Návrat do čias pred pandémiou už nestačí, potrebujeme „nový normál“. Koronakríza preto nie je iba výzvou, ale aj príležitosťou, ktorú treba využiť, píše v komentári štátny tajomník rezortu diplomacie MARTIN KLUS (SaS).
Certifikáty po očkovaní sa ako návrh objavujú v európskej vakcinačnej stratégii, predstavenej začiatkom decembra. Najmä juhoeurópske krajiny sa na ne spoliehajú v súvislosti s letnou turistickou sezónou. Odporcovia však hovoria o delení obyvateľstva na základe zdravotného stavu.
Miera nezamestnanosti v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v novembri 2020 mierne klesla, a to na 8,3 percenta v prípade euroregiónu a na 7,5 percenta v celej Únii. Ukázali to v piatok údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.
Priority vlády by mali byť investovanie do ľudí, verejných služieb a do podnikateľského prostredia vrátane digitálnej infraštruktúry, píše DANIEL PRINZ z Harvard University.
Vakcinácia proti COVID-19 mala v EÚ začať symbolicky a spoločne, presne 27. decembra. Kým o deň skôr očkovali v Maďarsku, Nemecku aj na Slovensku, Belgičania a Íri budú očkovať až tento týždeň. Holanďania začnú až v januári.
Slovensko posiela Európskej komisii prvý návrh priorít na čerpanie takmer šiestich miliárd eur z Plánu obnovy EÚ. Návrh obsahuje päť hlavných oblastí, na ktoré sa budú sústrediť investície a reformy.
Slovensko by zo zvýhodnených pôžičiek, ktoré Komisia vypláca z protipandemického nástroja SURE, malo celkovo získať 631 miliónov eur. Požičané peniaze vláda chce použiť na schému na udržanie pracovných miest počas koronakrízy, takzvaný kurzarbeit.
Maďarsko a Poľsko blokujú dohodu o záchrannom pláne a európskom rozpočte aj po štvrtkovom videosummite. Lídri sa téme venovali len krátko, plánujú intenzívne presviedčať Budapešť a Varšavu, aby veto stiahli.
Vyjednávači nemeckého predsedníctva v Rade EÚ a Európskeho parlamentu (EP) dosiahli v stredu politickú dohodu o mimoriadnej legislatívnej iniciatíve s názvom REACT-EU. Nástroj uvoľní 47,5 miliardy eur z eurofondov pre členské štáty a regióny EÚ, ktoré boli najviac postihnuté koronakrízou.
Informácie o potenciálnej vakcíne proti chorobe COVID-19 môžu priniesť určitú úľavu, ekonomiku eurozóny však budú v najbližších mesiacoch zaťažovať nové obmedzenia, ktoré vlády prijali s cieľom zmierniť druhú vlnu pandémie nového koronavírusu.
Fiškálnu podporu pre ekonomiku eurozóny poškodenú pandémiou nového koronavírusu bude možno potrebné zvýšiť. Vplyv opatrení Európskej centrálnej banky počas druhej vlny pandémie je totiž limitovaný. Povedal to v utorok guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot.
Francúzsky europoslanec Pierre Larrouturou ohlásil 13-dňovú hladovku. Chce docieliť, aby Únia zo sedemročného rozpočtu uvoľnila viac peňazí pre zdravotníctvo, klímu a podporu zamestnanosti. Novým zdrojom prostriedkov podľa neho má byť celoúnijná daň z finančných transakcií.
Európski lídri plánujú ďalší mimoriadny videosummit ku koronakríze, konať sa má 19. novembra o šiestej večer. Chcú si vymeniť skúsenosti so zmierňovaním dôsledkov pandémie na zdravie a ekonomiku.
Hospodársky rast Slovenska v roku 2021 bude na úrovni 4,3 percenta HDP. Eurozóna bude rásť tempom 4,2 percenta HDP. Naznačili to vo štvrtok zverejnené jesenné ekonomické prognózy Európskej komisie.
Ministri financií eurozóny rokovali o ďalšom spoločnom postupe počas druhej vlny pandémie COVID-19. Zhodli sa, že Európa je „lepšie pripravená“ na následky koronakrízy ako na jar. K novému spoločnému stimulu pre ekonomiku sa stavajú zdržanlivo.
Vláda schválila návrh dohody o úvere medzi Európskou úniou a Slovenskom, ktorý má slúžiť na zmiernenie negatívnych následkov pandémie ochorenia COVID-19. Z požičaných peňazí schému na udržanie pracovných miest počas koronakrízy, takzvaný kurzarbeit.
Maďarsko potrebuje peniaze z eurorozpočtu a plánu obnovy na odstránenie následkov koronakrízy. Viktor Orbán si preto nemôže dovoliť zablokovať dohodu o rozpočte EÚ, myslí si maďarská europoslankyňa Anna Donáth.
Najproblémovejšie sa v Únii Európanom zdá ekonomická situácia, stav verejných financií a migrácia. 62 percent obyvateľov si myslí, že EÚ aj v čase pandémie prijme správne rozhodnutia pre budúcnosť.
Väčšina respondentov v prieskume Európskeho parlamentu súhlasila s tým, aby prístup k peniazom z rozpočtu EÚ mali iba štáty, ktoré dodržiavajú princípy právneho štátu.
Slovensko môže okrem grantov z Plánu obnovy EÚ čerpať úverovú pomoc v hodnote 6,7 miliárd eur. Vláda ale podľa ministerstva financií nemá o tieto pôžičky záujem. Argumentuje nejednoznačnými výhodami a tiež obmedzeniami EÚ pri účele využitia požičaných peňazí.
Nový prieskum, ktorý Výbor regiónov urobil, ukazuje, ako pandémia dopadá na rôzne regióny Európy. Zväčšuje rozdiely medzi mestami a vidiekom, medzi výkonnosťou vzdelávacích systémov a potápa európsky turizmus.