dobrovolnictvo – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Wed, 24 Apr 2019 14:41:42 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png dobrovolnictvo – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Svetový deň dobrovoľníctva: Pridaná hodnota a symbolický význam sa nemeria peniazmi https://euractiv.sk/section/rozvojova-politika/opinion/svetovy-den-dobrovolnictva-pridana-hodnota-a-symbolicky-vyznam-sa-nemera-peniazmi/ Thu, 06 Dec 2018 08:51:15 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=117778 Motivovať ďalších k tomu, aby sa zapojili do aktivít v prospech iných osôb bez nároku na finančnú odmenu nie je ľahké. Napriek tomu dnes po celom svete dobrovoľníči miliarda ľudí.

Medzinárodný deň dobrovoľníctva (tento rok 5. decembra) sa každoročne oslavuje, aby pripomenul nezištnú pomoc ľudí po celom svete. Podľa správy OSN o dobrovoľníctve z roku 2018 sa odhaduje, že až jedna miliarda dobrovoľníkov slobodne odovzdáva svoj čas a energiu pre to, aby zmenili situácie vo svojom okolí k lepšiemu.

V roku 2018 sa oslava tohto dňa zamerala na dobrovoľníkov, ktorí prispievajú k tomu, aby boli ich komunity odolnejšie voči prírodným katastrofám, hospodárskym a politickým krízam.

Na Svetový deň dobrovoľníctva spustila tiež slovenská humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko výzvy na humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky v rámci iniciatívy „EU Aid Volunteers“. Predchádzala tomu dvojročná fáza budovania kapacít v rámci manažmentu dobrovoľníctva u partnerských mimovládnych organizácií, aby bola príprava a vysielanie týchto ľudí do krajín mimo EÚ efektívna a úspešná.

https://twitter.com/eu_echo/status/1070253123783020544

Komunity odolnejšie voči katastrofám

Včera (5. decembra) sme viac ako inokedy v roku vyzdvihovali odhodlanie ľudí, ktorí za svoje prínosné aktivity vo svojej komunite doma alebo kdesi v tzv. rozvojovej krajine na druhom konci sveta nedostávajú plácu.

Vo Svetový deň dobrovoľníctva ale motivujeme aj ďalších k tomu, aby sa zapojili do činnosti v prospech iných osôb alebo do konkrétnych projektov bez nároku na finančnú odmenu za poskytnutý čas a vykonanú službu. Slová vďaky od prijímateľov pomoci, pochvala od terénneho koordinátora, nové kontakty, dohodnuté spolupráce a kopec užitočných zručností sú často väčším lákadlom a motiváciou pre vycestovanie u mladých ľudí, ako samotné peniaze.

Každý piaty človek na svete nemá prístup k dôstojnému bývaniu

Prvý októbrový pondelok je na základe rozhodnutia Organizácie spojených národov už od roku 1985 oslavovaný ako svetový deň habitatu. Jeho cieľom je upozorniť na stav miest a základných práv každého obyvateľa na primerané prístrešie.

Platí to aj na Slovensku. Napríklad vďaka dobrovoľníckej iniciatíve „EU Aid Volunteers“ môžu svoje znalosti otestovať a nadobudnuté poznatky odovzdať lokálnej komunite v krajine tzv. Globálneho juhu, kam vycestujú ako humanitárni dobrovoľníci a dobrovoľníčky. Popri tom budú reprezentovať hodnoty EÚ ako tzv. „EÚ ambasádori“ a môžu osobnostne rásť.

Dobrovoľníci zmierňujú dôsledky humanitárnych kríz vo svete

Momentálne má ADRA Slovensko v teréne troch rozvojových dobrovoľníkov. Odovzdávajú svoje vedomosti miestnym organizáciám podľa konkrétnych potrieb, čím vďaka svojej expertíze (v oblasti vzdelávania, HR, marketingu, komunikácie či projektového manažmentu) pomáhajú konkrétnym prijímateľom pomoci. Okrem toho sa učia v nových prostrediach a skupinách ľudí novým zručnostiam.

Martin pracuje s vnútorne presídlenými ľudmi v Gruzínsku, Veronika vzdeláva deti z vylúčených komunít v Albánsku, a druhá Veronika pôsobí medzi občianskymi aktivistami na Ukrajine. Práve u nášho východného suseda prehliadame už niekoľko rokov humanitárnu krízu, ktorá pred pár dňami prerástla dokonca do vojnového konfliktu.

Košice chcú byť v roku 2019 Európskym hlavným mestom dobrovoľníctva

Ide o prvú kandidatúru z krajín strednej a východnej Európy. Košice budú o titul bojovať s nemeckým Ausburgom a portugalským Cascais.

Riešeniu humanitárnych kríz sa prostredníctvom prípravy a vysielania ľudí do terénu venuje európska dobrovoľnícka iniciatíva „EU Aid Volunteers“, ktorej súčasťou je aj organizácia ADRA Slovensko. V rámci dvojročného projektu HVM (Humanitarian Volunteering Management), financovaného z prostriedkov Európskej únie, sa snažila budovať kapacity u zapojených mimovládnych organizácií v oblasti manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva.

Doteraz vysielala mladých ľudí do programových krajín oficiálnej rozvojovej spolupráce SR ako tzv. rozvojových dobrovoľníkov, ktorí v teréne pomáhali implementovať konkrétne projekty. Humanitárne dobrovoľníctvo reagujte na obnovu krajiny po konkrétnej udalosti, zapríšinenej spoločenským konfliktom alebo prírodnou katastrofou, pričom v príprave vyslaných ľudí s istou expertízou sa mimoriadny dôraz kladie na medzikultúrnu citlivosť, psychohygienu a prevenciu pred vyhorením a najmä otázku zabezpečenia bezpečnosti v teréne (vyhodnocovanie rizík, znalosť bezpečnostných stratégií, odskúšaný evakuačný plán atď.).

Zmena klímy ako štartér humanitárnej krízy

K včerajšku (5. decembra) ADRA spustila prvé výzvy na pozície humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky.

Humanitárni dobrovoľníci a dobrovoľníčky prispievajú v post-konfliktnej a/alebo nízko-príjmovej krajine ku spoločenskej zmene a zmierneniu chudoby. Ich prítomnosť a pôsobenie je mimoriadne dôležité, hoci do tzv. rozvojovej krajiny neprinášajú finančnú pomoc. Ich možnosti sú samy osebe obmedzené – pokiaľ ide o časový horizont pôsobenia a implementáciu aktivít, systémové riešenia problémov, prebratie zodpovednosti za humanitárnu misiu a aktivity v konkrétnej post-konfliktnej oblasti.

Kvôli urbanizácii Afriky rastie trh zákazníkov s nízkymi príjmami. Pomáhať majú kapitálové fondy

Takzvaný „chýbajúci stred“ spektra finančných služieb vo väčšine krajín subsaharskej Afriky znamená, že začínajúce podniky nie sú schopné nájsť investície. Situácia sa ale mení s príchodom viacerých rizikových kapitálových fondov, ktoré sa zameriavajú na masový trh s nízkymi príjmami.

Zároveň ale neberú prácu lokálnym ľuďom. Prinášajú svoju expertízu v oblastiach, ako IT, marketing, zdravotníctvo alebo vzdelávanie, ktorej je pri obnove krajiny potreba. Dôležitá je teda pridaná hodnota a symbolický význam (okrem ich spomínanej expertízy a odhodlania) humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok.

Nemožno opomenúť ani sociálny kapitál týchto ľudí. Spolu s vysielajúcimi i prijímateľskými organizáciami totiž reprezentujú svoju vlastnú (priamu alebo nepriamu) úlohu – v záujme prispieť k naplneniu Globálnych cieľov a ukončeniu humanitárnych kríz. Tie sú totiž často zapríčinené nie prírodnými katastrofami, ako zemetrasenie, cyklóny, extrémne suchá či naopak povodne, ale ľuďmi, čím držia milióny ľudí v rozvojovej pasci a nespravodlivo v núdzi. V poslednom období najviac skloňovaná klimatická zmena a jej dôsledky v podobe migrácie či toľko obávaného fenoménu utečenectva, je tiež zapríčinená ľudskou činnosťou, resp. nezodpovednosťou.

]]>
Dobrovoľníctvo v EÚ mení podobu, organizácie s tým majú problém https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/dobrovolnictvo-v-eu-meni-podobu-organizacie-s-tym-maju-problem/ https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/dobrovolnictvo-v-eu-meni-podobu-organizacie-s-tym-maju-problem/#respond Mon, 11 Sep 2017 12:11:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=clanky&p=101986 Návrh Európskej komisie, o ktorom bude Európsky parlament diskutovať už tento mesiac, chce úspešný program Európskej dobrovoľníckej činnosti (EDS) úplne nahradiť nováčikom, Európskym zborom solidarity (EZS).

Vyše dve dekády starý program dobrovoľníctva pre mladých do 30 rokov má ale podľa aktivistov prísť o svoje jedinečné prvky, ako napríklad zapájanie dobrovoľníkov zo znevýhodneného prostredia. Navyše sa zabudne aj na jeho meno, či existujúce komunitné siete.

