„Ak by čisto teoreticky dominantnou časťou rozpočtu Únie boli prostriedky na vedu a výskum a boli by alokované tak, ako sa alokujú teraz – čiže na základe výberových konaní pre tých najlepších – je úplne evidentné, že by z toho benefitovali krajiny, ktoré sú vo vede a výskume oveľa ďalej ako my – Nemecko, Francúzsko a iné. Nakoniec by sme boli my čistým prispievateľom do rozpočtu a platili by sme krajinám, ktoré sú v tomto smere oveľa lepšie pripravené a vybavené,“ uviedol v rozhovore pre EurActiv Jaroslav Náhlik, hlavný štátny radca z Ministerstva financií SR. Slovensko sa v rámci rokovaní o reforme rozpočtu bude teda zameriavať hlavne na obhajovanie tradičných priorít – či už ide o rozvoj vidieka alebo kohéznu politiku.