Turecko – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Fri, 24 May 2019 17:40:14 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Turecko – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Po výhre opozície sa v Istanbule uskutočnia voľby ešte raz https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/po-vyhre-opozicie-sa-v-istanbule-uskutocnia-volby-este-raz/ Tue, 07 May 2019 14:20:02 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122041 Turecká volebná komisia vyhovela pripomienkam vládnej strany prezidenta Erdoğana a 16 miliónov Istanbulčanov si v júni voľby zopakuje. EÚ považuje rozhodnutie za spolitizované a očakáva, že Turci pri opakovaných voľbách zabezpečia prístup medzinárodných pozorovateľov.

Napriek tomu, že opozičný politik Ekrem İmamoğlu prebral po sérii prepočítavaní hlasov v polovici apríla úrad starostu Istanbulu, vládna strana napadla rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie. Včera (6. mája) napokon oznámila, že voľby v Istanbule si jeho obyvatelia zopakujú 23. júna.

„Odôvodnenie tohto ďalekosiahleho rozhodnutia, prijaté vo výrazne spolitizovanom kontexte, by sa malo bezodkladne sprístupniť verejnosti,“ komentovali v tlačovej správe rozhodnutie tureckej komisie aj šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová a eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn. Brusel žiada, aby Ankara pri opakovaných voľbách v Istanbule umožnila prístup rozsiahlejšiemu počtu zahraničných pozorovateľov.

V Istanbule môžu opakovať voľby, Erdoğan neuznal porážku

Kandidát opozície má aj po opätovnom prerátaní hlasov vo vyše 16-miliónovej priemyselnej metropole Turecka väčší počet hlasov. Vláda na čele s prezidentom tvrdí, že ide o spiknutie a podvod.

V neskorých večerných hodinách reagoval na rozhodnutie volebnej komisie aj nateraz stále úradujúci starosta Istanbulu. Opozičný politik vyzval tých, ktorí doteraz mlčali, aby sa nebáli a „hovorili“. Jeho motto „Všetko bude dobré“ (#HerŞeyÇokGüzelOlacak) sa stalo hitom internetov, zdieľali ho akademici, umelci, ale aj podnikatelia a obchodníci.

Jeho zapálený prejav sledovali na sociálnych sieťach desiatky tisícok Turkov, nakoľko štátom ovládané média opozičné vyhlásenia odignorovali. „Sme lační po demokracii, sme mladí a nikto nemôže zastaviť to, čo ľudia chcú. Nikdy sa nevzdáme! Budem pracovať so 16 miliónmi istanbulských obyvateľov, s 82 miliónmi Turkov z každého kúta krajiny,“ hovoril v zapálenom prejave İmamoğlu.

Do ulíc Istanbulu následne vyšlo aj niekoľko stoviek demonštrantov a mestom sa ozývalo a známe „rinčanie panvíc a tanierov“, tradičná protestná melódia sekulárnych tureckých domácností.

Turecká mena reagovala na večerné rozhodnutie volebnej komisie o opakovaní volieb až ráno a opäť výrazne oslabila.

Relatívna výhra

Komunálne voľby sa v Turecku konali v posledný marcový deň a hoci zabezpečili celkové víťazstvo vládnej strane AKP a jej koaličnému partnerovi, nacionalistom zo strany MHP, porážku utrpeli najmä vo veľkých mestách. Opozícia si kreslá starostov zabezpečila v hlavnom meste Ankara, tradične v Izmire, ale aj v Antalyi, Adane, Mardine, či Eskişehire.

V 16-miliónovom priemyselnom a kultúrnom centre Turecka, v Istanbule, čakali na oficiálne vyhlásenie víťaza vyše dvoch týždňov. Po sérii prepočítavaní, ktoré iniciovala porazená strana, napokon 17. apríla volebná komisia potvrdila, že Ekrem İmamoğlu, kandidát sekulárnej a najväčšej opozičnej strany CHP, získal o necelých 14 tisíc hlasov viac ako je protivník.

İmamoğlu si oficiálne poverenie prebral 17. apríla a v pomerne rýchlom čase prebral úrad a začal s dôležitými zmenami. Okrem iného zmenil tarify cestovného v meste, čím pre mnohých Istanbulčanov zlacnela doprava. Rovnako sa dohodol s mestskými podnikmi na znížení cien vodného a stočného. Vzhľadom na to, že sa v krajine prehlbuje finančná kríza a kúpyschopnosť obyvateľstva padá na historické minimá, obyvatelia najväčšieho tureckého mesta zmeny okamžite privítali.

Turci reagujú na zlú ekonomickú situáciu: Erdoğan prišiel vo voľbách o veľké mestá

Po štvrťstoročí sa novým primátorom Ankary stane sekulárny kandidát a zdá sa, že rovnaký osud čaká aj Istanbul. Napriek nerovnému boju v Turecku si opozícia zaistila v lokálnych voľbách významné víťazstvá. Miestni hovoria o tureckej jari.

Vládna strana prezidenta Erdoğana hovorí o „korupcii a podvode“ pri voľbách. „Boli sme svedkami nezákonných praktík, ktoré súviseli so zoznamami voličov a úradníkmi, ktorí prepočítavali hlasy,“ hovoril prezident Recep Tayyip Erdoğan na tlačovej konferencii.

Strana CHP obvinenia odmieta pripomína prípad referenda z roku 2017, kedy sama podala sťažnosť s rovnakým podozrením, pričom volebná komisia vtedy napriek nespokojnosti mnohých zarátala k platným aj 2,5 milióna neopečiatkovaných obálok s voličskými hlasmi.

Opätovné voľby už podľa predsedu najväčšej opozičnej strany Kemala  Kılıçdaroğlua nie sú len „o víťazstve v jednom meste, ale je to aj „otázka demokracie a spoločenského svedomia“.

Poučenie z minulosti

V júnových voľbách sa o kreslo starostu bude opäť uchádzať Binali Yildirim, bývalý premiér, súčasný predseda Národného zhromaždenia a jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Erdoğana.

Opozícia dnes vyvrátila špekulácie o tom, že by opakovanie volieb odbojkotovala a verí, že jej kandidát jednoznačne zvíťazí opäť.

Médiá už priniesli informáciu, že úrad starostu až do volieb povedie člen vládnej strany, dokonca priamo príbuzný prezidenta Erdoğana.

Na Turecko netreba zabúdať. Cez víkend čakajú krajinu ďalšie voľby

V Turecku sa budú konať lokálne voľby, zahraničie si však viac všíma údajné špekulácie na finančných trhoch, ktoré držia miestnu menu nad hladinou. Ceny potravín v priebehu roka narástli o tretinu a ekonómovia očakávajú ďalší prudký prepad hospodárstva.

Pri volebnej účasti v meste, ktorá v marci presiahla 75 percent, sa očakáva výrazná politická mobilizácia aj pri opakovaní v júni. Podľa prieskumov si ale opozičný kandidát už týchto dňoch zabezpečil jasnejšiu prevahu.

Analytici však pripomínajú parlamentné voľby z roku 2015, kedy vládna strana AKP prišla o výraznú časť kresiel v národnom zhromaždení. Nasledovala jedna z najrozsiahlejších politických kampaní, krajina dokonca v období medzi voľbami čelila mnohým teroristickým útokom. Po opätovnej voľbe v novembri AKP konsolidovala moc a kandidátov opozície, najmä kurdskej strany HDP, zadržala, či dokonca uväznila.

]]>
V Istanbule môžu opakovať voľby, Erdoğan neuznal porážku https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/v-istanbule-mozu-opakovat-volby-erdogan-neuznal-porazku/ Thu, 11 Apr 2019 08:41:44 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121426 Kandidát opozície má aj po opätovnom prerátaní hlasov vo vyše 16-miliónovej priemyselnej metropole Turecka väčší počet hlasov. Vláda na čele s prezidentom tvrdí, že ide o spiknutie a podvod.

Komunálne voľby v Turecku prebehli v posledný marcový deň. A hoci podľa očakávaní opäť dominovala vládna strana prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana, opozícia si výrazne polepšila najmä vo veľkomestách. Starostom sa opozičný kandidát stal v hlavnom meste Ankara (a to po vyše 25 rokoch vlády konzervatívnych islamistov), v Izmire, Antalyi, Adane, Mardine, či Eskişehire.

Špecifickým však bol Istanbul, kde sa od volebného dňa odohralo niekoľko – pre krajinu a demokraciu v nej – dôležitých prípadov. Aj napriek tomu, že výsledky a prepočty volebných komisií považujú za víťaza opozičného kandidáta Ekrema Imamoğlua, vzhľadom na malý, približne 15 tisícový rozdiel v počte voličských hlasov, vládna strana odmietla uznať porážku. Komisie v Istanbule hlasy opäť prerátavajú a vládna strana dokonca hovorí o opakovaní volieb.

Turci reagujú na zlú ekonomickú situáciu: Erdoğan prišiel vo voľbách o veľké mestá

Po štvrťstoročí sa novým primátorom Ankary stane sekulárny kandidát a zdá sa, že rovnaký osud čaká aj Istanbul. Napriek nerovnému boju v Turecku si opozícia zaistila v lokálnych voľbách významné víťazstvá. Miestni hovoria o tureckej jari.

Viacnásobné prepočítavanie

Z 81 provincií v Turecku je 30 považovaných za takzvané metropolitné obce, teda veľkomestá. Práve tie sú počtom obyvateľov a ekonomickou aktivitou najdôležitejšou bunkou krajiny. Získať na svoju stranu tieto metropoly je základom každého politického boja v Turecku.

Z hospodárskeho, ale aj symbolického pohľadu sú najdôležitejšie Ankara a Istanbul.

Prekvapením počas volebnej noci bolo pomerne jasné víťazstvo opozičného kandidáta Mansura Yavaşa v hlavnom meste. Svoje poverenie viesť úrad starostu prebral v pondelok (8. apríla) a najsilnejšia opozičná strana CHP jasala.

V Istanbule sa však politický boj počas volieb len začal. Ešte v noci, keď sa podľa štátnej agentúry Anadolu blížilo spočítavanie hlasov k 90 percentám, začal sa náskok vládneho kandidáta, bývalého premiéra a súčasného predsedu tureckého parlamentu Binaliho Yildirima znižovať na menej ako desiatky percentuálnych bodov. Keď krajina s napätím očakávala, že Imamoğlu, kandidát opozície, každú chvíľu v počte hlasov Yildirima preskočí, spočítavanie sa zastavilo na všetkých televíznych staniciach aj online. Vládny kandidát zvolal krátku tlačovú konferenciu, na ktorej deklaroval svoje víťazstvo, no oslavy – ako je po voľbách zvykom – sa nekonali. Imamoğlu vystúpil pred kamerami v ten večer niekoľkokrát, no nikdy nepripustil svoju porážku. Naopak, tvrdil, že podľa prepočtov jeho strany voľby vyhral.

Do rána zaplavili Istanbul billboardy, na ktorých Yildirim a Erdoğan ďakujú obyvateľom za dôveru a výhru. Volebná komisia však predstavila posledné výsledky a za víťaza v Istanbule označila opozičného kandidáta.

Na Turecko netreba zabúdať. Cez víkend čakajú krajinu ďalšie voľby

V Turecku sa budú konať lokálne voľby, zahraničie si však viac všíma údajné špekulácie na finančných trhoch, ktoré držia miestnu menu nad hladinou. Ceny potravín v priebehu roka narástli o tretinu a ekonómovia očakávajú ďalší prudký prepad hospodárstva.

Nasledovala séria prepočítavaní, o ktoré strana AKP požiadala. Nakoľko išlo o viac ako 8,3 milióna hlasov, volebná komisia veľkomesta odmietla prepočítať všetky hlasy, no napriek tomu prijala pripomienky a prerátavanie odštartovala vo väčšine obvodov. Začalo sa s kontrolou neplatných hlasov, neskôr nasledovalo 31 konkrétnych obvodov.

V tom čase sa prezident Recep Tayyip Erdoğan nechal počuť, že výsledky volieb a nejednoznačný rozdiel medzi kandidátmi „neuspokoja občanov“. Rovnako tvrdil, že jeho strana má dôkazy o tom, že išlo o „organizovaný zločin“.

Výsledky prepočtov však nepriniesli vládnej strane očakávaný výsledok a opozičný kandidát mal stále náskok. S prepočítavaním sa oficiálne skončilo dnes, 11. apríla okolo poludnia.

Nasledovala nová teória, podľa ktorej sa v krátkom čase do mestskej časti Büyükçekmece prihlásilo viac ako 11 tisíc rezidentov. Vládna AKP na jej základe avizovala, že sa obráti na Najvyšší volebný výbor, teda radu sudcov, ktorá dohliada na turecké voľby a rozhoduje v sporoch.

Predstavitelia AKP tvrdia, že sa počas volieb odohrali udalosti, ktoré mali priamy dopad na výsledok volieb, a preto požadujú opätovnú voľbu. Ak sudcovia požiadavke vládnej strany vyhovejú, nové voľby by sa v metropole konali 2. júna.

Hospodárske centrum

„Ak líder príde o Istanbul, stratí aj Turecko,“ hovoril o metropole prezident v minulosti. Symbolický význam mesta pre krajinu podčiarkuje jeho hospodársky význam. Až tretina z tureckého hospodárstva sa tvorí práve tu.

