Podľa líderky bieloruskej opozície patrí ocenenie všetkým Bielorusom, ktorí sa nebáli a neboja postaviť sa režimu. Slovenskí europoslanci hovoria o silnom politickom odkaze, ale aj dôležitom symbole, keďže sa na čelo boja za slobodu postavili v krajine predovšetkým ženy.
Slovenskí europoslanci vítajú, že sa vyjednávači europarlamentu a členských štátov dohodli na dodatočných peniazoch pre únijné programy v oblasti vedy a výskum, zdravotníctva a vzdelávania.
Podľa pôvodného návrhu Klimatického zákona mali členské štáty stopnúť všetky dotácie do plynovej infraštruktúry po roku 2025. Nakoniec pozmeňovacími návrhmi otvorili europoslanci možnosti jeho financovania nielen z Plánu obnovy EÚ, ale aj z Viacročného finančného rámca aj po tomto termíne.
Je zemný plyn prekážkou alebo prostriedkom na dosiahnutie dekarbonizácie slovenskej ekonomiky? Názory expertov a expertiek sa líšia, v jednom sa však zhodnú – s plynom do určitej miery musíme na Slovensku rátať aspoň v nasledujúcom desaťročí.
Európsky dvor audítorov v analýze upozorňuje na vysoké riziko zlyhania Fondu pre spravodlivú transformáciu. Podľa európskych audítorov hrozí, že neprinesie štrukturálne zmeny potrebné na naplnenie klimatických ambícií EÚ.
Dohoda lídrov o pláne obnovy EÚ je výbornou správou pre Slovensko, no oslabenie niektorých programov a nástrojov oproti návrhom Komisie a Parlamentu, na ňu vrhá menej pozitívne svetlo, píše v komentári europoslanec ROBERT HAJŠEL.
Vláda môže podľa europoslanca Roberta Hajšela požiadať o zaradenie do financovania aj pre regióny zo západného a stredného Slovenska. Zatiaľ sa ráta s hornou Nitrou a Košicami.
Na tému financovania európskej obnovy diskutovali europoslanci Ivan Štefanec, Robert Hajšel, Michal Šimečka, štátny tajomník MZVaEZ SR Martin Klus a vedúca tímu ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková.
Slovensko môže byť s predbežným nastavením pokrízového financovania z plánu obnovy EÚ spokojné, zhodujú sa europoslanci aj rezort zahraničia. Slovensko musí maž najneskôr na jeseň jasno, čo chce s peniazmi robiť. Čaká sa aj na nové ministerstvo.
Slovenskí europoslanci a europoslankyne záchranný plán Únie prevažne vítajú ako bezprecedentnú šancu pre Slovensko, no upozorňujú aj na jeho slabšie stránky.
Téma pracovníkov z prihraničných území, tzv. pendlerov, oslovila aj slovenských poslancov Európskeho parlamentu, ktorí kriticky vnímajú povinnosť absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu.
Slovenská vláda, europoslanci a ochranári vítajú Fond spravodlivej transformácie. Ten nebude podporovať jadrové ani plynárenské projekty, hoci pôžičky môžu získať od Európskej investičnej banky.
Firmy a novozvolení europoslanci pôsobiaci v relevantných výboroch diskutovali o tom, ako postavenie EÚ v globálnej hospodárskej súťaži ovplyvní postupujúca digitalizácia či klimatické politiky.
Napriek tomu, že domovská krajina španielskeho nominanta – podobne ako Slovensko – Kosovo zatiaľ neuznala, priority európskej zahraničnej politiky vidí Josep Borrell na Balkáne. Chce, aby okolo Únie vznikol „prstenec demokratických štátov“.
Slovenský nominant hovoril, ako chce obhajovať záujmy Európskeho parlamentu. Na rozdiel od čias prezidentskej kampane sa prihlásil k Istanbulskému dohovoru.
Vláda vníma plán Ursuly von der Leyenovej mať rodovo vyvážené kolégium, ale necíti povinnosť navrhnúť aj ženskú kandidátku. Situácia sa môže zmeniť ak bude nakoniec celkovo žien-kandidátok málo.
Motivovaní mladí ľudia presviedčajú svoje okolie, že eurovoľby 2019 sú dôležité. Iniciatíva sa na Slovensku ujala dobre, napriek tomu, že naposledy vo vekovej kategórii 18-24 rokov volilo iba 6 percent ľudí, hovorí riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku ROBERT HAJŠEL.
Dotiahnuť začaté a dohodnúť sa na strategickej agende, rozpočte a prioritách na najbližších 7 rokov bude hlavné úlohy roku 2019 v EÚ, zhodujú sa respondenti.
Podpora pre EÚ sa na Slovensku tradične neprejavuje vo volebnej účasti na vobách do Európskeho parlamentu. Nápadov, ako sa to snažiť zmeniť je viacero, efektívnosť je otázna.
Novú kvalitu dajú blížiacim sa voľbám do Európskeho parlamentu (EP) predovšetkým kríza a nové postavenie pre EP podľa Lisabonskej zmluvy, ktoré sa uplatňuje po prvýkrát, vysvetľuje riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku, Robert Hajšel.