TÉMA: lisabonská
Klauzula solidarity EÚ: Prázdne slová alebo efektívny nástroj?
Aj sedem mesiacov po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti zostáva "klauzula solidarity" otvorená rôznym interpretáciám.EÚ 2010: Ako po Lisabone
Únia bude musieť využiť všetko, čo jej nová zmluva vyslovene nezakazuje, aby posunula integráciu a vyzbrojila blok novými nástrojmi a inovatívnymi politikami.Ľudský kapitál Európy: výzva pre strednú a východnú Európu
Pozitívny vývoj ekonomického rastu v strednej a východnej Európe “nemožno považovať za zaručený”, tvrdí Lisabonská rada pre ekonomickú konkurencieschopnosť a sociálnu obnovu.
Rast znalostných regiónov
Štúdia skúma úlohu univerzít pri vzniku „znalostných regiónov“ a ich vzťah s podnikateľským sektorom.Vzdelanie je kľúčom k úspešnej Európe
Ak všetci veria, že vzdelanostná ekonomika bude, či dokonca už je kľúčom k hospodárskemu úspechu každej krajiny, tak základným predpokladom jej vybudovania a dlhodobo udržateľného fungovania sú vzdelaní ľudia. Doba, dokedy budeme môcť ekonomický úspech stavať na nízkych mzdách sa radikálne skracuje.
Zamestnanosť a konkurencieschopnosť – kľúčová úloha vzdelávania
Autor sa pozerá na prepojenie medzi kvalifikáciou a zamestnanosťou v kontexte Lisabonskej agendy.
Škandinávsky model – model pre Lisabon?
Dánski, fínski a švédski sociálni demokrati v Európskom parlamente v príspevku diskutujú o tom, ako nakoľko je možné použiť škandinávsky model pre naplnenie Lisabonských cieľov.
Lisabonská stratégia zamestnanosti: Reálne ciele alebo zbožné želania?
V analýze autor porovnáva šance EÚ ako celku a Slovenska splniť ciele v oblasti zamestnanosti, ku ktorým sa únia zaviazala v Lisabonskej stratégii.
Slovensko a lisabonská stratégia
Článok hodnotí na pozadí niekoľkých správ medzinárodných inštitúcií východiskové postavenie Slovenska pri napĺňaní Lisabonskej stratégie.Európa a Slovensko smerom k poznatkovo-orientovanej ekonomike
Autor sa v príspevku pozerá na historické a politicko-geografické korene postavenia európskej ekonomiky v globálnej konkurencii a hodnotí možnosti Európy, a Slovenska, v budúcnosti.Od zdrojov ku kapitálu
V príspevku s podnázvom "Moderná vzdelávacia politika a jej vplyv na rozvoj ľudských zdrojov", ktorý bol prednesený na konferencii "Lisabonská stratégia pre Slovensko" (5. máj 2005, Banská Bystrica), hľadal autor spôsob, akým môže vzdelávacia politika prispieť k naplneniu lisabonských cieľov.
Jak podpořit konkurenceschopnost EU?
Autor hodnotí pokus Európskej komisie zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom revízie Lisabonskej stratégie.
Lisabonská stratégia a noví členovia Únie
Bývalý český eurokomisár Pavel Telička v analýze hodnotí, ako nové členské krajiny EÚ pristupujú k výzvam cieľov Lisabonskej stratégie. Tvrdí, že zatiaľ čo východné členské štáty sa do Lisabonského procesu zapojili v neskoršej fáze, ich skúsenosti s implementáciu zložitých reforiem by mohli byť prínosom pre celú úniu pri dosahovaní jej ašpirácií do roku 2010.
Lisabonská stratégia pre Slovensko – Podnikateľské prostredie
Ivan Štefanec, prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska, sa sústredil na charakterizovanie pozitívnych a negatívnych znakov podnikateľského prostredia na Slovensku, špeciálnu pozornosť venoval tiež malým a stredným podnikom.
Možnosti rozvoja hi-tech priemyselných odvetví na Slovensku
Peter Weber, generálny riaditeľ Hewlett Packard Slovensko, poukázal na možnosti, ktoré rozvoj hi-tech sektora na Slovensku prináša a tiež na spôsoby, ako jeho rast ďalej podporiť.
Veda, výskum a inovácie
Jozef Uhrík, riaditeľ spoločnosti Volkswagen Slovensko, na príklade úspešnej spolupráce medzi firmou Volkswagen a niektorými strednými školami i univerzitami dokazoval dôležitosť prepojenia podnikateľskej sféry a vzdelávania.
Stratégia konkurencieschopnosti pre Slovensko: Podpora inovácií
Jean-Eric Aubert, ekonóm Svetovej banky, sa vo svojej prezentácii zameral na predstavenie spôsobov, ktorými je možné realizovať inovačný potenciál v ekonomike.
Veda, výskum, inovácie, vysoké školy a regionálny inovačný rozvoj
Milan Dado, prorektor Žilinskej univerzity, hovoril o možnostiach prepojenia činnosti vysokých škôl a záujmov firiem pre podporu regionálneho inovačného rozvoja.
Previazanosť investícií do ICT a hospodárskeho rastu
Robert Šimončič, generálny riaditeľ Microsoft Slovakia, vo svojom príspevku porovnával úlohu a postavenia sektora informačných a komunikačných technológií s inými sektormi hospodárstva.
Potenciál pre frog leap v informatizácii na Slovensku
Peter Prónay, generálny riaditeľ Siemens Business Services Slovakia, sa zamýšľal nad tým, aký imidž má Slovensko v oblasti informatizácie a akými nástrojmi by mohlo existujúci potenciál premeniť vo výrazný krok vpred.
Informatizácia spoločnosti
Miroslav Kukučka, splnomocnenec vlády SR pre informatizáciu spoločnosti, hľadal vo svojom príspevku odpoveď na to, ktoré faktory bránia rýchlejšej informatizácii slovenskej spoločnosti.
Informačná gramotnosť a jej význam v kontexte budovania znalostnej ekonomiky
Milan Ištván, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu, sa vo svojom príspevku pýtal na úroveň informačnej gramotnosti na Slovensku a spôsob, ako by mohla byť zvýšená.
Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 – ľudské zdroje
Profesor Juraj Sinay, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, vo svojom príspevku na konferencii Minerva hovoril o strategických oblastiach rozvoja ľudských zdrojov na Slovensku.