Mesto s rozpočtom takmer 3,6 miliardy eur a kontrolou nad dvomi pridruženými agentúrami transportu a vody a odpadu (s rozpočtom ďalších takmer 1,8 miliardy eur), je podľa správy z minulého roka v strate vyše 3,5 miliárd eur. Mestská samospráva navyše riadi fondy pre mnohé neziskové či náboženské organizácie, nad ktorých prepojenosťou na prezidentove úzke kruhy sa už rozhorčovali nielen opoziční politici, ale aj obyvatelia. Otázne sú prideľovania obrovských stavebných zákaziek, či financovanie vybraných projektov v oblasti kultúry, priemyslu, či vzdelávania.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

V Istanbule vládli konzervatívni islamisti od roku 1994, kedy terajší prezident prebral úrad starostu. Vzdať sa ho bez tvrdého boja teda pre vládu nepripadá do úvahy. A hoci už dnes má prezident v rukách výkonnú moc, ktorou môže obmedziť aj možnosti nových starostov, či limitovať prísun financií, bez svojich ľudí, dohliadajúcich na mestá a obce, sa mu ich bude veľmi ťažko riadiť a kontrolovať.

Ibrahim Karagül, jeden z najvýraznejších pro-vládnych komentátorov s blízkymi kontaktami priamo na prezidenta včera (10. apríla) vo svojom stĺpčeku hovoril o „organizovanej intervencii“ a o jasnej „krádeži“, ktorá sa mala počas počítania objaviť. Z týchto praktík však neobviňuje opozičné strany, ale hnutie Fetullaha Gülena.

„Dnes je jasné, že voľby v Istanbule boli skorumpované a nelegitímne,“ formuluje postoj AKP pre denník Yeni Şafak.

Podľa opozície je motivácia Erdoğanovcom jasná: buď sa snažia silou-mocou vyhrať, alebo sa snažia v chvate zmazať stopy za nekompetentným a protiprávnym spôsobom riadenia mesta po celé štvrťstoročie.

Bez svetla na konci tunela

Súčasná situácia v Turecku môže byť pozitívnou správou pre krajinu z pohľadu vymožiteľnosti práva. Zdá sa, že aj napriek jasnej ekonomickej, mediálnej, súdnej, policajnej, ale aj politickej prevahe strany AKP, ktorá si za vyše 16 rokov svojej vlády koncentrovala moc do vlastných kruhov, existuje aspoň čiastočne fungujúci aparát kontroly.

Opozícia ale upozorňuje, že niekoľkonásobné prepočítavanie, ale aj ďalšie postupné kroky v línii overovania pravosti volieb, dávajú čas doterajším reprezentantom za sebou minimálne upratať. Navyše, okrem Istanbulu stále nie je rozhodnuté v mnohých ďalších obvodoch.

Europarlament opäť odsúdil porušovanie práv v Turecku. Prečo to má stále zmysel?

Poslanci Európskeho parlamentu na dnešnej schôdzi opäť odsúdili porušovanie ľudských práv v Turecku, v ktorom od roku 2016 platí výnimočný stav.

Ešte 20. júla 2016, päť dní po tom, ako v krajine prebehol pokus o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo viac ako 240 osôb, vyhlásil …

Prezident má podľa nových pravidiel v prezidentskej republike právomoc odvolať starostu mesta a nahradiť ho správcom. V minulom volebnom období sa to stalo až 90 starostom, ktorí reprezentovali kurdskú opozičnú stranu HDP.

V meste Diyarbakir, ktoré je najdôležitejším centrom kurdskej menšiny v Turecku, sa už s procesom začalo. Koncom minulého týždňa začali úrady trestné stíhanie vo veci teroristickej propagandy voči novozvolenému starostovi a vicestarostke zo strany HDP. V meste vyhrali s prevahou 63 percent hlasov.

Dá sa preto predpokladať, že Turecko ani po komunálnych voľbách pokojné časy nečakajú. Na stole je nový plán ekonomického rozvoja, ktorý do tretice predstavil minister hospodárstva a Erdoğanov zať, Berat Albayrak, nakoľko prepad meny pokračuje.

Dôveru investorov nezväčšuje ani pretrvávajúci medzinárodný spor v trojuholníku Rusko-Turecko-Spojené štáty. Americký kongres totiž stopol predaj stíhačiek F-35s pre svojho partnera v NATO kvôli pokračujúcemu tureckému nákupu protiraketových systémov S-400 z Ruska. Na návšteve Moskvy však turecký prezident indikoval, že ak krajina nedostane možnosť kúpiť stíhačky od Američanov, Rusi veľmi radi túto zákazku preberú.

]]>
Turci reagujú na zlú ekonomickú situáciu: Erdoğan prišiel vo voľbách o veľké mestá https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/turci-reaguju-na-zlu-ekonomicku-situaciu-erdogan-prisiel-vo-volbach-o-velke-mesta/ Mon, 01 Apr 2019 09:10:02 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121116 Po štvrťstoročí sa novým primátorom Ankary stane sekulárny kandidát a zdá sa, že rovnaký osud čaká aj Istanbul. Napriek nerovnému boju v Turecku si opozícia zaistila v lokálnych voľbách významné víťazstvá. Miestni hovoria o tureckej jari.

Lokálne voľby v Turecku sú vždy dôležitým politickým vodítkom a ich význam v ostatných rokoch zásadne narastá. Účasť na nich včera (31. marca) dosiahla vyše 84 percent.

Voľby v krajine mali napokon viac ako dramatický priebeh, a to najmä v priemyselnej metropole Istanbul. Pri 98 percentách a v čase, keď bol rozdiel len niekoľko tisíc hlasov totiž štátna agentúra zastavila počítanie. Dvadsaťmiliónový Istanbul teda stále naisto nevie, kto bude jeho novým starostom.

Pravé takéto zvraty a nejasnosti vysielajú do sveta zmiešane signály, hoci prezident v povolebnom príhovore ocenil demokraticky priebeh volieb.

Na Turecko netreba zabúdať. Cez víkend čakajú krajinu ďalšie voľby

V Turecku sa budú konať lokálne voľby, zahraničie si však viac všíma údajné špekulácie na finančných trhoch, ktoré držia miestnu menu nad hladinou. Ceny potravín v priebehu roka narástli o tretinu a ekonómovia očakávajú ďalší prudký prepad hospodárstva.

Výsledky volieb naznačujú, že podpora vládnej strany AKP padá, a to napriek obrovskej mediálnej a finančnej prevahe, zastrašovaniu a väzneniu opozície, ale najmä ovládaniu takmer každej zložky štátnej moci. Erdoğan prišiel o najdôležitejšie metropoly a jeho strane sa podarilo získať 44 percent hlasov, čo je omnoho menej, ako očakávala.

Dráma v Istanbule

Podozrenia z manipulácie volebných hlasov nie sú v Turecku ničím novým, no tentokrát boli výsledky v Istanbule či meste Bursa viac ako otázne. Napriek veľkosti 20-miliónovej tureckej priemyselnej metropoly sa hlasy v Istanbule rátali najrýchlejšie. Mnohí komentátori televíznych staníc, či experti na sociálnych sieťach vyjadrovali znepokojenie a upozorňovali na možnosti machinácií. V tom čase o niekoľko percent viedol kandidát vlády.

Situácia sa zdramatizovala najmä po tom, ako štátna tlačová agentúra začala zverejňovať výsledky s viac ako 90 percentami zrátaných hlasov. Rozdiel medzi bývalým premiérom , predsedom parlamentu a najbližším spolupracovníkom prezidenta Erdoğana, Binalim Yıldırımom a kandidátom opozície, Ekremom Imamoğluom, sa zmenšil na niekoľko tisíc hlasov a každým zrátaným percentom sa rozdiel zmenšoval.

Pri 98 percentách zrátaných hlasov, keď do úplného zrátania chýbali ešte hlasy z okrskov, ktoré sú jasnou dŕžavou opozície, sa online počítanie zastavilo. Yıldırım deklaroval pred médiami víťazstvo, no Imamoğlu a predstavitelia opozície odmietali uznať porážku a tvrdili, že víťazmi v Istanbule sú oni.

Do skorých ranných hodín sa situácia nezmenila, no po meste sa začali objavovať obrovské billboardy, ktoré v mene prezidenta a Binaliho Yıldırıma ďakovali Istanbulu za voľbu a výhru. V čase obeda však prevahu v počte hlasov u opozičného kandidáta potvrdila aj štátna tlačová agentúra a opozícia začala oslavovať.

Strata Istanbulu bude pre súčasného prezidenta bolestivá. Sám sa stal jeho starostom v roku 1994, a práve jeho zvolením sa začala významná transformácia krajiny z výrazne prozápadne orientovanej sekulárnej na krajinu ovládanú náboženskou ideológiou a de facto jedným lídrom.

Víťazstvá a prehry

Prezident Erdoğan v tradičnom príhovore v Ankare uviedol, že jeho strana s pomocou koaličného partnera, nacionalistickou stranou MHP, voľby vyhrala, nakoľko si zabezpečila 51,7 percent hlasov. Faktom však je, že Erdoğanova strana zaostala, keďže hlasy pre ňu samotnú tvorili 44 percent všetkých hlasov.

Zároveň strana AKP prišla o najvýznamnejšie veľkomestá, čo je rovnako zásadným víťazstvom opozície.

Najdôležitejším ziskom pre najsilnejšiu opozičnú stranu CHP je výhra ich kandidáta Mansura Yavaşa v hlavnom meste. Podobne ako Istanbul, aj Ankaru už štvrťstoročie viedol vždy starosta, ktorý bol príslušníkom jednej z islamistických strán. CHP obsadí aj Izmir, Antalyu, Adanu, Mersin, či Eskişehir.

Tradične si Erdoğanovci zaistili podporu v menej rozvinutých a silnejšie nábožensky založených regiónoch. Dôvodom je zloženie mestského obyvateľstva, čiastočne vyššie vzdelanie a prístup k pestrejším zdrojom informácii. Zároveň tento fenomén ukázal na fakt, že vládna strana AKP nemá dostatok lídrov, ktorí by zaujali Turkov minimálne tak, ako charizmatický prezident.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

Nemenej zanedbateľným faktorom je ekonomika. Turecká mena je od začiatku finančnej krízy z leta minulého roku nestabilná a stráca hodnotu. Ceny služieb, tovarov, ale najmä potravín výrazne narástli rovnako ako nezamestnanosť.

Prezident aj včera v noci sľúbil štrukturálne reformy a zlepšenie stavu zamestnanosti. Ekonómovia ale varujú pred zdramatizovaním situácie, ktorá môže miestne hospodárstvo čakať kvôli údajným trhovým machináciám nedávneho obdobia.

Ani straty v lokálnych voľbách ale nebudú znamenať, že Turecko sa zásadne demokratizuje. Prezidentovi sa po minuloročnej konsolidácii moci a zmeny režimu na prezidentskú republiku podarilo ovládnuť už každú zložku správy štátu. Sám ešte pred voľbami varoval, že regióny, ktoré prídu o priame prepojenie s vládou, môžu čakať ťažké časy.

Po hektickom období plnom plebiscitov čakajú Turkov najbližšie voľby až v roku 2023.

]]>
Na Turecko netreba zabúdať. Cez víkend čakajú krajinu ďalšie voľby https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/na-turecko-netreba-zabudat-cez-vikend-cakaju-krajinu-dalsie-volby/ Fri, 29 Mar 2019 08:19:57 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121039 V Turecku sa budú konať lokálne voľby, zahraničie si však viac všíma údajné špekulácie na finančných trhoch, ktoré držia miestnu menu nad hladinou. Ceny potravín v priebehu roka narástli o tretinu a ekonómovia očakávajú ďalší prudký prepad hospodárstva.

Transformované Turecko, ktoré sa minulý rok stalo prezidentskou republikou, na čele s neohrozenou hlavou štátu, prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom, čakajú v nedeľu posledné zo série volieb ostatných mesiacov.

Turci si budú voliť miestne zastupiteľstvá, starostov, ale aj ďalších regionálnych a lokálnych zástupcov. V krajine ide o dôležité voľby, ktoré sú považované za hlavný barometer politických strán.

Erdoğan ostáva prezidentom, Turecko sa prebudilo do nového režimu

Ako prvý k znovuzvoleniu blahoželal maďarský premiér Orbán, a to ešte v čase, kedy neboli výsledky ani zďaleka jasné.

Hoci o sile prezidenta a jeho vládnej strany Právo a rozvoj (AKP) nepochybuje asi nikto, tentokrát môžu byť výsledky najmä vo väčších mestách psychologickou „podpásovkou“ neohrozenému lídrovi. Aj keby sa ale najsilnejšej opozičnej strane CHP podarilo Erdoğanovcov prevalcovať, konsolidovaná moc neumožní výrazné zmeny v živote obyvateľov. Práve naopak, situácia sa môže ešte viac dramatizovať.

Boj v metropolách

Ani tohoročná predvolebná kampaň nesklamala. Je totiž už miestnym folklórom vyhrocovať mediálne prejavy a stretnutia s občanmi na všetkých frontoch: v ekonomike, v politike, v kultúre, ale aj v histórií, či priamo na pultoch predajní. Symbolika vyhlásení je v kľúčom v pozorovaniach analytikov.

