TÉMA: dekarbonizacia
Šéf cementárov: Ak štát pri znižovaní emisií nepomôže, betón zdražie a stavebníctvo utrpí
Betón je druhý najpoužívanejší materiál na Zemi. Zníženie emisií o 55 percent podporujeme.Technológie sú však drahé, bez pomoci štátu by sa náklady museli premietnuť do cien výrobkov, hovorí prezident Slovenského zväzu výrobcov cementu RUDOLF MACKOVIČ.
Ministerstvo hospodárstva: O vykurovaní hornej Nitry rozhodnú samosprávy
O budúcnosti vykurovania hornej Nitry po ukončení dotovania uhlia stále nie je rozhodnuté. Na stole sú dva projekty. Rezort hospodárstva oba považuje len za preklenovacie riešenia. Konečné rozhodnutie však bude na samosprávach.
Člen predstavenstva SPP: Budúcnosť vidíme v zelených plynoch, odpadoch a vodíku
Zemný plyn nás vie v krátkodobom horizonte posunúť bližšie k splneniu klimatických cieľov. Európska komisia by si mala zachovať technologickú neutralitu a umožniť využívanie plynu, hovorí člen predstavenstva SPP Henrich Krejčí.
Takmer po troch rokoch sa Únia dočkala: Lídri dotiahli dohodu o eurorozpočte
Premiéri a prezidenti sa dohodli aj na ambicióznejších emisných cieľoch. Do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov majú znížiť o 55 percent voči stavu z roku 1990. Premiér Matovič tvrdí, že počas summitu podporil ambicióznejší 65-percentný cieľ.
Zelený, modrý, či nízkouhlíkový vodík?
V dekarbonizácii dopravy i uhlíkovo intenzívneho priemyslu chce EÚ stavať aj na využívaní vodíkových technológií. Členské krajiny diskutujú, aké technológie výroby vodíka podporovať z verejných peňazí.
Ako dekarbonizovať priemysel v čase pandémie? (ANKETA)
Dekarbonizácia znamená pre priemysel veľkú výzvu. Pandémia môže byť príležitosťou ako ju urýchliť, jej skutočné dopady sa však ešte len ukážu, zhodli sa experti.
Význam elektriny pri znižovaní emisií bude rásť. Slovensko sa na to musí pripraviť
Elektrifikácia, prepájanie a digitalizácia prenosových sietí sú len niektoré z výziev, ktoré Slovensko v nasledujúcich rokoch čakajú. Práve elektrina však môže zohrať významnú úlohu pri dekarbonizácií. V sektoroch, ktoré nie je možné jednoducho elektrifikovať, pomôže vodík.
Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020
Priemysel a energetika čelia dlhodobým trendom dekarbonizácie a digitalizácie. Slovenskom a celým svetom zároveň otriasa pandémia a klimatická zmena. Európska komisia chce, aby bola obnova po pandémii zelená. Ako bude vyzerať na Slovensku?
Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020
Hlavnou témou roku 2020 je pandémia COVID-19, ktorá spôsobila prepad vo všetkých odvetviach hospodárstva. Online konferencia sa bližšie pozrie na sektory priemyslu a energetiky, ktoré čelia dlhodobým výzvam ako je dekarbonizácia či digitalizácia.
EURACTIV Podcast | Diskusia: Zelený reštart slovenskej ekonomiky – Plán obnovy
Aká je vízia slovenskej vlády plánovaných reforiem v rámci Zelenej obnovy? Čo sa do plánu reforiem dostalo a čo tam chýba? Aké sú kľúčové oblasti reforiem, aby Slovensko dosiahlo klimatické ciele a zároveň sa zotavilo z pandémie korony? Aké projekty a investície môžu Slovensku pomôcť hneď? Vypočujte si záznam z diskusie “Zelený reštart slovenskej ekonomiky – Plán obnovy”, ktorá sa konala 23. októbra 2020 v Bratislave.
Životné prostredie v regiónoch: Kam by mali eurofondy investovať samosprávy
Dekarbonizácia ekonomiky, vodovody a kanalizácie, odpadové hospodárstvo, príprava na zmenu klímy a udržateľnú mobilita, budú podľa expertov ministerstva regionálneho rozvoja kľúčové oblasti, na ktoré by sa v eurofondovom období mali zamerať samosprávy.
Za mimoriadne prostriedky sľubujeme Únii splnenie nedostatočných a zastaralých cieľov
Neaktuálne, nedostatočné a chýbajúce ciele, opatrenia bez environmentálnych kritérií, nedostatok systémového prístupu. Časť Zelená ekonomika návrhu národného reformného plánu je sklamaním, píšu LADISLAV HEGHY, ZUZANA HUDECOVÁ a MARTIN HOJSÍK.
Má zemný plyn miesto na ceste ku klimatickej neutralite Slovenska? (ANKETA)
Je zemný plyn prekážkou alebo prostriedkom na dosiahnutie dekarbonizácie slovenskej ekonomiky? Názory expertov a expertiek sa líšia, v jednom sa však zhodnú – s plynom do určitej miery musíme na Slovensku rátať aspoň v nasledujúcom desaťročí.
Zemný plyn v časoch Európskej zelenej dohody
Slovensko chce využiť peniaze, ktoré prídu v rámci záchranného balíčka po koronakríze aj na zníženie emisií skleníkových plynov a reformy v energetike. V krátkodobom horizonte to môžeme podľa rezortu dosiahnuť využitím zemného plynu v teplárenstve a priemysle, kde nahradí využívanie uhlia.
Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem
Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).
Slovensko uhlíkové clo na summite podporilo, víta ho aj priemysel
Predstavitelia slovenského priemyslu podporujú zavedenie uhlíkového cla. Nevidia ale dôvod, aby sa zároveň rušilo bezplatné prideľovanie emisných kvót ako to navrhuje Európska komisia.
Slovensko chce pokračovať vo financovaní plynu, vyplýva z uniknutého dokumentu
Skupina ôsmich, prevažne východných krajín EÚ, sa spojila v obrane „úlohy zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“.
Pomôže koronavírus klíme alebo ohrozí európske snahy o uhlíkovú neutralitu?
Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.
Európska komisia predstavila novú priemyselnú stratégiu
Nová stratégia má pomôcť k dosiahnutiu troch priorít: zachovaniu globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, zabezpečeniu klimatickej neutrality do roku 2050 a formovaniu digitálnej budúcnosti Európy.
Nórska aktivistka: Obnoviteľné zdroje na dekarbonizáciu cementární či oceliarní nestačia
Priemysel bude znečisťovať životné prostredie, aj keď úplne prejde na obnoviteľné zdroje energie. Zachytávanie a skladovanie uhlíka je jediný spôsob ako sa s jeho emisiami vysporiadať. Už si nemôžeme dovoliť čakať, hovorí CAMILLA SKRIUNGOVÁ.
Banka Únie požičia peniaze na plynovod z Poľska. Klimatické ciele tým vraj neohrozí
Poľsko je posledná susedná krajina, s ktorou Slovensko nemá plynové prepojenie. Pôžičkou sedemdesiatich miliónov eur k vybudovaniu slovensko-poľského plynovodu prispeje aj Európska investičná banka.