TÉMA: vychod Archives

Bruselský think tank European policy centre vydal publikáciu „An Arab Springboard for EU foreign policy?“, ktorej autori sa v niekoľkých štúdiach zamýšľajú nad tým, čo priniesla a ešte prinesie Arabská jar pre Európsku úniu.

V Košiciach pred niekoľkými dňami Železničná spoločnosť Slovensko za účasti ministra dopravy Jána Figeľa predstavila v poradí už štvrtú elektrickú poschodovú jednotku, ktorá dostala meno Alžbeta. Do roku 2013 by sa mal ich počet zvýšiť na desať.

Nedávna správa OSN vyšetrujúca smrť deviatich Turkov po tom, čo Izrael zastavil flotilu snažiacu sa o prelomenie blokády Pásma Gazy, ukončila epizódu napínavých turecko- izraelských vzťahov. Ale s ukončením (určitého druhu) prichádza začatie (v určitom slova zmysle). S tým ako obe vlády reagujú na obsah správy možno smerujeme k jednému z najväčších zlomov v regióne.

EÚ by mala podporiť novú „technokratickú“ Palestínsku samosprávu, na ktorej sa dohodli hnutia Fatah a Hamas, tvrdí palestínska veľvyslankyňa pri EÚ Leila Shahid.

Prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás sa počas dnešnje návštevy Paríža snaží presvedčiť Nicolasa Sarkozyho, aby na septembrovom Valnom zhromaždení OSN uznal palestínsku štátnosť.

Šéf francúzskej diplomacie kritizuje neúčasť zástupcu Únie ne priamych rokovaniach medzi Izraelom a Palestínou, ktoré dnes začínajú vo Washingtone.

Vyslanci takzvaného Kvartetu- teda Spojených štátov, Európskej únie, Ruska a OSN- v súčasnosti diskutujú o návrhu spoločného prehlásenia, ktoré Izrael aj Palestínu pozve za spoločný rokovací stôl. Prvé stretnutie by sa pritom malo uskutočniť už o dva týždne.

Izraelský prezident a jeho palestínsky kolega naznačili, že sú pripravení na spoločné rokovania. Miestom ich konania sa má podľa diplomatických zdrojov stať práve Bulharsko.

Plány Izraelu na výstavbu nových osád v okupovanom Východnom Jeruzaleme ohrozujú obnovenie mierových rokovaní s Palestínou, hovorí šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová, ktorá dnes odchádza na návštevu Izraelu.

Tesnou väčšinou podporil EP závery kontroverznej Goldstonovej správy o porušeniach humanitárneho práva počas poslednej izraelskej vojenskej operácie v Gaze.

Hoci je Izrael blízkovýchodnou krajinou, cíti sa omnoho bližšie k Západu, než Východu. Jedného dňa by sa chcel stať členom EÚ, a možno aj NATO, hovorí generálny riaditeľ Ženevskej iniciatívy Gadi Baltiansky.

Palestínčan a Izraelčan, ktorí nemajú o svojich lídroch žiadne ilúzie, veria, že dohoda je možná. Dokonca vedia takmer presne, ako by mohla vyzerať. EÚ vyzývajú, aby to s Blízkym východom nevzdala.

Európska únia je vnímaná Palestínčanmi pozitívne, a v mnohých aspektoch umožňuje prežitie Palestínskej samosprávy, no najmä palestínskej občianskej spoločnosti, tvrdí generálny riaditeľ Ženevskej iniciatívy Nidal Foqaha.

Európska únia ustúpila Izraelu. Vyhlásenie Rady ministrov zahraničných vecí o Jeruzaleme nehovorí ako budúcom hlavnom meste Palestíny, ale vyzýva k „riešeniu statusu Jeruzalemu ako budúceho hlavného mesta dvoch štátov“.

Pod tlakom z EÚ aj USA na zastavenie výstavby židovských osád na palestínskych územiach izraelský premiér oznámil, že vláda je pripravená obnoviť mierové rokovania s Palestínčanmi.

Liga arabských štátov začala diplomatickú ofenzívu za podporu rezolúcie kritizujúcej židovský štát za netransparentnosť jeho jadrového programu. Uchádza sa o podporu Európskej únie, tá zatiaľ nemá stanovisko, informuje agentúra AP.

Hamburský súd má rozhodnúť, či budú produkty vyrobené v židovských osadách na palestínskych územiach predmetom cla. "Čierneho Petra" v podobe politicky výbušného rozhodnutia tak radšej posunul Európskemu súdnemu dvoru.

EÚ žiada, aby Irán vyšetril priebeh volieb, ktoré viedli k znovuzvoleniu Mahmúda Ahmadínežáda. Washington, ktorý vyzval k ukončeniu násilia voči opozičným demonštrantom, zaujal opatrnejšie stanovisko.

Štyria členovia parlamentnej delegácie EÚ nerešpektovali rozhodnutie svojho šéfa Miroslava Vlčka a v Pásme Gazy sa stretli s poslancami teroristickej organizácie Hamas, informuje EurActiv.cz.

Prezident Obama už urobil prvé zásadnú kroky na zlepšenie vzťahov USA so západnými spojencami, aktívne nadväzuje dialóg s moslimským svetom a venuje sa krízovým regiónom, tvrdí zakladajúci predseda European Policy Centre Stanley Crossick.

Zlepšujúce sa postavenie Turecka na Blízkom východe môže zvýšiť aj jeho atraktívnosť pre EÚ, tvrdí riaditeľ Centra pre ekonomické a zahraničnopolitické štúdie v článku pre Europe´s World.

Snaha zúčastniť sa na riešení regionálnych konfliktov je relatívne novým aspektom tureckej zahraničnej politiky posledných dvoch desaťročí. Členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO), vlečúci sa prístupový proces do Európskej únie (EÚ), situácia v regióne po vojne v Iraku, ale najmä úspešná kandidatúra na post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) na obdobie rokov 2009 – 2010 do značnej miery vysvetľujú tento odklon od dlhodobej politiky nezasahovania, ktorú Ankara ešte donedávna praktikovala.

„EÚ musí zmeniť zlyhávajúcu stratégiu [v Gaze] a snažiť sa priviesť novú americkú administratívu k podobnému prehodnoteniu a zmene politiky“, tvrdí Michael Emerson a Richard Youngs, výskumníci Center for European Policy Studies (CEPS) a Natalie Tocci, výskumníčka z Istituto Affari Internazionali v januárovej správe CEPS.

Francúzi odovzdali predsedníctvo Českej republike na pozadí vážnej eskalácie konfliktu na Blízkom východe. Asistencia pri jeho riešení sa pre Prahu okamžite stala jednou z priorít českého predsedníctva.