Voľby prebehnú v 30 metropolitných mestách a 972 obvodoch. Podľa Emreho Erdoğana z Istanbulskej Bilgi University sa až v 63 percentách volebných obvodov situácia nezmení a „politická inklinácia bude vo voľbách prevládať nad ekonomickými záujmami“, tvrdí v rozsiahlej štúdii prieskumov.

Omnoho nepredvídateľnejšie sú očakávania v 30 metropolách. Prísť o najväčšie mestá v krajine by bolo pre vládnu stranu AKP veľkou politickou prehrou. Psychologický faktor ich straty by mohol na voličov pôsobiť ako začiatok pádu najmocnejších. Profesor Emre Erdoğan očakáva tesné výsledky až v 12 z nich.

Najdôležitejší boj prebehne v hlavnom meste Ankara a v priemyselnej metropole krajiny, v Istanbule. V oboch mestách mala vládna strana už vyše štvrťstoročia vlastných, prípadne ideologicky blízkych starostov. Navyše, po posledných voľbách boli právoplatní víťazi, členovia vládnej AKP, donútení k rezignácií a bez volieb nahradení osobami bližšími prezidentovi. V prieskumoch tam zatiaľ vedie opozícia, no iba tesne.

Víťazstvo opozície v regiónoch však pre samotných občanov môže mať horkú príchuť. Prezident sa už nechal počuť, že pozdrží finančné zdroje pre obvody, ktoré preberie opozícia a ktoré odmietnu spolupracovať, prípadne – ak sa preukáže ich „prepojenie na teroristické organizácie“ – poverí ich riadením ním vybraných správcov.

Politický vývoj v Turecku a jeho dôsledky na vstup do Európskej únie

ŠPECIÁL / V posledných rokoch Turecko prechádza obdobím nepretržitej spoločenskej krízy. Odvtedy, čo v roku 2013 vypukli celoštátne protesty Gezi sa rozdiel medzi tureckou vládou a európskymi metropolami stali čoraz výraznejší.

Predvolebné bizarnosti

Predvolebná kampaň bola opäť plná bizarností a priniesla aj zahraničné pobúrenia. Napríklad, kým sa sociálne siete po teroristickom útoku na Novom Zélande snažili zabrániť ďalšiemu rozširovaniu hrôzostrašného videa, ktoré pri poprave ľudí v mešite natočil útočník, prezident Erdoğan čiastočne zarastrované video premietal počas svojho zjazdu v meste Konya. V priebehu týždňa ho ukazoval ešte niekoľkokrát. Na premiérku Jacindu Ardernovú dokonca apeloval, aby jej ostrovná krajina prehodnotila kvôli útoku možnosť prijatia trestu smrti.

Turecku chýbajú odborníci, zatýkanie akademikov a aktivistov ale neprestáva

Odliv mozgov riešia Turci rozličnými opatreniami. Lákadlami pre návrat domov sú aj nemalé vedecké granty. No čistky medzi odborníkmi neutíchajú a tých, ktorí boli prepustení na základe podozrení z protivládnej činnosti, nie je možné opäť zamestnať.

V jednom z televíznych rozhovorov, ktoré Erdoğan už roky poskytuje zásadne bez oponenta, či účasti opozície, znovu priniesol aj kontroverznú tému prestavby monumentu Hagia Sofia na mešitu. Monument zo šiesteho storočia, ktorý je dnes jedným z najnavštevovanejších múzeí v krajine a má historický význam nielen pre moslimskú, ale aj grécku ortodoxnú cirkev, je často, najmä v predvolebnom období, témou ideologických debát.

„Hagia Sophia sa nebude nazývať múzeum. Tento jej status bude zrušený a budeme ju volať mešita Hagia Sophia,“ povedal prezident pre televíziu A Haber. Doterajšie pokusy transformovať stavbu na islamský chrám sa od roku 1935, kedy ju za múzeum ustanovil prvý turecký prezident Mustafa Kemal Atatürk, skončili vždy fiaskom.

Snahy zvrátiť stále silný vplyv mena Kemal Atatürk možno badať aj v iných oblastiach. Najväčšie letisko v krajine, istanbulské letisko M. K.  Atatürka, napríklad končí svoju prevádzku začiatkom apríla.

Prvý let na nové medzinárodné letisko s Recepom Tayyipom Erdoğanom na palube sa napriek technickým problémom, no na tlak vlády a opäť zo symbolických dôvodov, udialo štyri dni pred júnovými prezidentskými voľbami v krajine.

Ekonomika vo voľnom páde

Turecká mena je od začiatku finančnej krízy z leta minulého roku stále v zlom stave, no líra má problémy už dlhšie. Od roku 2013 stratila takmer 70 percent svojej hodnoty. Inflácia teraz dosiahla 15-ročné maximá a domáce hospodárstvo už v podstate voľne padá.

Opatrenia Ankary na záchranu navýšili úrokové sadzby koncom roka 2018 a prilákali banky, ktoré menu nakupovali. Na verejnosť sa potom dostali informácie o tom, že centrálna banka v marci stiahla svoje devízové rezervy, čo viedlo k trhovým špekuláciám. Podľa agentúry Bloomberg Ankara virtuálne zablokovala možnosti pre zahraničných investorov nakupovať a predávať turecké líry, pričom náklady na mimoturecké pôžičky zo dňa na deň vyrástli o tisíc percent. Vďaka tomu sa prezidentom ovládanej inštitúcii podarilo uchrániť líru pred ešte masívnejším pádom.

Ako informovala agentúra Reuters, Centrálna banka takéto podozrenia odmieta a tvrdí, že dôvodom je nedostatok tureckých lír na trhu, za ktoré môžu zahraničné banky nakupovať doláre.

Od začiatku tohto roka je na svetovom trhu turecká líra druhou menou s najhoršími výsledkami. Len od konca minulého týždňa oslabila o vyše päť percent. Väčšina Turkov a tureckých firiem však svoje úspory drží v dolároch a eurách, čo tiež svedčí o tom, ako občania vlastnej ekonomike dôverujú.

Ekonómovia varujú pred dramatickými následkami, ktoré môžu menu aj ekonomiku kvôli údajným trhovým machináciám zasiahnuť hlboko už v nasledujúcich dňoch. Podľa prezidenta sa s tureckou menou hrajú a za útokmi na menu stoja Spojené štáty americké a západ.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

Potravinový terorizmus

Problémy v ekonomike sú štrukturálne a na povrch sa dostávajú výsledky chatrného riadenia ostatných rokov. Krízu cítia už všetci občania. Každí štvrtí mladí Turek napríklad nemá zamestnanie a stovky firiem požiadali v ostatnom období o štátnu ochranu pred bankrotom.

Ani kozmetické opatrenia, ako predávanie lacného ovocia a zeleniny nepomohli. Miestne samosprávy dokonca začali prevádzkovať stánky s potravinami v tretinovej hodnote trhových cien, financované štátom. Ich miestami nedôstojná kvalita však rozhorčuje. Turci ale vedia, že po voľbách prídu aj o tento „výdobytok“.

Z vysokých cien, ktoré prevýšili tretinový nárast oproti minulému roku, obviňuje prezident „zapredané“ siete supermarketov. Vláda v tom má jasno, ide o „potravinový terorizmus“.

Kvôli tomu, aby ďalej silnú vládu neprovokovali, predajcovia radšej znižujú ceny, či úplne sťahujú z pultov drahé produkty. Štát vydal dokonca nariadenie pre maloobchodníkov, aby znížili ceny a aby im štátne banky vydávali diskontné úvery.

Analytici tiež tvrdia, že Turecko bude potrebovať viac ako 50 miliárd dolárov na to, aby svoje finančné problémy a zahraničné dlhy svojich podnikov, vyriešilo.

Vďaka ochromeným aktivitám organizácií občianskej spoločnosti, spútaným médiám, z ktorých väčšina priamo podlieha vplyvu vlády, plnej kontrole nad všetkými zložkami moci a väzneniu významných osobností opozície podpora prezidenta rapídne neklesá. Podľa prieskumu agentúry Konda len štyri percentá voličov strany AKP vidia zodpovednosť za ekonomické problémy na strane vlády.

Najbližšie prezidentské a parlamentné voľby budú v krajine až v roku 2023. V tomto roku oslávi Turecko aj sté výročie od založenia republiky.

]]>
Stane sa Venezuela novým bojiskom svetových mocností? https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/stane-sa-venezuela-novym-bojiskom-svetovych-mocnosti/ Thu, 24 Jan 2019 14:22:45 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119023 Spojené štáty aj Európska únia podporili lídra opozície, ktorý vyhlásil, že v štáte preberá exekutívne právomoci. Rusko, Čína, Irán aj Turecko stoja na strane doterajšieho prezidenta Madura. Masové protesty si už vyžiadali obete na životoch.

Týždeň po tom, ako sa venezuelský prezident Nicolás Maduro ujal po druhýkrát moci, ďesaťtisíce jeho odporcov zaplnili ulice juhoamerickej krajiny. Opozičný líder a doterajší predseda Národnej rady Juan Guaidó sa totiž počas stredy (23. januára) vyhlásil za legitímnu hlavu štátu . Jasnú podporu mu hneď deklarovali Spojené štáty americké.

Maduro už v minulosti obyvateľstvo presviedčal, že americká invázia, či snaha o rozvrat krajiny zvonku je veľmi reálna.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získala venezuelská opozícia

Európsky parlament chce ocenením odmeniť odvahu ľudí, bojujúcich za slobodu v čase, keď čelia represívnej vláde.

Guaidó na ceremoniále, ktorý v Caracase prebehol včera (23. januára) sľúbil, že ako dočasný prezident zostaví prechodnú vládu a krajinu pripraví na slobodné voľby. Tie plánuje zorganizovať už v máji.

Ako najmladší šéf miestnej zákonodarnej moci prebral svoj úrad začiatkom januára. Jeho pridanou hodnotou je podľa analytikov najmä schopnosť zjednocovať venezuelskú opozíciu, čo je v miestnych reáliách pomerne zásadné. Po včerajšku je jeho ďalším úspechom aj široká podpora západného sveta.

Masové protesty voči Madurovej vláde a za podporu Guaidóa sa rozšírili do viacerých častí krajiny. Medziamerická komisia pre ľudské práva hovorí, že pri demonštráciách už prišlo o život 16 ľudí.

Americký popud

„Obyvatelia Venezuely už v rukách nelegitímneho Madurovho režimu trpeli pridlho,“ napísal americký prezident Donald Trump na sociálnu sieť a dodal, že „oficiálne za prezidenta uznáva Juana Guaidóa“.

Venezuelský prezident v reakcii na Trumpovo vyhlásenie oznámil, že jeho vláda prerušuje diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi a ich diplomatom dal 72 hodín na to, aby opustili krajinu.

Americká administratíva toto nariadenie nateraz nerešpektuje, nakoľko Madura už za legitímneho vodcu krajiny nepovažuje. Podľa pozorovateľov by ale práve takáto reakcia Američanov mohla spôsobiť priamy, dokonca ozbrojený konflikt medzi Caracasom a Washingtonom.

Ak Madurovi prívrženci ohrozia kohokoľvek z amerických diplomatov, či narušia bezpečnosť ich misie, Spojené štáty „podniknú voči zodpovedným potrebné kroky,“ uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí.

Americký senátor Marco Rubio, ktorý patrí medzi najvýznamnejších kritikov Madurovho režimu v americkom Senáte už prisľúbil, že sa pokúsi presvedčiť Kongres, aby Guaidóovej administratíve poskytol humanitárnu pomoc, vrátane potravín a zdravotníckeho materiálu. Vyzval dokonca najväčšie americké spoločnosti Valero Energy a Chevron, ktoré venezuelskú ropu nakupujú, aby komunikovali zásadne len s „novou“ hlavou štátu.

Guaidóova podpora

Kanada rýchlo nasledovala kroky Washingtonu a nemenej dôležitým spojencom na americkom svetadiely mal byť pre Spojené štáty aj nový brazílsky prezident Jair Bolsonaro.

Medzi krajiny, ktoré Juana Guaidóa podporili, patria aj juhoamerické štáty ako Paraguaj, Kolumbia, Argentína, Peru, Ekvádor, Kostarika, Čile, Guatemala, Panama a Honduras. Pridali sa aj Kosovo, Albánsko a Gruzínsko, ktoré nasledovali rozhodnutie Európskej únie.

Európski predstavitelia reagovali na situáciu vo Venezuele v stredu (23. januára) v noci. Donald Tusk, prezident Európskej rady na sociálnej sieti ako prvý naznačil, že po vzore viacerých krajín podporí opozičného lídra vo Venezuele aj Únia.

„Na rozdiel od Madura, parlamentné zhromaždenie, vrátane Juana Guidoa, má demokratický mandát od venezuelských občanov,“ napísal Tusk.

Podľa Federici Mogheriniovej, šéfky európskej diplomacie „nemožno hlas venezuelského ľudu ignorovať“. V reakcií na obrovské protesty v krajine vyzvala v mene EÚ na „slobodné a vierohodné“ voľby.

Podporu Guaidóovi vyjadrili už aj Emmanuel Macron, Theresa Mayová, či nemecká vláda.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získala venezuelská opozícia

Európsky parlament chce ocenením odmeniť odvahu ľudí, bojujúcich za slobodu v čase, keď čelia represívnej vláde.

