Politici sa „hlúpym“ spôsobom pozerajú na náklady a potrebujú lepšie pochopiť úzke prepojenie medzi klímou, hospodárstvom a energetikou, uviedol v rozhovore pre bruselský EurActiv bývalý šéf OSN pre klímu.
Politici by mali prestať hovoriť o „klimatickej politike“. Podľa Eberharda Rheina je to energetická politika, ktorá je podstatná pre zachovanie globálnej klímy. Kým sa budú predstavitelia venovať abstraktným pojmom ako emisie, vyhýbajú sa riešeniam skutočných problémov.
Ministri životného prostredia 13 krajín, medzi ktorými chýba Slovensko, a tiež viacero biznis lídrov sa pripojilo k výzve prijať ambiciózne energetické a klimatické ciele do roku 2030, reformovať systém obchodovania s emisiami a naštartovať cestu zeleného rastu.
Bo Kjellén tvrdí, že hoci výsledok klimatického summitu v Doha mnohých pozorovateľov a tiež aktivistov sklamal, v skutočnosti bol ďalším krokom smerom k vytvoreniu podmienok umožňujúcich civilizačnú zmenu a pohyby, ktoré sa zaoberajú globálnou nespravodlivosťou.
Čím dlhšie budú štáty odkladať opatrenia proti klimatickej zmene, tým viac ich to bude stáť. Tvrdia to autori novej medzinárodnej štúdie. S odsúvaním záväzkov v boji proti globálnemu otepľovaniu sa tiež znižujú šance kontrolovať dôsledky otepľovania.
Čím dlhšie budú štáty odkladať opatrenia proti klimatickej zmene, tým viac ich to bude stáť. Tvrdia to autori novej medzinárodnej štúdie. S odsúvaním záväzkov v boji proti globálnemu otepľovaniu sa tiež znižujú šance kontrolovať dôsledky otepľovania.
Ak chce EÚ splniť svoj cieľ pre dekarbonizáciu hospodárstva do roku 2050, musí urgentne zvýšiť cenu uhlíka. Podľa bývalého šéfa OSN pre klimatické opatrenia by tona uhlíka mala stáť 150 eur, čo je 25-násobne viac ako dnes.
Ministri životného prostredia sa nedohodli na tom, ako obmedzia nadbytok medzinárodných kreditov CO2 na svetových trhoch. Zatiaľ čo EK chce zakázať ich prenos do ďalšieho obdobia, východné krajiny EÚ vrátane Slovenska by si ich radi preniesli.
Zástupcovia EÚ a malých ostrovných štátov kritizovali USA za to, že strácajú záujem o dosiahnutie cieľa na ktorom sa dohodli – obmedziť globálne otepľovanie na 2°C. Washington chce do budúcna viac flexibility a inovácie, bez garancie dosiahnutia cieľa. Krajinu pritom zasiahlo najhoršie sucho za polstoročie.
Životy v krajinách zraniteľných na zmenu klímy visia na vlásku, zatiaľ čo bohaté štáty sa hašteria o to, kto bude rozdeľovať prostriedky. Na vývoj pri financovaní boja s klimatickou zmenou upozornil Wendel Trio z neziskovej organizácie CAN Europe.
Rovnosť žien a mužov je podľa EK dôležitou súčasťou riešenia hospodárskej krízy. Aké slovo ale majú ženy pri riešení environmentálnych a klimatických výziev na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni?
Krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa obávajú, že záväzok znížiť emisie CO2 o 30 % ich hospodárstvo nezvládne, by si mohli odložiť nepoužité emisné povolenky v hodnote asi 3,2 miliardy eur, ak vyšší záväzok prijmú.
EÚ spolu s najchudobnejšími a ostrovnými krajinami dospeli k zhode a získavajú podporu aj ostatných afrických krajín. Najväčší znečisťovatelia ovzdušia sú ochotní pristúpiť na deklarácie, ale nie presné záväzky a termíny.
EÚ by mohla svoje sľuby o klimatickej pomoci chudobným krajinám splniť z externých nástrojov budúceho rozpočtu. Presné zdroje i rozdeľovanie globálnej pomoci je však stále záhadou.
Cestovná mapa, ktorá by mala vydláždiť chodník pre nástupcu Kjótskeho protokolu, musí mať jasný časový rozvrh a byť podložená vedeckými zisteniami. O predkladaných návrhoch a možných výsledkoch rokovaní informoval hlavný klimatický vyjednávač EÚ Artur Runge-Metzger.
Na klimatickú konferenciu v Durbane pocestuje delegácia EÚ s návrhom cestovnej mapy, ktorá by mala pripraviť pôdu pre ďalšie kolo globálnych záväzkov v boji proti globálnemu otepľovaniu. EK trvá na rovnakej forme záväznosti prísľubov pre všetky zmluvné strany.
Riaditeľ Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) vo „veľmi kritickom momente“ rokovaní vyjadril obavy z možného neúspechu tohtoročného klimatického summitu.
Vyspelé krajiny nesplnili termín, ktorý si samy stanovili pre podanie správy o načrtnutí pomoci pre chudobné krajiny v boji s klimatickými zmenami. Viacerí odborníci minulý týždeň opäť varovali pred rastúcou hladinou oceánov, nižšou produkciou potravín a vyššími cenami.
Európski i americkí predstavitelia pre oblasť klímy pochybujú o tom, že sa v decembri v Južnej Afrike podarí dohodnúť na záväznej dohode o vypúšťaní emisií.
Podľa bývalého šéfa OSN pre oblasť klímy Yvo de Boera by sa na medzinárodných rokovaniach o financovaní Zeleného klimatického fondu s rozpočtom $100 miliárd ročne mali zúčastniť zástupcovia súkromného sektora.
Európska komisia vyzvala súkromný sektor, aby poskytol väčšinu prostriedkov do Zeleného klimatického fondu s rozpočtom 100 miliárd dolárov ročne. Na jeho založení sa dohodli delegáti krajín v decembri 2010 na Cancúnskej konferencii.
Prebiehajúce klimatické rokovania v Bangkoku ukážu ako chcú národné vlády splniť decembrové sľuby z Cancúnu, predovšetkým čo sa týka nového Zeleného fondu a vyššej klimatickej pomoci chudobným krajinám.