Akútny nedostatok pracovnej sily núti vlády vyšehradských krajín zmeniť svoj odmietavý postoj k migrácii. Snažia sa zjednodušiť administratívu pri zamestnávaní cudzincov či prilákať naspäť tých, ktorí odišli študovať alebo pracovať do západnej Európy.
Napriek skromnému pokroku sú ženy vo vyšehradskom regióne stále skôr objektom, ako aktérom skutočnej mocenskej politiky. Ilustratívne pôsobia debaty o kampani #MeToo, rodových kvótach alebo Istanbulskom dohovore.