TÉMA: Vyšehradská štvorka
Slovensko vytŕča z Vyšehradu aj v eurovoľbách
Dominantné vládne strany vyhrali všade okrem Slovenska. Úspech slávili Orbán, Kaczynski aj Babiš.
Ukrajinský analytik: Proruské postoje českých a maďarských politikov bolia viac ako talianske alebo rakúske
Boli časy, kedy sa Kyjev spoliehal na Vyšehrad ako na advokátov Ukrajiny v Únii. Dnes sa snaží rokovať skôr na bilaterálnej úrovni, hovorí JURIJ PANČENKO, expert ukrajinského portálu Európska pravda.
Vyšehrad je v podpore členstva krajín západného Balkánu v Únii jednotný, no nestačí to
Krajiny Vyšehradskej štvorky sa zjednotili pri rozšírení Únie aj NATO o západný Balkán, hoci sa celkový konsenzus rozpadá pri Kosove. Deklarácie, ktoré sa zaväzujú k politike otvorených dverí, však nie sú nasledované konkrétnymi a rozhodnými krokmi.
Francúzsky analytik: V4 chce mať silnejšiu pozíciu, no na Západe nevieme, na čo ju chce využiť
Očakávali sme, že nové členské krajiny prijmú nielen európske právo, ale aj spoločné vízie smerovania EÚ. Nasledoval však pocit, že nemôžu splniť to, čo od nich Západ očakáva, spomína na veľké rozširovanie Únie spred 15 rokov politický analytik ERIC MAURICE.
Štáty Únie sa na digitálnej dani nedohodli, krajiny V4 plánujú konať na vlastnú päsť
Po tom, čo stroskotal plán EÚ zdaniť digitálnych gigantov ako Google či Facebook, Komisia navrhuje, aby Rada EÚ o daniach hlasovala kvalifikovanou väčšinou. Krajiny V4 to odmietajú a avizujú prípravy svojich národných digitálnych daní.
Vyšehradské krajiny a viacrýchlostná Európa: vnímanie, pozície, stratégie
Štúdia sa pozerá na vnímanie „viacrýchlostnej integrácie“ vo Vyšehradských krajinách a postoje politických aktérov, i verejnosti.
Budapešť, Bratislavu, Brno a Varšavu by mala spojiť vysokorýchlostná železnica
Krajiny V4 sa dohodli na vybudovaní vysokorýchlostnej železnice. Financovanie trate zatiaľ známe nie je, podporiť by ho mohla Európska investičná banka.
Aké je miesto strednej a východnej Európy v ďalšom rozpočte EÚ?
Krajinám strednej a východnej Európy sa otvára viacero možností, ako získať nové finančné prostriedky z nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. V rokovaniach o jeho budúcej podobe musia zabudnúť na vzájomné nezhody, píše VLADISLAVA GUBALOVÁ.
Objavila sa temná strana slovenského modelu
Objavila sa temná strana slovenského modelu, hovorí KAI-OLAF LANG. Nedostatky v riadení štátu, korupcia, sivé zóny medzi politikou, verejnou správou a biznisom, organizovaný zločin, s potenciálnymi kontaktami na politikov.
Protieurópske nálady vo V4 v skutočnosti smerujú proti Ukrajine
Skutočnosť, že sa Poľsko, Česká republika alebo Maďarsko vzdialili od Únie a dostali sa na jej okraj, má pre Ukrajinu zásadný význam. Kyjev chce byť čo najbližšie k zjednotenej Európe, hovorí KATERYNA ZAREMBOVÁ.
Spolupráca s Čínou má pre krajiny V4 zmysel, len ak hovoria jedným hlasom
Ak krajiny strednej a východnej Európy prekonajú vlastné vnútorné delenia a príznačnú pasivitu v rámci spolupráce 16+1, vyrokujú s Čínou ďaleko lepšie obchodné a politické dohody, píše DANIEL HEGEDÜS.