Meniť sa má aj financovanie. O  zdroje majú prísť aj organizácie, ktoré pomáhajú dobrovoľníka do služby vyslať, či také, ktoré koordinujú jeho pobyt a poskytujú mu často nutný tréning.

https://euractiv.sk/clanky/socialna-politika/europsky-zbor-solidarity-340-milionov-pre-100-tisic-mladych/

100 tisíc mladých za 20 rokov

Program Európskej dobrovoľníckej služby patrí medzi úspešné programy pre mladých s nedostatkom príležitostí už 20 rokov. Od roku 2013 sa podobne, ako ďalšie programy pre mládež, stala aj EDS súčasťou programov Erasmus +.

Mladým vo veku od 17 do 30 rokov EDS umožňuje stať na sa v krajine mimo svojho bydliska na dva týždne až dvanásť mesiacov dobrovoľníkom.  Od roku 1996 sa na projektoch najrozličnejšieho zamerania zúčastnilo už takmer 100 tisíc mladých.

Štefánia na EDS v Belgicku pracovala s deťmi migrantov. FOTO: Mladiinfo Slovensko

Iniciatíva, ktorá prebieha prostredníctvom EDS, spája najmenej tri strany: vysielajúcu organizáciu, dobrovoľníka a hostiteľskú organizáciu. Do tejto rovnice vstupujú aj ďalšie entity, napríklad spomínaná koordinujúca organizácia.

Práve organizácie, ktoré vysielanie dobrovoľníka zorganizujú, či skoordinujú majú prísť o hlavné finančné zdroje. Podľa Komisie sa však navýšia možnosti pre väčší počet dobrovoľníkov, ktorých bude možné v rámci iniciatív umiestňovať v hostiteľských organizáciách.

„Ich (vysielajúce organizácie – pozn. ed.) zmiznutie bude mať pre program veľmi vážne kvalitatívne dôsledky, najmä pre mladých ľudí s nedostatkom príležitostí, ktorí potrebujú viac podporných a poradenských štruktúr na to, aby sa mohli zapojiť do programu,“ uvádza iniciatíva Save the EVS, ktorá spustila za udržanie staršieho programu aj online petíciu. Obracajú sa ňou s výzvou na poslancov Európskeho parlamentu.

https://euractiv.sk/clanky/socialna-politika/program-erasmus-oslavuje-30-vyrocie-ake-uspechy-priniesol-infografika/

Hrozí strata mena a skúseností

Aktivisti tiež upozorňujú na to, že naakumulovaná skúsenosť vysielajúcich, či koordinujúcich organizácií môže vo svete dobrovoľníctva v Európe významne chýbať.

„Vysielajúce organizácie sú pre tieto projekty veľmi dôležité a moja osobná skúsenosť by bez nich by nemohla byť rovnaká. Je dobré veci zmeniť, keď ich chcete zlepšiť, a nie opak,“ kriticky hovorí Antonella, ktorá EDS absolvovala v roku 2014.

„Keď sa program preraďoval spod programu Mládež v akcii do programu Erasmus +, mnoho vecí sa menilo, no menili sa k lepšiemu,“ hovorí spoluzakladateľ a predseda Mladiinfo Slovensko jednej z najaktívnejších organizácií, zapojených v projektoch EDS na Slovensku, Ondrej Mäsiar.

Adrián bol v Rusku animátorom pre telesne postihnuté deti. FOTO: Mladiinfo Slovensko

Verí, že práve meno Európskej dobrovoľníckej služby je za dvadsať rokov známou značkou a bola by škoda o ňu prísť. „Zachovať meno EDS by bolo aj dobré, aj logické“, hovorí.

Organizácia Mladiinfo Slovensko pomohla do zahraničia vyslať na krátkodobé a dlhodobé dobrovoľnícke projekty v ostatných šiestich rokoch takmer 200 mladých ľudí. Na Slovensko vďaka nim prišlo už takmer 30 dobrovoľníkov.

Ondrej Mäsiar dúfa, že poslanci nadviažu na doterajšie správne kroky, ktoré postupne program EDS transformovali a aj v prípade najnovšieho návrhu „nakoniec pôjde o posun k lepšiemu“. V momentálnom návrhu ale podobne, ako iní, vidí problémy najmä v tom, že vysielajúce a koordinujúce organizácie budú v Zbore soldarity chýbať.

https://euractiv.sk/clanky/socialna-politika/neplatene-staze-skusenost-ci-zneuzivanie/

Konzultácie potvrdili nedostatky, EP bude mať ďalšie slovo

Cieľom Európskeho zboru solidarity je do roku 2020 zapojiť až 100 tisíc mladých Európanov. Novinkou oproti EDS má byť najmä možnosť absolvovať projekt aj v domovskej krajine dobrovoľníka.

V súčasnosti Komisia navrhuje financovať tri štvrtiny jeho rozpočtu prerozdelením z existujúcich programov. Zostávajúcu sumu chce získať mobilizáciou rezerv na budúce tri roky.

Po osemtýždňovej verejnej konzultácii Komisia tvrdí, že „zainteresované strany, ktoré sa na konzultácii zúčastnili, celkovo ocenili zviditeľnenie a politické uznanie angažovanosti mladých ľudí v oblasti solidarity“.

Konzultácie ale poukázali „na potrebu ďalšieho financovania s cieľom zabezpečiť inkluzívny prístup ktorým by sa umožnila účasť mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia a malých organizácií, ako aj kvalitné umiestnenia, pričom by sa vychádzalo z už existujúcich štruktúr.

Ak poslanci návrh Komisie schvália, Európsky zbor solidarity by mohol Európsku dobrovoľnícku službu nahradiť už v januári budúceho roka.

]]>
https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/news/dobrovolnictvo-v-eu-meni-podobu-organizacie-s-tym-maju-problem/feed/ 0
Od dobrovoľníctva k práci https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/od-dobrovolnictva-k-praci-019458/ https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/od-dobrovolnictva-k-praci-019458/#respond Fri, 15 Jun 2012 09:17:40 +0000 Táto rezolúcia je veľmi dôležitá, pretože ešte pred pár mesiacmi bolo dobrovoľníctvo v EÚ neznámou veličinou. Predovšetkým v dobe krízy, ako tej ktorou teraz prechádzame, zohráva dobrovoľníctvo veľmi dôležitú rolu, a to predovšetkým v treťom sektore. Chceli sme zviditeľniť úlohu dobrovoľníctva v Európskej únii,“ povedal novinárom taliansky europoslanec za Európsku ľudovú stranu (EĽS) Marco Scurria.

Europoslanci by chceli v budúcnosti zaviesť aj „pas zručností“, prostredníctvom ktorého by sa nadobudnuté skúsenosti získané počas dobrovoľníckej práce stali oficiálne platnými.

Do dobrovoľníctva sa vo veľkej miere zapájajú práve skupiny mladých ľudí, ktoré čelia vysokej miere nezamestnanosti a zároveň zvýšenému riziku upadnutia do chudoby. Zručnosti a skúsenosti nadobudnuté počas dobrovoľníckej práce by im mohli vo výraznej miere pomôcť pri hľadaní práce. „Pas zručností“ by im v tejto snahe mohol byť dobrým pomocníkom.

Navyše, dobrovoľnícka činnosť v športových kluboch, kultúrnych spolkoch, v charite a iných organizáciách posilňuje solidaritu a sociálnu inklúziu. Na druhej strane, postihnutí ľudia a imigranti môžu zase profitovať z kvalitnej vzdelávacej a finančnej podpory.

Financovanie dobrovoľníckych organizácii

Európsky parlament súčasne apeluje na národné vlády, regionálne a miestne zastupiteľstvá, aby podporili dobrovoľnícke organizácie prostredníctvom priamej finančnej podpory a daňových úľav. Prioritou by mali byť predovšetkým malé organizácie s obmedzeným rozpočtom, ktoré sa zaoberajú medzinárodnou dobrovoľníckou činnosťou. Zároveň by sa mal pre tieto organizácie zjednodušiť prístup ku fondom Európskej únie.

Europoslanci navrhli aj zriadenie celoeurópskeho portálu, ktorý by šíril informácie o dobrovoľníckej činnosti a pomáhal pri výmene skúseností.

Treba sa pozrieť na práva dobrovoľníkov a na ich nediskrimináciu, aby mali rovnaké možnosti a šance. Je veľmi dôležité aby sa v súvislosti s dobrovoľníctvom hovorilo o kvalite, o uznaní dobrovoľníckej činnosti a o dobrovoľníckych aktivitách, a samozrejme aj o ochrane dobrovoľníkov. Vieme, že v mnohých krajinách Európskej únie ešte nie je zákon o dobrovoľníctve,“ povedala na pôde Európskeho parlamentu slovenská europoslankyňa za Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D, Smer-SD) Katarína Neveďalová.

]]>
https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/od-dobrovolnictva-k-praci-019458/feed/ 0
Eurofondy zatiaľ mimovládkam veľmi nepomohli https://euractiv.sk/section/regionalny-rozvoj/news/eurofondy-zatial-mimovladnemu-sektoru-velmi-nepomohli-018990/ https://euractiv.sk/section/regionalny-rozvoj/news/eurofondy-zatial-mimovladnemu-sektoru-velmi-nepomohli-018990/#respond Mon, 02 Apr 2012 18:10:40 +0000 Ani budúca vláda Róberta Fica pravdepodobne nepovažuje tretí sektor za sociálneho partnera, keďže ho nedávno vynechala z rozhovorov o novom programovom vyhlásení vlády.