Madura podržia Rusi

Druhý tábor, ktorý podržal súčasného prezidenta Madura, vedie Moskva. Podľa Kremľa je snaha zosadiť úradujúceho prezidenta ilegálna, nakoľko je Maduro stále „legitímny líder krajiny“.

Moskva varovala Spojené štáty americké pred vojenskou intervenciou vo Venezuele.

Venezuelský prezident má k Rusku vrúcny vzťah. Krajina ho totiž podporovala nielen na medzinárodnom poli, ale aj v hospodárskej oblasti. Po decembrovom stretnutí oboch hláv štátu Rusi potvrdili, že vo Venezuele investujú do ropy a zlata.

Minulý mesiac dokonca Moskva vyslala na vojenské cvičenie do Venezuely dva bombardéry TU-160 s kapacitami nukleárnych zbraní, čo rozhnevalo najmä Washington.

Madurovi vyjadrili podporu aj predstavitelia Bolívie, Kuby, Mexika, Iránu, Sýrie a Uruguaja. Čína do skupiny Madurových prívržencov patrí rovnako.

Peking doterajšiemu prezidentovi požičiaval nemalé finančné prostriedky výmenou za budúce príjmy z ropy. Dnes plynie venezuelská ropa do Číny na dlh.

V Turecku sa na sociálnych sieťach rozšírila podpora Madura aj medzi obyvateľmi po tom, čo doterajšieho prezidenta podporil turecký prezident. Hashtag „My sme Maduro“ bol večer najpoužívanejším na sociálnej sieti Twitter.

Recep Tayyip Erdoğan dokonca Nicolasa Madura označil za „brata“ a odkázal mu, aby sa držal. Rétorika tureckých predstaviteľov, mierená proti Spojeným štátom, ktorá je Erdoğanovým priaznivcom sympatická, sa teda nemení.

Pozostatky nerozumnej vlády

Venezuela sa v hospodárskej kríze zmieta už roky. Ani Hugovi Chavezovi, ktorý po bolívarskej revolúcii vládol v krajine od roku 1999, sa nepodarilo investovať do ropného bohatstva rozumne a diverzifikovať vďaka tomu domáce hospodárstvo, ktoré ostalo závislé na jednej komodite.

Hoci sa Chavezovi podarilo zabezpečiť obyvateľstvu prístup k potravinám, zdravotným službám, či bývaniu v omnoho viditeľnejšej miere, ako si Venezuelčania dovtedy pamätali, najchudobnejší z obyvateľov si zásadne nepolepšili.

V roku 2013, po smrti Huga Chaveza prebral moc a s ním aj politické metódy dovtedajší viceprezident Nicolas Maduro. Vo voľbách, ktoré krátko po Chavezovej smrti nasledovali, vyhral tesne s prevahou 50,62 percent.

Únia žiada od Venezuely nové voľby

Ministri zahraničných vecí považujú venezuelské voľby z 20. mája za nelegitímne, chcú „konať rýchlo“ s cieľom uvaliť viac sankcií proti venezuelským úradom, ktoré však nepostihnú venezuelský ľud.

Už o niekoľko mesiacov po jeho nástupe vypukli v krajine veľké protesty za reformy zákonov, nakoľko sa začínala prehlbovať hospodárska kríza. Vo februári 2014 prišlo počas demonštrácii o život až 43 ľudí.

Po prvotnom konsolidovaní situácie sa ešte väčšie demonštrácie rozpútali začiatkom roka 2017. Venezuelský Najvyšší súd, známy svojimi sympatiami k Madurovmu režimu vyhlásil, že si uzurpuje niektoré z funkcií Národného zhromaždenia, v ktorom mala opozícia väčšinu. Inflácia vtedy stúpla na 720,5 percenta.

Ekonomická kríza a prezidentov návrh o zmene ústavy sa stali ústredným motívom protestov. Brusel už v tom čase označil Madura za diktátora.

Venezuela je po víkendových voľbách bližšie k civilnému konfliktu

Kým Európska únia, či Spojené štáty nátlak na Caracas stupňujú, Rusko výsledky privítalo.

Nasledovali prezidentské a parlamentné voľby v máji minulého roka. Maduro aj vďaka ústavným zmenám z predchádzajúceho roka potvrdil svoju politickú dominantnosť. Volebné prípravy, ale najmä ich priebeh napokon odsúdili lídri krajín G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov). Ďalšie krajiny, vrátane Argentíny a Brazílie – spolu až 14 – stiahli z Caracasu svojich veľvyslancov.

Európska komisia vyčítala venezuelskej vláde všeobecný nesúlad s medzinárodnými štandardami volieb. Maduro si však prezidentské právomoci udržal.

Chudoba a utečenci

Napriek silnej ľavicovej rétorike sa doterajší venezuelský prezident svojimi nariadeniami a manažmentom hospodárstva k sociálnym hodnotám v skutočnosti nikdy neprikláňal. Bohatstvo si roky užívali blízki spolupracovníci Chaveza aj Madura.

Útlak štátu, zatváranie kritických médií a politikov sa stalo bežnou formou vlády oboch.

Madurovi sa podarilo udržať si vplyv nad armádu a políciou, ako aj nad štátnou propagandou, či nad mnohými miestnymi zločineckými skupinami. Najsilnejší opozičný líder Leopoldo Lopez bol po troch rokoch zadržiavania prepustený do domáceho väzenia. Ďalší významný oponent, starosta hlavného mesta Caracas Antonio Ledezma, ušiel do Španielska.

Krajina bohatá na nerastné bohatstvo pocítila najväčší tlak na ekonomiku v minulom roku, keď ceny ropy klesli na sedemročné minimá. Venezuelský bolívar si vyškrtol päť núl a mena devalvovala o 95 percent v snahe ubrzdiť nekontrolovanú infláciu. Vláda dokonca transformovala bolívar na akúsi kryptomenu, ktorá sa má odvíjať od cien ropy a nazvala ju Suverénny bolívar (VES), písal v decembri Forbes.

Hoci Maduro pravidelne zvyšoval miniomálnu mzdu bez toho, aby si to ekonomika mohla dovoliť, obyvatelia bojovali s nedostatkom potravín, či zdravotníckeho materiálu.

Španielsky premiér radí Južnej Amerike zaviesť na venezuelských migrantov kvóty

Ľavicový premiér uviedol, že je to podobné riešenie, ako Španielsko pri masovej migrácii z Afriky navrhuje Európskej únii.

Podľa Medzinárodného migračného úradu sa počet Venezuelčanov, žijúcich mimo svojho rodiska medzi rokmi 2015 a 2017 zvýšil viac ako dvojnásobne. Približne 2,3 milióna obyvateľov z 30,6 miliónovej populácie Venezuely žije dnes podľa OSN mimo svojho rodiska, pričom najviac ich putuje do Kolumbie, Ekvádoru, Peru, Čile, Argentíny a Brazílie. Počty navyše stále rastú. Venezuela sama v minulosti vítala mnoho migrantov, ktorí utekali pred inými autoritatívnymi režimami.

Takmer štyri roky recesie podľa Medzinárodného menového fondu spôsobili, že väčšina Venezuelčanov dnes žije na okraji chudoby.

]]>
EÚ v roku 2019: Brusel v zahraničnej politike roztiahne krídla https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/eu-v-roku-2019-brusel-v-zahranicnej-politike-roztiahne-kridla/ Wed, 09 Jan 2019 15:25:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=118579 V roku 2019 sa EÚ sústredí na premosťovaciu doložku, ktorou chce získať viac kompetencii v zahraničnopolitických otázkach, na Balkán, či na nápravu roztrieštených vzťahov s Washingtonom. Budovať chce aj nové partnerstvá.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie (SZBP) prežíva svoj rozmach od zavedenia Globálnej stratégie. Jej skutočná implementácia posunula spoločné diskusie a rozhodnutia do oblastí, o ktorých sa pred niekoľkými rokmi ešte iba šepkalo, vrátane intenzívnejších dialógov s tretími krajinami o obchode, či dokonca o spoločných vojenských kapacitách.

Únia sa snaží zaistiť si miesto na globálnej politickej scéne v konkurencii Spojených štátov, Ruska, či Číny a v roku 2019 by mohla aj vďaka podpornej zložke týchto plánov – spoločnej obrane – pokročiť na tejto ceste.

Obmedziť ju vo vývoji môžu podobné faktory, aké budú celú európsku politickú a odbornú komunitu zamestnávať v tomto roku: brexit, európske voľby a znovuobsadzovanie postov vo viacerých európskych inštitúciách a dohody o viacročnom finančnom rámci.

Spojené štáty plánovali degradovať status diplomatov Európskej únie

Bez toho, aby o zmenách formálne informovala, znížila koncom minulého roka administratíva prezidenta Donalda Trumpa delegácii Európskej únie v Spojených štátoch. Brusel musel zakročiť.

Komisia sa ešte v posledných mesiacoch svojho mandátu pokúsi zintenzívniť aktivity, ktoré by v oblasti vonkajších vzťahov a bezpečnosti umožnili prijímať rýchlejšie a účinnejšie rozhodnutia. Znamená to, že by sa v niektorých súčastiach tejto politiky mohlo prejsť v Rade na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Išlo by napríklad o otázky ľudských práv, organizovania civilných misií, či uplatňovania sankcií.

„Súčasné zmluvy to umožňujú a podľa mňa prišiel čas na to, aby sme využili „stratený poklad“ Lisabonskej zmluvy – premosťovaciu doložku, ktorá nám umožňuje prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou,“ hovoril predseda Európskej komisie o plánoch ešte v septembri. Lídri krajín by sa o rozšírení rozsahu možností hlasovania kvalifikovanou väčšinou v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky mali dohodnúť už na samite v Sibiu 9. mája.

O zložení Európskej komisie po eurovoľbách možno len špekulovať, ale už teraz je jasné, že koncom roka bude na čele európskej diplomacie stáť niekto nový. Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová ešte v septembri minulého roka avizovala, že nemá záujem o získanie druhého mandátu v tejto funkcii.

Vášaryová: Priznajme si, že sme úspešnou krajinou a prestaňme so stredoeurópskym nariekaním

Kritické myslenie voči nášmu i medzinárodnému prístupu pri tvorbe zahraničnej politiky je základným kameňom vzniku aj pretrvávania Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, píše pri príležitosti 25. výročia jeho založenia jeho zakladateľka.

Najbližší susedia

Po Bulharsku a Rakúsku ostane pre predsednícku krajinou, ktorou je od 1. januára Rumunsko, opäť zahraničnopolitickou prioritou Balkán. Rok 2018 označil europoslanec Eduard Kukan za rok Balkánu: Srbsku a Čiernej hore prisľúbil Jean-Claude Juncker členstvo v roku 2025, v júni podpísali Macedónci a Gréci dohodu o novom názve bývalej juhoslovanskej republiky a Komisia predstavila aj novú, dlho očakávanú stratégiu pre celý región.

Pozitívne signály a podpora z Bruselu ale už balkánskemu regiónu nestačia a ešte koncom minulého roka sa ukázalo, že najbližšie mesiace môžu dať priestor silnejším nacionalistickým a populistickým hlasom aj v tejto časti Európy.

Napätie medzi Srbskom a Kosovom, ktoré koncom minulého roka schválilo napriek varovaniam z Belehradu aj Bruselu vytvorenie národnej armády a ktoré prijalo stopercentné dovozné clá na srbské výrobky, môže v tomto roku skôr eskalovať. Pozícia kosovského prezidenta Hashima Thaçiho, ktorý by dohodu s Úniou vedel doma presadzovať intenzívnejšie, upadá rovnako, ako v prípade jeho srbského náprotivka. Aleksandr Vučić čelí celoštátnym protestom. Demonštranti kritizujú jeho moc nad médiami, aj útoky na opozíciu a zdá sa, že protesty budú aj naďalej pokračovať.

V otázke dohody s Kosovom Vučićovi predlžovanie súčasného stavu skôr vyhovuje. Čím dlhšie totiž dvojstranné napätie pretrvá, tým viac bude Komisia odhodlaná oddeliť rozhovory Belehradu s Kosovom od plánu na vstup Srbska do EÚ.

Macedónsku by sa v tomto roku mohlo podariť postúpiť v rokovaniach o vstupe, záležať však bude na tom, ako rýchlo a či vôbec dokážu Skopje a Atény Dohodu z Prespa o názve krajiny schváliť. Optimisti vidia, že začiatok rozhovorov s Macedónskom a Albánskom o vstupe by sa mohol spustiť ešte v lete. Macedónci majú nateraz bližšie do NATO, pričom pozvánku očakávajú už v lete.

Eurokomisia v tomto roku posúdi a prijme aj stanovisko k žiadosti Bosny a Hercegoviny stať sa kandidátom na členstvo.

Vízová (ne-)liberalizácia, clá aj armáda: Kosovo má za sebou turbulentný rok

Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok Únie, v ostatnom období stráca balkánska krajina trpezlivosť. Brusel zatiaľ nedaroval Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, no ich najnovšie politické ťahy môžu krajinu skôr zdiskreditovať ako posilniť.

Pri Turecku, kandidátskej krajine, ktorá preukazuje v negociáciách skôr regres ako progres, sa v roku 2019 očakáva upokojenie situácie, nakoľko okrem lokálnych volieb nečakajú prezidentskú republiku žiadne väčšie celospoločenské udalosti. Ekonómovia však predpokladajú, že finančná kríza, ktorá v krajine naplno prepukla počas minuloročného leta, stále nie je zažehnaná.

