TÉMA: Európske štrukturálne a investičné fondy Archives

Prínos eurofondov pre ochranu prírody je neodškriepiteľný. Čerpanie je však nutné zefektívniť. Mnohé samosprávy či menšie organizácie totiž administratívnu náročnosť prípravy projektov nie sú schopné zvládnuť, zhodli sa odborníci.   EURACTIV Slovensko sa odborníkov na eurofondy, členov monitorovacieho výboru operačného programu …

Mestá Banská Bystrica a Zvolen možno prídu o eurofondy na udržateľný mestský rozvoj, hoci splnili kritérií pre čerpanie európskych peňazí, ktoré nastavilo ministerstvo regionálneho rozvoja. Remišovej rezort ale v ich spojení vidí silnú aglomeráciu, ktorá bude protiváhou Bratislave a Košiciam.

Kraje, mestá a obce v súčasnosti tvoria spoločné stratégie pre čerpanie budúcich eurofondov. Podľa prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska sa do príprav zatiaľ aktívne zapájajú zhruba dve tretiny primátorov a starostov. Čerpanie eurofondov určených na regionálny rozvoj bude mať v novom …

Za sedem rokov Slovensko v tomto programovom období nestihlo využiť ani 50 percent dostupných eurofondov. Zvyšok musí dočerpať za tri roky. Doteraz pre neschopnosť vyčerpať všetky prostriedky z fondov EÚ krajina prišla o 548 miliónov eur.

Vypočujte si záznam prvého panelu online konferencie: „Ako dostať eurofondy do územia“. 

Ministerstvo regionálneho rozvoja samosprávam sľubuje, že o nové eurofondy nebudú musieť súťažiť, ale budú môcť slobodne rozhodovať, ako ich vo svojom území využijú. 

Ani tesne pred koncom programového obdobia nedostali Miestne akčné skupiny na svoje projekty ani euro. Rozvoj územia financovaný z eurodotácií sa podľa nich neuskutočňuje. Hovoria o frustrácii a katastrofe, ktorá môže skončiť finančným kolapsom viacerých akčných skupín. 

Samosprávne kraje a rezorty zdravotníctva a kultúry sú nespokojné s návrhom ministerstva regionálneho rozvoja, podľa ktorého by v budúcom programovom období mali byť vylúčené z riadenia eurofondov. Argumenty Remišovej rezortu pre tento krok považujú za účelové a povrchné. 

Dekarbonizácia ekonomiky, vodovody a kanalizácie, odpadové hospodárstvo, príprava na zmenu klímy a udržateľnú mobilita, budú podľa expertov ministerstva regionálneho rozvoja kľúčové oblasti, na ktoré by sa v eurofondovom období mali zamerať samosprávy. 

Ako Slovensko zainvestuje budúce eurofondy v doprave? Pre Európsku komisiu je prioritou  železničná infraštruktúra, slovenská vláda má na prvom mieste dostavbu diaľničného spojenia.

Výber oblastí, do ktorých v najbližších siedmich rokoch poputujú európske peniaze, stojí aj na slovenských expertoch. V oblasti informatizácie by financovanie podľa nich potrebovali hlavne oblasti budovania kapacít, inovačná podpora pre malé podniky, ale aj digitálna prepojiteľnosť.

Plán ministerky regionálneho rozvoja Veroniky Remišovej, ako zabrániť prepadu viac ako 100 miliónov eur z fondov EÚ určených pre rozvoj regiónov podľa samospráv zatiaľ nie je dostatočný. Expertka na eurofondy za prínosné považuje iba odstránenie viacstupňovej kontroly verejného obstarávania. 

Zo správy OLAF vyplýva, že nezrovnalosti v čerpaní sa týkajú takmer štvrtiny eurofondov. Podľa kontaktného útvaru OLAF na Slovensku je to výsledok vysokej aktivity kontrolných orgánov. Slovenské štatistiky ukazujú hlavne na chyby v žiadostiach o dotácie a verejnom obstarávaní. 

Európska komisia sa faktami pokúša vyvrátiť 10 vybraných mýtov, ktoré v Únii najčastejšie zaznievajú o kohéznej politike EÚ.

Igor Matovič spochybnil podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním pravidiel právneho štátu. Krajiny, ktoré to navrhujú, si podľa neho „chcú riešiť ešte nejaký iný ako ekonomický problém“. Pokus podľa neho nebude úspešný, pretože poľský a maďarský premiér s takouto kondicionalitou nikdy nebudú súhlasiť.

Finančné opravy projektov financovaných z eurofondov mali za posledných 14 rokov hodnotu takmer miliardu eur. Väčšinu pochybení majú podľa podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej na svedomí štátne orgány. Štát musí tieto korekcie zaplatiť zo svojho rozpočtu. 

Okrem oblastí, kde Slovensko neplní záväzky voči Únii, by vláda podľa ochranárov pre budúce programové obdobie mala prijať pravidlá, aby žiadna verejná investícia nepriniesla negatívne dopady na prírodu a klímu - napríklad zvýšením podielu zelených verejných obstarávaní.

Programové vyhlásenie vlády avizuje radikálne zníženie počtu operačných programov, ako aj počtu úradov, ktoré budú zapojené do procesu rozhodovania o eurofondoch.

Riadiace orgány, teda ministerstvá, podľa Najvyššieho kontrolného úradu nedodržiavajú lehoty pri kontrole verejného obstarávania. Zvyšuje sa tým riziko nevyčerpania dostupných peňazí z fondov EÚ. 

Podľa úradu podpredsedníčky vlády je možné na boj s ochorením COVID-19 použiť aj peniaze z eurofondov, ktoré už boli zazmluvnené. Úrad to bude zvažovať v prípade projektov, ktoré „znesú odklad, respektíve ich pozastavenie nespôsobí zásadné škody“.

Nová vláda bude musieť čo nejskôr riešiť diskrimináciu vo vzdelávaní. Slovensku pre pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí na školách hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Problém zatiaľ nevyriešil školský zákon ani eurofondové projekty. 

Slovensko má podľa Veroniky Remišovej k dispozícii štyri miliardy eur nevyčerpaných eurofondov. Ministerstvá vykonajú audit, aby zistili, ako peniaze využiť na zmiernenie krízy spojenej s ochorením COVID-19. 

Pomalé čerpanie eurofondov v predošlom roku môže Slovensku paradoxne pomôcť s investíciami na zmierňovanie škôd spôsobených ochorením COVID-19. Komisia novej vláde teoreticky umožňuje na tento účel použiť aj všetky doposiaľ nevyčerpané peniaze z fondov EÚ.

Slovensko sa snaží znížiť znečistenie ovzdušia aj prostredníctvom eurofondov. Domácnosti môžu využiť kotlíkové dotácie na výmenu starých kotlov za kotly na zemný plyn. Dotácie by mali smerovať do oblastí s najšpinavším vzduchom, energetickú chudobu zatiaľ neriešia.