Miroslav Mojžiš z občianskeho združenia Priatelia Zeme vidí ako jednu z možných bariér skutočnosť, že tretiemu sektoru chýba tvár, ktorá by ho mohla zastupovať navonok. Príčinou môže byť, že tretí sektor je príliš tematicky rozmanitý.  Ďalšou možnou príčinou je celkový nedostatok ľudských zdrojov mimovládnych organizácií a to aj na sledovanie verejnej politiky.

Sociologička Zuzana Kusá vyzvala na konferencii na väčšiu participáciu tretieho sektora na verejnej politike. Slovensko si v čase krízy podľa nej nemôže dovoliť hazardovať s ľudskými zdrojmi.

Pre mimovládne organizácie by mohli byť jeden z dôležitých zdrojov financovania eurofondy. Tie však zatiaľ nenapĺňajú svoj potenciál.

V roku 2001 iniciovalo Centrum pre podporu miestneho aktivizmu vznik nezávislého občianskeho tímu na monitorovanie fondov EÚ. Tretí sektor tak chcel reagovať na nízku mieru zapájania sa obcí, regiónov a mimovládnych organizácií do programovania, ako aj nízku mieru informovania a transparentnosti. Tím v súčasnosti koordinujú Priatelia Zeme, ale ako priznáva Mojžiš, táto iniciatíva skôr stagnuje.

Verejnosť často kritizuje práve netransparentnosť a korupciu pri eurofondoch. Zuzana Polačková z Európskeho sociálneho fondu však upozorňuje na to, že sú to práve mimovládne organizácie, ktorých sa dotýka korupcia pri čerpaní eurofondov.

Podľa Mojžiša je pre mimovládne organizácie málo atraktívny aj systém refundácie. V niektorých prípadoch môže byť dokonca likvidačný.

To by sa nemalo zmeniť ani v budúcom programovom období. Komisia však navrhuje odbremeniť prijímateľov od veľkej administratívnej záťaže aspoň pri projektov do 50 000 eur. Taktiež avizuje zlúčenie riadiacich a certifikačných orgánov. Oba návrhy by mali urýchliť a zjednodušiť čerpanie aj pre mimovládne organizácie.

Danica Hullová z Centra vzdelávania neziskových organizácií upozorňuje, že štátu chýbajú komplexnejšie analýzy tretieho sektora, ale aj zjednotené a komplexné metodiky písania projektov.   

Taktiež hovorí, že niektoré ministerstvá ignorovali mimovládne organizácie pri predkladaní výziev. Išlo predovšetkým o výzvy z operačného programu Vzdelávanie, kde sa mimovládne organizácie objavili ako oprávnení žiadatelia iba jedenkrát.

Na konferencii zaznelo aj niekoľko nápadov ako zefektívniť tretí sektor. Rastislav Kulich z Google Slovensko si myslí, že neziskový a firemný sektor by mali užšie spolupracovať. Ľudia z tretieho sektora potrebujú pri riadení svojich mimovládnych organizácií aj firemné myslenie. Kulich taktiež vyzdvihol potenciál internetu pre tretí sektor, najmä sociálnych sietí a internetovej reklamy.

Osobitná pozornosť sa venovala dobrovoľníctvu. Filip Vagáč, doterajší splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť, povedal, že dobrovoľníctvo je hodnotou, ktorú môže ponúknuť iba tretí sektor a ktorá môže prispieť k prekonaniu krízy.

Konferenciu "Kríza a tretí sektor: Inšpirácie pre občiansku spoločnosť" zorganizoval Európsky kontaktný bod za podpory programu Európa pre občanov.

]]>
https://euractiv.sk/section/regionalny-rozvoj/news/eurofondy-zatial-mimovladnemu-sektoru-velmi-nepomohli-018990/feed/ 0
Slováci pracujú pre druhých skôr neformálne https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/slovaci-pracuju-pre-druhych-skor-neformalne-018957/ https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/slovaci-pracuju-pre-druhych-skor-neformalne-018957/#respond Thu, 29 Mar 2012 09:15:40 +0000 Z výskumu prezentovaného na podujatí, na ktorý sa podujal kolektív autorov, vzišli vôbec prvé dáta mapujúce stav dobrovoľníctva na Slovensku. Publikácia „Dobrovoľníctvo na Slovensku. Výskumné reflexie“ (Iuventa – Slovenský inštitút mládeže, 2012) má slúžiť aj ako základný zdroj informácií pre tvorcov štátnej politiky dobrovoľníctva. Tému malo dostať do popredia aj vyhlásenie minulého roku 2011 za Európsky rok dobrovoľníctva.  

Dobrovoľníctvo je podľa základnej charakteristiky práca vykonávaná bezplatne, slobodne  a v prospech iných ľudí, organizácií, prírody, spoločnosti ako takej. Organizované alebo formálne dobrovoľníctvo zastrešujú zväčša rôznorodé organizácie, pri neformálnom človek mnohokrát ani nevie, že jeho susedská či iná výpomoc sa dá označiť za dobrovoľnícku prácu.  

Z výskumu vyplýva, že Slováci sa v porovnaní s EÚ zapájajú do formálnych dobrovoľníckych aktivít priemerne (27 % dospelej populácie). Medzi nimi prevažujú tí, čo tak robia dlhodobo. Veľká časť populácie sa venuje neformálnemu dobrovoľníctvu, ženy výrazne viac a takmer denne. Pokiaľ ide o vek, je rozloženie rovnomerné, výraznejšie nižšie zapájanie sa zmapovali výskumníci medzi skupinou stredoškolákov (15-19) roční. Platí, že čím vyššie vzdelanie ľudia majú, tým je ich angažovanosť v takýchto aktivitách vyššia.

Medzi činnosťami prevažujú oblasť sociálnych služieb, životného prostredia, umenia a kultúry, športu náboženské a cirkevné aktivity a práca pre detské či mládežnícke organizácie.

Najčastejším dôvodom, ktorý ľudia uvádzajú prečo dobrovoľnícke aktivity nerobia je, že ich nikto priamo nepožiadal o pomoc. Stále podľa odborníkov platí, že noví dobrovoľníci prichádzajú najmä na  podnet svojich známych, po tom, čo sa s nimi niekto osobne podelil o svoje skúsenosti alebo ich priamo oslovil o pomoc.

V reprezentatívnom prieskume výskumníci vôbec nepoužili slovo „dobrovoľník“ či „dobrovoľníctvo“. Respondentov sa pýtali, či za sledované obdobie vykonávali činnosti s charakteristikami typickými pre dobrovoľnícku prácu.

Motívy

U Slovákov podľa prieskumu stále prevládajú altruistické motívy (presvedčenie o dôležitosti pomáhať druhým, túžba nadviazať nové priateľstvá) pre výkon dobrovoľníctva.  Väčší podiel dobrovoľníkov sa dá vystopovať medzi veriacimi. Vo svete evidujú rastúci trend tzv. „selfish volunteer“, dobrovoľmíka, ktorý primárne sleduje svoj vlastný osobnostný rozvoj a snahu pomôcť svojej kariére. Jeho aktivity sú skôr epizodálne a potrebuje jasnú dobrovoľnícku ponuku. U nás je podľa jednej z autoriek publikácie Alžbety Brozmanovej Gregorovej takýchto ľudí pomenej. Sledujú ale trend nástupu znalostných dobrovoľníkov, ktorí sa radi realizujú vo svojej oblasti expertízy, napríklad fotografi či iní „kreatívci“.

Hoci pri dobrovoľníckej práci človek nadobúda nové zručnosti, drvivá väčšina si ich neuvádza v životopise ak sa uchádza o pracovnú pozíciu.

Legislatíva spoznala dobrovoľníctvo

Splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač je spokojný, že sa za predčasne ukončené volebné obdobie podarilo prijať zákon o dobrovoľníctve. Z jeho obsahu vypichol najmä možnosť pre toho, kto dobrovoľne odpracuje (formálne) aspoň 40 hodín ročne asignovať až 3 % dane pre vybraný subjekt. „Som rád, že Ministerstvo financií nakoniec ustúpilo“, povedal Vagač. Vyzdvihol aj možnosti samospráv podporovať dobrovoľníctvo cez odpúšťanie daní. Splnomocnenec tvrdí, že zákon je len prvý krok a treba si počkať na skúsenosti z jeho uplatňovania z praxe. Otázkou tiež ostáva pod, aký rezort či úrad bude agenda dobrovoľníctva ďalej spadať. Je viacero možností a ako viete „polčas rozpadu splnomocnencov je veľmi krátky“, hovorí Vagač.

Rok po

Cieľom národného programu v rámci Európskeho roka, ktorý koordinovala organizácia IUVENTA bolo získať informácie o stave dobrovoľníctva na Slovensku a zvyšovať povedomie o tejto aktivite medzi verejnosťou. Gabriela Gliševičová z Iuventy tvrdí, že Európsky rok na Slovensku pomohol zosieťovaniu dobrovoľníckych organizácií cez virtuálne ale aj fyzické fóra ale tiež k preniknutiu dobrovoľníctva do povedomia. „Aj tí čo nevedeli, že robia dobrovoľníctvo, to teraz vedia“, hovorí Gliševičová.