Finančná nestabilita preto pravdepodobne pristrihne hrebienok ostrej rétorike prezidenta Erdoğana, na ktorú si už Únia v ostatnom období začala zvykať. Ekonómovia predpokladajú, že aj napriek domácej neochote bude nakoniec Ankara musieť požiadať Medzinárodný menový fond o pôžičku.

Politický vývoj v Turecku a jeho dôsledky na vstup do Európskej únie

ŠPECIÁL / V posledných rokoch Turecko prechádza obdobím nepretržitej spoločenskej krízy. Odvtedy, čo v roku 2013 vypukli celoštátne protesty Gezi sa rozdiel medzi tureckou vládou a európskymi metropolami stali čoraz výraznejší.

O pozornosť Bruselu prichádzajú ešte viac ako Balkán aj krajiny Východného partnerstva. Zo šestice krajín má dnes asociačnú dohodu a dohodu o voľnom obchode podpísané len Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Únia neplánuje ani organizáciu väčšieho summitu na najvyššej úrovni, napriek tomu, že koncept Východného partnerstva oslavuje v roku 2019 svoje desaťročné výročie vzniku.

Krajiny sa v tomto roku budú snažiť najmä posúvať sa v plnení 20 cieľov, ktoré by mali byť vyhodnotené na budúci rok (20 deliverables for 2020) a mnoho organizácií a think tankov avizuje početné konferencie na tému dekády partnerstva.

Východného suseda Slovenska a jedného z najaktívnejších zo šestice krajín čaká v roku 2019 supervolebné obdobie. Marcové prezidentské voľby na Ukrajine odhadujú boj medzi Júliou Tymošenkovou a hercom Volodymyrom Zelenskym. Súčasnému prezidentovi Petrovi Porošenkovi, ktorého výsledky mu zatiaľ garantujú len štvrté alebo piate miesto, pomáha v prieskumoch rázny postoj voči Moskve.

Parlamentné voľby plánuje Ukrajina na október. Až 12 percent obyvateľov však kvôli okupácii Krymu a častí Doneckej a Luhanskej oblasti nebude môcť na voľbách participovať. Aj v týchto volebných prieskumoch vedie Tymošenková a jej strana Otčina.

V prieskumoch pred prezidentskými voľbami na Ukrajine vedie Julia Tymošenková

Päť mesiacov pred voľbami zvyšuje Tymošenková pred ďalšími prezidentskými kandidátmi náskok. Líderku strany Otčina (Batkivshchyna) a bývalú premiérku by podľa prieskumov dnes volilo vyše 13 percent respondentov.

Hoci veľký vojenský konflikt v regióne analytici neočakávajú, ten na východe Ukrajiny, ktorý trvá už päť rokov, by mohol eskalovať podobným štýlom, ako sa to v novembri 2018 stalo v Kerčskom prielive. Napätie podporí aj v súčasnosti prebiehajúce oddeľovanie Kyjevskej ortodoxnej cirkvi alebo posledná fáza rokovaní o tom, či ruský plyn bude do Európy tiecť cez Ukrajinu alebo nie.

Svetoví hráči

Rusko v tomto roku nepotrápi iba Ukrajina. Od začiatku roka sa v krajine zvýšila daň z pridanej hodnoty z 18 na 20 percent. Ekonomiku zasiahli sankcie, ale aj pokles cien ropy a zemného plynu. Škrty zaznamenáva zdravotníctvo aj školstvo a vek odchodu do dôchodku sa zvýšil. Práve tieto sociálne ukazovatele môžu v novom roku prehĺbiť nedôveru voči prezidentovi.

V otázke európskych sankcií voči Rusku ostane Európska únia rozdelená aj v roku 2019. Posledné sankcie, predĺžené do marca 2019, zahŕňajú 155 osôb a 44 spoločností. Začiatkom jari sa táto debata do Bruselu vráti.

Vo februári uplynie ultimátum Washingtonu. Moskve vyčíta, že tajne vyvíja zbrane a porušuje Zmluvu o jadrových silách stredného doletu (INF Treaty). Práve nové druhy zbraní a objavovanie nových priestorov, kde strety mocenských záujmov zatiaľ kvôli nedostatočnému prieskumu doteraz neboli možné (napríklad Arktída, či dokonca vesmír) môžu formovať aj ďalšie z nových bezpečnostných hrozieb.

Do júna sa bude musieť Moskva vysporiadať aj s Radou Európy a poplatkami, ktoré medzinárodnej organizácii dlhuje. Rusko zastavilo platby v roku 2017 po tom, čo parlamentné zhromaždenie Rady Európy stiahlo hlasovacie práva ruskej delegácie z dôvodu anexie Krymu v roku 2014. Nakoľko je v nedohľadne akékoľvek kompromisné riešenie, Rusku hrozí, že v lete bude z organizácie úplne vylúčené.

Budovanie mostov európsko-ruskej spolupráce? Keď prídu problémy, mosty padajú prvé

Cesta spolupráce medzi Moskvou a Bruselom vedie cez Kyjev. Bez riešenia na Ukrajine sa vzťahy nezlepšia a európske sankcie preto musia pokračovať, hovoria experti.

„Európsko-ruské vzťahy sú dôležitým komponentom mieru a stability v Európe,“ uviedol na úvod diskusie Rusko a Európska únia: Realita a vyhliadka vzájomných …

Podľa amerického filozofa Erica Hoffera sa aj nepredvídateľnosť stáva po čase monotónnou a vieme ju „s istotou predpovedať“. To z pohľadu Bruselu začína platiť aj voči administratíve Washingtonu.

Naposledy ale Brusel zostal opäť zaskočený v posledných dňoch roka, kedy bez formálnej informácie, znížila administratíva prezidenta Donalda Trumpa status delegácie Európskej únieSpojených štátoch z úrovne „štátu“ na úroveň „medzinárodnej organizácie“. Hoci európski diplomati zasiahli a Washington nateraz rozhodnutie pozdržal, v prvých týždňoch nového roka bude atmosféra naprieč Atlantikom horúcejšia, ako by si to zimné obdobie vyžadovalo.

Nepríjemných tém medzi EÚ a USA ako klimatické dohody, clá na oceľ, dovoz plynu, iránska jadrová dohoda, konflikt medzi Palestínčanmi a Izraelom, či pohľady na Sýriu a Saudskú Arábiu, pribúda. Nekompromisnosť v rozhodnutiach ale naznačuje, že k približovaniu tak skoro nedôjde.

Napriek tomu, že americkí diplomati presviedčajú svojich náprotivkov o tom, že Spojené štáty a ich administratíva nie sú iba Donald Trump, stále častejšie vidno opak. Zahraničnopolitickí analytici predpokladajú, že po odstúpení ministra zahraničných vecí Jamesa Mattisa prejdú otázky vonkajších vzťahov Spojených štátov plne do rúk prezidenta. Vzhľadom na to, že na domácej politickej scéne hrozí blokovanie legislatívy, nakoľko je americký Kongres politicky rozdelený, Trumpov záujem o zahraničnopolitické témy bude v roku 2019 rásť ešte viac.

V novom roku budú americkí vojaci postupne opúšťať Sýriu, no dá sa očakávať, že podobne rázne rozhodnutie urobí prezident aj v prípade Afganistanu a vojakov rovnako stiahne. Aj v tomto prípade udalosti zblízka sledujú partneri v NATO.

V Spojených štátoch sa bude postupne štartovať aj predvolebná kampaň pred prezidentskými voľbami v roku 2020, čo môže najmä voličov ešte viac polarizovať.

V praxi medzi Washingtonom a Bruselom problémy nie sú, hovoria experti

Voľby do amerického kongresu v polovici volebného obdobia prezidenta najviac prekvapili tým, že dopadli tak, ako sa očakávalo. Prekvapení, najmä na medzinárodnej scéne, ale bude kvôli ich výsledkom najbližšie dva roky pravdepodobne veľa.

Európska únia si podobne ako v roku 2018 bude čoraz intenzívnejšie všímať aj narastajúci vplyv Číny v Európe, ale aj v jej susedstve. Peking dokonca vidí príležitosť v obnove Sýrie: už teraz rokuje s Líbyjčanmi o tom, ako by sa ich prístav Tripolis dal komerčne využiť ako stredisko materiálov napríklad pre stavebné spoločnosti.

Hoci je krajina zaujatá najmä obchodnou vojnou so Spojenými štátmi, v budovaní a militarizovaní umelých ostrovov v Juhočínskom mori bude v tichosti pokračovať. No nebude mať dôvod provokovať Washington ešte intenzívnejšie.

Európska únia je najväčším čínskym obchodným partnerom ostatných 14 rokov. Predstavy o budúcej spolupráci zverejnila Čína koncom minulého roka. Opäť je na prvom mieste obchod, no Peking má záujem spolupracovať aj na témach ako fake news, či sloboda prejavu. Brusel vyzýva, aby sa spoločne postavili voči americkému unilateralizmu.

Európska únia si chce v tomto roku intenzívnejšie posvietiť na čínske investície a priniesť novú legislatívu o zahraničných investíciách. Téma dodávok čínskych 5G technológií z Číny do Európy, bude rovnako v centre mnohých debát o tom, ako spoluprácu nastaviť aj pre budúcnosť.

Čína zvyšuje svoj vplyv v Afrike, Mogheriniová sa o ten európsky neobáva

Európa sa Afrike obrátila chrbtom, zatiaľ čo čínske investície a pôžičky dlhodobo rastú. Africkým lídrom sa nepáčia podmienky, ktoré Európania so svojou finančnou pomocou spájajú. Žiadajú rovnocenné partnerstvo.

Horúce regióny

Sýrii bude Európska únia stále tlačiť na diplomatické riešenia. Je faktom, že jej najvýznamnejší členovia ako Nemecko a najmä Francúzsko ponesú najvýraznejšie bremeno postupného odchodu amerických jednotiek z krajiny, a to pre snahu balansovať mocenské pohnútky Moskvy, Ankary, Iránu. Oni, ale aj ďalší (Saudská Arábia, Izrael, Čína, a pod.) majú na rekonštrukcii Sýrie „post-ISIS“ zjavný záujem a v regióne sú najaktívnejší.

Odborníci pre Sýriu predbežne odhadujú štyri scenáre vývoja: krehký mier, reconquista, vojenské riadenie alebo zamrznutý konflikt.

V novom roku by sa do krajiny navyše postupne mohli začať vracať prví utečenci. OSN hovorí už o 250 tisícoch. Ťažko odhadnuteľná ale bude situácia na severe krajiny v súvislosti s bojmi Kurdov a Turkov, ale aj domáca politická scéna, kvôli príprave na voľby aj tvorbou novej ústavy, prípadne ďalšiemu prepájaniu kurdských jednotiek s provládnymi sýrskymi jednotkami prezidenta Assada.

Putin, Merkelová, Erdoğan a Macron: Zjednotení v otázke Sýrie?

Podľa štvorice lídrov je jedinou možnosťou v sýrskej občianskej vojne politické riešenie. V rozsiahlom vyhlásení po stretnutí žiadajú postup v príprave novej sýrskej ústavy a odmietajú akékoľvek snahy o delenie krajiny.

Brusel sa bude musieť vysporiadať aj s ďalšou vráskou na čele v regióne, ktorú mu robí Irán. Tlaku Spojených štátov zatiaľ partneri v nukleárnej dohode odolávajú, no najnovšie informácie o európskych sankciách voči dvom osobám iránskej národnosti v súvislosti s pokusmi o útoky na francúzskej a dánskej pôde sú v tomto kontexte znepokojujúce.

Európska únia bude chcieť nukleárnu dohodu udržať nažive aspoň na formálnej úrovni. V roku 2019 naplno spustí mechanizmus zablokovania, ktorým chce firmám, poškodeným americkými sankciami voči Iránu, vyplácať ušlé zisky v Spojených štátoch. Systém však nie je odskúšaný a prvotné reakcie naň sú zatiaľ skeptické. Očakáva sa, že v Iráne ostane len minimálne množstvo európskych firiem. Donaldovi Trumpovi s intenzívnou podporou Tel Avivu sa preto v tomto roku pravdepodobne podarí donútiť Irán, aby obmedzil svoje aktivity v Jemene, Sýrii, Libanone a ďalších častiach Blízkeho východu.

Washington sa neobáva európskych mechanizmov proti sankciám voči Iránu

Európske firmy samé reagujú na zavedenie amerických sankcií a postupne krajinu opúšťajú. Výpadok dodávok iránskej ropy, ktorá čelí sankciám od začiatku mesiaca, ale tlačí jej ceny hore a Washington žiada, aby krajiny OPEC-u ropu doplnili.

Saudská Arábia si na medzinárodnej scéne, poškodila precízne budovaný imidž najmä v súvislosti s vraždou novinára Džamála Chášukdžího, ale aj kontroverzným zapojením vo vojne v Jemene. Niektorí pozorovatelia odhadujú, že by Rijád mohol práve teraz a v snahe upraviť vzťahy s Bruselom, ale aj s Washingtonom, začať na znak „pokánia“ s prepúšťaním niekoľkých zadržiavaných ľudskoprávnych aktivistov.

Spoločné a koordinované rozhodnutie o obmedzení dodávok zbraní pre Saudov zo strany členských štátov EÚ by bolo v tomto roku skôr prekvapujúce.

