TÉMA: boj proti klimatickým zmenám
Matúš Vallo: Základom boja so zmenou klímy je zmena správania ľudí, ale najmä korporácií
Mestá boli vždy ohniskami demokracie aj inovácií. Aj dnes sú to práve mestá a regióny, ktoré dokážu stáť pri ľuďoch a demokracie tam, kde zlyhávajú národné štáty, povedal pre EURACTIV Slovensko primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Tallinn bude hlavným zeleným mestom roku 2023. Košice s kandidatúrou neuspeli
Komisia ocenila na pláne estónskej metropoly zlepšenie energetickej efektívnosti a vnútorného prostredia budov, zníženie emisií z dopravy, podporu biodiverzity v meste a podporu obehovej ekonomiky.
Klimatológ Pecho: Klimatický režim ako sme ho poznali je minulosť, Slovensko sa posúva na juh
Nová správa Medzivládneho panela pre zmenu klímy hovorí o rýchlejšom a razantnejšom otepľovaní. Smerujeme k otepleniu o tri až tri a pol stupňa. Ak sa aj rast emisií podarí zastaviť, otepľovať sa bude ďalšie polstoročie, hovorí klimatológ JOZEF PECHO.
Správa panelu pre zmenu klímy: Oteplenie o 1,5 stupňa nás čaká do dvoch desaťročí
Dramatický rast hladiny oceánov, vlny horúčav, požiare aj záplavy. To všetko v ešte intenzívnejšom rozmere ako dnes nás čaká, ak spoločnosť nepristúpi k drastickému zníženiu emisií, ktoré povedú k uhlíkovej neutralite do roku 2050, píšu vedci v novej správe IPCC.
Občania Slovenska za najväčší problém pre svet považujú zmeny klímy
Až 93 percent obyvateľov Únie považuje klimatické zmeny za vážny problém, ktorému svet v súčasnosti čelí. Na Slovensku mal rovnaký názor 79 percent oslovených. Vyplýva z najnovšieho prieskumu Eurobarometra.
Ktoré slovenské mestá a obce sa podpísali pod dobrovoľné klimatické opatrenia? (INFOGRAFIKA)
Dohovor primátorov a starostov je najväčším celosvetovým hnutím miestnych samospráv, ktoré sa zaviazali dobrovoľne implementovať prísnejšie klimatické a energetické ciele. Na Slovensku má 40 signatárov. Nejde pritom iba o väčšie mestá, ale aj malé obce s niekoľkými stovkami obyvateľov.
Klimatológ: Uhlíkový rozpočet sme vyčerpali, musíme naštartovať udržateľný pokles
Na konečnej planéte nie je možný nekonečný rast. Ekonomické politiky však túto fyzikálnu realitu nerešpektujú. Skôr či neskôr prekročíme limity rastu a ak sme ich ešte neprekročili, tak sme k tomu veľmi blízko, zhodli sa odborníci.
Členské štáty a Európsky parlament sa dohodli na klimatickom „zákone zákonov”
Klimatický zákon počíta so znížením emisií o 55 percent do roku 2030. Reálne zníženie však bude nižšie. Dohoda totiž napriek ústupku členských štátov počíta so zarátavaním zachyteného uhlíka do celkového cieľa.
Plán obnovy v oblasti adaptácie na zmenu klímy nepotešil
Časť Adaptácia na klimatickú zmenu v národnom pláne obnovy nerieši ani tak adaptáciu, ako ochranu životného prostredia. Takto postavený dokument znižuje možnosti komplexného riešenia adaptácie, píše ANDREJ ŠTEINER
Samosprávy chcú v pláne obnovy aj územnú reformu a obmedzenie súkromníkov v energetike
Samosprávne združenia vidia v národnom pláne obnovy viacero problémov. Únia miest Slovenska doňho chce zaradiť reformu územnej samosprávy a žiada viac peňazí do obnovy pamiatkových budov. Združeniu miest a obcí zas chýba poľnohospodárstvo.
