.

Čísla hovoria samé za seba. Česká republika mala prijať 2691 utečencov z Grécka a Talianska. Prijala 12. Maďarsko malo prijať 1294 ľudí. Absolútne to odmietlo. Do Poľska malo prísť 7082 utečencov. Neprišiel žiaden. Slovensko sa malo postarať o 902 žiadateľov o azyl. Súhlasilo so 16 matkami s deťmi.

Najďalej zašla vláda Viktora Orbána. Na začiatku utečeneckej krízy v roku 2015 postavila na srbskej hranici 175-kilometrov dlhý plot a v roku 2016 zorganizovala referendum proti kvótam.

Nech to bolo z akýchkoľvek dôvodov, krajiny V4 nesplnili kvóty Európskej únie. Česká republika, Maďarsko a Poľsko sa dostali pred Súdny dvor EÚ za „nedodržanie ich zákonných povinností“ o premiestňovaní utečencov. Komisia nepodala žalobu proti Slovensku vďaka 16 prijatým ľuďom. Rozhodla sa konať len voči štátom, ktoré neprijali nikoho, alebo sa takmer rok k ničomu nezaviazali.

Žiadosti o azyl

Všetky krajiny V4 hovoria o potrebe chrániť svoju národnú zvrchovanosť, ktorú sa Únia snaží narušiť prostredníctvom povinných kvót. A tri štáty – okrem Českej republiky – neustále zdôrazňujú svoju solidaritu.

Maďarsko neprijalo v rámci európskej schémy nikoho. Vláda strany Fidesz však pripustila, že minulý rok poskytla medzinárodnú ochranu približne 1300 žiadateľom o azyl (v rámci Únie malo presídliť 1291), z ktorých väčšina smerovala na západ. Počas prvých štyroch mesiacov roku 2018 dostalo azyl 267 žiadateľov. A 326 žiadostí bolo zamietnutých.

Podľa bývalej premiérky Beaty Szydłovej a súčasného predsedu vlády Mateusza Morawieckého prijalo Poľsko viac ako milión ukrajinských utečencov (ten druhý hovoril dokonca o 1,5 milióne), ktorí unikli pred vojnou na Donbase a anexiou Krymu.

Údaje z Úradu pre cudzincov tieto informácie nepotvrdzujú. „V súčasnosti má platné povolenie na pobyt (karta pobytu) 3400 cudzincov, a to z dôvodu poskytnutia medzinárodnej ochrany (pomoc międzynarodowa). Okrem toho má okolo 2300 ľudí povolenie na pobyt – z dôvodu poskytnutia národnej ochrany (ochrona krajowa),“ uviedol hovorca úradu Jakub Dudziak pre EURACTIV.pl. To je menej ako šesť tisíc.

Už žiadne žiadosti o azyl na európskej pôde, navrhuje rakúske predsedníctvo

Berlín a Viedeň sa dohodli na vracaní migrantov do Grécka a Talianska. Rakúske predsedníctvo v Rade EÚ navyše navrhlo zaviesť systém, ktorý by znemožnil podanie žiadosti o azyl na území Európskej únie.

Viac ako 90 percent žiadostí podávajú bývalí občania Sovietskeho zväzu, najmä z krajín ako Rusko (väčšinou Čečenci a Inguši), Ukrajina, Tadžikistan, Arménsko a Gruzínsko. Schválených je len niekoľko žiadostí – ročne asi 300 až 500. Až 3000 je odmietnutých. V prípade troch štvrtín opustili žiadatelia Poľsko pred vydaním rozhodnutia. Títo ľudia smerujú najčastejšie na západ. Ukrajinci v súčasnosti tvoria väčšinu cudzincov v Poľsku. Z celkového počtu 340 tisíc je ich celkovo skoro polovica (155 tisíc). Hlavným dôvodom ich pobytu je práca alebo vzdelanie.

Slovensko neprestajne zdôrazňovalo, že 16 utečencov neprijalo v rámci povinných kvót, ale dobrovoľne. Zároveň sa zaviazalo umiestniť sto ľudí v rámci systému dobrovoľného presídľovania. To sa ale nestalo. V decembri 2015 však prijalo 145 asýrskych kresťanov z Iraku. Samozrejme dobrovoľne a určite nie v rámci európskeho systému.

V decembri 2015 podala Bratislava a neskôr aj Budapešť žalobu proti rozhodnutiu Rady EÚ o dočasnom mechanizme povinného presídľovania žiadateľov o azyl. V decembri 2017 ju Súdny dvor EÚ zamietol. Česká republika a Poľsko sa formálne k žalobe nepripojili, ale počas súdneho konania politicky podporovali obe krajiny.