Merkelová je voči Saudom kvôli Chášukdžího smrti najostrejšia. Paríž, Londýn aj Washington vyčkávajú

Okolnosti smrti saudskoarabského novinára žiadajú prešetriť mnohí európski politici. Kým Nemci už avizovali embargo na vývoz zbraní, Francúzi aj Briti, ktorí s krajinou v tomto odvetví intenzívne obchodujú, sú zatiaľ opatrnejší. Intenzívnu politickú hru rozohrali aj Turci. 

Európska komisia plánuje pokračovať v aktivitách novej africko-európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta. Pre tento účel rozpracuje a začne s implementáciou takzvaného vonkajšieho investičného plánu EÚ. Komisia odhaduje, že do roku 2020 bude schopná mobilizovať investície vo výške až 44 miliárd eur.

Nové obzory

Európska komisia sa ešte do konca svojho funkčného obdobia chce zamerať aj na rozširovanie vzťahov s Indiiu, Latinskou Amerikou a Strednou Áziou. Práve najrýchlejšie rastúca ekonomika medzi najväčšími krajinami na svete – India, očakáva v tomto roku celoštátne voľby, v ktorých sa premiér Modi chce pokúsiť o znovuzvolenie.

Parlamentné voľby budú v roku 2019 aj v Tunisku, na Filipínach, v Severnej Kórei, v Argentíne a Izraeli. Noví prezidenti v Mexiku a Brazílii budú tiež v hľadáčiku európskej diplomacie, a to najmä kvôli rozširovaniu obchodných partnerstiev.

Európsky parlament bude ešte do konca svojho funkčného obdobia hlasovať o obchodných dohodách práve s Mexikom, ale aj so Singapurom a Vietnamom. Oba ázijské štáty by s Úniou mali dospieť k dohodám o voľnom obchode a o ochrane investícií.

]]>
Únia sa vyhne rozpočtovému provizóriu, europarlament schválil rozpočet na rok 2019 https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/unia-sa-vyhne-rozpoctovemu-provizoriu-europarlament-schvalil-rozpocet-na-rok-2019/ Thu, 13 Dec 2018 09:50:34 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=117966 Rozpočet EÚ na budúci rok dá oproti pôvodnému plánu viac peňazí na vedu a výskum a študentský výmenný program Erasmus+.

Európsky parlament schválil v stredu (14. decembra) rozpočet Európskej únie na rok 2019, čím ukončil proces zložitých medziinštitucionálnych rokovaní, ktoré nasledovali po predložení návrhu rozpočtu zo strany Európskej komisie (EK). Exekutíva EÚ musela vzhľadom na patovú situáciu prísť s novým návrhom.

Rozpočtový rok 2019, v ktorom Spojené kráľovstvo opustí EÚ, ale na základe dohody s Bruselom dodrží svoje rozpočtové povinnosti, predpokladá vo výdavkovej oblasti záväzky vo výške 165,8 miliardy eur (suma určená pre programy, ktoré môžu trvať viac ako jeden rok) a platby vo výške 148,2 miliardy eur. Rozpočet obsahuje aj položku v hodnote 1,3 miliardy eur určenú na reakcie EÚ v prípade nepredvídaných udalostí.

Za konečnú podobu rozpočtu na rok 2019 hlasovalo 451 poslancov, 142 bolo proti a 78 sa zdržali hlasovania. Uznesenie následne podpísal predseda EP Antonio Tajani.

Komisia musela predložiť upravený návrh rozpočtu koncom novembra po neúspechu rokovaní medzi poslancami EP a Radou EÚ (členskými štátmi). Vyjednávači europarlamentu a Rady dospeli ku konsenzu o podobe rozpočtu 7. decembra. Hlavnou prekážkou bolo želanie europarlamentu, aby v roku 2019 mohli byť využité prostriedky, ktoré boli plánované, ale nevyužité v roku 2017 v rámci programu Horizont 2020.

Predseda Výboru Európskeho parlamentu pre rozpočet Jean Arthuis privítal novú podobu rozpočtu ako odpoveď na „dve hlavné priority“. Prvou z nich je podľa neho podpora vedy a výskumu, kde privítal zvýšenie rozpočtu o ďalších 150 miliónov eur, takmer o 11 percent viac ako v roku 2018. Druhou prioritou je viac financií pre výmenný program Erasmus+, čiže o 240 miliónov eur viac, ako bol návrh eurokomisie.

Zvýšené boli aj finančné prostriedky určené na riadenie migrácie – suma 1,1 miliardy eur znamená o 55,9 percenta viac v porovnaní s rozpočtom na rok 2018.

]]>
Politický vývoj v Turecku a jeho dôsledky na vstup do Európskej únie https://euractiv.sk/section/rozsirovanie/special_report/politicky-vyvoj-v-turecku-a-jeho-dosledky-na-vstup-do-europskej-unie/ Fri, 07 Dec 2018 07:56:54 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=special_report&p=117579 ŠPECIÁL / V posledných rokoch Turecko prechádza obdobím nepretržitej spoločenskej krízy. Odvtedy, čo v roku 2013 vypukli celoštátne protesty Gezi, sa rozdiel medzi tureckou vládou a európskymi metropolami stali čoraz výraznejšie.

Autoritárske tendencie prezidenta sa stali najviditeľnejšími po vojenskom pokuse o prevrat, ktorý si v krajine vyžiadal vyše 250 osôb. Čistky v štátnej a verejnej správe, mierené proti strojcom útokov, ale podľa Ankary Európa nepochopila. Starý kontinent ostal v presvedčení, že vláda využíva situáciu na to, aby sa zbavila všetkých nepohodlných a nespolupracujúcich osôb.

Predčasné parlamentné a prezidentské voľby v júli 2018 transformovali Turecko na prezidentskú republiku a koncentrovali väčšinu moci do rúk dovtedajšieho neohrozeného premiéra. Brusel nedokázal prestať Ankaru kritizovať, no konkrétne kroky voči kandidátske krajine na členstvo boli skôr kozmetického charakteru. Členstvo Turecka v Únii je stále na stole.

Turecko si zachováva svoj význam ako spojenec Západu, ktorý stráži juhovýchodný bok Severoatlantickej aliancie, je významným ekonomickým partnerom, ale aj dôležitým hráčom, pokiaľ ide o riešenie vojny v Sýrii. Jeho vzťah s EÚ a Spojenými štátmi ale v ostatných dvoch rokoch ochladol. S finančnou recesiou, ktorá sa objavila v Turecku, čelia členské štáty EÚ dileme, ako udržať toto strategicky dôležité spojenectvo nažive.

]]>
Turecká novinárka: Sloboda médií v krajine hovorí o demokracii veľmi veľa (VIDEO) https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/turecka-novinarka-sloboda-medii-v-krajine-hovori-o-demokracii-velmi-vela-video/ Thu, 06 Dec 2018 10:48:12 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=117664 Ak sa média stávajú voči vláde nekriticky, potom časť spoločnosti úplne stráca záujem o to, čo sa v krajine deje, hovorí jedna z najznámejších redaktoriek v Turecku, ktorá sa nikdy neprestala pýtať.

Ak chcete merať úroveň demokracie, jedna z vecí, ktoré je potrebné sledovať, sú médiá, hovorí skúsená novinárka, ktorá v Turecku na vlastnej koži zakúsila ostrosť režimu.

Banu Güvenová je jednou z najznámejších spravodajkýň a redaktoriek na tureckej mediálnej sfére. Po tom, ako ju v roku 2011 prepustili z prvej spravodajskej televízie v Turecku po tom, ako priniesla rozhovory s kurdským režisérom a kurdskou političkou, začala pracovať pre ďalšie, najmä k vláde kritické médiá. Známu internetovú televíziu, IMC TV, zrušili úrady na základe nariadení počas núdzového stavu. Ten v krajine platil bezmála dva roky od pokusu o prevrat v júli 2016. Viac ako 140 tisíc osôb prišlo počas neho o práce, takmer 200 médií boli nútených ukončiť svoju prevádzku a publikovanie.

Podľa novinárky sú dnes takmer všetky mainstreamové médiá v Turecku nekritické voči vláde. Problémom však je aj nedostatočná pluralita, nakoľko sa znížil aj počet tlačových agentúr, či distribútorov periodickej tlače.

„Ak sa média stávajú takto homogénne a nekriticky voči vláde, potom časť spoločnosti úplne stráca záujem o to, čo sa v krajine deje,“ hovorí Banu Güvenová, ktorá v súčasnosti pôsobí ako novinárka na voľnej nohe, aj ako korešpondentka pre Deutche Welle.

Turecko je v indexe Reportérov bez hraníc o slobode médií na 157. mieste zo 180 krajín sveta.

Riaditeľ HBS Istanbul: Autoritárske tendencie rastú

Oblasti demokracie a dodržiavania ľudských práv sa v krajine venuje aj Heinrich-Böll-Stiftung. Podľa riaditeľa jej kancelárie v Istanbule je situácia v krajine náročná v tom zmysle, že aktivisti vidia „rastúce autoritárske tendencie vo vláde už po dobu niekoľkých rokov a predovšetkým od neúspešného prevratu v roku 2016 vo forme brutálneho zásahu proti opozičných hlasom z rôznych kútov politického spektra“.

Kristian Brakel, ktorý v Turecku pôsobí od roku 2015, hovorí, že Európska únia sa v súvislosti s Tureckom dostala do mŕtveho bodu. Ak by sa prístupový proces krajiny zastavil, prezident by podľa neho našiel zámienku viniť zo zlyhania Európu. V Únii však pretrváva obava, že by sa Turecko buď priblížilo viac k Rusku, alebo že by sa z Turecka stal nespoľahlivý hráč, čo by v konečnom dôsledku zaťažilo najviac samotnú Úniu.

Migračná kríza však už podľa Brakela nie je najdôležitejším putom, ktoré prepája Ankaru a Brusel.

„Keďže Turecko už podľa oficiálnych správ neprijíma nových ľudí a uzavrelo pre Sýrčanov svoju hranicu, tak je to len veľmi malý trik v porovnaní so situáciou v roku 2015.“

Analytik: Európa potrebuje Turecko pre vlastnú bezpečnosť

Maďarský analytik a turkológ Zoltán Egeresi rovnako tvrdí, že Turecko je jedným z najdôležitejších „depozitných priestorov pre bezpečnosť Európskej únie“.

„Z Turecka sa stala akási nárazníková zóna medzi Blízkym východom a Sýriou a rozličných konfliktoch a momentálne tiež usídľuje viac ako 3 milióny sýrskych utečencov, čo je veľmi dôležité pre Európsku úniu,“ pripomína výskumník Centra pre strategické a obranné štúdia Národnej univerzity verejných vied v Budapešti.

]]>
Krajiny V4 a Turecko: Obchod riešia napriamo, hodnoty cez Brusel https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/linksdossier/krajiny-v4-a-turecko-obchod-riesia-napriamo-hodnoty-cez-brusel/ Fri, 30 Nov 2018 12:13:29 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=linksdossier&p=117574 English

Hoci špecifická kapitola vzťahov V4 a Turecka prakticky neexistuje, pätica krajín si je vedomá dôležitosti obchodnej spolupráce a strategickej podpory. Krajiny Vyšehradu však svoje postoje voči Turecku v ľudskoprávnych a občianskych otázkach po posilnení moci vlády prezidenta Erdoğana radšej koordinujú cez Brusel.

Súčasné politické vzťahy medzi krajinami Vyšehradskej štvorky a Tureckom sú primárne determinované strategickými otázkami – členstvom všetkých piatich krajín v Severoatlantickej aliancii, ako aj spoluprácou v súvislosti s Európskou úniou.

Štvorica stredoeurópskych krajín pokračuje v podpore Turecka na ceste do Únie, hoci výroky niektorých ich predstaviteľov mnohokrát naznačujú opak. Bilaterálne vzťahy sa rozvíjajú najmä na báze obchodných a hospodárskych aktivít, hoci kultúrna spolupráca zohráva stále dôležitejšiu úlohu, najmä v prípade Maďarska.

Ťažkosti vo vzťahoch starých členov Únie a Turecka, vyplývajúce z nezrovnalostí vo vnímaní záujmov a hrozieb, sa priamo v spolupráci medzi Ankarou na jednej strane a Prahou, Budapešťou, Varšavou a Bratislavou na strane druhej, neodzrkadľujú. No politická situácia v Turecku a regióne okolo tejto krajiny, ako aj vzťahy so západnými spojencami, sa vo všetkých štyroch krajinách pozorne sledujú. Vyšehradská štvorka z týchto dôvodov necháva radšej Ankaru karhať skôr z Bruselu.

Vyšehradské nálady voči vstupu Turecka do EÚ

Od roku 2005, kedy sa Turecko stalo oficiálne kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie, sa vo všeobecnosti krajiny V4 stavali k tureckému členstvu pozitívne. Dôraz sa však v ostatných dvoch rokoch kladie na potrebu demokratizácie a rešpektovania ľudských práv ako zásadných podmienok, po ktorých nebudú krajiny brániť vstupu Turecka do EÚ.

Po nevydarenom puči, zásahu v Sýrii a zbližovaniu Turecka s Ruskom sa vo Vyšehradských krajinách objavili silnejúce hlasy po zmrazení rokovaní s Ankarou, či zrušení kandidátskeho statusu aj od tých, ktorí predtým turecké členstvo podporovali.

