TÉMA: Národný plán obnovy a odolnosti Archives

Európska únia pripravila historicky najväčší finančný balík určený na boj s prepadom ekonomík po pandémii Covid-19. Online konferencia sa venuje príležitostiam a výzvam, ktoré tento balík pre Slovensko predstavuje.

Pre pomalú prípravu národného plánu obnovy Slovensko bude meškať v čerpaní peňazí z fondu obnovy, tvrdí europoslanec Michal Šimečka. Ministerstvo financií nepovažuje za dôležité kedy, ale v akej kvalite pošle reformný plán na schválenie eurokomisii, v omeškaní čerpania problém nevidí.

Súčasná podoba Plánu obnovy je dobré východisko pre výber kľúčových reforiem, na ktorých by mala stáť obnova ekonomiky po koronakríze. Ponúka technické riešenia, ale strategická vízia mu chýba, zhodli sa hostia diskusie Zelený reštart – Plán obnovy portálu EURACTIV.sk.

Štátu ako celku vyhovuje status quo, kde je hlavným kritériom pre financovanie z eurofondov HDP. Je preto na ňom, aby vykompenzoval kraj, ktorý je finančne poddimenzovaný a zabezpečuje služby pre celé Slovensko, hovorí bratislavský župan JURAJ DROBA (SaS)

Aká je vízia slovenskej vlády plánovaných reforiem v rámci Zelenej obnovy? Čo sa do plánu reforiem dostalo a čo tam chýba? Aké sú kľúčové oblasti reforiem, aby Slovensko dosiahlo klimatické ciele a zároveň sa zotavilo z pandémie korony? Aké projekty a investície môžu Slovensku pomôcť hneď? Vypočujte si záznam z diskusie “Zelený reštart slovenskej ekonomiky – Plán obnovy”, ktorá sa konala 23. októbra 2020 v Bratislave.

Aká je vízia slovenskej vlády a relevantných hráčov pri plánovaní reforiem v rámci Zelenej obnovy? Čo sa do plánu reforiem dostalo a čo tam chýba? Pozvaní hostia budú v diskusii odpovedať práve na tieto otázky.

Európska komisia zverejnila stratégiu pre renovácie budov a iniciatívu „nový európsky Bauhaus“. Ich cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť budov a znížiť emisie produkované sektorom.

Neaktuálne, nedostatočné a chýbajúce ciele, opatrenia bez environmentálnych kritérií, nedostatok systémového prístupu. Časť Zelená ekonomika návrhu národného reformného plánu je sklamaním, píšu LADISLAV HEGHY, ZUZANA HUDECOVÁ a MARTIN HOJSÍK.  

Sieť EURACTIV zmapovala predbežné priority národných plánov obnovy. Viaceré členské krajiny EÚ avizujú, že majú záujem len o granty, Nemecko zatiaľ ráta skôr s pôžičkami. 

Slovensko môže okrem grantov z Plánu obnovy EÚ čerpať úverovú pomoc v hodnote 6,7 miliárd eur. Vláda ale podľa ministerstva financií nemá o tieto pôžičky záujem. Argumentuje nejednoznačnými výhodami a tiež obmedzeniami EÚ pri účele využitia požičaných peňazí. 

Ministerstvo financií nezaradenie agropotravinárstva do národného reformného plánu odôvodňuje aj tým, že Európska komisia v správach o Slovensku nedáva špecifické odporúčania pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Z avizovaných priorít ministerstva pôdohospodárstva v hodnote 2,4 miliardy eur sa do reformného plánu dostali iba pozemkové úpravy. Koaliční agroexperti a farmári hovoria o veľkom sklamaní. 

Slovensko chce využiť peniaze, ktoré prídu v rámci záchranného balíčka po koronakríze aj na zníženie emisií skleníkových plynov a reformy v energetike. V krátkodobom horizonte to môžeme podľa rezortu dosiahnuť využitím zemného plynu v teplárenstve a priemysle, kde nahradí využívanie uhlia.

Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Kanalizácie a čističky odpadových vôd sa dosiaľ budovali najmä z eurofondov, pri ktorých mali prednosť väčšie obce. Menším obciam peniaze chýbali. Inak tomu nemusí byť ani v ďalšom programovom období.

Príprava národného plánu obnovy musí byť široko inkluzívny proces. Ak do neho nebude zapojený niektorý z dôležitých aktérov, Komisia môže vláde vrátiť návrh reformného plánu na prepracovanie.

Sektorovými prioritami podľa ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského budú digitalizácia, rizikový fond, vytvorenie odbytových združení či hospodárenie s vodou v krajine a ďalšie.

Ministri v pondelok predstavili priority slovenského plánu obnovy v energetike a klimatickej politike. Kedy návrh uvidí verejnosť jasné nie je.

Aj keď viacerých prejav Ursuly von der Leyen potešil a prekvapil v oblastiach ako sú zahraničná politika, ľudské práva, či zelená obnova, implementácia jeho obsahu zostáva v rukách Európskej rady. Slovenskí odborníci a europoslanci hodnotili prvý prejav predsedníčky eurokomisie.

Slovenskí členovia Európskeho výboru regiónov oceňujú jeho platformu na zdieľanie skúseností zo zvládania pandémie. Chvália EÚ za reakciu na koronavírus, no pri očakávaniach, čo sa z financií z plánu obnovy dostane do regiónov, sú opatrní.  

Prostriedky z EÚ na obnovu hospodárstva je potrebné použiť aj na komplexnú pozemkovú reformu, ktorej výsledkom by mali byť usporiadanie pozemkového vlastníctva na Slovensku. Odkazujú vláde zamestnávatelia, farmári a samosprávy. 

Dlhodobé podfinancovanie železničnej dopravy a málo cyklotrás. Podľa mimovládok by investície z Plánu obnovy po koronakríze mali smerovať do verejnej dopravy. Bolo by to elegantné riešenie na zníženie emisií, lepšie ovzdušie a dosiahnutie klimatických cieľov, ktoré Slovensko neplní.

Do národného plánu obnovy a odolnosti chce rezort životného prostredia presadiť viaceré priority a pripomína, že „akýkoľvek projekt, ktorý bude financovaný z týchto zdrojov, bude musieť spĺňať kritériá zelenej obnovy.“