Spolu s prípravou nového viacročného finančného rámca EÚ po roku 2027 sa Únia púšťa aj do diskusie o reforme Politiky súdržnosti EÚ. Mali by sa eurofondy naviazať na plnenie reforiem ako plán obnovy? Alebo potrebujú štáty viac slobody na rozhodovanie ako ich využiť? Pýtali sme sa slovenského europoslanectva.
Z Európskej komisie čoraz viac počuť, aby sa budúce eurofondy viac podobali na plán obnovy a odolnosti. Ich čerpanie by sa podmienilo reformami a vyplácali by sa postupne, čím by Komisia mala nad nimi väčšiu kontrolu.
Predstaviteľom Združenia miest a obci Slovenska a Združenia samosprávnych krajov sa nepáči, že Komisia údajne rozmýšľa o oslabení právomocí regiónov v Kohéznej politike po roku 2027.
Štát preniesol rozhodovanie o eurofondoch na samosprávy. Regióny dostali do správy časť peňazí, pripravili si vlastné stratégie, ako ich investujú, no nemôžu z nich podporiť konkrétne projekty, pretože musia čakať na vyhlásenie výziev zo strany ministerstiev.
Slováci vnímajú výrazne rozdielne kvalitu života v ich regiónoch, ukazuje prieskum Eurobarometra. Ľuďom na východe krajiny robia väčšie starosti životné náklady a nezamestnanosť. Na rozdiel od zvyšku krajiny považujú za hlavný problém aj odliv ľudí z regiónu.
Premiér chce jasné rozdelenie kompetencií v riadení európskych peňazí. Eurofondy bude mať na starosti minister investícií Richard Raši a plán obnovy bude viesť jeho stranícky kolega Peter Kmec.
Podľa súčasného vedenia ministerstva investícií by sa nastupujúca vláda mala inšpirovať a ešte viac posilniť rozhodovacie právomoci regiónov v čerpaní eurofondov.
Dlhodobé problémy Slovenska s čerpaním európskych peňazí prinútili vládu požiadať o pomoc Európsku komisiu. Ako na riadenie a kontroly eurofondov vláde poradí cez Nástroj technickej podpory.
Slovensko z Európskej únii opäť dostane desiatky miliónov eur na to, aby sa lepšie ochránilo pred dôsledkami klimatickej zmeny. Zároveň ale musí investovať aj do opatrení, ktoré jej postup spomalia.
Zo zistení novej štúdie vyplýva, že Kohézna politika EÚ prispieva k prehlbovaniu nerovností v rámci jednotlivých regiónov. Pomáha zvýšiť príjem vysokovzdelaným skupinám s najlepšími platovými podmienkami. Pre najchudobnejšie domácnosti je však efekt takmer nulový.
Východoslovenská obec s 2 200 obyvateľmi ukazuje, že zlepšením podmienok rómskych komunít sa môže naštartovať rozvoj celej obce. Starostke Zuzane Nebusovej sa to podarilo aj vďaka tomu, že sa zorientovala v eurofondovej byrokracii a z európskych peňazí v obci vytvorila úspešné projekty.
Ministerstvo regionálneho rozvoja tento týždeň do Bruselu poslalo na schválenie konečný návrh operačného Programu Slovensko. Schválenie by mala osobne oznámiť eurokomisárka Elisa Ferreira na budúcotýždňovej konferencii v Prešove.
Pri hodnotení vplyvov kohéznej politiky sa často pozeráme na to, koľko peňazí krajina zvládla minúť či koľko kilometrov cyklotrás postavila, no prínosnejšie je zistiť, o koľko minút sa skrátilo každodenné dochádzanie miestnych do práce, píše Daniel Čekal.
Po delegácii europoslancov v rómskych osadách eurokomisia začala tlačiť na Slovensko, aby pripravila úplne nový systém čerpania eurofondov na projekty inklúzie Rómov. Vláda na ne nakoniec vyčlenila viac ako 900 miliónov eur, ktorých čerpanie bude riadiť splnomocnenec pre rómske komunity.
Klimatické ciele EÚ ovplyvnia každý európsky región inak. Zmena hospodárskeho modelu vytvorí tlak na pracovný trh a sociálne systémy. EÚ sa dohodla na vytvorení nového fondu, ktorý najohrozenejším regiónom pomôže tieto šoky stlmiť.
Vláda koncom júna schválila dlhoočakávaný Program Slovensko, ktorý bude jediným operačným programom, cez ktorý sa budú čerpať nové eurofondy. Na jeho konečnej podobe sa vláda ale ešte musí dohodnúť s Európskou komisiou.
Vláda v priebehu troch týždňov spravila dva významné kroky pre naštartovanie čerpania nových eurofondov. Po schválení Program Slovensko podpísala ministerka Veronika Remišová s Európskou komisiou Partnerskú dohodu, základný dokument pre rozdelenie 12,6-miliardového balíka.
Podľa návrhu ministerstva financií sa má vo väčšine eurofondových projektov znížiť miera spolufinancovania zo strany štátu zo súčasných 10 percent na 5. Najviac sa zvýši doplácanie prijímateľov v Bratislave. Podľa samospráv a aj niektorých rezortov to spôsobí, že stratia o projekty záujem.
Základný kameň solidarity EÚ bude aj v nasledujúcich rokoch najväčšou položkou v rozpočte EÚ. V prvej polovici roku 2022 začne nové programové obdobie, počas ktorého Slovensko bude môcť z fondov EÚ čerpať bezmála 13 miliárd eur.
Podľa ministerstva regionálneho rozvoja by vláda mala Partnerskú dohodu schváliť v neskorších jesenných mesiacoch. Európska komisia tak Slovensku zrejme schváli kľúčový dokument až v roku 2022. Oproti pôvodným plánom rezortu tak ide minimálne o polročný posun.
Slovensko po sedem a pol roku programového obdobia stále nevyužilo ani polovicu z vyše 15-miliardového balíka eurofondov. Až 53 percent alokácie, teda takmer deväť miliárd eur, tak musí dočerpať za dva a pol roka.
Na podporu regiónov bude mať Slovensko o 247 miliónov eur navyše vďaka protikrízovému finančnému balíku REACT-EU, prioritne ich chce minúť na dopravu, školstvo, kultúru či zeleň.
Milióny eur, ktoré prídu do Košického kraja v rámci európskej iniciatívy Catching-up Regions, podporia najmä stredoškolské vzdelávanie, inovácie, rozvoj obcí s rómskymi komunitami a informatizáciu a digitalizáciu.
Iniciatíva Catching-up Regions podáva pomocnú ruku takzvaným „dobiehajúcim regiónom“. KSK v spolupráci so Svetovou bankou …