S nárastom islamofóbie a negatívnej proti-migračnej rétoriky, špecifickej pre krajiny strednej Európy, sa síce niektorí politici vyjadrili kladne voči dohode medzi EÚ a Tureckom, no negatívna nálada voči Turecku výrazne vzrástla. Argumenty sa delili zväčša na politické, zahranično-politické, bezpečnostné (rieši sa postavenie Turecka v NATO) a kultúrne, no diskusia o ekonomických otázkach – s výnimkou finančnej nestability Turecka od leta 2018 – v podstate chýba. Celkovo Turecko získava vo verejnom diskurze krajín V4 veľmi malý priestor.

Babiš: Česko a Slovensko majú spoločný záujem, aby európsky projekt fungoval

Český premiér na spoločnom rokovaní so slovenskou vládou potvrdil, že sa mu nepáči pripravovaný rozpočet Únie, že jej agentúru Frontex nepotrebujeme a že spolupráca vo V4 je „perfektná“.

Česká republika

Praha kandidatúru Turecka na vstup do Únie podporuje a zdôrazňuje najmä veľkosť tureckého trhu a strategickú polohu partnera v NATO v súvislosti s bezpečnosťou Európy. Od vstupu Českej republiky do Európskej únie sa voči tureckému členstvu vyjadrovali pozitívne premiéri (Mirek TopolánekPetr Nečas) a kandidatúru dlhodobo podporoval aj predchádzajúci prezident Václav Klaus.

Osobitne tvrdé postavenie z predstaviteľov štátov V4 zastáva už niekoľko rokov český prezident. Miloš Zeman sa opakovane vyjadroval proti tureckej kandidatúre, pripomínal postupujúcu islamizáciu krajiny, odmietol dohodu s Európskou úniou o utečencoch s tým, že Turecko Úniu vydiera, a ostro kritizoval zostrelenie ruskej letky na tureckom území v zime 2015.

Najviac sa proti tureckému členstvu dlhodobo v Čechách stavajú kresťanskí demokrati z KDU-ČSL. Práve oni hovoria o odlišnej kultúre mimo kresťansko-židovského dedičstva, čím sledujú rétoriku rady ďalších kresťansko-demokratických strán v Európe. Rovnako bývalý minister financií a dnes premiér Andrej Babiš sa nechal niekoľkokrát počuť, že Turecko v EÚ „nikto nechce“ a že Turecko kvôli migračnému paktu Európu iba vydiera. Napriek tomu sa sám zapojil do projektu záchrany česko-tureckého projektu výstavby elektrárne Adularya, na ktorú Česká exportná banka požičala takmer pol miliardy eur.

Špecifikom vnímania tureckej politiky v Česku sú v ostatnom období aj prípady akademikov a aktivistov. Niekoľko akademikov, ktorí z Turecka po pokuse o prevrat odišli, získali posty na českých univerzitách. Prípad humanitárnych pracovníkov Markéty Všelichovej a Miroslava Farkaša, ktorí boli zadržaní v novembri 2016 pri pokuse o prechod turecko-irackej hranice, obvinení z príslušnosti ku kurdskej milícií a následne odsúdení na vyše šesť rokov odňatia slobody v tureckom väzení, posilnil negatívne vnímanie „nového Turecka“ v Čechách.

Rovnako rezonoval aj prípad Saliha Maslema. Bývalého lídra časti sýrskych Kurdov český súd vo februári 2018 prepustil zo zadržania, o ktoré požiadala priamo Ankara.

Názor na aktivity oboch Čechov sa zdá byť v spoločnosti rozdelený na modernú ľavicou (vrátane Pirátskej strany a časti Zelených), ktorá ich vníma ako bojovníkov za slobodu, a ostatných, pre ktorých sú Markéta a Mirek dobrodruhovia, ktorí mali smolu, no vo všeobecnosti nie je sporné, že ich odsúdenie nie je spravodlivé. V prípade Saliha Maslema sa premieta pozitívne vnímanie Kurdov v českej spoločnosti, ktoré narástlo po boji sýrskych Kurdov s ISIS. Vplyv na to v Čechách majú aj sociálne siete a stránky, ktoré oslavujú kurdskú odvahu a vytvárajú dojem, že sa jedná o veľmi progresívne spoločenstvo, ktoré spoločnosť kladie do protiváhy k islamizmu a stavia na nafúknutej českej islamofobii.

Turecko: Dvoch Čechov odsúdili na šesť rokov

Humanitárni pracovníci Markéta a Mirek mali podľa Turkov podporovať kurdské milície, ktoré Ankara považuje za teroristov.

Maďarsko

Plnú podporu členstvu vyjadruje Turecku aj Maďarsko, jeho premiér Viktor Orbán a minister zahraničných vecí  Péter Szijjártó. Turecko je vnímané ako depozitár bezpečnosti a významný hospodársky partner. Budapešť sa chce v prvom rade vyhnúť tomu, aby sa opakovala situácia z rokov 2015 a 2016 a Európu by opäť zasiahla nová vlna utečencov.

Vládne vyhlásenia v ostatných dvoch rokoch sa tureckej vlády dotýkali pomerne priaznivo. Podľa Budapešti má Ankara právo a aj povinnosť odpovedať a čeliť teroristickým hrozbám. Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu bol jedným z prvých predstaviteľov na vysokej úrovni z krajín EÚ, ktorí navštívili Turecko po pokuse o prevrat v roku 2016. Viktor Orbán gratuloval tureckému prezidentovi po tohtoročných voľbách ešte predtým, ako boli známe prvé výsledky prezidentského a parlamentného plebiscitu.

Relatívne nový sociálny fenomén, ktorý súvisí s domácimi maďarskými náladami aj v súvislosti so vstupom Turecka do Európskej únie, je narastúci neo-turanizmus. Ten sa stáva aj súčasťou maďarskej agendy. Niekoľko organizácií, skupín a združení propaguje myšlienku spoločného tureckého dedičstva v Maďarsku (vrátane hnutia Jobbik) a spolupracuje na organizovaní rozsiahlych podujatí, napríklad zhromaždenia Kurultáj, ktoré prepája turkických obyvateľov, žijúcich v južnom Maďarsku. Pozornosti sa im dostalo aj v turkických krajinách.

Vládna strana Fidesz zohľadnila domáci vývoj a turkickým štátom sa postupne otvorila. Maďarsko, využívajúce koncept spoločného historického a kultúrneho dedičstva, sa pripojilo k viacerým organizáciám tohto zamerania. V roku 2014 sa stala pozorovateľskou krajinou v organizácii TÜRKPA (Parlamentné zhromaždenie turkicky hovoriacich krajín), v septembri 2018 sa maďarský predseda vlády pripojil k summitu Turkickej rady.

Od novembra 2018 je Maďarsko plnohodnotným členom TÜRKPA. „Naši turkickí bratia nás medzi seba prijali,“ hovoril pri tejto príležitosti počas slávnostného ceremoniálu predseda maďarského parlamentu László Kövér.

V4 sa spojila proti povinným kvótam. Únia ich uložila k ľadu

V oblasti migrácie presadzuje V4 jednotný názor: Európska únia by sa mala vzdať akejkoľvek myšlienky povinného mechanizmu premiestňovania utečencov. Závery júnového summitu Európskej rady tak potešili celý región.

V dôsledku spomínaných faktorov maďarská vláda nemá tendenciu vyjadrovať sa, či nadmerne zdôrazňovať otázky ľudských práv v rámci domáceho politického vývoja v Turecku, a podobne ako ďalšie krajiny Vyšehradu necháva túto rétoriku na Brusel.

Napriek tomu maďarské médiá stále pozorne sledujú politickú trajektóriu Turecka. Zatiaľ čo pro-vládne médiá majú tendenciu zdôrazňovať dôležitosť Turecka pre bezpečnosť Maďarska, iné, kritickejší poukazujú na autoritárske tendencie, veľký počet zadržaní a povahu zmeny režimu v Turecku. Dokonca nedávna návšteva Recepa Tayyipa Erdoǧana v októbri 2018 našla v maďarských médiách rad kritikov.

Poľsko

V oblasti prístupu Turecka do EÚ vyhlasuje podporu dôsledne aj Varšava. Základom pre túto pozíciu je dohoda o priateľstve a spolupráci, podpísaná ešte v roku 1993, v ktorej sa obe strany zaviazali k vzájomnej podpore pri snahe „prekonať všetky rozdiely v Európe“.

Od začiatku formálneho úsilia Turecka stať sa členom Únie považuje Varšava túto cestu za páku na modernizáciu moslimskej krajiny. Táto pozícia sa zachovala od začiatku predchádzajúceho desaťročia a nebola podkopaná ani zmenami v poľských vládach, ani rastúcimi kontroverziami a nedorozumeniami medzi Ankarou a Bruselom. Skutočnosť, že takáto pozícia nebola podrobená žiadnym úpravám, je však zdrojom nedostatku aktuálnej diskusie v Poľsku o možnom pristúpení Turecka k EÚ.

Oficiálne stanovisko Poľskej republiky ku kľúčovým otázkam vo vzťahoch s Tureckom sú iba zriedkavo formulované. Otázky týkajúce sa vnútornej situácie v Turecku a jeho vzťahov s Bruselom, členskými krajinami Únie, Spojenými štátmi a jej susedmi sa ale stávajú predmetom verejnej diskusie, najmä v médiách.

Poľsko ako členský štát Európskej únie neprijíma samostatné stanoviská voči Turecku a svoju pozíciu koordinuje na základe postoja Európskej komisie a Európskeho parlamentu. V osobitných prípadoch, medzi ktorými je v prvom rade dohoda o migrácii z marca 2016, Varšava plne podporuje bruselský model spolupráce s Ankarou. Poľsko považuje Turecko za kľúčovú krajinu pre riešenie problému migrácie vo východnom Stredomorí.

Rovnako ako ostatné európske krajiny sa vláda vo Varšave dištancuje od krokov Ankary voči jednotlivcom a inštitúciám, ktoré obviňuje z organizovania pokusu o prevrat v júli 2016, vrátane hnutia Gülenovcov. V Poľsku sa v tejto súvislosti spomína najmä Vistulova akadémia a Dunajská nadácia. Tureckým požiadavkam na zatvorenie týchto zariadení a vydanie niektorých ich zamestnancov tureckým zložkám spravodlivosti Varšava nevyhovela. Neakceptuje totiž tureckú argumentáciu a tvrdí, že nie je dostatočná na to, aby ich konkrétne osoby z krajiny vyhostila. Okrem toho vznikajú pochybnosti o tom, či by tieto osoby mohli následne počítať so spravodlivými súdnymi procesmi.

Turecku chýbajú odborníci, zatýkanie akademikov a aktivistov ale neprestáva

Odliv mozgov riešia Turci rozličnými opatreniami. Lákadlami pre návrat domov sú aj nemalé vedecké granty. No čistky medzi odborníkmi neutíchajú a tých, ktorí boli prepustení na základe podozrení z protivládnej činnosti, nie je možné opäť zamestnať.

Slovenská republika

Slovenská republika od začiatku prístupových rokovaní podporovala plné členstvo Turecka v bloku a odmietala „oklieštené členstvo“, prípadne inú formu partnerstva.

Vzájomné vzťahy Slovenska a Turecka sú dnes výborné a nemáme medzi sebou žiadne otvorené otázky, tvrdil po návšteve Ankary slovenský minister zahraničných vecí v roku 2017. Podobne optimistické bolo aj Lajčákovo tohoročné stretnutie (novembra 2018) s tureckým prezidentom, ministrom zahraničných vecí a následne aj predsedom Zahraničného výboru tureckého parlamentu.

„Miroslav Lajčák potvrdil podporu Slovenska prístupovému procesu Turecka do EÚ pri splnení všetkých podmienok členstva, pričom vysoko ocenil úsilie Turecka v tomto smere, ako aj materiálne zdroje, ktoré krajina vynakladá pri zvládaní utečeneckej vlny,“ uvádza sa v tlačovej správe slovenského rezortu diplomacie, ktoré stručne charakterizoval aj súčasné nastavenie Bratislavy voči Turecku.

Priamočiare vytýkanie spôsobu riešenia konkrétnych prípadov, s ktorými by mohla mať v oblasti ochrany ľudských práv Slovenská republika v Turecku problém, však podľa všetkého slovenská diplomacia do Ankary neniesla. Slovensko ostáva v tejto otázke v úzadí a spolieha sa na aktivity Európskej komisie, či europarlamentu.

Najhlasnejšími odporcami vstupu Turecka do Únie sú v slovenskej vlády národniari (SNS). „Turecko ani historicky, ani kultúrne, ani geograficky nepatrí do Európy,“ hovoril predseda strany a dnes predseda Národnej rady, Andrej Danko v roku 2013 a svoj názor nezmenil.

„Európska únia sľubuje Turecku integračnú budúcnosť a miliardy eur, ak na jej územie nepustí 2,8 milióna migrantov zo Sýrie. V skutočnosti väčšou hrozbou ako necelé tri milióny Sýrčanov je pre Európu 75 miliónov Turkov, povedal v roku 2016.

Eurokomisia verí v nový začiatok vo vzťahoch s Ankarou

Turecko plánuje splniť chýbajúce kritériá pre liberalizáciu víz do Európskej únie, no Brusel chce na slobode vidieť prominentných aktivistov a akademikov.

