Po uvalení európskych sankcií na jedenástich predstaviteľov venezuelskej vlády musí z krajiny do 72 hodín odísť veľvyslankyňa EÚ. Podľa šéfa európskej diplomacie podnikne Únia po vyhostení veľvyslankyne recipročné kroky.
Všeobecný súd Európskej únie tvrdí, že cieľom sankcií nie je priamo venezuelský štát. Požiadavka vlády z Caracasu bola pre súd právne neprípustná a zamietnutá.
Ruský vojenský personál má podľa neoverených informácií prevádzkovať údržbu vojenských zariadení zakúpených v Rusku. Medzinárodná komunita na čele so Spojenými štátmi ruské konanie kritizuje. Reakcia zatiaľ ostáva nejasná.
Venezuelské úrady zamietli vstup do krajiny skupine europoslancov. Vláda ich o odmietnutí vstupu vopred informovala. O situácii rokovala Rada pre zahraničné veci Európskej únie.
Slovensko sa nepridá na stranu západných spojencov a neuzná venezuelského opozičného lídra Juana Guaidóa za dočasného prezidenta. Nicolas Maduro zatiaľ zablokoval humanitárny konvoj a Donald Trump nevylučuje vojenský zásah.
Opozičný líder a doterajší predseda Národnej rady sa 23. januára vyhlásil za legitímnu hlavu štátu. Jasnú podporu mu hneď deklarovali Spojené štáty americké. Europoslanci ostávajú v podpore venezuelskej opozície rovnako konzistentní.
Spojené štáty aj Európska únia podporili lídra opozície, ktorý vyhlásil, že v štáte preberá exekutívne právomoci. Rusko, Čína, Irán aj Turecko stoja na strane doterajšieho prezidenta Madura. Masové protesty si už vyžiadali obete na životoch.
Ministri zahraničných vecí považujú venezuelské voľby z 20. mája za nelegitímne, chcú „konať rýchlo“ s cieľom uvaliť viac sankcií proti venezuelským úradom, ktoré však nepostihnú venezuelský ľud.
Hlavnými témami dvojdňového summitu EÚ-Latinská Amerika a Karibik vo Viedni boli nedávne rozhodnutia o opätovnom zoštátnení sektoru ropy a zemného plynu vo Venezuele a Bolívii a obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou.