Návrh ministerstva životného prostredia počíta s tým, že do Envirofondu poputuje aspoň 50 percent príjmov z predaja emisií namiesto dnešných 20 percent. A časť výnosov sa do slovenskej energetiky vráti v podobe financií pre zelené projekty vrátane transformácie hornej Nitry.
Štátna pomoc sa bude týkať len nákladov spojených so zvýšenými cenami energií v dôsledku zapojenia sa výrobcov elektriny do Európskeho systému obchodovania s emisiami.
Výrobcovia chemikálií, hliníka a ocele budú chránení pred presunom výroby do krajín s nižšími environmentálnymi štandardmi aj po roku 2020, potvrdila Európska komisia.
Zástupcovia viac než 190 krajín sa v nedeľu (8. február) zišli v Ženeve, aby pokračovali v rokovaniach o ambicióznej klimatickej dohode OSN, ktorá má byť prijatá na konferencii v Paríži v decembri tohto roku.
Europoslanci stiahli návrh reformy systému obchodovania s emisiami, ktorý by umožnil zavedenie stabilizačnej rezervy už v roku 2019. Ceny emisií klesajú.
V bruselských kuloároch obiehajú viaceré pozičné dokumenty členských štátov, ktoré naznačujú hlboké rozdiely medzi predstavami jednotlivých krajín o pripravovanej energetickej únii.
Európsky parlament chce reformu Európskeho systému obchodovania s emisiami zaviesť čo najskôr. Cena tony emisií CO2 by sa tak mohla zvýšiť zo súčasných 5 na 30 eur. Ťažký priemysel požaduje ochranné opatrenia.
Ani solidárne nastavený systém pre nízko príjmové členské štáty neovplyvní odmietavú pozíciu Slovenska a ďalších krajín k záväzným cieľom EÚ v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov do roku 2030
Správa troch environmentálnych organizácií Greenpeace, WWF a Climate Action Network, tvrdí, že Poľsko láta z príjmov z emisných povoleniek rozpočtový deficit a podporuje fosílne palivá. To je podľa nich v rozpore s klimatickou politikou únie.
Environmentálni aktivisti chcú na svetlo sveta priniesť veľkú tému o tom, či má Európa nasledovať príklad Kalifornie a dostať cestnú dopravu na jednotný trh únie s emisiami oxidu uhličitého.
Veľká Británia sa zasadzuje za hĺbkové reformy v systéme obchodovania s emisiami v EÚ, ktoré budú výraznejšie ako tie, ktoré predložila Komisia. Uprednostňuje riešenie v podobe zrušenia stoviek miliónov emisných povoleniek.
Komisia vybrala projekty, ktoré bude financovať z balíka peňazí pochádzajúceho z príjmov z predaja emisných kvót. Znečisťovatelia sa tak stávajú hybnou sila rozvoja nových iniciatív pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Uhlíkové emisie zo zariadení v systéme emisného obchodovania EÚ klesli minulý rok najmenej o 3 %. ETS však stále trpí nadbytkom povoleniek na strane ponuky, ich počet sa vyšplhal na úroveň 2,1 miliardy ton uhlíka.