Pohľad aktérov

Katarína Nikodemová, koordinátorka dobrovoľníkov  v Greenpeace tvrdí, že dobrovoľníctvo nie je cieľa ale nástroj k dosiahnutiu iného cieľa. Ním môže byť napríklad aktívne občianstvo, resp. nepriama výchova k občianskemu aktivizmu.

Anna Šmehilová z mestského zastupiteľstva v Nitre si myslí, že vyhlásenie Európskeho roka dobrovoľníctva prispel ku konkrétnym zmenám v Nitre, napríklad sa podarilo presadiť vznik dobrovoľníckeho centra a rozbehnúť celú škálu aktivít.

Biznis sektor by uvítal legislatívnu úpravu. Ak napríklad v rámci plateného pracovného času vyčleňuje firma deň, ktorý zamestnanci môžu venovať dobrovoľníctvu, firma by si to mohla vykázať ako daňový náklad, čo v súčasnosti nemôže, keďže zamestnanec nevykonáva činnosť podľa pracovnej zmluvy, upozorňuje Daniel Géč z Provident Financial.

Odporúčania

Na Slovensku vznikla nová zastrešujúca organizácia Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií, ktorá združuje 4 z piatich dobrovoľníckych centier na Slovensku. Za svoju úlohu považujú obhajovať záujmy svojich členov, viesť dialóg s vládou a zástupcami politických strán, vysvetľuje riaditeľka Alžbeta Mračková.

Prezentovala odporúčania, ktorá vzišli z konzultácií európskych dobrovoľníckych organizácií počas Európske roka publikovaných pod názvom PAVE – Policy Agenda for Volunteering in Europe. Sústreďujú sa na 5 oblastí – infraštruktúra dobrovoľníctva, právny rámec, kvalita dobrovoľníctva, oceňovanie dobrovoľníctva a zvyšovanie povedomia.

Na stredajšom (28.3.) podujatí v Európskom informačnom centre sformulovali zástupcovia slovenských mimovládnych organizácií pracujúcich s dobrovoľníkmi odporúčania pre novú slovenskú vládu, ktoré by mohli byť reflektované v programovom vyhlásení:

  • Medzisektorová spolupráca vo vzdelávaní k aktívnemu občianstvu a dobrovoľníctvu – spolupráca s miestnym zastupiteľstvom, ale aj s miestnymi MVO na vzdelávaní k dobrovoľníctvu vo formálnom vzdelávacom systéme (od predškolského veku), pripravovať  pedagógov, aby boli schopní vzdelávanie k dobrovoľníctvu uskutočňovať
  • Napĺňanie Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti
  • Rozšírenie možnosti medializácie dobrovoľníctva a aktivít neziskových organizácií, zabezpečiť ich väčšie zastúpenie vo verejnoprávnych médiách
  • Oceňovanie dobrovoľníkov na celoslovenskej úrovni
  • Udržanie  a rozvíjanie programu na vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín, ktorý vznikol tento rok na ministerstve zahraničných vecí (Slovak Aid),
  • Zabezpečenie úhrady sociálneho a zdravotného poistenia pre dobrovoľníkov vyslaných do zahraničia štátom
  • Realizácia štatistického merania ekonomickej hodnoty dobrovoľníckej práce štatistickým úradom SR podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ako je to uvedené v Európskom projekte merania dobrovoľníctva,  ktorý zabezpečí porovnateľnosť s inými európskymi krajinami
  • Uľahčenie administratívnych a byrokratických procesov po príchode dobrovoľníkov z tretích krajín na Slovensko
]]>
https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/slovaci-pracuju-pre-druhych-skor-neformalne-018957/feed/ 0
Chcete vyššiu zamestnanosť a morálku u zamestnancov? Robte dobrovoľníctvo https://euractiv.sk/section/csr-spolocenska-zodpovednost/interview/chcete-vyssiu-zamestnanost-a-moralku-u-zamestnancov-robte-dobrovolnictvo-018146/ https://euractiv.sk/section/csr-spolocenska-zodpovednost/interview/chcete-vyssiu-zamestnanost-a-moralku-u-zamestnancov-robte-dobrovolnictvo-018146/#respond Mon, 14 Nov 2011 10:54:18 +0000
  • Prednášate o dobrovoľníctve zamestnancov. Ako sa táto forma dobrovoľníctva líši od ostatných?
  • Pre mnohé spoločnosti v tom nie je rozdiel – aspoň v Spojených štátoch a v Kanade to tak je. Takže niekedy sa stane, že veľké farmaceutické spoločnosti svojich zamestnancov napríklad pošlú, aby sadili stromy. Nemá to nič s medicínou alebo liekmi, ide o všeobecné dobrovoľníctvo a to nie je práve vynikajúci príklad toho, čo by mala spoločnosť robiť. Najlepším príkladom podnikového dobrovoľníctva je, keď sú spoločnosti svojím spôsobom nevyhnutnou premennou v rovnici.

    Povedzme, že sa farmaceutická spoločnosť rozhodne spolupracovať s mobilnou klinikou na kolesách tým, že ich bude zásobovať cenovo dostupnými liekmi alebo im ich poskytne zadarmo. A tie lieky by sa inak nedali zohnať zadarmo- potrebujete spoločnosť, aby takto prispela. Toto je podľa mňa správne podnikové dobrovoľníctvo. V opačnom prípade ide len o dobrovoľníctvo sponzorované spoločnosťou. To sa ráta, ale ide o najnižšiu úroveň. Čím viac spoločnosti začnú prispievať jedinečnými zdrojmi- môže ísť o kontakty alebo materiály, či produkty, čo vyrábajú alebo dokonca o kapacity spoločnosti vyrábať a hľadať veci, teda o niečo, čo tá firma skutočne robí a je tak dôležitá pre to, aby to fungovalo- tým lepšie.

    Krátka odpoveď je, že niekedy medzi bežným a podnikovým dobrovoľníctvom nie je rozdiel, no ak je, je to pravdepodobne lepšie.

    • Nie každý má ale pravdepodobne vlohy na podobné aktivity. Ako preto týchto vhodných dobrovoľníkov medzi zamestnancami vyhľadávate?

    Nie každý bude chcieť robiť dobrovoľníctvo a mnoho ľudí má podľa mňa tiež pocit, že na to jednoducho nemajú čas. Dôvod číslo jeden prečo ľudia nerobia dobrovoľníctvo je ale ten, že sa ich na to nikto nespýtal. Dôvod číslo dva je, že nevedia, kde by tak robili a dôvod číslo tri je práve čas.

    Prvým dvom môžete čeliť tak, že im jasne poviete o príležitostiach tým, že ich pozvete. Najlepšou cestou je nájsť vo firme ľudí, ktorí to už robia. A teraz sa dostávame k odpovedi na vašu otázku ako ich vyhľadáme. Používame prieskumy. Jednoducho pošleme dotazník a spýtame sa: Robíte dobrovoľnícku činnosť? Ako často? a podobne. Tento dotazník by nemal byť dlhý, nanajvýš osem otázok.

    Aj oddelenie ľudských zdrojov vo firme často posiela dotazníky, takže niekedy ideme za nimi a spýtame sa, či môžeme naše otázky zahrnúť do ich prieskumu- záleží na spoločnosti, no je to vynikajúci spôsob na to, ako týchto dobrovoľníkov nájsť. Ďalším spôsobom je nájsť zopár ľudí z firmy, ktorí robia dobrovoľníctvo a spýtať sa ich na ďalších. Niekedy vedia a navedú vás, no takmer vždy ide o pomalý proces.

    Prieskum v kombinácii s pýtaním sa ľudí, ktorí už robia dobrovoľníctvo je ale dobrá cesta. Zároveň dobre funguje ak sa pýtate vyššieho manažmentu a idete za vyššími vedúcimi. Niektorí z nich sú totiž v správnych radách, predstavenstvách, či aktívne zaangažovaní v neziskových organizáciách. Takže sa ich spýtajte. Zvyknú vedieť viac ako by ste o nich povedali.

    • Takže ak sa obhliadate po dobrovoľníkoch vo firmách, hľadáte skôr ľudí na vyšších pozíciach, či stredný alebo nižší manažment?

    Ak do dobrovoľníctva viditeľne zapojíte vyššiu úroveň vedenia, vytvorí to určitým spôsobom povinnosť pre zamestnancov, pretože budú mať pocit- výkonný riaditeľ robí dobrovoľnícku činnosť, tak by som aj ja mal. Ak však závisíte len od výkonného riaditeľa, bude vás to brzdiť, pretože sú často veľmi zaneprázdnení a vy im tak môžete poslať len obmedzený počet odkazov.

    Preto sa radi obzeráme po všetkých úrovniach spoločnosti, lebo niekedy napríklad medzi upratovačmi sú ľudia, ktorí možno cez víkendy pomáhajú stavať domy a vedia tak o tom viac ako výkonní riaditelia. A majú tiež osobné príbehy a sú veľmi zaujímaví.

    Takže potrebujete výkonného riaditeľa, aby vytvoril určitý pocit povinnosti, no potom musíte nájsť iných ľudí so skúsenosťami a s príbehmi.

    • Aj mnoho spoločností vo Fortune 500 sa dalo na podnikové dobrovoľníctvo. Pravdepodobne to však nerobia len pre dobrý pocit, ale aj preto, že im to prináša určité výhody, určitý zisk….

