TÉMA: kohezna politika
EÚ v regiónoch: Kam smerujú peniaze z politiky súdržnosti? (VIDEO)
Politiku, ktorá tradične slúži hlavne na strieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, v budúcom sedemročnom období čakajú viaceré zmeny. Okrem zníženia jej rozpočtu, Európska komisia počíta aj s novým systémom prerozdeľovania eurofondov medzi jednotlivé regióny.
Aké je miesto strednej a východnej Európy v ďalšom rozpočte EÚ?
Krajinám strednej a východnej Európy sa otvára viacero možností, ako získať nové finančné prostriedky z nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. V rokovaniach o jeho budúcej podobe musia zabudnúť na vzájomné nezhody, píše VLADISLAVA GUBALOVÁ.
Návrh dlhodobého rozpočtu Únie je málo ambiciózny
Dlhodobý rozpočet EÚ pre roky 2021 až 2027 by mal byť minimálne na úrovni 1,3 percenta HDP Únie, tvrdí predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru LUCA JAHIER.
Európsky dvor audítorov volá po vyššej hodnote za peniaze v eurofondoch
Slovensko má aj v tomto programovom období problém s pomalým čerpaním eurofondov. Pri rýchlom dočerpávaní pred koncom programového obdobia však hrozí neefektívne využitie finančných prostriedkov, varujú európski audítori.
Cesta históriou politiky súdržnosti Európskej únie (VIDEO)
Kohézna politika, označovaná aj ako politika súdržnosti, podporuje rozvoj zaostávajúcich regiónov, ale aj rozmach inovácií a podnikania v tých vyspelejších.
Každý kraj má vlastné problémy, potreba budovania infraštruktúry je ale všade rovnaká
Komisiou navrhované investičné priority politiky súdržnosti EÚ hodnotia slovenské samosprávne kraje kladne. Kľučovú úlohu eurofondov však vidia v budovaní dopravnej infraštruktúry.
Budúci rozpočet EÚ: Investícia do vlastnej udržateľnej budúcnosti?
Návrh európskeho dlhodobého rozpočtu podporuje zelenú ekonomiku, je ale potrebné dohliadnuť na to, aby znižovanie emisií nezostalo len na papieri, píše BARBORA URBANOVÁ.
Eurofondy po roku 2020: Ako sa na návrh Komisie pozerajú slovenské kraje?
Slovenské samosprávne kraje vítajú zjednodušené pravidlá čerpania európskych dotácií a väčšiu flexibilitu pri ich riadení. Dúfajú, že sa ešte podarí zvrátiť avizované zníženie miery spolufinancovania zo strany EÚ pri eurofondových projektoch.
Rozpočet EÚ po roku 2020: V4 je v postojoch jednotná, Slovensko čiastočne vybočuje
Menej eurofondov po roku 2020 je daňou za hospodársky úspech krajín Vyšehradskej štvorky. Aby zníženie nebolo až tak bolestivé, sú ochotné do európskeho rozpočtu prispievať viac.
Rakúske predsedníctvo chce nakopnúť budovanie bankovej únie aj diskusie o rozpočte EÚ
V hospodárskej a finančnej oblasti čaká na rakúske predsedníctvo v Rade EÚ viacero veľkých výziev, ktorých riešenia sa v posledných rokoch odsúvali.
Slovensko preberá predsedníctvo vo V4. Aký je jeho plán a čo v ňom chýba?
Vyšehradská skupina je vo viacerých oblastiach rozdelená. Na programe nadchádzajúceho slovenského predsedníctva sa to prejavuje tak, že v týchto otázkach je málo konkrétny alebo príliš ambiciózny.
Slovensko vďaka eurofondom píše úspešný príbeh, vyhlásil eurokomisár Oettinger
Slovenská ekonomika sa do roku 2020 môže dostať na úroveň priemeru európskej dvadsaťosmičky, myslí si eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger.
Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom
Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie.
Európsky parlament trvá na väčšom dlhodobom rozpočte EÚ, ako navrhuje Komisia
Navrhované rozpočtové škrty v kohéznej a poľnohospodárskej politike sú podľa Európskeho parlamentu vyššie, ako pôvodne avizovala Komisia.
Dlhodobý rozpočet Únie: Komisia chce Slovensku zoškrtať eurofondy o vyše tri miliardy eur
Škrty v kohéznej politike po roku 2020 by sa podľa Európskej komisie mali najviac dotknúť krajín Vyšehradskej štvorky. Môže za to ich hospodársky rast, ale aj presun peňazí z fondov EÚ do regiónov postihnutých migračnou a finančnou krízou.
Škola otvorená všetkým? Inklúziu rómskych detí Slovensko financuje hlavne z eurofondov
Národný projekt Škola otvorená všetkým podporuje model inkluzívneho vzdelávania v materských a základných školách. Na riešenie problému so segregovaným vzdelávaním detí z rómskych komunít však eurofondy nestačia. Potrebná je politická vôla.
Budúci dlhodobý rozpočet Únie: Aké riziká pre Slovensko vidí slovenská vláda?
Slovenský rezort diplomacie očakáva, že zmena pravidiel pre prerozdeľovanie peňazí z fondov EÚ bude pre Slovensko disproporčne vysoká. V rokovaniach o budúcom viacročnom finančnom rámci sa to bude snažiť zvrátiť.
Ivan Korčok k budúcemu rozpočtu Únie: Obeťami škrtov nesmú byť najzaostalejšie regióny
Prijatie nového dlhodobého rozpočtu EÚ ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu je veľmi neisté, ukázalo zasadnutie Rady EÚ pre všeobecné záležitosti.
Europoslanec Van Nistelrooij: Kohézia ostáva pilierom EÚ aj napriek rozpočtovým škrtom
Rozpočtové škrty, ktoré navrhuje Komisia, sa vykompenzujú zvýšením vnútroštátneho spolufinancovania, uviedol holandský europoslanec LAMPERT VAN NISTELROOIJ.
Maroš Šefčovič: Zaostrené na „národné“ rozpočtové obálky
Je nutné, aby celkový pokles peňazí na kohéziu niesli členské krajiny proporčne, férovo, píše MAROŠ ŠEFČOVIČ.
Nemôžeme sa prizerať, ako sa oslabovanie právneho štátu šíri do ďalších krajín, hovorí český europoslanec
Do spoločného rozpočtu EÚ by podľa LUDĚKA NIEDERMAYERA mali smerovať peniaze z digitálnej dane. Nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ považuje za lepšiu a politicky priechodnejšiu cestu ako navyšovanie národných príspevkov.
Lepšiu Európu s menším rozpočtom nevybudujeme, tvrdí skupina členských štátov
Viacero členských štátov je pripravených zvýšiť vlastné príspevky do spoločného rozpočtu EÚ. Chcú tak posilniť financovanie nových priorít EÚ ale i zachovať súčasnú obálku pre politiku súdržnosti či spoločnú poľnohopodársku politiku.
Európske peniaze za právny štát: Politický nátlak na členské štáty alebo nevyhnutnosť?
ŠPECIÁL / Názory na nový mechanizmus z dielne Komisie, podľa ktorého by sa čerpanie peňazí z rozpočtu EÚ podmieňovalo doržiavaním zásad právneho štátu, sa medzi slovenskými europoslancami líšia. Väčšina z nich sa obáva jeho finálneho nastavenia.