Korporácie musia pri klimatických záväzkoch pridať, uvádza štúdia
Ak európske firmy splnia svoje emisné záväzky, priemerná teplota sa do roku 2100 zvýši o 2,7 stupňa. K splneniu cieľov Parížskej klimatickej dohody Európa nesmeruje, tvrdia to autori novej štúdie organizácie CDP.
S plastami je čoraz väčší problém. Riešenia existujú, nie sú však bez rizík
Súčasné tempo výroby a spotreby plastov je neudržateľné. Okrem množstva odpadu plasty prinášajú aj zvyšovanie emisií. Alternatívy existujú. Aj pri nich sa však musíme pripraviť na negatíva, uvádza analýza Európskej environmentálnej agentúry.
Na Slovensku sa za 60 rokov oteplilo o 2,5 stupňa. Teplejšie je v mestách aj na vidieku
Na Slovensku bola v období od 2009 do 2018 priemerná ročná teplota o 2,51 stupňa Celzia vyššia ako v roku 1960. Budúci rok podľa meteorológov celosvetovo rekordný nebude. Napriek tomu pôjde o jeden z najteplejších rokov v zaznamenanej histórii, varujú.
V pláne obnovy chýbajú odpady aj agrosektor. Ako chce vláda ozeleniť Slovensko?
Rezort financií zverejnil detailnejší plán obnovy. Najviac peňazí pôjde na zelené opatrenia - do podpory obnoviteľných zdrojov, obnovy budov, rozvoja železníc a dekarbonizácie priemyslu. Odpadové a vodné hospodárstvo z plánu vypadli. Chýba aj zmienka o agropotravinárstve.
Košice myslia boj proti klimatickej zmene vážne. Ako vyzerá ich klimatická politika?
Košice sa v roku 2023 uchádzajú o titul európskeho zeleného hlavného mesta. Už samotná prihláška môže tamojšiu situácia zlepšiť a nasmerovať východoslovenskú metropolu na správnu cestu v boji s dopadmi klimatickej zmeny, tvrdia predstavitelia mesta aj odborníci.
Zelené regióny a mestá
Európska zelená dohoda je pilierom únijnej politiky v boji proti klimatickej zmene. Pri jej implementácii zohrajú nezastupiteľnú úlohu miestne samosprávy. Ako sa na klimatickú zmenu pripravujú slovenské samosprávy? Akým výzvam čelia?
Grenoble patrí v zelených opatreniach k špičke. Čím sa môžu na Slovensku inšpirovať?
Francúzske mesto Grenoble patrí k európskym lídrom v znižovaní emisií, rozvoji zelene, podpore udržateľnej dopravy aj v boji proti hluku. Minulý týždeň ho vyhlásili za európske zelené hlavné mesto v roku 2022. Košice by ho chceli nasledovať.
Wiezik: Neprepojiť klimatické ciele s agropolitikou je premárnená príležitosť
Europarlament schválil nový klimatický zákon. Ten zavádza prísnejšie emisné ciele do roku 2030 aj záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do 2050. Europoslanec Michal Wiezik legislatívu víta, chýba mu však prepojenie na spoločnú poľnohospodársku politiku.
Europarlament dal zelenú financovaniu plynu pri transformácii uhoľných regiónov
Stanovisko europoslancov je v rozpore s pohľadom Európskej komisie a členských štátov, ktoré plyn z financovania vylúčili. Peniaze z Fondu majú uľahčiť uhoľným regiónom zbaviť sa hospodárskej závislosti na uhlí.
Prijatím vyšších klimatických cieľov členské štáty ušetria, tvrdia analytici
Plán Európskej únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 až o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 je technicky a ekonomicky možný, hovorí analýza rešpektovaného nemeckého think-tanku.
Pomôže koronavírus klíme alebo ohrozí európske snahy o uhlíkovú neutralitu?
Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.
Znižovanie emisií: Zamerajme sa na budovy
Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.
Šéf Eustreamu: Nie je jasné, či budú bioplyn a vodík použiteľné, ako chce Únia
Prechod na dekarbonizované plyny odporúča Rastislav Ňukovič rozložiť na dlhšie obdobie. Európa by podľa neho mala investovať do osvedčených technológií a za hranicami EÚ.