V ostrovnej krajine sa zhoršuje situácia. Počet žiadateľov o azyl sa výrazne navyšuje. Nikózia z problémov obviňuje aj Ankaru, ktorá údajne nespolupracuje. Turci navyše koncom júla odstúpili od migračnej dohody s Úniou, čo môže napätie ešte vyostrovať.
Berlín sa s Aténami dohodol, že Grécko prijme naspäť utečencov, ktorí tu požiadali o azyl. Začiatkom mesiaca uzavrelo Nemecko podobnú dohodu so Španielskom a o ďalšej v súčasnosti rokuje s Talianskom.
Ani piatkové stretnutie ministrov vnútra neprinieslo dohodu, ako si majú krajiny EÚ podeliť bremeno žiadateľov o azyl. Podľa ministra Kaliňák je na premostenie rozdielov potrebné „viac pracovať“.
Žiadatelia o azyl a migranti čelia v Európe rôznym formám násilia. Podľa novembrovej správy FRA, terčom sú stále častejšie ak „pro-utečeneckí“ aktivisti, či politici.
Ak chceme predísť radikalizácii, treba prijímať len toľko migrantov, koľko dokážeme integrovať. Na konferencii o radikalizácii v Bruseli to povedal slovenský minister vnútra Robert Kaliňák.
Grécko o pomoc EÚ nepožiadalo skôr, pretože sa oprávnene obávalo, že bude naviazaná na podmienku, že všetci prichádzajúci utečenci musia ostať v Grécku, hovorí v rozhovore s EurActiv.sk Angeliki Dimitriadi.
Ekonomické výsledky krajín nie sú jediným údajom, ktorý rozhoduje o ochote prijímať utečencov, no ani v zákonoch nezájdeme dôvod, prečo Slovensko udeľuje málo azylov.