    Záleží od spoločností, o aké výhody im ide. Niektoré z nich majú záujem o takzvaný efekt svätožiary – chcú byť vnímané ako skutočne dobré spoločnosti. Ropné a ťažobné spoločnosti tak zvyknú dávať viac a tiež sa zvyknú viac zapájať do pomoci v komunite ako iné spoločnosti, no oni to robia aj preto, že musia, pretože ich verejný obraz nie je vždy práve najlepší.

    Čo je ale zaujímavé, finančné inštitúcie a banky toto robia v menšej miere, no v súčasnosti majú väčší problém s verejnou mierkou vo svoje – zoberte si len hnutie ako Occupy Wall Street. Mali by robiť viac a aj môžu. Podnikové dobrovoľníctvo by pre nich mohlo byť veľmi cenovo prístupným spôsobom ako vystúpiť ako povedať: Pozrite, my sme tiež ľudia. Robíme chyby, no sme skutoční.

    Pýtate na benefity pre firmy. Typickým prikladom je, že im to pomáha s náborom ľudí z univerzít a vysokých škôl. Súčasná, takzvaná miléniová generácia – sa ich bude pri pohovore pýtať: Aké veci robíte pre komunitu a ako sa do toho môžem zapojiť? Stanfordská univerzita robila prieskum, ktorý ukázal, že čerství absolventi radšej obetujú 14 tisíc dolárov ročne na výplatnej páske, no budú pracovať v spoločnosti, o ktorej majú pocit, že sa viac angažuje v sociálnych otázkach. Takže pri otázke náboru najväčších talentov môže ísť o dôležitý faktor. Napríklad francúzska Societe General to využíva pri nábore a tiež mnoho ďalších spoločností.

    Druhou výhodou je lojalita. Ak sa ľuďom páči, čo robím so spoločnosťou a s komunitou, je väčšia pravdepodobnosť, že ostanú. Navyše to znižuje absentovosť, keďže ľudia, ktorí robia dobrovoľnícku činnosť zvyknú menej absentovať z práce, nemajú až tak nadváhu a tiež sa zdravšie stravujú. A dáva to zmysel, pretože ak mám pocit, že moja existencia dáva zmysel, nejem toľko nezdravého jedla, pretože si tým nemusím napríklad naháňať dobrý pocit.

    V Maďarsku robili v 70.rokoch prieskum a ukázalo sa, že pracovníci, ktorí robili dobrovoľníctvo, neprichádzali toľko o prsty vo fabrike, pretože boli pozornejší. Nezainteresovaní ľudia robia chyby, no zanietení dávajú oveľa viac pozor. Takže dobrovoľníctvo môže zároveň pre firmu priniesť úsporu nákladov na zdravotnú starostlivosť.

    • Aké sú súčasné trendy? Čo sa v tejto oblasti zmenilo v poslednom období?

    V 20. rokoch minulého storočia dostávala americká pošta listy, ktoré deti písali Santa Clausovi. Zrazu na ne jeden podnikavý pracovník začal odpisovať. Americká pošta si povedala, že ide o skvelý nápad, ktorý môže realizovať každý zamestnanec, kto len chce. Takže išlo o druh dobrovoľníctva. Bolo to pomerne skoro a ostatné spoločnosti potom robili podobné veci.

    Od tých čias sa to vyvinulo v niečo ako stratégiu s cieľom zlepšiť spoločnosť, osloviť kandidátov, získať väčšie talenty, zlepšiť lojalitu k značke a podobne. No toto sa podľa mňa začalo v zmysluplnej podobe diať až v roku 2006. 

    V roku 2008 keď prišla finančná kríza, polovica spoločností v Spojených štátoch si povedala, že nemôže dávať toľko peňazí a zredukovali výdavky, ale zároveň si povedali: Viete, čo budeme robiť namiesto toho? Vyšleme zamestnancov do neziskových organizácií a budú tam pracovať, pretože si síce nemôžeme dovoliť dať peniaze, ale môžeme si dovoliť tam poslať našich zamestnancov.

    Toyota bola nútená zavrieť niektoré zo svojich závodov, no nechceli vyhodiť tamojších zamestnancov, takže im dali prácu v komunite. Spoločnosti začali premýšľať o nasledovnom: Ako môžeme využiť našich zamestnancov tak, že to pomôže komunite a zároveň to udrží ich morálku na vysokej úrovni? Pretože toto bolo veľmi dôležité v čase, kedy každý naokolo strácal pracu. Bola to vynikajúca stratégia a potom, keď začala finančná kríza mierne ustupovať a veci sa začali vracať späť do normálu, spoločnosť si pomyslela: Je lepšie, keď sa naši zamestnanci zapájajú a my dostávame peniaze. Ak skombinujeme tieto dve veci, je to prospešnejšie pre biznis aj pre komunitu. Takže toto je podľa mňa jeden z dôvodov, prečo sa z toho dnes stáva taký veľký trend. Takmer každá spoločnosť v rebríčku Fortune 500, o ktorej viem, sa o to buď pokúša alebo sa na to pýta. A myslím si, že za 10 rokov to budú zamestnávatelia aj komunita už absolútne očakávať.

    • Ako je to v strednej a východnej Európe? Sú trendy v podnikovom dobrovoľníctve veľmi odlišné od napríklad Spojených štátov, či Kanady?

    Veľký rozdiel je spojený s tým, že ide o krajiny bývalého sovietskeho bloku a so Stalinovou myšlienkou núteného dobrovoľníctva v soboty. Takže ľudia majú s dobrovoľníctvom spojené negatívne konotácie. Na druhej strane majú krajiny ako Slovensko silné sociálne povedomie a sociálne siete. V Spojených štátoch síce robí dobrovoľnú prácu veľa ľudí, ale nejde o silné sociálne siete. Takže vždy išlo o určitý druh dobrovoľníckych organizácií, ktoré sa starali o to, aby mali ľudia čo jesť a kde žiť, pretože vláda sa snaží do tohoto veľmi nemiešať.

    Ďalší rozdiel je, že americká vláda inštitucionalizovala dobrovoľníctvo na každej vládnej úrovni. Na Slovensku to tak nie je a nemyslím si, že v celej Európe je krajina, kde by to tak bolo – možno okrem Veľkej Británie. Ani v Kanade to tak nie je. Neziskové organizácie a charity sú formálne uznané, ale dobrovoľníctvo, či dobrovoľná práca nie. V skutočnosti sa v Kanade jeden poslanec snažil navrhnúť legislatívu za uznanie dobrovoľníctva, no prehlasovali ho, pretože by to znamenalo, že vláda by musela dobrovoľníctvo finančne podporiť a to nechceli.

    Nemyslím si, že východoeurópske krajiny tak veľmi zaostávajú – v akomkoľvek meradle. Je tu ozajstná príležitosť zapojiť sa do pomoci komunite zmysluplným spôsobom. V skutočnosti môžu spoločnosti svojim spôsobom spopularizovať dobrovoľníctvo. V Spojených štátoch to tak je a spoločnosti chcú byť preto jeho súčasťou. Ale aj tu môžu spoločnosti dobrovoľníctvo spraviť príťažlivým a tým ho rozšíriť.

    Americká vláda urobila štúdiu, ktorá odhalila, že v krajinách, kde ľudia robili viac dobrovoľníckej činnosti panovala nižšia nezamestnanosť. Zamerali sa na každý jeden faktor a nakoniec vyhlásili, že práve dobrovoľníctvo alebo občianska angažovanosť prinášajú vyššiu zamestnanosť. Preto ak chcú krajiny zvýšiť svoj sociálny kapitál – a posilniť zamestnanosť či morálku- môžu to dosiahnuť ak budú ich občania viac zaangažovaní v občianskych aktivitách, a to je niečo, k čomu dnes môžu spoločnosti prispieť.

    ]]>
    https://euractiv.sk/section/csr-spolocenska-zodpovednost/interview/chcete-vyssiu-zamestnanost-a-moralku-u-zamestnancov-robte-dobrovolnictvo-018146/feed/ 0
    Zamestnanci GSK sa zapojili do Dní dobrovoľníctva [Komerčný obsah] https://euractiv.sk/section/zdravotnictvo/press_release/zamestnanci-gsk-sa-zapojili-do-dni-dobrovolnictva-017887/ https://euractiv.sk/section/zdravotnictvo/press_release/zamestnanci-gsk-sa-zapojili-do-dni-dobrovolnictva-017887/#respond Tue, 27 Sep 2011 11:53:08 +0000 V dňoch 23. a 24. septembra sa na Slovensku konali Dni dobrovoľníctva, do ktorých sa mohol zapojiť ktokoľvek – jednotlivci i organizácie. Spoločnosť GlaxoSmithKline (GSK) sa systematicky venuje firemnej filantropii a zapája sa do rôznych charitatívnych aktivít a jej zamestnanci sa ku Dňom dobrovoľníctva pripájajú každoročne. Aj tento krát prejavili túžbu pomáhať a dobrovoľníckych aktivít sa zúčastnilo spolu 51 zamestnancov GSK. 