Rozpočet EÚ po roku 2020: V4 je v postojoch jednotná, Slovensko čiastočne vybočuje
Menej eurofondov po roku 2020 je daňou za hospodársky úspech krajín Vyšehradskej štvorky. Aby zníženie nebolo až tak bolestivé, sú ochotné do európskeho rozpočtu prispievať viac.
O čom sa hovorilo na migračnom minisummite, kam V4 odmietla prísť
Taliansko navrhuje zrušenie zodpovednosti krajiny prvého príchodu a vytvorenie ochranných centier vo viacerých krajinách. Francúzsko a Španielsko zase žiadajú vytvorenie uzavretých plošín na vylodenie.
Čakali sme od Strednej Európy príliš?
Havlove očakávania od Strednej Európy ako zdroja odvážnych a nových riešení sa sčasti naplnili nečakaným a nepekným spôsobom, píše Seán Hanley.
Večná periféria? Vyšehradské krajiny v EÚ po brexite
Na V4 sa v EÚ stále nazerá ako na ekonomickú, sociálnu a najnovšie aj politickú perifériu. Brexit však napriek tomu predstavuje pre región veľkú príležitosť, píše CHRISTIAN SCHWEIGER z Technickej univerzity v Chemnitz v Nemecku.
Harmonizované testy dvojakej kvality potravín vyskúšajú krajiny do konca roka
Európski vedci dali dokopy metodiku, ako porovnateľne odhaliť zásadné rozdiely v kvalite potravín. Po prvom spoločnom testovaní sa môže metodika doladiť.
Vyšehradská štvorka – pripravená na kybernetický útok?
Hoci región doteraz nezasiahol žiaden masívny kybernetický útok, menšie incidenty sú pomerne časté. Krajiny Vyšehradu sa preto vyzbrojili odborníkmi a novými stratégiami, ktoré ich majú ochrániť.
Reforma eurozóny: V4 sa zhodne len na tom, že nechce hrať druhé husle
Vplyv krajín Vyšehradskej štvorky na podobu integračného procesu v eurozóne by sa nemal podceňovať. Ich názory na inštitucionálnu architektúru menovej únie sa však rozchádzajú, píše ROBERT CSEHI.
Slovensko zohráva v Únii ústrednú úlohu, vyhlásil Juncker na stretnutí s Pellegrinim
Peter Pellegrini sa vo štvrtok stretol s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Rozprávali sa o budúcom európskom rozpočte, migračnej kríze, reforme azylového systému či predsedníctve Slovenska v rámci V4. Témou rozhovorov bola aj vražda Jána Kuciaka.
J. Gauck: Pri prijímaní utečencov by sa na strednú Európu nemali klásť také vysoké nároky (Denník N)
Neopotrebovaní a presvedčiví demokrati môžu mať úspech, povedal bývalý nemecký prezident JOACHIM GAUCK v Bratislave o mladých ľuďoch, ktorí sa na Slovensku v posledných týždňoch zapojili do občianskych protestov.
Ženy a moc v strednej Európe: Beh s batohom na dlhú trať
Napriek skromnému pokroku sú ženy vo vyšehradskom regióne stále skôr objektom, ako aktérom skutočnej mocenskej politiky. Ilustratívne pôsobia debaty o kampani #MeToo, rodových kvótach alebo Istanbulskom dohovore.
Nová hodvábna cesta a vyšehradská štvorka: Búrka v pohári vody?
Novú hodvábnu cestu mnohí chápu ako pokus Číny vybudovať masívnu, mnohonárodnú zónu ekonomického a politického vplyvu. Do projektu sa zapojili aj všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Ich hlavným motívom sú obchodné a investčné príležitosti. Zatiaľ však ostali len na papieri.
„Rebeli Európskej únie“ ukázali, že držia spolu
Prvá zahraničná cesta nového predsedu poľskej vlády Mateusza Morawieckého smerovala do Budapešti za maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Premiéri spoločne kritizovali migračnú politiku EÚ a vyzdvihli úlohu krajín strednej Európy.