Technologické firmy majú odpovede na súčasné problémy médií, napríklad nedostatok dôvery alebo financovania. Novinári ale technológov berú ako mechanikov, tí zase nie sú zvyknutí na kultúru hrubej kritiky. Pomôcť môžu inovačné inkubátory.
VOĽBY 2020 | Politické strany v predvolebných programoch stavili v oblasti digitalizácie na riešenia problémov, ktoré už väčšina Európy prekonala. Konkrétnu víziu o budúcom rozvoji nových sietí, či bezpečnosti digitálneho prostredia u nás, väčšina z nich predstavu nemá.
Experti z NATO skúmali, ako sociálne siete pristupujú k falošným účtom, ktorých aktivity si možno kúpiť. Za pár eúr sa stále neregulovane predávajú tisíce „like-ov“ a zdieľaní. Ročne takýto „marketing“ vygeneruje takmer 1,2 miliardy eur. Samoregulácia platforiem nefunguje, tvrdia.
Rozširovanie škály nepravdivých a zavádzajúcich informácii v online priestore núti aktívnu spoločnosť hľadať nové druhy nástrojov na obranu. Rovnako rýchlo však narastajú výzvy, ohrozujúce úspech zápasu.
Odborníci prízvukujú, že boj proti šíreniu falošných správ bude vždy iba reakčný, keďže agendu dňa tvoria iní. Napriek tomu odporúčajú aktívne sa do diskusií zapájať, vyvracať nepravdu, no sústrediť sa aj na budovanie vlastnej informačnej imunity.
Ak sú obyvatelia schopní uveriť aj bizarnostiam falošných správ, ich nedôvera voči vláde a štátnym inštitúciám musí byť hrozivá, tvrdí česká europoslankyňa MARKÉTA GREGOROVÁ.
Ak je niekto hrdým vlastencom, budovať pravdivú komunitu by sa mal snažiť aj v online priestore, hovorí expert na boj z dezinformáciami, TOMÁŠ KRIŠŠÁK.
Techniky na boj proti dezinfromáciám sú zväčša reaktívne, keďže falošný naratív nastavuje niekto iný. Pre riešenie tohto komplexného problému existujú iba komplexné riešenia, odborníci odporúčajú poukazovať na predpojatosť tých, ktorí im podľahnú.
Podľa neurovedca z parížskej univerzity musíme aj v oblasti tvorby a šírenia falošných správ stavať najmä na skutočných dátach. „Len tak presvedčíme politikov, aby sa téme venovali,“ hovorí. Solídny výskum však v tejto oblasti v Európe takmer neexistuje.
Hoci od diplomatov očakávame, že budú aktívne participovať na odhaľovaní falošných správ o zahraničnopolitických témach, nastavené štruktúry od zamestnancov nevyžadujú plnenie takýchto cieľov.
Hoci sa sociálne siete stali zdrojom informácii väčšiny Slovákov, štátne inštitúcie sa zatiaľ iba učia, ako ich správne využívať. Napriek tomu sú aktivity bezpečnostných inštitúcii, ktoré majú zabezpečovať prípravu štátu aj občanov na hybridné hrozby, minimálne.
Rýchlosť technologického rozvoja vo svete musela v roku reflektovať intenzívnejšie aj EÚ. Odchádzajúci rok priniesol na kontinent mnohé novinky v oblasti digitálnej legislatívy, no nie všetky boli prijaté s pochopením.
Kauza Cambridge Analytica tento rok otriasla americkou demokraciou. Rovnaké nebezpečenstvo môže hroziť aj Európskej únii v májových voľbách do Európskeho parlamentu. Komisia na hrozbu odpovedá balíčkom opatrení, pracovnými skupinami aj novými reguláciami.
Talianska vláda navrhla zmenu zákona o povinnom očkovaní. Rodičom síce uľahčí život, no podľa viacerých lekárov, môže spôsobiť návrat niektorých chorôb. Krajina pritom minulý rok čelila obrovskej epidémii osýpok.
Napriek tomu, že sú krajiny Vyšehradskej štvorky cieľom mnohých hybridných útokov, ktoré sa snažia ovplyvňovať ich spoločnosti, žiadna zo štvorice krajín nemá jednotnú alebo koordinovanú politiku boja proti falošným spravodajským a dezinformačným kampaniam.
Jeff Moss je skúseným hackerom a zakladateľom dvoch z najväčších konferencií v oblasti počítačovej bezpečnosti na svete. Ak sa chcú Európania vyhnúť americkým volebným scenárom, energiu by mali sústreďovať tam, kde druhá strana nalieva najviac peňazí, hovorí.
Šéf spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg sa v utorok (23. mája) v Európskom parlamente v Bruseli ospravedlnil za to, že Facebook nedokázal zabrániť zneužitiu niektorých svojich internetových nástrojov.
Koncom apríla navrhla Európska komisia nové opatrenia na boj proti dezinformáciám šíreným online. Jej oznámenie výslovne spomína Rusko, a to aj napriek nesúhlasu niekoľkých eurokomisárov menovať krajiny podieľajúce sa na šírení dezinformácií.
Podľa rozsiahlej štúdie Massachusettského technologického inštitútu (MIT), ktorá bola minulý týždeň publikovaná v časopise Science, sa falošné správy na sociálnej sieti Twitter šírili sedemkrát rýchlejšie.
Začiatkom januára vydala skupina vedcov z troch prestížnych univerzít štúdiu, ktorú akademická obec označila za prvú vedeckú prácu o americkom vystavení falošným správam počas prezidentských volieb v roku 2016, založenú na dátach.
Vo Francúzsku sa chcú zamerať na sponzorovaný obsah a väčšie zapojenie súdov. Strategický dokument Európskej komisie zatiaľ prechádza verejným pripomienkovaním.
Až 360 miliónov Európanov na prácu, štúdium, nakupovanie alebo kontaktovanie ľudí denne využíva internet. Dokončenie Jednotného digitálneho trhu ostáva preto pre Európsku úniu jednou z najhorúcejších priorít.
Nové oddelenie ruského ministerstva obrany, ktoré má na starosti propagandu a kybernetickú vojnu, má asi tisíc zamestnancov a rozpočet 300 miliónov eur. Angažuje sa aj v ovplyvňovaní francúzskych prezidentských volieb, píše EurActiv Francúzsko.