    V bratislavskom združení Sofia, ktoré pomáha ľuďom s duševným ochorením, sme vyrábali rôzne umelecké predmety a maľovali na sklo, v Materskom centre Macko sme zase upravovali vonkajšie priestory, maľovali plot a skrášľovali detské ihrisko. V Banskej Bystrici zamestnanci GSK pomohli v materskom centre Mamina a v Prešove sme priložili „ruky k dielu“ v Domove sociálnych služieb a Krízovom stredisku Slnečný dom. V Dome charity sv. Vincenta v Žiline sme pomohli pri maľovaní vnútorných priestorov.

    Top manažment a zamestnanci GSK sa však rozhodli pomôcť aj inak ako manuálne – jednou z najhumanitárnejších foriem dobrovoľníctva. Spolu s ďalšími veľkými firmami združenými v Klube firemných darcov sa zúčastnili dobrovoľného darovania krvi v Bratislave, Banskej Bystrici a Prešove.

    Dni dobrovoľníctva 2011 sa konali počas dvoch dní v 65 mestách a obciach na celom Slovensku a dobrovoľníci pomáhali až v 156 organizáciách a zariadeniach. Rok 2011 je vyhlásený za Európsky rok dobrovoľníctva a o to viac organizátorov potešilo, že podujatie tento rok prekonalo rekordy a zapojil sa doňho viac ako trojnásobný počet dobrovoľníkov oproti minulému roku. Na celom Slovensku ich bolo spolu viac ako 6 600 a spoločne odpracovali viac ako 24 000 hodín. Maľovali, čistili, upratovali, pomáhali seniorom a pacientom v nemocniciach, čistili parky a prírodu, sadili stromčeky…

    Organizátorom tohtoročných Dní dobrovoľníctva bolo občianske združenie C.A.R.D.O., ktoré sa už od roku 2004 venuje rozvoju dobrovoľníctva na Slovensku. Medzi partnerov, ktorí podujatie podporili, patrí aj Klub firemných darcov, ktorého členom je aj spoločnosť GSK.

     

    ]]>
    https://euractiv.sk/section/zdravotnictvo/press_release/zamestnanci-gsk-sa-zapojili-do-dni-dobrovolnictva-017887/feed/ 0
    Ľudia chcú zažiť pocit z pomoci inému https://euractiv.sk/section/socialna-politika/interview/ludia-chcu-zazit-pocit-z-pomoci-inemu-017850/ https://euractiv.sk/section/socialna-politika/interview/ludia-chcu-zazit-pocit-z-pomoci-inemu-017850/#respond Wed, 21 Sep 2011 13:45:24 +0000 Dobrovoľníctvo predpokladá záujem ľudí pomáhať svojej komunite, resp. ju nejakým spôsobom posúvať dopredu. Nie je dnešná doba skôr naklonená individuálnemu snaženiu?

    Je taká doba, to je pravda. Ale práve preto sme tu my, združenia, ktoré sa dobrovoľníctvu venujú. Sme servisná organizácia, ktorá volá ľudí do dobrovoľníctva. Ľudia, ktorí pracujú pre vlastný prospech alebo pre prospech nejakej firmy veľmi veľa, niekedy aj 12 hodín denne, sa nám ozývajú a hľadajú nejakú zmysluplnú činnosť. Hoci sa na jednej strane ľudia sa venujú skôr sami sebe a prevládajú egoistické záujmy, na druhej strane sa stretávame s tým, že ľudia, ktorí pracujú pre ťažký biznis, chcú aspoň z času na čas robiť zmysluplnú aktivitu a zažiť pocit z toho, že niekomu pomôžu. Máme celkom dobré výsledky z výskumu o dobrovoľníctve na Slovensku. Je to jediný výskum svojho druhu, ktorý práve teraz spracúvame. Vyšlo nám, že 27 % Slovákov nad 15 rokov pracuje dobrovoľne, dobrovoľnícky sa angažuje v mimovládnych organizáciách, prípadne pre samosprávu či verejnú správu. To celkom dobré. Okrem toho výsledky hovoria, že 47 % ľudí na Slovensku pomáha neformálne, to znamená, že pomáhajú susedom alebo svojim známym, či už v domácnosti alebo aj inak. Kompletné výsledky tohto reprezentatívneho celoslovenského prieskumu budeme mať v októbri alebo v novembri.

    Zákon o dobrovoľníctve je dnes v druhom čítaní v NR SR. Prečo je dôležité kodifikovať dobrovoľnícku prácu?

    V našom sektore sa o tom rozprávame už niekoľko rokov. Prvá fáza prebehla v roku 2002 a v roku 2007 sme túto otázku otvorili znova. Legislatíva má riešiť niekoľko základných organizačných problémov. Úplne základný je, že neexistuje žiadna definícia dobrovoľníka, čo vedie inšpektorov práce k tomu, že označujú dobrovoľníkov za čiernu pracovnú silu. Možno sa o dobrovoľníctve na Slovensku málo hovorilo a preto im neverili, že by mohli vykonávať prácu aj bez nároku na odmenu.

    Potom sú tu náklady na dobrovoľníctvo. Doteraz nemáme na Slovensku legálne uznané náklady ako sú preplatenie cestovného, konferencie, stravy, atď. pre našich dobrovoľníkov v organizácii. To by malo byť štandardom pre každú neziskovku. Dnes sa to rieši tak, že to daňový úrad proste uzná, aj keď to nie je náš zamestnanec. Podľa pripravovaného zákona existuje možnosť zdravotne a úrazovo poistiť dobrovoľníka. Našťastie to nie je povinnosť, lebo to by nás ako mimovládky položilo. Na druhej strane hovoríme aj o sociálnom poistení. Existujú dobrovoľníci, ktorí sú organizáciami vysielaní do zahraničia. Doteraz to bolo tak, že si musia sociálne odvody platiť a ak si neplatia, tak sa im ten čas nezaráta do dôchodku. Z tohto dôvodu nám nový zákon umožní, aby mohli organizácie, zatiaľ nie štát, platiť sociálne poistenie pre dobrovoľníkov, ktorí idú do zahraničia. Dôležité je aj zazmluvnenie vzťahov. Doteraz neexistoval vzor zmluvy ako chrániť tri strany: dobrovoľníka, klienta a aj organizáciu. Toto všetko nový zákon rieši. Výhoda je, že zákon nám dáva práva a nie povinnosti. Zatiaľ. Je druhom čítaní. Dúfam, že nám tam niečo nepokazia.

    Sú teda organizácie, ktoré sa zaoberajú manažmentom dobrovoľníctva spokojné s touto verziou?

    Len veľmi ťažko sa dá urobiť niečo úplne vhodné pre všetky typy dobrovoľníkov a dobrovoľníckych organizácii. Sme s ním spokojní až na to, že nepriniesol žiadne priame financie do sektora. Napríklad v Českej republike zákon už pred deviatimi rokmi priniesol zároveň dotačný mechanizmus. U nás to tak nie je. Hoci je tam pre dobrovoľníkov možnosť namiesto dvoch percent z daní prideliť organizácii tri percentá. Toto zákon zatiaľ prináša. Dúfam, že sa to nezruší. Potrebovali by sme však aj priame dotácie, priamu partnerskú spoluprácu so štátom.

    Ide o prvú právnu úpravu dobrovoľníckej práce na Slovensku, dopomohol k tomu prebiehajúci Európsky rok dobrovoľníctva?

    Predpokladáme, že pomohol vo veľkej miere. My ako organizácia venujúca sa dobrovoľníctvu na Slovensku sme najprv lobovali na úrovni Európskeho parlamentu, aby tento európsky rok vôbec bol. Sme členmi veľkej európskej organizácie Európskeho dobrovoľníckeho centra. Písali sme všetkým poslancom, aby podpísali petíciu. Deviati z vtedajších štrnástich slovenských europoslancov nám to podpísali, čo bolo celkom dobré. Čo sa týka zákona, tak nám pomohli voľby. My sme pred voľbami oslovovali všetky politické strany. V liste sme sa ich pýtali, ako chcú podporovať dobrovoľníctvo na Slovensku a či sú za tvorbu zákona. Mali sme celkom pozitívny ohlas zo strán súčasnej koalície. Potom sa to chytilo a pomohla nám poslankyňa Jana Žitňanská z KDH. Vďaka tomuto tlaku sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády a potom sme to ďalej komunikovali. Zákon dostal do kompetencie rezort ministerstva vnútra, s ktorým sme komunikovali a kde sme boli prizvaní na stretnutie. Bol to od začiatku dobre vedený dialóg s ministerstvom počas celej tvorby zákona. Dokonca minister Lipšic na záver umožnil mať k zákonu verejnú diskusiu ešte predtým, než bolo medzirezortné pripomienkové konanie. Vďaka tomu, že vznikla nová pozícia splnomocnenca pre občiansky sektor, mohol sektor prostredníctvom neho prejaviť nespokojnosť s niektorými návrhmi a pripomienky splnomocnenca boli následne všetky prijaté.

    Ako sa líši navrhovaná úprava oproti iným štátom? V ktorej krajine je dobrovoľníctvo najviac rozšírené?

