TÉMA: recyklácia Archives

Ropné spoločnosti očakávajú, že v najbližších rokoch vyvrcholí záujem o ich produkty v cestnej doprave. Rozhodli sa preto uchýliť sa k petrochémii a výrobe plastov, po ktorých dopyt zatiaľ stále rastie. Európska vojna proti plastom však ohrozuje aj toto odvetvie.

Separovaný odpad by mal byť v celej Európe rovnako označený, staré prenosné telefóny by sa mali vykupovať a malo by vzniknúť právo na opravu, odporúčajú experti Európskej komisie.

V dôsledku čínskeho zákazu dovozu sa v Európe hromadí zberový papier a jeho ceny výrazne klesli. Situácia sa pravdepodobne zlepší až o niekoľko rokov.

Obmedziť produkciu mikroplastov môžeme aj tým, že oblečenie budeme prať v rukách a nebudeme ho sušiť v sušičke, hovoria ANDREA PALOWSKA a IVAN SEDLÁK z Abraka.

Ministerstvo životného prostredia jednoznačne neodmieta dodatočné kapacity pre energetické zhodnocovania odpadu, je však proti financovaniu z verejných zdrojov.

K bezodpadovosti má ekonomika ďaleko, spotrebitelia aj výrobcovia však môžu výrazne znížiť produkciu odpadu. Prečítajte si päť letných rozhovorov s expertmi a inovátormi.

Spýtajme sa sami seba, či robíme dosť ako výrobcovia a spotrebitelia. Až potom sa zamyslime nad veľkými reťazcami, hovorí ROMAN KOVÁCS.

Z dlhodobého hľadiska možno znovu naplniť až 100 percent plastových fliaš. Systém vratných záloh však treba uplatniť na maximum obalov vrátane kartónových, odporúča odborníčka zo Zero Waste France ANNE-FLEUR HUG.

Recyklácia je dobrý začiatok, ale jediná možná cesta je obmedzenie množstva odpadu, hovorí TOMÁŠ ŠČEPKA. Najväčším problémom pre životné prostredie sú podľa neho nerecyklovateľné plasty. 

Envirorezort a zväz obchodu sa zhodujú, že treba vylepšiť systém separovaného zberu. Kým štát sa spolieha aj na zálohovanie PET fliaš, zástupcovia súkromného sektoru ho považujú za „nehoráznosť a nezmysel“.

Európska únia diskutuje o novom príjme európskeho rozpočtu založenom na množstve nerecyklovaného plastového odpadu. Organizácie zodpovednosti výrobcov na Slovensku sa obávajú dodatočného daňového zaťaženia.

V Európskej únii sa diskutuje o nových vlastných zdrojoch založených na plastovej, emisnej, leteckej, firemnej či bankovej dani. Mali by pomôcť naplniť nový sedemročný európsky rozpočet po brexite a zároveň podporiť európske politiky. 

V Bruseli sa rodí kompromis na odvode z nezrecyklovaných plastových obalov. Slovensko by počas siedmich rokov vyšiel na 381 miliónov eur. Otázne je, z čoho by ho zaplatilo.

Zmenu správania sa k životnému prostrediu docielime len za intenzívnej spolupráce školy, rodiny a samosprávy. To, čo sa deti naučia doma, by mali mať možnosť žiť v škole. Informácie zo školy by mali prinášať do svojich domovov, píše KATARÍNA BEDNÁRIKOVÁ.

Ambiciózny francúzsky odpadový zákon prichádza so systémom vratných záloh aj zákazom vyhadzovania nepredaných výrobkov. Obce sa obávajú narušenia triedenia ostatných obalov, mimovládky príliš vágnych ustanovení.

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Do budúcnosti existujú obmedzené možnosti pre zvýšenie výnosov z recyklácie obalov. Zvyšovať sa budú len náklady, pretože sa treba vysporiadať aj s „nelukratívnymi“ materiálmi, píše ALEXANDRA GRGULOVÁ.

Ochranári a výrobcovia vítajú zrušenie výnimiek z triedenia bioodpadu a zákaz skládkovania neupraveného odpadu. Niektoré opatrenia v návrhu zákona však hrozia znefunkčnením systému triedeného zberu.

Nová legislatívna úprava obmedzuje skládkovanie a spaľovanie komunálneho odpadu. Zavádza tiež pravidlo, podľa ktorého by mali poplatky za výrobky zohľadňovať ich recyklovateľnosť.

Ak obyvatelia porušujú pravidlá pri triedení odpadu – či už zámerne svojou ľahostajnosťou alebo nevedomky z dôvodu nedostatku informácií – zbytočne komplikujú a predražujú celý systém, píše RENÁTA MIHÁLIKOVÁ.

Európska únia pre rok 2020 stanovuje cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Slovensko sa k nemu môže priblížiť posilnením finančnej motivácie aj sankcií.

Ak chcú ľudia viac recyklácie a menej skládok, musia si to zaplatiť, zhodli sa účastníci diskusie o odpadoch. Pomôcť by malo aj zrušenie výnimiek pre bioodpad v novele zákona.

Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.