Utečencov nechceme

Najveľavravnejšie sú však čísla. Vo všetkých štyroch štátoch je väčšina obyvateľstva proti prijímaniu utečencov. Až 58 percent Čechov si myslí, že ich krajina by nemala prijímať utečencov (Centrum pre výskum verejnej mienky, apríl 2018).

Postoj Maďarska je ešte tvrdší: takmer polovica Maďarov (48 percent) uviedla, že neexistujú žiadne argumenty, ktoré by ich presvedčili, aby vo svojej krajine prisťahovalcov privítali (výskum Very Messingovej a Bence Ságváriho pre Friedrich Ebert Stiftung, marec 2018).

V Poľsku je to len 13 percent. Všeobecný postoj k utečencom ale nie je vôbec priaznivý. Prijať „ľudí, ktorí utiekli z krajín zapojených do vojenských konfliktov“ nechce 63 percent Poliakov. Prijalo by ich 33 percent respondentov (Centrum pre výskum verejnej mienky, december 2017). Slovensko je migrantom menej otvorené ako Česko a Poľsko, predbehlo ho len Maďarsko (Gallup, august 2017).

Maďarská vláda v januári navrhla legislatívny balík Stop Soros, ktorý obmedzuje činnosť mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia, ktoré sa zaoberajú migráciou. Alebo ako uvádza nedávno schválený článok trestného zákonníka, „organizujú nelegálnu migráciu“.

Fidesz chce prijať zákon "Stop Soros" namierený proti mimovládnym organizáciám

Zákon „Stop Soros“ by zdanil zahraničné dary pre mimovládne organizácie, umožnil zakázať aktivistom priblíženie k hraniciam a dal by ministrovi vnútra právomoc niektoré mimovládky úplne zakázať.

Spolupredsedkyňa Maďarského helsinského výboru Márta Pardaviová uviedla, že vytvorili zákon na základe pamfletu z politickej kampane. Podľa nej je väzenie pre poskytnutie humanitárnej a právnej pomoci v demokratickej krajine neprijateľné.

Na pôvode záleží

Dva ukazovatele naznačujú, že politici aspoň čiastočne ovplyvňujú názory voličov. V súčasnosti je asi 63 percent Poliakov proti prijatiu migrantov. Pred tromi rokmi bola situácia odlišná. Všetko zmenil príchod strany Právo a Spravodlivosť (PiS) k moci v októbri 2015 po volebnej kampani namierenej proti utečencom.

Líder strany PiS Jarosław Kaczyński povedal dva týždne pred voľbami, že utečenci môžu do Európy priniesť „rôzne parazity,“ ktoré pre nich nie sú škodlivé, ale pre Európanov sú nebezpečné. V máji 2015 bolo len 21 percent Poliakov proti prijatiu utečencov, 62 percent bolo za. Na konci toho istého roku sa pomer obrátil.

Vnímanie bežných ľudí sa zmenilo. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že mnohí nechápu, čo znamená byť žiadateľom o azyl. Utečencov a žiadateľov o azyl chápu ako moslimov a hrozbu.

Na pôvode pritom záleží. Napríklad 75 percent opýtaných Poliakov bolo proti prijatiu utečencov z Blízkeho východu alebo Afriky. Utečencov z východnej Ukrajiny nechce len 32 percent opýtaných.

„Flexibilná solidarita? Hlúposť…“

Ako by Vyšehrad riešil súčasnú migračnú krízu a tie, ktoré by mohli prísť v budúcnosti? V prvom rade zdôrazňuje potrebu riešiť jej hlavné príčiny. Na tom by sa pravdepodobne zhodli aj všetci žiadatelia o azyl a utečenci.

Pokiaľ ide o súčasnú migráciu, krajiny V4 ponúkli kompromisný koncept „flexibilnej solidarity“, ktorý sa neskôr premenil na „efektívnu solidaritu“. Myšlienka sa presadzovala počas slovenského predsedníctva Rady EÚ v druhej polovici roku 2016. Jej najväčšou kritičkou bola spravodajkyňa Európskeho parlamentu, Cecilia Wikströmová: „Flexibilná solidarita? Je to stupidita prekračujúca všetku predstavivosť, povedala v júni 2017.“

Predsedníctvo sa končí. V migrácii nepresvedčilo, výsledky má inde

Hospodárstvo, vnútro, klíma, digitálny trh, poľnohospodárstvo, obchod. Hodnotili sme šesť mesiacov Slovenska na čele EÚ.

Poľský minister pre európske záležitosti Konrad Szymański v tom istom mesiaci uviedol, že členské štáty by si mali slobodne vyberať, akým spôsobom ukážu solidaritu.