    Neexistuje najlepšie upravená legislatíva. Máme prehľad o tom ako to funguje v iných krajinách, mnohokrát je to ale neporovnateľné. Každá krajina má inú tradíciu. My sa môžeme porovnávať s krajinami strednej a východnej Európy, kde už väčšina krajín zákon má. Viem, že v Českej republike zákon priniesol dotácie, ale výrazne odlíšil dobrovoľníkov a členov, pričom členovia boli zákonom znevýhodnení. Takže môžem povedať, že náš zákon je dobre vypracovaný aj vďaka tomu, že sme videli čo všetko sa dialo za posledné roky v iných krajinách. Sú krajiny, kde vôbec nepotrebujete zákon. Napríklad Veľká Británia, kde neexistuje samostatný zákon o dobrovoľníctve pretože nie je potrebný. Je tam vysoká tradícia a účasť dobrovoľníkov , na druhej strane dobrovoľníctvo je obsiahnuté čiastkovo vo viacerých zákonoch VB. Do formálneho dobrovoľníctva sa tam priamo zapája asi 44 % ľudí. Úroveň dobrovoľníctva v krajinách severnej a západnej Európy je vo všeobecnosti veľmi vysoká, čo podľa mňa súvisí so životnou úrovňou a historickým vývojom.

    Do akej miery by sa mal okrem zadefinovania všeobecného legislatívneho rámca zapájať do tejto oblasti ľudskej činnosti štát? Napríklad cez daňové zvýhodnenie…

    Mal by zohrávať aktívnejšiu úlohu, čo sa týka celého sektora, nie len dobrovoľníctva. Dobrovoľníctvo ale istým spôsobom zahŕňa celý sektor, lebo takmer v každej organizácii nájdete dobrovoľníkov. Chce to celkovú koncepciu. Možno aj daňové úľavy pre organizácie. My ako organizácia, ktorá funguje ako dobrovoľnícke centrum, ktoré má za úlohu propagovať dobrovoľníctvo, volať verejnosť do dobrovoľníctva, poskytovať servis, konzultácie organizáciám a školiť ich ako pracovať s dobrovoľníkmi sme doteraz takmer žiadnu podporu od štátu či samosprávy nedostali. Naše fungovanie je neudržateľné a to čo robíme, robíme vďaka medzinárodným zdrojom, zdrojom EÚ alebo zdrojom nadácií na Slovensku a v zahraničí, prípadne od podnikateľského sektora. V zahraničí je približne 50 % rozpočtu  dobrovoľníckych centier dotovaných  zo zdrojov verejnej správy. Možno je to aj o tom, že štát musíme presvedčiť o tom, akú hodnotu, najmä ekonomickú, má dobrovoľníctvo. To stále nevieme.

    Nie je možné nejakým spôsobom zmapovať a vyjadriť akú hodnotu tvorí práca dobrovoľníkov?  

    V spomínanom výskume sme sa snažili zistiť koľko ľudia odpracovali hodín v dobrovoľníctve a vyšlo nám 105 300 000 hodín na celú populáciu a jeden rok. Potrebujeme presvedčiť štát, že dobrovoľníctvo má význam a svoju hodnotu. Istým spôsobom mu prináša ekonomickú výhodu. Na druhej strane my stále nemáme metódu ako to presne vyčísliť. V Amerike a aj v krajinách západnej Európy existuje manuál hodnoty dobrovoľníckej práce ILO. Vypracovali ho experti z neziskového sektora z univerzity v Baltimore. Chystá sa o tom konferencia pre štatistické úrady v Poľsku. Nepodarilo sa mi zatiaľ zistiť, či sa tam od nás zo Štatistického úradu niekto zúčastní. Našou snahou je, aby sa takýto manuál ako merať dobrovoľnícku prácu dostal aj na náš štatistický úrad, aby sme každý rok mohli merať na počty dobrovoľníkov, odpracované hodiny a aj ekonomickú hodnotu dobrovoľníckej práce.

    Odkedy sa dobrovoľníctvu venujete, ako sa na Slovensku vyvíja postoj firiem k dobrovoľníctvu? Sú priekopníkmi alebo si skôr osvojujú pre aktivity súvisiace s budovaním značky, čo osvedčilo na inej báze?

    Myslím si, že ide o  trend. Nikto na Slovensku nebol priekopník. Čiastočne si myslím, že trend prišiel z medzinárodných spoločností, kde je stratégia CSR, resp. spoločenskej zodpovednosti firiem viac budovaná. Myslím si, že to pozitívne ovplyvnilo slovenské malé lokálne firmy aj niektoré národné korporácie, aby sa pridali do dobrovoľníctva. Dobrovoľníctvo je len jedna oblasť, v ktorej by sa mali firmy angažovať. Ak ale firmy vysielajú svojich ľudí počas pracovného času a hovoria im, že sú dobrovoľníci, to nie je dobrovoľníctvo a my sa tomu aj bránime nazývať to dobrovoľníctvom. Síce nám firma daruje dobrovoľníkov, no je to skôr „darcovstvo“, lebo hoci ľudia idú pomáhať do neziskovej mimovládnej organizácie dobrovoľne, za ten čas ale dostanú zaplatené. Pokiaľ je to mimo pracovného času, ide o dobrovoľníctvo, pokiaľ je to v rámci pracovnej doby, tak ide o darcovstvo. Každopádne je to pre nás veľmi dobrý trend.

    Tento týždeň pripravujte tretí ročník Dní dobrovoľníctva. Akým vývojom prešla táto iniciatíva?

    Začali sme pred dvoma rokmi, kedy sa nám prihlásilo asi 40 organizácii a bolo asi cez 1000 dobrovoľníkov, ktorí sa zapojili do Dňa dobrovoľníctva. Vtedy to bol jeden deň. Minulý rok to bol dvojnásobný počet organizácii a aj dvojnásobný počet zapojených ľudí. Tento rok to vyzerá na dvojnásobný počet ako minulého roku. Dúfame, že sa nám nie len duplicitne, ale aj viacnásobne zvýši počet zapojených ľudí, lebo máme dva dni dobrovoľníctva. Mali sme podnety od ľudí rozšíriť to aj na sobotu, lebo mnohí z nich pracujú, sú v piatok v zamestnaní a chceli by pomôcť v sobotu. Na druhej strane sme to brali ako výzvu v rámci Európskeho roka dobrovoľníctva. Máme veľa mediálnych partnerstiev, ktoré sú veľkým prínosom, lebo keby sme mali zaplatiť za reklamu, tak by sme tieto dni dobrovoľníctva zorganizovať nemohli. Viac a viac ľudí  značku Dní dobrovoľníctva vníma a mám pocit, že keď sa to stane naozaj tradíciou, tak sa možno počas desiateho ročníka zapojí polovica Slovenska (smiech). To by som rada zažila.

    Vnímate, že by na diskusiu o dobrovoľníctve nejakým spôsobom vplývalo vnímanie ekonomickej krízy? 

    Pokiaľ ide o odborné diskusie na medzinárodnej úrovni, veľa sa hovorí o dobrovoľníctve aj v súvislosti so spôsobom ako sa dostať z krízy. Podľa mňa to nie je veľmi dobré. Dobrovoľníctvo krízu nevyrieši, môže napomôcť ľuďom zostať aktívni. Keď sa napr. niekto stane  nezamestnaný môže byť dobrovoľníkom, čo mu môže pomôcť dostať sa opäť k zamestnaniu.

    U nás na Slovensku týmto smerom v diskusii ani nejdeme.  Nevieme o tom, že by kríza prispela k pribúdaniu či ubúdaniu dobrovoľníkov.  Preto krízu pri diskusiách nepoužívame ako dôvod, prečo sa rozprávať o dobrovoľníctve.

    C.A.R.D.O. je vysielajúcou organizáciou pre program Európska dobrovoľnícka služba. Ako hodnotíte efektivitu a zmysluplnosť tohto programu? 

    Sme vysielajúcou organizáciou asi štyri roky. Vidím zmenu, s ktorou sa vysielaní dobrovoľníci vrátia domov.  Niečo nové sa naučili, možno zažili iný životný štýl, stretli zaujímavých ľudí, pomáhali iným ľuďom, naučili sa cudzí jazyk. Keď prišli domov, možno sa lepšie uplatnili alebo dokonca sa rozhodli ďalej pôsobiť ako dobrovoľníci. Skrátka ich to v živote niekam posunulo. Čo sa týka efektivity – náš momentálny problém s Európskou dobrovoľníckou službou je, že nemáme veľmi dobrovoľníkov už kam posielať. Veľmi ťažko sa nám darí nájsť dobré hostiteľské miesto. Máme pocit, že je veľmi veľa dobrovoľníkov zo zahraničia, ktorí sa hlásia na určité miesta. Dopyt je veľký a hostiteľských miest je málo. Sú obľúbené krajiny, kde nemajú veľkú šancu dostať. Na jedno miesto v Španielsku, kde sme poslali životopis jednej dobrovoľníčky sa hlásilo 200 ľudí. Európska dobrovoľnícka služba je veľmi dobrý nástroj a je veľmi obľúbená. Musím ale skritizovať, že napriek tomu, že jedným zo základných cieľov je aj integrácia ľudí, ktorí nemajú také možnosti v domovskej krajine, toto veľmi neplatí. Väčšinou chcú hostiteľské organizácie hotového človeka, ktorý už vie nejaký jazyk, vie sa uplatniť, je šikovný. Keďže je veľký záujem, tak sa nám s menej integrovanými ťažšie darí.

    Chystáte niečo aj pri príležitosti európskeho roku aktívneho starnutia (2012)?

