Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie v novom roku ovplyvní budovanie post-Trumpovského transatlantizmu. Brusel zapracuje aj na nových partnerstvách s regiónmi, o ktoré rastie záujem najmä v súvislosti s klimatickými zmenami, vrátane Indie, Afriky a Arktídy.
Európska únia v obchádzajúcom roku naštartovala v oblasti budovania vlastnej obrany viacero menších, ale aj väčších iniciatív: od posilňovania spoločných projektov, cez výskum a vývoj, po reálne vyčlenenie peňazí. Aktívnejšie sa zapojilo aj Slovensko.
Únia po brexite stratila pätinu svojich kritických kapacít a obrannej techniky, ktorú sprostredkúvalo Spojené kráľovstvo. Hoci sa uvoľnila cesta mnohým iniciatívam, ktoré Briti v Únii blokovali, európske členské štáty NATO sú vo svojej bezpečnosti nateraz na mimoeurópskych partneroch ešte závislejšie.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo vyrazí budúci týždeň na cestu po krajinách strednej a východnej Európy. S partnermi by mal rokovať aj o ohlásených presunoch časti amerických jednotiek z Nemecka.
NATO odpovedá na modernizáciu ruského jadrového arzenálu, no preteky v zbrojení odmieta. Spojenci však zabezpečujú nové systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany a posilňujú aj vlastné konvenčné schopnosti. Nové pozemné jadrové rakety sa však NATO v Európe nechystá rozmiestňovať.
Kyjev partnerstvom získa lepší prístup k programom Aliancie, či spravodajským informáciám. Zlepšia sa možnosti pre ukrajinských vojakov, ktorí budú môcť dokonca zastávať pozície v medzinárodných veliteľských štruktúrach a štáboch Aliancie. Výhody ale získava aj NATO.
Multilateralizmus nezanikne, Európa sa začne výraznejšie podieľať na svojej bezpečnosti a tlak na úspory motivuje k zdieľaniu zodpovednosti, píšu ministri, veľvyslanci a ďalší experti a expertky domácej bezpečnostnej scény.
„Nechceme NATO objavovať nanovo, potrebujeme ho, naopak, ešte viac posilniť,“ uviedol Jens Stoltenberg. Aliancia musí podľa neho napredovať vojensky, politicky, ale aj ako dôležitý aktér medzinárodnej scény.
Podľa štúdii by v prípade vystúpenia Spojených Štátov z NATO museli európske krajiny investovať do vyplnenia rozpočtovej diery stovky miliárd eur. Hoci navrhovaný obranný rozpočet je vyšší, ako sa pôvodne očakávalo, niektorým oblastiam, vrátane Európskeho obranného fondu, ubudlo.
„Dve percentá HDP na obranu musia byť v armáde viditeľné,“ hovorí MARIAN MAJER. V boji proti dezinformáciám chce byť rezort obrany aktívnejší a vytvorí nové zložky. Ak Američania schvália slovenskú požiadavku na zníženie splátok, ministerstvo chápe, že F-16 môžu meškať.
Budúcnosť obrannej technológie vidí Aliancia vo ôsmich oblastiach, vrátane hypersonických systémov, či biotechnológiách. Operovať sa NATO musí naučiť aj pod tlakom klimatických zmien, ktoré budú znamenať nápor na národné hranice aj ekonomiky, tvrdí správa z dielne vyše šesť tisíc expertov.
Americko-nemecká expertka vidí pandémiu ako príležitosť na obnovenie transatlantickej spolupráce, a to aj na úrovni miest a samospráv. Je tragédiou, že mnohí Európania nevidia Donald Trump ako anomáliu, ale skôr ako odhalenie skutočnej tváre Ameriky, hovorí CATHRYN CLÜVER ASHBROOK.
Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru narástli celosvetové obranné výdavky na 1 753 miliárd eur, čo je asi 2,2 percenta svetového HDP. Až 62 percent z nich minula pätica krajín, žiadna z nich však nie je členom EÚ.
Severoatlantická aliancia a najmä jej vojaci plnia počas prebiehajúcej pandémie dôležité úlohy, a to nielen vo svete, ale aj priamo vo svojich členských krajinách. Prevoz materiálu a osôb je kľúčovou, no nie jedinou aktivitou.
Nová vláda chce v obrane postupovať predvídateľne a plniť najmä to, čo sľúbi vojakom doma, ale aj spojencom v zahraničí. Avizuje dohodu o obranných plánoch naprieč politickým spektrom a dve percentá HDP chce na obranu minúť napriek koronakríze.
Severoatlantická aliancia doteraz zorganizovala päť misií, ktoré pomohli s prenosom zdravotníckeho materiálu a v boji proti novému koronavírusu. Najviac z nich ťažili Slováci, Češi, ale aj Taliani a Španieli. Počet požiadaviek na spojencov v NATO ale rastie každým dňom.
Únia a jej politiky sa s najväčšou pod vplyvom pandémie výrazne zmenia. COVID-19 už dočasne (?) zrušil Schengen, zvýšil ochotu meniť fiškálne pravidlá, presmerovávať eurofondy a u niektorých politikov zmierňuje vnímanú naliehavosť klimatickej politiky. Vplyv má aj v oblasti bezpečnosti.
Okrem dezinformácii sa dnes internetom šíria phishingové emaily, škodlivé kódy a spamy. Odborníci odhadujú, že viac ako tri percentá webov o koronavíruse, ktoré vznikli od začiatku roka, obsahuje škodlivý obsah.
Zrušené mnohonárodné cvičenia, sťahovanie vojakov a potvrdená nákaza medzi pracovníkmi, ale aj u bývalého generálneho tajomníka. Ako pandémia ovplyvnila ozbrojené zložky a transatlantickú spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti?
Ak sa podmienky dohody naplnia, Spojené štáty by mali do leta stiahnuť asi tretinu svojich vojakov. Američania opustia najskôr operácie NATO, čo môže spôsobiť ich reorganizáciu. Do mája 2021 by sa zo základne v Kábule mohlo vrátiť aj 51 Slovákov.
Po intenzívnych bojoch v Idlibe sa Ankara nevedela dovolať podpory Západu. Ten však Turkov varoval, že ich aktivity v Sýrii sa nezaobídu bez následkov. Po správach o rozkaze pre pohraničnú stráž však razom počúva Únia aj NATO.