Po Dánsku, ktoré zakázalo nosenie buriek a nikábu, teraz hovoria o moslimských ženských odevoch aj v Spojenom kráľovstve. V iných krajinách Európy ale moslimský ženský odev tiež rozdeľuje spoločnosť, hoci počty žien, ktoré ich nosia, sú minimálne.
Európsky súd pre ľudské práva v utorok podporil belgický zákaz nikábu – oblečenia zakrývajúceho celú tvár, okrem očí – na verejnosti. Nazval ho „potrebné v demokratickej spoločnosti“.
Plán rakúskej vlády zakázať plnú pokrývku tváre vyvolal v krajine diskusiu. Ozývajú sa hlasy, že zákaz náboženských symbolov vo verejných školách by sa mal týkať aj krížov.
Január bol plný dramatických zmien. Teroristické útoky v Paríži spustili lavínu islamofóbie po celej Európe, nepokoje na východe Ukrajiny sa stávajú čoraz krvavejšími a ECB odštartovala bezprecedentný nákup štátnych dlhopisov krajín Eurozóny. Podrobnosti v našom prehľade.
V Nemecku sa trend odmietania islamu posilňuje, využívajú to nové politické sily. Stredajší masaker používa vo svojej anti-imigračnej rétorike už aj britský UKIP.
Útok na redakciu francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo môže prehĺbiť obavy z moslimskej menšiny a zintenzívniť nedávne protesty, ktoré sa voči nej objavili najmä v Nemecku.
Na Európsky súd pre ľudské práva sa obrátili štyria Briti, ktorí tvrdia, že im ich zamestnávatelia odopreli právo na náboženskú slobodu. Tí im napríklad kázali odložiť na pracovisku z krku kríž.
Lídri náboženských komunít v Európe a predstavitelia Európskej únie na podnet predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa diskutovali o medzigeneračnej solidarite a demografických výzvach, ktorým Európa dnes čelí.
V dánskom meste Aarhus sa v sobotu stretlo niekoľko európskych krajne pravicových organizácií, aby spoločne protestovali proti islamizácii Európy. Na dlho avizované stretnutie prišlo nakoniec len niekoľko stoviek extrémistov, ktorých počtom niekoľkonásobne prevýšili ich odporcovia.
Rada Európy, najstaršia európska inštitúcia, ktorá sa špecializuje na ľudské práva, včera (20. júla) ostro kritizovala zákony prijaté Francúzskom a Belgickom, ktoré zakazujú ženám zahaľovať tvár do šatky alebo závoja.
Po zverejnení v úradnom vestníku krajiny začne od 23. júla platiť belgický zákon zakazujúci nosiť burku, závoj, ktorý okrem očí zakrýva celú ženskú tvár.
Hanlivé vyjadrenia na adresu moslimských imigrantov a poznámka, že v Nemecku nie je miesta pre viac ľudí z „cudzích kultúr“ z úst koaličného partnera Angely Merkelovej vyvolali v krajine vlnu pobúrenia.
Po prvýkrát od druhej svetovej vojny v Holandsku zrejme vznikne menšinová vláda. Stredopravý kabinet majú tvoriť liberáli Marka Rutteho (VVD) a kresťanskí demokrati (CDA). Parlamentnú väčšinu mu má zabezpečiť krajne pravicová Strana pre slobodu (PPV) antiislamistu Geerta Wildersa.
Geert Wilders, kontroverzný líder holandskej Strany slobody, ktorá si v nedávnych parlamentných voľbách výrazne polepšila, sa rozhodol založiť protiislamskú alianciu, ktorej cieľom je poukazovať na „radikálnosť a netoleranciu mnohých Moslimov v západných krajinách“.
Holandská tajná služba AIVD reaguje novou výročnou správou na nedávnu vlnu kritiky, že sa pri svojej činnosti príliš spolieha na informácie z „druhej ruky“ a nedostatočne reaguje na nové hrozby krajiny- najmä islamský radikalizmus či špionáž zo strany tretích krajín.
Belgicko sa možno stane prvou európskou krajinou, ktorá zakáže nosenie islamského závoja na verejnosti. Tamojší parlament bude o tomto kroku hlasovať pravdepodobne na konci apríla. V prípade schválenia začne zákaz platiť už v lete.