TÉMA: dekarbonizacia
EURACTIV Podcast | Diskusia: Zelený reštart slovenskej ekonomiky – Plán obnovy
Aká je vízia slovenskej vlády plánovaných reforiem v rámci Zelenej obnovy? Čo sa do plánu reforiem dostalo a čo tam chýba? Aké sú kľúčové oblasti reforiem, aby Slovensko dosiahlo klimatické ciele a zároveň sa zotavilo z pandémie korony? Aké projekty a investície môžu Slovensku pomôcť hneď? Vypočujte si záznam z diskusie “Zelený reštart slovenskej ekonomiky – Plán obnovy”, ktorá sa konala 23. októbra 2020 v Bratislave.
Životné prostredie v regiónoch: Kam by mali eurofondy investovať samosprávy
Dekarbonizácia ekonomiky, vodovody a kanalizácie, odpadové hospodárstvo, príprava na zmenu klímy a udržateľnú mobilita, budú podľa expertov ministerstva regionálneho rozvoja kľúčové oblasti, na ktoré by sa v eurofondovom období mali zamerať samosprávy.
Za mimoriadne prostriedky sľubujeme Únii splnenie nedostatočných a zastaralých cieľov
Neaktuálne, nedostatočné a chýbajúce ciele, opatrenia bez environmentálnych kritérií, nedostatok systémového prístupu. Časť Zelená ekonomika návrhu národného reformného plánu je sklamaním, píšu LADISLAV HEGHY, ZUZANA HUDECOVÁ a MARTIN HOJSÍK.
Má zemný plyn miesto na ceste ku klimatickej neutralite Slovenska? (ANKETA)
Je zemný plyn prekážkou alebo prostriedkom na dosiahnutie dekarbonizácie slovenskej ekonomiky? Názory expertov a expertiek sa líšia, v jednom sa však zhodnú – s plynom do určitej miery musíme na Slovensku rátať aspoň v nasledujúcom desaťročí.
Zemný plyn v časoch Európskej zelenej dohody
Slovensko chce využiť peniaze, ktoré prídu v rámci záchranného balíčka po koronakríze aj na zníženie emisií skleníkových plynov a reformy v energetike. V krátkodobom horizonte to môžeme podľa rezortu dosiahnuť využitím zemného plynu v teplárenstve a priemysle, kde nahradí využívanie uhlia.
Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem
Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).
Slovensko uhlíkové clo na summite podporilo, víta ho aj priemysel
Predstavitelia slovenského priemyslu podporujú zavedenie uhlíkového cla. Nevidia ale dôvod, aby sa zároveň rušilo bezplatné prideľovanie emisných kvót ako to navrhuje Európska komisia.
Slovensko chce pokračovať vo financovaní plynu, vyplýva z uniknutého dokumentu
Skupina ôsmich, prevažne východných krajín EÚ, sa spojila v obrane „úlohy zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“.
Pomôže koronavírus klíme alebo ohrozí európske snahy o uhlíkovú neutralitu?
Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.
Európska komisia predstavila novú priemyselnú stratégiu
Nová stratégia má pomôcť k dosiahnutiu troch priorít: zachovaniu globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, zabezpečeniu klimatickej neutrality do roku 2050 a formovaniu digitálnej budúcnosti Európy.
Nórska aktivistka: Obnoviteľné zdroje na dekarbonizáciu cementární či oceliarní nestačia
Priemysel bude znečisťovať životné prostredie, aj keď úplne prejde na obnoviteľné zdroje energie. Zachytávanie a skladovanie uhlíka je jediný spôsob ako sa s jeho emisiami vysporiadať. Už si nemôžeme dovoliť čakať, hovorí CAMILLA SKRIUNGOVÁ.
Banka Únie požičia peniaze na plynovod z Poľska. Klimatické ciele tým vraj neohrozí
Poľsko je posledná susedná krajina, s ktorou Slovensko nemá plynové prepojenie. Pôžičkou sedemdesiatich miliónov eur k vybudovaniu slovensko-poľského plynovodu prispeje aj Európska investičná banka.
Správa OSN: Hospodársky rast a dekarbonizácia sú „dve strany tej istej mince”
Rozsiahla eliminácia emisií uhlíka v rozvinutých ekonomikách, akou je EÚ, nevylučuje hospodársky rast, píše sa v správe OSN.Potenciálna evolúcia európskeho energetického systému do roku 2020 a 2050
Dekarbonizácia ekonomiky EÚ je možná za použitia dnes známych technológií. Jej tempo ale bude musieť byť vyššie v západnej Európe než na východe, ak majú oba regióny dosiahnuť do roku 2050 podobné dekarbonizačné úrovne.Hodnotenie dlhodobej roly európskeho SET plánu
Spoločné výskumné centrum EÚ zverejnilo nový model, ktorým skúma nákladovo najefektívnejší mix technológií v Únii až do roku 2050.
Európa hľadá riešenia pre budúcnosť klímy v minulosti
Politici sa „hlúpym“ spôsobom pozerajú na náklady a potrebujú lepšie pochopiť úzke prepojenie medzi klímou, hospodárstvom a energetikou, uviedol v rozhovore pre bruselský EurActiv bývalý šéf OSN pre klímu.Európania chudobnejú kvôli prudko stúpajúcim nákladom na energie
S tým ako je čoraz viac ľudí naprieč Európou zasiahnutých zvyšovaním cien energie, je podľa Miltona Catelina načase, aby lídri EÚ konečne vyrovnali energetickú debatu a dali dostupnosť a bezpečnosť dodávok na roveň s dekarbonizačnými cieľmi.
Energetici varujú pred drahým dekarbonizačným ničnerobením
Bez včasných investičných signálov bude v období 2020-2030 Európa čeliť „stratenej dekáde“ v dôsledku nečinnosti v oblasti klimatickej a energetickej politiky. Hlavnou prioritou pre energetické firmy by mali byť inovácie.