Časť Adaptácia na klimatickú zmenu v národnom pláne obnovy nerieši ani tak adaptáciu, ako ochranu životného prostredia. Takto postavený dokument znižuje možnosti komplexného riešenia adaptácie, píše ANDREJ ŠTEINER
Samosprávne združenia vidia v národnom pláne obnovy viacero problémov. Únia miest Slovenska doňho chce zaradiť reformu územnej samosprávy a žiada viac peňazí do obnovy pamiatkových budov. Združeniu miest a obcí zas chýba poľnohospodárstvo.
Ak európske firmy splnia svoje emisné záväzky, priemerná teplota sa do roku 2100 zvýši o 2,7 stupňa. K splneniu cieľov Parížskej klimatickej dohody Európa nesmeruje, tvrdia to autori novej štúdie organizácie CDP.
Súčasné tempo výroby a spotreby plastov je neudržateľné. Okrem množstva odpadu plasty prinášajú aj zvyšovanie emisií. Alternatívy existujú. Aj pri nich sa však musíme pripraviť na negatíva, uvádza analýza Európskej environmentálnej agentúry.
Na Slovensku bola v období od 2009 do 2018 priemerná ročná teplota o 2,51 stupňa Celzia vyššia ako v roku 1960. Budúci rok podľa meteorológov celosvetovo rekordný nebude. Napriek tomu pôjde o jeden z najteplejších rokov v zaznamenanej histórii, varujú.
Rezort financií zverejnil detailnejší plán obnovy. Najviac peňazí pôjde na zelené opatrenia - do podpory obnoviteľných zdrojov, obnovy budov, rozvoja železníc a dekarbonizácie priemyslu. Odpadové a vodné hospodárstvo z plánu vypadli. Chýba aj zmienka o agropotravinárstve.
Košice sa v roku 2023 uchádzajú o titul európskeho zeleného hlavného mesta. Už samotná prihláška môže tamojšiu situácia zlepšiť a nasmerovať východoslovenskú metropolu na správnu cestu v boji s dopadmi klimatickej zmeny, tvrdia predstavitelia mesta aj odborníci.
Európska zelená dohoda je pilierom únijnej politiky v boji proti klimatickej zmene. Pri jej implementácii zohrajú nezastupiteľnú úlohu miestne samosprávy. Ako sa na klimatickú zmenu pripravujú slovenské samosprávy? Akým výzvam čelia?
Francúzske mesto Grenoble patrí k európskym lídrom v znižovaní emisií, rozvoji zelene, podpore udržateľnej dopravy aj v boji proti hluku. Minulý týždeň ho vyhlásili za európske zelené hlavné mesto v roku 2022. Košice by ho chceli nasledovať.
Europarlament schválil nový klimatický zákon. Ten zavádza prísnejšie emisné ciele do roku 2030 aj záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do 2050. Europoslanec Michal Wiezik legislatívu víta, chýba mu však prepojenie na spoločnú poľnohospodársku politiku.
Stanovisko europoslancov je v rozpore s pohľadom Európskej komisie a členských štátov, ktoré plyn z financovania vylúčili. Peniaze z Fondu majú uľahčiť uhoľným regiónom zbaviť sa hospodárskej závislosti na uhlí.
Plán Európskej únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 až o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 je technicky a ekonomicky možný, hovorí analýza rešpektovaného nemeckého think-tanku.
Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.
Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.
Prechod na dekarbonizované plyny odporúča Rastislav Ňukovič rozložiť na dlhšie obdobie. Európa by podľa neho mala investovať do osvedčených technológií a za hranicami EÚ.
Je prineskoro zabrániť všetkým negatívnym následkom klimatickej zmeny, varuje eurokomisár pre krízové riadenie. Na environmentálne projekty vyčlenila Únia 3,4 miliardy eur, na Slovensku financujú kvalitnejšie ovzdušie.
VOĽBY 2020 | Väčšina slovenských politických strán podporuje zavedenie limitu na agrodotácie pre veľké farmy. Najzdržanlivejšie voči stropovaniu priamych platieb je KDH.
Slovenský eurokomisár avizuje pravidelné správy o dodržiavaní demokratických princípov vo všetkých členských štátoch EÚ. Aj krajiny, kde sa právny štát považoval za vyriešený, čelia výzvam, vysvetľuje MAROŠ ŠEFČOVIČ.
Miliardu eur na ekologické inovácie môže Slovensko čerpať len s kvalitnými projektami, upozorňuje MAROŠ ŠEFČOVIČ. Komisár pre vzťahy s inštitúciami tiež hovorí, že pri právnom štáte sa eurokomisia nechce zameriavať len na problematické krajiny.
Európska komisia chce zjednodušiť súčasné fiškálne pravidlá EÚ. V záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality by výpočty deficitov a dlhu po novom mohli byť oslobodené od verejných investícií do dekarbonizácie ekonomiky.
VOĽBY 2020 | Ako sa vyvarovať minulých chýb pri podpore obnoviteľných zdrojov? Čo so 100 miliónmi ušetrenými ročne z dotácií na uhlie? Má budúcnosť výroba energie z odpadu? Politici koalície aj opozície diskutovali pred parlamentnými voľbami na podujatí EURACTIV.sk.
VOĽBY 2020 | Koaličné a opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rozdeľuje ich názor na budúcnosť jadrovej energie a dotácií na výmenu kotlov. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.