TÉMA: diplomacia Archives

Adaptácia tradičnej diplomacie na realitu globalizovaného sveta nie je len jednou z možností pre vedenie rezortu zahraničia, ale naliehavou nevyhnutnosťou.

Lídri troch najväčších politických skupín v Európskom parlamente varujú, že európska diplomatická služba nesmie byť ovládaná členskými štátmi. V rukách má EP ako zbraň jej rozpočet.

Napriek protestom Európskeho parlamentu zverejnila šéfka EÚ pre zahraničné vzťahy Catherine Ashton včera návrh, podľa ktorého budú kľúčovú úlohu v Európskej službe pre zahraničnú činnosť zohrávať generálny tajomník vo francúzskom štýle a jeho dvaja zástupcovia.

Premiéri krajín V4 prijali spoločný dokument, ktorý vyzýva k spravodlivému zastúpeniu nových členských krajín v štruktúrach novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. V rozhovore pre EurActiv to prezradil stály zástupca Slovenska pri EÚ, veľvyslanec Ivan Korčok.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashton tento týždeň predstaví svoj dlho očakávaný plán toho, ako bude vyzerať Európska služba pre zahraničnú službu.

Komisárka pre ochranu klímy Connie Hedegaard si verí. Podľa nej bude EÚ lídrom svetových klimatických rokovaní aj v tomto roku. Chce k tomu prispieť sériou pracovných ciest a vysvetľovaním, že zelená transformácia a hospodársky rast sa nevylučujú.

Nemeckí a francúzski predstavitelia sa obávajú, že Veľká Británia na čele s barónkou Ashtonovou ovládne európsky diplomatický zbor a bude tak určovať tvorbu zahraničnej politiky Európskej únie.

Európska únia je pod čoraz väčším tlakom, aby na Haiti podnikol návštevu niektorý z jej najvyšších predstaviteľov a tým na ostrove „zabodol vlajku“ Únie. Haiti sa tak stáva prvou skúškou fungovania inštitúcií Európskej únie po tom ako začali fungovať podľa Lisabonskej zmluvy.

Catherine Ashtonová má za sebou už druhý híring v Európskom parlamente. Barónka síce europoslancov neoslnila, ale ani sa neblamovala.

Ministri zahraničných vecí začiatkom týždňa načrtli svoju predstavu o podobe Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť (EEAS), európskom diplomatickom zbore, ktorý by mala vytvoriť Lisabonská zmluva. Mnoho otázok však ostáva otvorených – napríklad akým spôsobom budú „európski diplomati“ vyberaní.

Začali sa konzultácie o podobe budúcej diplomatickej služby Európskej únie. Jej vytvorenie predpokladá Lisabonská zmluva.

Vedúci zastúpenia Európskej komisie Dagerfeld Kent a kanadský charge d´affaires Alan Bones boli sudánskou vládou označení ako "persona non grata" a vykázaní z krajiny.

Európska diplomacia sa v otázke iránskeho jadrového programu podľa autora analýzy posunula za posledné roky dopredu, stále jej však chýbajú určité dispozície na úplné vyriešenie konfliktu.

Autor analýzy tvrdí, že vojna v Libanone umožnila francúzskemu prezidentovi Chiracovi posilniť politický profil seba samého a jeho krajiny.

Autor sa zaoberá výsledkami prieskumu Transatlantické trendy 2004 na Slovensku a ich dopadmi na slovenskú zahraničnú politiku. Tvrdí, že slovenská politická elita by tieto výsledky nemala podceňovať a označovať verejnú mienku ľudí za „primitívny antiamerikanizmus“, nemala by však dovoliť oslabenie transatlantických väzieb, najmä s NATO. Zároveň je potrebné venovať viac pozornosti posilňovaniu európskej Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zvýšiť zodpovednosť Európy za jej vlastnú bezpečnosť.

Analýza sa pozerá na zmeny, ktorú pre klasický koncept diplomacie prináša európska integrácia.