TÉMA: boj proti klimatickým zmenám
Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda
Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny.
Znižovanie emisií do roku 2030: Sólymos je „pripravený podporiť ambicióznejšie ciele“
Fíni na čele Rady EÚ otvorili diskusiu o emisných záväzkoch pre najbližšie desaťročie. Europoslanec Martin Hojsík slovenskú vládu vyzval, aby sa v klimatickej politike odpútala od Poľska a Maďarska.
Traja prezidenti V4 a české predsedníctvo sa nadchli pre jadro. Bude Čaputová striedmejšia?
János Áder po stretnutí so slovenskou prezidentkou tvrdil, že obaja považujú jadrovú energiu za nenahraditeľnú. Jej poradca hovorí, že Zuzana Čaputová len skonštatovala dôležitý podiel jadra v energetickom mixe.
Rusko ratifikuje Parížsku dohodu, Putin varuje pred „absolutizmom“ obnoviteľných zdrojov
Ruský priemysel cez klimatickú politiku sleduje obchodné záujmy. Prezident však vystríha pred „slepou vierou“ v obnoviteľné zdroje a vyzýva na medzinárodnú podporu jadrovej energie.
Zelení nepodporia von der Leyenovú za predsedníčku Európskej komisie
Hoci nominantka na šéfku európskej exekutívy podporila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 a zvýšenie klimatických ambícií do roku 2030, štvrtá najväčšia frakcia v Európskom parlamente za ňu nebude hlasovať.
Náhrada zemného plynu vodíkom? Na Slovensku to zatiaľ vyzerá ako sci-fi
Zemnému plynu v Európe bola podľa plynárov už vyhlásená vojna. Na Slovensku však ešte nevidno rozvoj plnohodnotných alternatív ako vodík či biometán.
Europoslanec Hojsík odmieta investície do veľkých plynovodov, odporúča bioplyn
Zástupca Progresívneho Slovenska v Európskom parlamente považuje za prioritu energetickú efektívnosť budov, udržateľné využívanie obnoviteľných energií vrátane biometánu a biomasy, ako aj malé lokálne zdroje energie.
Európsky týždeň | Prioritami fínskeho predsedníctva sú demokracia a klíma
Radu EÚ vedie od 1. júla na polroka Fínsko. Uplynulé rumunské predsedníctvo napriek konfliktom na domácej politickej scéne dosiahlo pokrok v dôležitých oblastiach autorských práv a emisií z dopravy.
Fínske predsedníctvo plánuje vystupňovať konanie proti Maďarsku pre právny štát
Prioritou Helsiniek na čele Rady EÚ je dodržiavanie demokratických aj rozpočtových pravidiel. Cielia na dohodu na minirozpočte eurozóny a klimatickej neutralite.
EURACTIV Podcast | Aké je miesto plynu v energetickej transformácii Slovenska?
O zemnom plyne, vodíku a bioplyne v kontexte nízkoemisnej ekonomiky diskutovali europoslanec Martin Hojsík, analytici Európskej komisie a envirorezortu Lívia Vašáková a Pavol Široký, ako aj zástupcovia priemyslu Ján Klepáč a Ján Weiterschütz.
O cieli pre obnoviteľné zdroje chce Žiga s Komisiou ešte diskutovať
Minister hospodárstva v diskusii o uhlíkovej neutralite zdôrazňuje záujmy slovenského priemyslu. Premiér naopak tvrdí, že ochrana životného prostredia by mala byť nadradená všetkým podnikateľským záujmom.
Európsky týždeň: Súhlas s uhlíkovou neutralitou do roku 2050 je Pellegriniho zásluhou
Lídri členských štátov sa na minulotýždňovom summite EÚ nedohodli na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do konca roku 2050. Proti ambicióznemu plánu sa postavilo Česko, Maďarsko a Poľsko.
Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou
Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.
K nízkouhlíkovej ekonomike sa Slovensko dostane obnovou budov
Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov, píše RICHARD PAKSI.
Slovensko nakoniec podporí cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu
Premiér Peter Pellegrini to vyhlásil v utorok po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, ktorá tento krok uvítala. Ešte v pondelok hovoril Úrad vlády niečo iné.
Uhlíková neutralita v roku 2050? Slovensko hovorí (zatiaľ) nie
Premiér Peter Pellegrini „momentálne“ nepatrí medzi 18 lídrov, ktorí žiadajú ambicióznu klimatickú politiku. Spolu so zvyškom Vyšehradskej skupiny sa v európskej dvadsaťosmičke ocitol v menšine.
Aktivisti: Financovaním plynárenských projektov EIB podkopáva klimatické ciele
Veľké plynárenské spoločnosti argumentujú, že existujúce alebo pripravované plynovody sa v budúcnosti môžu zmeniť a transportovať palivá s nižším alebo nulovým obsahom uhlíka.
Slovensko sa nevie rozhodnúť, ako použije miliardu eur na zelené investície
Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli či a ako tieto prostriedky využijú.
Fínsko sa v predvečer predsedníctva zaviazalo rýchlo znížiť emisie na minimum
Nová vládna koalícia vo Fínsku sa dohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2035. Na čele EÚ čaká krajinu náročná úloha viesť rokovania o európskom klimatickom pláne. Či sa ich podarí uzavrieť do konca roku 2019, ostáva nejasné.
Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou
Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.
Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených
Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.
Macron chce z klímy urobiť prioritu eurovolieb, na summite presviedčal lídrov
Francúzsky prezident a jeho strana žiadajú klimatickú neutralitu v roku 2050 a bilión eur na environmentálne opatrenia v najbližších piatich rokoch.
Celoeurópske emisie klesli, slovenské vzrástli
V roku 2018 vypustila Európska únia do atmosféry o 2,5 percenta menej CO2 ako predvlani. Slovensko ho vyprodukovalo o 2,8 percenta viac.