Minulý rok bol v Európe najteplejším zaznamenaným. Podľa satelitného programu Copernicus bola priemerná teplota o 0,4 stupňa vyššia, než v 2019. V globálnom meradle sa predchádzajúci rok vyrovnal doteraz najteplejšiemu roku 2016.
Čínsky systém obchodovania s emisiami začne fungovať vo februári, oznámilo ministerstvo životného prostredia. Vstúpi naň viac ako 2 200 firiem, emitujúcich cez 26 000 ton skleníkových plynov ročne.
Podľa taxonómie pre zelené financie budú mať po roku 2025 prístup k zeleným investíciám len automobily s nulovými emisiami. Výrobcovia plány kritizujú.
Verejné výdavky Slovenska na ochranu životného prostredia sú porovnateľné s krajinami EÚ. Viac ako dve tretiny výdavkov Ministerstva životného prostredia pochádza z fondov EÚ. Z nich väčšina ide na environmentálne projekty v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Slovensko sa snaží znížiť znečistenie ovzdušia aj prostredníctvom eurofondov. Domácnosti môžu využiť kotlíkové dotácie na výmenu starých kotlov za kotly na zemný plyn. Dotácie by mali smerovať do oblastí s najšpinavším vzduchom, energetickú chudobu zatiaľ neriešia.
Podľa čiastkových štatistík počet vegánov a vegetariánov v Európe rastie. Vegánska diéta je priaznivejšia ku klíme: hlavným zdrojom CO2 z poľnohospodárstva je živočíšna výroba.
Podľa najnovšieho eurobarometra označilo imigrantov ako svoju najväčšiu obavu až 34 percent Európanov. Klimatických zmien sa obáva 22 percent opýtaných. Optimizmus voči EÚ je podľa rovnakého prieskumu najvyšší za ostatných päť rokov.
Horúčavy prinášajú Európe aj rozsiahle lesné požiare. Za prvých šesť mesiacov horeli lesy osemkrát častejšie, než v predchádzajúcich desiatich rokoch, oheň zničil päťkrát väčšiu rozlohu lesa. Júl bude ešte horší.
Pre viac ako dvesto európskych miest bol rok 2018 najhorúcejším od roku 1990. Prieskum siete European Data Journalism Network ukázal, že mestá sa na stále častejšie horúčavy pripravujú pomaly.
Podiel dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ rastie. Asi tretinu emisií z dopravy vyprodukuje nákladná a autobusová doprava. Na Slovensku je to 45 percent.
Viac zelene, menej betónu, vegetačné strechy či viacúčelové protipovodňové opatrenia. A hlavne zapojenie všetkých obyvateľov. Holandské mestá ukazujú metropole Slovenska, ako sa brániť pred prívalovými dažďami.
Obyvatelia miest už teraz pociťujú klimatické zmeny intenzívnejšie ako vidiečania. Riešenie narastajúcej krízy sa ale nenachádza v konceptoch súčasnosti, hovorí odborníčka na verejné priestory MILOTA SIDOROVÁ.
Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.
Envirorezort zverejnil aktualizovanú stratégiu adaptácie na klimatické zmeny. V energetike zdôrazňuje úlohu obnoviteľných zdrojov a zemného plynu, jadrovú energiu nespomína.
Väčšina krajín EÚ neplní sľuby znižovania emisií, ku ktorým sa zaviazali v Parížskej dohode. V rankingu environmentálnych organizácií sa 23 z 28 krajín nachádza v kategóriách „zle“ a „veľmi zle“.
Implementácia Parížskej klimatickej dohody bude podľa investorov viesť niektoré krajiny k zavedeniu špeciálnej dane na živočíšne produkty. Píše partner siete EURACTIV, edie.net.
V utorok vydala OSN výročnú správu o pokroku v redukcii emisií skleníkových plynov. Výsledok nie je dobrý: krajiny splnili len tretinu z toho, čo je potrebné na dosiahnutie dohodnutého zníženia emisií.
Šanca, že sa globálne otepľovanie podarí zastaviť do konca storočia pod hranicou dvoch stupňov Celzia, je asi päťpercentná, tvrdí nová klimatická štúdia.