Spojitosti: Obchod, vzdelávanie a kultúrna spolupráca

Spoločným motívom pozitívnych nálad pri stretnutiach najvyšších predstaviteľov jednotlivých krajín Vyšehradu s tureckými predstaviteľmi je v prvom rade obchod. Dôraz sa však kladie aj na ďalšie druhy spolupráce, či už v kultúrnej alebo vzdelávacej oblasti. Táto vzájomná spolupráca sa potom výrazne reflektuje aj v nastavení jednotlivých krajín pri podpore členstva Turecka v Únii.

Česká republika

Turecký trh s vyše 80 miliónmi spotrebiteľmi patrí k významným obchodným partnerom Českej republiky, o čom svedčí aj objem vzájomnej obchodnej výmeny. Minulý rok dosiahol jeho objem takmer 34,5 miliárd eur, pričom export českého trhu z neho predstavoval až 20,5 miliardy eur. Česká republika teda predstavuje najvýznamnejšieho partnera z krajín V4 pre Turecko.

Hlavným vývozným artiklom Prahy ostávajú automobily spoločnosti Škoda Auto a príslušenstvo a diely do motorových vozidiel. Aj Turci do Čiech v najväčšom objeme vyvážajú najmä motorové vozidlá, no významné sú aj výrobky textilného priemyslu. Obľúbené je aj takzvané kufríkové podnikanie, kedy malí podnikatelia nakupujú v Turecku najmä textil a galantériu a tú následne predávajú v Čechách.

Okrem turizmu sa začína v odvetví služieb rozvíjať aj oblasť stavebného sektora, kde sa projektových tendrov v druhej krajine zúčastňujú firmy Metrostav-Ankara Inšaat resp. BRC International.

Maďarsko

Po roku 2010, od kedy sa Budapešť snaží o vytvorenie užších hospodárskych vzťahov s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ (takzvané Východné otvorenie), zohrávalo dôležitú úlohu aj Turecko. V roku 2012 vznikol Maďarsko-turecký výbor Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory. Budapešť otvorila v Turecku obchodné zastupiteľstvo, turecké a maďarské obchodné fóra sa stali pravidelnými udalosťami a aj politické vzťahy sa po roku 2013 zintenzívnili.

Hoci lídri oboch krajín plánovali objem obchodovania navýšiť až na 4,4 miliardy eur, v roku 2017 sa jeho veľkosť pohybovala na úrovni okolo 2,29 miliardy eur. Asi 1,9 percenta vývozu Maďarska smeruje do Turecka, zatiaľ čo dovoz je iba 0,9 percenta. Turecký podiel na obchode s Maďarskom je relatívne nízky, no v niektorých sektoroch hrá dôležitú úlohu.

V Turecku pôsobí približne 70 až 80 menších maďarských spoločností, ktoré ale nie sú vplyvnými aktérmi a ich aktivity sa sústreďujú na oblasti cestovného ruchu a obchodu. Turecké firmy sú v Maďarsku aktívne v oblasti logistiky a dopravy, stavebníctva a cestovného ruchu.

Takmer polovica vývozu hovädzieho dobytka z Maďarska smeruje do Turecka. Maďarsko dováža najmä bavlnu, textilné a poľnohospodárske výrobky a dôležitosť vidí krajina aj v energetickej oblasti. Nakoľko Budapešť plánuje diverzifikovať svoje dodávky energie a hľadá nové cesty, ktoré sa vyhýbajú Ukrajine, maďarská vláda intenzívne sleduje a podporuje projekt Turkish Stream, čím je v opozícii napríklad k pozícii Varšavy.

Únia posilní hranice s Tureckom, Orbán je pripravený brániť Schengen na sto percent

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) pomôže Bulharsku na jeho žiadosť s ochranou štátnych hraníc vrátane tureckej.

V kultúrnej oblasti oceňuje spoluprácu najmä Ankara. Spoločne s maďarskými orgánmi sa Turecko usiluje zachrániť osmanské dedičstvo v Maďarsku a posilniť jeho kultúrnu prítomnosť v niekoľkých inštitúciách, napríklad prostredníctvom Tureckej agentúry pre rozvoj (TIKA) alebo Kultúrneho centra Yunus Emre. Maďarsko recipročne otvorilo svoje kultúrne centrum v Istanbule v roku 2013.

Napriek tomu, že Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko v Turecku organizujú viaceré spoločné podujatia, reprezentujúce V4, najaktívnejšími ostávajú maďarské štátne a kultúre inštitúcie. Tie dokonca vyvíjajú najväčšie úsilie v propagovaní koncepcie V4 (v turečtine Visegrad dörtlüsü) v krajine.

Poľsko

Priame kontakty v oblastiach ako hospodárska a kultúrna spolupráca, cestovný ruch alebo výmena študentov sú medzi Tureckom a Poľskom už roky uspokojivé a dôsledne sa rozvíjajú. Objem obchodu v roku 2017 dosiahol 5,73 miliárd eur. Hodnota dovozu z Turecka do Poľska dosiahla 2,7 miliardy eur, zatiaľ čo poľský vývoz do Turecka presiahol 3 miliardy eur.

Na tureckom trhu pôsobilo 136 poľských spoločností, zatiaľ čo v Poľsku je približne 150 tureckých firiem. Medzi najväčších poľských investorov, pôsobiacich v Turecku, patria spoločnosti ako Asseco alebo MCI Management, obe v oblasti IT.

Aj v prípade Poľska platí, že najvyvážanejšími produktami, dovážanými z Turecka, patria automobily, výrobky textilného a čiastočne aj potravinárskeho priemyslu. Na druhej strane Poľsko vyváža elektronické zariadenia, produkty na výrobu elektrickej energie, či telefonické zariadenia.

V dôsledku menovej krízy a poklesu hodnoty líry v ostatných mesiacoch narástla atraktívnosť tureckého tovaru pre poľských obchodníkov, no znížila sa aj schopnosť tureckého trhu absorbovať tovar z Poľska.

Dôležitým faktorom, ktorý pozitívne ovplyvňuje vnímanie Turecka v Poľsku a naopak je výmena študentov. V rokoch 2004 – 2014 bolo Turecko druhou najobľúbenejšou cieľovou krajinou pre poľských študentov zapojených do programu Erasmus (takmer 4000 ľudí). Tureckí študenti predstavovali druhú najväčšiu skupinu študentov v Poľsku v rovnakom programe (takmer 13 000 v období rokov 1998 – 2014).

Podobne ako v Maďarsku, aj v Poľsku je najaktívnejšou organizáciou v oblasti podpory tureckej kultúry inštitút Yunus Emre. TIKA je v Poľsku tiež prítomná a pomerne aktívna. Medzi jej úlohy patrí najmä udržiavanie vzťahov s komunitami, ktoré sú jazykovo a etnicky prepojené s tureckými a žijú mimo Turecka. Takéto spoločenstvo predstavuje v Poľsku najmä komunitu Tatarov (približne štyri až päťtisíc osôb).

Slovenská republika

Slovensko-turecké vzťahy nadviazali na úspešný začiatok Československo-tureckej spolupráce. Od svojej samostatnosti podpísala Slovenská republika s Ankarou už 17 rozličných bilaterálnych vládnych dohôd a zmlúv, a to v oblasti hospodárskej, kultúrnej, či dokonca vojenskej spolupráce. Posledné dve dohody na vládnej úrovni mali zjednodušiť medzinárodnú cestnú osobnú a nákladnú dopravu (2014) a rozšíriť hospodársku spoluprácu (2007).

V Turecku pôsobí takmer 40 spoločností so slovenským kapitálom. Ide najmä o oblasti automobilového priemyslu, cestovného ruchu, veľkoobchodu, realít, strojárstva a energetiky. Slovenská republika registruje 36 tureckých firiem, ktoré podnikajú najmä v oblasti textilného priemyslu, služieb, automobilového priemyslu, gastronómie a spracovateľského priemyslu. Celkový objem tureckých investícii v dosiahol v roku 2017 na Slovensku 3,28 milióna eur.

Export Slovenskej republiky do Turecka v roku 2017 dosiahol 734 miliónov eur, pričom najviac exportované tovary boli výrobky v triede jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia ich časti a súčasti. Najviac importované tovary na Slovensko boli vozidlá a ich časti a príslušenstvo, ako aj odevy a odevné doplnky.

Obe krajiny by privítali užšiu spoluprácu v oblasti energetiky a na základe schváleného memoranda majú obe krajiny spolupracovať napríklad v oblasti obnoviteľných zdrojov či v jadrovej energetike.

Maďari trhajú V4. Spolupracujú na ruskom plynovode

Budapešť podporuje Turkish Stream, ktorý konkuruje aj slovenskému projektu Eastring.

Spolupráca Slovenskej akadémia vied a tureckého TUBITAK-u v ostatnom období priniesla pomerne výraznú a úspešnú sériu 7 slovensko-tureckých vedeckých fór, pri ktorých vedecké tímy spolupracovali na projektoch v oblasti biochémie, neurobiológie, farmakológie, fyziky, seizmológie, elektrotechniky, chémie, molekulárnej biológie, parazitológie, biodiverzity a informatiky.

Vzhľadom na to, že na Slovensku žije z celej V4 najmenej Turkov (necelých 500), kultúrne aktivity Turecka sú na Slovensku zatiaľ koncentrované najmä okolo Tureckej ambasády v Bratislave. Podobne je to aj v prípade slovenskej ambasády v Ankare, konzulátu v Istanbule a honorárnych konzulátov v Izmire, Burse, Mersine, Kuşadasi, Kayseri, Trabzone, Edirne, Izmite Manavgate a v provincii Tekirdağ, ktoré však majú za úlohu generovať najmä hospodársku spoluprácu.

Turecko dlhodobo patrí medzi najnavštevovanejšie destinácie pre slovenských turistov. Každoročne ich vycestuje najmä do rezortov až stotisíc.

Možnosti spolupráce V4 + Turecko sú väčšie

Vzhľadom na obrovský trh a už existujúce rôzne druhy ekonomickej a kultúrnej spolupráce krajín V4 a Turecka by mohlo užšie partnerstvo pätice priniesť radu výhod. Malá znalosť domácej politickej situácie, historického kontextu a ekonomických reálií ale výrazne znižujú schopnosť krajín Vyšehradu sa v Turecku angažovať viac, hoci ekonomická situácia k tomu v tejto chvíli dokonca nabáda.

Krajinám V4 v súčasnosti predsedá Slovensko a vo svojom programe od júla 2018 do júna 2019 sa okrem iného zaviazalo pokračovať vo formáte tradičných rokovaní V4+. Spolupracovať na rozličných úrovniach chce Slovensko a trojica krajín najmä so štátmi Západného Balkánu, Východného partnerstva, ale aj so Spojenými štátmi, Kanadou, Izraelom, Južnou Kóreou a v neposlednom rade aj s Tureckom. Ide zároveň o jediný plán, v ktorom sa explicitne Ankara spomína.

Čo sa týka programov predsedníckych krajín V4, Slovensko sa javí ako najsilnejší podporovateľ spolupráce medzi „Štvorkou“ a Tureckom. Za ostatných 18 rokov sa totiž práve Bratislava chcela počas svojho mandátu Turecku venovať rozširovaním spolupráce, alebo podporou členstva krajiny v EÚ najviac. Turecko spomína v rozličných kontextoch Bratislava až v troch z piatich programov predsedníctva od roku 2000.

Po prvý krát sa v plánoch štvorice štátov objavuje Turecko až v programe z júna 2009, ktoré predstavila Budapešť. Práve Maďarsko možno označiť za najhlasnejšieho podporovateľa Ankary v súvislosti s Vyšehradom: „Maďarské predsedníctvo vo V4 podporuje zachovanie spoľahlivého chodu v prístupových rokovaní s Tureckom,“ písala Budapešť ako prvá takmer pred dekádou.

Vo všeobecnosti bola spolupráca V4 a Ankary „na stole“ vo ôsmich z 19 programov predsedníctiev od roku 2000, no štvorica krajín ho nikdy nepovažovala za svoju prioritu.

EÚ je pripravená obmedziť predvstupovú pomoc pre Turecko

Hoci Komisia vyplatila len 258 miliónov zo sľúbených 4,45 miliardy eur, vyčlenených v predvstupovej pomoci krajine do roku 2020, teraz zvažuje celkovú výšku krátiť.

Vo všetkých štyroch stredoeurópskych krajinách naviac všeobecné povedomie ovláda nepresná a mnohokrát zavádzajúca výučba historických reálií na školách, kde Turecko či Osmanská ríša nie sú spomínané v inom kontexte, než takom, ktoré sa ich priamo (a zväčša negatívne) týkajú. Podľa analytikov chýbajú informácie o pozitívnom prepojení tejto krajiny s stredoeurópskym regiónom a Európou všeobecne.

Zo širšej perspektívy je ťažké hľadať priestor na politickú spoluprácu V4 + Turecko v izolácii od Európskej únie. Ankara považuje Brusel a najväčšie členské štáty EÚ za svojich najdôležitejších partnerov, zatiaľ čo s krajinami V4 preferuje spoluprácu na individuálnom základe. V tomto prípade má predovšetkým záujem rozvíjať bilaterálne vzťahy, v ktorých hrá stále najdôležitejšiu úlohu hospodárska spolupráca.

]]>