Kosovskí ľavicoví reformisti, ktorí sa hlásia k albánskemu nacionalizmu, vyhrajú parlamentné voľby. Naznačujú to prvé výsledky nedeľného (14. februára) plebiscitu.
Európska únia už obe balkánske krajiny pred premiestnením ambasád varovala. Nepriamo naznačila, že by mohlo ísť o prekážku v ich prístupových rokovaniach.
Lídri Srbska a Kosova sa za európskej mediácie v nedeľu spojili cez video. EÚ hovorí, že rozhovory, ktoré boli dlho na bode mrazu, sú „na dobrej ceste“.
V pozadí Thaçiho odmietnutia rokovať s predstaviteľom EÚ má byť boj na domácej politickej scéne. Neudržateľná dohoda so Srbskom, či problematická výmena území, ktorú napriek názorom Josepa Borrella otvorene kritizuje aj Lajčák, by mohli politicky pomôcť iba kosovskému prezidentovi.
Západné mocnosti "naliehavo" žiadajú od Srbska a Kosova, aby obnovili rokovania. Pokrok v zmierovacom procese by oba štáty priblížil k členstvu v Európskej únii.
Každoročné správy o pokroku šestice krajín západného Balkánu a Turecka na ceste k európskej integrácii priniesli tentokrát zásadnejšie návrhy. Šéfka európskej diplomacie prízvukuje, že reformy v krajinách treba oceňovať, nedostatočné uznanie môže totiž región frustrovať a odkloniť od európskej cesty.
Kosovské policajné zložky na Srbmi obývanom severe zasiahli proti organizovanému zločinu. Belehrad a Moskva hovoria o útoku na etnických Srbov a Bosniakov. Srbsko uviedlo armádu do stavu pohotovosti.
Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok Únie, v ostatnom období stráca balkánska krajina trpezlivosť. Brusel zatiaľ nedaroval Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, no ich najnovšie politické ťahy môžu krajinu skôr zdiskreditovať ako posilniť.
V rozpore s platnými dohodami má byť zavedenie stopercentnej dane na tovar zo Srbska či Bosny a tiež snaha Prištiny vytvoriť kosovskú armádu, o čom má rozhodnúť parlament. Spojené štáty vytvorenie kosovskej armády považjú za prirodzené, Únia má výhrady.
Podľa kosovského premiéra Ramuša Haradinaja plánuje Priština ponechať zavedené clá na srbské a bosnianske produkty až do momentu, kedy Srbsko právoplatne uzná Kosovo. Srbský prezident Vučič v nich vidí cestu k destabilizácii regiónu. Protiopatrenia Srbsko neplánuje.
Kosovo uvalilo 100-percentné dovozné clo na všetky produkty zo Srbska a z Bosny a Hercegoviny. Urobilo tak, deň potom, ako Valné zhromaždenie Interpolu odmietlo žiadosť Kosova o vstup do tejto medzinárodnej policajnej organizácie.
Peking naďalej zvyšuje svoj vplyv na Balkáne, no porovnávanie s Ruskom nie je na mieste. Čínsky vplyv sa od toho ruského líši v motivácii aj v nástrojoch, ktoré na svoje šírenie používa, píše MATEJ ŠIMALČÍK.
Dosiahnutie dohody o úplnej normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou má zásadný význam aj pre EÚ, aj keď času už nie je nazvyš, píše BEKIM ÇOLLAKU.
Politický život v Srbsku je v auguste naozaj horúci, pretože diskusie o jeho vzťahoch s Kosovom dosahujú mizernú rýchlosť. Momentálnou kľúčovou otázkou je možné uznanie bývalej provincie Srbska výmenou za územia a modifikáciu hraníc.
Srbsko podľa posledných výrokov jej predstaviteľov nie je voči smerovaniu do Únie tak jednotné, ako sa vláda snažila v ostatných mesiacoch dokázať. Otázka Kosova stále krajinu rozdeľuje.
Sofia sa pripravuje na májový summit o západnom Balkáne, ktorý je podľa mnohých hlavným bodom bulharského predsedníctva. Je však jasné, že nie všetci hostia budú chcieť sedieť pri rovnakom stole.
Kosovská polícia včera (26. marca) zatkla v meste Mitrovica vysokého srbského funkcionára, čím obnovila napätie medzi znepriatelenými krajinami, ktoré sa pokúšajú obnoviť dialóg. Európska únia vyjadrila znepokojenie.
Ministri zahraničných vecí Európskej únie sa včera (15. februára) na pravidelnom neformálnom zasadnutí, ktoré organizuje predsednícka krajina v Rade Európskej únie, nezhodli v otázke rozširovania o západný Balkán.