Podľa portugalského ministra plánovania Nelsona de Souza môžu tie členské štáty, ktorých plány obnovy schváli Európska komisia do apríla, získať prvé peniaze z koronakrízového fondu obnovy už v júni. Minister zdôraznil, že práce na bezproblémovom uvoľnení prostriedkov z Plánu obnovy EÚ a z Kohéznej...
Za prvý rok boja s pandémiou ochorenia COVID-19 urobila slovenská vláda podľa predbežného odhadu opatrenia v objeme 4,6 miliardy eur, teda 5,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Informoval o tom Inštitút finančnej politiky (IFP).
Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová považuje rok 2021 za rok hospodárskeho zotavenia. „Ekonomické zotavenie sa síce omeškalo, nezastavilo sa však,“ povedala pre francúzsky nedeľňajší týždenník Journal du Dimanche.
Krajiny V4 benefitujú z Nástroja EÚ pre budúce generácie (750 miliardový post-pandemický plán obnovy) a jeho jednotlivých programov. Nasledovná infografika ponúka prehľad národných alokácií aj niekoľko dát o tom, ako obyvatelia krajín V4 oceňujú úsilie a reakciu EÚ na pandémiu.
Krajiny Vyšehradskej skupiny by mali využiť túto krízu na štrukturálne zmeny a reformy trhu práce, vzdelávania a zdravotníctva. Mali by sa pozerať za horizont HDP a chopiť sa zelenej transformácie.
Pandémia koronavírusu naplno odhalila všetky slabiny krajín strednej Európy a postavila ich pod dosiaľ nepoznaný ekonomický spoločenský a sociálny tlak. Verejné politiky vo veľkej miere prešli do krízového režimu. Aké poučenia z prináša kríza Slovensku, Maďarsku, Poľsku a Českej republike?
Pandémia koronavírusu naplno odhalila všetky slabiny krajín strednej Európy a postavila ich pod dosiaľ nepoznaný ekonomický spoločenský a sociálny tlak. Verejné politiky vo veľkej miere prešli do krízového režimu. Aké poučenia z prináša kríza Slovensku, Maďarsku, Poľsku a Českej republike?
Návrat do čias pred pandémiou už nestačí, potrebujeme „nový normál“. Koronakríza preto nie je iba výzvou, ale aj príležitosťou, ktorú treba využiť, píše v komentári štátny tajomník rezortu diplomacie MARTIN KLUS (SaS).
Certifikáty po očkovaní sa ako návrh objavujú v európskej vakcinačnej stratégii, predstavenej začiatkom decembra. Najmä juhoeurópske krajiny sa na ne spoliehajú v súvislosti s letnou turistickou sezónou. Odporcovia však hovoria o delení obyvateľstva na základe zdravotného stavu.
Miera nezamestnanosti v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) v novembri 2020 mierne klesla, a to na 8,3 percenta v prípade euroregiónu a na 7,5 percenta v celej Únii. Ukázali to v piatok údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.
Priority vlády by mali byť investovanie do ľudí, verejných služieb a do podnikateľského prostredia vrátane digitálnej infraštruktúry, píše DANIEL PRINZ z Harvard University.
Vakcinácia proti COVID-19 mala v EÚ začať symbolicky a spoločne, presne 27. decembra. Kým o deň skôr očkovali v Maďarsku, Nemecku aj na Slovensku, Belgičania a Íri budú očkovať až tento týždeň. Holanďania začnú až v januári.
Slovensko posiela Európskej komisii prvý návrh priorít na čerpanie takmer šiestich miliárd eur z Plánu obnovy EÚ. Návrh obsahuje päť hlavných oblastí, na ktoré sa budú sústrediť investície a reformy.
Slovensko by zo zvýhodnených pôžičiek, ktoré Komisia vypláca z protipandemického nástroja SURE, malo celkovo získať 631 miliónov eur. Požičané peniaze vláda chce použiť na schému na udržanie pracovných miest počas koronakrízy, takzvaný kurzarbeit.
Maďarsko a Poľsko blokujú dohodu o záchrannom pláne a európskom rozpočte aj po štvrtkovom videosummite. Lídri sa téme venovali len krátko, plánujú intenzívne presviedčať Budapešť a Varšavu, aby veto stiahli.
Vyjednávači nemeckého predsedníctva v Rade EÚ a Európskeho parlamentu (EP) dosiahli v stredu politickú dohodu o mimoriadnej legislatívnej iniciatíve s názvom REACT-EU. Nástroj uvoľní 47,5 miliardy eur z eurofondov pre členské štáty a regióny EÚ, ktoré boli najviac postihnuté koronakrízou.
Informácie o potenciálnej vakcíne proti chorobe COVID-19 môžu priniesť určitú úľavu, ekonomiku eurozóny však budú v najbližších mesiacoch zaťažovať nové obmedzenia, ktoré vlády prijali s cieľom zmierniť druhú vlnu pandémie nového koronavírusu.
Fiškálnu podporu pre ekonomiku eurozóny poškodenú pandémiou nového koronavírusu bude možno potrebné zvýšiť. Vplyv opatrení Európskej centrálnej banky počas druhej vlny pandémie je totiž limitovaný. Povedal to v utorok guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot.
Francúzsky europoslanec Pierre Larrouturou ohlásil 13-dňovú hladovku. Chce docieliť, aby Únia zo sedemročného rozpočtu uvoľnila viac peňazí pre zdravotníctvo, klímu a podporu zamestnanosti. Novým zdrojom prostriedkov podľa neho má byť celoúnijná daň z finančných transakcií.