    Raz sme boli zapojení a znovu budeme písať projekt cez Grundtvig na seniorské výmenné pobyty. Je to nový program Európskej komisie, ktorý vysiela seniorov, ľudí nad 50 rokov. Organizácie, ktoré sa do toho zapoja, napíšu projekt, schváli sa im a môžu prijať a vyslať dobrovoľníkov zo zahraničia. My sme takto urobili maďarsko-slovenskú výmenu, čo bolo veľmi dobré.

    ]]>
    https://euractiv.sk/section/socialna-politika/interview/ludia-chcu-zazit-pocit-z-pomoci-inemu-017850/feed/ 0
    EÚ začína budovať európsku verziu „mierových zborov“ https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/eu-zacina-budovat-europsku-verziu-mierovych-zborov-017330/ https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/eu-zacina-budovat-europsku-verziu-mierovych-zborov-017330/#respond Tue, 21 Jun 2011 11:00:01 +0000 Skúsenosti s pilotným projektom by mali pomôcť Európskej komisii navrhnúť  stály humanitárny dobrovoľný program. V Budapešti pilotnú fázu predstavila komisárka pre rozvoj Kristalina Georgjeva. Projekt v hodnote 1,250 milióna eur budú implementovať tri mimovládne organizácie s dlhodobými skúsenosťami v medzinárodnej pomoci: francúzsky Červený kríž, britské pobočky Save the Childeren a Voluntary Service Overseas.

    Program pripomína niekdajšie americké Mierové zbory (Peace Corps), ktoré založil ešte prezident J.F. Kennedy. „Oba programy dávajú mladým ľuďom možnosť byť angažovaný a urobiť niečo tam, kde sú ich motivácia a zručnosti potrebné.“

    Rozdiel oproti americkým Mierovým zborom je, že nemá dlhodobú históriu a má širšie definované ciele – od vyučovania angličtiny, cez humanitárnu prácu až po inžinierstvo.

    EÚ sa snaží posilniť svoj imidž najväčšieho svetový donora. „Súčasťou toho je aj snaha dať ľudskú vár humanitárnym operáciám a zvýšiť našu vizibilitu vo svete“, hovorí komisárka.  

    Po zemetrasení na Haiti mnohí kritizovali vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci Catehrine Ashton za to, že napriek tomu, že EÚ pomáhala ostrovu sumou 330 miliónov eur, jej angažovanosť bola popri americkým a inými záchranárom sotva viditeľná.

    Pilotný projekt bude rozsahom skromný a má poskytnúť dáta pre formovanie stáleho EVHAC. Komisia očakáva, že vytvorenie takéhoto nástroja navrhne začiatkom roka 2012.

    Podľa informácií, ktoré zverejnila, budú tri organizácie trénovať dobrovoľníkov rozličnej kvalifikácie. Možné smerovanie programu do budúcnosti naznačila Komisia v oznámení z novembra minulého roku. Okrem iného sa hovorí o certifikačnom mechanizme EÚ, ktorý by mimovládkam pomáhal naberať kvalifikovaných dobrovoľníkov „v rámci schémy výcviku, spájania a rozmiestnenia dobrovoľníkov“.

    Komisia si zároveň uvedomuje, že implementácia takejto schémy nesmie byť príliš náročná. Podľa komisárky Georgjevy, ktorá plánuje zajtra (22. júna) diskutovať na Facebooku, je projekt dobrovoľných zborov „jeden z najvzrušujúcejších projektov Komisie.“

    Ďalšie kroky:

    • 2011: Implementácia prvej vlny pilotných projektov a ich zhodnotenie. Pokračujú verejné konzultácie s stakeholdermi.
    • 2012: Druhá výzva pre pilotné programy
    • Prvý semester 2012: Legislatívny návrh pre finálnu verziu EVAC
    ]]>
    https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/eu-zacina-budovat-europsku-verziu-mierovych-zborov-017330/feed/ 0
    Predsednícke defilé https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/predsednicke-defile-016488/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/predsednicke-defile-016488/#respond Wed, 12 Jan 2011 10:38:48 +0000 Na pôde Európskeho informačného centra, v utorok 11.1., bilancovali diplomati predsedníctva Španielska a Belgicka, predstavený bol program súčasného maďarského predsedníctva a naznačené oblasti záujmu poľského predsedníctva.

    Španielsko odviedlo dobrú prácu ako prvé predsedníctvo, ktoré sa muselo prispôsobiť novým inštitúciám podľa Lisabonskej zmluvy. Chargé d’affaires Iago Gil Aguado z španielskeho veľvyslanectva na Slovensku pogratulovať Slovensku k menovaniu Miroslava Lajčáka na post výkonného riaditeľa pre Rusko, východné susedstvo a západný Balkán v rámci štruktúry Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

    Španielsko, Belgicko a Maďarsko sú súčasťou jedného tria predsedníctiev. Za svoje úspechy toto trio považuje podľa španielskeho diplomata rozšírenie bezvízového styku pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko, či udelenie kandidátskeho štatútu pre Čiernu Horu.

    Pre Belgicko, ktoré je zakladajúcou krajinou EÚ, išlo v poradí už o 12. predsedníctvo, ktoré, ako poznamenal veľvyslanec Alain Cools, zvládlo aj napriek tomu, že sa v krajine od volieb nepodarilo sformovať vládu. Pod belgickou taktovkou sa podarilo nájsť kompromis v otázke budúcoročného rozpočtu EÚ (kde na seba narážali rozličné predstavy EP a členských štátov o jeho navýšení). Viedli sa tiež finále rokovania o znení nariadenia o Európskej občianskej iniciatíve.

    Medzi ďalšie úspechy ostatného obdobia zaradil dohodu o „Európskom semestri“, regulácii finančného sektora, vznik Európskej rady pre systémové riziká, dobudovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, dohodu o voľnom obchode s Južnou Kóreou a smernicu o boji proti fačovaným liekom.

    Oficiálny program maďarského predsedníctva pod názvom Silná Európa (Strong Euroe) je k dispozícii na oficiálnej stránke. Jeho súčasťou je podľa veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku Antala Heizera okrem iného aj dôraz na ľudský faktor v zmysle dodania „ľudskej tváre európskej integrácii“.

    Pokiaľ ide o mediálny zákon, podľa veľvyslanca platí, čo povedal v piatok premiér Orbán, že ak Komisia identifikuje v legislatíve problém, Maďarsko zákon zmení. Komisia bude podľa vedúcej Stáleho zastúpenia Európskej komisie  Andrei Elshekovej-Matisovej sledovať vývoj v Maďarsku, a skúma maďarský zákon z hľadiska súladu s európskou smernicou o audiovizuálnych službách.

    Veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku Andrzej Krawczyk uviedol, že oficiálne začali prípravy na poľské predsedníctvo (ktoré začne v lete 2011) až v januári 2010, od mája potom prebiehali konzultácie o programe s ďalšími partnermi. Poľsko odštartuje nové trio predsedníctiev – Poľsko – Dánsko – Cyprus. Poľské priority budú predstavené len pár dní pred  samotným začiatkom, „pretože teraz je dôležité predsedníctvo Budapešti“, ktoré plánujú Poliaci pozorne sledovať.

    Sú však isté línie, ktorými sa predsedníctvo bude určite zaoberať. Medzi ne radí „únikovú stratégiu z krízy“, vzťahy v rámci Východného partnerstva, energetickú politiku, diskusiu o obrannej a bezpečnostnej politike a samozrejme finančná perspektíva Únie na ďalších sedem rokov.

    Priority Komisie

    Z pohľadu Európskej komisie je pre rok 2011 dôležitých 5 priorít, ktoré komunikuje jednotlivým predsedníctvam.

    • udržateľné oživenie po hospodárskej kríze
    • rast pre zamestnanosť (realizácia stratégie EÚ 2020). Európska komisia má ambíciu dostať podstatu tejto stratégia viac do povedomia širšej, aj laickej verejnosti, pretože ako hovorí vedúca zastúpenia EK Andrea Elscheková –Matisová „nie je to niečo, čo bolo rozhodnuté v Bruseli, ale niečo čo pomôže Slovensku“. Plánuje sa preto aj séria podujatí a seminárov, ktorá má dať odpoveď na otázku, kde sa Slovensko pohľadu cieľov a vlajkových iniciatív stratégie nachádza a ako je nastavená jeho trajektória.
    • Nová podoba európskeho rozpočet, ktorá by mala odrážať snahu sledovať cieel EÚ 2020
    • Občianska agenda
    • Posilnenie EÚ na svetovej scéne

    Rok dobrovoľníctva

    Rok 2011 bol v Európskej únii vyhlásený za Európsky rok dobrovoľníctva. Podľa Elschekovej-Matisovej je chystaná informačná kampaň o dobrovoľníckej práci na Slovensku opodstatnená. V Európe sa dobrovoľníctvu venuje každý 5 človek, na Slovensku je to 10 až 19 ľudí, zväčša ide o mladé ženy  vo veku 15 až 30 rokov angažujúce sa v sociálnej oblasti alebo oblasti životného prostredia.  Na Slovensku chýba legislatívny rámec pre dobrovoľnícku prácu, potrebné je tiež zabezpečenie základnej infraštruktúry , udržateľné financovanie dobrovoľníckych organizácií a v neposlednom rade pochopenie a spoločenské docenenie dobrovoľníctva.

    ]]>
    https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/predsednicke-defile-016488/feed/ 0