Ministerstvo tiež chce sériu okrúhlych tematických stolov odbornej za účasti samospráv, zamestnávateľov, odborov, mimovládnych organizácii a zástupcov relevantných ministerstiev, ktoré zodpovedajú za prípravu jednotlivých komponentov Plánu obnovy.
Európska komisia podľa europoslanca Martina Hojsíka nemusí slovenskej vláde schváliť národný plán obnovy a odolnosti. Dôvodom má byť slabé zapojenie verejnosti do príprav a hodnotenia plánu a tiež obchádzanie legislatívy, podľa ktorej treba preskúmať ekologické dopady každého strategického dokumentu.
Rezort financií zverejnil detailnejší plán obnovy. Najviac peňazí pôjde na zelené opatrenia - do podpory obnoviteľných zdrojov, obnovy budov, rozvoja železníc a dekarbonizácie priemyslu. Odpadové a vodné hospodárstvo z plánu vypadli. Chýba aj zmienka o agropotravinárstve.
Slovensko posiela Európskej komisii prvý návrh priorít na čerpanie takmer šiestich miliárd eur z Plánu obnovy EÚ. Návrh obsahuje päť hlavných oblastí, na ktoré sa budú sústrediť investície a reformy.
Slovensko na čerpanie peňazí z eurofondov aj z plánu obnovy nie je pripravené. Vláda by mala nechať ich čerpanie na samosprávy. Tie totiž najlepšie vedia, kam by mali európske peniaze smerovať, povedal predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja JAROSLAV BAŠKA.
Župani ministrovi predstavili štyri hlavné oblasti, ktoré by vláda podľa nich mala zaradiť do reformného menu, ktoré pošle do Bruselu. Obnova kultúrnych pamiatok, či oprava ciest druhej a tretej triedy ale nezapadajú do reformného plánu ministerstva financií.
Dekarbonizácia znamená pre priemysel veľkú výzvu. Pandémia môže byť príležitosťou ako ju urýchliť, jej skutočné dopady sa však ešte len ukážu, zhodli sa experti.
Obnova európskych ekonomík po pandémii sa môže vďaka národným plánom obnovy financovanými z európskych fondov stať predohrou k splneniu klimatických cieľov. Ako sa príležitosti chytajú štáty Vyšehradskej štvorky?
Európska komisia počíta pri zelenom reštarte aj s ekoinováciami a rozvojom zelených technológii. Tie budú dôležitým nástrojom aj pri dosiahnutí klimatických cieľov. Prekážkou pre ich uplatnenie môže byť neefektívne nastavenie verejných politík.
Európska únia pripravila historicky najväčší finančný balík určený na boj s prepadom ekonomík po pandémii Covid-19. Online konferencia sa venuje príležitostiam a výzvam, ktoré tento balík pre Slovensko predstavuje.
Pre pomalú prípravu národného plánu obnovy Slovensko bude meškať v čerpaní peňazí z fondu obnovy, tvrdí europoslanec Michal Šimečka. Ministerstvo financií nepovažuje za dôležité kedy, ale v akej kvalite pošle reformný plán na schválenie eurokomisii, v omeškaní čerpania problém nevidí.
Súčasná podoba Plánu obnovy je dobré východisko pre výber kľúčových reforiem, na ktorých by mala stáť obnova ekonomiky po koronakríze. Ponúka technické riešenia, ale strategická vízia mu chýba, zhodli sa hostia diskusie Zelený reštart – Plán obnovy portálu EURACTIV.sk.
Štátu ako celku vyhovuje status quo, kde je hlavným kritériom pre financovanie z eurofondov HDP. Je preto na ňom, aby vykompenzoval kraj, ktorý je finančne poddimenzovaný a zabezpečuje služby pre celé Slovensko, hovorí bratislavský župan JURAJ DROBA (SaS)
Aká je vízia slovenskej vlády plánovaných reforiem v rámci Zelenej obnovy? Čo sa do plánu reforiem dostalo a čo tam chýba? Aké sú kľúčové oblasti reforiem, aby Slovensko dosiahlo klimatické ciele a zároveň sa zotavilo z pandémie korony? Aké projekty a investície môžu Slovensku pomôcť hneď? Vypočujte si záznam z diskusie “Zelený reštart slovenskej ekonomiky – Plán obnovy”, ktorá sa konala 23. októbra 2020 v Bratislave.
Aká je vízia slovenskej vlády a relevantných hráčov pri plánovaní reforiem v rámci Zelenej obnovy? Čo sa do plánu reforiem dostalo a čo tam chýba? Pozvaní hostia budú v diskusii odpovedať práve na tieto otázky.
Európska komisia zverejnila stratégiu pre renovácie budov a iniciatívu „nový európsky Bauhaus“. Ich cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť budov a znížiť emisie produkované sektorom.
Neaktuálne, nedostatočné a chýbajúce ciele, opatrenia bez environmentálnych kritérií, nedostatok systémového prístupu. Časť Zelená ekonomika návrhu národného reformného plánu je sklamaním, píšu LADISLAV HEGHY, ZUZANA HUDECOVÁ a MARTIN HOJSÍK.
Sieť EURACTIV zmapovala predbežné priority národných plánov obnovy. Viaceré členské krajiny EÚ avizujú, že majú záujem len o granty, Nemecko zatiaľ ráta skôr s pôžičkami.
Slovensko môže okrem grantov z Plánu obnovy EÚ čerpať úverovú pomoc v hodnote 6,7 miliárd eur. Vláda ale podľa ministerstva financií nemá o tieto pôžičky záujem. Argumentuje nejednoznačnými výhodami a tiež obmedzeniami EÚ pri účele využitia požičaných peňazí.
Ministerstvo financií nezaradenie agropotravinárstva do národného reformného plánu odôvodňuje aj tým, že Európska komisia v správach o Slovensku nedáva špecifické odporúčania pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Z avizovaných priorít ministerstva pôdohospodárstva v hodnote 2,4 miliardy eur sa do reformného plánu dostali iba pozemkové úpravy. Koaliční agroexperti a farmári hovoria o veľkom sklamaní.
Slovensko chce využiť peniaze, ktoré prídu v rámci záchranného balíčka po koronakríze aj na zníženie emisií skleníkových plynov a reformy v energetike. V krátkodobom horizonte to môžeme podľa rezortu dosiahnuť využitím zemného plynu v teplárenstve a priemysle, kde nahradí využívanie uhlia.
Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).