„Na základe praxe a skúseností považujeme (povinné kvóty) za neúčinný nástroj, ktorý podnecuje sekundárne pohyby a pôsobí ako spúšťací faktor (migrácie),“ vyhlásilo slovenské ministerstvo vnútra. Akýkoľvek povinný prerozdeľovací mechanizmus je pre všetky štáty V4 neprijateľný.

Reforma migračnej politiky

Vlády vyšehradských krajín podporujú reformu súčasného azylového systému, pričom odmietajú automatizmus a akékoľvek nové nadnárodné riešenie. Tvrdia, že rozhodnutia o reformovaní azylovej politiky by sa mali prijímať na úrovni Európskej rady a nie na ministerských schôdzach. Tak by sa zachovala možnosť veta.

Szymański minulý rok v júny pripomenul, že Poľsko je pevne proti „akýmkoľvek projektom nadnárodného riadenia migrácie“. Zdôraznil však, že „v kontexte krízy Poľsko ponúka svoju účasť na takmer všetkých európskych aktivitách“. „Posilnili sme agentúru Frontex, podporili sme dohodu medzi Úniou a Tureckom, finančne a technicky sa angažujeme na vonkajších hraniciach,“ povedal poľský minister. Dodal, že jeho krajina je pripravená rozvíjať podobné aktivity a tento „typ angažovania sa“.

Krajiny V4 sa sústreďujú na dva hlavné nástroje. Podľa českého premiéra Andreja Babiša je prvým nástrojom pomoc v oblasti „pôvodu migrácie a na migračných trasách – na Blízkom východe, na Balkáne, v severnej Afrike alebo v Saheli“. Druhým nástrojom pomoci je zlepšenie ochrany vonkajších hraníc.

Šéfovi Frontexu robí najväčšie starosti Španielsko

Fabrice Leggeri poukázal na zvyšujúci sa počet nelegálnych pokusov prekročiť hranicu Európskej únie cez Pyrenejský polostrov. Vyslovil sa za zriadenie záchytných centier pre migrantov pri afrických brehoch.

„Frontex a Únia musia byť aktívne mimo Európy,“ povedal Babiš. Vytvorenie externých hotspotov mimo európskeho územia je populárna myšlienka. A nielen vo Vyšehrade. Mohol by to byť prijateľný kompromis pre celú Európsku úniu, povedal Martin Hrabálek, expert na migráciu z Mendelovej univerzity v Brne.

Spokojnosť po summite V4

Táto myšlienka si našla miesto aj v záveroch júnového summitu. Spomínajú sa v nich vyloďovacie platformy mimo Európy pre migrantov zachránených na mori. Pre Vyšehradskú skupinu sú závery summitu pomerne uspokojivé. Európska rada súhlasila s tým, že premiestňovanie migrantov bude dobrovoľné, čo znamená koniec povinných kvót.

Do záverov sa dostal aj ďalší argument V4 – posilnenie vonkajších hraníc a rozvoj schopností a mandátu agentúry Frontex. Otázka reformy dublinského nariadenia sa nevyriešila, no hlasovať sa o nej bude väčšinovým systémom, pripomína Jolanta Szymańska z Poľského inštitútu vnútorných vecí.

Krajinám V4 sa skutočne podarilo postrčiť Európsku úniu smerom k „flexibilnej solidarite“. Ostatným členským krajinám nebudú musieť ustupovať – ani pod hrozbou sankcií, súdneho procesu, či obmedzených eurofondov.

Nemecko, Taliansko a Rakúsko chcú v migrácii nastoliť „poriadok“

V Innsbrucku sa konalo neformálne zasadnutie európskych ministrov vnútra. Slovenská ministerka sa na ňom pýtala, ktorý tretí štát je ochotný s Európskou úniou spolupracovať v obmedzovaní migrácie.

Politici pracovali naozaj tvrdo, aby zmenili názor občanov vyšehradských krajín na utečencov a Európsku úniu. Niet divu, že po neustálom opakovaní mantry, že migračná politika Únie je „rituálna samovražda“, ako to uviedol bývalý slovenský premiér Róbert Fico v januári 2016, ich úsilie prináša politické ovocie.

Napriek tomu, že migračná kríza nezasiahla ani jednu z krajín V4, migrácia sa začala považovať za bezpečnostnú otázku. Každá diskusia na túto tému je preto veľmi emotívna. Podľa odborníka na migračnú politiku Witolda Klausa z Poľskej akadémie vied a Centra pre výskum migrácie na Varšavskej univerzite by azylová reforma mala byť založená na zmene vnímania. „Mali by sme sa vrátiť k tomu, že sme týchto ľudí chápali v humanitárnom kontexte,“ povedal pre EURACTIV.pl.

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

]]>